Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Pleštinská, ďakujem za vašu faktickú poznámku. Aby sme teda neopomenuli aj Sacharovovu cenu, ktorá je určite tak významná, ako sú ocenenia doctor honoris causa, ktoré Alexander Dubček získal na prestížnych zahraničných, ale aj domácich univerzitách.
Rovnako sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Baškovi, ktorý aj zároveň ako predseda Trenčianskej župy venoval jedno slávnostné zasadnutie zastupiteľstva práve tomuto významnému rodákovi Trenčianskeho kraja a že aj zastupiteľstvo si na svojom zasadnutí 27. septembra, verím tomu, že prijme uznesenie k tejto významnej osobnosti.
Čo sa týka pána poslanca Kotlebu, nie som predkladateľom tohto uznesenia, takže tým, že som to uznesenie neformuloval, tak som ani teda nemohol a nebol som účastný žiadnych rozhovorov, ktoré by viedli k výslednému predĺženému uzneseniu, ale teda to uznesenie podporujem a zúčastnil som sa osobne aj odhalenia busty Alexandra Dubčeka v priestoroch nádvoria Matice slovenskej. Sami sme na univerzite, pripravujeme odhalenie pamätníka Alexandrovi Dubčekovi. Rovnako som sa zúčastnil všetkých ďalších podujatí, na ktoré som bol pozvaný pri príležitosti, a teda nielen toho stého naro... stého výročia narodenia Alexandra Dubčeka, ale ja tak činím pravidelne každoročne bez ohľadu na to, či ide o okrúhle, alebo nie výročie.
Takže ďakujem za všetky tieto faktické, faktické poznámky a určite smerovali k tomu, že je to významná osobnosť.
A chcem ešte raz všetkých požiadať o to, aby sme toto uznesenie naprieč politickým spektrom dokázali prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Habánika, viete, ja nerozumiem jednej veci. Prečo sa my musíme stále samoničiť? Stále sa musíme samoničiť. Tuná máme jedného veľkého Slováka, ktorý skutočne spravil nesmierne veľa pre Slovensko, tak, že to ocenili v zahraničí, a my sa musíme samoničiť skutočne a tuná rozprávať nezmysly, ktoré už vôbec nie sú v tejto chvíli aktuálne. Proste Dubček bol Dubček a Dubček bol jeden. Okrem toho existuje, som pyšný na to, že v tomto parlamente nedávno prešla Dubčekova cena z mojej poslaneckej dielne, len čakám stále na to, komu ju vláda ako prvému udelí. Toto bude pre mňa veľmi podstatné.
Viete, a dôležité je to, že na to, aby sme niekoho my uznali, v úvodzovkách, tak sa musíme pozerať za hranice, či áno, alebo nie. Keby ste vedeli, akým spôsobom vo Viedni sa toto všetko udialo nedávno, kolega Habánik by o tom mohol hovoriť, ja mám o tom informácie takisto, kolega Habánik bol tam prítomný, na tom stretnutí, čo všetko dobrého sa o Dubčekovi porozprávalo, a tuná si vypočujeme dehonestáciu Dubčeka v priamom prenose nejakým Dostálom. No tak toto ma, toto ma... (povedané so smiechom), viete čo, však to už nie je ani smiešne, to je iba blbé.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Jozef, naviažem hneď na tie tvoje prvé slová. Presne, môžete veci meniť, ale musíte potom sa pozreť, v akom prostredí a akú máte silu na tieto zmeny, a určite Alexander Dubček po roku ’68 bol naozaj veľmi perzekvovaný a veľmi dlho, až potom, keď prišla revolúcia v ’89., bol znova, znova zviditeľnený a bojoval za demokraciu tejto krajiny. Preto aj Trenčianska župa pripravila také slávnostné zhromaždenie, ktoré sa konala, konalo v jeho rodnej obci Uhrovec 28. augusta spoločne s poslancami zastupiteľstva TSK, kde sme pripravili deklaráciu zastupiteľstva Trenčianskej župy pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, a túto budeme schvaľovať na nasledujúcom zastupiteľstve v pondelok.
Som veľmi rád, že aj toto námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, sa volá po jeho mene, po Alexandrovi Dubčekovi, a som rád, že aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka nesie jeho názov. Bol to človek, ktorý bojoval aj proti... aj napriek teda tej presile, a ktorá tu bola naozaj veľmi veľká po tom roku 1968, ale napriek tomu sa nikdy nejakým spôsobom nezradil tie jeho ideály, ktoré, ktoré mal.
Som rád, že Alexander Dubček sa tiež narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr, tiež v Uhrovci, a som veľmi rád, že takýmto spôsobom sme si mohli pripomenúť a budeme si pripomínať ešte celý tento rok meno Alexandra Dubčeka.
A tiež nesúhlasím s tým, teda súhlasím s tým, že a je to ľúto, že vláda nevyhlásila tento rok za rok Alexandra Dubčeka.

Sloboda má význam vtedy, ak existujú prostriedky na jej uplatnenie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tieto slová, myslím si, že celkom nadčasovo vyslovil Alexander Dubček v roku 1991.
Ja vás chcem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aj ako predstaviteľ inštitúcie, ktorá má česť v názve niesť meno Alexandra Dubčeka, požiadať, aby ste toto uznesenie podporili.
Alexander Dubček je nesporne osobnosť, ktorá je uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Mali sme možnosť počuť všetky ocenenia, ktoré Alexander Dubček získal na svetových fórach od významných osobností, nielen našich, ale aj teda medzinárodných dejín. Naposledy to bolo práve uznanie Alexandrovi Dubčekovi práve minulý týždeň na pôde Viedenskej radnice, kde bývalý prezident Rakúska, súčasný primátor Viedne a ďalšie osobnosti si v spomienkovom podujatí pripomenuli sté výročie jeho narodenia. Dokonca radnica mesta Viedeň, hlavného mesta Rakúska, nášho suseda, uvažuje o tom, že by do budúcna aj jednu zo svojich ulíc pomenovala práve po Alexandrovi Dubčekovi.
Dovolím si dať ešte všetkým do pozornosti, že aj budova Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej rokujeme, sa nachádza na Námestí Alexandra Dubčeka. Nebudem viac v tejto chvíli hovoriť o tejto významnej osobnosti, ale chcem povedať, že napriek tomu, a čo ma veľmi mrzí, že rok 2021 nebol vyhlásený vládou Slovenskej republiky ako rok Alexandra Dubčeka, sú tu inštitúcie, ktoré si pripomínajú jeho odkaz, jeho odkaz humanizmu, demokracii a tolerancii, či už spomínaná Matica slovenská, ale aj obec Uhrovec, Trenčianska župa, Trenčianska univerzita a ďalšie, ďalšie inštitúcie, ktoré určite na odkaz Alexandra Dubčeka nezabúdajú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme spoločne toto uznesenie schválili, pretože si myslím, že tým vyšleme signál nielen doma, ale aj do zahraničia, do prostredia európskeho spoločenstva k tomu, že si vieme oceniť významné osobnosti a našich rodákov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, ja som citoval, že Alexander Dubček v tom čase vyjadril podporu disidentovi. Nehovoril som a nehodnotil som Václava Havla, ako ste to sa snažili vy, lebo to nie je ani cieľom, aby som hodnotil Václava Havla, to už by sme si mohli zvolať samostatnú schôdzu, avšak mohli ste možno aspoň jedným slovom spomenúť, že, že odkaz Slovenského národného povstania, tak ako som vás predtým pri tom bode požiadal, a že je významným pre Slovensko a pre slovenskú históriu, to by som určite od vás očakával, ak teda sa s tým stotožňujete, lebo ste hovorili o tom, že môžeme mať na SNP rôzny názor.
Pán Dostál, to vaše vystúpenie, to je pomaly oxymoron. Na jednej strane veľká osobnosť Alexander Dubček a na druhej strane ste ho zniesli úplne pod čiernu zem.
Vy ako SZM-ák, ktorý ste hrdo chodili a ste rečnili a básničky ste prednášali, tak dnes hovoríte o komunistickom režime, ktorý dal vám tam vzdelanie a tak ďalej. Môžeme sa o komunistickom režime, ktorý tu nikdy nebol (reakcia z pléna), ale bol tu socializmus, môžeme sa baviť aj na samostatnej schôdzi. Ale tak, ako ste to vy povedali o Alexandrovi Dubčekovi, to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Čiže z tohto pohľadu chápem, že Alexander Dubček pre vás nie je úplne osobnosť, tak ako ste sa snažili to naznačiť, ale snažili ste sa ho len a len dehonestovať, ale to už nech posúdia občania a tí, ktorí budú túto schôdzu sledovať, ja už ďalej sa nechcem k tomu vyjadrovať.
Len vás chcem poprosiť ešte raz o podporu tohto uznesenia. Ak niekto má niečo, čo by mohol doplniť do tohto uznesenia, mal možnosť sa... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, využívam túto príležitosť, aby som aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aj pre verejnosť, ktorá bude sledovať zo záznamu toto rokovanie vymenoval zopár uznaní osobnosti Alexandra Dubčeka, ktoré možno mnohým unikli pozornosti, ale je to potrebné spomenúť. Ja som už spomenul uznanie vtedajším pápežom Jánom Pavlom II., ktorý mal mimoriadny vzťah k Slovensku a navštívil ho niekoľkokrát, bolo to trikrát.
Avšak tých ocenení bolo viac Alexandrovi Dubčekovi a ešte v období, ktoré nebolo také úplne isté. A začnem napríklad čestnými doktorátmi.
Alexander Dubček získal čestný doktorát v roku 1988 na Universita degli Studi di Bologna. Rovnako získal čestný doktorát v roku 1990 na, na Univerzite v Madride. Rovnako v roku 1990 získal čestný doktorát na Americkej univerzite vo Washingtone. V roku 1990 to bola rovnako ďalšia, Université libre de Bruxelles v Belgicku. V roku 1991 to bolo University of Dublin Trinity College Dublin vo Veľkej Británii, presnejšie v Anglicku. V roku 1991 to bola aj slovenská najstaršia Univerzita Komenského.
Ďalšie ocenenia, ktoré získal, boli: v roku 1989 Sacharovova cena za slobodné myslenia, v roku 1990 to bola Výročná cena za ľudské práva, Medzinárodná skupina pre ľudské práva vo Washingtone, v roku 1991 to bola Cena za ľudské práva, Svetový židovský kongres, Austrálsky inštitút pre židovské záležitosti, Austrália.
V roku 1991 to bola Medzinárodná cena Alfonsa Comína v Barcelone, v roku 1990 to bola cena Paula Harrisa v Bombay, v roku 1991 to bola medaila Milana Rastislava Štefánika I. triedy za významnú činnosť v domácom i zahraničnom odboji, ktorú mu udelil Ústredný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
V roku 1995 to bol prezident Michal Kováč, ktorý mu prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
A v roku 2000 to bol Pribinov kríž I. triedy in memoriam za vytrvalý zápas za humanizmus a demokratizáciu života, ktorý mu udelil vtedajší prezident Rudolf Schuster.
Dalo by sa hovoriť ešte dlhšie o osobnosti Alexandra Dubčeka, ale pokladal som si za potrebné pripomenúť aj tieto ocenenia, ktoré Alexander Dubček získal ešte počas svojho života, ale aj, bohužiaľ, po tragickej smrti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán, vážený pán predseda, excelencia, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 681 zo 6. septembra 2021 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára, Roberta Fica a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka (tlač 649) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, nakoľko pri hlasovaní o programe 41. schôdze zvolanej na 16. septembra 2021 nebol uznášaniaschopný.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som za kolegov predkladateľov predniesol vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka.
Národná rada Slovenskej republiky
1. vyjadruje úctu osobnosti Alexandra Dubčeka, ktorý sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci, teda pred sto rokmi,
2. oceňuje snahu tohto demokraticky zmýšľajúceho politika v 60. rokoch minulého storočia o demokratizáciu spoločnosti,
3. Národná rada Slovenskej republiky si váži odkaz humanizmu, sociálnej rovnosti a spravodlivosti v pôsobení Alexandra Dubčeka,
4. Národná rada Slovenskej republiky odsudzuje dlhoročný útlak, perzekúcie a prinútenie žiť v domácom exile tejto osobnosti našich dejín,
5. Národná rada Slovenskej republiky vníma uznanie Alexanderovi Dubčekovi od osobností ako pápež Ján Pavol II. v roku 1988, zahraničných univerzít: čestné doktoráty Bolonskej univerzity, jeho kontakty s tzv. západnou tlačou, ktorej sprostredkúval skutočné a pravdivé informácie o režime, ktorý sa ho snažil umlčiavať,
6. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva inštitúcie pôsobiace v Slovenskej republike, aby si v roku stého výročia narodenia Alexandra Dubčeka vhodným spôsobom pripomenuli jeho pôsobenie, činnosť i odkaz, ktorým sa zaradil k významným postavám politického diania na našom území.
Slovenská republika si váži princípy demokracie, ktoré tvoria základ fungovania nášho štátu. Je preto dôležité si pripomenúť osobnosti, ktoré pozitívnym spôsobom v minulosti prispeli k demokratizácii našej spoločnosti, a hoci ich konanie bolo v čase ich pôsobenia potlačené, dnes sa môžeme hrdo hlásiť k ich odkazu. Politik Alexander Dubček stál v 60. rokoch minulého storočia na čele obrodného procesu, ktorý smeroval k demokratickému socializmu, avšak predstavitelia socialistického bloku až hrubou silou zastavili a oddialili tento proces o viac ako 20 rokov.
Keby však nebolo pôsobenia Alexandra Dubčeka, ktorého si celý svet spojil s významným dianím v rámci Pražskej jari, tak by nebolo počuť o snahe obyvateľov bývalého Československa po zmene vo fungovaní vtedajšieho štátu. Mnohé osobnosti zo svetovej politiky, ako aj zahraničné univerzity aj po rokoch priznali veľký diel zásluh tomuto rodákovi z Uhrovca, ktorý bol normalizačným procesom dočasne umlčaný. Avšak v novembri v roku 1989 sa aj vďaka jeho návratu do politického diania podarilo budovať naše demokratické zriadenie. Pripomeňme napríklad podporu disidentovi Václavovi Havlovi, s ktorým sa stretol po jeho prepustení z väzenia na jar v roku 1989, alebo pridanie sa k protestnému zhromaždeniu proti odsúdeniu tzv. bratislavskej päťky 14. novembra v roku 1989. Alexander Dubček pôsobil v rokoch 1989 - ’92 ako predseda Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, stále teda na čele parlamentnej demokracie, ktorej nástupcom je i súčasná Národná rada Slovenskej republiky.
Je preto žiaduce, aby naše politické, spoločenské i kultúrne inštitúcie využili sté výročie narodenia Alexandra Dubčeka na pripomínanie si významu tejto osobnosti, ktorej presah do rôznych úrovní našej spoločnosti môže prispieť k zvyšovaniu národnej hrdosti, spätosti s odkazom našich predkov a rovnako aj pri formovaní moderného, emancipovaného národa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že osobnosť Alexandra Dubčeka, ktorá presahuje hranice nielen Slovenska, bývalého Československa, ale aj Európy, si zaslúži, aby sme si ho pripomenuli uznesením minimálne v Národnej rade Slovenskej republiky. A myslím si, že osobnosť Alexandra Dubčeka by si zaslúžila, aby vláda Slovenskej republiky bola na začiatku vyhlásila rok Alexandra Dubčeka, čo, bohužiaľ, musíme skonštatovať, že tak neurobila, preto slúži ku cti Matici slovenskej, ktorá vyhlásila rok Alexandra Dubčeka a rovnako si ho uctila aj tým, že si spomenula na jeho návštevy a podporu Matice slovenskej aj počas bývalého socializmu, kedy boli snahy Maticu slovenskú rovnako osekať, tým, že do aleje, nádvoria Matice slovenskej postavila bustu Alexandrovi Dubčekovi.
A preto prichádzame s týmto uznesením a chceme aj zároveň ešte inštitúcie, slovenské kultúrne inštitúcie, samosprávu, ale aj štátne inštitúcie všade tam, kde je to možné, aby využili ten priestor do konca roka a uctili si osobnosť Alexandra Dubčeka, najznámejšieho Slováka na svete aj po rokoch, pretože, ak ste niekde v zahraničí a vyslovíte toto meno, tak toto meno všade s úctou poznajú.
A preto si myslím, že by sme my ako parlamentári, poslanci Národnej rady, si mali aj túto veľkú osobnosť takýmto, minimálne takýmto spôsobom uctiť v Národnej rade, a preto vás chcem požiadať o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem.

a ja vám garantujem, že po voľbách sa to aj tak všetko zmení a to ministerstvo bude, a to múzeum bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil vrátiť sa k meritu veci. A dovolil by som si vrátiť sa k tomu výboru, ktorý bol výbor pre kultúru a médiá, ktorého sme boli všetci svedkom.
Dámy a páni, skutočne lajtmotívom celého toho výboru ohľade presunu Múzea Slovenského národného povstania z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany boli peniaze. Niekoľkokrát to bolo potvrdené ministerkou kultúry a niekoľkokrát to bolo potvrdené ministrom Naďom. Taká je pravda. Tuná ako nesplietajme nezmysly. My sme naozaj na tom výbore boli. A my sme to počúvali. Jedine peniaze. To je strašne málo na to, aby k takémuto presunu prišlo. Ešte raz to hovorím, jedine peniaze. Pýtam sa, prečo nie je vydotované ministerstvo kultúry tak, aby sa nemusela táto nezmyselná zmena prevádzať.
A ešte jednu vec. Tuná ktosi povedal, ja si to už nepamätám, kto tam na tej ľavej strane, že zamestnanci, všetci zamestnanci Múzea SNP súhlasia s presunom múzea z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany. Prosím vás pekne, čo je toto za nezmysel? Ako môže niekto povedať takúto hovadinu? Však tých zamestnancov sa nikto nepýtal. Tí zamestnanci do dnešného dňa nevedia, že má oficiálne k nejakému presunu prísť, lebo nedostali blbý lajster, aby im to niekto oficiálne povedal.
Veď ten bordel, ktorý je v tejto spoločnosti, sa prejavuje presne aj v tomto presune tohto Múzea Slovenského národného povstania. Veď vy ani presunúť do múzeum neviete. Vy ste hochštapleri, ktorí nemáte čo v tejto snemovni a v tomto štáte a v tejto spoločnosti robiť. Taká je pravda. A robte si svoje nezmysly niekde inde. A ja vám garantujem, že po voľbách sa to aj tak všetko zmení a to ministerstvo bude... a to múzeum bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)