Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a, žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja, samozrejme, pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody. S tým súvisí, samozrejme, aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času vás tu nemienim naozaj nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom, ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom, v novom návrhu zákona obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo sa mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novovytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje, akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal, a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania. Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet."
Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete, ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob, akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí, čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery.
Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného by som mal hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". Čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona, aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisom, ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahy žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú, alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu?
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov alebo developerov, ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár.
V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu, je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte vedľa vášho domu, sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený, keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona na rozdiel od súčasného znenia umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne. No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu.
Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko, čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to, čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem z návrhu § 27 ods. 2.: "Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov."
§ 27 ods. 3.: "Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch:
a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,
b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk, ktoré dostávame či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií, navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
