Videokanál klubu

Pán poslanec, ďakujem za vaše slová. Ja som tiež uvažoval podobným spôsobom, že keď nám klesajú krádeže, tak zrušme zákon, ktorý trestá krádeže, lebo však načo.
Ja pripomeniem ešte jedného významného človeka, bol to štyridsiaty americký prezident Ronald Reagan, ktorý spomenul: "Všimol som si, že každý kto je za potraty, sa už stihol narodiť." A myslím, že to hovorí za všetko, že my bojujeme proti potratom a niekto bojuje za potraty, ale už sa narodil, to znamená, jeho sa táto téma netýka.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia. Ja som vám pred časom dal aj nejakú takú knihu, aby ste vedeli, ako vlastne história týchto umelých potratov vznikla a budem reagovať na dvoch rečníkov. Ostatným ďakujem za podporu a za objasnenie - život začína počatím. To je definitívne. A budem reagovať na pána poslanca Baránika a pani poslankyňu Hatrákovú.
Ako je jasné, ja som podporil návrh pani poslankyne Záborskej aj zákon, ktorý matkám mal pomôcť, ten 200-eurový príplatok. Ja som za každú takúto podporu, ale skúsme sa vžiť do situácie vystresovanej, neplánovane otehotnenej matky ísť na potrat. Ako má matka vedieť, že ukončenie tehotenstva je zlé a nesprávne, keď ho zákon povoľuje?
Zákony sú predsa na to, aby chránili život najslabším a ukazovali ľuďom, čo je dobré a čo je zlé. To znamená, ak to zákon umožňuje, prečo ten zákon nezmeniť, aby ten zákon to neumožňoval?
To je celé, ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len počúvajúc túto diskusiu premýšľam, že čo tu ešte nezaznelo, lebo kopec biologických poznatkov, psychologických záverov, hodnotových postojov. Dokonca sme mali spirituálne okienko, tak trochu tabuliek, faktov, záverov štúdií, osobné skúsenosti, svedectvá, ale, žiaľ, hlavne kopec demagógie a, bohužiaľ, z obidvoch strán, ale na to sme si asi tu už parlamente pri takýchto diskusiách zvykli. Lenže ono to celé málokedy bolí tak veľmi ako zrovna pri tejto téme. A pri tejto téme preto, lebo sa nás to všetkých týka. Všetci sme boli zygotou, embryom, neskôr zázrakom, dnes sme hádam osobnosťami. Mnohí, žiaľ, s bolestivými skúsenosťami a sme plní emócií, pretože hovoríme o hlboko intímnej téme, ale možno by bolo fajn si uvedomiť, že ako zákonodarcovia máme v tejto téme limitné možnosti vplyvu. Pretože jediné, čo tie ženy alebo aj muži, ako bolo spomínané, v takejto situácii potrebujú, je pomoc a ak ju nedostanú od štátu, tak si pomôžu sami, pretože sme v 21. storočí a tých možností je veľmi veľa.
Takže keďže sme na pôde parlamentu, tak skúsme riešiť to, čo riešiť vieme a hlavne dbajme na to, aby to, čo z tejto pôdy vzíde, bolo fakt nápomocné, realizovateľné, také že skutočné.
Takže, prosím, venujme sa radšej pomoci, podpore tých rodín, mám, otcov a predovšetkým detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Tak najprv pár slov, ktoré som si nachystal. Potom sa vyjadrím aj k iným. Už na tlačovke pred trištvrte rokom som povedal, že žena nemá dve srdcia, jedno tlčie dieťaťu. Som za slobodu žien rozhodovať o svojom tele, ale žena nemá dve srdcia, preto nemôžme rozhodovať o roztrhaní iného ľudského srdca, ktoré bije pod jej srdcom. To je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol podať návrh zákona, ktorý odstráni aspoň tie najkrikľavejšie prípady ničenia tlčúcich živých ľudských sŕdc nenarodených detí.
Návrh zákona obsahuje aj výnimky, ktoré reflektujú na to, že aj ochrana života matky je pre nás rovnako dôležitá ako ochrana života dieťaťa, ale aj skutočnosť, že naša spoločnosť ešte nedozrela k presvedčeniu o ochrane každého ľudského života. Každá diskusia sa doteraz zvrhávala na raritné výnimky, ako je znásilnenie, hoci je aj asi každému jasné, že dieťa, dieťaťu nebije v hrudi zvieracie srdce a táto diskusia, veď je uzatvorená.
Očakávame, že médiá závery tejto poctivej vedeckej diskusie, o tom kedy vzniká človek, konečne prinesú spoločnosti. Svoj návrh som sa ako koaličný poslanec rozhodol predložiť po tom, ako som zistil, že naši kolegovia nepredložili zákon, ktorý chráni nenarodené deti pred bezdôvodným potratom, ale zamerali sa na podporu matky. Musíme byť však konzistentní, potrebujeme pomáhať matke, ale aj chrániť tlčúce srdce dieťaťa. Potrat matku zotročuje. Všetky dôsledky potratu znáša žena. Legálnosť potratu neposilňuje práva ženy, ale dáva moc mužovi nad ženou, aby mohol byť nezodpovedný a mohol legálne dotlačiť ženu k potratu. Z výskumov vieme veľmi dobre, že väčšina potrat nechce a je k nemu prinútená blízkym okolím či partnerom.
Nájdu sa aj takí, ktorí dokážu tvrdiť, že potraty sú indikátorom slobody krajiny. Rád by som im pripomenul, že sa nemôžu viac mýliť. Potraty ako prvý na svete legalizoval jeden z najväčších vrahov 20. storočia, ako som už spomínal, Vladimír Iľjič Lenin, ktorý je zodpovedný za milióny nenarodených ľudských životov. Ďalší v rade vrahov, ktorí sa pričinili o to, aby sa legalizovali potraty na ním obsiahnutom území, bol Adolf Hitler. Obeťou boli najmä nenarodené deti nás Slovanov alebo deti zdravotne postihnutých rodičov. Potraty boli a sú typické pre Čínu a jej politiku jedného dieťaťa, ktorá má k demokracii mimoriadne ďaleko. A aj v západných krajinách skôr išlo o rozhodnutia sudcovských elít ako o rozhodnutie demokratickej väčšiny v parlamente.
Označovať potraty za indikátor demokracie je drzé grázlovstvo. Tlčúce srdce dieťaťa potrebuje byť naplnené láskou a nie roztrhané na márne kúsky a odhodené ako biologický odpad. Potrat nie je a nikdy nebol riešenie. Žijeme v 21. storočí a nemôžme pripustiť takéto nakladanie s dieťaťom. Nikto z nás nedostal právo zabíjať. Ja chcem poďakovať aj pani poslankyni Drábikovej za svedectvo a ja podobne mám svedectvo, keď dnes už 14-ročný syn by vďaka genetikom nežil a bola to trpká skúsenosť, keď mi volala manželka z genetiky a povedala mi, že genetici ju prehovárali, aby si dala dieťa preč a s plačom mi do telefónu povedala: Čo mám robiť? Ja som jej odpovedal: Povedz im, že ty ho vychováš, aké bude. Takže manželka sa rozhodla pre život, teda rozhodli sme sa pre život, náš syn je teraz 14-ročný. Je odo mňa vyšší, ešte nemal dvojku na vysvedčení, keď to mám tak povedať. Hrá na klavír a pred týždňom získal tretie miesto v biologickej olympiáde celoslovenskej. To znamená, ja mám vážne pohnútky na to, aby som takýto zákon presadil. Lebo ako je známe, do dvanásteho týždňa to nie je, je to bezdôvodné. To znamená, do dvanásteho týždňa netreba uviesť žiadne dôvody. Reprodukčné práva žien, poznáme aj reprodukčné práva mužov. A kde zostali medzinárodné uzákonené základné ľudské práva dieťaťa? Jeho právo na holý život. A kde zostala naša ústava, ktorá chráni život dieťaťa už pred narodením? Takže ja som za to, aby sme pomáhali matkám, ale nemôžme postaviť pomoc matkám nad ochranu bezbranných, nevinných detí. Preto v návrhu zákona navrhujem právo dvoch nezávislých posudkov a v tom zákone sú len tie nakrikľavejšie prípady, kedy je možné vykonať umelý potrat.
Ešte by som rád spomenul slovíčko, ktoré sa tu opakuje často, a to je prerušenie umelého tehotenstva, čo mi príde dosť scestné, lebo v tehotenstve sa pokračovať nedá, ako sme si všimli, takže to nie je prerušenie, ale je to ukončenie. A, žiaľ, ale ako vidno spoločnosť sa zahráva so slovíčkami, takže práve preto sa používa prerušenie a nie ukončenie, aby zmietli aj naše ženy, naše matky, našich občanov, ktorí však to je len prerušenie, To nie je prerušenie, to je ukončenie. Ukončenie, to je nezvratný proces. A tento nezvratný proces si treba uvedomiť, že to je jediný lekársky úkon, ktorým je cieľom usmrtiť ľudský život, jedinečný ľudský život. Preto jedinečný, lebo to dieťa od šestnásteho dňa má bijúce srdce, to dieťa má vlastné DNA, vlastnú genetickú výbavu a to dieťa, ako je vo filme Nemý výkrik, sa bráni tomu, aby bolo násilne odstránené. Takže vôbec sa nebavíme o tom, že to nie je ľudský život a že to nie je dieťa. To, kedy začína ľudský život, to sme sa, žiaľ, nedozvedeli, ale ten ľudský život podľa mňa začína od počatia, a tak ako som povedal, na šestnásty deň už bije srdce dieťaťa, to znamená ťažko povedať.
Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem poprosiť o to, aby ste podporili návrh zákona. Nikdy nebol vhodnejší čas na to, aby návrh zákona prešiel ako práve teraz. Ako som už uviedol v štatistikách, tento rok prišlo na COVID o život 12 502 ľudí, dospelých ľudí, a viac ako 6 000 bezbranných nevinných detí. To znamená, 19-tisíc ľudí bolo, prišlo o život v našej krajine a ako je nám známe všetkým, a to sa zhodneme aj liberáli, aj konzervatívci, že naša spoločnosť potrebuje mať deti, lebo tieto deti nám chýbajú v každej jednej rodine. Tieto deti nám budú, aj čo sa týka ekonomiky, do budúcnosti chýbať.
Takže ja vás ešte raz prosím o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa k problematike potratov vyjadrovať nebudem, vyjadrím sa až počas hlasovania, aký mám na to názor, ale rád by som vás možno upozornil. Ste spomínali, že pán Čepček, OĽANO, OĽANO, tak my sme ho momentálne z klubu vylúčili dočasne a tento zákon nepredkladal ako nejaký nominant OĽANO alebo niečo také. On nie je súčasťou klubu momentálne. Ste to spomínala v rozprave. Taká možno prvá poznámka.
A tá druhá poznámka, že nehádzal by som asi všetky deti z detských domovov do jedného vreca, že tam zažívajú traumy a že niektoré dievčatá obyčajne skončia ako prostitútky. Ja poznám, mám veľa kamarátov z detských domovov, ktorí vedú plnohodnotný život a sú radi za to, že hoci vyrastali v detskom domove, ale momentálne sú šťastní, vychovávajú deti a podobne. Takže možno iba takto v krátkosti a určite sa zhodneme aj na tom, že asi treba tie podmienky v tých detských domovoch oveľa zlepšiť aj na základe skúseností, ktoré máte od tej pani, ktorá, bohužiaľ, skoncovala so svojím životom, že možno nemala taký adekvátny život v tom detskom domove, aký by mohla mať.
Ďakujem.

To je v pohode, pán predseda. Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste spomínali vo svojom prejave, že táto téma sa objavuje často na pôde parlamentu. Je to možno aj tým, že tak ako niekto cíti zodpovednosť za svoje deti, za svoju rodinu, sú určití politici a určití ľudia v našej spoločnosti, ktorí cítia zodpovednosť aj za iné nenarodené deti, a preto túto téma tak naliehavo predkladajú.
Vy ste spomínali rôzne štatistiky a prieskumy. Ja by som dal téme ochrane nenarodených detí aj iný rozmer, a to je ochrana našich tradícií, hodnôt, viery a celkovo našej histórie, pretože vy reprezentujete hodnoty jedného liberálneho domu.
Na Slovensku máme jeden liberálny dom, ale máme 3 000 obcí a v každej obci jeden kostol, niekde aj viac. Tieto kostoly sú v nedeľu plné. Plné. Keď sa prídete pozrieť, sú tam rodiny s deťmi. A pre tieto rodiny je najvyššou hodnotou ľudský život. Boží dar, ktorý si tieto rodiny vážia, a preto sa táto téma tak nástojčivo obhajuje a objavuje v tomto parlamente.
Na druhej strane musím priznať, že je na pováženie, či táto spoločnosť je pripravená na takýto zákon, pretože my si tu môžme schváliť čokoľvek, ale nezmeníme žiadnym papierom zmýšľanie ľudí a hodnotové nastavenie. To znamená, ak si nejaká matka nebude vážiť dar života a dieťa, ktoré nosí pod srdcom, môžme tu prijať tisícky zákonov, ak ona nebude cítiť úctu k životu. Takisto môžme tu prijať stovky zákonov, ak otec nebude cítiť zodpovednosť za svoju manželku a dieťa, ktoré čaká, tak potom tieto zákony nepomôžu ničomu. To znamená, že my musíme robiť prorodinnú politiku, ktorá bude chrániť rodiny, podporovať rodiny, ktoré sa budú tešiť na príchod svojich detí, na život.
Ďakujem pekne.

Milá Janka, chcem ťa takto osloviť a chcem na úvod povedať, že je mi to nesmierne ľúto, že tu padá veľmi veľa tvrdých a podľa môjho názoru veľmi necitlivých slov z obidvoch strán. Nechcem ti kaziť, nechcem ti kaziť, Janka, tvoj starostlivo vystavaný val z biologických poznatkov z rôznych sociologických prieskumov, z rôznych štatistík a predikcií o tom, kto sa ako bude vyvíjať. Ja som takisto nebola plánovaná, takisto som nebola očakávaná a takisto sa zvažovalo na začiatku, že či a vôbec a či budem. A ďakujem Bohu za to, že som.
Moje detstvo bolo také, že som sa v podstate do svojich 14 rokov stále dusila, lebo som bola stále po nemocniciach. Bola som veľmi choré decko, ale napriek tomu sa to, nejako neľutujem.
A chcem povedať aj k tým smutným príbehom, aj k tej žene, ktorú si spomínala, určite sa budem za ňu modliť, že toto sú naozaj situácie, kedy človek potrebuje podať pomocnú ruku, potrebuje odbornú pomoc, potrebuje psychoterapiu, pretože depresia je veľmi vážna vec a takisto posttraumatická stresová porucha. Tá žena určite zažila veľmi strašné veci. Ale nie sme determinovaní tým, ako sme boli počatí, či sme boli chcení, alebo sme neboli chcení. Toto nie je to, čo určuje náš ďalší vývin, a preto spoločnosť potrebuje naozaj tú solidaritu a to podanie pomocnej ruky tým ženám, ktoré sú v tej ťažkej situácii a naozaj sa to všetko na nich valí a pomoci niet.
A chcem ešte reagovať aj na to, čo si povedala, že ak Boh je. Tak ja verím, že je. A som presvedčená, že je. A som presvedčená, Janka, že ťa miluje a že miluje každého z nás. A som presvedčená aj o tom, že mne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani poslankyňa, mali by ste najprv poznať zákon, ku ktorému reagujete. Iste dobre viete, že tento zákon žiaden dôvod do dvanásteho týždňa nemusí udať. Budem preto rád, ak v druhom čítaní túto povinnosť uložíte, aby sme všetci zodpovedne vedeli, prečo vlastne ženy idú na umelý potrat. To je jedna vec.
Druhá vec, pani poslankyňa, nie sme v stredoveku. Máme ultrazvuk a vieme, že ultrazvuk nám dokáže ukázať, že to dieťa fakt žije, že mu bije srdce a dokonca, keď si pozriete film Nemý výkrik, tak tam to pochopíte, že to dieťa sa bráni voči umelému zásahu.
Čo sa týka detského domova, určite je lepšie dieťa nechať v detskom domove, keď 20 % párov nemôže mať deti, aby si mohli adoptovať, ako to dieťa usmrtiť.
A čo sa týka tej dôvodovky, pani poslankyňa, len uvádzam, že agentúra Focus robila tiež prieskum, kde 48 % ľudí povedalo, že chce práve obmedziť potrat tak, ako to je v mojom návrhu zákona, to znamená, a úplne zakázať potrať chce 8 % ľudí. To znamená, pani, pani poslankyňa, máte možno nejaký prieskum. Ja mám iný prieskum. Tento prieskum hovorí toto. Bol robený na Slovensku, takže ja by som sa bavil o prieskume, ktorý sa týka Slovenska, nie o prieskume, ktorý sa týka iných štátov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Schlosár, som rád, že si túto tému začal dôstojne a vyzval by som rád aj druhých kolegov, aby sme sa navzájom nesúdili a nevynášali jeden nad druhým súdy a neobviňovali sa, pretože nikto nevidíme nikomu do svedomia.
Ja to uvediem na vlastnom príklade. Keď ste tento zákon predkladali pred pár mesiacmi, ja som hlasoval zaňho a môj kolega z OĽANO Jozef Bubnár bol proti. Obidvaja sme išli potom autom z Bratislavy a teraz nám prichádzali esemesky. Ja ako otec dvoch detí a manžel, každú nedeľu som v kostole, som veriaci človek, chodili mi esemesky, že som fašista, lebo som podporil zákon na ochranu nenarodených detí.
Jozef Bubnár, ktorý je otcom troch detí, každú nedeľu hraje v kostole na organe, je to veriaci človek, on za váš zákon nezahlasoval, jemu chodili esemesky, že je vrah a že má na rukách krv nenarodených detí. Preto chcem, aby sme, aby sa táto dnešná debata niesla v takom dôstojnom duchu, aby sme sa vzájomne neurážali, ale naozaj vzájomne hľadali riešenia a pomoc, ako pomôcť matkám a ako pomôcť nenarodeným deťom teda. Toľko na úvod, ďakujem pekne.

Milí kolegovia, len krátko chcem vystúpiť aj v rozprave, viete, že mi je tá téma blízka. Je o mne jasné, že som konzervatív, konzervatívec a takisto zastávam právo na život. Zaznela tu otázka o porušení zákona. Moja otázka na predkladateľov je, aké budú sankcie, koho chcete potrestať. Viete, páni kolegovia, my si tu opakujeme dokola poznatky z biológie, ale ja si myslím, že iba totálny ignorant alebo totálny nevzdelanec si myslí, že to, čo rastie v lone ženy, je nejaký zhluk.
V tomto s vami súhlasím. Hovorí sa častokrát, že nie je to otázka pre mužov. Muži by sa tým nemali zaoberať, ale ja chcem povedať takúto vec. Potraty sú často dôsledkom nezodpovednosti práve tých mužov, ktorí to dieťatko splodili a dali ruky preč a ponechali tu maminu.
A chcem vás poprosiť, milí kolegovia, či ste liberáli, konzervatívci, ja som konzervatívec. Chcem vás poprosiť, pristupujte k tejto téme aj k svojim oponentom citlivo, pretože toto je boľavá vec. Ja potraty považujem za hanbu civilizácie a považujem ju zároveň za otvorenú ranu. Sama som prišla spontánne o bábätko, možno nemalo ani centimeter, ale pre mňa to bolo dieťatko a ja som ho, nemohla som ho ani pochovať, pretože nebolo ani dostupné, ale v mojom srdci je a som rada, že sú aj také pomníky a dala som mu meno. Buďte citliví! Neviete, akých rán sa dotýkate aj vo svojom okolí, pretože ten milión štyristotisíc potratených detí zasiahol takmer všetkých ľudí na Slovensku.
Ďakujem.