Videokanál klubu

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Jeho cieľom je rozšíriť výnimku vo vzťahu k splneniu a k preukazovaniu podmienky na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu, že voči žiadateľovi o dotáciu nie je vedený výkon rozhodnutia na všetky štátne podniky. Totiž podľa § 8a ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy platí, že z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnických osobám a fyzickým osobám.
V § 8a ods. 4 toho istého zákona sú vymedzené podmienky poskytnutia dotácie žiadateľovi. Jednou podmienkou z viacerých je, že voči žiadateľovi nie je vedený výkon rozhodnutia. Žiadateľ preukazuje splnenie tejto podmienky podľa § 8a ods. 5 písm. c) predmetného zákona čestným vyhlásením, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia. V platnom znení ods. 6 druhá veta zákona sa upravuje, že na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia ods. 4 písm. b) a c) a ods. 5 písm. b) a c) nevzťahujú.
V predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Má sa tým dosiahnuť to, že žiadateľ, ktorým je štátny podnik, nemusí spĺňať podmienku ustanovenia ods. 4 písm. c) a ods. 5 písm. c), t. j. že voči štátnemu podniku nie je vedený výkon rozhodnutia. Týmto sa zrovnoprávňujú subjekty, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov so subjektmi, ktoré spravujú majetok štátu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo parlamentnej tlače 266).
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 8a ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za podporu návrhu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja tiež v mene štyroch poslaneckých klubov, OĽANO, SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, navrhujem presunúť bod 64
(číslo parlamentnej tlače 346), čo je zákon vrátený prezidentkou republiky o vysokých školách ako posledný bod tejto 18. schôdze. Odôvodnenie. Pani prezidenta tam namieta nesúlad s ústavou. A keďže budeme novelizovať ústavu, už sa to aj na výbore ústavnoprávnom riešilo, tak aby sme to schválili potom, ako sa to upraví, ten, dá do súladu s ústavou. Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom. Verím, že aspoň takouto drobnosťou pomôžeme tým ľuďom, ktorým spravodlivosť doteraz až tak naklonená nebola.
A k pánu poslancovi Osuskému. Ja verím, že budúci rok budeme prerokovať aj návrh nezaslúžených benefitov pre bývalých príslušníkov ŠtB. A verím, že potom bude aj priestor na doplnenie tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa tiež chcela veľmi srdečne poďakovať predkladateľke tohto zákona, existujú alebo žijú napríklad aj v našej obci Chmeľnica ľudia, je pravda, že už majú 92 rokov, ktorí boli odsúdení za komunizmu, a cítili vlastne takú skrivodlivosť, že im vlastne nebolo nejak nahradené tie útrapy, ktoré museli za komunizmu podstúpiť. Myslím si, že aj keď to prišlo až teraz, a je to už pomerne neskoro, ale radšej neskoro ako nikdy. Ďakujem veľmi pekne.

Ja chcem rovnako vyzdvihnúť zámer prijať takýto návrh zákona, pretože toto sú presne tí ľudia, voči ktorým má celá naša spoločnosť obrovský dlh a obrovský záväzok presne za to, že iba kvôli tomu, že si dovolili mať iný názor, iné politické presvedčenie, iné vierovyznanie, ako bolo oficiálnou štátnou mocou tolerované, alebo sa zapájať do iných aktivít v rámci občianskeho a politického života, si vytrpeli toľko perzekúcie, koľko si mnohí ľudia nevytrpia za celý život. Preto je našou povinnosťou im aspoň týmto symbolickým spôsobom pomôcť.

Anka, veľmi pekne ti ďakujem za tento predložený zákon. Ja ako pamätník tých temných čias, viem, aké ťažké bolo žiť v tomto temne ľuďom s iným ako komunistickým zmýšľaním. Konečne - aj keď až teraz - budú aspoň čiastočne niektorí z nich odškodnení, a preto ti ešte raz ďakujem aj v ich mene.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len krátko.
Vážené dámy, páni, milí kolegovia, komunisti vo svojich žalároch väznili 70-tisíc politických väzňov zo Slovenska. Nehovoríme len o krutých 50. alebo 60. rokoch, posledného politického väzňa prepustili komunisti na slobodu až na nátlak novembrových námestí 25. novembra 1989. Väčšinu z týchto ľudí komunisti považovali za ľudí druhej kategórie počas celého obdobia komunizmu. Keď som pred mesiacom tento zákon predkladala, hovorila som aj o tom, že komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody nepohodlných občanov. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z cieľ, väznení či internačných kláštorov. Týchto ľudí dnes titulujeme veteráni protikomunistického odboja. Dovoľte mi uviesť dva rukolapné príklady, prečo je dôležité, aby sme si s pomedzi politických väzňov vyzdvihli práve veteránov.
Gustáv Husák bol v roku 1950 popredný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska, aktívne sa podieľal na boji proti tzv. triednemu nepriateľovi. Koordinoval napríklad prípravné práce na likvidáciu mužských kláštorov v rámci tzv. Akcie K. Patrí k historickým paradoxom, že ním koordinovanú Akciu K schválilo predsedníctvo KSČ vo februári v roku 1950. O rok neskôr, 6. februára 1951 už bol zatknutý aj Gustáv Husák. Mimochodom, tu neďaleko v pracovni generálneho tajomníka ÚV KSS, v budove ÚV KSS na Hlbokej ulici. Husák bol v roku 1954 odsúdený a z väzenia sa vrátil v roku 1960. Lenže následne a – dobrovoľne –, aby som zacitovala zákon, vedome a aktívne sa podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci. V roku 1969 sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa, v roku 1971 jej generálnym tajomníkom a v roku 1975 dokonca prezidentom komunistického Československa. Gustáv Husák bol nepochybne politickým väzňom. Ale od okupácie Československa takzvanej bratskými vojskami až do pádu komunizmu bol na výslní. Po návrate z komunistického vedomia sa vedome a aktívne podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci a to je, pochopiteľne, prekážka na priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja. Gustávovi Husákovi, by sme teda dnes symbolických 1 989 eur nepriznali.
Iným prípadom je Jozef Kuciferec. Bol to obyčajný človek aj začiatkom 50. rokov, aj po prepustení z väzenia. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a komunisti ho terorizovali aj po prepustení zo žalára. Nebol na výslní, naopak, nedovolili mu dokonca ani trvalý pracovný pomer. Mohol iba brigádovať. Jozef Kuciferec sa po návrate z komunistického väzenia rozhodne nepodieľal na budovaní, rozvoji a upevňovaní komunistickej moci, a preto dnes navrhujeme, aby už spolu s januárovou výplatou dôchodkov dostal aj on, aj jemu podobní symbolických 1989 eur.
Preto spomedzi politických väzňov vyzdvihujeme veteránov protikomunistického odboja a navrhujeme, aby sme práve im zvýšili príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody z dnešných 5 eur na 10 eur. Politickým väzňom nič neberieme, veteránom protikomunistického odboja však špeciálne vyzdvihne..., ich špeciálne vyzdvihneme.
Milé kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte predložený návrh zákona, veteráni protikomunistického odboja si to zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladám do druhého čítania návrh zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa zaväzujeme, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu. Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur, tiež zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku so súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac s obmedzenia osobnej slobody a za tretie dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napr. nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. 75 % z nich má dnes viac ako 80 rokov. Ich celkový počet je do 3-tisíc ľudí.
Ďakujem, pán predsedajúci, a potom sa hlásim prvá do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Marián, za tvoj príspevok a jasné pomenovanie toho, o čo tu v skutočnosti ide. Dovolím si to zvýrazniť, ide o štátom garantovaný biznis firiem, ktoré si z hodnoty gastrolístkov odstrihujú svoj zisk. A toto, tomuto chceme zamedziť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, vy tu hovoríte, aký sociálny štát. No ja sa pýtam, aký sociálny štát to bol, keď v roku 2012 prišla rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorá bola nevymožiteľná. Nevymožiteľná u zamestnancov.
A ešte jednu otázku mám, takú jednu. Vy hovoríte, že tu nie je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, od roku 2012, od Zákonníka práce, ktorý bol uvedený teda rozsiahlou novelou, ako keby som povedala, že do praxe, vznikali mnohé odborové združenia, pretože naozaj ako zástupcovia zamestnancov mali mať na to právo, vyjednávať. Aký sociálny dialóg viedla vaša vláda s malými odborovými organizáciami, ktoré s vami nemali podpísanú tzv. zmluvu alebo úmluvu o spolupráci?
No taký bol ten sociálny dialóg, že ste nás vôbec nerešpektovali. Vôbec ste tento dialóg nebrali. Mohli sme písať, mohli sme kričať, mohli sme naozaj stáť v tých uliciach. Bol to výsmech z vašej strany a viem, o čom hovorím. Na tých námestiach som sa nastála dosť. Kto nás vtedy počúval? Kto? Vy pán Richter? Vám sme osobne písali. Vy ako minister vtedajší.
O gastrolístkoch ani nehovorím, keď v žilinskej nemocnici sa kvôli gastrolístkom podávali výpovede. Veď to bola hanba! Ale byť vami, tak som naozaj ticho teraz a vôbec sa nevyjadrujem k tejto téme.
Ďakujem.