Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mne sa dosť nepáči, že pán poslanec Takáč trošku bagatelizuje, že máme všetci krvavé oči. Síce si povedal na výnimky, ale nepáči sa mi tento postoj, pretože veľmi dobre viete všetci, ako ste tu, že pokiaľ sa diala nejaká krivda či vám, alebo niekomu inému, som sa postavil a pán Blanár, pán predsedajúci, je toho svedkom. Keď vám bola robená nejaká krivda, ja som sa postavil dopredu a ospravedlnil som sa svojich koaličných kolegov. Takže nebagatelizujte, prosím vás, týmto smerom všetkých. To je prvá vec.
Druhá vec, že máme krvavé oči. Viete, ja by som mohol teraz cítiť nejaké, nejaké nadšenie z toho všetkého a chcieť sa pomstiť, ale neurobím to. Mohol by som cítiť nejakú krivdu, ktorá bola spáchaná na mne a cítiť nejaký, konečne nejaký moment pomsty, ale neurobím to. Nazývali ste ma vlastizradcom za to, že mi Naď tuto vzadu povedal, že môže byť Slovensko napadnuté, pretože Ukrajina pravdepodobne bude napadnutá. Ja som zmenil názor pri dohode o hlasovaní s USA, zmenil som názor a ako pravý patriot a vlastenec som urobil jednu vec. Zahlasoval som za dohodu s USA, pretože chránim svoju krajinu. Mohol by som cítiť pomstu a teraz urobiť niečo, aby som sa pomstil, neurobím to.
Čo sa týka, pán Takáč, ja by som ti chcel povedať, že ty patríš do potravinárstva tak ako ja a bavme sa o potravinových témach a nielen o Ficovi, lebo dva týždne tu len počúvam, že poviem Fico, Fico, podľa rozpráv, Fico, Fico, Fico. Fico nie je jediný problém Slovenska. Ja po tejto rozprave, teraz momentálne ja sadám do auta a idem do Danubiusu medzi potravinárov riešiť reálne problémy face to face, tvárou v tvár sa idem s nimi rozprávať. Myslím, že tam, pán Takáč, patríš aj ty medzi potravinárov ako poslanec, ako môj kamarát. Ja, viete veľmi dobre, že ja nerozlišujem medzi poslancami jednotlivých strán, pretože všetci sme si rovní a ja delím poslancov na príčetných a nepríčetných a mám medzi vami veľa kamarátov. Ďakujem vám za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda vlády, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, prednášam, chcem predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý je vlastne iba legislatívno-technická záležitosť. Keďže bol prijatý zákon o vysokých školách, tak potrebujeme urobiť pri kompetenčnom zákone, tlač 832, úpravu v § 24 a to je tým, že prečíslujeme odseky. Čiže teraz prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Lukáča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V Čl. I v bode 8 sa slová „ods. 9" nahrádzajú slovami „ods. 10".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v svojej rozprave chcem predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výstavbe, č. parlamentnej tlače 831, v ktorom precizujem niektoré ustanovenia tohto zákona.
Osobitne chcem upozorniť na bod 4 hlavne našich poľnohospodárov, pretože bola o tom diskusia a mali z toho obavy, že zariadenia elektrických ohradníkov a dočasných oplôtkov na poľnohospodárskej a lesnej pôde budú po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu zaradené medzi drobné stavby. To znamená, tieto stavby nebudú podliehať ani ohláseniu, ani žiadnemu povoleniu.
A teraz, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o výstavbe, tlač 831.
1. V § 22 ods. 3 sa vypúšťa táto veta: „Zmluvným dodávateľom generálneho zhotoviteľa stavby môže byť osoba zabezpečujúca činnosť podľa § 8 a len podnikateľ podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4 alebo s oprávnením na vymedzený druh stavebných prác alebo iných odborných činností."
2. V § 36 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce na účely získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade s územným plánom obce, na území hlavného mesta Bratislava, mestu alebo mestskej časti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov,".
3. V prílohe č. 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno l).
4. V prílohe č. 1 ods. 3 písm. d) bod 2 znie:
„2. Oprava a zriaďovanie elektrických ohradníkov a dočasných oplôtkov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch slúžiacich na ochranu poľnohospodárskych plodín a výsadieb stromov a krov pred škodami spôsobenými zverou alebo na ochranu hospodárskych zvierat, ak nejde o jednoduchú stavbu podľa prílohy č. 3 ods. 1 písm. b) ôsmeho bodu,".
5. V prílohe č. 1 ods. 3 písm. d) bod 10 znie:
„10. Lokálne povrchové opatrenia mimo vodných tokov a mokradí slúžiace na zadržiavanie alebo zdržanie vody v krajine, ak nejde o drobnú stavbu podľa prílohy č. 2 ods. 2 písm. d)."
V nadväznosti na tieto zmeny žiadam vyňať body 48, 91, 200, 206 a 209 spoločnej správy 831a na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tlač 916, bod 49, pred tlačou 734, bod 41. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja iba v krátkosti, iba v krátkosti.
Porovnávame, porovnávame všetky klimatické opatrenia s rokom 1990 a prečo nie s rokom 1980 alebo ´95? A podľa mňa ten rok 1990 je obdobie, ktoré je poznamenané obrovským zásahom globálnej produkcie, obrovským globálnym zásahom do vidieckej krajiny. A dopadom tých globálnych zásahov je práve, práve nárast emisie, produkcie emisných plynov. Ja už som to aj minule, keď sme mali tú petíciu, hovoril, že, a vidím to aj v tejto, v tomto návrhu uznesenia a to ma najviac vyrušuje, že hovoríme stále o produkcii, hovoríme stále o biznise a nehovoríme podľa mňa o tom ďaleko podstatnejšom, a to je spotreba. Stále je vo svete vyvážená produkcia a spotreba, my rozprávame o klíme a ja som dva roky tu v Národnej rade, ale tá spotreba je veľmi silne potláčaná, to znamená, nikto o tom nerozpráva. Momentálne sa nachádzame v období vojny, vojny veľmi blízko nás a my si musíme postaviť na misku váh: Ideme robiť peknú krajinu za každú cenu, čiže aj za cenu ťažkých ekonomických dopadov, alebo ideme produkovať potraviny, zachrániť potravinovú bezpečnosť? Prvý, druhý, tretí deň vojny ešte tie debaty neboli tak silné, ale včera už na Európskej komisii padlo rozhodnutie, že alebo malo by prísť teraz definitívne rozhodnutie, že dokonca bude sa rušiť aj 10-percentný úhor, čo je 4 milióny hektárov. Necháme medonosný úhor, lebo ten je potrebný pre včely, ale úhor padne.
Svet sa začína zaoberať otázkou potravinovej bezpečnosti, hej, utešujeme sa tým, že máme dvojnásobnú produkciu potravín v Európe, čo je pre nás veľmi dobré, ale my žijeme momentálne, bohužiaľ, v globálnom svete a musíme myslieť na to, že tie potraviny nerobíme iba pre občanov alebo obyvateľov Európskej únie, ale od produkcie potravín Európskej únie je závislý tretí svet. A to je Blízky a Stredný východ. Viete všetci dobre, čítame noviny, že v prípade, že ozaj tá vojna sa neukončí a Turecko, Egypt, Líbya a ďalšie štáty nedostanú toľko potravín a hlavne surovín, ako je pšenica a olej a slnečnica a ďalšie z Ruska a Ukrajiny, môžme očakávať vážne sociálne pohyby a tam nebude tri, štyri, päť miliónov ľudí, ale môžme očakávať desiatky miliónov ľudí. Tí ľudia chcú jesť. Takže mali by sme veľmi citlivo zvažovať, či pôjdeme za každú cenu a politicky riešiť klímu, alebo to budeme riešiť pragmaticky.
Mňa osobne mrzí, že z klímy sa stala politická téma. Je to politická téma, ja vôbec tomu nie som rád, nie som rád a skôr by som to riešil pragmaticky. Dnes sme mali, tak ako spomínal poslanec Kuffa, mali sme, mali sme tú petíciu bezzásahu, 10 % Slovenskej republiky bezzásahu vrátane poľnohospodárskej pôdy. Kde chceme tie potraviny vyprodukovať? A predtým, pred rokom 1990, kedy všetci alebo väčšina tu v tomto pléne sa oháňa sebestačnosťou, tak sme tú situáciu takú nemali, čiže produkovali sme potraviny, obrábali sme pôdu, bezzásahy v podstate boli len ozaj na tých špičkových územiach, chránených územiach v národných parkoch. A my ideme robiť bezzásah ešte aj na poľnohospodársku pôdu. Nejak nám to nesedí. Nejak máme to zle zrátané.
Takže, takže ja som za a budem stále za vyrovnanie. To znamená, nemôžem podporiť, nemôžem podporiť aktivitu, ktorá povie, že do konca roka, a to sme na výbore rozprávali s pánom poslancom, do konca roku pripraviť kvalitný klimatický zákon. Nejde to, veď sme tu legislatívci, vieme, ako funguje legislatíva. Legislatívny proces spojený s medzirezortným konaním a tak ďalej zabere dva mesiace minimálne. Máme leto, za chvíľočku sú Vianoce, kedy ho chceme pripraviť? Za dva mesiace? Kvalitný legislatívny zákon? A to si musíme uvedomiť, že pokiaľ takýto zákon chceme pripraviť a ja by som nemal s tým principiálny problém, tak do každého zákona vrátane ministerstva kultúry, školstva by musela byť klimatická doložka. A pokiaľ nechceme byť totálni formalisti, tak mala by byť nejakým spôsobom merateľná alebo kontrolovateľná, nemalo by to byť len politické gesto. Takže pokiaľ by sme pripravili kvalitný klimatický zákon, ja len poviem to, čo som povedal na výbore, nech sa pripravuje, ja si myslím, že väčšina z nás by ho podporila. A je na to potrebné minimálne rok a pol, dva roky, tri roky, ako dlhú dobu, minimálne do konca budúceho roku, aby to malo nejaký zmysel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda výboru, budete ešte dlho alebo...

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Nie, nie, takže ja už končím, ja len chcem povedať to, že...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, nech sa páči, dokončite.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Už iba na záver, k obsahu petície poprosím. Čiže po prvé, Slovenská republika sa prihlásila k tým hodnotám, ktoré vlastne sa prihlásila celá Európa, čiže klimatickej neutralite, produkcii emisií a prihlásime sa k tomu, že znížime teplotu maximálne o jeden a pol stupňa do roku 2050. Ďalšie pritvrdzovanie podmienok, si myslím, že asi to bude ťažko ekonomicky zvládnuteľné. A ja by som navrhoval, aby toto, čo priniesol pán poslanec Valášek, aby sa prinieslo trošku inou formou, možno nejakou legislatívnou, ale určite nie takýmto rýchlym uznesením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 929 z 22. februára 2022 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu klimatickej núdze (tlač 900) na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil ako gestora, ako gestorský výbor.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 79. schôdzi dňa 15. marca 2022, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 206 zo dňa 15. marca 2022, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Chcem oznámiť členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že zasadnutie výboru bude zajtra ráno o 8.00 h.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s § 129 rokovacieho poriadku som si dovolil predložiť dve interpelácie ústne.
Prvá je adresovaná na ministra zahraničných vecí pána ministra Korčoka. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí totiž podľa medializovaných informácií zo včerajšieho dňa premiestnilo sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky z Kyjeva do ukrajinského Užhorodu, pričom tam už pôsobí zástupca slovenského veľvyslanca, a v dnešný deň, to znamená 24. marca, by mal byť vyslaný aj veľvyslanec do Užhorodu. Tento krok je určite jasný signál nášmu východnému susedovi, že Slovensko ostáva v Ukrajine prítomné a úrad tak bude naplno fungovať z Užhorodu, pričom by tam mali byť tí istí pracovníci, ktorí boli evakuovaní ešte pred pár dňami z Kyjeva. A plne aj súhlasím s tým, že ide o dôležitý krok voči Ukrajine a je to zároveň dôležitý krok aj pre diplomatickú službu Slovenskej republiky, lebo budú na mieste, budú pomáhať na tej hranici, ako aj plne vykonávať diplomatické činnosti a najmä posielať riporty a reportovať o dianí na Ukrajine.
No a v nadväznosti na vyššie uvedené by som sa teda, pán minister, chcel opýtať: Jednou z prioritných úloh zastupiteľských úradov je poskytovať konzulárnu ochranu občanom Slovenskej republiky, ktorí sa v zahraničí ocitnú v stave núdze alebo potrebujú pomoc pri ich zabezpečení svojich práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, akú bude mať pôsobnosť generálny konzulát v Užhorode, keď sa do Užhorodu premiestnilo sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky z Kyjeva, a či sa zmení aj nejako činnosť alebo pôsobenie generálneho konzulátu v Užhorode.
Druhá otázka. Generálny konzulát Slovenskej republiky v Užhorode pokrýva konzulárnymi službami a výkonom konzulárnych činností nasledovných päť teritoriálnych konzulárnych obvodov, to je Zakarpatská oblasť, Ľvovská oblasť, Ivanofrankivská oblasť, Ternopiľská oblasť a Černyhivská oblasť. Chcem sa preto informovať, či ostáva generálny konzulát v Užhorode naďalej v tejto pôsobnosti, čiže či naďalej bude mať pokrytie konzulárnymi službami v uvedených oblastiach, resp. či sa toto pôsobenie zužuje alebo rozširuje.
A posledná otázka, chcel by som sa informovať, či sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky na Ukrajine v Užhorode bude umiestnené v budove generálneho konzulátu alebo v inej prenajatej budove. Zaujíma ma totiž, že či bude kapacitne stačiť budova generálneho konzulátu v Užhorode, lebo však bol som tam osobne, videl som, v akých priestoroch sídli konzulát, a či bude kapacitne stíhať celá táto budova nasťahovanie celého veľvyslanectva vrátane vojenského pridelenca, vrátane policajného pridelenca a tak ďalej. Čiže zaujímalo by ma zároveň aj to, či v nadväznosti na zvýšený nápor pracovnej agendy na štátnej hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou taktiež ministerstvo zahraničných vecí aj napriek tomu, že sa presťahovalo toto veľvyslanectvo z Kyjeva do Užhorodu, či sa plánuje aj personálne posilniť kapacita generálneho konzulátu v Užhorode.
To bola posledná otázka.
Druhá interpelácia je smerovaná na ministra hospodárstva pána Sulíka a vicepremiéra. Európa evidentne čelí vyhliadkam na nedostatok nafty, pretože jej toky z Ruskej federácie sa zmenšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedli to aj vedúci predstavitelia dvoch obchodných skupín na globálnom komoditnom samite organizovanom novinami Financial Times. Popredný európsky externý dodávateľ nafty Trafigura Group zaznamenal od invázie Ruska na Ukrajinu pokles vývozu surovej ropy a ropných produktov o približne 2 až 2,5 milióna barelov denne, a to výrazne ovplyvňuje jej množstvo v Európe. Je evidentný, je evidentné, že trh s naftou je extrémne napätý a bude ešte napätejší a pravdepodobne povedie k výpadkom zásob, na čom sa zhodli aj experti, ktorí vystúpili na tomto spomínanom samite.
Začiatkom marca vyskočili ceny kontraktov na nové rekordné úrovne, pretože obavy z prerušenia dodávok z Ruska vystupňovali už aj tak napätú situáciu na trhu. Na ilustráciu, ceny vykurovacieho oleja v Nemecku za týždeň do 14. marca vzrástli o viac ako 50 %.
Pán minister, poradenská spoločnosť Energy Aspects odhaduje, že európske zásoby nafty klesnú tento mesiac na najnižšiu úroveň od roku 2018, pričom firma v prezentácii uviedla, že v marci je ohrozených približne 500-tisíc ton ruského exportu nafty a fyzické dodávky sú napätejšie ako kedykoľvek predtým. Z ruských rafinérií stále prúdia dodávky paliva do Európy, ale obchod je čoraz ťažší a z ruských rafinérií stále prúdia dodávky paliva do Európy, pričom, ako som už spomenul, tento aspekt, ktorý tu máme, teda vojnový konflikt, výrazným spôsobom ovplyvňuje tieto dodávky. Prepravné spoločnosti, banky a nákupcovia sa po invázii vyhýbajú obchodovaniu s ruskými energetickými produktmi v rámci tzv. samosankcionovania. To prinúti ruské rafinérie obmedziť produkciu, čo už v skutočnosti vidíme a čo de facto znamená, že namiesto produktov bude potrebné dovážať viac ropy, čo však nie je možné. Ceny nafty v Európe v uplynulých týždňoch prudko vzrástli, čo je pochopiteľne negatívna informácia pre celý komoditný trh v Európe.
A v nadväznosti na to by som sa chcel, pán minister, opýtať túto jednu otázku: Ruské rafinérie znižujú produkciu, čo zvyšuje riziko, že sa zhorší situácia na európskom trhu s naftou, ktorej je už teraz nedostatok. Pripravuje sa teda na úrovni štátnej politiky nejaké riešenie, aby sme predišli situácii prípadného nedostatku ropy na našom slovenskom trhu?
Ďakujem pekne.