Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.10.2020 o 15:55 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 22.10.2020 15:55 - 16:08 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V budúcnosti sa tomu vyhnem aspoň nebudeme strácať čas pri tom podpisovaní sa, ale v prvom rade, ako som už hovoril v tom svojom úvodnom slove prebehla diskusia na výboroch. Pani spravodajkyňa aj konštatovala, že na jednom z tých výborov práve na tom gestorskom nebolo prijaté stanovisko. Ten výbor v tom čase nebol uznášaniaschopný. Na tých ďalších dvoch výboroch, tam som mal možnosť tak isto vysvetliť veci, ktoré s týmto návrhom súvisia. Prebehla tam aj diskusia a ako som aj spomenul, nie všetky reakcie boli iba pozitívne, boli tam aj určité negatívne reakcie. Ja by som sa ich v krátkosti v tomto svojom vystúpení dotkol. Som okrem toho by som rád aj predniesol pozmeňujúci, doplňujúci návrh v princípe je to, pozmeňujúci, doplňujúci je to preto, lebo v tom súčasnom návrhu zákona sa nachádza prechodné ustanovenie a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v novom znení týchto prechodných ustanovení, ktoré sa zároveň aj rozširujú, teda dopĺňajú, rozširujú sa, takže je to preto aj pozmeňujúci a doplňujúci, ale ten odsek 1 zostáva taký istý ako bol v tom návrhu, ktorý bol pôvodne predložený. Dopĺňa sa potom odseky 2 až 5, ale tomu sa budem venovať na záver. K tým niektorým takým spornejším otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch. Jedna z tých otázok smerovala k tomu, že či bolo nevyhnutné, aby sme teda povinne rušili ten osobitný účet, ktorý musia mať politické strany a hnutia v Štátnej pokladnici, či sa nedalo uvažovať skôr nad tým, že bola určitá alternatíva, že kto si chce nechať, nech si ponechá. Kto nechce, nech si ho zruší, bude mať len v komerčných bankách. Áno, legislatívno-technicky to bola alternatíva, to som pripustil na výbore a ide skôr asi o to, že sa nám nezdalo najvhodnejšie, aby to takto bolo, lebo potenciálne naozaj potom by sa úplne takým by som povedal falošným spôsobom mohol aj vytĺkať určitý politický kapitál v tom, že hoci to nie je transparentný účet, ale je to účet v Štátnej pokladnici a niektoré tie názory naozaj smerovali k tomu, že automaticky tým, že automaticky tým, že účet v Štátnej pokladnici, tak je nejakým spôsobom transparentnejší ako keď je komerčnej banke. On v podstate transparentný nie je ani v štátnej pokladnici ani v komerčnej banke, lebo Štátna pokladnica neposkytuje transparentný účet. Takže nevideli sme to alebo ani ja som to nevidel ako predkladateľ ako taký vážny dôvod, aby sme museli ísť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by zaviedol dobrovoľnosť. Zostali sme v tom, že v tom návrhu takým spôsobom zakotvený, že ten, to zrušenie osobitného účtu bude povinné pre všetky politické strany a politické hnutia. Potom padla taká vážnejšia námietka, kde som ale nedostal nejaké podrobnejšie vysvetlenia a to, že tým, že by sme zrušili účet v Štátnej pokladnici a presunie sa výlučne len do komerčných bánk, tak by bolo nejakým spôsobom jednoduchšie sa dopúšťať určitého korupčného chovania zo strany politických strán a hnutí. Keď som sa na na výbore aj pýtal, tak nejak podrobnejšie vysvetlenie som nedostal. Prakticky osobitný účet je tu od roku 2019, čiže ak by sme prijali túto argumentáciu, tak to by znamenalo, že tí, ktorí to tvrdia musia mať aj nejaké skúsenosti do toho roku 2019, že v rámci tých politických strán a hnutí, kde fungovali dochádzalo k nejakým korupčným praktikám. Ja takú skúsenosť z pohľadu Hnutia OĽANO nemám a ani mi nikto z tých, ktorí nejakým spôsobom toto kritizovali, nejakú svoju praktickú skúsenosť neuviedol. Čiže pokiaľ naozaj tam bol úprimný záujem upozorniť na nejaké praktiky, ktorým by napomáhal tento návrh zákona, tak sa to už malo stať do tejto chvíle, lebo už nám zostáva iba hlasovanie o tomto návrhu zákona, ak nebude prednesený nejaký ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý, uvediem o chvíľu. Tak isto to, že prenesieme účet alebo finančné prostriedky zo štátnej pokladnice na účet do komerčných bánk z pohľadu napríklad nejakej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, tak ten zákon sa vzťahuje aj na komerčné banky. Čiže ani tam som nejak nevidel nejaký priestor na to, aby, aby to, že zostane to v Štátnej pokladnici bolo výhodou. Samozrejme môžme sa baviť všeobecnejšie. Odmyslieť si ten kontext nejakých korupčných praktík. Môžme sa baviť všeobecne o tom, či by nebolo správnejšie, či by nebol správnejší prístup, keby všetci mali alebo verejné subjekty, subjekty samosprávy mali účet iba v štátnej pokladnici. Áno to je iný prístup. Nedá sa označiť za nesprávny. Je to legitímny postoj, ale žiaľ vidíme ten spôsob akým doteraz fungovala štátna pokladnica z hľadiska svojej flexibility a v porovnaní s komerčnými bankami nemajú záujem mať v Štátnej pokladnici účty ani samosprávy, či už sú to mestá, obce alebo župy a teraz vidíme, že ani tie politické strany až na výnimky nevidia nejakú výhodu v tom, že by to bolo v štátnej pokladnici, že ja by som povedal skôr tak, že ak v budúcnosti sa štátna pokladnica nejakým spôsobom zoperativní proste bude flexibilnejšia. Tak potom sa vráťme k tej úvahe, či by naozaj všetky tie verejné subjekty vrátane politických strán nemali mať tam povinné účty, ale v súčasnosti je to naozaj zbytočná administratívna záťaž pre nich a nenapomáha to ani veci, lebo tie strany potrebujú z finančnými prostriedkami, ktoré dostali ich potrebujú používať na vyvíjanie svojej politickej činnosti a agendy. Prípadne aj na vyplácanie odmien ľudí, ktorí s nimi spolupracujú atď., čiže nateraz to v praxi naozaj nefunguje. Ak to v budúcnosti sa zmení, tak potom sa dá k tomu vrátiť aj komplexnejšie ako len vo vzťahu k politickým stranám.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dôvodom je situácia, ktorá vznikla v súvislosti s výročnými správami. Konkrétne s výročnou správou politických strán za rok 2019, keď sme v jednotlivých zákonoch, ktoré sa týkajú pandémie COVID schvaľovali rôzne prechodné ustanovenia. Schváli sme aj prechodné ustanovenia v zákone č. 85/2005, ktorý sa týka politických strán a politických hnutí a to spôsobom, že výročnú správu majú politické strany predkladať do niekoľkých mesiacov po skončení krízovej situácie. Len ťažko odhadnúť koľko krízová situácia potrvá, koľko, ako sa nám podarí pandémiu zvládnuť a prakticky by hrozilo troška taký nelogický výsledok alebo dôsledok toho celého, že by sme výročnú správu za 2020 ako politické strany predkladali skôr ako za rok 2019, čo nie je veľmi želateľný dôsledok, ani z pohľadu ministerstva vnútra a preto spoločne s ministerstvom vnútra a konzultácie s nimi som aj vypracoval tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý reaguje práve na tento aspekt predkladania výročných správ za rok 2019 a výročných správ za rok 2020. Je to jednak na spresnenie spôsobu a lehôt v akých sa majú tieto správy predložiť. Nemalo by to byť nejakým spôsobom, nemalo by to pôsobiť negatívne voči žiadnej z politických strán a hnutí. Je to naozaj jednak aj na pomoc ministerstvu vnútra aj ostatným, aby sme vedeli dokedy to treba predložiť, aby sme neboli v neistote, že kedy krízová situácia skončí a dokedy bude treba presne predkladať tie jednotlivé správy, aby sa nám toto obdobie neúmerne nepredlžovalo, lebo predsa len tie výročné správy to už, tie už majú v sebe prvok transparentnosti. To už naozaj je o tom, že aby verejnosť vedela ako politické strany a hnutia hospodárili s verejnými financiami za uplynulý rok. Práve zhodou okolností tento aspekt, že by sa to nejako neúmerne predlžovalo by veľmi transparentnosti a nejakému princípu verejnosti nenapomohol.
Takže ja si dovolím prečítať aj ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka teda návrhu môjho vlastného, ktorý som predložil a to a teda tento pozmeňujúci návrh znie: Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 5 znie: "5. Za § 34g sa vkladá § 34 h, ktorý vrátane nadpisu znie: "§34 h - Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2020.
Ods.1. Strana prevedie nepoužité finančné prostriedky z platobného účtu vedeného v Štátnej pokladnici na platobný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zriadený na úhradu výdavkov na činnosť strany a zruší svoj účet zriadení v Štátnej pokladnici najneskôr do 31. decembra 2020.
Ods. 2. Na účely splnenia povinnosti podľa § 30 od. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31 mája 2021.
Ods. 3. Štátna komisia zverejní výročné správy strán za rok 2019 na svojom webovom sídle a uloží ich vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája 2021 a výročné správy za rok 2020 najneskôr do 31. júla 2021.
Ods. 4. Štátna komisia predloží Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výročných správach za rok 2019 do 30. júna 2021 a informáciu o výročných správach za rok 2020 do 31. augusta 2021.
Ods. 5. Ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú.
To bol koniec tej normatívnej časti pozmeňujúceho návrhu a to odôvodnenie ja teraz celé čítať nebudem. Máte ho aj písomne predložené. Ja som už tú podstatu povedal v tých slovách, ktoré predchádzali predložením toho pozmeňujúceho návrhu. Naozaj ide v prvom rade o to a je to aj po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby sa nám vyjasnilo akým spôsobom a v akých lehotách najmä sa majú predkladať výročné správy za rok 2019, za rok 2020, aby to bolo jasne terminované a nie tak ako je to dnes otvorene, že sa nemýlim do 3 mesiacov po skončení krízovej situácie, aby tam nám nedochádzalo naozaj k tomu, že 2020 správa bude predchádzať správe za rok 2019. Prechodné ustanovenia boli otvorené. Je to vlastne rozšírenie tých prechodných ustanovení. Čiže v zmysle tých doterajších by som povedal zvyklostí, ktoré tu v parlamente boli sa dá považovať tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh zároveň aj za rozširujúci návrh a keďže si ho predkladám sám sebe k vlastnému návrhu, tak s takým rozšírením aj súhlasím. S tým by nemal byť problém a z pohľadu legislatívnych pravidiel a zatiaľ k tejto téme toľko. Samozrejme som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky alebo pripomienky k tomuto. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 15:51 - 15:54 hod.

Mierna Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi prosím uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 213, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva túto spoločnú správu v o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 277 z 22. septembra 2020 pridelila tento návrh týmto výborom: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Ústavnoprávny výbor a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
2. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 15:48 - 15:51 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo sme si k tomuto návrhu zákona už povedali aj v prvom čítaní, následne prebehlo rokovanie na výboroch. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu aj na výboroch. Bola rôznorodá. Nestretol sa tento návrh iba s pozitívnym ohlasom. Boli aj negatívne ohlasy na neho, skôr také pochybnosti, ktoré ale neboli dopovedané, takže niektorým by som sa v krátkosti, potom budem mať vystúpenie, takže v rámci toho vystúpenia venoval. Budem aj, rád by som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale v princípe o čo ide.
Politické strany, politické hnutia majú v súčasnosti tri druhy účtov. Jednak je to ten bežný platobný účet v komerčných bankách. Je to účet, ktorý majú na účely volebnej kampane. To je ten jediný transparentný z tých troch, ktoré majú. A potom je to osobitný účet, ktorý bol zavedený v roku 2019 ako účet, ktorý musí byť vedený v Štátnej pokladnici a istým spôsobom v praxi sa ukázalo, že až neprimerane obmedzuje politické strany, politické hnutia v tej bežnej prevádzke, v tej operatíve, ktorú vykonávajú v tom politickom, pri politickej činnosti. A tak isto samotné vedenie účtu v Štátnej pokladnici je oveľa menej flexibilné ako vedenie účtu v komerčných bankách. Stále to tak platí, je to už dlhú dobu, zatiaľ sa nič nezmenilo. Čiže ten prevládajúci názor aj poznatky z praxe sú také, že ten osobitný účet nejako nepreukázal svoju životaschopnosť, ani nejaké veľké opodstatnenie a preto sa navrhuje týmto zákonom tento osobitný účet zrušiť s tým, že by zostali dva účty, jeden ten klasický bežných, teda ten platobný bežný účet v komerčných bankách a potom účet na účely vedenia volebnej kampane ten transparentný, aby všetci videli akým spôsobom a načo politické strany vynakladajú aké peniaze na vo volebnej kampani. No a samotný zákon upravuje aj prechodné obdobie po zrušení tohto účtu v ktorom tie zostatky, ktoré zostanú na účte v Štátnej pokladnici by sa mali previesť na ten bežný platobný účet politických strán a politických hnutí. Ja zatiaľ toľko. Pokiaľ ide o predstavenie návrhu zákona a potom, keďže som prihlásený do rozpravy, tak sa budem venovať otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch a tak isto aj podaniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2020 15:40 - 15:46 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy. Čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením, čož by samozrejme bolo vnímané ako nelogické. Okrem toho navrhovaný dôvod v znení návrhu zákona by umožňoval, aby bol komisár odvolaný aj pre menej závažné protiprávne konanie. Napríklad akýkoľvek priestupok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom jeho funkcie. Je preto nevyhnutné jednoznačne vymedziť predmetný dôvod na odvolanie komisára tak, aby bolo jasné, že ide o porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom funkcie. Takže aby som nepôsobila veľmi negativisticky oceňujem, že v spoločnej správe, je to tlač 151a, sa objavil tento pozmeňujúci návrh. Dané ustanovenie sa má teda zmeniť tak, že Národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru Národnej rady komisára odvolať ak komisár porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu ktorou je Slovenská republika viazaná v súvislosti s výkonom funkcie komisára. To znamená, že teda došlo k vypusteniu tých slov "alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy". Takže ďakujem za túto zmenu predkladateľom.
Čo však vnímam stále ako problematické je § 19 ods. 3 písm. d) kde sa hovorí, že koná spôsobom, ktorý vyvoláva alebo je spôsobilý vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Osobnostné a morálne predpoklady je, považujem za príliš vágne pojmy. Treba upozorniť na to, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára sa teda javí byť zneužiteľným. Tieto, toto môže byť v rozpore s takzvanými Parížskymi princípmi, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva z roku 1992 a boli prijaté Valným zhromaždením OSN ako princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Nemožno na to zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala teda jeho predpoklady osobnostné, morálne alebo odborné. Preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára, teda predpokladáme, že vyberie len toho, kto tieto podmienky spĺňa.
Parížske princípy zaraďujú medzi hlavné zásady týkajúce sa štatútu národných inštitúcií záruku nezávislosti a plurality. Podľa nich musia mať národné inštitúcie infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činnosti, predovšetkým musia mať k dispozícii primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finančnej kontrole, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Stabilitu mandátov členov národnej inštitúcie bez ktorej neexistuje skutočná nezávislosť by mal zaručovať zákon, ktorý by upravoval spôsob ich menovania a dĺžku trvania mandátu. Tento mandát by mal byť obnoviteľný pod podmienkou, že bude zabezpečená pluralita členstva v tej inštitúcii.
Opätovne mi teda dovoľte vyzdvihnúť, že došlo k zmierneniu toho textu v pozmeňujúcom návrhu. Podľa tohto návrhu by teda text mal znieť, že "ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára". Táto formulácia je síce jednoznačnejšia, ale pokiaľ ide o konanie, ktoré môže byť dôvodom na odvolanie, možno to považovať stále za vágne. Rovnako oceňujem aj to, že sa navrhuje stanoviť, že komisárovi bude umožnené pred rozhodnutím Národnej rady o jeho odvolaní vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a k dôvodom predloženia tohto návrhu. Je dobré, že odvolávaný funkcionár by mal mať možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, aj k jeho dôvodom.
Záverom len chcem poukázať na nejednotnosť a nekonzistentnosť právnej úpravy s príbuznými inštitútmi, teda verejnou ochrankyňou práv a komisármi. Treba upozorniť, že možnosti odvolanie verejného ochrancu práv z funkcie podľa § 8 a § 10 zákona o verejnom ochrancovi práv sú, že pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv po a) vzdaním sa funkcie, po b) stratou voliteľnosti, po c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený, po d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo po e) smrťou. Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu to zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Taktiež vyššie uvedené ustanovenia nedávajú väčší priestor na odvolanie verejného ochranu práv z funkcie než zákon o komisárovi. Argument, že zakotvenie funkcie verejného ochrancu práv vyplýva z Ústavy a teda z tohto dôvodu má štruktúra orgánov chrániacich základné ľudské práva vyššie postavenie a teda nie je potrebné meniť dôvody odvolateľnosti VOP ale len komisárov, považujem za relevantný. Dôvod je jednoduchý, nielen že náplňou činnosti oboch týchto funkcií je chrániť základné ľudské práva a slobody, ale vysoké morálne, odborné a osobnostné požiadavky na výkon funkcií, oboch funkcií, sú totožné. Takže hoci som doteraz zákon nepodporovala, ak bude pozmeňujúci návrh schválený tak ako je predložený, tak ho podporím, lebo takto má vyzerať diskusia a som rada, že kolegovia reflektovali na moje poznámky. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2020 15:38 - 15:46 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotne postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práva a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými ustanoveniami.
Takže v čl. 1 § 19 ods. 3 písm. c), kde v návrhu sa má zaviesť dôvod odvolania, že porušuje tento zákon alebo iné všeobecne záväzné predpisy možno tu súhlasiť s dôvodom odvolanie, že komisár porušil zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Bude ale otázny spôsob dokazovania porušovania zákona ako napríklad nesprávne posúdenie dodržiavania práv dieťaťa, osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprávne presadzovanie záujmov detí v spoločnosti. Napriek tomu sa toto zdá byť legitímny dôvod odvolania.
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy. Čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 15:28 - 15:30 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 281/2015 z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.
Výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 276 z 22. septembra 2020 pridelila návrh poslanca ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. A výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 28 na svojej 13. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 15:26 - 15:28 hod.

Krúpa Juraj Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim stručne, rýchlo. Súčasťou teda komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka je teda vytvorenie a zabezpečenie podmienok zameraných na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl, ktorých stav je ovplyvnený rôznymi typmi záťaže vyplývajúcich z náročnosti výkonu vojenského povolania. Táto starostlivosť o profesionálneho vojaka sa zabezpečuje poskytnutím preventívnej rehabilitácie v troch formách, a to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky v trvaní 14 dní.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne preventívna rehabilitácia formou rekondičného pobytu s liečebným alebo teda kúpeľným režimom, alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany, alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany.
Až následne k profesionálnemu vojakovi nebude poskytnutá pravidelná rehabilitácia jedno z dvoch uvedených foriem, poskytne sa mu na základe jeho žiadosti preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá teda vplyv na rozpočet ani na manželstvo, rodičovstvo a podobné záležitosti. Návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentami ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2020 15:10 - 15:12 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 301) v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 353 z 22. októbra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom:
ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rade bola schválená uznesením č. 68 z 22. októbra 2020.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, teda pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte prosím rozpravu.
Skryt prepis
 

22.10.2020 15:03 - 15:04 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister, pán podpredseda vlády za vašu odpoveď aj také povzbudenie. Určite to sleduje veľa ľudí, ktorí má takéto činnosti, a tiež som mala na mysli hlavne napr. ženy, ktoré pečú, hej pečú doma a potrebujú povedzme ten tovar dať reštaurácii a keďže nemajú prevádzku, tak sa to nedá, takže odbúravaním vlastne tej byrokracie by bola možno cesta, povedzme týmto ľuďom tiež pomôcť a takto im vytvoriť ten priestor ako vlastne získať tie finančné prostriedky, ako si vlastne privyrobiť možno ženy na materskej, ženy dôchodkyne, takže teším sa možno na spoluprácu. Je to vec možno aj taká medzi, medzi vlastne face to face, medzi nami dvoma, ale tá odpoveď určite povzbudila tých ľudí, ktorí vlastne počúvajú tú vašu odpoveď, keďže sa takouto podnikateľskou činnosťou zaoberajú a myslíte si, že to odbúravanie vlastne tých prekážok by bolo možno po konzultácii s hygienikom, alebo čo by som vlastne pre to mala spraviť, aby sa tieto veci nejak pohli dopredu.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 22.10.2020 14:52 - 14:54 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Chcem sa dopýtať. Ďakujem pekne za odpoveď. Skutočne tam nám prepadli nejakí, aj nejaké spoločnosti, nejaké firmy, aj cez ministerstvo dopravy. Dneska som hovorila s pánom ministrom a v skutočnosti sa nám opäť dostali ako keby do luftu iventové agentúry, proste nejaké ďalšie agentúry, ktoré, ktoré majú ale právnu formu nejakej eseročky alebo niečoho podobného, to znamená, že bude naozaj potrebné opäť sa vrátiť na ministerstvo hospodárstva. Čo sa týka ministerstva dopravy, pokiaľ ja mám dneska dnešnú informáciu, tak dokážu zasanovať časť toho a to je, to sú pamiatky, to sú sprievodcovia a zábavný priemysel, čo v tomto prípade znamenajú kolotoče, strelnice a tam asi niekde zhruba končíme. Čiže budem veľmi vďačná za to, ak sa nájde sila, nájdu peniaze na to, aby sa zasanovali firmy pôsobiace v oblasti kultúry. Je tam množstvo rôznych typov firiem, napríklad firmy, ktoré zapožičiavajú osvetľovaciu, zvukovú techniku, a tak ďalej, ktoré veľmi úzko súvisí s kultúrou, ale v podstate nevytvárajú umelecký výkon, ale otvárajú iný výkon, ktorý, sú v neustálom lízingu, pretože technika napreduje a oni neustále, aby držali krok, musia lízovať nové a nové zariadenia a v skutočnosti keďže nebol ani jeden festival počas leta, v skutočnosti sú momentálne v stave, kedy nie sú v stave lízovať, v stave splácať a hrozí, že prídu o všetko. Ak prídu o všetko, nevieme, nevieme robiť divadelné predstavenie v externom prostredí, nevieme robiť koncerty, nevieme robiť nič. Fakt, je to také ťažké. Ďakujem pekne.
=====
Skryt prepis