Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.10.2021 o 10:23 hod.

PaedDr.

Peter Vons

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:23 - 10:24 hod.

Vons Peter
Ďakujem. Termín hlasovania bude dnes o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.10.2021 10:16 - 10:18 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak pán poslanec Kremský troška asi zasrandoval, že budem mať na začiatku že má dlhší pozmeňovák ako som mal ja. Po pravde, ja som mal pripravený ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol asi o tretinu dlhší než ten čo som čítal. Ale nakoniec po záverečnej diskusii aj s pánom predkladateľom s pánom podpredsedom vlády sme sa dohodli, že už pokiaľ ide o tú elektronickú platformu, že to zostane tak ako je to v zákone navrhnuté.
Inak, inak by som čítal asi osemnásť stranový pozmeňujúci návrh lebo tam by bolo treba keby sme to chceli troška inak prerobiť vlastne celý zákon. No, takže aj to hrozilo, ale nie pri jeho pozmeňováku, ale ešte pri mojom ďalšom.
No a k tomu, čo hovoril pán poslanec Kremský, k tým dvom bodom, ja oceňujem, že sa vytvoril systém odborných garantov. Inak svojim spôsobom ono to už aj bolo v minulosti niekedy v roku 2010, 2011 nie, nie takto, ale existovali osoby, ktoré si úrady najímali ako určitých odborných garantov. Oni sa tak nevolali, ale teraz ten systém ako je rozpracovaný, je naozaj podľa mňa veľmi dobrý. Dokonca je tam zavedená aj hmotná zodpovednosť tých osôb, ktoré sa musia povinne poisťovať. Myslím si, že je to inšpiratívne aj pre zavádzanie hmotnej zodpovednosti vo vzťahu k minimálne k úradníkom, ktorí pripravujú podklady aj v iných, aj v nielen v oblasti verejného obstarávania aj do budúcna, ale rozumiem aj starostom najmä tých menších obcí a miest, že majú obavu, že nebude dostatok na tom trhu týchto ľudí a podobne.
Čiže preto sa tam dáva tá výnimka. Ale osobne si myslím, že časom by to asi malo platiť pre všetkých aj pre tie malé obce a mestá, lebo principiálne ten systém odborných garantov je podľa mňa dobrý. A je, je dobré, že sa zavádza, pretože to sprofesionalizuje celý systém verejného obstarávania a aj bude niekto zaňho konkrétne zodpovedný, a aj hmotne zodpovední. Takže si myslím aj vďaka, že sa to zaviedlo aj keď to bolo dosť náročné zaviesť. Viem, že bolo jedného ro...(Prerušenie vystúpenia časomerom.).
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:07 - 10:16 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ctená snemovňa, mám dve informácie. Jednu zlú a jednu dobrú. Prvá je tá, že môj pozmeňovací návrh je ešte dlhší ako Milana Vetráka a druhá je, že iba žartujem. Takže teraz ako je to naozaj.
Zákon o verejnom obstarávaní je naozaj komplikovaná právna norma. Zahŕňa veľmi veľa procesov, veľmi veľa postupov, veľmi veľa súvislostí a dotýka sa aj keď to možno necítime, každého z nás a každého občana tejto krajiny. Pretože v podstate veľmi veľká časť verejných prostriedkov, ktoré sa točia v tomto štáte a ktoré nie sú naše, nie sú nás poslancov ani ministrov, ani vlády, ale sú to peniaze občanov. Napriek tomu, že ich nemajú vo svojej peňaženke, patria im. Všetky tieto peniaze alebo veľká väčšina týchto peňazí sa točí alebo presúva cez verejné obstarávania, cez rôzne procesy. A upraviť toto všetko je v záujme občanov tak, aby sa to dialo transparentne, aby nedochádzalo k podvodom, aby tieto obstarávania neboli iba formálne, ale aby sa naozaj vybrala najlepšia ponuka.
Dobre vieme, že v minulosti to tak z ďaleka nebolo. Dnes sa objavujú informácie o tom, ako sa vyberalo, ako boli predražené informačné systémy. Všetky tieto informačné systémy, ktoré dnes sú v súdnych sieňach, prešli cez verejné obstarávanie alebo veľmi veľká väčšina z nich. A všetko bolo formálne kóšer, všetko bolo formálne v poriadku. V skutočnosti za tým boli obrovské úplatky, v skutočnosti boli za tým oligarchovia a to dnes vidíme v súdnych sieňach. Takže ja si veľmi cením snahu pána podpredsedu vlády Štefana Holého, takisto pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Miroslava Hliváka a takisto každého, kto na tomto zákone pracoval a snažil sa ho vylepšiť a prispieť k tomu, aby ten zákon naozaj fungoval. Aby tlačil verejných obstarávateľov k tomu, aby tento proces bol transparentný.
Spolu s mojimi kolegami, ktorí pracovali na tomto pozmeňujúcom návrhu sme sa zaoberali viacerými vecami, viacerými úpravami v tomto zákone a nakoniec sme vlastne sa dohodli na pozmeňovacom návrhu v dvoch oblastiach.
Prvá oblasť je sú revízne postupy. To sú námietky, ktorými vlastne môžu účastníci verejného obstarávania napadnúť ...
===== ...viacerými vecami, viacerými úpravami v tomto zákona a nakoniec sme vlastne sa dohodli na pozmeňovacom návrhu v dvoch oblastiach.
Prvá oblasť je sú revízne postupy, to sú námietky, ktorými vlastne môžu účastníci verejného obstarávania napadnúť výber verejného obstarávateľa, verejného obstarávateľa ak nie sú vybratí. A v tejto oblasti sme alebo navrhujeme, aby sa tieto hranice posunuli, aby sa posunuli tak, aby viac týchto verejných obstarávaní mohlo byť namietaných alebo jednoduchšie namietaných.
Týchto námietok bolo v minulosti pomerne málo, možno to súvisí aj s tým, že tí namietajúci nemali veľkú nádej, že ich námietka má šancu na úspech. Verím, že v budúcnosti bude menej tých špekulatívnych námietok, kde, kde išlo skôr o vojnu právnikov a snahu vytĺcť z toho možno nejaký, nejaký nekalý príjem, a že viac bude tých námietok kde naozaj to verejné obstarávanie nebude v poriadku. Bude netransparentné alebo nejakým spôsobom manipulované. Takže to je prvá oblasť.
A druhá oblasť je oblasť administratívy a byrokracie. Táto novela vlastne prináša zavedenie verejných obstarávateľov, ktorí potrebujú odbornú spôsobilosť pre verejné obstarávanie, čiže takzvaná profesionalizácia verejného obstarávania. Toto by však malo v predloženom znení príliš veľké nároky najmä na menšie mestá, obce, ktorí by si museli takýchto obstarávateľov s odbornou spôsobilosťou objednávať. A keďže ich je veľmi málo na trhu už dnes, tak by to zrejme spôsobilo aj veľký nárast ich cien alebo cien za ich služby. A spôsobilo by to predraženie týchto služieb vo verejných obstarávaní celkovo pre najmä menšie mestá a obce.
Preto sme navrhli určité obmedzenie tejto povinnosti, to znamená, že mestá a obce si ďalej môžu takéhoto človeka s odbornou spôsobilosťou objednať, ale nebude to pre nich povinné v určitej miere. To znamená, že necháme ako keby postupne nabehnúť tento systém a ak uvidíme v budúcnosti, že je to potrebné, tak môžeme túto povinnosť opäť sprísniť. Takže toľko, toľko k tomu nášmu návrhu.
A teraz vlastne prečítam tento návrh:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Miriam Šutekovej a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615). K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod, bode 183 v § 170 ods. 7 písm. a) sa slová „1 000 000 eur" nahrádzajú slovami „800 000 eur".
2. V čl. I bode 207 v § 175 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) rozhodnutím skonštatuje porušenie tohto zákona a uvedie výpočet ustanovení tohto zákona
1. ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania podlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, postupu zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 3 000 000 eur, preskúmavanie podlimitnej koncesie a zákazky s nízkou hodnotou v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a nejde o použitie priameho rokovacieho konania,
2. v rozsahu namietaných skutočností, ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 800 000 eur a zároveň nižšia ako 3 000 000 eur v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. d)".
3. V čl. I bode 233 sa § 184b ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) postupu zadávania zákazky prostredníctvom dynamického nákupného systému v hodnote finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou".
4. V čl. I bode 233 v § 184b ods. 2 písm. a) sa za slová „podľa § 1 ods. 2 až 14" vkladajú slová:
„, ktorých hodnota zmluvy je vyššia ako 50 000 eur bez dane z pridanej hodnoty,".
A posledný bod 5. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 písm. d) a v § 187h ods. 10 sa slová „§ 182 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 182 ods. 9".
To je všetko, verím, že tieto naše návrhy prispejú k zlepšeniu a skvalitneniu tohto zákona a chcel by som vás teda požiadať o ich podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:07 - 10:16 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ctená snemovňa, mám dve informácie. Jednu zlú a jednu dobrú. Prvá je tá, že môj pozmeňovací návrh je ešte dlhší ako Milana Vetráka a druhá je, že iba žartujem. Takže teraz ako je to naozaj.
Zákon o verejnom obstarávaní je naozaj komplikovaná právna norma. Zahŕňa veľmi veľa procesov, veľmi veľa postupov, veľmi veľa súvislostí a dotýka sa aj keď to možno necítime, každého z nás a každého občana tejto krajiny. Pretože v podstate veľmi veľká časť verejných prostriedkov, ktoré sa točia v tomto štáte a ktoré nie sú naše, nie sú nás poslancov ani ministrov, ani vlády, ale sú to peniaze občanov. Napriek tomu, že ich nemajú vo svojej peňaženke, patria im. Všetky tieto peniaze alebo veľká väčšina týchto peňazí sa točí alebo presúva cez verejné obstarávania, cez rôzne procesy. A upraviť toto všetko je v záujme občanov tak, aby sa to dialo transparentne, aby nedochádzalo k podvodom, aby tieto obstarávania neboli iba formálne, ale aby sa naozaj vybrala najlepšia ponuka.
Dobre vieme, že v minulosti to tak z ďaleka nebolo. Dnes sa objavujú informácie o tom, ako sa vyberalo, ako boli predražené informačné systémy. Všetky tieto informačné systémy, ktoré dnes sú v súdnych sieňach, prešli cez verejné obstarávanie alebo veľmi veľká väčšina z nich. A všetko bolo formálne kóšer, všetko bolo formálne v poriadku. V skutočnosti za tým boli obrovské úplatky, v skutočnosti boli za tým oligarchovia a to dnes vidíme v súdnych sieňach. Takže ja si veľmi cením snahu pána podpredsedu vlády Štefana Holého, takisto pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Miroslava Hliváka a takisto každého, kto na tomto zákone pracoval a snažil sa ho vylepšiť a prispieť k tomu, aby ten zákon naozaj fungoval. Aby tlačil verejných obstarávateľov k tomu, aby tento proces bol transparentný.
Spolu s mojimi kolegami, ktorí pracovali na tomto pozmeňujúcom návrhu sme sa zaoberali viacerými vecami, viacerými úpravami v tomto zákone a nakoniec sme vlastne sa dohodli na pozmeňovacom návrhu v dvoch oblastiach.
Prvá oblasť je sú revízne postupy. To sú námietky, ktorými vlastne môžu účastníci verejného obstarávania napadnúť ...
===== ...viacerými vecami, viacerými úpravami v tomto zákona a nakoniec sme vlastne sa dohodli na pozmeňovacom návrhu v dvoch oblastiach.
Prvá oblasť je sú revízne postupy, to sú námietky, ktorými vlastne môžu účastníci verejného obstarávania napadnúť výber verejného obstarávateľa, verejného obstarávateľa ak nie sú vybratí. A v tejto oblasti sme alebo navrhujeme, aby sa tieto hranice posunuli, aby sa posunuli tak, aby viac týchto verejných obstarávaní mohlo byť namietaných alebo jednoduchšie namietaných.
Týchto námietok bolo v minulosti pomerne málo, možno to súvisí aj s tým, že tí namietajúci nemali veľkú nádej, že ich námietka má šancu na úspech. Verím, že v budúcnosti bude menej tých špekulatívnych námietok, kde, kde išlo skôr o vojnu právnikov a snahu vytĺcť z toho možno nejaký, nejaký nekalý príjem, a že viac bude tých námietok kde naozaj to verejné obstarávanie nebude v poriadku. Bude netransparentné alebo nejakým spôsobom manipulované. Takže to je prvá oblasť.
A druhá oblasť je oblasť administratívy a byrokracie. Táto novela vlastne prináša zavedenie verejných obstarávateľov, ktorí potrebujú odbornú spôsobilosť pre verejné obstarávanie, čiže takzvaná profesionalizácia verejného obstarávania. Toto by však malo v predloženom znení príliš veľké nároky najmä na menšie mestá, obce, ktorí by si museli takýchto obstarávateľov s odbornou spôsobilosťou objednávať. A keďže ich je veľmi málo na trhu už dnes, tak by to zrejme spôsobilo aj veľký nárast ich cien alebo cien za ich služby. A spôsobilo by to predraženie týchto služieb vo verejných obstarávaní celkovo pre najmä menšie mestá a obce.
Preto sme navrhli určité obmedzenie tejto povinnosti, to znamená, že mestá a obce si ďalej môžu takéhoto človeka s odbornou spôsobilosťou objednať, ale nebude to pre nich povinné v určitej miere. To znamená, že necháme ako keby postupne nabehnúť tento systém a ak uvidíme v budúcnosti, že je to potrebné, tak môžeme túto povinnosť opäť sprísniť. Takže toľko, toľko k tomu nášmu návrhu.
A teraz vlastne prečítam tento návrh:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Miriam Šutekovej a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615). K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod, bode 183 v § 170 ods. 7 písm. a) sa slová „1 000 000 eur" nahrádzajú slovami „800 000 eur".
2. V čl. I bode 207 v § 175 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) rozhodnutím skonštatuje porušenie tohto zákona a uvedie výpočet ustanovení tohto zákona
1. ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania podlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, postupu zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 3 000 000 eur, preskúmavanie podlimitnej koncesie a zákazky s nízkou hodnotou v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a nejde o použitie priameho rokovacieho konania,
2. v rozsahu namietaných skutočností, ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 800 000 eur a zároveň nižšia ako 3 000 000 eur v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. d)".
3. V čl. I bode 233 sa § 184b ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) postupu zadávania zákazky prostredníctvom dynamického nákupného systému v hodnote finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou".
4. V čl. I bode 233 v § 184b ods. 2 písm. a) sa za slová „podľa § 1 ods. 2 až 14" vkladajú slová:
„, ktorých hodnota zmluvy je vyššia ako 50 000 eur bez dane z pridanej hodnoty,".
A posledný bod 5. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 písm. d) a v § 187h ods. 10 sa slová „§ 182 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 182 ods. 9".
To je všetko, verím, že tieto naše návrhy prispejú k zlepšeniu a skvalitneniu tohto zákona a chcel by som vás teda požiadať o ich podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.10.2021 10:02 - 10:04 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, ja myslím, že naozaj ste teraz veľmi prísny, lebo ten samotný pozmeňujúci návrh ten druhý, ktorý bude prednesený, bude, bude krátky, ale tento samotný pozmeňujúci návrh je buď od štvrtka alebo od piatku minulého týždňa zavesený na webe, čiže tá 48-hodinová lehota, ono bolo viacej dní, kedy človek, ktorý mal o to záujem, si to mohol naštudovať. To zase nie je, nie je tak, že by sa to nedalo za tých 4-5 dní naštudovať. Čiže ani nebol nejaký zámer niečo obchádzať. V princípe pochopil by som to, keby som to dneska predložil a zavesil na web. Áno, to by bolo také, že si to človek musí aj naštudovať, ale podľa mňa toto, to nie je teraz tak. A pokiaľ ide o ten obsah, tiež si nemyslím, že ani nesúhlasím s tým, že to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo prevažná väčšina tých pripomienok je legislatívno-technického charakteru. V zásade tie prechodné ustanovenia, ktoré boli najdlhšie, v nich sa rieši len jedna otázka a to je, že tá Rada ÚVO bude fungovať dlhšie. A v zásade jediné také vecné, ktoré, ktoré vznikli sú tie zelené kvóty a ten čl. II, ktoré sú dokopy majú spolu jedna Aštvorku, ale tie, tie pripomienky boli uplatnené už v rozp, teda boli uplatnené v MPK-čku a následne boli predmetom rozporového konania. Čiže tiež oni už boli známe pred tým, akože nikto to nepriniesol prvýkrát až teraz, takže myslím si, že veľmi prísne to hodnotíte. Ja aj rozumiem, že sú tu aj situácie, kedy to, čo ste povedali by fakt platilo aj platí, ale v tomto prípade sa mi to zdá veľmi prísne, ako to hodnotíte. A tých otázok, ktoré sa budú v budúcnosti riešiť nebude tiež tak veľa. Ja viem, že pán poslanec Šíbl chce riešiť nejakú výnimku pre chovné stanice a tie kaucie treba doriešiť. To je, to sú tri, tri odseky, čiže neplánujú sa nejaké rozsiahle zmeny. Toto je hlavne kvôli plánu obnovy, aby to mohlo, aby to mohlo byť naplnené. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.10.2021 9:59 - 10:00 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ja len krátko zareagujem, že ono v podstate toto o čom hovoril pán poslanec Susko a teda predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ono to nie je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu, ale ono to s tým súvisí. To by potom bolo lepšie keby pán podpredseda, ak chce, na to reagoval, lebo ja sa toho konkrétne, toho spôsobu akým sa rada vyberá nedotýkam. Ja som len riešil jednu z tých alternatív, že či tá rada má zaniknúť hneď alebo ešte istú dobu bude pôsobiť. A zdalo sa mi vhodnejšie aj mne osobne, že aby tá rada ešte pôsobila istý čas, teda až kým nebude prijatá nová súdna mapa, tak potom prípadne, ak pán podpredseda vie zareagovať, tak to by bolo priamo na to, na tú výhradu. Lebo ona sa netýkala tohto pozmeňujúceho návrhu, ale samotného návrhu zákona, ktorý bol predložený vládou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 9:55 - 9:57 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
... 3 a teda aj pre všetky ostatné, aby sa body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. Dôvod, pre ktorý vynímam na osobitné hlasovanie tieto body je, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sú už tieto, tie ustanovenia, ktoré sú v spoločnej správe pod uvedenými bodmi lepšie upravené. Čiže odporúčam poslancom potom, aby za tieto body v spoločnej správe nehlasovali aj keď oficiálne odporúčanie bude hlasovať, lebo však tak je to vždy pri spoločnej správe. Takže ešte raz zopakujem. Body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie.
A na záver ďakujem všetkým veľmi pekne za trpezlivosť. Bol to naozaj pomerne dlhý pozmeňujúci návrh. Pôvodne ich malo byť viac. Nakoniec na základe tých diskusií sme sa ustálili na tomto jednom a predpokladám, že ešte kolega asi pán poslanec Kremský prednesie druhý. Tie zvyšné otázky, ktoré sme nedoriešili budú pravdepodobne predmetom nejakých ďalších novelizácií zákona. Ja na záver spomeniem len jednu. V zákone ešte nie je úplne jasné na to upozorňuje ÚVO, akým spôsobom, teda otázka kaucií a prepadnutia kaucie, ale už sme nechceli pridávať nové, nové body teraz, takže v najbližšom období sa ešte dojasnia kaucie. Ten úrad vie dneska, ako má postupovať pritom, ale je vždy lepšie, keď je to aj jasne ustanovené v zákone.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za, za pochopenie, trpezlivosť a chcem vás požiadať všetkých, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo to pomôže, či už teda ministerstvám, ktoré spolupracovali na ňom, ako ministerstvo životného prostredia, pri tých zelených kvótach alebo ministerstvo pre informatizáciu, napr. pri tých GreenPassoch a aj to vylepšuje samotný návrh zákona. Je to samozrejme po dohode s pánom podpredsedom vlády a všetkými, ktorí sa na ňom podieľali okrem mňa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 9:40 - 9:55 hod.

Vetrák Milan
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 9:12 - 9:56 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Pomerne, bol pomerne dosť dlhý čas na to, aby prebehla diskusia aj k tomuto návrhu zákona. Nakoniec minimálne v radoch koaličných poslancov aj fungovala určitá pracovná skupina, ktorá sa týmto návrhom zaoberala a jej výsledkom by mal byť pozmeňujúci návrh, ktorý teda prednesie niekto z kolegov. No ale zároveň prebiehala diskusia aj na výboroch, aj na komisii ústavnoprávneho výboru, dostali sme aj stanovisko parlamentnej legislatívy, ktoré vzhľadom aj na ten rozsah zákona bolo tiež rozsiahlejšie, no a teda začali sme zvažovať aj to, ako vylepšiť tento návrh zákona minimálne v zmysle stanoviska parlamentnej legislatívy.
Čiže základ toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam a ktorý bol podaný už minulý týždeň, upozorňujem na to preto, že je tiež taký rozsiahlejší, tak verím, že bolo dosť času na jeho preštudovanie, myslím, že od štvrtka, od piatku minulého týždňa. Tak základom toho pozmeňujúceho návrhu je práve stanovisko parlamentnej legislatívy, kde riešime určite legislatívno-technické otázky, ktoré ešte si zaslúžia aj do budúcna diskusiu. Za všetky spomeniem jeden a to je spôsob, akým by sme v budúcnosti mali odkazovať na smernice Európskej únie.
Dnes to robíme tak, že ich text prenášame priamo do zákona, teda transponujeme ich a uvádzame potom v prílohe k zákonu zoznam smerníc, ktoré sú transponované do zákona, prípadne, ak ide o nariadenia, tak to riešime v poznámke pod čiarou. Sú však aj členské štáty Európskej únie, ktoré, ktoré na smernice odkazujú priamo v normatívnom texte právneho predpisu, aj u nás sa to už vyskytuje v niektorých právnych predpisoch, ale nie je to jednotné.
Pôvodne aj tento návrh bol spravený takým odkazom, ktorý bol na môj vkus pomerne zložitý, v tých členských štátoch ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie to robia troška úspornejšie. Takže je to otázka, ktorá nás čaká na vyriešenie predpokladám budúci rok, keď sa budeme s pánom podpredsedom vlády snažiť o to, aby sme ešte viacej zblížili legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá parlamentu, ktoré nie sú vo všetkých veciach jednotné.
No a takéto otázky, ktoré a spôsob legislatívno-technického spracovania právnych predpisov, ktoré boli otázne, sme aj v tomto pozmeňujúcom návrhu riešili tak, že sa rešpektujú legislatívne pravidlá parlamentu, pretože pôvodný návrh zákona, ktorý bol predložený, viac zodpovedá legislatívnym pravidlám vlády. Žiaľ tie pravidlá nie sú jednotné, treba sa tým zaoberať. Už aj v minulosti sa tým obe legislatívy zaoberali tak, aby sme nemali dva rôzne manuály alebo dva rôzne, dve rôzne podzákonné normy na spracovanie právnych predpisov, ktoré najprv schvaľuje vláda a potom idú do parlamentu a tým pádom sa nám aj stáva, že sa vypracúvajú pozmeňováky, pozmeňujúce návrhy z tohto dôvodu.
Čiže základom toho pozmeňujúceho návrhu sú, je akceptácia viacerých stanovísk parlamentnej legislatívy, ale sú tam aj ďalšie veci, nebudem ten pozmeňujúci návrh čítať tie odôvodnenia, len zosumarizujem, aké okruhy otázok sa v pozmeňujúcom návrhu budú riešiť a nakoniec ho prečítam.
Čiže aké ďalšie veci okrem tých legislatívno-technických pozmeňujúci návrh upravuje. Je to jednak zavedenie takzvaných zelených kvót pri verejnom obstarávaní alebo toho zeleného verejného obstarávania. Už dnes máme v platnom zákone teda ustanovenie, na základe ktorého sa zohľadňuje takzvané sociálne hľadisko pri verejnom obstarávaní až do výšky šesť percent, no a takisto do výšky šesť percent by sa v budúcnosti malo zohľadňovať pri verejnom obstarávaní takzvané environmentálne hľadisko. Tých šesť percent bude platiť pre rok 2022, ako to bude v ďalších rokoch, to je ešte predmetom diskusií, zatiaľ na tom nie je jednoznačná dohoda. Ministerstvo životného prostredia by chcelo, aby sa tá kvóta navyšovala, ale sú zase iné ministerstvá, ktoré, ktoré hovoria, že to navyšovanie je príliš rýchle a radikálne, takže pre ten rok 2023 je to ešte otázka, ale pre rok 2022 došlo k dohode, že tých šesť percent sa bude zohľadňovať pri ako environmentálne hľadisko pri, pri každom verejnom obstarávaní.
K ďalším otázkam, ktoré sa v pozmeňujúcom návrhu riešia, je spresnenie voľby predsedu úradu či už s ohľadom na to, kto bude môcť klásť otázky, spresnili sme to tak, že ak verejnosť bude chcieť klásť otázky, tak nebude na to potrebovať schválenie výberovej komisie. Pôvodne to tam v zákone bolo tak navrhnuté. Takisto tam bol určitý okruh otázok, ktoré sa bude možné pýtať predsedu, ten sme tiež odtiaľ dali preč, pretože sami to poznáte veľmi dobre, že keď prebiehajú vypočutia a už tam máte hľadisko nejakej, nejakého profilu toho kandidáta alebo jednoducho niečo čo sa týka jeho nejakých osobných predpokladov na výkon funkcie, tak už aj tak sa dostanete k takým otázkam, ktoré tak naširoko sú rozvetvené, že v zásade to nemá zmysel takto vymedzovať, pretože potom to neviete aj tak vyhodnotiť, či už to patrí k tým otázkam osobného profilu alebo nepatrí, nakoniec sa aj tak zvyčajne pýtajú poslanci a ďalší na niečo čo súvisí s minulosťou kandidátov, prípadne na nejaké ich prešľapy alebo potenciálne prešľapy. Takže sme to spresnili tak, že je to všeobecnejšie a v zásade to bude záležať aj na tom predsedovi výberovej komisie ako to zmoderuje celé to vypočutie, prípadne potom, keď bude na vláde či už premiéra alebo predsedajúceho, aby to nezašlo nejak príliš bokom.
Ďalej takisto spresňujeme dôvody odvolania. V zásade to štandardizujeme na podobu iných zákonov, ktoré rozlišujú medzi zánikom funkcie a odvolaním z funkcie. Pôvodne v tom návrhu zákona bolo všetko iba ako odvolanie, ale to je naozaj len spresnenie, tak, aby sme sa dostali na štandard, ktorý povedzme poznáme aj zo zákona o sociálnom poistením, keď sa hovorí o, o riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
K ďalším okruhom otázok patria námietky. Námietky myslím, námietok sa dotkne aj ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý budú riešiť kolegovia, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu sa námietky, sa riešia takzvané neopodstatnené námietky a to spôsobom, že sa ustanovuje, že každý, kto podá námietku, musí túto námietku aj odôvodniť z hľadiska, akým spôsobom sa to namietané porušenie, teda to čo namieta, dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Teda aby naozaj neboli dávané neopodstatnené námietky v procese verejného obstarávania, ktoré to verejné obstarávanie vlastne predlžujú a niekedy naozaj neúmerne predlžujú a tomu chceme zabrániť aj touto novelou zákona. To bol jeden z hlavných cieľov, aby sa zrýchlilo verejné obstarávanie.
Ďalšia podstatná časť pozmeňujúceho návrhu, v podstate najväčšia časť sa týka prechodných ustanovení. Súvisí to s tým, že bola diskusia, dokedy má pôsobiť Rada ÚVO ako odvolací orgán tohto úradu. Pôvodne návrh zákona počítal s tým, že Rada ÚVO v princípe skončí až na výnimky, ak sa, ak sa dobre pamätám, vtedy, keď nadobudne účinnosť zákon, ale nakoniec sme to aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladám, previazali na, na reorganizáciu súdnictva na Slovensku, čiže na predpokladaný dátum reformy súdnej mapy, ktorý má byť 01.01.2023. Čiže v princípe tá Rada ÚVO teraz bude pôsobiť najmä v tých nedokončených veciach, ale aj v tých ďalších až do, až do 01.01.2023 a následne jednak prejde vecná pôsobnosť súdov vo vzťahu k veciam vo verejnom obstarávaní na Trnavský krajský súd, to už v podstate je súčasť tej reorganizácie súdnictva, čiže kauzálne príslušným pre verejné obstarávanie, pre veci vo verejnom obstarávaní bude, bude Krajský súd v Trnave a jednak aj vo vzťahu k samotnému úradu, kedy už nebude tam, nebude na úrade už odvolací orgán v podobe Rady ÚVO, ale bude mať predseda zriadenú rozkladovú komisiu, ktorá bude posudzovať prípadné odvolania voči jeho, voči jeho rozhodnutiam ako v zmysle správneho poriadku, aj na iných ministerstvách majú ministri zriadené rozkladové komisie.
No a ešte tu máme dva okruhy, ktoré sa riešia v pozmeňujúcom návrhu, jeden je spresnenie ustanovenia o horizontálnej spolupráci. Viacerí sa pamätáte, že keď aj sme začali riešiť ako vláda pandémiu, tak bolo sporné, či ministerstvo pre informatizáciu môže robiť verejné obstarávania v sektore informačných služieb alebo služieb informačných systémov. V zásade ÚVO ako som s nimi konzultoval výkladovo prekonávali túto nejasnosť s tým, že dali stanovisko ministerstvu pani Remišovej, že to môže robiť, ale bolo to nejasné a aj pán podpredseda vlády v tom úvodnom slove hovoril, že zavádzame určitý systém zodpovednosti odborných garantov, tak je na mieste, aby aj títo odborní garanti, ktorí budú aj hmotne zodpovední v určitých prípadoch za to, že pripravia zle podklady pre štatutára, ktorý bude podpisovať rozhodnutia o verejnom obstarávaní, aby sme sa vyhli tomu, že týchto ľudí budeme dávať do situácií, ktoré sú nejasné v zmysle zákona, tak pozmeňujúci návrh rieši výslovne to, že ministerstvo pre informatizáciu bude môcť či už priamo alebo prostredníctvom ním zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, myslím, že to ministerstvo má minimálne jednu, ktorá sa volá vlastne SKIT, prostredníctvom nej bude môcť robiť verejné obstarávania aj v oblasti informačných systémov. Môže to byť, môže sa to hodiť napríklad pri takzvaných GreenPassoch a ďalších produktoch, ktoré slúžia na, na prekonanie alebo prevenciu pri pandémiách a podobných situáciách. Čiže dávame to jasne do zákona, aby neboli pochybnosti o tom, že to môže robiť aj ministerstvo pre informatizáciu.
No a nakoniec je tam ešte okruh, ktorý sa týka súdnych poplatkov, to je novela zákona o súdnych poplatkoch, kde v situácii, kedy, kedy vlastne hodnota zákazky alebo koncesie nebola stanovená alebo už išlo o zmenu koncesnej zmluvy alebo zmluvy alebo dohody v rámci verejného obstarávania, tak sa zvyšoval ten poplatok až na 2 500 eur, čo nebolo dobre odôvodnené, a keď sme sa na to aj pýtali a rozobrali to viac jednak s ÚVO-m a jednak aj s ministerstvom spravodlivosti, tak sme na záver diskusie dospeli k tomu, že sa vrátime alebo teda, že stanovíme ten poplatok nižšie pre účastníkov konania, čiže ho znižujeme z 2 500 eur na 1 000 eur. To sú tie prípady teda, keď neni hodnota zákazky koncesie stanovená alebo už tam ide o zmenu zmluvy.
Takže toto bol okruh otázok ktoré rieši pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam. Ja som sa to snažil urobiť takto kratšie, lebo keby som čítal odôvodnenia, tak by to asi trvalo dlhšie a bolo by to také menej zrozumiteľné. Takže prednášam teraz pozmeňujúci, doplňujúci návrh teda môj poslanca Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 15, 148, 235 a 237. Ostatné novelizačné body v čl, I sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I bod 19 znie. Bod 19 § 8 znie:
§ 8 ods. 1. osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na:
a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo po b) ...
===== Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na po a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo po b) poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a) a ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby ustanovený pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1písm. b) až e). Odsek (2) Obstarávateľ je povinný postupovať ako verejný obstarávateľ, ak mu verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku podľa odseku 1 a táto zákazka nesúvisí s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9.".". Koniec tohto novelizačného bodu.
Bod 3. V Čl. I bode 20 v §10 ods. 4 tretej vete sa slová „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad") nahrádzajú slovom „úrad".
Bod 4. V ČL I bod 21 znie: Bod „21. V § 10 odseky 7 a 8 znejú: Odsek „ (7) Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) a obstarávateľ je v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety. Na osoby podľa § 8 sa povinnosť podľa prvej vety nevzťahuje. Na účely splnenia uvedených povinností sa po a) do rozsahu verejných obstarávaní so sociálnym hľadiskom alebo environmentálnym hľadiskom započíta aj po 1. verejné obstarávanie realizované formou vyhradenej zákazky, po 2. zmena zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak zmena spočíva v predĺžení ich trvania alebo zvýšení hodnoty a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva boli uzavreté ako výsledok verejného obstarávania s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska, po b) musí verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska zrealizovať, po c) verejné obstarávanie, ktoré bolo začaté v jednom a dokončené v inom kalendárnom roku, započítava len do jedného z týchto rokov. Odsek (8) Počet verejných obstarávaní, v ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko podľa odseku 7, sa matematicky zaokrúhľuje na celé číslo.".". To je koniec toho bodu 4. Teraz bod5. V ČL I bode 93 v 55 ods.1 štvrtej vete sa vypúšťa slovo dotknutých". Bod 6. V ČL I bode 154 v § 141 ods. 7 šiestej vete sa za slovom anonymizujú" vypúšťa čiarka a slová 11 a to vrátane anonymizovania rodného čísla". Bod 7. V ČL I bode 154 v § 141 ods. 8 štvrtá veta znie: Verejné vypočutie sa uskutočňuje tak, aby možnosť klásť otázky prihláseným záujemcom mali aj členovia vlády, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcovia verejnosti.". Koniec bodu 7.
Teraz bod 8. V ČL I bode 154 v § 141 odsek 11 znie: odsek 11 Na voľbu predsedu úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady . Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z predchádzajúcej voľby; ak tento počet hlasov získalo viac kandidátov, zúčastnia sa na opakovanej voľbe všetci títo kandidáti. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi. Ak aj v rámci opakovanej voľby získa viac kandidátov rovnaký najväčší počet hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak sa opakovaná voľba nevykoná, úrad vlády zverejní do siedmich dní odo dňa hlasovania novú výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu podľa odseku 7. To je koniec toho bodu 8. Teraz bod 9. V ČL I bod 155 znie: "155. V § 142 odsek1 znie: Odsek 1 Funkcia predsedu úradu a funkcia podpredsedu úradu zaniká: a) uplynutím funkčného obdobia podľa § 141ods. 3, b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou tomu kto ho zvolil alebo vymenoval a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 141ods . 4 písm. a) alebo b). Koniec bodu 9. Bod 10. V ČL I bode 156 v §142 ods. 2 písmeno a) znie: „a) nespĺňa podmienku podľa § 141ods. 4 písm. e). Koniec bodu 10. Bod 11. V ČL I bod 179 znie: bod 179. V § 170 ods. 1 písmená b) a d) znejú: po b) záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného a po d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo. Čiže to je koniec bodu 11. Bod 12. V Čl. I bode 233 v § 184c odsek 1 znie: Odsek "(1) Skúška sa skladá z písomnej časti alebo z písomnej časti a ústnej časti a vykonáva sa prezenčnou, elektronickou alebo kombinovanou formou. Ak ide o ústnu časť skúšky, skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu, písomné skúšky alebo časti skúšok skúšobná komisia úradu vyhodnotí. Skúšobná komisia úradu je trojčlenná, jej členov a predsedu vymenúva a odvoláva predseda úradu. Najmenej jeden člen komisie nesmie byť zamestnancom úradu.". Koniec bodu 12. Bod 13. V Čl. I v bode 233 v § 184d odsek 1 znie: Odsek (1) Skúškou sa overujú odborné vedomosti a znalosti právnych predpisov súvisiacich s verejným obstarávaním.".
Koniec bodu 13. Bod 14. V Čl. I bode 236 nadpis nad § 187 h znie: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022". Bod 15. V Čl. I bode 236 v § 187h až 187k v celom texte sa slová 28. februára 2022" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami 30. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare a slová 1.marca 2022" vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami 31. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare. koniec bodu 15. Bod 16. V Čl. I bode 236 v § 187h ods. 6 sa vypúšťa písmeno e). Bod 17. V Čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 sa vypúšťa písmeno k). Bod 18. V Čl. I bode 236 v § 187h odseky 15 až 20 znejú: Odsek 15. Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1až 3, nerozhodol do 30. marca 2022, proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 187i, v konaní o ktorom sa postupuje podľa § 187i; to neplatí pre rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorými úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %.". Odsek (16). Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, proti rozhodnutiu v ktorom možno podať odvolanie podľa § 187i, nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 175 ods. 5 predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie podľa § 187i; za deň doručenia rozhodnutia a deň doručenia odvolania sa považuje deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty podľa § 175 ods. 5. Ods. (17) O odvolaní podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 doručenom v ustanovenej lehote úradu po 30. marci 2022 rozhoduje Rada úradu (ďalej len "rada") podľa § 187i. Výška kaucie spojenej s podaním odvolania podľa prvej vety a lehota jej zloženia sa určia podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, to je už odsek 18, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i. Odsek (19) Konania podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí úrad podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Odsek (20) Ak súd zruší rozhodnutie rady vydané podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 a vráti vec na ďalšie konanie, v ďalšom konaní rozhoduje rada podľa § 187i; ak ide o rozhodnutie rady podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ďalšom konaní rozhoduje úrad.". To je koniec bodu 18 a teraz bod 19. V Čl. I bode 236 v § 187h sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21a 22, ktoré znejú: "Odsek (21) V konaní podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022 sa nepreskúmava rozhodnutie podľa § 174 alebo § 175, ktoré preskúmala rada a rozhodla vo veci samej. Odsek (22) Konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.". Doterajšie odseky 21a 22 sa označujú ako odseky 23 a 24. Ďalej, to je koniec bodu 19. Bod 20. V Čl. I bode 236 § 187i a § 187j znejú: 11§ 187i. odsek (1) Proti rozhodnutiu podľa § 187h ods.15 a proti rozhodnutiu podľa § 175 inému než podľa § 187h ods. 15, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom od 31. marca 2022 do 31. decembra 2022 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %, môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11podať odvolanie. V konaní o odvolaní rozhoduje rada, ktorá je na tento účel orgánom úradu. Odsek (2) Odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní a len ak je podané proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 alebo § 175 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení účinnom od 31. marca 2022, inak odkladný účinok nemá. Odsek (3) Odvolanie musí obsahovať. Po a) identifikačné údaje osoby, ktorá odvolanie podáva, po b) označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložené po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 2 sa neprihliada, písmeno d) návrh na rozhodnutie o odvolaní, písmeno e) podpis osoby, ktorá odvolanie podáva alebo osoby oprávnenej za ňu konať. Odsek (4) Zakazuje sa podať zjavne nedôvodné odvolanie. Odvolanie je zjavne nedôvodné, ak celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 174 ods. 3 sa použije obdobne aj ak ide o zjavne nedôvodné odvolanie. Odsek (5) Ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, môže úrad o odvolaní rozhodnúť, ak nie sú dané dôvody na zastavenie konania o odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie podľa prvej vety úrad vydá do 30 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak úrad o odvolaní nerozhodne, predloží odvolanie rade najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia a upovedomí o tom účastníka konania. Odsek (6) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala a účastníci konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje. Odsek (7) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1písm. a) až c), sú osoba, ktorá odvolanie podala a kontrolovaný. Odsek (8) Účastníkom konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je kontrolovaný. Odsek (9) S podaním odvolania je osoba, ktorá odvolanie podáva, povinná zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1písm. e). Odsek (10) Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení odvolania v lehote podľa odseku 2. Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie podľa odseku 11 sa stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. d). Kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e). Úrad vráti osobe, ktorá odvolanie podala, kauciu ....
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 9:12 - 9:56 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Pomerne, bol pomerne dosť dlhý čas na to, aby prebehla diskusia aj k tomuto návrhu zákona. Nakoniec minimálne v radoch koaličných poslancov aj fungovala určitá pracovná skupina, ktorá sa týmto návrhom zaoberala a jej výsledkom by mal byť pozmeňujúci návrh, ktorý teda prednesie niekto z kolegov. No ale zároveň prebiehala diskusia aj na výboroch, aj na komisii ústavnoprávneho výboru, dostali sme aj stanovisko parlamentnej legislatívy, ktoré vzhľadom aj na ten rozsah zákona bolo tiež rozsiahlejšie, no a teda začali sme zvažovať aj to, ako vylepšiť tento návrh zákona minimálne v zmysle stanoviska parlamentnej legislatívy.
Čiže základ toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam a ktorý bol podaný už minulý týždeň, upozorňujem na to preto, že je tiež taký rozsiahlejší, tak verím, že bolo dosť času na jeho preštudovanie, myslím, že od štvrtka, od piatku minulého týždňa. Tak základom toho pozmeňujúceho návrhu je práve stanovisko parlamentnej legislatívy, kde riešime určite legislatívno-technické otázky, ktoré ešte si zaslúžia aj do budúcna diskusiu. Za všetky spomeniem jeden a to je spôsob, akým by sme v budúcnosti mali odkazovať na smernice Európskej únie.
Dnes to robíme tak, že ich text prenášame priamo do zákona, teda transponujeme ich a uvádzame potom v prílohe k zákonu zoznam smerníc, ktoré sú transponované do zákona, prípadne, ak ide o nariadenia, tak to riešime v poznámke pod čiarou. Sú však aj členské štáty Európskej únie, ktoré, ktoré na smernice odkazujú priamo v normatívnom texte právneho predpisu, aj u nás sa to už vyskytuje v niektorých právnych predpisoch, ale nie je to jednotné.
Pôvodne aj tento návrh bol spravený takým odkazom, ktorý bol na môj vkus pomerne zložitý, v tých členských štátoch ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie to robia troška úspornejšie. Takže je to otázka, ktorá nás čaká na vyriešenie predpokladám budúci rok, keď sa budeme s pánom podpredsedom vlády snažiť o to, aby sme ešte viacej zblížili legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá parlamentu, ktoré nie sú vo všetkých veciach jednotné.
No a takéto otázky, ktoré a spôsob legislatívno-technického spracovania právnych predpisov, ktoré boli otázne, sme aj v tomto pozmeňujúcom návrhu riešili tak, že sa rešpektujú legislatívne pravidlá parlamentu, pretože pôvodný návrh zákona, ktorý bol predložený, viac zodpovedá legislatívnym pravidlám vlády. Žiaľ tie pravidlá nie sú jednotné, treba sa tým zaoberať. Už aj v minulosti sa tým obe legislatívy zaoberali tak, aby sme nemali dva rôzne manuály alebo dva rôzne, dve rôzne podzákonné normy na spracovanie právnych predpisov, ktoré najprv schvaľuje vláda a potom idú do parlamentu a tým pádom sa nám aj stáva, že sa vypracúvajú pozmeňováky, pozmeňujúce návrhy z tohto dôvodu.
Čiže základom toho pozmeňujúceho návrhu sú, je akceptácia viacerých stanovísk parlamentnej legislatívy, ale sú tam aj ďalšie veci, nebudem ten pozmeňujúci návrh čítať tie odôvodnenia, len zosumarizujem, aké okruhy otázok sa v pozmeňujúcom návrhu budú riešiť a nakoniec ho prečítam.
Čiže aké ďalšie veci okrem tých legislatívno-technických pozmeňujúci návrh upravuje. Je to jednak zavedenie takzvaných zelených kvót pri verejnom obstarávaní alebo toho zeleného verejného obstarávania. Už dnes máme v platnom zákone teda ustanovenie, na základe ktorého sa zohľadňuje takzvané sociálne hľadisko pri verejnom obstarávaní až do výšky šesť percent, no a takisto do výšky šesť percent by sa v budúcnosti malo zohľadňovať pri verejnom obstarávaní takzvané environmentálne hľadisko. Tých šesť percent bude platiť pre rok 2022, ako to bude v ďalších rokoch, to je ešte predmetom diskusií, zatiaľ na tom nie je jednoznačná dohoda. Ministerstvo životného prostredia by chcelo, aby sa tá kvóta navyšovala, ale sú zase iné ministerstvá, ktoré, ktoré hovoria, že to navyšovanie je príliš rýchle a radikálne, takže pre ten rok 2023 je to ešte otázka, ale pre rok 2022 došlo k dohode, že tých šesť percent sa bude zohľadňovať pri ako environmentálne hľadisko pri, pri každom verejnom obstarávaní.
K ďalším otázkam, ktoré sa v pozmeňujúcom návrhu riešia, je spresnenie voľby predsedu úradu či už s ohľadom na to, kto bude môcť klásť otázky, spresnili sme to tak, že ak verejnosť bude chcieť klásť otázky, tak nebude na to potrebovať schválenie výberovej komisie. Pôvodne to tam v zákone bolo tak navrhnuté. Takisto tam bol určitý okruh otázok, ktoré sa bude možné pýtať predsedu, ten sme tiež odtiaľ dali preč, pretože sami to poznáte veľmi dobre, že keď prebiehajú vypočutia a už tam máte hľadisko nejakej, nejakého profilu toho kandidáta alebo jednoducho niečo čo sa týka jeho nejakých osobných predpokladov na výkon funkcie, tak už aj tak sa dostanete k takým otázkam, ktoré tak naširoko sú rozvetvené, že v zásade to nemá zmysel takto vymedzovať, pretože potom to neviete aj tak vyhodnotiť, či už to patrí k tým otázkam osobného profilu alebo nepatrí, nakoniec sa aj tak zvyčajne pýtajú poslanci a ďalší na niečo čo súvisí s minulosťou kandidátov, prípadne na nejaké ich prešľapy alebo potenciálne prešľapy. Takže sme to spresnili tak, že je to všeobecnejšie a v zásade to bude záležať aj na tom predsedovi výberovej komisie ako to zmoderuje celé to vypočutie, prípadne potom, keď bude na vláde či už premiéra alebo predsedajúceho, aby to nezašlo nejak príliš bokom.
Ďalej takisto spresňujeme dôvody odvolania. V zásade to štandardizujeme na podobu iných zákonov, ktoré rozlišujú medzi zánikom funkcie a odvolaním z funkcie. Pôvodne v tom návrhu zákona bolo všetko iba ako odvolanie, ale to je naozaj len spresnenie, tak, aby sme sa dostali na štandard, ktorý povedzme poznáme aj zo zákona o sociálnom poistením, keď sa hovorí o, o riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
K ďalším okruhom otázok patria námietky. Námietky myslím, námietok sa dotkne aj ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý budú riešiť kolegovia, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu sa námietky, sa riešia takzvané neopodstatnené námietky a to spôsobom, že sa ustanovuje, že každý, kto podá námietku, musí túto námietku aj odôvodniť z hľadiska, akým spôsobom sa to namietané porušenie, teda to čo namieta, dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Teda aby naozaj neboli dávané neopodstatnené námietky v procese verejného obstarávania, ktoré to verejné obstarávanie vlastne predlžujú a niekedy naozaj neúmerne predlžujú a tomu chceme zabrániť aj touto novelou zákona. To bol jeden z hlavných cieľov, aby sa zrýchlilo verejné obstarávanie.
Ďalšia podstatná časť pozmeňujúceho návrhu, v podstate najväčšia časť sa týka prechodných ustanovení. Súvisí to s tým, že bola diskusia, dokedy má pôsobiť Rada ÚVO ako odvolací orgán tohto úradu. Pôvodne návrh zákona počítal s tým, že Rada ÚVO v princípe skončí až na výnimky, ak sa, ak sa dobre pamätám, vtedy, keď nadobudne účinnosť zákon, ale nakoniec sme to aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladám, previazali na, na reorganizáciu súdnictva na Slovensku, čiže na predpokladaný dátum reformy súdnej mapy, ktorý má byť 01.01.2023. Čiže v princípe tá Rada ÚVO teraz bude pôsobiť najmä v tých nedokončených veciach, ale aj v tých ďalších až do, až do 01.01.2023 a následne jednak prejde vecná pôsobnosť súdov vo vzťahu k veciam vo verejnom obstarávaní na Trnavský krajský súd, to už v podstate je súčasť tej reorganizácie súdnictva, čiže kauzálne príslušným pre verejné obstarávanie, pre veci vo verejnom obstarávaní bude, bude Krajský súd v Trnave a jednak aj vo vzťahu k samotnému úradu, kedy už nebude tam, nebude na úrade už odvolací orgán v podobe Rady ÚVO, ale bude mať predseda zriadenú rozkladovú komisiu, ktorá bude posudzovať prípadné odvolania voči jeho, voči jeho rozhodnutiam ako v zmysle správneho poriadku, aj na iných ministerstvách majú ministri zriadené rozkladové komisie.
No a ešte tu máme dva okruhy, ktoré sa riešia v pozmeňujúcom návrhu, jeden je spresnenie ustanovenia o horizontálnej spolupráci. Viacerí sa pamätáte, že keď aj sme začali riešiť ako vláda pandémiu, tak bolo sporné, či ministerstvo pre informatizáciu môže robiť verejné obstarávania v sektore informačných služieb alebo služieb informačných systémov. V zásade ÚVO ako som s nimi konzultoval výkladovo prekonávali túto nejasnosť s tým, že dali stanovisko ministerstvu pani Remišovej, že to môže robiť, ale bolo to nejasné a aj pán podpredseda vlády v tom úvodnom slove hovoril, že zavádzame určitý systém zodpovednosti odborných garantov, tak je na mieste, aby aj títo odborní garanti, ktorí budú aj hmotne zodpovední v určitých prípadoch za to, že pripravia zle podklady pre štatutára, ktorý bude podpisovať rozhodnutia o verejnom obstarávaní, aby sme sa vyhli tomu, že týchto ľudí budeme dávať do situácií, ktoré sú nejasné v zmysle zákona, tak pozmeňujúci návrh rieši výslovne to, že ministerstvo pre informatizáciu bude môcť či už priamo alebo prostredníctvom ním zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, myslím, že to ministerstvo má minimálne jednu, ktorá sa volá vlastne SKIT, prostredníctvom nej bude môcť robiť verejné obstarávania aj v oblasti informačných systémov. Môže to byť, môže sa to hodiť napríklad pri takzvaných GreenPassoch a ďalších produktoch, ktoré slúžia na, na prekonanie alebo prevenciu pri pandémiách a podobných situáciách. Čiže dávame to jasne do zákona, aby neboli pochybnosti o tom, že to môže robiť aj ministerstvo pre informatizáciu.
No a nakoniec je tam ešte okruh, ktorý sa týka súdnych poplatkov, to je novela zákona o súdnych poplatkoch, kde v situácii, kedy, kedy vlastne hodnota zákazky alebo koncesie nebola stanovená alebo už išlo o zmenu koncesnej zmluvy alebo zmluvy alebo dohody v rámci verejného obstarávania, tak sa zvyšoval ten poplatok až na 2 500 eur, čo nebolo dobre odôvodnené, a keď sme sa na to aj pýtali a rozobrali to viac jednak s ÚVO-m a jednak aj s ministerstvom spravodlivosti, tak sme na záver diskusie dospeli k tomu, že sa vrátime alebo teda, že stanovíme ten poplatok nižšie pre účastníkov konania, čiže ho znižujeme z 2 500 eur na 1 000 eur. To sú tie prípady teda, keď neni hodnota zákazky koncesie stanovená alebo už tam ide o zmenu zmluvy.
Takže toto bol okruh otázok ktoré rieši pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam. Ja som sa to snažil urobiť takto kratšie, lebo keby som čítal odôvodnenia, tak by to asi trvalo dlhšie a bolo by to také menej zrozumiteľné. Takže prednášam teraz pozmeňujúci, doplňujúci návrh teda môj poslanca Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 1. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 15, 148, 235 a 237. Ostatné novelizačné body v čl, I sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I bod 19 znie. Bod 19 § 8 znie:
§ 8 ods. 1. osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom, ani obstarávateľom je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na:
a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo po b) ...
===== Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na po a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo po b) poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a) a ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby ustanovený pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1písm. b) až e). Odsek (2) Obstarávateľ je povinný postupovať ako verejný obstarávateľ, ak mu verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku podľa odseku 1 a táto zákazka nesúvisí s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9.".". Koniec tohto novelizačného bodu.
Bod 3. V Čl. I bode 20 v §10 ods. 4 tretej vete sa slová „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad") nahrádzajú slovom „úrad".
Bod 4. V ČL I bod 21 znie: Bod „21. V § 10 odseky 7 a 8 znejú: Odsek „ (7) Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) a obstarávateľ je v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety. Na osoby podľa § 8 sa povinnosť podľa prvej vety nevzťahuje. Na účely splnenia uvedených povinností sa po a) do rozsahu verejných obstarávaní so sociálnym hľadiskom alebo environmentálnym hľadiskom započíta aj po 1. verejné obstarávanie realizované formou vyhradenej zákazky, po 2. zmena zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak zmena spočíva v predĺžení ich trvania alebo zvýšení hodnoty a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva boli uzavreté ako výsledok verejného obstarávania s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska, po b) musí verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska zrealizovať, po c) verejné obstarávanie, ktoré bolo začaté v jednom a dokončené v inom kalendárnom roku, započítava len do jedného z týchto rokov. Odsek (8) Počet verejných obstarávaní, v ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko podľa odseku 7, sa matematicky zaokrúhľuje na celé číslo.".". To je koniec toho bodu 4. Teraz bod5. V ČL I bode 93 v 55 ods.1 štvrtej vete sa vypúšťa slovo dotknutých". Bod 6. V ČL I bode 154 v § 141 ods. 7 šiestej vete sa za slovom anonymizujú" vypúšťa čiarka a slová 11 a to vrátane anonymizovania rodného čísla". Bod 7. V ČL I bode 154 v § 141 ods. 8 štvrtá veta znie: Verejné vypočutie sa uskutočňuje tak, aby možnosť klásť otázky prihláseným záujemcom mali aj členovia vlády, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcovia verejnosti.". Koniec bodu 7.
Teraz bod 8. V ČL I bode 154 v § 141 odsek 11 znie: odsek 11 Na voľbu predsedu úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady . Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z predchádzajúcej voľby; ak tento počet hlasov získalo viac kandidátov, zúčastnia sa na opakovanej voľbe všetci títo kandidáti. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi. Ak aj v rámci opakovanej voľby získa viac kandidátov rovnaký najväčší počet hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak sa opakovaná voľba nevykoná, úrad vlády zverejní do siedmich dní odo dňa hlasovania novú výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu podľa odseku 7. To je koniec toho bodu 8. Teraz bod 9. V ČL I bod 155 znie: "155. V § 142 odsek1 znie: Odsek 1 Funkcia predsedu úradu a funkcia podpredsedu úradu zaniká: a) uplynutím funkčného obdobia podľa § 141ods. 3, b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou tomu kto ho zvolil alebo vymenoval a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 141ods . 4 písm. a) alebo b). Koniec bodu 9. Bod 10. V ČL I bode 156 v §142 ods. 2 písmeno a) znie: „a) nespĺňa podmienku podľa § 141ods. 4 písm. e). Koniec bodu 10. Bod 11. V ČL I bod 179 znie: bod 179. V § 170 ods. 1 písmená b) a d) znejú: po b) záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného a po d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo. Čiže to je koniec bodu 11. Bod 12. V Čl. I bode 233 v § 184c odsek 1 znie: Odsek "(1) Skúška sa skladá z písomnej časti alebo z písomnej časti a ústnej časti a vykonáva sa prezenčnou, elektronickou alebo kombinovanou formou. Ak ide o ústnu časť skúšky, skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu, písomné skúšky alebo časti skúšok skúšobná komisia úradu vyhodnotí. Skúšobná komisia úradu je trojčlenná, jej členov a predsedu vymenúva a odvoláva predseda úradu. Najmenej jeden člen komisie nesmie byť zamestnancom úradu.". Koniec bodu 12. Bod 13. V Čl. I v bode 233 v § 184d odsek 1 znie: Odsek (1) Skúškou sa overujú odborné vedomosti a znalosti právnych predpisov súvisiacich s verejným obstarávaním.".
Koniec bodu 13. Bod 14. V Čl. I bode 236 nadpis nad § 187 h znie: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022". Bod 15. V Čl. I bode 236 v § 187h až 187k v celom texte sa slová 28. februára 2022" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami 30. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare a slová 1.marca 2022" vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami 31. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare. koniec bodu 15. Bod 16. V Čl. I bode 236 v § 187h ods. 6 sa vypúšťa písmeno e). Bod 17. V Čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 sa vypúšťa písmeno k). Bod 18. V Čl. I bode 236 v § 187h odseky 15 až 20 znejú: Odsek 15. Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1až 3, nerozhodol do 30. marca 2022, proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 187i, v konaní o ktorom sa postupuje podľa § 187i; to neplatí pre rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorými úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %.". Odsek (16). Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, proti rozhodnutiu v ktorom možno podať odvolanie podľa § 187i, nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 175 ods. 5 predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie podľa § 187i; za deň doručenia rozhodnutia a deň doručenia odvolania sa považuje deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty podľa § 175 ods. 5. Ods. (17) O odvolaní podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 doručenom v ustanovenej lehote úradu po 30. marci 2022 rozhoduje Rada úradu (ďalej len "rada") podľa § 187i. Výška kaucie spojenej s podaním odvolania podľa prvej vety a lehota jej zloženia sa určia podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, to je už odsek 18, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i. Odsek (19) Konania podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí úrad podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Odsek (20) Ak súd zruší rozhodnutie rady vydané podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 a vráti vec na ďalšie konanie, v ďalšom konaní rozhoduje rada podľa § 187i; ak ide o rozhodnutie rady podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ďalšom konaní rozhoduje úrad.". To je koniec bodu 18 a teraz bod 19. V Čl. I bode 236 v § 187h sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21a 22, ktoré znejú: "Odsek (21) V konaní podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022 sa nepreskúmava rozhodnutie podľa § 174 alebo § 175, ktoré preskúmala rada a rozhodla vo veci samej. Odsek (22) Konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.". Doterajšie odseky 21a 22 sa označujú ako odseky 23 a 24. Ďalej, to je koniec bodu 19. Bod 20. V Čl. I bode 236 § 187i a § 187j znejú: 11§ 187i. odsek (1) Proti rozhodnutiu podľa § 187h ods.15 a proti rozhodnutiu podľa § 175 inému než podľa § 187h ods. 15, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom od 31. marca 2022 do 31. decembra 2022 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %, môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11podať odvolanie. V konaní o odvolaní rozhoduje rada, ktorá je na tento účel orgánom úradu. Odsek (2) Odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní a len ak je podané proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 alebo § 175 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení účinnom od 31. marca 2022, inak odkladný účinok nemá. Odsek (3) Odvolanie musí obsahovať. Po a) identifikačné údaje osoby, ktorá odvolanie podáva, po b) označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložené po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 2 sa neprihliada, písmeno d) návrh na rozhodnutie o odvolaní, písmeno e) podpis osoby, ktorá odvolanie podáva alebo osoby oprávnenej za ňu konať. Odsek (4) Zakazuje sa podať zjavne nedôvodné odvolanie. Odvolanie je zjavne nedôvodné, ak celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 174 ods. 3 sa použije obdobne aj ak ide o zjavne nedôvodné odvolanie. Odsek (5) Ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, môže úrad o odvolaní rozhodnúť, ak nie sú dané dôvody na zastavenie konania o odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie podľa prvej vety úrad vydá do 30 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak úrad o odvolaní nerozhodne, predloží odvolanie rade najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia a upovedomí o tom účastníka konania. Odsek (6) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala a účastníci konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje. Odsek (7) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1písm. a) až c), sú osoba, ktorá odvolanie podala a kontrolovaný. Odsek (8) Účastníkom konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je kontrolovaný. Odsek (9) S podaním odvolania je osoba, ktorá odvolanie podáva, povinná zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1písm. e). Odsek (10) Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení odvolania v lehote podľa odseku 2. Kaucia sa vo výške 50 % z výšky kaucie podľa odseku 11 sa stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. d). Kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e). Úrad vráti osobe, ktorá odvolanie podala, kauciu ....
=====
Skryt prepis