Videokanál klubu

Ďakujem. Jednu vec chcem povedať. Ja od roku 2000, naša nezisková organizácia, pomáhame ľuďom osvojiť si, adoptovať si deti a povedať, že homosexuálne páry u nás na Slovensku nevychovávajú deti, nie je pravda, pretože vaša legislatíva umožňuje jednu vec, a to je, že ste sám, žijete ako sám, nemáte partnerku, nemáte družku, nie ste v žiadnom vzťahu a požiadate o adopciu. Po čase vám, samozrejme, keď spĺňate všetky tie náležitosti, ktoré sú tu, a veľmi, naozaj to musím povedať, že sa skúmajú všetky veci okolo vás, či, či máte, teda či viete vytvoriť predpoklady, skúmajú sa vaše osobnostné, urobia sa psychotesty a tak ďalej a tak ďalej, a keď získate túto možnosť, tak si môžete adoptovať dieťa. Vychovávate to dieťa a teraz máte partnera a žijete s tým partnerom.
Toto tu už je. A ja absolútne súhlasím s pánom Dostálom, že, viete, nezávisí od toho, že či ste homosexuál alebo či ste v riadnom zväzku, ale keď ste dobrý človek, dobrý človek, tak naozaj aj homosexuáli dnes už vychovávajú deti a nemôžte im ho zobrať, lebo to dieťa jednoducho, jednoducho je tak vychovávané. A štát mu to umožnil. To znamená, že tu je ten problém, tu je ten problém, ak ho teda, ale ja nechcem povedať ani problém, ale tu je tá vec, ktorá už tu je. Toto tu už je.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, občania Slovenska, my všetci potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva.
Ústava Slovenskej republiky zverila zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonoch ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
Verejný ochranca práv má raz do roka predložiť Národnej rade správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Vážení prítomní, musím povedať, že obsah predloženej Správy o činnosti verejného ochranu práv za rok 2019 ma sklamal. Na str. 8 správa uvádza, citujem: „Poslaním verejného ochrancu práv je aktívna participácia v naplnení právneho štátu ako funkčného princípu. Preskúmavaním individuálnych podnetov zisťuje tie porušenia právneho poriadku alebo princípov demokratického právneho štátu v konaní, v rozhodovaní alebo v nečinnosti orgánov verejnej správy“ (ruch v sále a zaznievanie gongu), „ktoré ohrozujú základné práva a slobody. Ak sa závery preskúmavania podnetov alebo prieskumov z vlastnej iniciatívy dotýkajú väčšieho počtu osôb alebo majú systémový charakter, verejný ochranca práv navrhuje zmenu príslušnej legislatívy, resp. podáva návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.“ Tak sa teda pozrime na to ako svoje poslanie podľa predloženej správy napĺňa pani verejná ochrankyňa práv.
Predložená správa o činnosti vrátane návrhov odporúčaní má takmer 100 strán. Ako správa konštatuje, prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv najčastejšie konštatovaným porušením základným práv a slobôd. Viete, vážené kolegyne a kolegovia, koľko strán sa venuje správa tomuto najčastejšie konštatovanom porušeniu základných práv a slobôd? Konkrétne jeden a pol strany.
Ešte smutnejšie je pohľad na tie, tú časť správy, kde sa hovorí návrhy, ktorý hovorí o návrhy, odporúčaniach. Tam sa problémom prieťahom v súdnom konaní nevenuje pani verejná ochrankyňa práv vôbec. Čiže ešte raz, verejný ochranca práv konštatuje, že najčastejším porušovaním základných práv a slobôd z podnetov k nemu doručených sú dlhodobo prieťahy v súdnom konaní, no napriek tomu medzi návrhmi odporúčaní nie je ani jedno jediné odporúčanie, ktoré by sa tomuto problému venovalo. Považujem to za, považujem to za natoľko kľúčový nedostatok predloženej správy, že nebudem hlasovať za zobratie predloženej správy na vedomie. Naopak, budem iniciovať komunikáciu s verejnou ochrankyňou práv, ktorej cieľom bude predloženie mimoriadnej správy verejného ochrancu práv do parlamentu.
Jedinou témou mimoriadnej správy má byť problematika porušovania základných práv a slobôd prieťahmi v súdnom konaní a najmä predloženie konkrétnych návrhov na riešenie tohto problému verejným ochrancom práv. Ak tému porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepovažovala v roku 2019 verejná ochrankyňa práv za svoju prioritu, verím, že sa nám podarí nájsť cestu, ako vrátiť toto jej úradom najčastejšie konštatovanie porušenie základných práv a slobôd do jej pozornosti. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vyzývam vás, aby ste toľko srdca, koľko vkladáte do svojich srdcových tém, vkladali aj do sfunkčnenia justície, chrbtovej kosti nášho právneho systému. Zároveň budem vo veci riešenia problémov prieťahu v súdnom konaní iniciovať aj rokovanie s ministerkou spravodlivosti.
Vážení prítomní, druhým dôležitým bodom je rozsah tém, ktorým sa pani verejná ochrankyňa práv venuje v porovnaní s tým, čo jej ústava zveruje ako kľúčové poslanie. Po prečítaní správy sa neviem ubrátiť, ubrániť dojmu, že verejná ochrankyňa práv a jej kolegovia majú pomerne difúzne zaberanie, ktoré súvisí s ochranou základných, ktorých súvis s ochranou základných práv a slobôd sa hľadá vskutku ťažko.
Ako nás napríklad informuje na strane 44 predloženej správy, medzi priority kancelárie verejného ochrancu práv zaradila pani Patakyová s cieľom podporiť zlepšenie podnikateľského prostredia, citujem: „... aj prioritu zameranú na preverenie fungovania obchodných registrov a ich digitálneho prepojenia. Samotné zisťovanie bolo realizované prostredníctvom dotazníkového prieskumu adresovaného“ registrovaným, „registrovým súdom.“
Dámy a páni, zlepšenie podnikateľského prostredia je nepochybne dôležité. Ak by sme nemali v oblasti porušovania základných práv a slobôd žiadne problémy, ak by právo našich občanov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo napĺňané, možno by sa problému obchodných registrov mohol venovať ktokoľvek vrátane Kancelárie verejného ochrancu práv. No v časoch, keď sa podľa predloženej správy, citujem: „súdne orgány opakovane dopúšťajú niektorých pochybení, a nielen nečinnosť a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže viesť k porušeniu“ ústavnou, „ústavne garantovaného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“, by som predpokladala, že všetky dostupné kapacity sústredí verejný ochranca práv na riešenie dlhodobo najčastejšie konštatovaného porušenia základných práv a slobôd, hoci aj s dotazníkovým prieskumom.
Vážené dámy a páni, v tejto veci stojí za hlbšiu analýzu možné skoncentrovanie pozornosti verejného ochrancu práv na problematiku ochrany základných práv a slobôd, tak ako ju, tak ako mu ju zveruje ústava, a to aj s možnou úpravou zákona o verejnom ochrancovi práv a presnejším špecifikovaním jeho pôsobnosti a pozornosti.
Vážení prítomní, občania Slovenska, my všetci potrebujeme navrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov preto je ochrana základných ľudský práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Je dôležité, aby sa verejný ochranca práv vrátil k tomu, čo mu zveruje ústava, a tak prispel k obnoveniu dôvery ľudí na Slovensku v spravodlivosť a právny štát.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne. Aj vystúpenie pána Kotlebu a vystúpenie aj jeho kolegov bolo jasne zase čistý populizmus. Vybrali z každej strany jednu vetu.
Ja sa chcem naozaj, pani ombudsmanka, vám ospravedlniť. Vytrpeli ste si to. Ja si nemyslím, že vy ste ten netvor, ktorý chce zle. To niektoré vystúpenia tu boli, mne bolo ľúto, lebo naozaj sa správali k vám, ako vy by ste boli zodpovedná za tie nenarodené deti, ako keby vy by ste boli zodpovedná za, za všetko.
Ja si myslím, ja som v tej správe našiel veci, ktoré sa ani mne nepáčia, ale 90 % z tej správy bola o ochrane našich práv. A 25 rokov robím v treťom sektore a stretol som sa naozaj aj s problémami ľudí, ktorí nielen majú problém s orientáciou, ale aj s tým, či sú muž alebo žena. A to nie je problém toho, že to sú chorí ľudia. Je to problém naozaj veľmi široký, o ktorom sa treba rozprávať.
A ja si nemyslím, pán Kotleba, že vás nevolili homosexuáli. Podľa mňa aj vás volili homosexuáli, len sa boja. A tí homosexuáli majú svoje práva. Keď aj tu sedí nejaký homosexuál v tejto sále, aj on má svoje práva.
Takže práva ľudí, práva každého jedného človeka zakotvuje naša ústava. A, pán Kotleba, pán Mazurek a ďalší z ĽS NS, vaše vystúpenie proti pani ombudsmanke bolo strašné. Mne sa to nepáčilo, lebo to nebolo o tom, rozprávať sa a vytknúť, ale vy ste z nej tu spravili ne-tvo-ra. Ja sa vám za nich ospravedlňujem.
Pozrite, naši, naši, moji kolegovia vystupovali slušne a vecne.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok a otázok k správe o činnosti pani verejnej ochrankyne práv za rok 2019.
Na strane 21 rozprávate o reprodukčných právach žien. Uvítali ste, že Národná rada neprijala päť návrhov zákona, ktorých zámerom bola ochrana nenarodených detí. Tieto deti, z ktorých sa niektoré nenarodili do konca bez udania dôvodu, sa žiadnych reprodukčných práv nedožili a nedožijú. Pri prijímaní týchto zákonov sa neriešili reprodukčné práva, ale právo na život. A to nielen život dieťaťa, ale aj matky a otca. Pretože takáto vec zasiahne do života poriadne.
Pro choice spoločnosť tvrdí, že interrupcia je to lepšie, zodpovednejšie riešenie, konečné riešenie, potom už bude dobre. Lenže keď sa ozve svedomie, matka, otec sú s ním sami bez reklamných rečí odborníkov na práva žien, ktorých sa to priamo netýka. Verím, že šiesty návrh zákona Národnej rady prijme a zlepší ochranu nenarodených detí a ich rodičov.
Na strane 63 definujete dúhovú rodinu, citujem, "ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie". A ďalej, "sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc".
No, samozrejme platí, ale pre normálnu, obyčajnú rodinu. Prívlastok dúhová ale odkazuje na Dúhový Pride, kde sa dve ženy alebo dvaja muži snažia vydávať za rodičov. Deti, ktoré u nich vyrástli ale hovoria, že mali dve mamy alebo dvoch otcov. Nenazývajú ženu otcom a muža matkou. Vyzerá to teda tak, že tu správa neochraňuje právo, ale vytvára chaos.
Veď zákonodarca v Slovenskej republike neexperimentuje s pojmom dúhová rodina. Zákonodarca prijal novelu zákona o rodine č. 175/2015 Z. z., v ktorej v čl. 3 vyjadruje, citujem, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa".
Dovoľte mi pripomenúť, že za novelu zákona o rodine dňa 26. júna 2015 hlasovalo až 98 poslancov Národnej rady. Ústavná väčšina poslancov sa zhodla na tom, že slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa, čo slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa. Opakujem, pani verejná ochrankyňa práv, rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Ani tisíc správ neprepíše túto zásadu slovenského rodinného práva.
Sú to zložité veci, ktoré sa nedajú rýchlo a ľahko vyriešiť, ale je veľmi dôležité hľadať pravdu a liečiť zlá láskou a nie sankciami. Preto spomínam sankcie, lebo na tej istej strane chcete sankcionovať rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Chcete sankcionovať napriek tomu, že iba využívajú svoje právo na výchovu.
Som učiteľ a za 8 rokov praxe som učil iba Rómov, keď nerátam tých 5 až 7 % majority, reálne lokálnej minority. Začínal som v Letanovciach, kde časť rómskych žiakov žila v raji, slovenskom. Pokračoval som v Markušovciach, v dedine s hradom, kaštieľom aj letohrádkom. Keď som dostal ponuku kandidovať na miesto riaditeľa inej základnej školy, nešiel som, lebo tam bolo málo Rómov. Väčšina si všíma iba tých, ktorí vyrušujú, neprispôsobivých, špinavých, ale ja som spoznal aj krásnych ľudí medzi Rómami a dokonca ich je aj väčšina.
Prečo to tu hovorím? Lebo jedno aj druhé je pravda. Napriek tomu, aký pozitívny vzťah mám ku Rómom, svoje deti by som do takej školy nedal. Jednoducho preto, lebo by som ich chránil pred patologickými javmi, ktoré deti prinášajú zo svojich domovov do školy, či to je nezáujem o vzdelanie alebo násilné riešenie problémov. Kto je silnejší, kto je hlasnejší, ten má pravdu.
Na strane 81 hovoríte: "Verejná ochrankyňa práv preto odporučila Národnej rade, aby prijala právnu úpravu, ktorá zabezpečí implementáciu zákazu diskriminácie a obzvlášť segregácie vo vzdelávaní a vytvorí efektívny systém jej monitorovania a sankcionovania." Som rád, že dávate v tejto oblasti odporúčanie, ale ešte by som bol radšej, ak by ste pomenovali konkrétne riešenia, zvlášť ak sa spomínajú sankcie. Vy ako profesorka práva to viete lepšie ako ja, že ak chce niekto niekoho sankcionovať, v podmienkach právneho štátu platí, že sankcia môže prísť len vtedy, ak niekto poruší zákonom stanovenú povinnosť. Táto povinnosť musí byť konkrétna, že?
Pýtam sa preto, čo ste mali presne na mysli, keď ste písali odporučenie pre Národnú radu? Aké sankcie a hlavne za porušenie akého pravidla správania? Má byť pokutovaná škola alebo zriaďovateľ? Alebo rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať pre svoje dieťa inú školu? Ak by sme mali obmedziť právo rodičov na výber školy pre dieťa a naviac pod sankciou ich obmedzovať vo voľbe školy, obávam sa, že by sme narazili na ústavné právo rodičov na výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Platí: starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Potom zrušíme celé neštátne školstvo? Alebo iba niektorým rodičom uprieme právo na výber školy?
Ak by sme zaviedli tieto sankcie pre rodičov, docielili by sme akurát to, že do mesta by už deti nedochádzali, lebo by sa tam presťahovali celé ich rodiny. Inklúzia by neprebiehala nielen v škole. V našej škole napríklad už neprebieha, lebo je tam, ako som vravel, 97 % Rómov, ale ani v dedine, nehovoriac už o novovzniknutej nenávisti. Chvalabohu, táto vláda má vážny záujem na pozdvihnutí rómskeho národa. Zlepšením materiálnych podmienok života a hlavne zmenu v srdci. Mnoho financií sa minulo na rómsky problém, ktorý je v skutočnosti viac náš ako ich, ale bez úžitku. Príliš často išlo iba o premenovanie fasády, pod ktorou ostal stále ten istý človek - Róm so svojimi problémami, toxickým stresom, generačnou chudobou, vytlačený na okraj spoločnosti.
Potrebujeme budovať vzájomný rešpekt a úctu. Potrebujeme zmierenie medzi našimi národmi. Chceme vari stále oko za oko, kým svet neostane slepý? Máme sa čo učiť od Rómov, tak ako oni od nás. Slovensko je tak naša, ako ich domovina. Keď sú Rómovia privandrovalci, my sme takí istí. Po stáročiach života vedľa seba si potrebujeme odpustiť a snažiť sa o prijateľné spolužitie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Prepáčte, pán podpredseda, neuvedomila som si, že to nie je automatické. Ďakujem pekne všetkým kolegom za ich komentáre a ich svedectvá. Myslím si, že tu je ten problém, ktorý aj bol naznačený, že čo je úloha verejného ochrancu ľudských práv. Je to, aby v danom štáte porovnával, či je, alebo nie je rešpektovaná legislatíva včetne ústavy u nás v Slovenskej republike. Ja myslím, že to nie je ani interpretácia možno osobná, ani interpretácia nejakých mimovládnych organizácií, čo sa tiež veľmi často stáva, ale je to rešpektovanie daného legislatívneho rámca v tom-ktorom štáte.
A ja som zažila v Európskej únii, keď nebola rešpektovaná subsidiarita a kompetencie, že to spôsobilo ten stav, ktorý v Únii je, že ľudia Únii nedôverujú, pretože sa im zdá, že zasahuje do ich práv v oblastiach, na čo nemá kompetencie.
Ja by som bola veľmi rada, keby sme sa my na Slovensku tomu vyvarovali. A ja myslím, že len tak verejný ochranca ľudských práv bude mať dôveru u občanov, že ide podľa platného zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Záborská, veľmi pekne ďakujem za výstižnú a jasnú ochranu hodnôt.
Čo sa týka pani ombudsmanky, ja som vás od začiatku pred rokmi pokladal za slušnú ženu, kresťansky založenú, ktorá bude podporovať hodnoty, tie pravé hodnoty, ktoré patria ku našej krajine. Po krátkej dobe som sa sklamal, keď ste boli zvolená, keď som videl, že čo podporujete, naozaj od LGBTI, od potratov a ďalších vecí, ktoré sa nezhodujú s mojím svedomím. A som rád, že aj so svedomím mnohých ďalších ľudí na Slovensku, nielen poslancov.
Zarazila ma, veľmi ma zarazilo vaše odporúčanie aj v čase korony ministrovi zdravotníctva ohľadom, neviem, či dobre citujem, ale ohľadom garancie prístupu k bezpečným interrupciám.
Čo sa týka mňa, nepodporím vašu správu, nikdy nebudem podporovať interrupcie a budem vždy chrániť právo na ochranu života od počatia. Nielen preto, že pochádzam z 9 detí a sám mám 7 detí, 5 žijúcich, chvalabohu, zo srdca ďakujem mojim rodičom, že nám dali všetkým možnosť narodiť sa a právo na život. Ja som z mojich súrodencov siedmy v poradí. Keby moja mamka alebo moji rodičia keby podporovali interrupcie, tak by som tu nesedel. Boli sme asi najchudobnejšia rodina minimálne v našom meste. Od siedmich rokov vyrastám bez otca a mamka nás dokázala vychovať, dokázala nám dať minimálne stredné školy, na vysoké školy sme nešli, lebo nemali sme financie, tak každý sme sa, poviem to po oravsky, hrabali do roboty, aby sme uživili... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Takisto sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Záborskej. Tiež nepodporím správu pani ombudsmanky, mám voči nej určité výhrady.
Tiež sa mi nepáči, že sa tam príliš venujete diskusiám o dúhových rodinách, párom rovnakého pohlavia. Konštatujete, že ste sa zúčastnili dúhového pochodu, venujete sa transrodovým osobnostiam. Chýba mi tam z vašej strany ochrana života nenarodených detí a rodiny (reakcia z pléna), ale súvisí to s tým, súvisí to s tým.
Takže plne podporujem to, čo povedala pani Záborská, a veľmi ma mrzí, že v tejto miestnosti ľudia, a to je jedno, či sú to kotlebovci, smeráci, OĽANO alebo ktokoľvek iný, že sa postaví za ochranu nenarodených detí a ich práv a že sa postaví za rodiny, sú títo ľudia posielaní do stredoveku. Ľudia, ktorí si vážia ľudský život. Je to naozaj úbohé.
Takže, pani poslankyňa Záborská, plne s vami súhlasím a túto správu nepodporím. A nabudúce vám odporúčam, pani ombudsmanka, aby ste sa naozaj vo vašej správe venovali viac aj ochrane, právam tradičnej rodiny a ochrane života nenarodených detí, pretože aj vo vašej správe konštatujete, že pribúda nám počet prípadov - 1 300 za uplynulý rok - týrania a sexuálneho zneužívania a zanedbávania detí. Položte si otázku, prečo je tomu tak? Vy tu navrhujete zriadiť špeciálne výsluchové miestnosti pre pracovníkov sociálnej kurately, ale to tento problém nevyrieši.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné oceniť, že pani poslankyňa Záborská vložila veci ohľadom ľudských práv, ktoré sú spomínané v správe verejnej ochrankyne práv, do širšieho európskeho legislatívneho rámca a takto pomenovala a vysvetlila svoje výhrady voči predloženej správe.
Mrzí ma však, že niektorí kolegovia z niektorých klubov si túto správu, túto pani poslankyňu v rozprave ani nevypočuli. Mám na mysli, napríklad smerácka lavica už je prázdna. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)