Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 sme dostali do rúk úplne na poslednú chvíľu, kedy zákon ukladá predložiť ho do Národnej rady. Čas na preštudovanie bol veľmi krátky, ale aj napriek tomu som sa snažila s ním detailne oboznámiť - a to nechcem byť osobná -, ale keď sme namietali na výbore pre pôdohospodárstvo, že potrebujeme čas na...
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 sme dostali do rúk úplne na poslednú chvíľu, kedy zákon ukladá predložiť ho do Národnej rady. Čas na preštudovanie bol veľmi krátky, ale aj napriek tomu som sa snažila s ním detailne oboznámiť - a to nechcem byť osobná -, ale keď sme namietali na výbore pre pôdohospodárstvo, že potrebujeme čas na zvolanie výboru aspoň dva dni, aby sme sa vedeli odborne diskutovať s ministrami, kolegyňa Anna Zemanová povedala: „Prosím vás, načo vám to je, vy aj tak zaňho nebudete hlasovať, načo je vám to čítať.“
Myslím si, že programové vyhlásenie je tak dôležitý dokument, že by si ho mali mať právo prečítať všetci poslanci, pretože všetci tu zastupujeme občanov Slovenskej republiky a mali by sme mať možnosť názory týchto občanov vyjadriť v parlamente. Zatiaľ stále žijeme v demokracii, aj keď niektoré prvky koaličných krokov a niektoré časti tohto programového vyhlásenia mi skôr pripadajú, že sa snažia túto demokraciu potlačiť. Keďže som toto volebné obdobie vo výboroch pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a pre kultúru a médiá, dotknem sa najmä týchto oblastí v tomto programovom vyhlásení.
Ale nedá mi, aby som nezačala od úvodnej časti programového vyhlásenia, hneď na začiatku predkladatelia uvádzajú: „Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať.“ Tieto slová, že vláda bude vždy hovoriť pravdu a čestne konať, by som dala do pozornosti všetkým občanom, aby nezabudli, čo táto vláda ľuďom sľubuje a čo je podľa mňa - a podľa toho, keď si predkladala pani Radičová takisto svoje vyhlásenie vlády, to isté rozprávala, vieme, čo sa potom udialo. Podľa mňa je to úplne nereálne už teraz a vôbec je to nereálne v živote, ale držím im palce. Jedine, ak pravdu a čestnosť možno bude určovať vládna koalícia, pretože pohľad na pravdu je veľmi rozmanitý, uhol videnia je vždy z pohľadu sedenia. A ak by pravda bola vždy taká jednoznačná, tak sa vás pýtam, načo potrebujeme vôbec v tejto republike súdy. Ale verím, že tak si to predseda vlády nebude predstavovať ako v prípade obyčajného človeka z Prievidze (ruch v sále), z Prievidze, kedy povie, čo je pravda, a daný človek mu odkáže, obyčajný človek, že to pravda nie je, je to lož.
A tak by sme mohli pokračovať vo viacerých veciach, kde možno niekedy aj ministri, aj predseda vlády, či už z neznalosti situácie, verím, že nie úmyselne, klamali, ale už klamali. Napríklad nevedomosť určite nie je to, ak zamestnávajú rodinných príslušníkov na ministerstvách a pred tým srdcorvúco odsudzovali rodinkárstvo. Jedni môžu, jedni nie.
Aj preto mám obavy, ako sa to uvádza v programovom vyhlásení v časti média a kultúra, že vláda bude bojovať proti hoaxom. Vláda v nej tvrdí, že so znepokojením sleduje nárast dezinformácií v médiách, a najmä na sociálnych sieťach, ktoré účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zariadenia a liberálnu demokraciu. V tejto časti neuviedli žiadne nástroje, ktoré na to použijú, a záron, zároveň neuviedli, neuviedla, kto bude ten, kto bude posudzovať, čo je hoax a čo nie je hoax.
Ja už napríklad teraz sa v parlamente stretávam s tým, že Ľuboš Blaha nie je zvolený za predsedu parlamentu, pretože šíri nepravdy a hoaxy. Kto to posudzuje? Kto? Alebo zriadia po vzore Georgea Orwella z románu 1984 ministerstvo pravdy, ktoré jasne určí, čo je pravda a čo nie? Prvý krok k tomu, že vláda má pravdu a nič len pravdu, je v tom, že idú vydávať vládne noviny. To znamená, že každý občan si v schránke nájde to, čo si má myslieť, a to, čo je podľa vlády pravda.
Aby som len nekritizovala, v programovom vyhlásení sú aj pozitívne veci, kde ma zaujala pasáž o rozvoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Vo svete je kreatívny priemysel veľkým zdrojom príjmov, preto je jeho rozmach aj u nás veľmi perspektívny. Vítam, že vláda má ambíciu vytvoriť podmienky pre čo najefektívnejšie čerpanie fondov z európskych fondov určených pre túto oblasť. A keďže som z východného Slovenka, predpokladám, že kreatívne centrá rušíme aj na regionálnu úroveň. Regióny sa musia rozvíjať aj v tomto smere. Bratislava je určite centrom kultúry v rámci Slovenska, ale ide o to, aby sme tú kultúru preniesli na celoslovenskú úroveň. Je dôležité, aby sa o podporu na rozvoj kultúry mohli uchádzať aj občianske združenia a iné organizácie v jednotlivých regiónoch.
Rovnako oceňujem aj zámer ministerstva kultúry o ochranu kultúrneho dedičstva, nehnuteľných kultúrnych pamiatok a ich sanovanie a obnovu. Ale pevne dúfam, že súkromné firmy nebudú iba tie, pretože vieme, ako sme sa dočítali z médií, veľa kultúrnych pamiatok údajne vlastní pán Kollár a pán Matovič trvale. Budem so záujmom sledovať aktivity vládnej garnitúry v tejto oblasti a opäť s ohľadom na regióny.
Podľa novej vlády je základným nástrojom finančnej podpory neštátnej kultúry národnostných menšín Fond na podporu kultúry národnostných menšín. V tejto súvislosti ma bude veľmi zaujímať fungovanie tohto fondu z hľadiska rusínskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. Je to preto, že sama som napoly Rusínka a napoly Slovenka. Rusínska menšina je po maďarskej a rómskej menšine treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou u nás, a tak verím, že túto kultúru určite obohacuje, aj keď je to majoritný národ. K rusínskej národnosti na Slovensku a k ich jazyku sa hlási vyše 55-tisíc obyvateľov, takže je to nezanedbateľná komunita, ktorá však veľmi je nespokojná, a musím povedať, že už dlhodobo s fungovaním Fondu na podporu kultúrnych, národnostných menším. Preto sa budem o túto vec intenzívne zaujímať a aj o to, ako si vláda konkrétne predstavuje implementovanie pripravovanej stratégie rozvoja miestnej regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín.
Pre krátkosť času sa vyjadrím stručne aj k pôdohospodárstvu, aj keď v dobrom konštatujem, že na obidvoch výboroch som položila viacero otázok ministrom, ktorí na ne odpovedali viac konkrétne. Ale, samozrejme, je mi ľúto, že viac konkrétne, konkrétnejšie tieto predstavy nie sú pretavené v programovom vyhlásení. A tak ak napíšete program všeobecne a v čase, keď sa začnú voliči pýtať, čo ste vlastne spravili, ten odpočet si vláda môže prispôsobiť ľubovoľne. Musím si vybrať vlasy. (Rečníčka si vyberá vlasy z ochranného rúška, ktoré má na tvári.)
Opäť zacitujem z vyhlásenia: „Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska.“ Je to dobré opatrenie pre ľudí rovnako ako odstránenie starých environmentálnych záťaží, kde programové vyhlásenie hovorí o konkrétne - odstrániť PCB látok na východnom Slovensku.
Budem rada, ak nastavíme aj spravodlivejší systém podpory poľnohospodárov.
Ale čo mi v programovom vyhlásení chýba, že úplne ostala nepovšimnutá problematika živočíšnej výroby, rastlinnej výroby a jej postavenia na trhu s komoditami. Samozrejme, nie je to sektor, ktorý patrí do portfólia ministerstva pôdohospodárstva, ale absolútne tu chýba akákoľvek zmienka o rozvoji vidieka, ktorý predstavuje dokonca polovicu názvu ministerstva, takže aj otázky súvisiace s plánom rozvoja vidieka úplne vypadli.
Je veľmi zvláštne, že programové vyhlásenie v tejto časti vôbec nespomína medializovaný zámer presúvať oblasť regionálneho rozvoja pod podpredsedníčku vlády pre investície. Bude sa teda tento krok realizovať alebo nebude?
A prekvapujúce je pre mňa, že programové vyhlásenie vlády absolútne mlčaním obchádza otázku súvisiacu s ekonomickými dopadmi koronavírusovej krízy na pôdohospodárstvo. Už nie je, dnes je zrejmé, že niektoré sektory budú veľmi negatívne zasiahnuté. Ide najmä o mliekarenský sektor a sektor živočíšnej výroby.
Ďalšia veta, ktorá ma v programovom vyhlásení tak trochu zaujala, ale zasa aj nadchla: „Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabým.“ Nie som už vo výbore pre sociálne veci, ale to, čo sa deje v prípade pandémie COVID-19 v zariadeniach pre seniorov, je doslova memento a radšej by ste toto mohli naozaj z programového vyhlásenia odstrániť. Už teraz to neplníte. (Reakcia z pléna.)
Na záver mi dovoľte, na záver mi dovoľte sa pozrieť ešte na oblasť, ktorá mi ako predsedníčke Únie žien Slovenska je veľmi blízka, a tou sú práva žien a vyrovnávanie rodovej rovnosti. Z programového vyhlásenia je jasné, že toto prioritou určite nebude. V celom dokumente sa spomína iba raz a to veľmi všeobecne: „Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovať diskriminácie žien.“ Z konkrétnych opatrení som nenašla iba jedno, umožnené utajeného tehotenstva a pôrodu, čo by mohlo pomôcť ochrane nenarodeného života, predchádzajúce k domácemu násiliu, ale pri tejto citlivej téme bude veľmi dôležité vidieť konkrétny návrh zákona.
Potom som našla už iba dve veľmi vágne formulácie, že vláda by chcela zabezpečiť vyrovnanie rozdielov v platoch a dôchodkoch mužov a žien. Tak tomu tlieskam, vážení, ale považujem to za sci-fi. Pýtam sa, ako chcete zmeniť nastavenie dôchodkov, ktoré sú vypočítané na základe výšky príjmov a odpracovaných rokov, a ako chcete zabezpečiť, aby súkromné firmy vyplácali rovnaké mzdy za rovnakú prácu pre mužov a ženy? Snáď keby bolo jasne napísané, že vláda dorovná vyššou valorizáciou dôchodky ženám. Ale pýtam sa, myslíte to naozaj vážne, keď chcete zrušiť 13. dôchodky, ktoré sú dnes pre všetkých?
Veta, ktorá zaznela vo všetkých médiách k programovému vyhláseniu vlády, pretože predseda vlády je podľa mňa skôr lepší marketér ako životný praktik, je to, že programové vyhlásenie vlády je najambicióznejším plánom v histórii Slovenska. Ja k tomu dodám na záver vetu od jednej slovenskej osobnosti: „Prehnané ambície sú ako zbraň hromadného ničenia.“
Takže, občania, verme im, ale buďme v strehu.
Ďakujem.
Skryt prepis
