Videokanál klubu

Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.5.2023 o 10:30 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca

Späť na zoznam

Pán poslanec Takáč, máš stopercentnú pravdu, pretože prvovýrobu, ale takisto aj potravinársky sektor bol zasiahnutý. Keď, ako bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne vám môžem povedať, že proste väčšinou toto, okrem stálych pracovníkov je tam hodne dohodárov a dohody o pracovnej činnosti, kde aj tak nevykazovali, pokiaľ neprišla kontrola, poľnohospodári, ale aj v potravinárskom priemysle že vykazovali päť hodín, niekedy dve hodine proste, jednoducho preto, že za tie peniaze, ktoré tam sú, nikto im nepríde pracovať ani z hľadiska prvovýroby pri zbieraní či úrody, alebo proste vecí. Takže tento zákon vítam.
Nehovoriac o tom, nehovoriac o tom, že treba všetko spraviť, aby klesli ceny potravín, ktoré sú neúmerne vysoké. Zoberte si cukor napríklad, 95 centov, dneska 1,60 euro. Ale môžem ich vymenovať potom v spotrebnom koši tých 12, sú ďaleko. V Poľsku je to, v Poľsku je to lacnejšie o 12 až 14 %, v Česku je to lacnejšie o 8 %. Takže keď berete, jednoducho treba všetko spraviť pre to, aby tie ceny základných potravín klesli. Pokiaľ tie ceny základných potravín neklesnú, tak tá najchudobnejšia vrstva, to sú dôchodcovia, vieme veľmi dobre, aký majú, aký je priemerný dôchodok, to je zhruba 500 euro, 550, takže tam je zhruba 730-tisíc ľudí. Keď vezmete to, čo sú na minimálnej mzde, tak je to zhruba milión 300-tisíc ľudí. Nehovoriac ešte o tých, ktorí berú dávky v hmotnej núdzi, invalidní dôchodcovia a ďalší. Čiže týmto všetkým ľuďom pomôžeme.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 10:30 - 10:31 hod.

Muňko Dušan

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 10:29 - 10:30 hod.

Stredák Anton

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Osobne si myslím, že na základe neúnosného zvyšovania potravín na Slovensku, ktoré nás trápi minimálne dva roky, je predkladaný návrh zákona veľmi dôležitý pre zníženie vstupných nákladov prvovýrobcov potravín. Vieme, že rapídne potravinárom stúpli pri cenotvorbe náklady z dôvodu zvyšovania energií, ale aj, samozrejme, zo zvýšenia cien surovín. Preto dočasné odpustenie časti odvodov do fondu...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 5.5.2023 10:24 - 10:28 hod.

Takáč Richard

Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, vystúpil by som k tomuto zákonu, k novelizácii zákona o sociálnom poistení.
V prvom rade chcem povedať, že ten návrh samotného toho zákona, ktorý tu predkladáme s kolegom pánom Richterom, je výsledkom v zásade, poviem to tak, že dvoch okrúhlych stolov, ktoré boli zrealizované, kde zvolávateľom bol pán podpredseda Juraj Blanár, za účasti potravinárov, poľnohospodárov, zahraničných obchodných reťazcov, slovenských obchodných reťazcov, bola tam aj štátna obchodná inšpekcia, všetci dotknutí. Ale musím povedať, že, a poďakovať pánovi predsedovi výboru pánovi Karahutovi zo SME RODINA, ktorý bol tiež prítomný, a musím povedať, že tieto dva okrúhle stoly boli čisto, čisto na odbornej úrovni, čo si teda pochvaľovali aj dotknutí jednotliví účastníci, ktorí sa tohto stretnutia zúčastnili.
Musím povedať, že v zásade ten náš návrh, alebo to zvolanie tohto okrúhleho stolu bolo určitým spôsobom jednoznačne suplovanie úlohy štátu a vlády, ktorá mala v tomto prípade konať už veľmi dávno pri tak rapídnom zvyšovaní cien potravín. My si pamätáme september 2021, v tomto pléne sme zvolávali prvú mimoriadnu schôdzu. Čiže tento návrh, ktorý tu predkladáme, je výsledkom okrúhleho stolu, kde vzišlo hlavne od potravinárov aj obchodných reťazcov tento návrh samotný, kde na pol roka – od 1. 7. do 31. 12. – do výšky minimálnej mzdy pri zamestnancoch v určitom sektore potravinárstva, dotýka sa to zhruba 27-tisíc zamestnancov, chceme v zásade odpustiť zamestnávateľom tieto odvody do sociálneho poistenia vo výške 25,2 % s tým, že vlastne štát to bere ako za zaplatené. Zamestnanec o nič nepríde, zamestnávateľ nemusí zaplatiť 25,2 % do výšky minimálnej mzdy z vyše 700 eur. To znamená, že má ponížené náklady, ktoré musí v dnešnej dobe vo veľkej miere vynakladať. A tam aj priamo odznelo na tomto pracovnom rokovaní, že v prípade, že k tomuto dôjde, tak nebudú musieť potravinári tlačiť na zvyšovanie cien, práveže opačne, budú znižovať predajné ceny pre obchodné reťazce. Tým pádom dosiahneme to, že vieme na pol roka, na určité obdobie znížiť, znížiť určitým spôsobom ceny.
Na tomto stretnutí ale došlo aj k takým nejakým základným návrhom, kde bude, pevne verím, že pri druhom čítaní predložený pravdepodobne aj pozmeňujúci návrh, ktorý zase nevznikne z večera do rána, ale vznikne na základe odbornej diskusie spolu s, napríklad s komorou SPPK, kde sme sa predbežne rozprávali, že by sme do tohto zahrnuli nielen určité spektrum potravinárov, ale zahrnuli by sme do toho aj prvovýrobcov, napríklad poľnohospodárov, ktorí sa venujú špecializovanej rastlinnej a živočíšnej výrobe, kde napríklad sa môžme baviť o napríklad v rámci rastlinnej alebo teda môžme sa baviť o rôznych zeleninároch, ktorí pestujú mrkvu, petržlen, ovocie, zeleninu rôzneho druhu, rôzne, rôzne, chovajú napríklad hydinu alebo iné zvieratá, čiže môžme zahrnúť.
Ja si myslím, že podľa tých výpočtov, ktoré máme, že v tomto prípade do výšky minimálnej mzdy 700 euro pri tých 27-tisíc zamestnancoch, ktorých sa to dotýka, je to nápor na štátny rozpočet niekde na úrovni okolo maximálne 30 mil. euro, plus keby sme tam zahrnuli pár ďalších poľnohospodárov, ktorých som spomínal, možno sa bavíme niekde na úrovni 40, 50 mil. euro. A v tom celkovom globále štátneho rozpočtu, ktorý je teraz dvakrát vyšší ako v minulosti, je nejakých 50 mil. kvapka v mori na to, aby sme vedeli takto našim, našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť. Na jednej strane im pomôžeme, ale na druhej strane spravíme to, že bude to mať efekt na zníženie cien potravín.
Toto je jeden krok z tých mnohých, ktoré by sa mali udiať na to, aby sme vedeli nejakým spôsobom vstúpiť do toho, že tie ceny tých niektorých základných cien potravín budú nižšie. Chcem požiadať kolegov poslancov Národnej rady naprieč opozícii, koalícii, toto je dobrý, správny návrh, chcem vás požiadať o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

5.5.2023 10:16 - 10:22 hod.

Richter Ján

Ďakujem pekne za slovo.
Obsahom tohto návrhu je dočasné zníženie ceny práce pre slovenských potravinárov; ide o súčasť prerokovaných návrhov za účelom zníženia koncových cien základných potravín v maloobchode na Slovensku. Jedná sa o odpustenie časti odvodov do fondu sociálneho poistenia, a to ich väčšej časti, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa za zamestnanca, a to v období od 1. júla tohto roku do 31. decembra tohto roku.
Môže niekto postaviť otázku: A čo potom? No, bude úlohou novej vlády, ktorá predpokladám, že v tom čase bude, aby zhodnotila účinnosť týchto opatrení, aby zhodnotila aktuálny stav a zareagovala tým, že splnil úlohu tento, splnilo úlohu toto opatrenie, alebo možno ju bude treba predĺžiť ešte na nejaké to ďalšie obdobie aj budúceho, budúceho roku.
To znamená, že konkrétne ide o sadzbu poistného na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu, ďalej sadzbu poistného na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, sadzbu poistného na garančné poistenie vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu. Ďalej sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu a sadzbu poistného do rezervného fondu solidarity zamestnávateľa vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu. Celkove sa tak v danom období znížia náklady tejto časti zamestnávateľov o 25,2 % u každého dotknutého zamestnanca, maximálne však do výšky aktuálnej minimálnej mzdy, čo vieme, že pre rok 2023 predstavuje alebo znamená čiastku 700 eur.
Čo je dôležité v tomto prípade uviesť, že poistné bude štát, resp. Sociálna poisťovňa považovať pri uplatňovaní budúcich nárokov z poistného systému zo strany poistenca za zaplatené. To znamená, že zamestnanci tým nebudú krátení, nad úrovňou minimálnej mzdy bude mzda podliehať štandardným sadzbám sociálneho poistenia v zmysle platnej legislatívy. Tá priemerná mzda v tom potravinárskom priemysle sa pohybuje niekde na úrovni 1 200 eur. To znamená, ešte raz, my riešime len tú čiastku do tých, do tých 700 eur.
Čo sa týka kvantifikácie dopadov uvedeného návrhu, podľa štatistických údajov a údajov, tak jak som povedal, zo Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory sa jedná o 27-tisíc zamestnancov, pri tom šesťmesačnom trvaní opatrení to znamená náklady na zdroje takmer 29 mil. eur.
Čo sa týka tých odvetví, sú to dve odvetvia, výroba potravín a výroba nápojov. Z tej výroby, výroby nápojov boli v tomto prípade vyčlenené a nerealizujeme, poviem to jednoducho, pivo, víno a lieh, pretože si myslíme, že to nie sú životne potrebné tovary pre tých ľudí, ktorých chceme riešiť. Vypadlo stade odvetvie čokoládového priemyslu, výroba škrobu a výroba tých komponentov krmiva pre tie domáce, domáce zvieratá.
Zároveň chcem povedať jednu vec, pretože reálne vznikli aj otázky, či by nebolo potrebné kompenzovať aj niektorých prvovýrobcov, ktorí majú priamy vplyv na tú koncovú cenu potravín, ktoré sú možno potrebné ku každodennému životu, že tu sme otvorení ďalšej, ďalšej debate pred tým druhým čítaním, sme pripravení sa, samozrejmá vec, že so zainteresovanými na túto tému, na túto tému ešte baviť.
Takže 176,4 eura je tá úľava, ktorá by pre každého zamestnávateľa, či už to je výroba, ja neviem, pekárenských výrobkov a mlieko, ktoré sú také najpodstatnejšie, mala predstavovať pre každého, pre každého zamestnávateľa na každého zamestnanca, čo si myslíme, že je slušný, slušná cena, slušný prostriedok pre to, aby vedeli ten náš konečný cieľ, ktoré celé tie tri zákony predstavujú, vedeli, vedeli garantovať. Toľko, na konkrétnejšie uvedenie som pripravený, ak budú postavené otázky, reagovať veľmi konkrétne.
Snáď ešte jednu vec, ministerstvo financií dalo nejakú pripomienku k tomu návrhu na dopadoch, ktorej celkom nerozumiem, možno sa bude k nej treba venovať pred tým druhým čítaním, lebo vyrátali dopady cez 50 mil. a hovoria od 32-tisíc zamestnancov. Keď som to rátal, čo to znamená tých 59 mil., to je priemerná mzda. My neriešime priemernú mzdu v tom sektore, ale riešime mzdu do výšky minimálnej mzdy, to znamená do 700, buď to tam niekto nepochopil, ale opakujem ešte raz, že sme pripravení s nimi na túto tému hovoriť.
Ďakujem.

Skryt prepis

5.5.2023 10:11 - 10:14 hod.

Richter Ján

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať jednu dôležitú vec, že túto novelu štyristošesťdesiatjednotky zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám, je treba vnímať v kontexte tých ďalších dvoch zákonov, ktoré súvisia s prijatím tých opatrení smerom k vysokej inflácii hlavne potravinárskych výrobkov, pretože celkom iste sama osebe táto novela by ten efekt, ktorý očakávame, z toho asi nedosiahla. Ja, pán podpredseda, by som chcel vystúpiť prvý v rozprave, pretože mám záujem, ak sú nejaké otázky, pripomienky smerom k tomu návrhu, aby na mňa mohli reagovať priamo poslanci, a preto v úvode sa chcem venovať len tým úplne najzákladnejším veciam veľmi stručne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Evidujem vašu prihlášku.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Čo sa týka samotného návrhu, no ak máme za cieľ urobiť všetko pre to, aby ceny tovarov od výrobcov potravinárskych pre obchodníkov boli nižšie, no tak musíme niečo urobiť pre to, aby sme pomohli zamestnávateľom túto nižšiu cenu dosiahnuť. To znamená, zámer tohto, tohto návrhu zákona je znížiť celkovú cenu práce u potravinárskych výrobcov, k tomu smeruje táto novela. Je to v podstate 25,2 %, ktoré zamestnávateľ za zamestnanca odvádza, a tento návrh zákona predpokladá, že na dobu šiestich mesiacov, to znamená druhý polrok tohto kalendárneho roku, by do výšky minimálnej mzdy, čo dnes predstavuje 700 eur, prevzal túto povinnosť štát. Pre informáciu, to predstavuje pri tých 700 eurách presne 176,40, ktoré by zamestnávateľ za zamestnanca neplatil. Tým by vlastne mohol zabezpečiť nižšiu cenu, ktorú ponúkne obchodníkovi, čo by sa malo prejaviť následne v tej celkovej cene daného potravinárskeho tovaru. Toto je hlavný cieľ.
Vybrali sme okruh, samozrejme, hlavne so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, potravinárskych výrobcov, ktorých sa táto problematika dotýka a u tých by sa mala táto, táto zmena presadiť. Je to nejakých 29-tisíc zamestnancov v rámci výroby potravín, ale k tomu by som potom bližšie a konkrétnejšie hovoril, hovoril v rozprave.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod 5.5.2023 10:06 - 10:10 hod.

Faič Vladimír

Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som rád, že sa rozprava aj faktické niesli vo vecnom duchu a vlastne sa nespochybnila, nespochybnil tento zámer, ktorý máme, kde chceme posilniť kompetencie ministerstva financií, ministerstva pôdohospodárstva aj Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k cenám a cenovému vývoju.
Niekoľko poznámok. Nazdávam sa, že je absolútne legitímne hovoriť o tom, či štát má, alebo nemá vstupovať do tvorby nástrojov, ktorými má ovplyvňovať cenový vývoj. Nazdávam sa, že tu nikto nepovie nikomu, že tu sú nejaké anarchistické strany. Ako hovoril pán Oravec, ide tu skôr o mieru, akým spôsobom sa jednotlivé politiky a, samozrejme, jednotlivé strany stavajú k tomuto, či chcú urobiť niečo, alebo skoro nič. Ak hovoril pán Viskupič o cenovej stabilite aj o tom, že Európska únia tento jeden fenomén zvýrazňuje a dáva ho na úroveň vývoja verejných financií a ekonomického rastu ako teda ekonomických nástrojov a veličín, tak to treba tak aj brať a k tomu vytvoriť aj príslušný mechanizmus.
Štát musí mať verejné politiky aj v oblasti cien a cenového vývoja, aj ekonomické a aj politické nástroje, ktorými má pôsobiť. Veď si povedzme otvorene. Obchod a podnikateľský systém funguje s cieľom dosahovať zisk. Samozrejme, aj uspokojovať potreby výrobkami, no ale štát a ja myslím, že aj poslanci Národnej rady sú súčasťou, cez verejné politiky sa musí zaoberať zvyšovaním životnej úrovne a sociálno-ekonomickým rozvojom štátu. Myslím si, že toto je hlavné poslanie nás a aj Národnej rady.
A ešte jednu poznámku. Aj v čase pandémií a posledné tri roky tiež tomu ukazujú, aké nástroje boli využité a čo sa vlastne nejakými pravidlami uskutočnilo. Už počas koronakrízy pravidlá stanovené verejnými inštitúciami postavili podmienky úplne diskriminačné pre podmienky predaja výrobkov pre malých predajcov, dokonca ich zatvorením. A úplne opačne, rozšírili priestor pre obchodné reťazce. Veď si to povedzme celkom otvorene, ak hovoríme o tom, že prečo je taká marža a prečo sú také zisky. No a samozrejme, že dá sa povedať, že s jedlom rastie aj chuť. A keď bolo zdražené, čo len všetko mohlo byť, tak predstavitelia záujmových organizácii s ministrom pôdohospodárstva uzavreli dohodu o udržaní cenovej stability potravín. No a tú cenovú stabilitu sa pokúšame dneska rozšifrovať a povedať, ako to vlastne je, aj s našimi návrhmi.
Toľko prosím, ešte raz prosím o podporu tohoto návrhu novely zákona. Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 10:05 - 10:06 hod.

Muňko Dušan

Pán poslanec, máš úplnú pravdu, pretože či energia, alebo aj plyn, poďme k energii. Energia bola, elektrina bola predaná cez lipskú burzu. Koľko bolo predanej tej elektriny našej alebo aj českej? 30 %, ostatné priekupníci sa nabalili. Tam mal zasiahnuť, samozrejme, regulačný úrad. To isté o plyne. O skvapalnenom plyne je zbytočné sa baviť. Keby sme všetko postavili, stálo by nás to ďalšie a nie sme konkurenčne schopní. Ani západná Európa nie...

Zobrazit prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.5.2023 10:01 - 10:05 hod.

Kamenický Ladislav

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Využijem rozpravu, myslím, že faktická je trošku krátka na to, aby som po... chcel povedať to, čo som chcel povedať.
No máme v podstate spor Friedman versus Keynes, mám pocit, máme tu friedmanovcov zo SaS-ky. Ja chcem jednu vec. Vy asi uznávate to, že existuje nejaký, nejaký hospodársky cyklus. A ja nespochybňujem to, že trh funguje v tom, keď je konjunktúra, keď sa všetkému darí, to je všetko v poriadku, vtedy to funguje. Ale zvyšuje sa aj tá príjmová nerovnosť. To musíte asi uznať. Na druhej strane tu máme obdobia tej recesie alebo keď ten trh padá a vtedy práve je tá úloha štátu, kedy musí zasahovať. A ja si myslím, že, však máme dnes mimoriadnu situáciu na Slovensku. Dokonca je oficiálna, čiže nebavíme sa tu len o potravinách, ale o ostatných veciach. A v tomto období, keď sme potrebovali, aby ľudia napríklad sa vedeli boriť s tou infláciou, kde sa bavíme o babičke alebo o nejakom seniorovi, ktorý reálne žije z 380-400 euro a rozmýšľa skutočne, či si kúpi tie lieky alebo tie potraviny. A to sú, to sú reálne príbehy ľudí. Tým ľuďom treba pomôcť.
Ja chcem povedať len, ja keď som videl pána Hegera, ktorý hovoril, že máme super, máme dvojpercentný deficit, a potom počúvam pána Klimeka, ktorý rozpráva o tom, že v roku 2022 sme mali 1,4 miliardy na pomoc pri energiách. Ale viete, koľko dal štát? 300 miliónov. 1,4 miliardy verzus 300 miliónov. 1,1 miliardy mohli dostať ľudia na to, aby sa im, sa im uľavilo z tých energií. Nebudem tu hovoriť, aj vy ste určite dostali účty za minulý rok. Nedoplatky. Každý má nedoplatok a veľký nedoplatok.
A to, čo hovorí pán Viskupič o tom plyne, že áno, že super, však keď ten trh funguje, tak mali sme tu plyn aj za 500, dnes je možno, neviem, teraz nepozeral som momentálny stav, ale okolo 40, možnože 45, neviem, alebo 17, jak ste povedali. Takže ako ten trh funguje v týchto mimoriadnych situáciách? No nefunguje. Toto, toto musí štát momentálne riešiť.
Čiže za mňa musím povedať, že my nechceme, keby tu bol, keby tu bola len vláda trhu práve v tých recesiách, o ktorých sa tu bavíme, pán Oravec, viete, čo tu vznikne? Vzniknú tie getá, ktoré vznikli v roku 1929 po veľkej hospodárskej kríze. To boli ľudia, ktorým sa darilo a zrazu boli všetci na ulici, mali tam to svoje auto, ktoré nevedeli predať, žili tam v maringotke a boli radi, že sú radi.
Viete, kedy sa dostal, dostal svet z tejto krízy? Dobre, bola tam vojna, samozrejme. A keď si pozriete len napríklad aj čísla, čo sa týka napríklad Dow Jones, ten sa vrátil na svoje úrovne v roku 1954. To bolo obrovsky dlhé obdobie, kým sa akože začalo znova dariť.
Čiže ja hovorím o tom, keď je mimoriadna situácia, štát musí zasahovať, musí sa starať o to, aby ľudia túto, toto obdobie prešli. A to, čo hovoríme, že sociálne, trhové a ekologické, no ja sa pýtam, čo je ekologické na tom, že ideme kupovať LNG. Za tankermi sa ťahá jedna obrovská, obrovská, obrovské Himaláje toho, čo, proti čomu tu celá Európska únia teraz bojuje, tými elektroautami a všetkými týmito greendealmi a neviem čím. Keď sa to rozmrazuje, zamrazuje, 15 % toho plynu unikne do ovzdušia. Toto je ekologické? A my sme mali lacný potrubný plyn, ktorý neuniká, lebo ide v potrubí, a bol za tých 17 dolárov, o ktorých sa tu momentálne bavíme. Čiže toľko moja odpoveď na to.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 9:53 - 9:55 hod.

Fico Robert

Ďakujem pekne.
Pán podpredseda Národnej rady, chcem podčiarknuť predovšetkým to, čo si povedal ohľadne sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva. My sme racionálni v SMER-e – slovenskej sociálnej demokracii a uznávame, že všetky tieto tri zložky –– teda sociálne, ekologické a trhové – sú rovnocenné. My nedávame do popredia, že to musí byť len sociálne alebo musí to byť len ekologické, alebo musí to byť len trhové. A to...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 9:40 - 9:42 hod.

Susko Boris

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, súhlasím s vami, že v systéme trhového hospodárstva a trhového mechanizmu by mal riešiť tieto otázky najmä trh, ak sme v štandardnom, ak sme v štandardnom režime. Ak však čelíme tu neštandardnému režimu, zlyháva trh, či už v energiách, alebo v iných oblastiach a nakoniec aj v oblasti potravín, tak tu máme nastavené mechanizmy už v platnom právnom stave, ktoré je možné využiť na to, aby sme...

Zobrazit prepis