Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, svoje vystúpenie by som začala slovami bývalého politika a diplomata Petra Weissa o súčasnej celospoločenskej kríze dôvery a spravodlivosti: „Hitmi predvolebnej kampane OĽANO bol boj s korupciou. Tvrdenie, že vlády SMER-u, že za vlády SMER-u sa ročne rozkradnú 3 mld. eur, prijatie zákona o hmotnej zodpovednosti politikov, obnova spravodlivosti a vrátenie Počiatkovej vily slovenskému štátu. Po viac ako dvoch rokoch vila má stále pôvodného vlastníka, hoci zábery na ňu urobili z Igora Matoviča premiéra a z Kristiána Čekovského, ktorý mu vnukol túto myšlienku, predsedu výboru pre médiá. Zákon o hmotnej zodpovednosti sa vyparil z koaličnej pozornosti, veď kto by chcel brať hmotnú zodpovednosť za všetky podivné obstarávania počas pandémie, no povedzte. Slovensko sa za dva roky rekordne zadlžilo napriek tomu, že mu do rozpočtu mali pribudnúť dvakrát 3 mld., ktoré sa za vlády OĽANO predsa už nemohli rozkradnúť.
Boj s korupciou sa začal pexesom Veroniky Remišovej, pokračoval vyhrážaním sa premiéra Matoviča na adresu lídrov opozície, aby ticho šúchali nožičkami a čakali, kým si po nich príde NAKA. Obšťastňoval ich vulgárnymi vyjadreniami, že sú mafia a patria do basy. O jednom opozičnom poslancovi povedal, že ho treba postaviť k múru a zastreliť. Len ťažko sa tieto slová z úst predsedu najsilnejšej vládnucej strany nedajú chápať ako politická objednávka určená orgánom činným v trestnom konaní. Igor Matovič zrejme dúfa, že obvinenie opozičného lídra vyvolá v spoločnosti katarziu a vráti ho na politické výslnie. Ľudia však vidia, že práve jeho pričinením namiesto očakávaného odpolitizovania justičných orgánov, došlo k surovej politizácii,“ toľko Peter Weiss.
Dôvera vlády úmerne jej neodbornému a katastrofálnemu vládnutiu neúspešne klesá, dôveruje jej len 30 % občanov. Namiesto sľubov obnovy dôvery v spravodlivosť nastala hlboká kríza v právnom štáte, ktorá prerástla do krízy politického systému a uplatňovania autoritárskych metód vládnutia. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady včera prijal uznesenie a odporučil plénu parlamentu odsúhlasiť žiadosť prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie do väzby Roberta Fica, ktorého vyšetrovateľ NAKA v rámci akcie Súmrak obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj opakovanému zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového a telekomunikačného tajomstva.
Prvýkrát som túto správu započula, keď som šoférovala v aute z provládneho rádia Expres, keď som počula o zosnovaní a založení zločineckej skupiny, tak som si myslela, že Robert Fico je obvinený z tej dookola omieľanej krádeže niekoľkých miliárd eur. Názov obvinenia bol tak silno mediálne úderný, že mnohí ľudia si to ešte dlho mysleli. Pri precitnutí sme prišli na to, že ide vlastne o to, že Robert Fico robil tlačovky, medializoval a verejne odhalil daňové podvody Igora Matoviča a bývalého prezidenta Andreja Kisku.
Daňový podvod Igora Matoviča bol premlčaný bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom. Tým Ivanom Miklošom, ktorého dneska opäť médiá vracajú na výslnie a na politickú scénu. Výstižne to vyjadril publicista Roman Michelko, keď bol podvodník a zločinec Matovič koaličným poslancom v roku 2010 až 2012, mal obrovské problémy a bol trestne stíhaný. Ministrom financií bol vtedy Ivan Mikloš, ktorý mu zahladil stíhanie jeho podvodov a zločinov finančnou správou. Berie si to teraz naspäť? Budem hovoriť, ako to bolo, budem spievať? Áno, dnes všetci bedákame, že je to premlčané. Za koho sa nestihol tento podvod Matoviča vyšetriť? Toho trnavského zločinca, aby to bolo už dnes premlčané? No za Mikloša, hovorí pán Michelko. Teraz si prišiel Mikloš a pýta si svoje percentá. Ja som ti pomohol vtedy, ty mne, ja na bráchu, brácha na mne, ale človek, ktorý na antikorupčnej rétorike vyrástol, chce presadiť najväčšieho známeho korupčníka za šéfa NBS Ivana Mikloša? A my máme veriť v spravodlivosť tejto spoločnosti? A ja dodám, že sme svedkami, ako nám médiá podsúvajú ďalej Ivana Mikloša ako odborníka a tvária sa, aby presvedčili mladú generáciu, že Ivan Mikloš je ten čistý, vynikajúci ekonóm, nepopísaný list.
Možno si poviete, prečo nazývam niektoré médiá provládnymi? Potrebujeme ešte iné dôkazy ako to, čo sa to stalo pred rokovaním pléna včera, keď sa pani poslankyňa Zemanová, keď som pani poslankyni Zemanovej priniesla k rečníckemu pultu okuliare, pretože klamala, že Robert Fico uteká, že sa vyhýba, že tu nie je a pritom sa naňho bezostyšne pozerala, ako sedí v poslaneckej lavici, ale to už ľudia na obrazovkách nevideli. (Reakcia z pléna.) Buď teda...
Blanár, Jura, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte možnosť faktickej poznámky.
Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
... nemá problém tak bezostyšne klamať, je slepá alebo ako to u koaličných poslancov býva, si niečo ráno šľahli. Keď som jej tie okuliare niesla, pani Kozelová išla k médiám alebo sedela v lavici a kričala: Netočte to, netočte! Ako členka pre kultúru a médiá im dávala príkazy. Príkazy televíziám, čo majú točiť a čo nie. Takýto obraz, Slováci, vám prinášajú dnešné médiá. To je jasne vidieť, ako dáva Matovičova poslankyňa médiám rozkazy preto, aby národ z tejto falošnej ilúzie, ktoré im prinášajú médiá, klamstiev, mal iný obraz, ako v skutočnosti je, ale ľudia už z tejto falošnej ilúzie a klamstiev precitajú, lebo ľudia už pomaly nemajú na základné životné potreby svojich rodín.
Mimochodom, pani Kozelová, keď po mne kričíte, bohužiaľ, tu nie je, myslela som, že dôjde včera, že jej to poviem, ale nie je tu dnes ráno a vôbec tu nie sú ani koaliční poslanci, lebo oni už presne vedia, ako budú stláčať gombíky, ako budú stláčať gombíky a ako budú hlasovať a nezaujímajú ich argumenty, dostali príkaz, rozkaz a úlohu.
Pani Kozelová, uvedomte si, že sme si nepotykali a pre tých občanov, ktorí nevedia, kto je pani Kozelová, je to tá pani, ktorá chodí do parlamentu v teplákoch. Preslávila sa zákonom o včelách a jej fotografie obleteli snáď celé Slovensko.
Vráťme sa ale k odbornej stránke a k dôveryhodnosti nositeľom tejto spravodlivosti, ktorí sú dnes vo vedení nášho štátu, ktorým okrem poslancov koalície už v tejto krajine hádam nedôveruje nikto, ale áno, 30 % ľudí im ešte dôveruje. A keďže aj ja som politička, aby som bola objektívna, budem citovať názory ľudí, ktorí sú odborníkmi v tejto oblasti a nikdy neboli v žiadnej politickej strane. To, že sme na Slovensku, rešpektujeme princípy právneho štátu, potvrdzuje aj dlhoročný bývalý vyšetrovateľ, vysokoškolský pedagóg profesor Jaroslav Ivor. Budem priamo citovať slová, ktoré odzneli v relácii TA3 22. apríla.
Redaktorka Anna Žitná sa pýta: „Trestní advokáti ale poukazujú alebo, samozrejme, mnohí toto celé komentujú, že pri organizovanej skupine pri tejto kvalifikácii, že to vnímame ako nejaký nátlak na toho sudcu, ktorý o tom bude rozhodovať, lebo naozaj, že potom v médiách sa objaví, že sudca ich nezavrel do väzby, že je to organizovaná skupina, lebo naozaj to znie hrozne ako nejaký nátlakový model na toho sudcu, aby vzal tých ľudí do väzby.“
Profesor Jaroslav Ivor odpovedá: „Ešte raz, takáto predstava je zakotvená vo verejnosti a v laickej verejnosti, v tomto smere, žiaľ, musím konštatovať, že tá úroveň právneho vedomia našich ľudí nie je veľmi vysoká a oni očakávajú pri každom takomto pojme zločinecká skupina, že musí ísť o väzbu. My, žiaľ, v európskych krajinách máme veľmi vysokú rozhodovaciu prax o väzbe a veľa našich obvinených, takpovediac je vo väzbe a nevyužívajú sa tie inštitúty, ktoré nám Trestný poriadok dáva. Veď Trestný poriadok napríklad dáva inštitúty nahradenia väzby, sú tam ďalšie štyri inštitúty, okrem toho existuje aj ďalšie primerané obmedzenie, ktoré súd môže takémuto stíhaniu, ktoré ho nechá na slobode, uložiť. Ale frekvencia využitia týchto ustanovení je u nás v práve veľmi nízka.“
Keď redaktorka Anna Žitná sa opýtala ďalej: „Keď teraz pozrieme na vyšetrovanie týchto prípadov, nie je to prvý prípad, je tu niekoľko ďalších za dva roky. Kajúcnici, opäť je to inštitút, ktorý sme prevzali zo zahraničia, v tomto prípade, ale v prípade politicky prepojených káuz, figurujú títo kajúcnici, sú to notoricky známi, známe mená niektorých ľudí. Jeden z nich napríklad figuruje v 86 prípadoch.“
Anna Žitná hovorí: „Ja si neviem spomenúť ani na 86 mien a ako to nie je problém si spomenúť po čase na 86 skutkov? Aké parametre má mať výpoveď takéhoto kajúcnika? On by mal vypovedať hneď všetko, čo vie, naraz, aby teda mohol byť považovaný za kajúcnika, alebo si môže spomínať ešte ďalších desať rokov, čo si pamätá a čo si nepamätá.“
Profesor Jaroslav Ivor odpovedá: „Ak začneme vôbec o tom pojme kajúcnik, mne sa to veľmi nepáči, lebo tento pojem je mediálne vymyslený pojem, ktorý nepozná žiadne ustanovenia v práve.“
Redaktorka Anna Žitná pýta: „Ale znie to lepšie ako spolupracujúci obvinený.“
Profesor Jaroslav Ivor odpovedá: „Ani Trestný zákon, ani Trestný poriadok to nepozná, vymysleli ho médiá, ale vráťme sa späť, prečo vlastne vznikol tento inštitút. Tento inštitút podobne ako mafiánska zločinecká organizácia vznikol v Taliansku, kde jedným z princípov organizovaného zločinu bol zákon omerty, zákon mlčania. Aby tento zákon bol prelomený, tak známy vyšetrujúci sudca Giovanni Falcone prišiel s touto metódou prelomenia mlčanlivosti a získal na stranu štáty jedného z členov organizovanej skupiny, ktorý sa priznal a, samozrejme, popísal svoju činnosť v tejto skupine. Ale postupom času, keď sme prevzali tento inštitút, u nás má tento inštitút oficiálny názov spolupracujúci obvinený alebo inštitút spolupracujúcich obvinených, pretože máme aj inštitút odloženia obvinenia a dokonca niektorá takáto spolupracujúca osoba ani nemusí byť obvinená a potom možno lepšie znie kajúcnik. Lenže zase kajúcnik to je ten, kto sa priznáva, kto sa kajá, prizná sa vám, že spáchal trestný čin a on ho ľutuje. Ale nikdy tam nemáme tú jeho činnosť v tom, že hovorí na iných ďalších členov alebo svojich priateľov, alebo spolupracovníkov, o ktorých sa dozvedel alebo počul, že páchajú trestnú činnosť. To je jednoducho neprípustné. To sa vymyslelo na Slovensku. A máme k tomu aj možnosti judikatúr, dokonca Európsky súd pre ľudské práva v tej známej kauze Adamčo, teraz dostal prednedávnom 25 rokov, tak bol zrušený ten náš rozsudok v tom zmysle, že princíp toho rozhodnutia len v tom, že voči obvinenému je jediný dôkaz – výpoveď spolupracujúceho obvineného, a to nestačí. Táto výpoveď spolupracujúceho obvineného alebo ak chcete kajúcnika, musí byť odložená, podložená množstvom iných procesov.“
Vážení, nie my hráme o čas, vy hráte o čas, lebo vidíte, že sú už dokonca aj rozhodnutia Európskeho dvora a vy veľmi dobre viete, že aj to, čo ste teraz zrušili na Roberta Fica, Európsky dvor to všetko odhodí. „Obrovskú službu,“ hovorí ďalej profesor Ivor, „zohrávajú v tomto médiá, pretože presne tak, ako sa, pani redaktorka, pýtate, práve kvôli medializovaným informáciám majú ľudia skreslené a pomýlené informácie a vnímanie a tieto bombastické kauzy vynikajúco poslúžia v politickom boji.“ Keď už nezaberajú médiá a klamstvá, ako to robia v prípade Roberta Fica, to už sú moje slová, lebo SMER práve pod jeho vedením ide percentuálne raketovo hore, tak táto politická garnitúra s manipuláciou momentálnou a emočnou výbavou sa uchýli k zatváraniu. Vôbec im pritom neprekážajú ani úmrtia ľudí, ktorí už nevinne zomreli vo väzbe.
Dovolím si tieto veci tvrdiť s úplnou istotou a poviem vám prečo. Ja hovorím vždycky z vlastných skúseností. Ja som zažila takýto lynč osobne ako primátorka v komunálnych voľbách 2018, keď v Humennom sa vystriedali všetky najväčšie politické špičky. Nebol to, vážení, politický boj. Prišla tam pani Remišová, pán Galko, pán Lipšic, pani Nicholsonová dokonca povedala, že moja prehra vo voľbách je jej osobným víťazstvom. Dokonca pripravili mediálne kauzy, ktoré sa dodnes nepotvrdili, ako napríklad že mesto Humenné musí vrátiť 150-tisíc Envirofondu, že mesto Humenné, odvysielala to televízia JOJ, boli z toho veľké reportáže.
Veľká kauza v médiách bola ako Jana Vaľová nechce premenovať Základnú školu v Humennom po Petrovi Breinerovi, pretože vraj kedysi, kdesi, ani neviem kde, Robert Fico nadával na Petra Breinera. Žiadne médiá však neuviedli fakt, že ministerstvo školstva nedalo súhlas k takémuto pomenovaniu školy, a to z dôvodu, že Peter Breiner stále žije a školy sa pomenúvajú po nežijúcich významných osobnostiach. Ako príklad slúži aj to, že napríklad materská škola v Topoľčanoch nemohla byť pomenovaná podľa hokejistu Šatana, ktorý je podľa mňa určite väčšia osobnosť ako brnkač Peter Breiner, ktorý urobí štyri koncerty za tri roky na Slovensku, v Prešove, v Košiciach a v Humennom, za jedno vystúpenie zinkasuje tisíc euro. Pýtam sa, kto mu platí tie cesty z Kanady? Kto mu platí náklady z Anglicka? Za tisíc eur by musel prísť pešo. Keď som ho však videla minule sedieť na námestí s pánom Kiskom a s pánom Bútorom s veľkými úsmevmi na tvári pri káve, bolo mi úplne jasné, odkiaľ tieto mediálne kauzy idú a odkiaľ sa šíria.
O mojej osobe sa v regionálnych voľbách natočili dva celovečerné filmy, ktoré komentovali moje priateľky, umelkyne, že sa im takejto cti v živote nedostalo. Natočil ich študent Cicha, ktorý na to dostal peniaze od štátu a použil ich pritom na nelegálne nahrávky. Ten istý Cicha natočil film pred rokom o pani Ivete Radičovej, ako bola u veštici a on počúval za dverami, ako Ivete Radičovej rozprávala táto, že ona sa má stať prezidentkou. Ja už tých filmov som videla toľko do budúcna, ktoré sa predpovedajú, ktoré natáčajú za spolupráce rôznych zahraničných podporovateľov a predpovedajú budúcnosť. Dnes už vieme, kto im tieto scenáre píše, čo sa má udiať a stať v našom štáte, ale najhoršie je na tom, že daná mocenská skupina to nielen financuje, ale ona to, vážení občania, aj realizuje.
Ako posledné spomeniem demonštrácie Za slušné Slovensko, ktoré sa konali, ako oznámilo rádio Expres, veľmi často na začiatku a na konci Slovenska, a to v Bratislave a v Humennom. Aj keď si povedzme, že koniec Slovenska je Snina, Medzilaborce alebo Svidník. Neviem, aký koniec mysleli, ale asi ten môj, ale ako mi to potvrdil Alojz Hlina, že budem najväčšia trofej na východnom Slovensku za SMER, tak to bol ten môj. Bolo to všetko perfektne zorganizované, presne tak, ako to je organizované teraz. Vyskúšali si to v komunálnych voľbách, ako môžu do kresiel primátorov dosadiť neschopné osoby alebo schopné všetkého za pomoci médií a pokračovať v tom ďalej.
Čas ale zabezpečil, že pravda vždy vyjde najavo ako v mojom rodnom meste. Verím, že pravda o Robertovi Ficovi tiež vyjde najavo, kde dnes používajú väčšinu, väčšiu úctu občanov používam ako kedysi a mnohým ľuďom sa otvorili oči. Ale vykonávači pokynov, ktorí sú teraz v meste Humenné poslancami, riadia toto mesto, dokázali klamstvami za pomoci celoslovenských médií vyhrať voľby. Ľudia ale rýchlo precitli, keď podpísali títo klamári vo vedení mesta 15-ročnú nevýhodnú zmluvu na odber tepla monopolnému výrobcovi, ten sa občanom okamžite odvďačil 53-percentným navýšením tepla a bol by hlupák, aby v tom každý rok nepokračoval a rekordne nezdražoval každý rok. Verte mi, že pri drahej mediálnej kampani vždy ide o biznis a politika slúži ako prostriedok.
Už len na okraj spomeniem túto rodinu Molnárovcov, ktorá vlastne vlastní priemyselný park, a viete prečo? A tepláreň. Ich syn je členom a sponzorom strany NOVA. Predsedom strany NOVA je Daniel Lipšic. Lipšic a strana OĽANO, NOVA a to chcem povedať aj po, pre pána Stančíka, ktorému uši nemôžem požičať, že včera som povedala, že to nebo..., že nie je Lipšic členom OĽANO, ale strany NOVA a spolu kandidovali v parlamentných voľbách.
Vráťme sa opäť do prítomnosti, i keď bez poznania minulosti prítomnosť nepochopíte. Prítomnosť, ktorú žijeme, už mnohí ľudia z dôvodu cenzúry média nazývajú často fašizmom. Spravodlivosť sa podobá časom Adolfa Hitlera, ktorý najprv pomenil sudcov a prokurátorov a potom už len chodil a ukazoval prstom.
Vysoké školy priamo otvorene hovoria o strate samosprávy, čo nebolo ani za komunistov. Za komunistov im tú samosprávu nechali, to robili fašisti. A ľudia, ktorí sedia bezprávne, právoplatne, bez právoplatného rozsudku niekoľko rokov vo väzbe, aby ich psychicky zlomili rôznymi metódami, nepripomína vám to fašistické metódy? Tu je nutné poukázať na fakt, že ak fašistické boli označované aj režimy, ktoré sa nedostali k moci, pozor, fašistickým hnutím, ale napríklad aj zásahom zahraničných médií alebo zásahom zahraničia. Nič vám to opäť nepripomína? To druhé by sme určite spĺňali.
Ešte sa vrátim k spomínanému uznesenie Roberta Fica. Politológ Ján Baránek sa o ňom včera vyjadril, že je to taká znôška nezmyslov, tam to dokopy by mohli dať každého premiéra namontovať, čo napísal. Počúvajte: „Zamyslime sa teda spolu,“ hovorí Baránek. „Ak by sa v dotknutom uznesení vymenili mená Fica za Matoviča a Kaliňáka za Mikulca, čo poviete? Určite by to sedelo,“ povedal pán Baránek.
Na koniec perla ducha z poslaneckých lavíc. Poslanec Tomáš Šudík z OĽANO sa v komentároch na facebooku vyjadril: Matovičova vláda je daná na Slovensku od Boha. Ja si myslím, že ako trest, vážení, ja si myslím, že ako trest, vtedy by som s ním súhlasila. (Ruch v sále.) To áno, takto sa vyjadril, že Matovičova vláda je tu od Boha, je tu daná od Boha. Ja hovorím, že áno, ale iba vtedy, ak by za tým bolo napísané, že Slováci to dostali ako trest. K bohorovnosti, vážení kolegovia z koalície, máte strašne všetci ďaleko, aj my. A Božie mlynu melú pomaly ale isto, to by ste si mali uvedomiť všetci, ale hlavne dnešní politickí kati, ktorí bez rozmýšľania, a nehovorte mi, že ste si chceli vypočuť argumenty, keď ešte len prišlo z Generálnej prokuratúry, ktorú vlastne poveril špeciálnu prokuratúru, o vydaní Roberta Fica.
Čo sa vážení objavilo na facebookoch? Nie, vy ste nehovorili, že my chceme počuť argumenty, my chceme vedieť, čo sa deje, my si chceme vypočuť druhú stranu. Klub SaS v tej sekunde vyvesil na facebook, budeme okamžite hlasovať za, my sme všetci za. Tak o čom tu rozprávate, toto nie sú politické objednávky. Ja som to zažila v komunálnych voľbách. Ja som to zažila, ako všetko bolo pripravené, ako sa robila kauza za kauzou, ako sa to medializovalo. V Humennom sa schránkoval Denník N, ktorý vychádza v počet 3-tisíc kusov, a v Humennom sa schránkoval, 12,5-tisíc do schránok zadarmo.
Vážení, bez rozmyslu zopakujem ešte raz, vy, kati, by ste si mali uvedomiť, že život sa dnes nekončí a mali by ste sa zamyslieť nad tým, kým stlačíte tlačidlo a čo vlastne urobíte, pretože určite nevina Roberta Fica sa dokáže.
Ďakujem.
