Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme pred sebou rokovanie v prvom čítaní veľmi dôležitých bodov týkajúcich sa stavebnej legislatívy. Vieme veľmi dobre, že stavebnú legislatívu tu máme pomaly 50 rokov starú, takže kvitujem už len to, keď viem, že po akých, po akých ťažkých peripetiách či už na ministerstve dopravy, alebo na pred dvoma rokmi zriadenom úrade podpredsedu vlády sa riešila táto, príprava tejto legislatívy, pretože...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme pred sebou rokovanie v prvom čítaní veľmi dôležitých bodov týkajúcich sa stavebnej legislatívy. Vieme veľmi dobre, že stavebnú legislatívu tu máme pomaly 50 rokov starú, takže kvitujem už len to, keď viem, že po akých, po akých ťažkých peripetiách či už na ministerstve dopravy, alebo na pred dvoma rokmi zriadenom úrade podpredsedu vlády sa riešila táto, príprava tejto legislatívy, pretože pamätáme si, že ešte v roku 2016 vtedajší minister dopravy prišiel s touto legislatívou. Nakoniec sa to stiahlo. Za ďalšie štyri roky, v roku 2020 sa to ani nestihlo predložiť, lebo tam bolo neskutočne veľa tých pripomienok a pohľadov, ako by sa mala riešiť táto legislatíva. Takže už len to, že je v pléne takto pripravený návrh jednak územného plánovania alebo výstavby, je ďalším určitým dôležitým krokom, aby sme došli do toho zdarného konca.
No a aké sú základné zmeny, ktoré tento zákon prinesie? Základom zmeny je určite prechod stavebných úradov späť na štát a zvýšenie zodpovednosti projektantov za konkrétnu stavbu. Povedie tým jednak k odbúraniu zbytočnej administratívy na úrovni stavebných úradov. Administratívne procesy sa zjednotia a zjednodušia. Zo súčasných 84 sa zredukujú na 13. Budú jednoznačné, vzájomne zladené a nebude v nich žiadna šedá zóna. Výsledkom elektronizácie a následnej digitalizácie všetkých štádií jednak územného konania, jednak stavebného konania bude okrem iného aj to, že všetky informácie budú transparentne zhromažďované a dostupné na jednom mieste pre každého, ktorého sa dotýkajú.
Zjednoduší to určite z tej praxe prístup tým, ktorí plánujú výstavbu, ale aj osobám, ktoré majú rozhodovacie kompetencie, a budú tak môcť pracovať podstatne rýchlejšie a transparentnejšie oproti súčasnej dobe. Modely naznačujú, že sa rýchlosť konania skráti až o približne cirka 70 % a žiadne zbytočné procesy neostanú a odstránia sa všetky tie duplicity alebo duplicitné konania. Modelová dĺžka celého konania je 70 dní, čo mám informácie z úradu podpredsedu vlády, pre rodinné domy, a jednak pre malé bytové domy by sa táto lehota mohla dokonca skrátiť len na 40 pracovných dní.
Jedna z dôležitých zmien prebehne v oblasti územného plánovania. Ja viem, že to bol predchádzajúci bod aj súhlasím s tým, ako tu bola moja predrečníčka, že efektívnejšie možno bolo zlúčiť túto rozpravu, ale tak už je rozhodnuté, takže len minimálne sa zmienim o tom územnom plánovaní.
V tomto, v tejto oblasti územného plánovania, kde štát vypracuje jednotnú metodiku a zásady územného plánovania, aby sa územné plány ako také stali čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie aj pre bežného človeka, je určite pozitívnym prístupom oproti súčasnému stavu, oproti súčasnej legislatíve. Územný plán tak bude podkladom, z ktorého bude každému jasné a zrejmé, aká stavba sa môže a nemôže stavať. Územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy, čiže toto veľmi kvitujem, že samospráva je tu stále prítomná a má zásadný vplyv na tieto procesy.
Povoľovacie konanie v stavebných veciach si štát berie späť a omnoho viac zodpovednosti zostane pri projektantoch, čo ale neznamená, že projektanti budú rozhodovať. Rozhodovanie ostáva v rukách štátu. Zmeny v pravidlách teda predpokladajú, že sa dnes prenesený výkon štátnej správy vráti späť na tú špecializovanú štátnu správu. No a ich prácou bude predovšetkým zodpovedať za to, aby každá stavba zodpovedala platnej regulácii, teda územnému plánu obce či zóny, a tiež že stavba spĺňa základné požiadavky na výstavbu a technické predpisy. Presunie sa tak zodpovednosť za čierne stavby späť na štát, čo pomôže pri ich odstraňovaní, tak ako máme v súčasnosti problémy pri týchto druhoch čiernych stavieb. Štát bude v tomto systéme garantom dodržiavania predpisov prostredníctvom transparentných procesov v digitálnom aj reálnom svete. Práve sprehľadnením a transparentnosťou postupov prostredníctvom tohto viackanálového prístupu verejnosti a orgánov sa akákoľvek takáto činnosť mimo procesu dokáže orgánmi dozoru aj verejnou kontrolou eliminovať. Jedným zo základných kameňov korupcie je určite neprehľadnosť a tento zákon sa jej práveže snaží predísť.
Ďalšou zásadnou zmenou bude, že v dnešných dvoch alebo až troch konaniach pri stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov, tzv. EIA, bude musieť stavebník realizovať len jedno konanie o stavebnom zámere. Toto je neskutočný posun oproti súčasnej legislatíve, lebo v mnohých konaniach sa nám ten proces zdĺhavo, zdĺhavo naťahuje a nakoniec prichádzame o cenné, o cenný čas. Stavebný zámer bude stupeň projektovej dokumentácie, ku ktorému sa budú vyjadrovať jednak dotknuté orgány, ako aj ďalšie subjekty a účastníci konania z hľadiska vplyvov budúcej stavby navonok voči územnému plánu, prostrediu, krajine a susedom.
Jednou z priorít tohto návrhu zákona, ktorý by som otvoril, je určite aj ochrana životného prostredia. V oblasti územného plánovania sa harmonizuje proces s procesom posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie, tzv. SEA, pričom výsledok tohto posúdenia aj pre obstarávateľa bude právne záväzný. To dnes, samozrejme, neplatí a práve toto je ďalšie pozitívum oproti súčasnej legislatíve. Medzi základné zásady územného plánovania podľa § 4 zákona o územnom plánovaní patrí aj úloha orgánu územného plánovania dbať na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva, ako aj zachovanie a rozvíjanie toho dedičstva, či už z hľadiska historického, z hľadiska kultúrneho na zachovanie, zlepšenie životného prostredia, zachovanie biovi... biodiverzity. V oblasti výstavby sa teda integruje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, s procesom posúdenia stavebného zámeru, čo umožní v jednom konaní posúdiť všetky verejné záujmy a vyhodnotiť ich v kontexte podmienok posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Veľmi veľkou témou, ktorá sa už rozoberala aj v rámci rozpravy tohto bodu, sú čierne stavby. No akým spôsobom zákon rieši čierne stavby, resp. ich dodatočnú legalizáciu. Legalizácia čiernej stavby de facto týmto schválením tohto zákona alebo účinnosti skončí. Takáto stavba nemôže byť skolaudovaná a postavenie čiernej stavby trestným činom v podstate de facto aj dnes, ale po novom sa nebude dať dodatočne zmeniť a získať zmena stavby pred dokončením a kolaudačné rozhodnutie na čiernu stavbu, tým pádom nikto takú budovu nepripojí na siete. Výsledkom bude de facto i de iure nepoužiteľná budova, ktorú bude môcť navyše stavebník na jeho vlastné náklady alebo na ťarchu pozemku štát jedine zbúrať.
Zmena stavby bude znamenať zopakovanie celého procesu vydávania toho stavebného povolenia. Čiže nanovo sa celé stavebné povolenie bude musieť vydávať, ale bude to nepomerne ľahší priebeh a proces, ako máme v súčasnosti. Cieľom je, aby bol proces transparentný a mal jasne určené pravidlá v zmysle tých ustanovení toho zákona. Zmena stavby pred dokončením vyvoláva procesné slučky v závislosti od toho, o akú zmenu sa jedná. V prípade, že by došlo k zhotoveniu stavby bez absolvovania legálneho procesu a do takejto nezákonnej činnosti by bol zapojený aj projektant, tak príde o povolenie. Ak človek prizná transparentne zmenu vopred, bude proces rýchly. V závislosti od rozsahu zmeny bude proces administratívne, samozrejme, náročný, ak bude chcieť stavebník meniť stavebný zámer, a jeho rozsah musí ísť do nového konania o stavebnom zámere.
Tu chcem podotknúť, že bez územného plánu a regulatívu sa dnes dalo klamať a dodatočne zlegalizovať. Veď poznáme viaceré príklady z praxe. Búranie sa v podstate dnes prakticky nenariaďuje, pretože je to nevymožiteľné, a keďže by to musela obec urobiť na vlastné náklady.
Najznámejšie čierne stavby (povedané so smiechom) na Slovensku určite poznáte, je ich mnoho, však napríklad je to veža na Štrbskom Plese, ktorá mala byť pôvodne Múzeom TANAP-u, ale neskôr dostala dodatočné stavebné povolenie. Ďalšou z nich je hrad s jazierkom podnikateľa Cyrila Talapku, táto stavba zasahuje dokonca na pozemky železníc, je v ochrannom pásme dokonca, ktoré už roky s podnikateľom riešia a súdia sa a chcú, aby podnikateľ nelegálnu stavbu na ich pozemku odstránil. Košičania majú napríklad takúto stavbu priamo v centre mesta, a to v košickom Mestskom parku. Keďže v tomto parku byty stáť nemôžu, tak sa táto stavba tvári ako rekreačné zariadenie s apartmánmi, hoci dlhodobo v tejto budove býval aj bývalý predseda parlamentu Pavol Paška. Po jeho nasťahovaní začalo mesto tento park blízko železničnej stanice na noc zamykať.
Aj v hlavnom meste sa nachádza množstvo čiernych stavieb. Napríklad tuto hneď pod nami v bratislavskom podhradí sa nachádza moderný dom architekta nemenovaného, ktorý predpísanú výšku územného plánu prekročila o dva a pol metra. Magistrát mesta síce vydal dodatočné povolenie, ale úrady potvrdili, že mesto má v tejto lokalite a v nariadeniach chaos. Takto by sme mohli pokračovať v každej oblasti Slovenska a výnimkou nie sú ani dokonca chránené miesta alebo dokonca národné parky.
Takže myslím si, že určite je to situácia a oblasť, ktorú je nutné riešiť aj legislatívne, a je veľmi dôležité, že sa prišlo s touto úpravou. Súčasný stav, tak ako som povedal, v oblasti výstavby a územného plánovania je určite dlhodobo neudržateľný a zákon je aj prekonaný a každá samospráva si ho svojím spôsobom aj vykladala sama. Ja potom neskôr, aj keď bude druhé čítanie, tak by som povedal aj detailnejšie niektoré príklady z praxe, ako Generálna prokuratúra na to nazerá.
Ale na druhej strane nechcem hovoriť, že presne aj ty, pán podpredseda vlády, ako si povedal, že samosprávy v určitých prípadoch musia aj postupovať tak, ako zákon ukladá, ale na druhej strane ten zákon je tak zle napísaný, že inak ani nemôžu procesne v týchto veciach postupovať. Čiže nechcem tu útočiť na samosprávu, ale objektívne, keď vidíme, že aká je legislatíva v súčasnosti, tak sa nemôžeme ani čudovať. Jednoducho je to stav, ktorý je potrebné riešiť.
Ako môže teda transparentný zákon za bytovú krízu? V súčasných podmienkach majú najmä veľkí a silní developeri prostriedky na to, aby sa orientovali v súčasných zložitých a komplikovaných pravidlách a dokázali tak efektívne pretláčať svoje záujmy. Tie však bojujú s komplikovanými a absurdnými procesmi, ktoré neúmerne predlžujú vydávanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. No prostriedky, ktoré sú nútené vložiť do týchto procesov, ktoré trvajú jednak dlho, sú určite aj právne aj komplikované, sa potom odrazia do konečnej ceny bytu. Veď len za posledný rok teraz vyšla informácia oficiálna, že nám cena bytov vzrástla o 24 %, čo je absolútny nonsens. Tým aj vidíme, že ako sa vzdialila možnosť bývania pre mladé rodiny. Jednak si to nebudú môcť finančne dovoliť, ale vidíme, akým spôsobom je tu aj nastavená legislatíva, aká bude úloha miest a obcí v tomto procese, lebo to tu tiež bol bod alebo oblasť, ktorá sa dosť otvárala, tak musím povedať, že nový návrh zákona kladie oveľa väčší dôraz na úlohu územného plánovania. Mestá a obce si budú musieť splniť svoje povinnosti, áno, a pripraviť jasne a zrozumiteľné pravidlá výstavby a územný plán tak, aby boli tieto plány schopné reflektovať potreby spoločnosti. Zníži sa tým možnosť rozhodovania jednotlivých úradníkov samostatne, pretože budú nastavené jasné pravidlá. Samospráva bude teda musieť presunúť dôraz a celú svoju pozornosť na úroveň tvorby územného plánu na tom začiatku, kde budeme mať priestor rozhodnúť, aká bude funkcia ďalšieho územia a akú infraštruktúru je k tomu potrebné pripraviť.
No záverom by som sa dostal k tomu, aký bude postup pri výstavbe. Postupne bude vytvorený nový režim, v ktorom budú mať lokality presne určený územný plán alebo územný plán zóny. Tento územný plán by mal zadefinovať rámcové parametre objektu, ktorý je možné na danej parcele postaviť vrátane architektonických parametrov a tiež parametre platné pre verejný priestor. Do tohto projektant osádza stavbu a má presné parametre ak... ako to musí vyzerať a aké sú následné podmienky v rámci toho projektu.
Centrálny stavebný úrad vydá jednotnú metodiku, ako takýto plán musí vyzerať na celom Slovensku, takže projektant dostane úplne jasné údaje a špecifiká, informácie. Samotný proces povoľovania bude vedený elektronicky prostredníctvom informačného systému a po vložení projektu projektantom automaticky rozpošle všetky žiadosti a vyjadrenie dotknutým subjektom a automaticky ich elektronicky osloví. Čiže nebudeme tam strácať žiadne lehoty alebo poštové poukážky riešiť, utekať na pošty, všetko bude elektronicky riešené.
Takisto sa stanoví v súlade so zákonom lehoty na vyjadrenie. Lehoty sú v zákone nastavené tak, že základná lehota na vyjadrenie je 30 dní, základná lehota pre vyhradené stavby je 60 dní. Tieto lehoty možno úradom predĺžiť po odôvodnení na 90 dní. Ak nemajú žiadnu výhradu, podmienky, pripomienky alebo ak stavebník súhlasí so všetkými podmienkami, tak projektant spíše záverečnú správu a systém vygeneruje rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré po overení úradníkom zašle elektronicky stavebníkovi, projektantovi a účastníkom tohto konania. Takýto proces by mal byť v prípade rodinného domu alebo malej bytovky ukončený zhruba do mesiaca. Súčasťou týchto všetkých procesov bude aj zisťovanie napríklad vplyvov na životné prostredie či iné verejné záujmy.
Životné prostredie je veľmi dôležitý segment a určite ostáva integrálnou súčasťou rozhodovania nastavený v týchto transparentných podmienkach. Čiže jednak všetky tieto legislatívne návrhy, ktoré boli predložené zo strany úradu podpredsedu vlády, budú riešiť celkovú túto situáciu, ktorá je neúnosná a ktorá je prekonaná aj legislatívne, aj ekonomicky, hospodársky, sociálne v našom, v našom štáte, keďže sme aj súčasťou európskeho priestoru, tak sa musíme priblížiť tej legislatíve a tým nastaveným pravidlám, tak ako sú úplne bežné v rámci európskeho priestoru, keďže sme súčasťou Európskej únie.
Čiže ja ako určite môžem privítať, že sa mení táto oblasť, tak ako som aj na začiatku povedal. Videl som a vedel, akým ťažkým spôsobom sa pripravovala táto legislatíva, keď to mala na starosti ešte sekcia výstavby na ministerstve dopravy. Tam boli desiatky možno stovky rokovaní so všetkými týmito subjektmi, ktoré sú do tohto procesu zaangažované. A nakoniec po tých de facto, ak sa nemýlim, desiatich rokoch a po niekoľkých tých prípravách a predložených návrhoch máme na stole túto kompletnú legislatívu.
Ja ako ľudsky ešte keď môžem povedať, samozrejme, že nikdy nemáte pripravený ten právny návrh na 100 %, že je všetko úplne, fantasticky pripravené, takže určite sa môžu nájsť aj z tej bežnej praxe niektoré okolnosti alebo v oblasti, ktoré niektorým tým subjektom toho procesu vadia a práve o tom je aj to druhé čítanie, že je možnosť, tak ako som počul, že bude pripravený možno pozmeňujúci návrh, ktorý by mal vyladiť tie všetky okolnosti, ktoré môžu byť takým tŕňom pri presadzovaní tohto návrhu. Takže super, vítam to a som zvedavý potom, že s čím prídu jednotlivé tieto zaangažované subjekty. Ale môžem tak povedať, nie preto, že sme z jednej strany, Štefan, ale klobúk dolu.
Ďakujem.
Skryt prepis
