Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, pani ministerky, páni ministri, moja interpelácia bola podaná a odpoveď som dostal pod číslom 03125/2023/SRP/27665-M. Interpelácia bola v znení, kde som požadoval od ministra dopravy Andreja Doležala informáciu o aktuálnom stave štúdie uskutočniteľnosti cesty 1/64, a to Topoľčany - Žilina, hlavne z pohľadu a v stanovisku o tom, v akom, v akej situácii sa to celé nachádza z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti, kde som teda žiadal o tom informáciu ako budú zabezpečené podkladové dokumentácie, v rámci hlavne budovania II. etapy obchvatu mesta Prievidza, kde som položil dve základné otázky, a to aký je stav aktuálny z hľadiska prípravy realizácie verejného obstarávania tejto štúdie uskutočniteľnosti 1/64 Topoľčany - Žilina a aký je predpokladaný termín dodania tejto aktualizácie štúdie v rámci tejto cesty Topoľčany - Žilina.
Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že táto štúdia sa nebude uskutočňovať, ale v zásade bude, bude samostatne riešená, riešený obchvat mesta Prievidza, v rámci tej druhej etapy, čiže komplexne, kde som sa dozvedel, že tento obchvat mesta Prievidza bude vypracovaná nová štúdia, ktorá bude predložená v rámci štúdie uskutočniteľnosti, v rámci, ako podmienka na financovanie z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. Čiže v zásade informácia je pre mňa postačujúca v tom, že ide to samostatne, nepôjde to v tom veľkom balíku celej tej cesty Topoľčany - Žilina, čiže bude samostatne sa riešiť tento obchvat mesta Prievidza. To znamená je tam predpoklad, že by to malo byť rýchlejšie aj skoršie, ale viem, že tu nie je pán minister Doležal, ale je tu pán minister Krajniak a on je od nás, takže tiež mu určite záleží na tom, aby obchvat mesta Prievidze bol čo najskôr vybudovaný, preto by som sa chcel spýtať, neviem teda, minimálne môže potom sprostredkovane nejakú informáciu, či v nadväznosti na proces transformácie uhoľného regiónu, ktorý teraz aktuálne prebieha, že aké konkrétne kroky a v akom časovom horizonte plánuje urobiť ministerstvo dopravy na to, aby spomenutá nová štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má vyhodnotiť relevantnosť realizácie úsekov rýchlostných ciest, alebo úprav modernizácie ciest I. triedy na Hornej Nitre bude spracovávať teda čo najskôr. Čiže mám takúto nejakú doplňujúcu otázku, ak teda by vedel potom pán minister Krajniak sprostredkovať nejakú odpoveď od pána Doležala. Ďakujem veľmi pekne.

Národná rada má kontrolnú pôsobnosť voči vláde Slovenskej republiky, má obmedzené kompetencie. Tým, že bola vyslovená nedôvera vláde a bola prezidentkou Slovenskej republiky vláda odvolaná, bola poverená vykonávaním funkcií vlády až do vymenovania novej vlády, a to v obmedzenom rozsahu v intenciách a rozsahu, ktorý stanovuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 115 ods. 3, resp. v súvislosti s čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky. Na niektoré kompetencie vláda má, resp. niektorú pôsobnosť, kde vláda rozhoduje v zbore, má neobmedzenú pôsobnosť, niektorú pôsobnosť nemôže robiť vôbec ako napr. zásadné otázky týkajúce sa hospodárskej a sociálnej politiky, resp. vnútornej a zahraničnej politiky a niektoré kompetencie vláda rozhodovať v zbore má len s kontrasignáciou prezidentky Slovenskej republiky, a to sa týka najmä pri vymenovaní vyšších štátnych úradníkov, okrem teda samotných ministrov, ktorí už túto kompetenciu nemajú, ale vláda môže menovať ďalších významných vyšších štátnych funkcionárov, na základe buď osobitného zákona, avšak takúto kompetenciu vláda má len po predchádzajúcej kontrasignácii, teda s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade samostatne. To hovorí čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kedy sa hovorí, že ak prezident odvolá vládu podľa ods. 1, rozhodnutím vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r), pričom výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajú súhlas prezidenta Slovenskej republiky. V tomto prípade sa jedná najmä o písm. m).
Aj keď Národná rada Slovenskej republiky stratila svoju kontrolnú pôsobnosť v tom zmysle, že nemôže už ďalej vyslovovať, či nedôveru vláde, alebo nevysloviť dôveru vláde, keďže táto vláda je už odvolaná, už jej bola vyslovená nedôveru a bola odvolaná, napriek tomu Národná rada stále má ďalšie kontrolné právomoci voči vláde a vláda stále aj keď je v demisii, zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Legitimita vlády Slovenskej republiky je odvodená od legitimity poslancov Národnej rady, ktorí ju naďalej majú právo kontrolovať a vláda za to aj Národnej rade zodpovedná. Tým, že súčasťou materiálov, ktoré sa predkladajú na rokovanie vlády, ktoré, ktorá vláda má schvaľovať, tento dokument absentuje, tak Národná rada Slovenskej republiky nevie vykonávať svoju kontrolnú činnosť, pretože nemá vedomosť o tom a nemá ju odkiaľ vedieť, či prezidentka Slovenskej republiky pri výkone svojich právomocí rozhodovať v zbore o otázkach, kde je potrebná kontrasignácia prezidentky Slovenskej republiky, či túto pôsobnosť vykonáva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo ju nevykonáva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu si myslím, že odpoveď pána premiéra v tom zmysle, že súhlas pani prezidentky na webstránke rokovaní vlády ako ich v predkladacej správe nie je povinnosťou zverejňovať, je absurdná.
Pokiaľ si zoberieme dokumenty podľa, ktorých rokuje vláda, tak je to najmä rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. 6. 2001, ako aj smernica na prípravu predkladania materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. 6. 2001. Obidva tieto dokumenty sú však dokumenty do dobrých časov. Do dobrých časov, kedy vláda vládne v plnom rozsahu svojich právomocí, teda keď nemá obmedzenú pôsobnosť na základe poverenia prezidentky Slovenskej republiky, alebo prezidenta Slovenskej republiky. Ani jeden z týchto dokumentov nereflektuje na skutočnosť, že by vláda bola v demisii a že okrem štandardných náležitostí, ktoré sú súčasťou materiálov na zasadnutie vlády, tu môže byť aj iný dokument, ktorý vyžaduje Ústava Slovenskej republiky na to, aby vláda v zbore vôbec mohla o takomto uznesení, ktorým odvoláva, alebo vymenováva vyšších štátnych úradníkov rozhodovať, a preto si myslím, že takýto dokument mal byť neoddeliteľne súčasťou materiálu, ktoré sú predkladané na vládu.
Pokiaľ sa budem opierať o samotný rokovací poriadok vlády, tak v čl. 16 sprístupňovanie informácií súvisiacich s rokovaním vlády ods. 3 sa hovorí, že Úrad vlády Slovenskej republiky sprístupňuje na internete texty materiálov predložených na rokovanie vlády, stanoviská organizačných útvarov Úradu vlády Slovenskej republiky k týmto materiálom, programy rokovania vlády, prijaté uznesenia, vrátane ich príloh, ešte raz, vrátane ich príloh, záznamy z rokovaní vlády a konečné znenia materiálov schválených vládou, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Súhlas prezidentky Slovenskej republiky s vymenovaním štátnych úradníkov, alebo odvolávaním vyšších štátnych úradníkov je prílohou materiálu, o ktorom rokuje vláda aj keď nie je súčasťou možno tak ako sa píše v odpovedi, materiálu, ktorý sa predkladá na vládu, ale ktorý následne predseda vlády žiada prezidentku, aby vyjadrila predchádzajúci súhlas, a tento súhlas musí byť doručený vláde Slovenskej republiky pred rozhodovaním vlády o takomto uznesení. To znamená, že tento materiál nie je žiaden problém dodatočne zaradiť do materiálu, ktoré sú predkladané na vládu, pretože ten materiál musí mať vláda k dispozícii pred tým ako začne rokovať o tomto bode programu.
Čiže ak samotný rokovací poriadok hovorí, že úrad vlády sprístupňuje na internete aj materiály vrátane ich príloh, tak tento dokument tvorí prílohu celého materiálu, pretože na základe tohto a len na základe tohto súhlasu prezidentky Slovenskej republiky vláda môže rozhodovať v zbore o týchto otázkach. Aby som pokračoval vrátených príloh, záznamy z kovaní vlády a konečné znenia materiálov schválených vládou, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Čiže ak to aj nie je súčasťou pôvodného návrhu materiálov, ktoré sa na vládu predkladajú, tak súčasťou konečného, konečných, konečného znenia materiálu schválených vládou, to musí byť, pretože ten súhlas prezidentky v každom jednotlivom prípade musí byť súčasťou materiálu na vládu. Smernica na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorú som citoval, schválená uznesením vlády č. 512/2001 hovorí v čl. 6 návrhu uznesenia vlády, "návrh uznesenia vlády nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ani politickými záväzkami prijatými Slovenskou republikou a nesmie presahovať pôsobnosť a právomoc vlády ani toho, komu sa úlohy navrhujú", nesmie presahovať právomoc.
No pokiaľ súčasťou toho materiálu ten súhlas prezidentky nie je, tak nikto nevie ani Národná rada ako kontrolná inštitúcia nad vládou, či takýto, takéto uznesenie vlády a takéto rozhodovanie vlády v zbore prekračuje právomoc vlády, alebo, alebo neprekračuje. Takisto čl. 8 náležitosti vlastného materiálu hovorí, že vlastný materiál, správa koncepcie a informácia a pod. musí byť doručený a musí pritom poskytovať presnú a komplexnú informáciu o danej problematike. A potom hovorí, že čo má obsahovať najmä. Okrem toho predkladacia správa k danému materiálu hovorí, že musí obsahovať, ak bol materiál prerokovaný v poradných orgánoch, ktorých a s akým výsledkom a v ktorých poradných orgánoch ešte má byť prerokovaný. Ak materiál bol prerokovaný vládou, sa má predložiť inému orgánu, ktorému orgánu a na aký účel, takisto musí byť súčasťou predkladacej správy.
Napriek tomu, že expressis verbis výslovne dokument s názov súhlas prezidenta Slovenskej republiky s odvolaním, alebo vymenovaním vyšších štátnych úradníkov nie je vymenovaný v ani smernici, ani v rokovacom poriadku, keďže tieto dokumenty, ako som povedal, sú vytvorené pre dobré časy, kedy vláda vládne s plnými kompetenciami, tak zo znenia aj rokovacieho poriadku vlády a zo znenia aj smernice na predkladanie materiálov a prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády si myslím, jednoznačne vyplýva, že takýto súhlas prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vyjadruje kontrasignáciu v zmysle ústavy na to, aby vláda vôbec mala kompetenciu rozhodovať v zbore, musí byť súčasťou materiálov, ktoré sú zverejňované na internetovej stránke, a preto považujem túto odpoveď za nepostačujúcu a za v zásade v rozpore s ústavou a s Právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Chcel by som zdôvodniť prečo s tým vyjadrujem nesúhlas. V tejto odpovedi, ja to zostručním, nebudem to čítať celé, tá odpoveď by mala byť zverejnená, sa hovorí, že súhlas pani prezidentky Slovenskej republiky v predkladacej správe uvedený nie je, nakoľko materiál je doručený na Úrad vlády Slovenskej republiky , až následne ho predseda vlády zasiela pani prezidentke so žiadosťou o vyjadrenie súhlasu. Súhlas pani prezidentky Slovenskej republiky na web stránke rokovaní vlády ako aj v predkladacej správe nie je povinnosťou zverejňovať. No s týmto samozrejme nie som spokojný a ani s tým nesúhlasím a odôvodním prečo.
Vláda Slovenskej republiky, ktorej bola vyslovená nedôvera Národnou radou Slovenskej republiky a ktorá zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky a Národná rada má kontrolnú pôsobnosť voči vláde Slovenskej republiky, má obmedzené kompetencie. Tým, že bola vyslovená nedôvera vláde a bola prezidentkou Slovenskej republiky vláda odvolaná, bola poverená vykonávaním funkcií vlády až do vymenovania novej vlády, a to v obmedzenom rozsahu ...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister, vážené pani ministerky, vážené kolegyne, kolegovia, interpeloval som predsedu vlády Slovenskej republiky s otázkou prečo vláda v demisii, ktorá má obmedzené právomoci a ktorá na určité úkony potrebuje kontrasignáciu prezidenta Slovenskej republiky, v tomto prípade prezidentky Slovenskej republiky, tento súhlas, ktorý v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prezidentka je povinná dať ako prechádzajúci súhlas v každom jednotlivom prípade, nie je súčasťou materiálu, ktorý schvaľuje vláda, pretože na takéto schválenie takýto súhlas vláda potrebuje. Odpoveď som dostal pod č. 7558/2003, 3558 /2003/ZP a s touto odpoveďou vyjadrujem teda nesúhlas a žiadam, aby sa Národná rada k tomuto vyjadrila hlasovaním.

Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť kolegom z Výboru na kontrolu SIS, že dnes máme rokovanie výboru 12.15.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci.
Pán poslanec Svrček Miloš, ja vítam túto iniciatívu veľmi. My sme sa neraz na túto tému bavili a ja ti takisto ďakujem za to, že s týmto návrhom tu predstupuješ. Považujem to za veľmi prospešné a pevne verím, že aj toto prispeje k tomu, že výstavba diaľnic, rýchlostných ciest na Slovensku sa pohne dopredu.
Mňa osobitne samozrejme zaujíma najmä Zemplín a potvrdzujem tie tvoje slová, že dnes na Zemplíne nemáme ani kilometer diaľnice a náš kraj to takisto potrebuje. Nielen kvôli bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pretože všetci dobre vieme, že je to hlavne o tom, ale je to aj kvôli tomu, že potrebujeme, aby náš kraj bol nejak rozšírený, aby tam pribudli noví investori. Ako primátor som mal možnosť neraz rozprávať s mnohými tými, ktorí mali záujem prísť a investovať na Zemplín a ak nie je prvou otázkou, tak jednou z prvých bolo, ako to vyzerá s diaľnicou. A bolo mi ťažké hovoriť o tom, že je to v nedohľadne. Aj keď samozrejme kroky sa robili vždy. Pamätám sa ako sme riešili privádzač do Michaloviec. Ale dnes už je to zas neaktuálne, takže bude potrebné sa k tomu opätovne vrátiť.
My ale vieme aj to, že náš kraj okrem teda tých možných investícií je aj krajom bohatým na kultúrne, prírodné dedičstvo, kde by takisto ľudia mohli prísť a častokrát neprichádzajú aj kvôli tomu, že cesta k nám im trvá dlho a cesty nie sú bezpečné, čo nejeden z nich hovoril. Takže tá diaľnica naozaj by výrazne pomohla Zemplínu, pomohla by východnému Slovensku a tie kroky, ktoré si tu prezentoval, by k tomu výrazne mohli prispieť.
Takže ja za seba určite toto podporím a verím, že to prejde aj celým parlamentom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som upozorniť členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že pokračovanie schôdze výboru je dnes 12.30 v štandardnej miestnosti rokovania. Ďakujem.

Pán poslanec, tento zákon nie že je zlý, tento zákon je dobrý. Vytýka nám, že sme za ten, to, čo tu teraz predo mnou povedal pán Kuffa, že sme stavebný zákon, keď ho Počiatek ako minister pripravoval aj s Palkom, že sme ho vtedy nepretlačili. Aby sme si povedali na rovinu, tento zákon je maximálne potrebný a my ho podporíme. Viete prečo? Ja nebudem teraz sa tu, ja nebudem robiť politiku, že čo ste robili za tie tri rok z hľadiska pretláčania vašich nezmyslov. Ja som presvedčený, že nová vláda, ktorá dojte, tá sa vysporiada s tým veľmi rýchlo, že na prvej schôdzi to, čo jej nebude vyhovovať, zruší. To, čo spravil predsa Dzurinda pri druhom svojom funkčnom období. Ale tento zákon je viete prečo potrebný? Pretože konečne odstráni hŕbu anarchie, ktorá je na samosprávach proste a dávno, keď raz schválený územný plán, na čo mám robiť ešte raz územné konanie, stavebné konanie a proste tie isté vyjadrovačky. A nehovoriac o tom, že tie vyjadrovačky robím 5x, alebo som ich robil 8x niekedy. A nedopracoval som sa k veciam. Som rád, pán podpredseda, že ste tento zákon predložili a to ešte pokiaľ sa týka aj pozemkovej reformy, veď u nás z hľadiska toho, že platí staré uhorské právo, my nemáme vysporiadané pozemky, prakticky pozemkový fond dávno mal prísť so zmenou zákona pokiaľ sa týka ečkových parciel, ktoré robia obrovský problém pri stavebnom povolení. Za 20 m² nie sme schopní, pretože to musíte vysporiadať. Aj to bude robiť, každému to robí problém pri čerpaní štrukturálnych fondov. My ešte prídeme v druhom čítaní s tým, aby pozemkový fond ečkové parcely predal. Či to je diaľničnej alebo predal samospráve, alebo predal mestám, To je jedno komu. Ale konečne to treba začať riešiť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 28. apríla tohto roku.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja si myslím, že tento návrh zákona je naozaj v tejto dobe veľmi potrebný najmä v kontexte tých snáh a pokusov zákonodarných iniciatív, ktoré smerujú k volebnej korupcii, čiže určite som za to, aby sme tento zákon podporili a podľa môjho názoru ten, ten, takýto návrh zákona tu mal byť už dávno. Keď si pozrieme programové vyhlásenie tejto vlády, slovo transparentnosť sa tam nachádza 87-krát. 87-krát s tým, že dokonca sa tu hovorí o tom, že sa má premeniť Slovensko na transparentnú krajinu. Tak ak to zvyšky tejto vládnej koalície myslia vážne s tým, že chcú premeniť Slovensko na transparentnú krajinu, tak aj v intenciách týchto zákonodarných iniciatív, o ktorých som hovoril, by mali všetci do jedného tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem pekne.