Videokanál poslanca

Pán Pročko, ja na to, že ste ma obvinili, že som klamárka, aj keď vám to pán Suja vyvrátil, zareagujem na vás vtipom. Príde manžel domov a nachytá svoju manželku, ako laškuje so susedom. A manželka sa naňho pozrie a povie: "Preboha môj drahý, azda veríš mne alebo svojím očiam?" Presne takto. Vy nás tu presviedčate to, čo na vlastné oči preboha vidíme. Poviete, že nie je to politická nominácia byť prednostom napríklad a ja si tu prečítam, že Igor Matovič povie, že politickí nominanti budú prednostovia obvodných úradov a budú pravou rukou ministra. Vy ste bol v ôsmich, neviem, či v deviatich komisiách, Šudík bol v troch a pán Šudík rovno vymenoval za prednostu do Sniny svojho asistenta manželky brata. Však ja keď vám začnem rozprávať aké sú tam rodiny, však jasne, že vy nemáte členov, lebo nemáte, ale vy si menujete svojich bratov, frajerov, frajerky a neviem koho do funkcií. O čom sa bavíte? Toto je totálna diktatúra a každý, kto len okolo SMER-u sa pohol, tak mu asi idete vypáliť hviezdu na hlavu. Nehnevajte sa, bola som na výbore, keď váš kolega rozprával, že nie sú tie chránené dravce. Kedy mu tí poľovníci povedali, že za sto rokov tu nebolo toľko chránenej zveri ako je teraz. Mlčal váš kolega.
A ďalšiu vec, viem aj pána ministra, s kým sa stretáva, ako oligarchovia skupujú lesy. Ja vám to potom poviem. Prečo chce súkromné vlastníctvo? Pozrite sa, kto skupuje lesy pri Svidníku a tak ďalej a pán minister ho pravidelne navštevuje, pána oligarchu a sa s ním stretáva. Ja vám potom presne budem aj menovať tú oligarchiu, ktorú idete tuná budovať. Takže skúsme tam, niekde sa ísť, tak poďme do prostriedku, ja nie som proti vlastníkom lesov, nie som za rozbitie komory, ale skúsme nájsť, ak budeme meniť zákon, niečo, čo bude niekde v prostriedku. Niekde, čo bude vyvažovať, aby mohlo byť aj, aby mohli ľudia poľovať, ale nie tak, že keď budú vlastníci, že nepôjdete ani na huby, ani na kvety, lebo ten oligarcha, keď zobral tie lesy, ľudia boli hotoví.

Ďakujem veľmi pekne pán predseda za, podpredseda za zhovievavosť.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Najprv začnem od pána Kočiša. Pán Kočiš, ďakujem, máte pravdu je komora relevantným zväzom na komunikáciu s ministerstvom. Ukázalo sa to aj teraz, keďže ich vylúčili z rokovania a nechceli počuť ich pripomienky, nechceli s nimi ďalej rokovať. Tak je to tam jasne vidieť, že sú tam ľudia, ktorí majú možno iné názory ako majú úradníci s poza stola a ktorí nechcú spolitizovať poľovníctvo.
Pán poslanec Blcháč, áno samospráva vždycky preukázala životaschopnosť, preukazujeme to vo všetkých odvetviach, takže ďakujem.
A pán poslanec Kuffa, ja si myslím, že funguje aj Slovenský poľovnícky zväz, aj Slovenská poľovnícka komora, a tak ako sa vyvíja ako ste povedali od grófa Andrássyho sme už niekde inde, tak sa vyvíja aj poľovníctvo, vyvíjajú sa aj zväzy a komory. A to čo som chcela dodať a som nedodala, pán Mičovský sa už pokúšal v roku 2014 dať na Ústavný súd, že platenie členstva v tejto komore je protiústavné. Viete ako odpovedal Ústavný súd? Že nie je protiústavné.
Takže ja nerozumiem tomu prečo keď ideme tvoriť zákon, najprv ideme rozbiť komoru, aby tá komora nemohla legislatívne pracovať, pretože ju už samo ministerstvo vylučuje z pripomienok alebo z nejakých vecí. Najprv ideme rozbiť to čo funguje, a potom dáme zákon.
Tak to čo nefunguje v tej komore a ona vykonáva kopu činností, ja som ich chcela prečítať, tak im zoberme tieto činnosti zo zákona, ale nenechajme to politickým nominantom. Veď dneska okresné úrady prednostovia boli takto menovaní do funkcie jednoducho, že normálne poslanci Národnej rady boli členovia komisie. Keby sa toto stalo za niekoho iného, tak nechajme ako povedal aj pán Blcháč, tu samosprávu, nechajme tých poľovníkov nech sa sami teda alebo nejakým spôsobom rozhodnú a ja si nemyslím, že všetci, tu váš kolega povedal, že on neplatí do poľovníckej komory. Ale tak ja nerozumiem, však sa asi môže aj naďalej rozhodnúť.
Takže nechajme organizácie pracovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zvery, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálfyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zvery následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastalo v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11.5.1947 v Brne vznikla Celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nie len poľovníkov. Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilne organizácia nemala tú silu






===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zvery, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálfyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zvery následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastalo v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11.5.1947 v Brne vznikla Celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nie len poľovníkov. Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilne organizácia nemala tú silu






===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?

Ďakujem veľmi pekne. Možno si mnohí povedia, prečo ja o poľovníctve, tak som v pôdohospodárskom výbore. Pán predrečník, pán poslanec, chcela by som povedať, prečo najprv neopravíme zákon, ktorý naozaj môže zobrať poľovníckej komore určité kompetencie, ktoré by mohli prejsť cez štát. Ale ako hovoria moji predrečníci nie je možné, aby všetky prešli na tie obvodné úrady. A potom následne sa zaoberajme členstvom v komore. Ja keď som si pozrela dobre, tak v roku 2014, lebo v roku 2014 boli jasne, pán minister dal na Ústavný súd, že je protiústavné, aby boli povinné členské poplatky na Komore. Ako rozhodol protiústavný súd? Že to nie je protiústavné. Čiže sústavne sa proti tej komore bojuje, proti tým ľuďom, ktorí vlastne, bojuje proti tým ľuďom, ktorí vlastne sú nejak odborne zdatní. A keď sa vrátime k tým obvodným úradom, ktoré by prebrali všetky tieto, vážení pán kolega, všetko spolitizované. Ja som ešte toto nezažila, vám poviem, aby si OĽANO dosadzovalo ľudí na obvodné úrady prednostov, aby vo výberových komisiách boli poslanci Národnej rady. Pre Boha živého. Keby toto, samozrejme, v Humennom bol Šudík. Však, čo sa smejete. Však keby sa toto stalo za SMER-u, že poslanci Národnej rady si idú vyberať prednostov, tak to je neuveriteľné toto. Takže potom nerozprávajme sa a skúsme naozaj najprv zmeniť zákon, skúsme tej Komore dať tie kompetencie. Prosím vás pekne, pán Pročko, nevrieskajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, ukľudnime sa v sále. Prosím, pán poslanec Pročko, prosím pekne, nerušte priebeh schôdze.
Dajte ešte raz čas poslankyni Vaľovej. Dajte čas, prosím, nový náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
V poriadku. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže chcem povedať, skúsme najprv naozaj zmeniť zákon. Skúsme tej Komore dať tie veci, ktoré doteraz plnila dobre. Skúsme niečo preniesť na štát a naozaj nerobme to, že prídu ľudia pripomienkovať na ministerstvo pôdohospodárstva veci. Na ministerstve pôdohospodárstva im povedia, že všetko bude tak nejakým spôsobom ako sa dohodli a oni potom prídu tí poľovníci, oni boli naozaj na tom výbore. Ja som otvárala oči, čo sa tam dialo. A sa k tomu aj vyjadrím vlastne, ako sa tam klamalo, aká zver je a podobne. Tak ja som fakt prekvapená. Tak nie som naozaj poľovník. Nikdy som nepoľovala, ale skúsme to nejak, ako sa hovorí, tým gazdovským rozumom urobiť. A nie najprv zrušíme organizáciu, kde sú odborníci, kde celý život ľudia žijú poľovníctvom. Nehovoríme, že v žiadnej organizácii nie sú len dobrí a zlí. A potom keď urobíme ten experiment, tak potom si prispôsobíme zákon a potom nebudú obvodné úrady stíhať. Už dneska nestíhajú tie veci, ktoré majú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spomenuli ste reláciu "Pumpu", spomenuli ste pána Lučanského a ja vám musím povedať, že ja som pred chvíľou počúvala ďalších predrečníkov a ja som ako žena ako človek ľudský zhrozená z toho, čo sa tu deje. Vážení, ak naozaj pána Lučanského viedli v reťaziach ak spadol rozbil si hlavu, akokoľvek ľudskú bytosť dať do reťazí viete to je niečo strašné. A vy máte toľko v sebe vlastne takého farizejstva, že tu predložíte zákon, že pes nemôže nemôže byť na reťazi preboha, že pes nemôže byť na reťazi, chodíte nás tu všetkých presviedčať, že ako je dobre, aby pes nebol na reťazi čo ten pes podľa mňa mal možno majú osem metrovú dlhšiu reťaz a zrazu sa dozvieme, že Lučanského vodili na reťazi horšie ako zviera, no ja som z toho, nie ste vy farizeji. Tak dajte zákon, že aj ľudí nemožno vodiť na reťazi lebo začali ste ich na reťaziach voziť vy. Aj tých ľudí, preboha ja som fakt z toho zhrozená. Takže sa zamyslite, že čo vlastne v tejto spoločnosti presadzujete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podporím vás v tomto, lebo ja som sa pred chvíľou presne týmto zaoberala, koľko dostali tie skupiny rôzne, ktoré podporujú LGBTI a podobne. Ale viete prečo ma to tak, viete prečo ma to tak zobralo za srdce a možno aj tých ľudí? Pozrite si ministerstvo financií. Ministerstvo financií má na svojej stránke napísané, že tohto roku nedostanú mesta a obce, občianske združenia, nikto nedostane peniaze, lebo je mimoriadne ťažká situácia čo sa týka rozpočtu a financií. Čiže žiadne mesto, žiadna dedina, nikto nebude podporený, ale my tu zrazu dáme 700 tis. na podporu týchto skupín dúhových pochodov a podobne.
Pani ministerka, ja som vás navštívila a prosila som vás, keď tu boli, vy ste síce tam nebola, bol tam váš štátny tajomník, poviem zase zo života. Mala ste asi dôležitejšiu vec ako sa stretnúť s poslankyňou Národnej rady, keď tu bol protest firmy Nexis. Ja som vás vtedy prosila, som vás upozornila čo sa tam deje a zároveň som vás upozornila na predsedu humenského súdu. Mám málo času, aby som to rozviedla, ktorý vlastne bol vylúčený Ústavným súdom, lebo práve tomu podnikateľovi, kde tu ľudia kričali ako ich ničí a likviduje, je to jeho kmotor. Práve klamal, dal sa vylúčiť a keď prišiel proces asi o 2 mil. s mestom, mesto prvé úspešný súd vyhralo, tak sa tváril, že on toho podnikateľa nepozná, až Ústavný súd ho vylúčil. Krajská predsedníčka súdu zmenila za takéto, to boli obrovské peniaze, zmenila rozvrh a tohto sudcu tam dala, aj keď vedela, že je to kmotor podnikateľa, ktorému pán Lipšic, ktorého ... pána Lipšica dostal ako a sponzor veľa peňazí. Za tri dni ste mi odpovedala, že to tak nie je, že je po všetkom, ani ste si to nestihla preveriť.

(Prosím, vymazať rámček.) Ktoré pani ministerka z rozdala, pretože ona ich spomenula iba na postihnuté deti. A to aj z toho dôvodu, že práve nám v SMER-e sa vyčítalo koľko dávame peňazí starostom na sociálne programy a podobne. V čase najväčšieho výpadku príjmov ministerka Kolíková rozdala vyše 700 tisíc. Ja som si pozrela Sexistický kix 40 tisíc, LBGT Košice 51 tisíc, Teplá vlna 49 tisíc eur. Vite, ja sa myslím, že všetci samozrejme majú právo vo svojom živote žiť spôsobom, alebo za zavretými dverami ako uznajú za vhodné. Ale viete, na toto všetko sa skladajú všetci daňový poplatníci. A viete ako ma to napadlo, keď ja som akurát bola v taxíku a vždycky čerpám od ľudí, pretože najlepšie sa stretáva s ľuďmi aký na to majú názor. A keď v taxíku preto to povedali, že 700 tisíc pani Kolíková rozdala po 50 tisíc LBGT, Teplej vlne a podobne, otočil sa taxikár, nevedel, vôbec na nepoznal len ... (nezroz. vyslov.) povedal, no pani vy počujete čo sa tu deje. Tak my nemáme na chleba, my nemáme z čoho žiť a my sa máme skladať týmto skupinám na to, aby sa oni mohli promenádovať po Bratislave, na to, aby sa oni mohli ukazovať, na to, aby mohli chodiť po meste. Tak kto mne zaplatí, občanovi, ktorý pracujem, občanovi, ktorý sa starám o deti, aby mi dal peniaze, aby ja som mohol ísť po meste a sa promenádovať a sa ukázať vlastne ako žijem. Tak na čo nám to vnucujú. Kvôli čomu dávajú na to peniaze a vnucujú to bežným ľudom a ešte za naše peniaze. Takže viete, tí ľudia sa cítia veľmi zle a z ich peňazí sa dáva na takéto pochody a na všetky možné veci a nepodporujú sa ľudia, ktorí dneska naozaj nemajú z čoho žiť, ktorí sa slušne chovajú, starajú o rodinu a vlastne nehovorím, ale prečo.