Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán kolega. Takisto si myslím, že je to časť riešenia, že rodičom to pomôže. Sama viem, že teda u nás máme umiestnené všetky deti v škôlkach, máme aj súkromnú škôlku, rodičia si majú možnosť vybrať. Majú konkurenčné prostredie a svojím spôsobom moja kolegyňa v minulosti využívala aj takýto typ spolupráce s určitou pani, ktorá si zobrala štyri, päť detí, ale týmto spôsobom to budeme mať presne nastavené tie pravidlá, ako to môžeme kontrolovať.
Takže rada to uvítam a podporím tento návrh.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, od roku 2006 je na Slovensku problém s počtom materských škôl. Tento problém vznikol najmä v dôsledku nárastu populačnej krivky, ktorá predtým zaznamenávala mierny pokles.
Zriaďovatelia materských škôl vrátane samospráv nemali dostatok zdrojov, aby mohli na túto situáciu včas reagovať. Podpísala sa pod to aj svetová finančná kríza, ktorá mala významné dopady na príjmy miest a obcí. Aj preto máme vo viacerých regiónoch nedostačujúce počty detí v predprimárnom vzdelávaní, ktoré sa ukázalo ako najlepší spôsob práce najmä s deťmi zo sociálne vylúčených spoločenstiev.
Inkluzívne vzdelávanie totiž začína už v období pred nástupom do základnej školy, čo však nie je v každom regióne samozrejmosťou. Únia miest upozorňuje najmä na veľké rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. V Košickom a Prešovskom kraji sa totiž úroveň zaškolenosti detí drží len na úrovni približne 80 %, čo je z pohľadu inkluzívneho vzdelávania nepostačujúce číslo.
Preto som v minulosti úprimne privítala prijatie zákona, ktorý stanovuje povinné predškolské vzdelávanie v materských školách. Táto forma edukácie sa dlhodobo osvedčila a umožňuje začať včas pracovať s deťmi, ktoré možno nemajú návyky a nastavenie, aby mohli hneď začať so vzdelávaním na základných školách. Ako predstaviteľka samosprávy vidím jediný problém v tom, že na zriaďovateľov materských škôl je od začiatku roka 2021 zvýšený nápor detí príliš veľké sústo.
Už v minulosti sa ukázalo, že nie všetky samosprávy majú finančné a materiálne kapacity na to, aby vedeli vytvoriť jednu, či dve nové materské školy. Obzvlášť v menej rozvinutých regiónoch môže byť aplikácia tohto zákona veľkým problémom. Svedčí o tom aj fakt, že približne 13-tisíc detí nenájde miesto v materskej škôlke. Toto nemôžeme ďalej tolerovať.
Preto veľmi vítam návrh mojich kolegýň a kolegov, ktorí prináša samosprávam, ale aj súkromnému a neziskovému sektoru možnosť zriadiť alternatívne vzdelávanie. Tzv. detské skupiny môžu veľmi aktívne reagovať na potreby detí a ich rodičov. Som presvedčená, že po skúsenostiach zo zahraničia zaujme táto príležitosť aj mnohé úrady, firmy, cirkvi či neziskovky, ktoré dokážu jednoduchšie priniesť predprimárne vzdelávanie do každej časti Slovenska. Zároveň ide o finančne a materiálne jednoduchšie riešenie umožňujúce promptne reagovať na situáciu, ktorá môže prípadne nastať v populačnej krivke.
Ešte raz chcem oceniť tento návrh zákona a rada ho podporím.

Ja len krátko. Ďakujem, kolegovia, za podnety. Myslím, že ich spracujeme ešte do druhého čítania.
Ale, pán kolega Taraba, ja myslím, že sú to dva oddelené problémy. Jeden je nedostatok miest v materských škôlkach alebo samotných materských škôlok, ale tento zákon hovorí o inom. Hovorí o skupinách, kde teda tie deti budú akoby je to iná inštitúcia, než je materská škôlka. Takže neviem, že či sa to úplne bude dať porovnávať.
A čo sa týka pána kolegu Dostála, áno, ja som sa práve snažila poukázať na to, že máme rozličné prístupy k tejto problematike vnímania násilia na deťoch, že by sme si, by bolo dobré, aby sme tieto prístupy zjednotili. Pretože vo finále ide o tie isté deti.
Ďakujem pekne.

Toľko nebudem určite. Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja v prvom rade chcem veľmi poďakovať kolegyniam za predloženie tohto zákona - pani kolegyni Žitňanskej, Drábikovej, Krištúfkovej a Janke Bittó Cigánikovej. Myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? A samej sebe, áno. Myslím, že tento zákon, návrh zákona prichádza fakt v hodine dvanástej, pretože aj pandemická situácia ešte viac zvýraznila ten roky trvajúci problém s nedostatkom miest v materských škôlkach a v jasliach. Môžme, samozrejme, dlho polemizovať o téme zosúladenia rodinného a pracovného života, či ideálnom vývinovom období, v ktorom by dieťa malo byť socializované v rovesníckej skupine, a ale verím, že sme a že alebo možno ešte trošku viac budeme krajinou, kde sa čo najviac, čo najmenej rodičov bude musieť rozhodovať o umiestnení svojho dieťaťa do jasličiek či škôlky, alebo detskej skupiny pod ekonomickým tlakom či strachom zo sociálnej izolácie rodiča.
Predkladaný návrh zákona pomerne prísne upravuje podmienky na zápis do zoznamu poskytovateľov služby. Upravuje sa bezúhonnosť poskytovateľa, ak je poskytovateľ právnickou osobou jej štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Rovnako je teda určená aj tá fyzická osoba osobne vykonávajúca službu, ktorá musí byť bezúhonná a zdravotne spôsobilá, musí mať najmenej 18 rokov. A v tomto zmysle je bezúhonnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti so starostlivosťou o dieťa alebo odkázanú osobu, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého spáchanie môže mať vplyv na osoby poskytovať starostlivosť o dieťa. Bezúhonnosť sa teda preukazuje výpisom z registra trestov.
Náš návrh zákona má v § 9 ustanovenie, že poskytovateľ a ani fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva službu, nesmie voči dieťaťu používať neprimerané výchovné prostriedky alebo obmedzenia a nesmie používať ani také výchovné prostriedky alebo obmedzenia, ktoré sa dotýkajú dôstojnosti dieťaťa alebo ohrozujú jeho život, zdravie, telesný alebo citový, rozumový a mravný vývin. Neobsahuje však mechanizmy ako skontrolovať, či tieto osoby nebudú náchylné používať neprimerané výchovné prostriedky. A teda v rámci rozpravy som sa v krátkosti pozrela na porovnanie práve pri týchto právnych predpisov, ktoré upravujú bezúhonnosť zamestnancov pracujúcich s deťmi. Je to viac-menej taká prevencia. Budem rada, keď sa otvorí diskusia medzi teda prvým a druhým čítaním.
Takže prvá oblasť sa týka bezúhonnosti zamestnancov pracujúcich s deťmi v rámci centier pre rodinu, čož je možno v istej, v istom momente ekvivalent, kde zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v § 79 ods. 4 upravuje bezúhonnosť v rámci procesu posudzovania žiadosti o udelenie akreditácie, kde za bezúhonnú osobu sa nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Ale je tu len vybraný rozsah trestných činov, je teda definovaný v tých zákonoch, nebudem to tu teraz čítať. Ale napríklad v oblasti školstva, kde podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin alebo úmyselný trestný čin. Sú tam zase vymenované. A následne sa v inom odseku upravuje, že absolútne nulová tolerancia, ktorá je vyjadrená slovami, že ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, tak sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je to teda dosť veľký rozdiel v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a v oblasti školstva, takže mne tu tak vzniká celkom otázka, že prečo? Lebo tie deti sú vlastne tie isté, takže možno je to tiež moment, na ktorý by sme sa v tomto čase, ktorý nás čaká, mohla, mohli pozrieť.
No a rovnako ešte k tým rozdielom patrí, že ako zamestnávateľ kontroluje psychickú spôsobilosť zamestnanca, ktorý pracuje s deťmi, tak pre oblasť v CDR-kách je to v rámci § 58 tej tristopäťky spomínanej, kde je upravené, že zamestnanec centra, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať tú psychickú spôsobilosť, preukazuje ju psychologickým posudkom vypracovaným na základe psychologického vyšetrenia, ktoré nie je staršie ako rok. A ak sa jedná o zamestnanca centra, tak vtedy je, ide tiež o psychologický posudok vypracovaný na základe psychologického vyšetrenia. Rovnako to platí aj pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie, pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Toto psychologické vyšetrenie vykonáva psychológ so špecializáciou v oblasti kliniky, teda v klinickej psychológie alebo v špecializovanom odbore poradenskej psychológie a centrum zabezpečuje toto vyšetrenie aj teda náklady s tým priamo spojené.
A v tej, v tom zákone, v tej tristopäťke sú teda aj upravené tie kontraindikácie. Tam sa hovorí o intelektových schopnostiach v pásme subnormy, obmedzenom rozsahu emočného prežívania alebo akcentovaných črtách agresivity, hostility, impulzívne reagovanie tam je, egocentrizmus. Čiže pomerne veľa tých príkladov, ale napríklad školské zákony o tomto nemajú vôbec žiadnu zmienku. Tam sa hovorí iba o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka. Kde zase postoj zamestnávateľa je, že až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu. Čiže je tu pomerne veľa rozdielov, pričom teda ale stále ostávame pri tom, že tie deti máme rovnaké. A ja myslím, že aj vo svetle posledných udalostí alebo teda udalosti posledných týždňov by bolo dobré využiť časový priestor medzi prvým a druhým čítaním a pouvažovať nad tým, či nevyvolať diskusiu o ošetrení prípadných podozrení kvôli potenciálnym obetiam i obvineným.
Ako som opakovane zdôrazňovala, násilie v blízkych vzťahoch je vysoko špecifický fenomén, ktorý potrebuje jasné guideline. Zreteľné a citlivé procesy, a teda aj tieto vzťahy pracovníka detskej skupiny, rodiča a dieťaťa detskej skupine sú blízke vzťahy, pretože sú založené na dôvere a až priam oddanosti. Nedáte dieťa alebo nedáte svoje dieťa do starostlivosti niekomu, komu nedôverujeme. A teda sú podčiarknuté emóciou, a preto sú veľmi krehkou pôdou. No a zasadené do kontextu doby, ktorú žijeme, a komunikácia o problematike násilia na verejnosti myslím, že by bolo dobré aj nad týmto pouvažovať a tie guideline vytvoriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, Majka. Veľmi pekne si to povedala. Si poukázala naozaj na ten problém, že ono tkvie v tej mentalite a v tých zavretých srdciach. S niečím podobným sme sa stretli v Piešťanoch. A je to naozaj jasné, že deti nemajú problém prijať iné deti. Skôr majú problém častokrát tí rodičia, ktorí sa boja pohľadu na dieťa, ktoré je nejakým spôsobom iné, postihnuté, inak vyzerá. Našťastie je už mnoho rodičov, ktorí o tom otvorene hovoria, a trošku otvárajú a prelamujú tie bariéry.
Môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Z množstva ľudí, ktorých poznám v okolí, aj istých mladých rodičov, ktorí sa začali trošku venovať aj osvete, že tí, ktorí dokázali otvoriť to srdce, tak naozaj pochopili to, že to dieťa je dar a že v skutočnosti ich omnoho viac možno obohatili, ako by dokázali byť obohatení bez neho.
Takže ďakujem, Majka. A dúfam, že takéto skúsenosti už nebudeme mať.

Ďakujem za slovo.
Lucka, hovoríš o problémoch so psychológmi. Ja by som povedala, že máme problémy aj s nami s ľuďmi, ako vnímame tieto detičky.
Ja som zhruba pred 10 rokmi bola štatutárkou občianskeho združenia hip hopového tanečného centa a už vtedy sme s týmito deťmi s diagnózou autizmu tancovali. Bola to pre nás nesmierne zaujímavá, nieže zaujímavá, ale nesmierne prínosná skúsenosť do života pracovať s takýmito detičkami. Keby ste videli tých našich 150 detí, ktoré sa pozerali na tie autistické detičky, ako sa snažia, ako tancujú, bolo to niečo, zimomriavky nám všetkým prebehali po tele. Bolo to fantastické, skvelé. Tie naše deti ich prijali.
Ale predstavte si to prekvapenie, keď sme prišli s tými deťmi na majstrovstvá Slovenska. Tam nám zakázali exhibične vystúpiť. Prečo? Pretože tie deti sú iné? Bolo to strašné. Tie deti pol roka tancovali a trénovali, aby mohli tri minúty vystúpiť a bolo nám to zakázané. Do dnešného dňa to tej šéfke, ktorá to organizovala, neviem zabudnúť. Takže ja si myslím, že problém je aj v nás ľuďoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem zareagovať. Ja som veľmi rada tomuto návrhu a súhlasím s kolegyňou Zuzkou, že toto je ten prvý krok. Už to tu odznelo, že máme málo tých psychológov, psychiatrov. Ja som sama psychologička a stretávam sa a stretávala som sa v poradenstve s ľuďmi s rôznymi psychiatrickými diagnózami, s rôznymi vzťahovými. A ten problém je dlhodobo neriešený a jeden taký spoločný menovateľ je ten, že sme tu dlho šetrili na ľuďoch. Šetrili sme na mzdových prostriedkoch pre ľudí, ktorí pracujú v pomáhajúcich profesiách. Neocenili sme ich spoločensky ani finančne. To viedlo k tomu, že množstvo týchto kvalifikovaných ľudí - psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov a ľudí, ktorí mali srdce odhodlané pomáhať, postupne napriek svojmu počiatočnému nadšeniu vyhoreli, pretože jednoducho tie podmienky neboli také, aby si popri nich mohli napríklad zriadiť rodinu a zabezpečiť slušné živobytie.
Ďalším problémom, ktorý bol spomenutý, sú konkrétne tí psychológovia, psychiatri. Tento problém je dlhodobo známy. Problém tkvie jednak v legislatíve, ktorú v súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pripravuje, bude to nový zákon o psychológoch. A ďalším problémom bola komora, ktorá podobne ako mnohých iných komôr sa uzatvorila akosi sama do seba, a neumožnila novým absolventom vstupovať a plnohodnotne vykonávať psychologické povolanie. To sú len také malé príčiny.
Ten rozpad manželstiev a narušenie vzťahov je naozaj veľmi vážny. Mnoho ľudí naozaj veľmi ťažko unesie to, že ich dieťa nie je také, ako tie iné deti. Nie je zdravé, nemá pred sebou taký potenciál, ako si možno predstavovali. A toto je práve situácia, kedy je dôležité, aby štát a nielen neziskovky, ktoré to tu dlhé roky suplovali, podal pomocnú ruku ľuďom a rodinám, ktoré si sami nevedia pomôcť. Pomohli im, tak ako kolega Suja hovoril, možno aj s tým, že akým spôsobom komunikovať, čo môžeme očakávať, zodpovedať tie otázky. Pretože vždy je najhoršia tá neistota a tá vnútorná obava a nemožnosť rozprávať sa s druhými ľuďmi.
Mnoho ľudí sa uzatvára do seba. Majú obavy, zažívajú výsmech, zažívajú nepochopenie zo svojho okolia. Preto si myslím, že naozaj je potrebné, aby aj tie rodinné poradne, ktoré tu plánujeme, a možno ich budeme potrebovať omnoho viacej, boli dostupnou službou. Aby sme tu mali dostupné poradenské odľahčovacie služby. Toto sú všetko veľké výzvy, ktoré budú drahé. Ale pokiaľ budeme šetriť na ľuďoch a na ich potrebách, na mzdách pre odborníkov, ktorí môžu pomôcť, napríklad aj uviesť týchto ľudí do života cez sociálne podniky, cez chránené dielne, ale najmä integráciou a inklúziou týchto ľudí a postupne meniť aj našu mentalitu. Pokiaľ toto nebudeme robiť, tak je to cesta do pekla.
Ja si myslím, že toto je super dobrý prvý krok a veľmi ďakujem všetkým predkladateľom. A verím, že sme vykročili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Zuzka Šebová, som ti veľmi vďačná, že si otvorila túto tému. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú, cítia svet inak ako my. Autizmus je postihnutie na celý život. Autizmus nie je choroba, nedá sa vyliečiť. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity. V našej základnej škole s materskou školou v Chmeľnici umožňujeme deťom s autizmom študovať za pomoci asistenta učiteľa v kolektíve detí. Práca s deťmi je veľmi náročná, no deti v kolektíve napredujú a sú vďačné za každú pozornosť.
Ešte raz v mene týchto ľudí a ich rodičov ti patrí veľká vďaka.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 569. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Veľmi vítam tento návrh zákona a som rada, že ho môžem spravodajcovať.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 582 z 31. mája 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.