Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.5.2023 o 12:00 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 12:00 - 12:02 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Karahuta, ako ďakujem pekne za vystúpenie. Akože naozaj si myslím, že sa vo veľa veciach zhodneme, čo ste povedali. Čo chcem zdôrazniť, je to, že ja som to povedal vo svojej rozprave, ale rád by som to zdôraznil ešte raz, že celý zákon o cenách, tak ako je aj s evidenciou, aj s možnosťou cenovej regulácie v prípade, ak teda zlyhá trh, ak nastanú také skutočnosti, ktoré zákon predpokladá, boli predmetom notifikačného procesu. Čiže aj zavedenie samotnej regulácie dnes ani Európska únia alebo Európska komisia nemôže nejakým spôsobom, pokiaľ budú urobené v súlade s týmito pravidlami, namietať, pretože samotný, samotný zákon prešiel notifikáciou, čiže sa s tým ráta, že takéto opatrenia na trhu aj v konkurenčnom prostredí, ak ten trh zlyhá, tak by mohli nastať.
Druhá vec je, pokiaľ ide o samotnú evidenciu, veľmi správne ste povedali, že nikto s tým nemá problém. A ja nesúhlasím s názorom pána poslanca Viskupiča, že, že to nie je potrebné z hľadiska dozoru, lebo ak takáto povinnosť poskytovať tieto údaje Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu dohľadu nad trhom tento orgán nebude mať, nebude vedieť ani zabezpečovať konkurenčné prostredie na trhu, čo je jedným z ďalších regulačných nástrojov alebo možností, kedy je možné zaviesť reguláciu, keď zlyhá konkurencia na trhu. No ale ako by regulačný orgán alebo orgán dohľadu toto mohol, mohol vykonať, keď nebude mať túto evidenciu a nebude spätne vedieť dohľadať niekoľko rokov dozadu ten vývoj cenovej, cenového alebo vývoj cien na trhu či už s potravinami, alebo s inými druhmi tovarov alebo služieb? Pretože tam nejde o aktuálne údaje ad hoc, ale ten orgán dohľadu potrebuje tie údaje vyhodnotiť spätne v nejakom období dvoch, troch, štyroch rokov. Pokiaľ tú evidenciu mať nebude, tak to nebude vedieť vôbec vyhodnotiť. Takže za týmto účelom tá evidenci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.5.2023 11:26 - 11:38 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem viac, by som povedal, taký technický pri tomto návrhu ako, ako politický a pokúsim sa nejakým spôsobom zhrnúť a vysvetliť, že čo je vlastne, vlastne účelom tohto zákona samotného.
V dôsledku nadmernej inflácie v oblasti cien potravín, ako sme už teda doteraz počuli, tieto v ostatnom období neúmerne prudko vzrástli, medziročne v priemere asi o 30 %, ale pri niektorých základných potravinách až o 50 až 75 %. A napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky ani príslušné cenové orgány v zmysle zákona o cenách, v tomto prípade teda ministerstvo financií, nijako nekonajú, nereagujú na vznik mimoriadnej trhovej situácie, ktorý má priamy vplyv na ceny tovarov na tuzemskom trhu a ktoré ohrozujú cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov, a to napriek tomu, že máme už dnes v platnom a účinnom právnom poriadku práve na takúto situáciu, keď zlyhá trh, v tomto prípade trh s potravinami, resp. cenami potravín, máme na to nástroje, ktoré umožňujú cenovému regulačnému orgánu na takúto situáciu zareagovať.
V stručnosti si dovolím odcitovať, resp. poukázať na niektoré ustanovenia zo zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších právnych predpisov, aké sú teda tie regulačné nástroje a kedy má cenový regulačný orgán možnosť zasiahnuť, ak nefungujú klasické trhové mechanizmy, trhová ekonomika tak, ako ju spomínal pán poslanec Viskupič vo svojom vystúpení, a kedy teda by cenový regulačný orgán mal zasiahnuť s prostriedkami, ktoré mu tento zákon dáva, a to je najmä teda cenová regulácia.
Inými slovami opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa zákona o cenách môžu byť buď regulácia cien, alebo zákaz dohodnúť neprimeranú cenu. Pričom regulácia cien je určenie samotnej ceny alebo určenie záväzného spôsobu vytvorenia ceny tovaru a podmienok regulácie cien cenovými orgánmi, teda v tomto prípade ministerstvo financií, pričom cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru podľa § 4a ods. 2 písm. a), ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu, ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov. Teda presne tá situácia, ktorá na trhu s potravinami nastala.
No a spôsoby regulácie cien sú rôzne, ktoré cenový regulačný orgán má. Môže prísť buď k úradnému určeniu cien, vecnému usmerňovaniu cien, alebo kombináciu týchto spôsobov, prípadne určeniu maximálnych cien alebo pevných cien, alebo vecnému usmerňovaniu cien, čo môže byť maximálny rozsah prípustného zvýšenia cien vo vymedzenom období, alebo záväzný postup pri tvorbe ceny. To znamená napríklad stropovanie obchodných prirážok alebo iné takéto opatrenia. Pretože cenový regulačný orgán nekoná napriek tomu, že nastali podmienky podľa zákona o cenách, ktoré umožňujú cenovému regulačnému orgánu konať, ale tento nekoná, tak vznikla legislatívna potreba určiť povinnosť cenovému orgánu konať tak, aby na dočasnú dobu, upozorňujem dočasnú dobu, vykonal cenovú reguláciu.
Po diskusii na odbornom fóre so zainteresovanými subjektami, ako hovoril pán predkladateľ, v oblasti potravín sme sa zhodli na tom, že skôr ako sa vykoná samotná regulácia, to znamená, ako sa určí samotný spôsob a forma regulácie, je potrebné vykonať analýzu cenového vývoja na trhu, až na základe toho vykonať samotnú reguláciu. Preto ambíciou tohto návrhu zákona nie je priamo nastaviť alebo zaviesť cenovú reguláciu či už na obchodné prirážky, alebo maximálne ceny, alebo podobne, ale stanoviť povinnosť príslušnému cenovému orgánu, teda v tomto prípade ministerstvu financií, vykonať reguláciu, samozrejme, po predchádzajúcej analýze cenového vývoja. Preto aj účinnosť tohto zákona je nastavená mesiac pred povinnosťou zavedenia vykonať samotnú reguláciu cien na vybrané druhy potravín, ktoré sú stanovené v prílohe tohto návrhu zákona. Samozrejme, o tej prílohe, kde sú, kde je stanovených, myslím, 40 základných alebo 30 základných potravín, je možné o tom diskutovať v druhom čítaní a je možné, môžme to upravovať, prípadne úplne vypustiť, to je, to je na tom, ako bude prebiehať, prebiehať diskusia, diskusia v druhom čítaní, prípadne ešte odborná diskusia s príslušnými subjektami na potravinárskych trhoch, pričom dátum účinnosti návrhu je zatiaľ nastavený na 1. 6. práve z toho dôvodu, že chceme alebo sme mali ten zámer požiadať, čo bolo aj súčasťou tej mimoriadnej schôdze, požiadať vládu Slovenskej republiky o skrátené legislatívne konanie a zavedenie samotnej regulácie od 1. 7., aby bol časový priestor na to, aby cenový regulačný orgán mohol vykonať takúto analýzu. Samozrejme, pokiaľ by návrh na skrátené legislatívne konanie neprešiel, tak v druhom čítaní budeme musieť účinnosť aj samotný začiatok regulácie upraviť a posunúť.
Keď som povedal, že ambíciou nie je zaviesť samotnú reguláciu, vychádza to z toho, že my nemáme nástroje na to, Národná rada ani poslanci Národnej rady, aby sme vedeli takúto analýzu cenového vývoja na trhu s potravinami urobiť. Naopak, cenový regulačný orgán, ktorým je ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, má na to tak odborné, ako aj personálne zázemie a vybavenie, aby túto analýzu vedeli urobiť a už ju dávno mali urobiť, aby na základe tejto analýzy cenového vývoja vedeli stanoviť príslušnú cenovú reguláciu. V návrhu zákona my nehovoríme, akú cenovú reguláciu majú vykonať, či majú stanoviť maximálne ceny koncové, či majú stanoviť obmedzenie obchodných prirážok, alebo majú stanoviť povinnosť nejakým spôsobom sa dohodnúť pri tvorbe ceny.
My v tomto návrhu zákona nastavujeme tú povinnosť vykonať cenovú reguláciu v celom rozsahu, ktorý zákon o cenách umožňuje cenovému orgánu. Čiže nechávame na cenový regulačný orgán, ministerstvo financií, aby si vybralo po uskutočnení analýzy cenového vývoja, ktorý z nástrojov cenovej regulácie bude najefektívnejší, a ten aby cenový regulačný orgán použil. Čiže tuná nechávame úplne voľnú ruku ministerstvu financií, ak vykoná analýzu po tejto a z výsledkov tej analýzy, aký najefektívnejší nástroj vyjde, tak taký aby použil, ale na obmedzené obdobie jeden z tých nástrojov si musí vybrať a musí ho použiť tak, aby to malo vplyv na koncové ceny potravín.
Druhá vec, ktorú tento návrh zákona rieši a ktorú spomínal aj pán poslanec Viskupič vo svojej faktickej poznámke pred chvíľkou, je to, že zákonom č. 198/2000 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutými opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v tzv. kilečku, ktorý s cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, čo teda je, samozrejme, pozitívne, ale zrušil povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácie nákladov a zisku pre takéto subjekty. Realizáciou tohto návrhu tohto zákona už platného prišli o dôležitú možnosť zabezpečiť relevantné podklady pre realizáciu tak výkonu kontroly príslušné štátne orgány, ako aj pre sledovanie a evidenciu cenového vývoja na trhu s potravinami, čo je jediný možný a efektívny nástroj na to, ako zabezpečiť v prípade, že trh zlyhá, nejakým spôsobom kontrolu a či už konkurencieschopnosť, alebo dostupnosť tovarov a služieb na príslušnom trhu. Preto po konzultácii či už so Slovenskou obchodnou inšpekciou, alebo aj všetkými zainteresovaný... a, všetkými subjektami, ktoré zastupujú potravinárov na slovenskom trhu, sme sa zhodli na tom – a nebol, nebola k tomu žiadna námietka zo strany žiadneho zo zväzu potravinárov ani samotných prvovýrobcov – zaviesť opätovne v takom istom rozsahu, ako bolo do roku 2020 povinnosť evidencie cenového vývoja. Táto povinnosť bola od vzniku vôbec zákona o cenách v zákone zavedená, nikto s tým nemal žiaden problém. V kilečku sa to zrušilo a vyvolalo to naozaj veľmi negatívne skutočnosti na trhu, pretože dnes príslušné či už cenové regulačné orgány, alebo kontrolné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, to znamená Slovenská obchodná inšpekcia, nemajú možnosť skontrolovať tieto otázky, pretože nemajú žiadnu evidenciu cenového vývoja, na ktorú by sa, o ktorú by sa mohli oprieť. A preto po dohode všetkých zainteresovaných zavádzame alebo teda navrhujeme zaviesť túto evidenciu opätovne do zákona, čo nespôsobí podnikateľskému prostrediu žiadne problémy, pretože všetci ju tak či tak vedú, akurát dnes nemajú povinnosť tieto výsledky poskytnúť štátnym orgánom za účelom vykonávania dohľadu.
Čiže zhrniem to úplne na záver, účelom teda navrhovanej právnej úpravy je stanoviť povinnosť cenovému regulačnému orgánu určiť opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja na vybraný okruh potravín na časovo obmedzenú dobu podľa výberu samotného cenového regulačného orgánu a obnoviť právny rámec pred novelizáciou zákona č. 198/2000, ktorý s modifikáciami trval prakticky po celú dobu účinnosti zákona o cenách a nevytváral žiadne negatívne dôsledky pre podnikateľské prostredie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 11:25 - 11:26 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, no, ja si myslím, že na základe toho stretnutia, ktoré bolo, ten okrúhly stôl, kde vzniklo a vzišlo teda to, že treba zaviesť túto evidenciu, tak, samozrejme, my sa dotýkame hlavne veľkých obchodných reťazcov, ktoré musím povedať, že nemali s tým žiaden problém. Práveže povedali, že úplne, je to úplne v poriadku, a práveže povedali, že ony tú evidenciu aj majú a dodržujú aj niekoľko rokov, samozrejme, že ony to robia, len samozrejme, že teraz štátna obchodná inšpekcia pri prípadne nejakej kontrole nemôže požadovať tieto dokumenty, lebo môže povedať obchodný reťazec, ja nemám zo zákona povinnosť to zachovávať, túto evidenciu, tým pádom to nebude mať. Samozrejme to, že budeme zachovávať túto evidenciu tri roky, je veľmi dobrý, pozitívny krok hlavne pri tých reťazcoch, však ja som to rozprával aj vo svojej rozprave, ktoré mali napríklad jeden za rok 2021 8,9-percentný čistý zisk. Proste to sú enormné zisky a ja si myslím, že úloha silného štátu je v týchto ťažkých situáciách pri tak vysokej inflácii potravinovej 30 % určitým spôsobom vstúpiť do toho. Samozrejme, je to ale na základe tohto zákona pri vytvorení analýzy a na základe zákona navrhnúť rôzne riešenia. To riešenie nemusí byť stropovanie predajných cien, toto nemusí byť toto riešenie, nikto o ňom ani nehovorí, možnože sú niektorí, ktorí hovoria, my o tom nehovoríme.
A na druhej strane ešte pán Kuriak, ktorý začal, teda povedal tiež svoju faktickú, pochopil som to tak, že teda, pán Kuriak, hovoríte, že áno, je tu vysoké ceny, sú tu vysoké ceny, treba to riešiť, tak pevne verím, že teda výsledok bude ten, že zahlasujete za tieto zákony.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 11:19 - 11:21 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Takisto chcem poďakovať pánu Takáčovi za vystúpenie, ktoré bolo dosť detailné, a som rád, že teda sme sa zaoberali touto problematikou. Za mňa chcem povedať, že aj vzhľadom na vzniknutú situáciu vôbec politickú, ktorú, ktorú máme na Slovensku, si myslím, že je veľmi dôležité, aby čím skôr prišla nová vláda, nakoľko, samozrejme, my z pozície opozície vieme dávať takéto návrhy, ale je dôležité, aby aj vláda vytvárala tlak na to, aby, aby sa zavádzali niektoré veci do praxe, a vláda vie veľmi, veľmi znepríjemniť niektorým, niektorým podnikateľom, ktorí si z toho urobili eldorádo, život.
Ja chcem poukázať na jednu vec a upozorňujú na to už aj medzinárodné inštitúcie, že to zdražovanie mnohí využili na zvyšovanie, neodôvodnené zvyšovanie cien. Profity korporácií stúpajú a absolútne sa nesprávajú tak, že budeme solidárni s ľuďmi, ktorí toto zdražovanie zaplatia.
Za mňa môžem povedať, tých 1,6 miliardy, ktoré vláda vybrala naviac na rôznych daniach, a hovoria to všetci ekonómovia, mali sa vrátiť tieto peniaze ľuďom a pomôcť im zvládať túto situáciu, ktorá tu je. Ja si myslím, že predčasné voľby 30. septembra, to je veľmi nešťastný a neskorý termín, a myslím si, že vláda by sa mala, mala by prísť čo najskôr, a teda budeme robiť všetko pre to, aby sa tak aj stalo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 11:17 - 11:19 hod.

Faič Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja som v tej rozprave a v tom vystúpení pána kolegu Takáča nachádzal vecnú analýzu, nachádzal som vecné návrhy riešení a necítil som ani nevidel, ani nepočul žiadne politikárčenie. Prečo to hovorím? Keď sa išlo rokovať alebo schvaľovať mimoriadna schôdza, tak sa niektorí z bývalej koalície vyjadrovali k tejto schôdzi a prečo nehlasovali za jej otvorenie. Pán poslanec Šeliga vyšiel von pred novinárov a povedal: To sme nepodporili, pretože tam nič nie je. To len SMER chce si robiť nejaký, nejaký politický piár, nič tam nie je vecného.
Ak tu dnes počúvame, ak dnes sme svedkami toho, že sú tu predložené konkrétne veci, tak nezainteresovaný človek, ktorý to počúva, si musí povedať, toto predsa nie je možné. Od septembra 2021, kedy začala tá špirála, pokiaľ sa týka neodôvodneného zvyšovania cien, ak sa prichádzalo s rôznymi návrhmi, ak to nikto nerešpektoval, buď z toho, že vláda nevedela nič povedať, ak by sa bola schôdza otvorila, tak potom neviem si dobre vysvetliť, akým spôsobom sa staviate, vážení kolegovia, k tomu, aby sa ten nepriaznivý cenový vývoj nepustil z pohľadu štátu do rozmerov nevídaných. A tie nevídané rozmery sú aj vo vzťahu k susedným štátom, aj vo vzťahu k celej Európskej únii.
Takže ďakujem, Richard, za tvoje vystúpenie. Dúfam, že otvorilo oči našim kolegom.
Skryt prepis
 

5.5.2023 10:52 - 10:52 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, predmetný zákon 18/´96 už druhýkrát tento deň predkladáme, ale tento zákon obsahuje dve novelizácie, ale ja by som skôr chcel začať túto rozpravu takým zhodnotením celkovej tej situácie.
Aktuálne všetci dobre vieme, že ceny potravín na Slovensku sú dvojnásobne vyššie. Jednak inflácia na Slovensku, čo sa týka potravín, je na úrovni 30 % a v rámci, v rámci eurozóny je na úrovni 15 %, čiže dvojnásobná, dvojnásobná inflácia na Slovensku. Na druhej strane potom je celková inflácia, ktorá je na Slovensku okolo 15 %, ale v rámci Európskej únie je niekde na úrovni sedem, sedem-osem percent, čiže o polovičku. Čiže, bohužiaľ, jak sa hovorí, sme premiantom, ale v tom zlom slova zmysle, že na Slovensku občania platia dvakrát viacej ako ostatní, ostatní občania v rámci Európskej únie.
Ak si dobre pamätáte a pozreli by ste si rast tej inflácie v porovnaní v predchádzajúcich rokoch, tak tá inflácia začala rásť tak rapídne v októbri 2021. Odvtedy proste ide hore, hore, hore, jednak celková inflácia, ale aj inflácia potravinová. A potom si pozrieme, môžme si pozrieť históriu, archív rokovania Národnej rady a vrátime sa do septembra 2021, kde strana SMER – slovenská sociálna demokracia prvýkrát zvolávala mimoriadnu schôdzu, kde chcela hovoriť o rapídnom zvyšovaní cien potravín. A potom sme tých schôdzí do aktuálneho stavu predložili vyše desať, alebo koľko ich bolo, už som ich, už sme ich aj prestali počítať, kde sme v konečnom dôsledku na začiatku zvolávali schôdze, kde sme chceli počuť od vlády Slovenskej republiky, že čo ide robiť s týmto rapídnym zvyšovaním cien potravín. Samozrejme, tam bola elektrická energia a iné energie a tak ďalej, a to boli prvé schôdze. Samozrejme, že vládna koalícia nám každú schôdzu zarezala a neotvorila nám ani jednu.
A potom sme pristúpili k tomu, že sme začali zvolávať mimoriadne schôdze, kde sme začali ponúkať riešenia vláde Slovenskej republiky. To bolo asi niekedy, mám pocit, že v polovičke, polovičke roku 2022, kde už schôdze boli o tom a uznesenia v rámci týchto mimoriadnych schôdzí boli o tom, že nieže chceme počuť, čo ide robiť vláda Slovenskej republiky, ale išli sme k tomu, že sme dávali návrhy riešení. Si pamätám to jedno uznesenie, kde bolo asi deväť opatrení, ktoré sme navrhovali v rámci toho, čo má spraviť vláda Slovenskej republiky, aby zasiahla a riešila cenu potravín, aby pomohla zníženiu týchto a stabilizácii toho veľkého nárastu cien potravín.
No, ak si to pekne porovnáte, čo som povedal, tak inflácia začala rásť v októbri 2021 a my sme prvýkrát zvolávali v septembri 2021 mimoriadnu schôdzu. A to je presne príklad toho, akým strana Smer – slovenská sociálna demokracia je. Proste my sme, my sme odborníci, profesionáli, ľudia, ktorí majú skúsenosti, vedia vyhodnotiť situáciu a my sme už v v septembri 2021 vyhodnotili to, že treba riešiť túto, túto vec. A sme v máji 2023 a môžte si položiť otázku, že čo vlastne vláda spravila pre to, aby zastropovala alebo znížila ceny potravín? Aké kroky spravila vláda Slovenskej republiky?
No, vláda Slovenskej republiky spravila dve veci, treba uznať, áno, spravila dva kroky, dve veci, ktoré v zásade sa tvárili, akože by pomáhali. Vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva v prvom rade pred rokom, vyše roka dozadu spravilo to, že takzvane zastropovali obchodnú prirážku trinástich potravín. To znamená, aby som to vysvetlil aj tým, ktorí tomu nerozumejú. Zastropovali obchodnú prirážku pri trinástich potravinách. To znamená, že napríklad keď ten obchodný reťazec mal obchodnú prirážku 80 % na bielom rožku 50-gramovom, tak sa zaviazal, že nebude zvyšovať túto obchodnú prirážku viac ako 80 %.
Ale čo nastalo? My sme hneď po týždni už hovorili, že to je nezmysel, lebo tie ceny sa budú zvyšovať. Tie ceny sa aj zvyšovali pri tých trinástich potravinách, lebo vstupy potravinárom a výrobcom sa zvyšovali, náklady sa zvyšovali, tým pádom zvyšovali predajné ceny alebo ich nákup alebo teda obchodné reťazce mali väčšie nákupné ceny, tým pádom nenakúpil rožtek za päť centov a dal si tam 80 %, ale nakúpil rožtek za 8 centov a dal si tam 80 %. Čiže čo sa stalo? V zásade ten obchodný reťazec mal stále viacej a viacej, lebo nákupná cena sa mu zvyšovala, tým pádom mal viacej z toho peňazí, väčší príjem. Žiadne riešenie, žiadne opatrenie, ktoré by reálne pomohlo. Bol to taký malý marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov.
Potom pred, ja neviem, dva-tri mesiace dozadu prišli obchodné reťazce, kde sa nechal nachytať alebo stiahol sa aj minister, ktorý povedal, že to je fantastické a úžasné, minister Vlčan, minister pôdohospodárstva, kde obchodné reťazce prišli s tým, že zastropujú cenu štyristo, pri štyristo potravinách. Na jednej strane, samozrejme, tých štyristo potravín bolo rôznych, nebolo to tak, že každý reťazec mal presne tých istých štyristo potravín. To je sumár štyristo potravín z každého obchodného reťazca, zo zahraničných, zo slovenských, každý si vybral určité položky, ktoré nejakým spôsobom zastropoval. My sme úplne od prvého dňa hovorili o tom, že to je totálny marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov. A to je aj realita. Už teraz nikto nehovorí o nejakom zastropovaní cien, lebo realita v skutočnosti v tých obchodných reťazcoch je úplne iná. Zastropovali v prvom rade úplne nezmyselné veci. Zastropovali pivo, víno, zastropovali lososa, vlastne v zása... ja neviem, zázvorový čaj. Veci, ktoré nepatria do štandardného denného nákupného košíka občanov, ktorí nakupujú v obchodných reťazcoch. A samozrejme, najhoršie na tomto bolo, že keď sme videli tie ceny, ktoré zastropovali v tých jednotlivých, v tých jednotlivých obchodných reťazcoch, tak sa nám tak ako pretočili panenky a hovoríme, no však to je nejaké zvláštne, keď napríklad jeden obchodný reťazec na jednej strane cesty zastropoval maslo na úrovni 3,29, 250-gramové, a na druhej strane cesty zase obchodný reťazec toto maslo predával za 1,89 €. Asi tu bol nejaký problém. Čiže evidentne do tejto chvíle môžme povedať, a to je realita, hneď po pár dňoch sa to celé, vyšlo najavo, že to bol marketingový ťah, ktorý reálne nepomohol. A toto sú jediné dva kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky spravila na to, aby určitým spôsobom sa snažila nejakým spôsobom aspoň navonok marketingovo tváriť, že robí niečo pri cenách.
Vieme dobre, že všetky okolité krajiny, každá krajina pomaly Európskej únie určitým spôsobom riešila toto rapídne zvyšovanie cien potravín a vytvorila viacero rôznych krokov, ktoré podnikla na to, aby nejakým spôsobom znížila, znížila ceny potravín. To znamená, že vláda Slovenskej republiky pri tomto nespravila vôbec nič. No a tak, samozrejme, pri tých desiatich, dvanástich, trinástich mimoriadnych schôdzach, ktoré sme zvolávali, tak už sme fakt nevedeli, zúfali, ľudia proste platia viacej a viacej. Mňa napríklad mrzel postoj aj kolegu z SaS Mariána Viskupiča aj s pánom Oravcom, ktorí tu hovoria o tom, že akože poďakujme tým ľuďom, že, že jak sa správali, ako oni hovoria o tom, že máme poďakovať ľuďom, že viacej zaplatili, tým pádom je to všetko v poriadku. Ale však to je úplne uletené a zvláštne.
Ja si myslím, že v prvom rade musí tu byť silný štát, ktorý musí prevzať opraty a musí zasiahnuť do určitej, určitým spôsobom byť nejakým, povedal by som, takým štátom, ktorý búcha po stole a rieši túto situáciu pri týchto cenách potravín. No a my sme sa tohto vôbec nedočkali. Tak preto pred asi mesiac a pol alebo dva mesiace dozadu sme sa rozhodli a rozhodol sa tak aj podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, ktorý zvolával tzv. rokovanie pri okrúhlom stole, ktoré sme chceli dostať do pozície čisto odbornej, profesionálnej, profesionálneho stretnutia pri okrúhlom stole, ktoré, ktorého sa zúčastnili všetci tí, ktorí čo majú do toho povedať. Na jednej strane sa toho zúčastnili zástupcovia potravinárov, zástupcovia poľnohospodárov, zúčastnili sa toho aj zástupcovia zahraničných obchodných reťazcov, zástupcovia slovenských obchodných reťazcov. Boli tam, bola tam aj štátna obchodná inšpekcia, ktorá dnes už tu bola viackrát spomínaná. Čiže vytvoril sa veľký okrúhly stôl ľudí, ktorí čo do toho majú, jednak výrobcov, následne tých, ktorí ich, tých, ktorí ich predávajú, a následne aj organizácie, ktorá celé toto kontroluje. No a môžem povedať, že absolvovali sme dva takéto okrúhle stoly, kde sme hľadali spoločne riešenia, akým spôsobom čo najrýchlejšie znížiť ceny potravín, akým spôsobom dostať sa do toho. My sme sa, my sme sa k tomu dopracovali tým, že na tomto pracovnom, na týchto pracovných rokovaniach padli nejaké návrhy. Niektoré tie návrhy, ktoré tam padli, sme pretavili do tých samotných zákonov, ktoré tu teraz prerokovávame, toto je tretí zákon v rámci našej dielne SMER-u – slovenskej sociálnej demokracie, ktoré vznikli čisto na odbornej diskusii na tomto okrúhlom stole.
Ja som mal v priebehu teraz dvoch dní množstvo telefonátov od poľnohospodárov, potravinárov, zástupcov obchodných reťazcov, že jak to vyzerá s tými zákonmi. Budú? Nebudú? Nerozumeli tomu, lebo my sme to dali na mimoriadnu schôdzu ešte pred riadnu schôdzu, lebo sme chceli čo najrýchlejšie tieto veci prerokovať, kde sme navrhovali napríklad aj v rámci tej mimoriadnej schôdze v rámci tých piatich bodov aj napríklad žiadosť, apel na vládu Slovenskej republiky, aby tieto zákony schválila v skrátenom legislatívnom konaní. My sa obrátime listom aj na vládu Slovenskej republiky, aby, aby tieto zákony zaradila a schválila v skrátenom legislatívnom konaní alebo teda dala nám možnosť to schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme tieto zákony dali na mimoriadnu schôdzu, kde tak, samozrejme, všetci dobre vieme, že táto schôdza na štyrikrát nebola otvorená. Ale my sme mali tieto zákony a máme na tejto riadnej májovej schôdzi, a preto aj keď teda bol na začiatku nejaký prísľub, že každá strana si bude môcť dať nejaké tri zákony, ktoré sú pre ňu tie najdôležitejšie, na začiatok schôdze, sa tak nestalo, tak v konečnom dôsledku naše zákony boli asi 195, -6, -7, čiže skoro pri dvestovke, čiže reálne hrozilo, že tie zákony vôbec nebudú prerokované. Preto sme dali procedurálny návrh, kde sme predradili včera o jedenástej hlasovaním dnes na deviatu. Tu chcem poďakovať kolegom, ktorí za toto zahlasovali tak, že sa nám podarilo, že dnes už rokujeme o týchto bodoch a budú prerokované a v utorok o tom budeme hlasovať.
Nemusím vysvetľovať kolegom, že každý vie, že proste tie ceny sú drahé, sú vysoké. Ten rast tých cien bol enormný napríklad v porovnaní medziročne február 2022 v porovnaní s rokom ´23 februárom. Vajíčka desať kusov 81-percentné navýšenie cien, cukor 78-percentné navýšenie, masť bravčová 63-percentné navýšenie a tak by som mohol pokračovať. A to je proste realita. A potom na druhej strane si pozrete hospodárske výsledky, podotýkam, že hlavne zahraničných obchodných reťazcov, lebo je rozdiel, je rozdiel v ziskovosti a vo fungovaní slovenských obchodných reťazcov a zahraničných slovenských... zahraničných reťazcov, kde treba povedať a priznať, že na Slovensku zahraničné obchodné reťazce majú klondike. Zarábajú fantasticky a nemôžme im v tom nejako brániť alebo ich za to nejakým spôsobom povedať, karhať a pomaly pokutovať, no proste sú tu tak podmienky nastavené, že je im to umožnené, že môžu toľkoto zarábať. No a len tak na taký príklad toho, aby si to niektorí kolegovia vedeli predstaviť, tak napríklad samotný jeden z tých najväčších reťazcov za rok 2021 čistý zisk 8,9 percenta. To sú, to sú krásne, to je, vychádza to zhruba za rok zisk 150 miliónov euro. Však to ja to tu už viackrát spomínam, že majiteľ, majiteľ dvoch reťazcov zahraničných na Slovensku za päť rokov vygeneroval čistý zisk, čistý zisk jednu miliardu eur. A táto miliarda eur nie je len čistý zisk, ale podotýkam, že tých peňazí bolo omnoho viacej, lebo tento, táto zahraničná spoločnosť, samozrejme, časť peňazí vyviezla, vyviezla von vo forme rôznych iných zmlúv, však všetci viete, ako, ako fungujú tieto zahraničné spoločnosti.
Dámy a páni, k samotnému zákonu z roku ´96 a toho, čo upravujeme v tomto zákone. V prvom rade sú to dve veci. V prvom rade je to v odseku 13, teda v § 13 ods. 1 vraciame naspäť to, čo sa tu asi pred dvomi rokmi zrušilo prostredníctvom kilečka z ministerstva hospodárstva od pána Sulíka, kde sa zrušila, by som povedal, taká povinnosť evidencie pre tieto obchodné reťazce, viesť evidenciu o cenách tovarov vrátane kalkulácií nákladov, ziskov tri roky po predaji tohto tovaru. Toto opatrenie tu fungovalo ešte pred osemdesiatym deviatym a bolo využívané až do tej chvíle, pokiaľ sa, pokiaľ nebolo zrušené týmto kilečkom. Musím povedať, že toto, túto evidenciu viesť tieto ceny, kalkulácie, zisky tri roky bolo zrušené, ale na tom pracovnom okrúhlom stole samotné reťazce povedali: Nemáme problém, my v pohode vítame, to neni pre nás žiadna nejaká záťaž z hľadiska evidencie. A samozrejme, štátna obchodná inšpekcia povedala: My sme kričali, mrzelo nás to, že to stade vypadlo, budeme veľmi šťastní, keď nám to vrátite naspäť.
Toto, toto opatrenie v tomto zákone z roku ´96 napríklad veľmi pomohlo, keď sme na Slovensku prechádzali zo slovenskej meny na menu euro a vtedajšia Štátna obchodná inšpekcia veľmi po tom prechode kontrolovala v jednotlivých prevádzkach ich v zásade ceny nákupné tovarov, marže, zisky, aby nedošlo k tomu napríklad, k tomu, k čomu došlo teraz v Chorvátsku, že tie nožnice sa v Chorvátsku brutálne otvorili a nastal veľký, veľký rozdiel v cenách, ktoré boli predtým a ktoré sú teraz. To znamená, že za nás na základe aj tohto, tejto evidencie nastalo to, že Štátna obchodná inšpekcia odkontrolovala to a nedošlo k nejakému umelému navýšeniu pri tom prechode tých cien. Čiže toto opatrenie je v § 13 ods. 1 a myslím si, že schválením sa to len uvíta a budeme môcť... možnosť ďalej kontrolovať. Podotýkam, že tie obchodné reťazce to i tak napriek tomu evidujú, ale teda zo zákona to nemusia tej štátnej obchodnej inšpekcii, inšpekcii dať.
Potom máme § 23h, kde dávame prechodné ustanovenie k úpravám, účinné od 1. júna 2023, kde dávame, kde ministerstvo určí, ministerstvo financií, ministerstvo určí opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa tretej časti v dôsledku nadmernej inflácie v oblasti cien potravín s účinnosťou od 1. júla 2023 do decembra 2023 na vybraný okruh základných potravín.
Preložím do ľudskej reči. To znamená, že ministerstvo financií ako orgán, ktorý vie regulovať na základe zákona z roku ´96, vie do toho vstúpiť, vie využiť svoje analytické oddelenie, zanalyzovať túto situáciu pri tak vysokej inflácii, čiže musí sa začať chovať, správať. Tieto veci sme riešili aj v tom, v tej prvej novelizácii, ktorú predkladal pán Faič, to bol hneď prvý zákon ráno o deviatej, kde ministerstvo financií, je takáto situácia, vysoká inflácia, nastal problém, musí zanalyzovať okamžite a následne navrhnúť opatrenia. Na základe toho zákona z roku ´96 má možnosti podľa mňa veľmi veľké riešiť túto situáciu. Samozrejme, že už to dávno mali spraviť. Tá inflácia začala rásť v roku 2021 v septembri, ale, bohužiaľ, ministerstvo nevyužilo tento nástroj a nespravilo v zásade nič. My sme dali do toho zákona aj určitú prílohu, kde sme zadefinovali 31 základných potravín. Samozrejme, toto všetko je otvorené na diskusiu potom v prípade, a verím, že to prejde, tak v druhom čítaní môžme tieto veci upravovať. To znamená, samotný tento zákon má dve novelizácie a ja si myslím, že my reálne tu teraz riešime a rozprávame sa o tom, čo už dávno mala spraviť vláda Slovenskej republiky.
Kolega Viskupič, keď tu vystupoval, tak priznal, že tá cena je neúnosná a sú vysoké ceny potravín, len treba povedať, že fakt, reálne, ja som to povedal, tu vláda nič nespravila. Tu sa pozeráme, tvárime sa, že ostatné krajiny síce niečo robia, ale chceme si nahovárať, že to, čo robia, nie je správne. No ale zase povedzme si jednu vec, že niekto napríklad hovorí o tom, že v Maďarsku majú nedostatok nejakých, nejakých potravín. No tak ale Maďarsko v prvom rade zastropovalo ceny. To znamená, zastropovalo ich na nejakej fixnej úrovni a veľakrát možno sa stalo, že to zastropovali aj veľakrát na takej úrovni, kde nedokážu tie obchodné reťazce to nakúpiť. Ale tu je taká kombinácia, lebo máme aj príklady to, že napríklad v Maďarsku niektoré ceny rástli o 10 %, ale na Slovensku rástli o 80 a v Čechách napríklad o 120 %. Takže tie kroky možnože boli správne, ale, samozrejme, tých opatrení, ktoré by sme vedeli spraviť, je omnoho viacej.
My sa tu reálne dnes bavíme o tom, že odpustíme sociálne odvody pre potravinárov, možno v druhom čítaní tam dáme aj poľnohospodárov. Reálne sa tu bavíme o tom, že vrátime naspäť povinnosť evidencie. Ukladáme povinnosť ministerstvu financií, aby na základe analýzy navrhlo riešenia, kde budeme pri určitom základnom zozname potravín riešiť nejakú cenu, možnože zastropovanie obchodnej prirážky na 40 %, tak ako sme my už minulý rok hovorili a poukazovali na tieto veci. Samozrejme, potom tu máme riešenia, riešenia zníženej dépeháčky, napríklad rozšírenie zoznamu potravín pri 10-percentnej dépeháčke, kde napríklad je dopyt po tom, aby sa tam začlenili aj potraviny, potraviny rastlinného typu, ktoré, veľa ľudí teraz napríklad nemôže mlieko, tak si dáva rastlinné. Čiže rozšíriť ten zoznam 10-percentnej dépeháčky.
Na druhej strane sa bavíme o tom, že keby sa vytvoril nejaký základný zoznam potravín, pri ktorej by štát určitým spôsobom na základe zákona z roku ´96 išiel do nejakej regulácie, tak môžme na tie základné potraviny to ešte zdupľovať tým, že tam znížime dépeháčku napríklad, ja neviem, na 3 %, 2 %, nemôžme ísť na nula, lebo to nás bude riešiť Európska únia, ale môžme minimálne 1 - 2 % tam dať. Čiže my vieme na pol roka. Aj teraz predpokladáme, že, analytici Národnej banky Slovenska, ešte poviem, že na začiatku tohto roka hovorili o tom, že obchodné reťazce si neprimerane zvyšujú svoje zisky alebo teda aj svoje obchodné prirážky. To hovoria analytici Národnej banky Slovenska. Tak treba povedať, že hovoria o tom, že je predpoklad, že do konca roka sa postupne začne nejakým spôsobom klesať tá inflácia, ale je ešte tvrdenie, že teda na konci roka bude dvojciferné číslo inflácie. A keď si predstavíme, že tá inflácia postupne začne možnože klesať a my k tomu by sme schválili jednak pomoc pre potravinárov s tým, že im odpustíme sociálne poistenie, na druhej strane spravíme kroky, čo sa týka určitej regulácie nejakého základného zoznamu cien potravín plus dáme k tomu zníženú dépeháčku, čiže my len pomôžeme a v konečnom dôsledku sa to spolu niekde stretne a tým pádom by sme sa dostali pekne k postupnému znižovaniu cien, ktorému by sme my reálne vedeli pomôcť s tým, že od 1. 7. tieto opatrenia môžu byť schválené.
Kolegyne, kolegovia, niekto tu minule spomínal alebo v nejakej diskusii som zachytil, že teda my v SMER-e teraz robíme z toho politiku. Myslím si, že keby ste ma počúvali od začiatku, tak zistíte, že nerobíme na tom politiku, lebo my sme už v roku 2021, kde ešte nikto ani nechyroval o nejakých predčasných voľbách, o tom, že budú v septembri 2023, takže my len kontinuálne poukazujeme a snažíme sa hľadať riešenia a v zásade suplovať vládu na margo toho, že toto tu už mali oni dávno riešiť. Preto chcem poprosiť hlavne tých kolegov, ktorí nedali hlasy na otvorenie schôdze, nehlasovali za presun týchto troch bodov na dnes na deviatu, že sú to reálne kroky, ktoré, s ktorými súhlasia všetky dotknuté jednak reťazce, potravinári, poľnohospodári, ktoré reálne môžu nejakým spôsobom pomôcť pri tom znižovaní cien potravín, preto chcem poprosiť kolegov, aby podporili tieto tri zákony.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

5.5.2023 10:50 - 10:52 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmé, že účel navrhovanej úpravy ďalej môže doplniť spravodajca.
Vychádzajúc, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa o tom, že sa návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre národ... pre, Národnej rady pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh predložili do, prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

5.5.2023 10:49 - 10:50 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Dámy a páni, v prvom rade na začiatku by som sa chcel veľmi pekne poďakovať jednak všetkým poslancom Národnej rady, ktorí hlasovali za otvorenie tej mimoriadnej schôdze, kde sme chceli presadiť tieto zákony, a na druhej strane chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí zahlasovali za to, že mali sme možnosť pomaly z miest, ktoré boli na konci tejto schôdze v programe, preradiť tieto body dnes na deviatu hodinu a v zásade umožniť to, že dnes o tom rokujeme a v utorok o tom budeme hlasovať.
Predkladáme s kolegami pánom podpredsedom Jurajom Blanárom, Ladislavom Kamenickým a Borisom Suskom tento zákon, zákon z roku ´96, je to zákon č. 18/´96, zákon o cenách v znení neskorších predpisov. V tomto zákone predkladáme dve novelizácie, o ktorých samotných aj o celom zákone budem vystupovať v, priamo v rozprave, toto chcem nechať len v úvodnom slove, a preto by som sa hneď aj, pán podpredseda, prihlásil ako prvý potom do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

5.5.2023 10:44 - 10:48 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, relatívne stručne alebo budem trošku reagovať aj na pána Karahutu.
V plnej miere súhlasím s tým, že tie pripomienky, ktoré prišli, majú skôr vecný, pragmatický charakter. Áno, o nich sme pripravení hovoriť. Je tam ten najväčší problém, a to je otázka tej štátnej pomoci. Doterajšie právne stanoviská, ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že nie. Ale sme pripravení na tú tému hovoriť, uvedomujem si, že to bol jeden, jeden veľmi veľký problém.
Čo sa týka ministerstva financií, ja už som zaujal stanovisko, že niektorým veciam nerozumiem, a preto je treba sedieť a hovoriť.
Pán predseda výboru, to, čo sa týka tej otázky, polemiky o tom, že kto by z tých zamestnancov mal, mal tam byť poňatý, myslím v tom potravinárskom priemysle, eventuálne kto nie, no ak nám ide o hlavný cieľ urobiť všetko pre to, aby tá cena toho produktu od toho potravinára k obchodníkovi bola čo najnižšia, my musíme sanovať aj ten pomocný personál. Aj toho údržbára, on je tvorca tej celkovej ceny toho výrobku, tomu sa asi vyhnúť nedá. To je niečo podobné, ako keby zdravotné poisťovne odmietli preplatiť za výkon aj, ja neviem, upratovačku, ktorá upratuje v, ja neviem, v sále, kde sa tá operácia prevádza. To, to asi v tomto prípade sa takto špecifikovať až nedá. My sa môžeme baviť o tom, že či tam ešte niekto patrí, alebo nepatrí; ja som naznačil, že sme výrobu nápojov z toho v podstate, myslím teraz pivo, víno, lieh, vyhodili, čokolády sa vyhodili, výroba škrobu, výroba tých krmív pre, pre tie domáce zvieratá, možnože, možnože prídeme na to, že niečo treba doplniť a že niečo ešte tiež z toho treba uvoľniť, pretože z toho základného cieľa, ktorý máme, sa to nejak bezprostredne, bezprostredne netýka. Ale k tomu je tu ten priestor pred tým druhým čítaním, ja som osobne presvedčený, že bude nevyhnutné urobiť ešte aj to odborné stretnutie, kde bude aj komora, aj, aj tí potravinári, aj tí obchodníci, aby sme ten konečný cieľ naplnili.
No a čo sa týka otázky, postavili ste tú garanciu. Tú treba vnímať nielen v kontexte tohto zákona, tejto novely, ale tá garancia je, je, je vyjadrená v podstate novelou tých troch zákonov. Ony sú bezprostredne súvisiace, pretože tam je veľmi veľká úloha ŠOI-ky, ktorá súvisí s tým, aby sa ten, ten cieľ ako taký dosiahol, to sme nemohli riešiť v tomto, v tomto zákone. Samozrejme, vždy tam isté riziká sú, áno, aj skúsenosti z dépeháčky nie sú práve najideálnejšie. Ale práve preto nejdeme cestou dépeháčky, ale ideme cestou celkovej ceny práce. Myslím si, že v tomto prípade by to malo byť ďaleko, ďaleko viacej účinnejšie.
Samozrejme, že sme pripravení hovoriť aj s ministerstvom práce, tie základné, tá formulácia, ktorá je tu, ako zabezpečiť, aby zamestnanci neprišli o žiadne benefity, ktoré sa týkajú následne dôchodkov a vecí, ktoré sa vyrátavajú z tých sociálnych odvodov, myslím materská, péenka, je tu, je tu zabezpečená. Formuláciu nám odporučilo ministerstvo práce, lebo už raz bola uplatnená, myslím, že niekde v rámci covidu, že prebral nejaké veci ten štát, to znamená, to je v poriadku.
A čo sa týka ostatných výhrad od nich, áno, hovorilo sa aj, aj s vecnou sekciou dôchodkovou, aj s legislatívou. Sme pripravení a v konečnej miere, veď sú to ľudia, ktorí tam boli aj za mňa, sú aj teraz a aj veľmi dobre ich aj osobne poznám a samozrejmá vec, že som pripravený s nimi ďalej na túto tému hovoriť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 10:40 - 10:42 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Určite bude aj pán Richter reagovať, ale skôr by ma zaujímalo, pán predseda výboru, že či podporíte, asi podporíte tento zákon s tým, že v druhom čítaní budú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré teda budú riešiť niektoré tie prípadné výtky a problémy alebo teda nejaké informácie, ktoré si poskytol vo svojom príhovore. No, ja si osobne myslím, že aj keď si spomínal teraz ty, že dávaš to do kontextu toho napríklad, že sa znížila dépeháčka v gastre na 10 % a že to ľudia nepocítili. No, tí ľudia to nemohli pocítiť, lebo ten úmysel znížiť dépeháčku na 10 % v gastre nebol preto, aby boli nižšie jedlá v reštaurácii, ale aby sa tým, tým reštauráciám pomohlo po tom ťažkom covide, keď boli tie reštaurácie zavreté. Toto bol ten cieľ, ktorý mal pomôcť naštartovať tú gastronómiu, aj keď teda veľa tých reštaurácií skončilo.
Ale samotný tento zákon o sociálnom poistení, ja si myslím, že je správne a dobré riešiť potom aj v druhom čítaní zaradenie tam tých poľnohospodárov v špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale áno, v konečnom dôsledku musí dať ministerstvo financií na to finančné prostriedky, ale tu musíme my vytvoriť nejakým spôsobom tlak na to, aby ministerstvo na to peniaze vyčlenilo. Hovorím, bavíme sa reálne možno o 40-50 miliónoch v konečnom dôsledku, keď sa to trocha rozšíri ešte aj na tých poľnohospodárov. A hovorím, to je kvapka v mori v porovnaní s tým, aké napríklad tu máme návrhy zákonov, ktoré tu strieľajú stovky miliónov krížom-krážom, minimálne len ten Matovičov návrh, ja neviem, 1,5 miliardy za tých 500 euro, takže myslím si, že toto je správna cesta, je to prvý krok – aj pomoc našim poľnohospodárom, potravinárom a na druhej strane určitým spôsobom znížiť. Ty si bol na tých pracovných rokovaniach, však sami tí potravinári povedali, áno, nebudeme zvyšovať ceny. Pomôže to.
Skryt prepis