Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať tiež pánovi predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky za ústretovosť. A ak by teda sa uvažovalo o tom, že sa tento návrh zákona posunie do druhého čítania, tak budeme radi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Habánikovi, pánovi rektorovi Habánikovi, ktorý naozaj s touto problematikou prichádza dennodenne do kontaktu a nielen s ňou v zmysle žiadostí o fondy. A, samozrejme, sa chcem poďakovať aj pánovi Vašečkovi teraz ako predkladateľ, aby som teda dodržoval rokovací poriadok.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za ústretovosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako jeden zo spolupredkladateľov tejto právnej normy ešte trošku bližšie vysvetlil niektoré jej náležitosti.
Cieľom predloženého návrhu zákona je, tak ako už bolo povedané mojím kolegom pánom poslancom Dušanom Jarjabkom, je zlepšiť prístup verejných vysokých škôl k finančným prostriedkom poskytovaným prostredníctvom Fondu na podporu umenia. Naším cieľom je tento prístup zlepšiť tým spôsobom, že v prípade, ak verejná vysoká škola – a my sa domnievame a predovšetkým asi táto novela zákona bude slúžiť najmä tým umelecky orientovaným verejným vysokým školám, také máme na Slovensku tri, dve sídlia v Bratislave, jedna v Banskej Bystrici, a ak tieto verejné vysoké školy budú sa chcieť uchádzať o finančné prostriedky z tohto fondu a rozmýšľajú o tom, že teda či majú, alebo nemajú zdroje na spolufinancovanie v spomínanej výške 5, 10, niekedy až 15 %, aby toto rozmýšľanie im nebránilo podať žiadosť a uchádzať sa o zdroje z tohto fondu.
Návrh je fiškálne rozpočtovo neutrálny. To znamená, že štátny rozpočet to nejakým spôsobom alebo ten fond nezasahuje. A nezasahuje to teda ani negatívne rozpočet verejnej vysokej školy. To znamená, že verejná vysoká škola by sa mohla uchádzať o prostriedky fondu aj bez toho, aby príslušný projekt, na ktorý ten grant získa, nemusela teda tam dávať tých spomínaných 5, 10 alebo 15 %. Myslím si, že aj takouto úpravou pomôžeme zlepšiť financovanie našich verejných vysokých škôl, osobitne umeleckých vysokých škôl, a tieto budú môcť získať dodatočné prostriedky na svoju činnosť a tieto, samozrejme, použijú v súlade s podmienkami príslušnej výzvy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorských výboroch do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som vás v krátkosti oboznámil s touto síce malou, ale nesmierne významnou novelou pre všetkých žiadateľov fondov i v rámci verejných vysokých škôl
Ako už pán predseda, predsedajúci uviedol, ide o v podstate pomoc pre vysoké školy v rámci ich fondovej činnosti. V dôvodovej správe uvádzame, že cieľom predloženého návrhu zákona je zlepšenie prístupu verejných vysokých škôl k finančným prostriedkom poskytovaným prostredníctvom Fondu na podporu umenia.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi v súlade a právami Európskej únie, v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, vplyvy na, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
A teraz trošku ľudsky. Máme nejaký Fond na podporu umenia. Do toho fondu, o ten fond sa uchádzajú, samozrejme, vysoké školy na základe nejakých žiadostí. No, ide o to, že z hľadiska výzvy vždy je napísané to tzv. spolufinancovanie teda verejnej vysokej školy. Ide o päť, desať, teraz už dokonca o 15 %. To znamená, o toľkoto tie verejné vysoké školy vlastne dostávajú menej. No, viete, spolufinancovať čosi, o čo si žiada, veď ja ako tá vysoká škola žiadam o to preto, lebo nemám asi peniaze. A žiadať zároveň tú vysokú školu, aby spolufinancovala ten projekt, na ktorý žiada tie peniaze, preto lebo ich nemá, sa mi zdá také krajne nelogické, a preto si myslím, že keby sme odstránili tú jednu vetičku, že toto všetko sa netýka verejných vysokých škôl, tak by sme tým vysokým školám veľmi pomohli a pomohli by sme im hlavne finančne. A viete, keby tie školy tie peniaze skutočne nepotrebovali, vysoké, na svoju činnosť, ktorú robia zásluhou dofinancovávania pedagógov, ale často aj študentov, tak by asi o tie fondy nežiadali.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. To je asi v krátkosti všetko na úvod. Eventuálne, keď budete chcieť nejaké bližšie vysvetlenie, samozrejme, sme aj s kolegom Jožkom Habánikom k dispozícii. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, ja len chcem navrhnúť, aby sme o tomto návrhu hlasovali v utorok 30. novembra o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, aj tí, ktorí tu nesedíte a počúvate nás z kancelárií a možnože cez telefóny z áut, chcem vás vyzvať, hlavne koaličných poslancov, na podporu tejto novelizácie zákona na ochranu slovenskej pôdy. A možnože tu máme nejaké otázniky a verím, že by sme ich, že ich vieme potom vyprecizovať a upraviť v druhom čítaní.
A hlavne chcem vyzvať tých poslancov, ktorí to vnímajú tak, že treba chrániť slovenskú pôdu, a nestotožňujú sa s takým postojom a pohľadom liberálov zo strany SaS, ktorí majú na to úplne iný názor, ktorý by najradšej predali všetku štátnu pôdu a všetko štátne je zlé, všetko je najlepšie, keď to budú vlastniť súkromníci. Takže chcem poprosiť o podporu a verím, že v druhom čítaní sa nám podarí toto upraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Len v krátkosti. Ďakujem pekne, že si sa stotožnil s mojím vystúpením, a verím tomu, že sa tá debata ešte rozprúdi a že sa nám to podarí dostať do druhého čítania a tam budeme môcť potom nejakými pozmeňujúcimi návrhmi aj vyjsť v ústrety kolegom, aby sme došli k volakému spoločnému riešeniu tohto problému na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tonko Stredák, chcem ti poďakovať za zhrnutie toho celého. Myslím si, že vieš, o čom hovoríš. Presne si aj vyvrátil tie slová tuto niektorých kolegov koaličných o tom, napríklad pani kolegyne zo SaS-ky, že zas tu začala s tým predtým, že dvanásť rokov a tak ďalej a tak ďalej, a pritom si ty presne povedal, že aké kroky sme my podnikli. Od roku 2013 sme nemali na Slovensku už z hľadiska prechodného obdobia po vstupe do Európskej únie chránené legislatívne nákup, respektíve predaj slovenskej pôdy pre cudzích, zahraničných rôznych investorov. Po tomto roku, ako si povedal, strana SMER – sociálna demokracia prišla so zákonom z roku 2014, 140 presne, o ktorom sa bavíme, ktorý teraz novelizujeme, ktorým sme, ktorým sme začali chrániť. Štyri roky poviem, že sme možnože nie úplne stopercentne, ale minimálne sme znemožnili a znefunkčnili vo veľkom nákup našej slovenskej pôdy rôznymi zahraničnými investormi. I napriek tomu sa to úplne nepodarilo, lebo sám si povedal, že máme tu pár subjektov, ktoré vlastnia napríklad 10-tisíc hektárov už slovenskej pôdy.
A toto je presne príklad toho, ako sa k tomu postavili vtedajší opoziční poslanci – OĽaNO, SaS, KDH – a napadli to na Ústavnom súde. A my sme pripravovali ďalšiu legislatívu, ale, samozrejme, teraz sú pri moci, vo vláde títo páni, ktorí to napadli na Ústavnom súde, a ja viem, že niektorým sa to nepáči, ale myslím si, že je úlohou tohto, tejto Národnej rady, aby prijala zákon na to, aby sme chránili slovenskú pôdu, lebo tú nenafúkneme, tú nevyrobíme, tú nekúpime.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.