Ďakujem pekne. V budúcnosti sa tomu vyhnem aspoň nebudeme strácať čas pri tom podpisovaní sa, ale v prvom rade, ako som už hovoril v tom svojom úvodnom slove prebehla diskusia na výboroch. Pani spravodajkyňa aj konštatovala, že na jednom z tých výborov práve na tom gestorskom nebolo prijaté stanovisko. Ten výbor v tom čase nebol uznášaniaschopný. Na tých ďalších dvoch výboroch, tam som mal možnosť tak isto vysvetliť veci, ktoré s týmto návrhom súvisia. Prebehla tam aj diskusia a ako som aj spomenul, nie všetky reakcie boli iba pozitívne, boli tam aj určité negatívne reakcie. Ja by som sa ich v krátkosti v tomto svojom vystúpení dotkol. Som okrem toho by som rád aj predniesol pozmeňujúci, doplňujúci návrh v princípe je to, pozmeňujúci, doplňujúci je to preto, lebo v tom súčasnom návrhu zákona sa nachádza prechodné ustanovenie a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v novom znení týchto prechodných ustanovení, ktoré sa zároveň aj rozširujú, teda dopĺňajú, rozširujú sa, takže je to preto aj pozmeňujúci a doplňujúci, ale ten odsek 1 zostáva taký istý ako bol v tom návrhu, ktorý bol pôvodne predložený. Dopĺňa sa potom odseky 2 až 5, ale tomu sa budem venovať na záver. K tým niektorým takým spornejším otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch. Jedna z tých otázok smerovala k tomu, že či bolo nevyhnutné, aby sme teda povinne rušili ten osobitný účet, ktorý musia mať politické strany a hnutia v Štátnej pokladnici, či sa nedalo uvažovať skôr nad tým, že bola určitá alternatíva, že kto si chce nechať, nech si ponechá. Kto nechce, nech si ho zruší, bude mať len v komerčných bankách. Áno, legislatívno-technicky to bola alternatíva, to som pripustil na výbore a ide skôr asi o to, že sa nám nezdalo najvhodnejšie, aby to takto bolo, lebo potenciálne naozaj potom by sa úplne takým by som povedal falošným spôsobom mohol aj vytĺkať určitý politický kapitál v tom, že hoci to nie je transparentný účet, ale je to účet v Štátnej pokladnici a niektoré tie názory naozaj smerovali k tomu, že automaticky tým, že automaticky tým, že účet v Štátnej pokladnici, tak je nejakým spôsobom transparentnejší ako keď je komerčnej banke. On v podstate transparentný nie je ani v štátnej pokladnici ani v komerčnej banke, lebo Štátna pokladnica neposkytuje transparentný účet. Takže nevideli sme to alebo ani ja som to nevidel ako predkladateľ ako taký vážny dôvod, aby sme museli ísť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by zaviedol dobrovoľnosť. Zostali sme v tom, že v tom návrhu takým spôsobom zakotvený, že ten, to zrušenie osobitného účtu bude povinné pre všetky politické strany a politické hnutia. Potom padla taká vážnejšia námietka, kde som ale nedostal nejaké podrobnejšie vysvetlenia a to, že tým, že by sme zrušili účet v Štátnej pokladnici a presunie sa výlučne len do komerčných bánk, tak by bolo nejakým spôsobom jednoduchšie sa dopúšťať určitého korupčného chovania zo strany politických strán a hnutí. Keď som sa na na výbore aj pýtal, tak nejak podrobnejšie vysvetlenie som nedostal. Prakticky osobitný účet je tu od roku 2019, čiže ak by sme prijali túto argumentáciu, tak to by znamenalo, že tí, ktorí to tvrdia musia mať aj nejaké skúsenosti do toho roku 2019, že v rámci tých politických strán a hnutí, kde fungovali dochádzalo k nejakým korupčným praktikám. Ja takú skúsenosť z pohľadu Hnutia OĽANO nemám a ani mi nikto z tých, ktorí nejakým spôsobom toto kritizovali, nejakú svoju praktickú skúsenosť neuviedol. Čiže pokiaľ naozaj tam bol úprimný záujem upozorniť na nejaké praktiky, ktorým by napomáhal tento návrh zákona, tak sa to už malo stať do tejto chvíle, lebo už nám zostáva iba hlasovanie o tomto návrhu zákona, ak nebude prednesený nejaký ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý, uvediem o chvíľu. Tak isto to, že prenesieme účet alebo finančné prostriedky zo štátnej pokladnice na účet do komerčných bánk z pohľadu napríklad nejakej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, tak ten zákon sa vzťahuje aj na komerčné banky. Čiže ani tam som nejak nevidel nejaký priestor na to, aby, aby to, že zostane to v Štátnej pokladnici bolo výhodou. Samozrejme môžme sa baviť všeobecnejšie. Odmyslieť si ten kontext nejakých korupčných praktík. Môžme sa baviť všeobecne o tom, či by nebolo správnejšie, či by nebol správnejší prístup, keby všetci mali alebo verejné subjekty, subjekty samosprávy mali účet iba v štátnej pokladnici. Áno to je iný prístup. Nedá sa označiť za nesprávny. Je to legitímny postoj, ale žiaľ vidíme ten spôsob akým doteraz fungovala štátna pokladnica z hľadiska svojej flexibility a v porovnaní s komerčnými bankami nemajú záujem mať v Štátnej pokladnici účty ani samosprávy, či už sú to mestá, obce alebo župy a teraz vidíme, že ani tie politické strany až na výnimky nevidia nejakú výhodu v tom, že by to bolo v štátnej pokladnici, že ja by som povedal skôr tak, že ak v budúcnosti sa štátna pokladnica nejakým spôsobom zoperativní proste bude flexibilnejšia. Tak potom sa vráťme k tej úvahe, či by naozaj všetky tie verejné subjekty vrátane politických strán nemali mať tam povinné účty, ale v súčasnosti je to naozaj zbytočná administratívna záťaž pre nich a nenapomáha to ani veci, lebo tie strany potrebujú z finančnými prostriedkami, ktoré dostali ich potrebujú používať na vyvíjanie svojej politickej činnosti a agendy. Prípadne aj na vyplácanie odmien ľudí, ktorí s nimi spolupracujú atď., čiže nateraz to v praxi naozaj nefunguje. Ak to v budúcnosti sa zmení, tak potom sa dá k tomu vrátiť aj komplexnejšie ako len vo vzťahu k politickým stranám.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dôvodom je situácia, ktorá vznikla v súvislosti s výročnými správami. Konkrétne s výročnou správou politických strán za rok 2019, keď sme v jednotlivých zákonoch, ktoré sa týkajú pandémie COVID schvaľovali rôzne prechodné ustanovenia. Schváli sme aj prechodné ustanovenia v zákone č. 85/2005, ktorý sa týka politických strán a politických hnutí a to spôsobom, že výročnú správu majú politické strany predkladať do niekoľkých mesiacov po skončení krízovej situácie. Len ťažko odhadnúť koľko krízová situácia potrvá, koľko, ako sa nám podarí pandémiu zvládnuť a prakticky by hrozilo troška taký nelogický výsledok alebo dôsledok toho celého, že by sme výročnú správu za 2020 ako politické strany predkladali skôr ako za rok 2019, čo nie je veľmi želateľný dôsledok, ani z pohľadu ministerstva vnútra a preto spoločne s ministerstvom vnútra a konzultácie s nimi som aj vypracoval tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý reaguje práve na tento aspekt predkladania výročných správ za rok 2019 a výročných správ za rok 2020. Je to jednak na spresnenie spôsobu a lehôt v akých sa majú tieto správy predložiť. Nemalo by to byť nejakým spôsobom, nemalo by to pôsobiť negatívne voči žiadnej z politických strán a hnutí. Je to naozaj jednak aj na pomoc ministerstvu vnútra aj ostatným, aby sme vedeli dokedy to treba predložiť, aby sme neboli v neistote, že kedy krízová situácia skončí a dokedy bude treba presne predkladať tie jednotlivé správy, aby sa nám toto obdobie neúmerne nepredlžovalo, lebo predsa len tie výročné správy to už, tie už majú v sebe prvok transparentnosti. To už naozaj je o tom, že aby verejnosť vedela ako politické strany a hnutia hospodárili s verejnými financiami za uplynulý rok. Práve zhodou okolností tento aspekt, že by sa to nejako neúmerne predlžovalo by veľmi transparentnosti a nejakému princípu verejnosti nenapomohol.
Takže ja si dovolím prečítať aj ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka teda návrhu môjho vlastného, ktorý som predložil a to a teda tento pozmeňujúci návrh znie: Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 5 znie: "5. Za § 34g sa vkladá § 34 h, ktorý vrátane nadpisu znie: "§34 h - Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2020.
Ods.1. Strana prevedie nepoužité finančné prostriedky z platobného účtu vedeného v Štátnej pokladnici na platobný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zriadený na úhradu výdavkov na činnosť strany a zruší svoj účet zriadení v Štátnej pokladnici najneskôr do 31. decembra 2020.
Ods. 2. Na účely splnenia povinnosti podľa § 30 od. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31 mája 2021.
Ods. 3. Štátna komisia zverejní výročné správy strán za rok 2019 na svojom webovom sídle a uloží ich vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája 2021 a výročné správy za rok 2020 najneskôr do 31. júla 2021.
Ods. 4. Štátna komisia predloží Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výročných správach za rok 2019 do 30. júna 2021 a informáciu o výročných správach za rok 2020 do 31. augusta 2021.
Ods. 5. Ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú.
To bol koniec tej normatívnej časti pozmeňujúceho návrhu a to odôvodnenie ja teraz celé čítať nebudem. Máte ho aj písomne predložené. Ja som už tú podstatu povedal v tých slovách, ktoré predchádzali predložením toho pozmeňujúceho návrhu. Naozaj ide v prvom rade o to a je to aj po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby sa nám vyjasnilo akým spôsobom a v akých lehotách najmä sa majú predkladať výročné správy za rok 2019, za rok 2020, aby to bolo jasne terminované a nie tak ako je to dnes otvorene, že sa nemýlim do 3 mesiacov po skončení krízovej situácie, aby tam nám nedochádzalo naozaj k tomu, že 2020 správa bude predchádzať správe za rok 2019. Prechodné ustanovenia boli otvorené. Je to vlastne rozšírenie tých prechodných ustanovení. Čiže v zmysle tých doterajších by som povedal zvyklostí, ktoré tu v parlamente boli sa dá považovať tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh zároveň aj za rozširujúci návrh a keďže si ho predkladám sám sebe k vlastnému návrhu, tak s takým rozšírením aj súhlasím. S tým by nemal byť problém a z pohľadu legislatívnych pravidiel a zatiaľ k tejto téme toľko. Samozrejme som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky alebo pripomienky k tomuto. Ďakujem pekne.
