Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

22.10.2020 o 9:18 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 9:18 - 9:20 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Milé kolegyne, milí kolegovia, využijem tento čas. Pán Jarjabek, nechcem byť riaditeľom Novej scény. Nabudúce sa kľudne môžte spýtať mňa, ale poznám tu poslanca, ktorý dohadzoval kšefty tam na Novú scénu a ľudí tam dohadzoval. Tak to bolo neoficiálne. Teraz oficiálne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 17:45 - 17:45 hod.

Gyimesi Juraj
Ďakujeme pekne za upozornenia. Všetky, pán kolega Susko, všetky tieto eventuálne dary alebo neoprávnené výhody o ktorých ste hovorili aj vy sme si veľmi podrobne prešli. A verte mi, že sme prišli na to, že je to úplne v poriadku. A najmä keď tento register bude zavedený, tak sa vlastne zbavujete akejkoľvek zodpovednosti za to. Len treba mať trošku odvahy a to tam do toho registra zapísať. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 21.10.2020 17:40 - 17:42 hod.

Gyimesi Juraj Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem vám za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ctená snemovňa. Táto vláda myslí boj s korupciou a s klientelizmom vážne, čoho dôkazom je taj tento predložený návrh pani ministerky, ktorý pojednáva okrem iného aj o neoprávnenej výhode, ktorú v súvislosti so svojou funkciou môže funkcionár dostať, resp. môže byť ponúknutá alebo môže o ňu žiadať.
Avšak sa domnievam, že tak ako naformulovaná tá neoprávnená výhoda, si myslím, že v aplikačnej praxi môže veľmi významným spôsobom byť zneužitá, prípadne môže byť aplikované nesprávne a preto si myslím, že by, že si zaslúži ešte oveľa viac byť sprecizovaná. A z tohto dôvodu som si dovolil podať jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, ktorý súvisí s tým, že za neoprávnenú výhodu sa nebude považovať ani dar, plnenie, alebo služba, ktorá bude zapísaná vo zverejnenom registri darov, ktorý bude viesť príslušní inštitúcia a o všetkých náležitostiach, ktoré tento register bude musieť mať, to znamená spôsobe jeho vedenia, náležitosti, ktoré bude musieť, budú musieť byť v ňom uvedené. A ostatné veci vykoná alebo sa budú vykonávať na základe vykonávacieho predpisu, ktorý vypracuje ministerstvo spravodlivosti vo forme vyhlášky. A preto mi dovoľte, aby som teraz prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúc návrh je to k tlači 195.
Vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V čl. II 22. bod 22 § 131 ods. 4 sa za slová "funkciou verejného činiteľa" pripájajú slová "alebo ktoré sú zapísané v zverejnenom Registri darov", a na konci sa pripája táto veta: "Podrobnosti upraví vykonávací právny predpis.".
Skončil som. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

21.10.2020 17:25 - 17:40 hod.

Gyimesi Juraj
Pán predseda, ďakujem vám za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 16:57 - 16:58 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Keďže mám skúsenosti s pánom Jarjabkom aj z výboru pre médiá a kultúru, nečakal som iné, nečakal som podporu. Je to klasická pesnička smerohlasu, všetko, čo predložíme, je zlé, všetko, čo predložíme, je absolútne proti ľudskosti, proti ľuďom. Toto je politika SMER-u a ten zákon absolútne nie je o tom, čo tu rozprával pán Jarjabek. Ten zákon je o pomoci, ten zákon je o tom, že naozaj chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí teraz počas koronapandémie strádajú. Nič iné pán Jarjabek nepredviedol, len to, čo predvádza smerohlas na mediálnom výbore, populizmus. Nič iné, len populizmus. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 16:55 - 16:56 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému ...
===== Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 16:55 - 16:56 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému ...
===== Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 16:37 - 16:48 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky Ministerstva kultúry. To sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabrdla. V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu, či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier, či reklama. Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdiu Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor. Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia, to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo. A oblasť kultúrneho priemyslu, to je film, audiovízia, televízne, rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť. Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel a to je dizajn, architektúra a reklama a príbuzné oblasti napr. vývoj softvéru. Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry. Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti. Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne ...
===== ... hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil. To sú aj noviny, ktoré čítate. Správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo tam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu či na ministerstvách, sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak radi nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť. Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym. Lenže kultúra a priemysel to sú najmú ľudia a firmy a nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime ...

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to ...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
To je Radošinske naivné divadlo, Hudobný klub Lunout, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov. Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP. Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200 tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle, už stojí sedem mesiacov. Prvý zatvorený, posledný otvorený. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody a ja sa pýtam z čoho?
Mnohí občania a áno aj niektorí z vás ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého. Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podiely na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločnosti autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje 4 milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bilióny 250 miliárd amerických dolárov tvorí 1 % svetového HDP. Vďaka čom patrí s počtom 29 a pol milióna vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to 1 percento aktívnej populácie sveta. Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike, základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 miliardy eur a so 7 miliónmi pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje dva a pol krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácii. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdinamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili, a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokryvkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok späť. Ale teraz. Teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali. Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 16:37 - 16:48 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky Ministerstva kultúry. To sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabrdla. V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu, či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier, či reklama. Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdiu Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor. Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia, to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo. A oblasť kultúrneho priemyslu, to je film, audiovízia, televízne, rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť. Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel a to je dizajn, architektúra a reklama a príbuzné oblasti napr. vývoj softvéru. Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry. Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti. Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne ...
===== ... hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil. To sú aj noviny, ktoré čítate. Správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo tam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu či na ministerstvách, sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak radi nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť. Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym. Lenže kultúra a priemysel to sú najmú ľudia a firmy a nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime ...

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to ...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
To je Radošinske naivné divadlo, Hudobný klub Lunout, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov. Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP. Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200 tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle, už stojí sedem mesiacov. Prvý zatvorený, posledný otvorený. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody a ja sa pýtam z čoho?
Mnohí občania a áno aj niektorí z vás ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého. Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podiely na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločnosti autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje 4 milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bilióny 250 miliárd amerických dolárov tvorí 1 % svetového HDP. Vďaka čom patrí s počtom 29 a pol milióna vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to 1 percento aktívnej populácie sveta. Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike, základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 miliardy eur a so 7 miliónmi pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje dva a pol krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácii. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdinamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili, a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokryvkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok späť. Ale teraz. Teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali. Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.10.2020 16:34 - 16:35 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to dve osoby iné ako sudca. Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby predložili príslušné návrhy kandidátov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady v určenom termíne a následne po predĺžení tohto termínu oprávnené subjekty predložili dva návrhy iných osôb ako sudca. Ústavnoprávny výbor na 38. schôdzi 20. októbra 2020 návrhy prerokoval a konštatoval, že navrhnutý kandidáti Jitka Hasíková a Anton Slamka spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis