Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V uvedenom návrhu zákona skupina poslancov navrhuje zvýšiť niekoľko príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ďalej hornú hodnotu majetku, ktorú môže vlastniť osoba so zdravotným postihnutím, aby jej bol zachovaný nárok na príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ide o príspevok na auto, príspevok na úpravu bytu a tuším na kúpu pomôcky.
Návrh zákona je v súlade s ústavou medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a bude mať pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu, nebude mať vplyv na rodinu, na podnikateľské prostredie a bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ja by som rada podporila ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Vetrák. Po mojich 15-ročných skúsenostiach v Európskom parlamente môžem povedať, že princíp subsidiarity a proporcionality sa stal akousi mantrou, ale nebol dodržiavaný, a myslím si, že ani, ani národný parlament Slovenskej republiky proste nevyužil všetky možnosti, ktoré mal, keď pripomienkoval niektoré predložené návrhy, čiže bude dobré, keď sa to upresní, a ja veľmi rada tento návrh zákona podporím.
Ďakujem pekne.

Tak, vážené dámy, vážení páni, ja evidujem, že, alebo celkovo si myslím, že to, že sme sa stali členmi Európskej únie, znamená okrem iného aj, aj skutočnosť, že vieme ovplyvňovať, čo sa deje v Európskej únii, a mali by sme byť aj kritickí k veciam, keď sa niečo v Európskej únii nerobí poriadne alebo keď, a tuná je to vlastne kľúčové, keď Európska únia narúša princíp subsidiarity alebo proporcionality a sú dané mechanizmy v zmysle zakladajúcich zmlúv, ako by členský štát mal k tomu pristupovať.
My k tomu pristupujeme ako Slovenská republika pomerne laxne, ja o tom budem viacej hovoriť pri tej novele rokovacieho poriadku a nie je to vyslovene že môj názor, je to štatisticky preukázané, pretože Európska komisia každý rok zverejňuje štatistiku, akým spôsobom jednotlivé členské štáty pristupujú k posudzovaniu, posudzovaniu dodržiavania princípu subsidiarity, a tie čísla, ktoré vám spomeniem, samozrejme, sú zverejnené aj na stránke Európskej komisie, sú, sú úplne jednoznačné. My v zásade ako Slovensko sme teda na chvoste krajín, ktoré, ktoré nejakým spôsobom sa vyjadrujú, že právny akt Európskej únie narúša princíp subsidiarity oproti iným. Teda, hej, že na zase medzi tými, medzi tými najlepšími sú Španielsko, dokonca Česká republika, čiže problém je zjavne niekde inde, nie v tom, že by sme boli malý štát, ktorý by nevedel niečo v Európskej únii dokázať. Nakoniec Česká republika tiež nie je až taký, taký početne obyvateľstvom početne veľký štát, že by, že by teda sa staval do podobnej pozície.
Čo riešim v tomto ústavnom zákone? Ak si odmyslím tie legislatívnotechnické úpravy, ktoré už teda spočívajú v tom, že vypúšťajú Európske spoločenstvo alebo dneska už návrhy právnych predpisov sú iba návrhy Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy, už v zásade aj skôr, čiže to, to už jednoducho nie je aktuálne a navyše ani náš rokovací poriadok to už tak nepoužíva. Ten bol už novelizovaný skôr, len ústavný zákon sa ťažšie mení.
Takže ak si odmyslím tieto legislatívnotechnické úpravy, kde len spresňujeme, že, že už nepôjde o návrhy práv, právnych aktov Európskych spoločenstiev, len Európskej únie, tak v zásade tá úprava je postavená na tom, že parlamentu, parlamentu sa poskytuje väčší komfort pri vyjadrovaní stanovísk, odôvodnených stanovísk k návrhom právnych aktov v Európskej únie.
Dnes, dnes je celý návrh ústavného zákona o záležitostiach o spolupráci o záležitostiach Európskej únie medzi parlamentom, vládou nadstavený viac tak, aby mal komfort člen vlády. To znamená, hovoríme, že návrhy sa majú zasielať na zaujatie stanoviska v dostatočnom časovom predstihu, čo nikde nie je definované. Hovoríme, že Národná rada potom má dva týždne na to, aby zaujala stanovisko, inak má smolu, teda tak to zjednodušujem. Hovoríme, že člen vlády sa môže odchýliť od stanoviska parlamentu, keď to považuje sa potrebné. Čiže celý ten zákon ústavný je vlastne nastavený v prospech, prospech vlády, v prospech člena vlády, a aj keď parlament povie, že sa mu niečo nepáči na úrovni Európskej únie, tak ten člen vlády to vie v zásade odignorovať a, a mali sme tu už aj na tejto schôdzi taký prípad, kde sme to kritizovali a viacerí sme to kritizovali.
Ja som nechcel robiť nejaké nejak, že úplne nejaké brutálne alebo dramatické zásahy, ale naozaj ten zákon smeruje k tomu, aby parlament získal o niečo silnejšie postavenie v týchto záležitostiach, a to konkrétne nasledovným spôsobom. Tú lehotu v dostatočnom časovom predstihu spresňujem na päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov, ak vec neznesie odklad. Ako sú naozaj výnimočné veci, niekde prebieha nejaká vojna, proste pandémia a tak ďalej, čiže niekedy naozaj budú výnimočné situácie, kedy vec neznesie odklad. Ale inak pri tom štandardnom behu a kolobehu schvaľovania právnych predpisov Európskej únii, ak si dáme lehotu päť pracovných dní pre vládu, tak to nijako, nijako nezasahuje do, do tohto nastavenia, do toho celého chodu a je to pre parlament predsa len jasnejšia pozícia, ako keď je tam dnes napísané, že v dostatočnom časovom predstihu, a tým pádom tá vláda to v zásade môže urobiť ako kedykoľvek to považuje za vhodné a môže tým pádom aj takýmto spôsobom stresovať parlament, stresovať parlament s tým, že mu dá krátku dobu na to, aby sa k nejakému návrhu právneho aktu na Európskej úrovni vyjadroval.
Rovnako skracujem tú lehotu na samotné vyjadrenie sa k, k návrhu toho právneho predpisu, ktorý na európskej úrovni je predkladaný, a to až na deň pred jeho prijatím. To znamená, že Národná rada bude mať naozaj pomerne flexibilný čas aj dlhý čas na to, aby vedela zareagovať aj tesne predtým, ako sa bude právny predpis prijímať. Dneska je to nastavené úplne opačne, že do dvoch týždňov sa treba vyjadriť, inak už platí to, čo predložila vláda, a nemyslím si, že je to správne, pretože mal by naozaj aj parlament hrať oveľa dôležitejšiu úlohu v týchto veciach než samotná vláda.
No a potom je tu, samozrejme, aj určitý sankčný mechanizmus, ale taký nepravý sankčný mechanizmus. Tí, ktorí sa týmito vecami viac zaoberáte, viete, že je možné vo vzťahu k právnym aktom Európskej únie vyjadriť viacero výhrad. Tá výhrada môže byť obsahová, výhrada môže byť časová a existuje aj, existuje aj výhrada, ktorá sa volá, že parlamentná výhrada, ale parlamentnú výhradu málokedy členovia vlády na európskej úrovni vyjadrujú, pretože celý ten proces je nastavený tak, že ten parlament to buď posudzuje formálne, ale má... nemá dostatok času na to, aby sa tým právnym predpisom zaoberal, a teda parlamentná výhrada je pomerne vzácnosťou.
Ak posunieme tie lehoty, nastavíme tie lehoty spôsobom ktorý navrhujem, tak bude aj vytvorený väčší priestor na to, aby parlament mohol vyjadrovať výhrady voči, voči návrhom právnych predpisov na úrovni Európskej únie a nastavujem ten mechanizmus vo vzťahu k vláde spôsobom, že pokiaľ vláda alebo poverený člen vlády nepredloží parlamentu návrh stanoviska vo vzťahu k tomu právnemu predpisu Európskej únie, tak člen vlády je povinný vyjadriť túto parlamentnú výhradu. To, že čo je to parlamentná výhrada, ja potom spresňujem v tej novele rokovacieho poriadku, ktorý, ktorá, ktorá súvisí s týmto, s týmto návrhom zákona, pretože ústavný zákon nerozlišuje medzi tými výhradami, hovorí len o negatívnom stanovisku. Čiže aj preto v tomto predpise návrhu zákona ústavného hovorím o, o negatívnom stanovisku, ale to negatívne stanovisko potom v rokovacom poriadku je rozvedené v tej novele rokovacieho poriadku a, a je tam jasné z toho, že je to parlamentná výhrada.
Čiže jednoducho ak, ak vláda odignoruje parlament, že mu nepošle stanovisko a návrh stanoviska k tomu právnemu predpisu včas v tej lehote, ktorá je nastavená, tak člen vlády bude automaticky musieť na úrovni Európskej únie v tom danom orgáne vyjadriť parlamentnú výhradu a dočasne teda nesúhlasiť s tým návrhom právneho predpisu, až pokiaľ to parlament v tej ďalšej fáze neposúdi tak, aby sme si boli, aby bolo jasné, či predpis narúša princíp subsidiarity, alebo nenarúša. No a takisto potom aj ruším v týchto veciach v tejto danej situácii ruším tú možnosť pre člena vlády, aby alebo navrhujem zrušiť tú možnosť pre člena vlády, aby sa mohol odchýliť od stanoviska parlamentu, alebo teda aby sa mohol odchýliť od toho, od tej parlamentnej výhrady, pokiaľ naozaj došlo k situácii, že vláda ani nepredložila ten návrh stanoviska.
Takže najmä pre tých, ktorí tak citlivejšie vnímajú veci, ktoré sa dejú aj na úrovni Európskej únie, pre tých, ktorí majú naozaj taký väčší vzťah k tomu, aby právne predpisy Európskej únii nezasahovali do princípu subsidiarity a proporcionality, tak pre, pre tých by mal byť tento návrh ústavného zákona a táto novela takým, by som povedal, povzbudením do ďalšej práce vo vzťahu k, k tomu, akým spôsobom si vieme v niektorých prípadoch aj obrániť tie naše národné alebo vnútroštátne záujmy na úrovni Európskej únii, a to akým spôsobom sa toto potom detailne procesne dá spraviť, tak budem popisovať v tej novele rokovacieho poriadku, ktorá je asi o tri body, o tri body ďalej. Tak nechám na vaše zváženie, ja viem, že viacerí tu v parlamente ste takto nastavení, a preto by som vás chcel aj požiadať o podporu tohto návrhu zákona, tak aby bol postúpený aj do druhého čítania s tým, že tie lehoty, samozrejme, môžu byť nastavené aj inak, vieme sa o tom rozprávať úplne odborne, vecne, lebo toto nie je niečo, čo bol, bolo nejakým predmetom volebného programu hnutia OĽANO. Toto je niečo, čo vychádza naozaj z dlhodobej praxe aj toho, ako tento parlament má nastavené právomoci vo vzťahu k Európskej únii a akým spôsobom sa tuná vôbec, aj zo štatistiky to vyplýva, málo bráni ten princíp subsidiarity a proporcionality.
Takže pre všetkých, ktorí sú nejak takýmto spôsobom nastavení, tak, tak verím, že podporia tento návrh zákona tak, aby bol postúpený aj do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, poprosím o chvíľočku. Prosím vás pekne, číslo tlače je aké?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tlač 1674.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
O. K., dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ono bolo by prirodzenejšie, keby sme to spojili, čo ale sme si tak neodsúhlasili, aj s novelou rokovacieho poriadku, lebo časť tej novely rokovacieho poriadku je vlastne vykonávacím predpisom k tomuto ústavnému zákonu. Tak budem, porozmýšľam, ako to rozdelím tak, aby som sa neopakoval, lebo za chvíľočku máme aj ten ďalší zákon, no ale máme to v samostatných bodoch, nemáme spojenú rozpravu.
No takže pokiaľ ide o tento návrh ústavného zákona, ja patrím teda k tým poslancom, ktorí vo vzťahu k Európskej únii sú citliví na dodržiavanie princípu subsidiarity a proporcionality, a mám za to, že by aj v záležitostiach medzi vládou a parlamentom malo byť o niečo posilnené postavenie parlamentu vo vzťahu k vláde a takisto by mal byť parlament oveľa viac aktívnejší, pokiaľ ide o posudzovanie princípu subsidiarity a proporcionality.
Tú aktívnejšiu rolu parlamentu vo vzťahu k posudzovaniu princípu subsidiarity vysvetlím potom pri tej novele rokovacieho poriadku, hoci tá novela rokovacieho poriadku je aj o ďalších veciach, ale pokiaľ ide teda, celkovo v tom ústavnom zákone toho veľa nie je, tam sú len tie základné veci, tak tam som aj ja išiel skôr s takými minimálnymi úpravami a tie potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý, že v čom vlastne tie zmeny spočívajú. Nie je to zase v tom ústavnom zákone až také dramatické, ale je to, o niečo je to naklonené v prospech parlamentu vo vzťahu k vláde, lebo si myslím, že poslanci sú tí aj parlament je ten, ktorý by mal byť rozhodujúci vo vzťahu k tomu, čo sa rieši na európskej úrovni, a teda vysvetlím tie podrobnosti potom.

Hlasovať budeme dnes o piatej. Či?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dnes o piatej hlasovanie neb...

Majorová Garstková, Jana, poslankyňa NR SR
O jedenástej.

Ďakujem pekne za doplnenie pánovi poslancovi Kyselicovi.
Áno, v tých ostatných, pri tých ostatných stavoch, teda tak to nazvem, výnimočný, núdzový a tak ďalej, tie výnimky, samozrejme, zostávajú, lebo tam už ideme do úplne iných situácií, kedy, kedy to dáva zmysel.
Takisto ja som ponechal napríklad výnimku pre tie úrady, lebo sa to týkalo aj zastupiteľských úradov, kde kapacitne oni nie sú až tak veľmi zabezpečení, že pokiaľ by sa im... oni mali, oni majú takú možnosť aj dnes, toho som sa nedotýkal, ale je to na diskusiu, že pokiaľ sa im tam nahrnie, jak sa povie, strašne veľa žiadostí a oni by to nevedeli kapacitne zvládnuť, tak majú dneska výnimku, že nemusia dodržiavať lehoty. Napríklad túto výnimku som zatiaľ nechal, ale kľudne sa o nej bavme, že či tiež dáva zmysel. Ja, tam som sa troška obával toho, že pri tých zastupiteľských úradoch to môže byť problém, lebo aj oni sú v tom jednom balíku, ale inak dostávam, priebežne som dostával a stále dostávam od ľudí počas pandémie sťažnosti na to, že úrady nekonajú. Naozaj tie rozhodnutia niekedy trčia na tých úradoch rok, rok a pol, niekedy aj viac a ja im neviem nič poradiť, pretože jednoducho som im akurát povedal, že viete, ale v zákone je výnimka, oni nemajú žiadne lehoty.
Čiže ak chceme tým ľuďom pomôcť, tak, tak treba sa nad tým zamyslieť, treba, treba to riešiť, pretože jediný, kto to riešil podzákonnou normou, bol, bol minister práce, ministerstvo práce, tí to vedeli zmeniť na vláde, ale ostatní to všetci majú v zákonoch, takže my bez toho, aby sme menili zákony, my nevieme tým ľuďom pomôcť.

Vďaka. Len v krátkosti.
Tak jak si spomínal, naozaj tu ide o tú právnu istotu, aby, lebo niektoré orgány sa vyhovárajú na túto výnimku a možno konajú aj svojvoľne, a toto naozaj treba odstrániť, ako si povedal, vláda už odstránila časť, ale ak by sa ešte niektoré našli, ktoré sme tu poschvaľovali v čase pandémie covidu, tak, tak to pridáme v druhom čítaní, ak prejde ten návrh zákona do druhého čítania.
Čo si nepovedal, alebo už len doplním, vlastne naozaj sa to týkalo mimoriadnej situácie a takéto navrhované zrušenie obmedzení, spočívajúcich teda neplynutím vybraných lehôt, sa nebude týkať núdzového stavu a výnimočného stavu.
Vďaka.

Pán kolega Vetrák, ja sa ti chcem poďakovať za predloženie tohto návrhu zákona.
Po vypuknutí epidémie alebo pandémie vyšla Národná rada Slovenskej republiky v ústrety samosprávam a prijala legislatívnu zmenu, ktorou sa upravila aj možnosť voľby hlavného kontrolóra. V dôsledku nedokonalosti prijatej legislatívy zmeny došlo k legislatívnej zmene, došlo k situácii, že v niektorých samosprávach aj napriek spôsobilosti poslancov doteraz si nezvolili nového kontrolóra, lebo, ako si povedal, si vykladali tento návrh, ktorý tu bol, podľa seba, aj keď starému kontrolórovi už uplynulo funkčné obdobie, napríklad môžem uviesť takéto mesto - Kežmarok, kde súčasnému kontrolórovi uplynulo funkčné obdobie už zhruba pred rokom.
Návrh zákona túto v podstate kvázi takú anomáliu odstraňuje a posilňuje aj v ďalších častiach nejaké tie, tie práva alebo možnosti pre občanov a svoju, svojím hlasom tento zákon určite podporím.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Čiže čo je predmetom úpravy tohto návrhu zákona? Počas mimoriadnej situácie, kedy tá celkovo zdravotná situácia na Slovensku, pandemická situácia bola pomerne zložitá, sa umožnilo aj štátnym úradom, aby teda mali výnimky z rozhodovania o veciach, ktoré teda im boli v správnom konaní nejakým spôsobom pridelené na vybavenie. Boli to rôzne výnimky, ktoré sa týkali toho, že im nebežali v zásade žiadne lehoty na rozhodnutie. Boli tam ďalšie výnimky, ktoré sa týkali možnosti predlžiť lehoty na rozhodnutie o odpustení z meškania a tak ďalej. Toto všetko bolo vyslovene nastavené tak, aby to bolo v prospech úradov. Samozrejme, na začiatku pandémie to dávalo zmysel, keď jednoducho bolo, boli všetky úrady zatvorené a nedalo sa s nimi poriadne komunikovať, možno akurát ste nosili nejaké žiadosti k okienku a potom sa to ďalej distribuovalo namiesto toho, aby ste išli priamo veci riešiť s úradníkom, lebo niektoré tie úkony v určitých oblastiach si vyžadujú povedzme aj ústne prejednanie veci, vyžadujú si obhliadku, vyžadujú si proste ďalšie úkony.
Ako tá mimoriadne situácia postupne sa upokojovala a vidíme aj tie posledné rozhodnutia, ktoré sa týkajú mimoriadnej situácie, že dnes už máme pomerne voľný režim, tak sa nazdávam, že je aj čas na to, aby už úrady rozhodovali tak, ako majú štandardne. To znamená, že majú nejaké lehoty, 30-dňová lehota v jednoduchších veciach, dokonca bezodkladne v jednoduchých veciach, 60 dní, prípadne 90 dní pri zložitých veciach. A nevnímal som to ani, keď som to predkla... teda chcel predložiť v minulosti ako problém, nakoniec tým, že to nebolo zaradené už na marcovú schôdzu, je to zaradené až na májovú schôdzu, a teda po tom, čo som vyhodil tú časť, ktorá sa týkala volebného zákonodarstva, tak už medzitým v marci vláda prijala novelu jedného zo svojich, alebo teda ministerstvo práce novelu jedného zo svojich, teda podzákon... jednu z podzákonných noriem vykonávacích právnych predpisov vyhlášky, ktorú ja som pôvodne aj riešil v tomto návrhu zákona. Čiže aj vláda, vláda išla a ide týmto smerom. V podstate presne, vláda ide tým smerom, ktorý ja navrhujem aj v tomto návrhu zákona, a preto som už aj tie veci, ktoré vláda v marci prijala, teda zrušila tie výnimky pre jednotlivé štátne úrady, tak už ani nie sú obsahom tohto zákona, hoci ešte keď som to podával na marcovú schôdzu, tak boli.
Čiže čo sa konkrétne upravuje v tomto návrhu zákona. Sú tu určité právne predpisy, ktoré boli novelizované počas prvej vlny pandémie, kedy sa dali tieto rôzne výnimky v prospech štátnych úradov. A ja tieto výnimky teda navrhujem zrušiť s tým, že by sa vlastne zaviedla tá štandardná lehota na rozhodovanie v zmysle Správneho poriadku. Sú to len tie výnimky, ktoré boli v prospech štátnych úradov. To znamená, že ak aj ľudia mali počas pandémie a v ich prospech sa zaviedli niektoré výnimky ohľadne lehôt, tak tie ponechávam. Čiže preto hovorím o posilnení práv občanov počas mimoriadnej situácie. Čiže tým občanom ešte tie, tie výnimky pokiaľ ide o lehoty a predĺženie, skrátenie, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, to tam zostáva, ale pokiaľ úrady mali stanovené výnimky z rozhodovania, tak, tak tie sa rušia. Rušia sa u tých návrhov zákonov, ktoré boli otvorené počas prvej vlny pandémie, som si prechádzal ten zákon a postupne som identifikoval tie ustanovenia, ktorých sa to týka, a tie som, tie som vypustil s tým, že pokiaľ ide o oblasť sociálnych vecí, tak tam časť tej úpravy je potrebné dotiahnuť potom ešte vo vykonávacom právnom predpise, čiže tam aj je určitý odklad účinnosti, aby ministerstvo práce malo čas predložiť tieto veci do, do pripomienkového konania, aby mohli na vláde byť nakoniec zrušené. Ale už je to len taký zostatok, lebo väčšinu z toho vláda zrušila na konci marca, keď prijala novelu toho vykonávacieho právneho predpisu, ktorý obsahoval výnimky pre úrady.
No a ešte, ešte teda samostatná časť tohto návrhu sa týka samosprávy, ale iba vo veľmi obmedzenej miere, a to tak, že to, čo sme zaviedli kedysi počas mimoriadnej situácie, že zastupiteľstvá môžu zasadať online, tak týmto návrhom sa umožňuje, aby aj obecné, miestne, mestské rady mohli zasadať online. Je, bolo to prerokované aj so samosprávou, nemala voči tomu námietky, nakoniec máme, mám tu aj kolegyňu, ktorá bola so mnou rokovať s Úniou miest, kde sme preberali tento zákon, takže si to bude pamätať, že voči tej minimálnej úprave, ktorá sa týka samosprávy, pretože sa týka vlastne len mimoriadnej situácie, námietky nemali. V zásade nič podstatného sa tu nemení a až ešte okrem toho sa spresňuje jedna, jedna, jedno ustanovenie, ktoré bolo vykladané dvojako, a to sa týka voľby hlavného kontrolóra. Možno aj vy ste sa stretli s tým a to sme tiež zaviedli v roku 2020. Bolo troška nešťastné, že sme dali ako keby dve situácie do jedného ustanovenia, a potom sa to vykladalo dvojako.
V princípe, keď sme to zavádzali v roku 2020, tak sme chceli vyjsť v ústrety obciam v tom, že pokiaľ si nestihli do vyhlásenia mimoriadnej situácie zvoliť nového hlavného kontrolóra a jemu medzitým uplynulo funkčné obdobie, tak môžu počkať s tou voľbou, pokiaľ to inak nejde, až na skončenie mimoriadnej situácie, no. Ale to nebolo myslené tak, že teraz sa má umelo predlžovať tá nová voľba až dovtedy, kým skončí mimoriadna situácia. To bolo myslené tak, že pokiaľ naozaj tam je nejaká epidemická, pandemická situácia taká, že tá voľba sa neumožňuje, tak, tak to nemusia robiť len preto, že mu skončilo funkčné obdobie. Ale tým, že sme vlastne dve ustanovenia, ktoré to, to jednoducho upravovali spôsobom, ktorý som teraz vysvetlil, dali do jedného odseku, tak vznikal, vznikal dvojaký výklad tohto ustanovenia podľa toho, ako to ktorej obci vyhovovalo.
A preto to teraz spresňujeme aj v tomto návrhu zákona tak, ako to bolo myslené už v tom roku 2020, a teda pokiaľ obec si vie aj vzhľadom na mimoriadnu situáciu, pandemickú situáciu urobiť hlavnú voľbu, pretože to právne predpisy umožňujú aj daná situácia, tak ju, samozrejme, môže spraviť aj počas mimoriadnej situácie. Pokiaľ je tam stále taká situácia, čo už dneska asi nie je v žiadne obci, že to nie je jednoducho objektívne možné, lebo všetci sú tam chorí a nevedia proste tú voľbu vykonať, no tak, tak nemusia teraz byť bez kontrolóra niekoľko mesiacov, ale bude pokračovať to funkčné obdobie hlavného kontrolóra až doteraz, no.
Čiže to je len spresnenie, pretože niektoré obce si to vykladali tak, že pokiaľ nebude zrušená mimoriadna situácia, tak toho kontrolóra tam budú mať na večnosť, alebo teda do skončenia tej mimoriadnej situácie. A potom boli spory o tom, či ten hlavný kontrolór, keď ho náhodou zvolili, lebo niektoré obce ho zvolili, že či ho, či ho platne zvolili toho nového, alebo neplatne zvolili toho nového, takže toto je ešte také druhé ustanovenie, ktoré tej samospráve len spresňujeme. Hovoríme len to isté, čo sme hovorili v roku 2020, ale hovoríme to formulačne jednoznačnejšie. No ale to je v zásade taká sekundárna línia celého toho návrhu.
Primárna línia je tá, že ľudia si zaslúžia už za danej pandemickej situácie, ktorá je už teda v zásade veľmi, veľmi mierna, to, aby nečakali rok-dva na to, kým úrady vydajú rozhodnutie, a úrady sa vyhovárajú, však my nemáme žiadne lehoty počas mimoriadnej situácie, tak, čiže nemohli ste sa sťažovať ani na prokuratúre, že lehoty sa nedodržiavajú, nemohli ste sa proste nič s tým robiť, iba čakať, kým daný úradník si povie, že teda už konečne nastal čas, že by som sa tou vecou mohol zaoberať. Takže toto naozaj chceme zmeniť, aby prešli na štandardné lehoty v zmysle správneho poriadku.
Toľko na vysvetlenie teda, nejde o nejaký, nejaký kontroverzný zákon. Ja verím, že všetci chceme týmto spôsobom ľuďom vyjsť v ústrety, chceme, aby mali nejakú právnu istotu, že v ich veci sa rozhodne v primeranom čase a spravodlivo, hlavne v tom primeranom čase v tomto prípade, a chcem vás aj požiadať o podporu pri hlasovaní, aby sme vedeli tento návrh zákona postúpiť do druhého čítania. A pokiaľ niekto z vás ešte cíti, že možno by tu mal pribudnúť nejaký ďalší zákon, kde tie lehoty sú obdobným spôsobom pre úrady a v ich prospech jednoducho cez výnimku poriešené tak, že sú v konečnom dôsledku v neprospech ľudí, tak sa mi, prosím, ozvite. Ja, samozrejme, som naklonený rozširovať ten zoznam, pretože si myslím, že tie úrady už by mali konať štandardne, a nie tak, ako keď sme tu mali naozaj tú, tú ťažkú vlnu pandémie, kedy, kedy to dávalo zmysel, tá výnimka. Ale to bolo počas tých prvých dvoch rokov. To už teraz nie.
Ďakujem pekne.