Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali dnes o jedenástej hodine aj o termínovaných hlasovaniach, ktoré boli určené na štvrtok 29. júna s tým, že po ukončení hlasovania o týchto prerokovaných bodoch za tých, čo boli dnes na jedenástu a tie, čo mali byť vo štvrtok, sa 94. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky skončí.
Odôvodnenie: Tento návrh odôvodňujem tým, že tu vznikol absolútny chaos pri zaraďovaní bodov do programu v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, nie je stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré bolo zmarené a nie je zhoda na to, či tieto body sa majú, alebo nemajú prerokovať, ktoré boli dnes termínované, a preto si myslím, že z hľadiska aj záujmov Slovenskej republiky je lepšie, keď Národná rada skončí.
Ďakujem pekne.

Ďalším argumen... ďalším argumentom je, že neuplynula lehota podľa § 81 ods. 2, to znamená 48-hodinová predloženia spoločnej správy, keďže gestorské výbory boli včera, tak nemôžme rokovať o týchto návrhov zákonov, ktoré sú termínované na dnes 9.00 h.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený, vážený pán predsedajúci, chcem namietať rokovanie termínovaných bodov teraz na deviatu hodinu vzhľadom k tomu, že tieto sa zaradili do druhého čítania ako návrhy ako v rozpore s § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spojený s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. A predseda ústavnoprávneho výboru účelovo znemožnil hlasovať o návrhu stanoviska ústavnoprávneho výboru k tejto veci, ktoré si vyžiadalo plénum Národnej rady, napriek tomu, že sa už nikto nehlásil do rozpravy a z rozpravy jednoznačne vyplývalo, že väčšina prítomných členov výboru sa stotožňuje s názorom, že išlo v danej veci o porušenie zákona o rokovacom poriadku. Pán predseda tak urobil s nezmyselným argumentom, že prerušuje rozpravu bez opory v pravidlách rokovania výboru, pretože si chce sám ako predseda vyžiadať k danej veci stanovisko vlády, pričom vláda s daným stanoviskom ÚPV o zákonnosti postupu procedúry prerokovania nemá ale že nič spoločné. Ďalej tým, že neuplynula lehota podľa § 81 ods. 2, teda 48-hodinová le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. No, pán predkladateľ, mrzí ma to, že na to neviete odpovedať a žiaľbohu, pán poslanec Vetrák odišiel ako jeden z predkladateľov a myslím si, že ale toto je kľúčová vec pri rozhodovaní o tom, že či tento návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Ak tento zákon bude nevykonateľný, resp. je tam podmienka, ktorá sa nedá overiť, no tak potom asi ťažko, ťažko o tom a za to môžme hlasovať. Ja si myslím, že to je ako kľúčová vec, že to jedna z podmienok na odpustenie dane z nehnuteľnosti pri predaji nehnuteľnosti a keď tú kľúčovú vec nevieme vlastne ani vy ju neviete ako predkladateľ potvrdiť, že akým spôsobom bude vykonateľná. No tak to je, to je podľa mňa, dosť problém. No a pokiaľ ide o samotné porušovanie rokovacieho poriadku, pán poslanec Podmanický, ďakujem pekne za podporu a nielen, že 30-dňová lehota nie je dodržaná pri druhých čítaniach, ktoré majú byť zajtra, ale podľa môjho názoru, rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku aj v tomto momente. Aj v tomto momente, pretože tu bolo nejakou procedúrou, tichou, všeobecným súhlasom, veľmi neštandardne, bez predchádzajúceho upozornenia, alebo predchádzajúcej dohody grémia, alebo poslaneckých klubov, všeobecným súhlasom odsúhlasené, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine do 21.00 hodiny, pričom zákon o rokovacom poriadku v § 38 hovorí jasne, že o procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť bez hlasovania. No, keď tu sedelo 20 poslancov, tak ani náhodou to nemohla byť zrejmá podpora Národnej rady, teda uznášaniaschopnej Národnej rady so 76 poslancami. Takže ja si myslím, že aj teraz rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. To, že sa niečo prijme všeobecným súhlasom, to neznamená, že to môže byť pri zjavnom .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja chcem reagovať na tie tvoje slová, ktoré si adresoval predsedovi ústavnoprávneho výboru, pánovi Vetrákovi, ktorý konštatoval, že tak aj v minulosti sa porušoval rokovací poriadok, prečo to vytýkate nám, že porušujeme rokovací poriadok. Stane sa pri rokovaní parlamentu, že vznikajú určité situácie, keď je spor o výklad rokovacieho poriadku. Ak dôjde v takejto situácii k porušeniu rokovacieho poriadku, je to do určitej miery aj pochopiteľné. Horšie je, keď dávame porušovanie rokovacieho poriadku ako pomaly vzor správania, že tak porušoval sa v minulosti rokovací poriadok, tak si ho porušujme aj teraz. To je problém, a to je problém, na ktorý si upozornil, pán poslanec, a o to horšie pôsobí vyjadrenie pána predsedu ústavnoprávneho výboru Vetráka. Ja chcem pripomenúť, že aj teraz, práve teraz v týchto dňoch, v týchto minútach, počas rokovania v týchto dňoch hrubo porušujeme rokovací poriadok, tým že rokujeme o návrhoch zákona, zákonov v druhom čítaní, ktoré sme na tejto schôdzi schválili ako v prvom čítaní. Máme predsa jasné ustanovenie rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že lehota medzi prvým čítaním a prerokovaním vo výboroch, nesmie byť kratšia ako 30 dní. Hovorí to § 74 ods. 2, táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.
Vážení kolegovia, tu úplne exemplárne porušujeme rokovací poriadok a tvárime sa, že je to v poriadku. Tak potom o čom sa tu bavíme, to jednoducho, to ja nemám na to ani slov a všetko je v poriadku. Predseda ústavnoprávneho výboru vystúpi a povie, že však porušoval sa aj v minulosti rokovací poriadok, tak ho budeme veselo porušovať aj teraz. Nemám na to .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrh zákona, teda ak opomenieme ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne nesúvisiacu oblasť a to je daňový bonus, ešte pred tým by som možno ešte zareagoval na pána poslanca Vetráka, ktorý povedal, že sa tu v minulosti porušoval rokovací poriadok a že teda čo nám vadí, že sa porušuje teraz. No ja neviem, že či schvaľovanie porušovania zákona je úplne v poriadku od predstaviteľa tzv. protikorupčného hnutia, ktorý obhajuje to, že je v poriadku, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, pretože, alebo s odôvodnením, že však sa porušoval aj v minulosti. Tak myslím, že toto je argument, ktorý je absurdný. Druhá vec, ktorá sa týka od toho rozširujúceho návrhu, práve preto som povedal, že, alebo nehovoril som o konkrétnom ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o nesúvisiacich predpisoch, ale o tom, že tento návrh, lebo poviem prílepok zákon o rokovacom poriadku nepozná. Čiže prílepkom môžme označiť čokoľvek, čo sa domnievame, že je prílepkom a ja sa domnievam, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši absolútne nesúvisiacu otázku s platením alebo s oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, z prevodu nehnuteľnosti, je naozaj nesúvisiaci aj keď rozširujúci návrh, v poriadku, ale nesúvisiaci, a preto je to podľa môjho názoru prílepok. Aj keď nie, v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák, teda nesúvisiaceho právneho predpisu. A to len na doplnenie možno toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák.
No a vrátim sa späť, teda cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, pričom sa hovorí v dôvodovej správe, že za ostatné obdobie trhové ceny nehnuteľností rapídne stúpli a z tohto dôvodu ak napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu, ktorý potrebuje na bývanie, musí počkať na uplynutie 5 ročného obdobia, aby ich príjem z predaja bol oslobodený od dane, nakoľko ich pôvodná hodnota bytu na trhu vzrástla niekedy výrazne, čím im vznikala povinnosť zaplatiť nemalú daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. S takouto suchou konštatáciou môžem súhlasiť, na druhej strane je treba si povedať aj čo bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu, keď upravoval v pôvodnom zákone o dani z príjmu práve túto 5 ročnú lehotu. Bola to práve lehota na to, aby sa špekulatívne neobchodovalo najmä s bytmi. Preto tam bola tá 5 ročná lehota, lebo sa predpokladalo, predpokladá, že ak niekto býva v tom byte viac ako, viac ako 5 rokov, tak to naozaj nekupoval za účelom nejakého špekulatívneho obchodu, ale kupoval to za účelom bývania. Otázka je, či dvojročná doba je dostatočná doba na splnenie tohto účelu alebo nie, ale to už nechám na každého z nás alebo z vás na posúdenie.
Ale chcel by som sa opýtať jednu, jednu konkrétnu vec, ktorá je v tomto návrhu zákona, na jej vykonateľnosť. Totižto doterajší § 9 ods. 1 písm. a) príjmy oslobodené od dane hovorí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú nájomníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Tento, toto ustanovenie sa v tomto návrhu zákona mení tým spôsobom, že sa rozdeľuje to písmeno a) na tri skupiny alebo 3 možnosti, kde sa hovorí, že oslobodené od dane z príjmu sú príjmy z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 2 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jej predajom, pred uplynutím dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko, po dobu menej ako dva roky, bezprostredne pred jej predajom a súčasne použije a teraz to je, prosím, pozorne počúvajte, a súčasne použije všetky peniaze z predaja na uspokojenie ďalšej vlastnej bytovej potreby do jedného roka od prijatia kúpnej ceny, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. K tomuto bol predložený pánom predkladateľom pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto otázku trochu inak, avšak v tej časti, ktorú sa chcem opýtať a na ktorú narážam, sa to v zásade nemenilo, je to v bode, v tom pozmeňujúcom návrhu, v prvom bode a v bode, v podbode 1-2, ak to tak môžem povedať, čiže v čl. 1 bod 1 a potom je tam písm. a) bod ...
===== pozmeňujúcom návrhu v 1. bode a v bode, v podbode 1, 2, ak to tak môžem povedať, že v čl. 1 bod 1, a potom je tam písm. a) bod 2, a tu sa hovorí, že oslobodený od dane teda je príjem, ak teda z predaja nehnuteľností, na ktorého sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. d), ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky, bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti v určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, okrem a teraz sú tam výnimky. No a toto by som sa chcel naozaj opýtať pána predkladateľa, že akým spôsobom a kto bude toto kontrolovať a bude toto evidovať a vlastne bude vedieť overiť, že či niekto, kto užíval nehnuteľnosť dva roky, tú nehnuteľnosť predal a príjmy z tejto nehnuteľnosti do jedného roka použil na kúpu inej nehnuteľnosti, výlučne na bývanie. Veď, keď to spraví napr. v decembri, daň z príjmu musí podať do konca marca, ako daňový úrad, na základe čoho bude kontrolovať a kedy, alebo kto bude vlastne kontrolovať to, že či ten daňovník použil príjmy z takto predanej nehnuteľnosti na kúpu ďalšej nehnuteľnosti na bývanie do jedného roka a bez ohľadu na to, do akej doby, je otázka, kto to bude ako kontrolovať, ale ešte aj po podaní majetkového priznania k dani z príjmu, ešte stále on môže ďalej tie peniaze použiť a nakúpiť inú nehnuteľnosť, aký to bude mať vzťah k už podanému daňovému priznaniu, lebo v dani z príjmu v nasledujúcom roku, predsa musí odviesť daň z predaja tej nehnuteľnosti, ak je oslobodená, tak tak musí uviesť, že bola oslobodená, ale on ešte nevie, že bola oslobodená, lebo ešte nekúpil za tie prostriedky ďalšiu nehnuteľnosť, lebo na to má ešte, povedzme, keď to bude v decembri, tak to má ešte do konca ďalšieho roku.
Čiže tu sa ja chcem spýtať, akým spôsobom máte predstavu o vykonateľnosti tohto ustanovenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrh zákona, teda ak opomenieme ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne nesúvisiacu oblasť a to je daňový bonus, ešte pred tým by som možno ešte zareagoval na pána poslanca Vetráka, ktorý povedal, že sa tu v minulosti porušoval rokovací poriadok a že teda čo nám vadí, že sa porušuje teraz. No ja neviem, že či schvaľovanie porušovania zákona je úplne v poriadku od predstaviteľa tzv. protikorupčného hnutia, ktorý obhajuje to, že je v poriadku, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, pretože, alebo s odôvodnením, že však sa porušoval aj v minulosti. Tak myslím, že toto je argument, ktorý je absurdný. Druhá vec, ktorá sa týka od toho rozširujúceho návrhu, práve preto som povedal, že, alebo nehovoril som o konkrétnom ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o nesúvisiacich predpisoch, ale o tom, že tento návrh, lebo poviem prílepok zákon o rokovacom poriadku nepozná. Čiže prílepkom môžme označiť čokoľvek, čo sa domnievame, že je prílepkom a ja sa domnievam, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši absolútne nesúvisiacu otázku s platením alebo s oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, z prevodu nehnuteľnosti, je naozaj nesúvisiaci aj keď rozširujúci návrh, v poriadku, ale nesúvisiaci, a preto je to podľa môjho názoru prílepok. Aj keď nie, v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák, teda nesúvisiaceho právneho predpisu. A to len na doplnenie možno toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák.
No a vrátim sa späť, teda cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, pričom sa hovorí v dôvodovej správe, že za ostatné obdobie trhové ceny nehnuteľností rapídne stúpli a z tohto dôvodu ak napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu, ktorý potrebuje na bývanie, musí počkať na uplynutie 5 ročného obdobia, aby ich príjem z predaja bol oslobodený od dane, nakoľko ich pôvodná hodnota bytu na trhu vzrástla niekedy výrazne, čím im vznikala povinnosť zaplatiť nemalú daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. S takouto suchou konštatáciou môžem súhlasiť, na druhej strane je treba si povedať aj čo bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu, keď upravoval v pôvodnom zákone o dani z príjmu práve túto 5 ročnú lehotu. Bola to práve lehota na to, aby sa špekulatívne neobchodovalo najmä s bytmi. Preto tam bola tá 5 ročná lehota, lebo sa predpokladalo, predpokladá, že ak niekto býva v tom byte viac ako, viac ako 5 rokov, tak to naozaj nekupoval za účelom nejakého špekulatívneho obchodu, ale kupoval to za účelom bývania. Otázka je, či dvojročná doba je dostatočná doba na splnenie tohto účelu alebo nie, ale to už nechám na každého z nás alebo z vás na posúdenie.
Ale chcel by som sa opýtať jednu, jednu konkrétnu vec, ktorá je v tomto návrhu zákona, na jej vykonateľnosť. Totižto doterajší § 9 ods. 1 písm. a) príjmy oslobodené od dane hovorí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú nájomníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Tento, toto ustanovenie sa v tomto návrhu zákona mení tým spôsobom, že sa rozdeľuje to písmeno a) na tri skupiny alebo 3 možnosti, kde sa hovorí, že oslobodené od dane z príjmu sú príjmy z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 2 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jej predajom, pred uplynutím dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko, po dobu menej ako dva roky, bezprostredne pred jej predajom a súčasne použije a teraz to je, prosím, pozorne počúvajte, a súčasne použije všetky peniaze z predaja na uspokojenie ďalšej vlastnej bytovej potreby do jedného roka od prijatia kúpnej ceny, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. K tomuto bol predložený pánom predkladateľom pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto otázku trochu inak, avšak v tej časti, ktorú sa chcem opýtať a na ktorú narážam, sa to v zásade nemenilo, je to v bode, v tom pozmeňujúcom návrhu, v prvom bode a v bode, v podbode 1-2, ak to tak môžem povedať, čiže v čl. 1 bod 1 a potom je tam písm. a) bod ...
===== pozmeňujúcom návrhu v 1. bode a v bode, v podbode 1, 2, ak to tak môžem povedať, že v čl. 1 bod 1, a potom je tam písm. a) bod 2, a tu sa hovorí, že oslobodený od dane teda je príjem, ak teda z predaja nehnuteľností, na ktorého sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. d), ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky, bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti v určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, okrem a teraz sú tam výnimky. No a toto by som sa chcel naozaj opýtať pána predkladateľa, že akým spôsobom a kto bude toto kontrolovať a bude toto evidovať a vlastne bude vedieť overiť, že či niekto, kto užíval nehnuteľnosť dva roky, tú nehnuteľnosť predal a príjmy z tejto nehnuteľnosti do jedného roka použil na kúpu inej nehnuteľnosti, výlučne na bývanie. Veď, keď to spraví napr. v decembri, daň z príjmu musí podať do konca marca, ako daňový úrad, na základe čoho bude kontrolovať a kedy, alebo kto bude vlastne kontrolovať to, že či ten daňovník použil príjmy z takto predanej nehnuteľnosti na kúpu ďalšej nehnuteľnosti na bývanie do jedného roka a bez ohľadu na to, do akej doby, je otázka, kto to bude ako kontrolovať, ale ešte aj po podaní majetkového priznania k dani z príjmu, ešte stále on môže ďalej tie peniaze použiť a nakúpiť inú nehnuteľnosť, aký to bude mať vzťah k už podanému daňovému priznaniu, lebo v dani z príjmu v nasledujúcom roku, predsa musí odviesť daň z predaja tej nehnuteľnosti, ak je oslobodená, tak tak musí uviesť, že bola oslobodená, ale on ešte nevie, že bola oslobodená, lebo ešte nekúpil za tie prostriedky ďalšiu nehnuteľnosť, lebo na to má ešte, povedzme, keď to bude v decembri, tak to má ešte do konca ďalšieho roku.
Čiže tu sa ja chcem spýtať, akým spôsobom máte predstavu o vykonateľnosti tohto ustanovenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán poslanec, keďže ja som nie pán poslanec Blcháč, ale ja som prvýkrát použil slovo prílepok, chcel som povedať zhruba to, čo povedal pán poslanec Susko, ale predbehol ma. Faktom je, že sám ste vystúpili s tým, že idete si cez tento pozmeňujúci návrh vyriešiť iný problém, ktorý vôbec nesúvisí so zákonom, ktorý ste predložili a ktorý sa týka dane z nehnuteľnosti, resp. z predaja pri nehnuteľnostiach.
Vážený pán poslanec, ale napriek tomu, že ste znova vystúpili v rozprave a využili ste svoje právo navrhovateľa, neodpovedali ste nám na viacero otázok. Neodpovedali ste nám napríklad na otázku pána poslanca Blcháča, teda ako to je s tými 200 eurami, keď v texte vášho pozmeňujúceho návrhu spomínate 150 a 50 euro. Ale mne ste neodpovedali, prečo nefinancujete toto opatrenie z bánk. Prečo tak zásadná zmena, tak zásadný pozmeňujúci návrh, ktorý bude mať dopad na štátny alebo na rozpočet verejnej správy, nie milióny, nie desiatky miliónov, ale to je opatrenie, ktoré bude mať dopad stovky miliónov eur. Stovky miliónov eur. Nieže chýba dopadová štúdia, ale všetci vieme, že tu tváriac sa tuto v tichu, poza bučky sa tu predloží malý pozmeňujúci návrh, ktorý bude mať dopad stovky miliónov eur na rozpočet verejnej správy, teda predovšetkým na rozpočty samospráv. Prečo ste takýto návrh nepredložili do, na diskusiu? Prečo takýto návrh sa predkladá tesne pred koncom volebného obdobia na tejto schôdzi, keď teda máme tu legislatívnu smršť? Jednoducho chcete skryť takéto dôležité opatrenie medzi iné zákony a takto sa to, pán poslanec, nesmie robiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šefčík, no v tomto volebnom období sa tu stalo akousi tradíciou a zvykom, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku a musím povedať, že v ostatnom období, ostatného mesiaca alebo tejto konkrétnej 94. schôdze už takým flagrantným spôsobom sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, že to nemá obdobu v histórii slovenského parlamentarizmu. Takže z tohto dôvodu teda, aspoň aby pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov sa dodržal rokovací poriadok, som si dovolil na to upozorniť, lebo v opačnom prípade by sme o tom druhom nemohli hlasovať.
No a pokiaľ ste hovorili, že nejde o prílepok, tak, lebo je to v tom istom zákone, tak technicky alebo gramatickým výkladom § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku máte pravdu. Na druhej strane, zákony aj podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu treba vykladať aj z hľadiska ich účelu. Ten § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Hovorím, technicky máte pravdu, lebo je to ten istý zákon, avšak obsahovo tento zákon ako jedinú vec rieši daň z nehnuteľnosti pri predaji bytu alebo, alebo inej nehnuteľnosti, rodinného domu. Vy prilepujete k tomuto zákonu úplne nesúvisiaco daňový bonus. Z tohto dôvodu je to podľa môjho názoru jasné obchádzanie tohto ustanovenia a je to jednoznačne prílepok, ktorým takýmto spôsobom rozširujete tento návrh zákona, ktorý s tým vôbec, ale že vôbec nesúvisí a pozmeňovacím návrhom v pléne v zásade trištvrte hodinu, resp. dve aj tri štvrte hodiny pred hlasovaním o ňom, čo si myslím, že je z hľadiska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja protestujem proti tomu, aby ste takýmto pokútnym spôsobom zavádzali alebo prinášali pozmeňujúce návrhy, ktoré budú mať enormný dopad na rozpočet verejnej správy. Ten návrh, ktorý ste predložili opäť zásadným spôsobom odoberie finančné prostriedky obciam, mestám a samosprávnym krajom, ktoré dodnes nemajú vykompenzovaný ten prepad, ktorý nastal zavedením daňového bonusu. Myšlienka daňového bonusu je správna. Ja ju schvaľujem, je to dobrá vec, len zdroje z ktorých financujete toto opatrenie podľa môjho názoru sú nie správne. Opätovne sa vás spýtam, prečo ste nesiahli bankám a nezobrali ste zisk bankám, ktoré aj v čase COVID-u aj v čase rôznych ekonomických kríz vykazuje čoraz väčšie zisky. Beriete to samosprávam na ktoré dopadli zvýšené ceny energií, zvýšené náklady vo všetkých smeroch a ktoré predsa financujú voľný čas detí, ktoré financujú rôznu záujmovú činnosť, spoločenské organizácie, združenia investujú do rozvoja infraštruktúry pre deti a mladých ľudí, opravujú školy, stavajú škôlky, týmto ste peniaze zobrali namiesto toho, aby ste ich zobrali bankám. A prekladať takýto návrh bez toho, že by prebehla nejaká širšia diskusia, aby sa zvážili dopady tohto opatrenia len cez pozmeňujúci návrh, ešte dokonca sám ste povedali, že je to do určitej mieri prílepok. Jednoducho ja to odmietam a protestujem proti tomu, aby ste to takýmto spôsobom robili.