Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja som za to, aby politické strany časť peňazí, ktoré dostanú za, za voľby, aby napríklad takouto formou, ako tu bolo pred chvíľou predložené, aby vrátili späť do štátneho rozpočtu práve tým, že budú z tých niekoľkých miliónov prispievať na, aj na platy poslancov. Takže nemám, nemám s tým problém. Keď nebudeme tento návrh kolegu poslanca Igora Matoviča brať iba na, na prvé počutie, lebo tam rezonuje, že ide o zníženie platov, to rezonuje najviac a, samozrejme, že toto, toto vystrašilo mnohých, mnohých poslancov aj médií ešte pred niekoľkými týždňami, asi keď sa začalo hneď o tom rozprávať, tak už reagovali a pýtali sa poslancov.
Ja osobne, ja osobne s tým nemám problém, lebo, lebo naozaj za histórie tohto pléna sú niektorí poslanci, ktorí tento dôležitý mandát berú ako, ako len nejaký doplnok, ako nejakú prestíž a riešia si popritom svoje aktivity, svoje, svoje záujmy a absolútne ani v náznaku nevidieť na nich, že práca poslanca je naozaj služba a my, my sme jedni a ja som jedny, jeden zo 150, ktorý nejakým, no pre mňa zázrakom, že som sa ocitol na tomto dôležitom mieste a tak sa snažím aj k tomu pristupovať, či účasťou na výboroch, či tu v pléne sedím, to jedno, aj piatky aj s niektorými kolegami sedíme tu do konca, lebo beriem to ako tvrdú prácu, poctivú. Nevidieť to v mojom prípade, napríklad nie som typ poslanca, ktorý sa predbieha v navrhovaní poslaneckých návr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Igor Matovič, ďakujem pekne za návrh a za rozpravu, teda za prednesenie. Mňa len osobne vyrušuje, že riešime akurát vlastné výplaty a z radov opozície tu sedia traja. A tí ľudia, ktorí pred troma rokmi takéto podobné riešenie chceli, chceli riešiť a chceli navrhnúť a šírili s tým len nenávisť. A teraz je možnosť, teda v utorok bude možnosť o jedenástej o tomto hlasovať. Som veľmi, veľmi zvedavý, ako budete hlasovať, ukážete vašu skutočnú tvár. A ešte raz, hovoríme o vlastných výplatách a dokopy nás tu je okolo 13 poslancov. Hanba, ale už vidím, že tuto pán kolega, menovite pán Milan Mazurek, o chvíľočku vystúpi v rozprave, ako tu bude šíriť nenávisť, ako si urobí na to obrovský piár, ako kopne do všetkého, ale o jedenástej v utorok, že ako bude hlasovať, to už je ďalšia vec.
Ďakujem za slovo. Mám, čo mám povedať, a viete, skutek utek. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Trošku sa možno zopakujem, ale patrí sa. Pri odmeňovaní v každej firme vieme, že najháklivejšia otázka je vo firme pri pocite spravodlivosti zamestnancov, ak neplatia pre všetkých rovnaké pravidlá a niekto je obľúbenec majiteľa firmy a niekto druhý možno nie, niekomu inému sa naloží výrazne viac na chrbát práce a niekto druhý môže pristupovať k svojej práci omnoho benevolentnejšie, ľahostajnejšie a na konci má väčšie odmeny. Čiže ten, ten pocit spravodlivosti pri odmeňovaní je jeden z takých základných pocitov spravodlivosti, ktorý ľudia chcú zažívať, aby sa dobre cítili, v tomto prípade, ako som povedal, príklad, príklad firmy.
Takisto v prípade odmeňovania politikov alebo v tomto prípade poslancov Národnej rady by ľudia tiež chceli vidieť, že keď teda poslanci majú mať výrazne nadpriemerné platy, čo poslanci výrazne nadpriemerné platy majú, tak chceli by za to, za tým vidieť nejakú spravodlivosti. Nechceli by, aby to bolo len preto, lebo jak tu Janka Penta Cigániková svojho času pri prerokovávaní takéhoto návrhu povedala, že ona si nemyslí, že nejakí ťuťmáci, čo robia za pár tisíc eur, že by mali sedieť v parlamente, že tuto by mal, mala byť len nejaká elita, a v podstate tým ukázala, že ako táto strana pohŕda obyčajnými ľuďmi, lebo pre nich jednoducho ľudia, ktorí zarábajú pár tisíc eur, sú ťuťmáci neschopní. Tak ľudia veľakrát vidia, že aj v tejto sále je práveže veľmi veľa ťuťmákov, od ktorých pomaly nepočuli za tri roky ani jedno slovo, že by prispeli do debaty, ale v skutočnosti nie sú schopní predložiť návrh zákona, nie sú schopní mať názor, alebo sú možno tak maximálne schopní vykrikovať jak opice z lavice a zvyšovať hlas, ale súvislá myšlienka žiadna. A tým pádom vidia, že asi nie je úplne fér, že takýto poslanec zrazu má päťtisícový plat, keď on si to musí poctivo odmakať niekde v svojej práci.
A preto navrhujeme, aby sme zmenili systém odmeňovania poslancov, aby sme základný plat znížili na tretinu, z trojnásobku priemernej mzdy na jedennásobok priemernej mzdy, paušálne náhrady by zostali, čiže to je približne, povedzme si, v priemere dvojnásobok priemernej mzdy a ten zbytok, nech sa páči, politické strany, keď uznajú za vhodné a chcú doplatiť svojim poslancom, nech zverejnia kritériá, na základe čoho teda si budú posudzovať kvalitu práce svojich poslancov a na základe čoho budú doplácať príspevky poslancom, lebo jednoducho si myslia, že tú svoju prácu vykonávajú záslužne, plnia to poslanie, ktoré, ktoré tu sľubovali, keď prisahali na ústavu, a z tohto dôvodu chcú zo svojich peňazí, ktoré pochádzajú zo štátneho príspevku, prispieť poslancom na ich vyššie platy.
Čiže je to to zavedenie spravodlivejšieho systému odmeňovania poslancov preto, aby ľudia mali pocit, že poslanci nie sú, alebo Národná rada nie je nejaký systém, ktorý je úplne odtrhnutý od reálneho života, zároveň s cieľom, aby sme nabudili tých poslancov, ktorí si, v podstate im stačí, že boli zvolení a že stláčajú tlačítka, ktoré im možno povie ich predseda politickej strany, ale v skutočnosti nie sú ochotní ani nejako ani sa stretávať s ľuďmi, analyzovať problémy ľudí, prichádzať s riešeniami pre ľudí a v podstate zlyhávajú z pohľadu práce, ktorá, alebo poslania, ktorá, ktoré by malo byť cieľom samotných poslancov.
V tom prípade by politické strany mali, mali možnosť alebo teda, hovorím, jak som povedal predtým, možnosť nie, nie povinnosť, odmeňovať poslancov, ak teda uznajú za vhodné, zo štátneho príspevku, čiže „z vlastného", čiže nie zo štátnych prostriedkov, tým pádom by sme ušetrili, veľmi zjednodušene, keď si povieme, dvojnásobok priemernej mzdy krát tristo poslancov, to znamená tristo priemerných platov by sme ušetrili každý jeden mesiac, krát dvanásť mesiacov, to je 3 600 platov, krát štyri roky, tak sme niekde okolo 14 400 platov. Pri priemernom plate, ktorý máme, plus, plus odvody výhľadovo na nasledujúce tri-štyri roky, by to bola suma niekde medzi 25 až 30 miliónmi eur. Čiže ušetrili by sme v spoločnej kase 25 až 30 miliónov eur a tieto prostriedky, ak by chceli v plnej výške politické strany nahradiť, môžu, nech sa páči, nech to nahradia z vlastného rozpočtu z príspevku na činnosť svojej politickej strany.
Za naše politické hnutie chcem povedať, že príspevok, ktorý dostávame od štátu tým, že zodpovedne hospodárime, že každé euro otočíme aj štyrikrát v ruke, nesnažíme sa tie prostriedky tunelovať cez nejaké spriaznené reklamné agentúry a podobne, máme dostatok prostriedkov na to, aby sme z toho, čo nám zostáva, aj takto na sklonku volebného obdobia boli schopní financovať prípadné doplatky pre poslancov, našich poslancov podľa aktivity.
Samozrejme, že sú poslanci, ktorým sa tento návrh véľmi nepáči, lebo jasné, že je pre nich omnoho pohodlnejšie, aby, aby mali nalinajkované, aby sa mohli vyhovoriť, že však vlastne ja s tým nemám čo urobiť. Jednoducho dostanem päťtisíc, tak mi zaplatia. Ale nie každý jeden poslanec bude mať možnosť, myslím, teda že v utorok budúci týždeň o jedenástej hodine zahlasovať, aby, aby aspoň v tejto veci pravidlá boli ako tak spravodlivé v porovnaní s bežnými zamestnancami, ktorí si to naozaj musia v tej svojej práci odmakať. A keď aj chcú dostať nejaké odmeny, tak tie odmeny musia byť zaslúžené.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vítam plnú sálu takto piatok poobede. Predkladám návrh zákona, ktorý, nechcem o ňom veľa hovoriť v úvodnej reči, lebo, po prvé, sa potrebujem vydýchať a, po druhé, chcem, aby potom tie argumenty zazneli viacej v rozprave, do ktorej sa týmto pádom aj hlásim.
Predkladám návrh zákona, ktorý je, áno, samozrejme, citlivý a nie príliš populárny v tejto, v tejto sále. A mám také trošičku také déja vu, kde pred štyrmi rokmi, myslím, že to bolo na začiatku roku 2019, zrazu sa zvýšili platy poslancov o 1 500 eur a akosi keď sme sa snažili upozorňovať, že toto nie je úplne s kostolným poriadkom, sme zostali osamotení. A v tomto prípade, áno, je to háklivá téma, háklivý návrh, na druhej strane si myslím, že dôležitý, aby ľudia mali pocit spravodlivosti. A teda návrh, veľmi stručne, ako som povedal, chcem potom viac povedať v samotnej rozprave, aby ste mohli reagovať, ale návrh veľmi stručne hovorí o tom, že znížme základné platy poslancov z trojnásobku na jedennásobok priemernej mzdy, paušálnych náhrad sa nedotýkajme, tie sú 1,8- alebo alternatívne 2,1-násobok priemernej mzdy, ale ten zbytok, ktorý vlastne takto by poslanci stratili alebo by mali znížené platy, umožníme politickým stranám, aby doplatili zo štátneho príspevku, ktorý politické strany dostávajú. Čiže v skutočnosti výsledok je taký, že pre verejné financie plus, lebo verejné financie budú platiť menej automaticky na platy poslancov, zároveň zavedieme taký nejaký spravodlivý systém odmeňovania, aby aj ľudia, ktorí vedia, že keď chcú mať lepšiu mzdu, tak si to musia aj odrobiť, tak aby aj ľudia videli a vedeli si kedykoľvek pozrieť, tak dobre, ktorý poslanec aké dostal odmeny od svojej politickej strany, a zároveň by musela byť verejne prístupná informácia, že za čo tieto odmeny boli vyplatené.
Samozrejme, každá politická strana si môže nastaviť ináč tieto kritériá, možno niekto si dá iba za to, že sa niekto podpíše, možno niekto povie, že nikomu nevyplatí nič a bude, bude šetriť a niekto možno sa rozhodne, že bude doplácať poslancom viac, ako majú platy dnes. Je to v podstate na rozhodnutí alebo bolo by to na rozhodnutí každej politickej strany individuálne, nikto nikoho by vlastne v tomto, v tomto nenútil a nesnažil by sa prikazovať, ako, za čo má svojich poslancov odmeňovať, ale na konci ľudia by mali pocit spravodlivosti, že nie, alebo takisto ako oni v svojej práci majú mzdu adekvátnu ich výkonu, tak aj pri poslancoch politické strany zohľadňujú výkon poslancov a snažia sa to premietnuť do odmeňovania.
Zatiaľ mi to takto na začiatok stačí. Ďakujem veľmi pekne a hlásim sa potom do rozpravy.

Ďakujem. Presne to som chcel spraviť, pán predseda. Takže hlasovať sa o tom bude v utorok o jedenástej hodine. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pán predkladateľ, pán spravodajca, vždy, keď sa rieši tepelná energetika, tak nejakým spôsobom je snaha sa dohodnúť najmä v trojici Kremský, Galek, Vetrák, to je moja skúsenosť. Ale, samozrejme, sú tu aj ďalší poslanci, ktorí sa o to zaujímajú, pán spravodajca a teda viacerí. A každý návrh je taký, že sa ešte vždy dá o niečo vylepšovať alebo dá sa tam zachytiť ešte nejaká ďalšia téma, ktorá môže byť predmetom jeho úpravy. A tak sa to stalo aj teraz. Veď nakoniec o malú chvíľu ja prečítam už v poradí piaty pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, k tomuto návrhu. A to neznamená, že ten pôvodný návrh bol nejaký zlý, ale jednoducho vždy sa dá každý návrh o niečo vylepšiť, zachytiť určitú situáciu, ktorá, ktorá, alebo spresniť určitú situáciu, ktorá vyvoláva určité výkladové nejasnosti. A to je aj prípad môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude veľmi krátky, ale poviem, čo sa rieši.
My sme v roku 2021, teda v tomto volebnom období, v tomto parlamente schválili novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá vtedy zohľadňovala určitú špecifickú situáciu vo vzťahu k tým menším zdrojom, o ktorých rozhoduje obec. Lebo sú väčšie zdroje, veľké zdroje teda, kde to osvedčenie na výstavbu nových tepelných zariadení vydáva ministerstvo. A sú tie menšie, nie tie úplne malé, lebo tie majú výnimku, ale sú aj tie menšie, o ktorých rozhoduje samospráva. A my sme v roku 2021 povedali, že to množstvo kritérií, ktoré posudzuje samotné ministerstvo pri tých veľkých zdrojoch, ktoré sú uvedené aktuálne v § 12 ods. 4 zákona, predtým to bolo inak usporiadané v inom paragrafe, v tom istom paragrafe v inom odseku, tak z toho množstva kritérií, ktoré posudzuje pri vydávaní osvedčenia ministerstvo, bude môcť samospráva tieto kritériá posudzovať len primerane. To sme zaviedli v roku 2021, ale minulý rok bola prijatá ďalšia novela o tepelnej energetike, ktorá iným spôsobom toto isté vyjadrila v odseku 4 § 12, ale vyjadrila to spôsobom, ktorý už nie je takto jednoznačne ako sme to spravili v roku 2021, najmä pokiaľ ide o jedno konkrétne kritérium, a to je kritérium, ktoré hovorí o hospodárnosti a efektívnosti toho doterajšie tepelného zariadenia, od ktorého sa niekto chce odpojiť, prípadne o dopadoch na tých, ktorí zostali pripojení na ten doterajší zdroj tepla.
Vychádzame pri tomto pozmeňujúcom návrhu aj z odpovede európskeho komisára, ktorý reagoval na otázky niektorých europoslancov, ktorí sa ho pýtali na túto konkrétnu záležitosť, a odpovedal im v duchu, ktorý je v súlade so znením tohto pozmeňujúceho návrhu. Výsledkom je to, že nebude možné nevydať osvedčenie výlučne len z dôvodu, že by samotné odpojenie sa od sústavy tých tepelných zariadení malo buď negatívny dopad na hospodárnosť toho doterajšieho zariadenia alebo na tých samotných, samotné osoby, ktoré sú pripojené, a to z jednoduchého dôvodu, lebo pokiaľ prevádzkovateľ toho doterajšieho zariadenia neurobí nič a bolo by možné odmietnuť osvedčenie len výlučne z tohto dôvodu, tak by sa v zásade objektívne nikdy nedalo od toho doterajšieho zariadenia odpojiť. Čiže vyvoláva to aj určitý tlak na toho doterajšieho prevádzkovateľa, aby sa zamyslel nad tým, povedzme, či tá variabilná zložka nákladov, ktorú vynakladá na teplo, je správna a či nemôže s ňou niečo robiť, keď by sa mu náhodou niekto z toho jeho zdroja odpojil. A rovnako či nemôže niečo urobiť aj s hospodárnosťou toho samotného zdroja tepla, ktorý prevádzkuje.
Na druhej strane vôbec nezasahujeme do kritérií, ktoré sa týkajú životného prostredia, nejakej technickej spôsobilosti toho zariadenia, to musí byť lepšie ako to, od ktorého sa človek chce odpojiť. A celkovo ideme v tom duchu, v akom sme prijali túto právnu úpravu v roku 2021, hoci prísnejšie. Vtedy sme ju prijali trochu benevolentnejšie, dneska je o niečo prísnejšia, ale chceme zachovať samotný zmysel toho, čo sme prijali v roku 2021, aby niekto jednoducho umelo neblokoval, umelo neblokoval tých, ktorí sa chcú odpojiť len z dôvodov, ktoré vie on sám výlučne ovplyvniť. Chceme, aby toto bolo fér a, samozrejme, aby boli splnené všetky tie kritériá, ktoré sa týkajú životného prostredia, technickej spôsobilosti a tých ďalších kritérií, ktoré sú tam uvedené, účinnosti toho zdroja a podobne.
Takže toľko na vysvetlenie, ten pozmeňujúci návrh je veľmi stručný a ja ho teraz na záver prečítam. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1371.
Tento návrh spomenutých poslancov sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 1 v § 12 ods. 5 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Negatívne vyhodnotenie vplyvov alebo dopadov podľa odseku 4 písm. g) nemôže byť jediným dôvodom na nevydanie osvedčenia ministerstvom alebo obcou."
A to je celý pozmeňujúci návrh. Ja by som vás rád poprosil o jeho podporu a želám ešte pekný deň.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Rád by som povedal svoj názor a nejaký komentár k tomuto návrhu zákona, ktorým kolegovia Karol Galek a Tomáš Šudík chcú zmeniť zákon o tepelnej energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Myslím si, že v čase energetickej krízy, ktorú zažívame, a v podstate vojnovej situácie v energetike, ktorá sa prejavuje najmä posledný rok, ale už aj predtým, vidíme stále viac dôležitosť legislatívnych úprav, ktoré majú dopad na každodenný život ľudí, ktorí sú odkázaní na centrálne zdroje tepla. Stále viac sa dostáva do popredia potreba obnoviteľných zdrojov pri týchto centrálnych zdrojoch tepla a myslím si, že práve tento návrh zákona tento smer podporuje a túto tendenciu vlastne ešte posilňuje.
Myslím si, že tieto úpravy, ktoré tu aj kolega Karol Galek spomínal, prispejú k tomu, aby práve tie veľké centrálne zdroje tepla boli stále viac motivované stále viac a viac sa spoliehať na obnoviteľné zdroje a presúvať akoby ťažisko tej výroby tepla práve do oblasti obnoviteľných zdrojov, a to si myslím, že je veľmi pozitívne a niečo, čo by sme mali podporiť napriek tomu, že v podstate je to teraz návrh, ktorý prichádza čiastočne z opozície. Ale myslím si, že keď je to rozumný návrh, o ktorom aj kolega Karol Galek diskutoval s nami, tak keď nájdeme v tej diskusii rozumné riešenia, tak si myslím, že je v poriadku, keď to podporíme, a tak to má byť, aby rozumní ľudia našli aj rozumnú reč.
Ja k tomuto zákonu mám dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali riešiť práve možnosť rozširovania využívania týchto obnoviteľných, teda centrálnych zdrojov tepla, ktoré sú hlavne z obnoviteľných zdrojov. A dôvodom je najmä to, aby v praxi sa nové objekty a rekonštruované objekty pripájali k tomu, k týmto centrálnym zdrojom tepla. V praxi to občas býva tak, že, že keď je tam nejaká nevraživosť, poviem to, alebo nie dobré vzťahy medzi výrobcom tepla a trebárs vedením mesta, vedením obce, že pri nových zdrojoch vlastne stavebný úrad často nezohľadní v stavebnom povolení a v povoľovacom mechanizme to, že tu existuje nejaký centrálny zdroj tepla a podľa legislatívy je takýto nový objekt povinný sa pripojiť k takémuto centrálnemu zdroju tepla, ktorý vyrába z obnoviteľných zdrojov. A potom, samozrejme, aj tá účinnosť nie je taká, aká by mala byť, a musia to platiť vlastne všetci ostatní odberatelia. Keď by sa tam pripojilo viac nových objektov, ako sú napríklad školy alebo, alebo nejaké verejné budovy, prípadne aj hoci nákupné centrá alebo kancelárske budovy, tak by tento centrálny zdroj tepla mohol fungovať a vyrábať efektívnejšie.
Takže odôvodním prvý pozmeňujúci návrh a potom ho prečítam. Tento pozmeňujúci návrh najmä upresňuje pojmy v tomto zákone, pretože v praxi sa často stáva, že stavebné úrady nesprávne vyhodnocujú vymedzené územie ako časti územia, na ktorých sa nachádza technológia vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Je preto dôležité odstrániť tieto pochybnosti, aj v prípade právnických osôb jednoznačne určiť spôsob definovania vymedzeného územia rovnakým spôsobom ako je to zákonom určené pre fyzické osoby. Teda tým prvým bodom v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odstraňujú tieto nejasnosti.
Druhý bod sa týka takisto upresnení, využívanie energie z domácich obnoviteľných zdrojov bez produkcie skleníkových plynov CO₂ je vo verejnom záujme. Aktuálne znenie zákona určuje povinnosť pripojenia k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov energie len pre objekt, ktorý uskutočňuje hĺbkovú obnovu. Nevzťahuje sa však na nový objekt spotreby tepla, ktorý sa plánuje vybudovať na vymedzenom území držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Práve preto vlastne tento druhý bod upravuje tento § 21 a vkladá tam slová alebo rozširuje túto povinnosť aj na nový objekt spotreby tepla.
Čiže teraz prečítam, poprosím o zastavenie času, prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa pred bod 1 dopĺňajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 5 odseku 5 písmene g) sa za slovo „územie" vkladajú slová „s jeho vyznačením na katastrálnej mape".
2. V § 7 odseku 2 písmene j) sa za slovo „územie" vkladajú slová „na podnikanie" .
Doterajšie body 1 až 3, 1 až 2 sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie:
„4. V § 21 odseku 5 sa za slová „na území bezprostredne nadväzujúcom na vymedzené územie" vkladajú slová „plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla alebo"."
Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. Teraz odôvodním druhý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh upravuje aktuálne znenie zákona v tom, že umožňuje zjednodušenie stavebného procesu rozvodov tepla iba pri, iba vtedy, keď sú vedené na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. Je však vo verejnom záujme, ktorým je nepochybne tepelné hospodárstvo, teda ak je to vo verejnom záujme, ktorým je aj tepelné hospodárstvo, sa navrhuje zjednodušenie tohto procesu aj na pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvá. Tieto predmetné pozemky sú zvyčajne verejným majetkom a majú byť prioritne užívané práve vo verejnom záujme. V územnom ani stavenom konaní tým nebudú dotknuté práva vlastníkov pozemkov vznášať námietky a uplatňovať svoje práva.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I sa pred bod 1 dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 10 odseku 1 písmene d) sa za slová „zastavaného územia obce,^12a)" vkladajú slová „alebo na cudzích pozemkoch v zastavanom území obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvo^12ac)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12ac) znie:
^12ac) § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Doterajšie body 1 až 3 sa primerane prečíslujú.

Takže, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyňa, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1440 zo 17. januára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 692 z 9. marca 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 409 z 13. marca 2023. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný, predmetný návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 417 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi všetkým kolegom, ktorí sa teda do faktickej poznámky prihlásili, a ďakujem im hlavne za to, že sú tu a že diskutujú na túto tému a našej slovenskej verejnosti ozrejmujú teda tú skutočnosť, ktorá sa na Ukrajine deje.
A tebe, Tomáš, iba v tom prípade toho Leningradu a Piskarevského cintorína, bola som tam v roku 2018, bol to pre mňa silný zážitok z toho titulu, že tí ľudia obetovali milión, milión obyvateľov obetovalo svoj život za leningradskú blokádu a v podstate ten nepriateľ, agresor, ktorý ich chcel doslova vyhladovať a zrovnať so zemou, požil akýkoľvek spôsob, a preto je pre mňa nepochopiteľné ako Rusi, ktorí už prežili takúto tragédiu, to dokážu urobiť svojmu bratovi a prečo sa tá bratovražda deje. Je to opäť a znova zasa len to diktátorské, to choré, aj vtedy v podstate sa viedli vojny a diktátori viedli svoje vojny, pretože to bolo asi o ich egu alebo o tom zlom a proste v tom nevídanom, nepochopiteľnom, nemôžem povedať marazme, ale neviem na to nájsť ešte stále taký adekvátny výraz, že prečo sa toto deje.
Sme nepoučiteľní a naozaj národ, ktorý si neváži históriu a nepamätá si ju, si skutočne asi nezaslúži budúcnosť.