Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne, len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa...
Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne, len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu, a to teraz poukážem na, na, na teda to, čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov, ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako, ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru, a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch, ako sa tvoria, má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii, alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno, to, čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony, a my teda nevieme, čo zákonodarca kedysi myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak, ako to definuje zákon o reklame, a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame, a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým a druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1, čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie, jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu, a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že je oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak, ako to ten judikát formuloval, a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení, ako hovorí pán poslanec Dostál. Máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára, najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu.
Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať, a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si, pán poslanec Dostál, ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte, tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona,. hravo vyriešiť.
Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu, ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona, a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval, a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí, výbor rozhodol, že majú prísť o mandát, a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi, tak ako je nastavený.
Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda neni podľa mňa úplne najšťastnejšie, alebo to, čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu, alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces, vlastne trojstupňový, lebo ešte po rozhodnutí pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd.
A teda nakoniec ešte k tomu, alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica, a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my by sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme od tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, čiže skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho je... nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu, alebo jachtu proste na, na Azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi, pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť, alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda, samozrejme, nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvá... že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania, čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca, a teda sa to bude uvážať... uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone.
A v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor, keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou tzv. autoremedúrou, lebo primerane koná podľa Správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol, a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme išli do autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví.
A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom, už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné.
Ale, samozrejme, treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie, lebo dneska nemá, a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné, čo, samozrejme, navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je, o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende niekde posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, že či, či nevieme nájsť dvoch-troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať.
Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládu alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky, a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem, lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslime sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli, a vieme, že sa musíme, a viacerí sa chceme posunúť, že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na tom, čo je, čo je priechodné. Budeme mať dva-tri týždne na to, aby aj zasadol, minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor, máme tam nejaké otvorené konania, je na to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. No to podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to, samozrejme, môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
