Videokanál klubu

Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky a asi nebudem môcť odpovedať všetkým, ale začnem pánom Vetrákom. Áno, ak ste cítili moje rozhorčenie, tak je to preto, že som vystupoval na vystúpenie pána Gyimesiho, ktorý povedal, ešte raz budem citovať: „Nie sme druhoradí občania.“ A ja si myslím, že k tomu a proti tomuto je potrebné sa postaviť, lebo to je hoax, pretože ak to môžem použiť, dnes je doba hoaxov. To, čo povedal pán Gyimesi, je hoax.
A zároveň som mu pripomenul aj to, že jednoducho nedôstojne táto vláda a on, jeho minister, vtedajší predseda vlády, dnes minister financií, ako nedôstojne reprezentujú Slovenskú republiku a ako to spackali s Sputnikom, čoho bol aj on účastný. Ale to sa mu veľmi ťažko počúva.
Čiže ak som bol trošku rozhorčený, tak kvôli tomuto, pán Vetrák, nič iné, lebo myslím si, že národnostné menšiny a príslušníci národnostných menšín, občania Slovenskej republiky, myslím si, že nie sú, a to si, určite spoločne sa na tom zhodneme, nie sú druhoradí občania a na to treba jednoducho reagovať.
Pán Dostál veľmi dobre vie, že je možnosť v súvislosti s týmto zákonom požiadať ministra vnútra o vrátenie občianstva, ale zámerne to nechce povedať.
No a pán Šefčík, vám asi v tom manuáli, ktorý máte poslaný ešte na začiatku tejto vlády, to znamená tohto volebného obdobia, nepovedali, že jediný, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol váš kolega Alan Suchánek, ktorý musel dokonca vrátiť Bielu vranu, a že žiadne cétečko údajne predražené sa ani nekúpilo. Tak si to tam opravte v tom manuáli, ktorý vám poslali, pretože to, to je neuveriteľné, ako vy dokážete omieľať lož do nekonečna (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorá už vôbec nie je pravda. A ľudia na Slovensku to veľmi dobre vedia.

Pán predsedajúci, ja len k zmätočnému druhému potlesku. Craig Ramsay je narodený v Ontariu v Kanade 17. marca 1951, takže neni Američan. Dobre? (Potlesk a reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyňa, ak by som bol škodoradostný, tak by som si povedal, pokračujte a nahnevajte ešte aj tých ostatných občanov, ktorých sa vám doteraz nepodarilo nahnevať. Ale keďže nie som škodoradostný, predkladám tu návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, v súvislosti s tým, že som z okresu Topoľčany, že neviem si celkom zdôvodniť, prečo by mal byť Okresný súd v Topoľčanoch zrušený. Keďže bol, patrí k tým historicky vytvoreným súdom ešte v 19. storočí, tento konkrétne 1872, prežil Rakúsko-Uhorsko, Prvú česko-slovenskú republiku, vojnový Slovenský štát, prežil po ´48., po ´68., po ´89. a zrazu v tomto období sa hľadajú dôvody, prečo by mal byť zrušený. Nesúhlasím s tým a, samozrejme, s podporou mnohých občanov tohto okresu.
Ale nie je to to najpodstatnejšie čo tu chcem povedať.
Položil som si otázku, prečo sú všetky pokusy a reformné kroky jednotlivých rezortov tejto vlády také kontroverzné vo vzťahu k verejnosti. A to už sa nedotýka len tohto návrhu zákona a ani pani ministerky, ale trošku širšie. Podľa môjho názoru je to preto, že táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou verejnej správy, ktorú má v programovom vyhlásení vlády. Myslím, že pani kolegyňa tu spolu so mnou je vo výbore pre verejnú správu. Ja na samom začiatku tohto volebného obdobia, sme všetci, koalícia aj opozícia, vehementne hovorili o tom, aké reformné kroky, aká komplexná reforma verejnej správy sa uskutoční. Nuž ale táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou. Dneska nie je ani jasné, kto z členov vlády túto vážnu problematiku garantuje. Aj keď som už vtedy hovoril na začiatku, že to je téma premiérska. Ak sa tejto veci neujme premiér, tak sa reforma neuskutoční, pretože sa neuskutočnila ešte za žiadnej vlády.
Toto je ten veľký problém, pretože potom z toho vyplývajú konzekvencie rôzneho charakteru.
Vieme, že verejná správa je systémový prvok, ktorý zastrešuje vlastne celú správu štátu, či už štátnymi orgánmi, alebo samosprávou. Ale, samozrejme, zabezpečuje aj veci, ktoré sa dotýkajú služieb vo verejnom záujme. A tam z ústavy každý jeden občan má rovnaké právo na služby vo verejnom záujme a, samozrejme, aj výkon verejnej správy podľa kompetencií, najmä v regiónoch a najmä v obciach, pretože Slovensko je takto rozčlenené.
Čo z toho potom vyplýva? Vyplýva z toho, že každý rezort si vysvetľuje, keďže to nemá, ako sa hovorí, pána, si vysvetľuje po svojom, čo urobiť. Vnútro uvažuje, ja neviem, s tromi krajmi alebo štyrmi, stavebný zákon nám dokonca ide proti decentralizácii, pretože ide centralizovať kompetencie. To znamená, že ide od toho ´98 alebo 2000 roku úplne v protismere. A tak aj každý iný rezort postupuje podľa toho, ako si sám dokáže pripraviť veci a ako by mu to z hľadiska možno administratívneho čo najlepšie vyhovovalo. A tak je to, samozrejme, aj s nemocnicami, teda zdravotníctvom, a tak je to aj v prípade súdnej mapy.
Toľko len prosím, chcel som tento prvok, že tu absentuje komplexný prístup k verejnej správe, kde je organizácia výkonu kompetencií a potom z toho vyplývajú aj takéto veci, ktoré sa dotýkajú jednotlivých rezortov a v tomto prípade aj tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie nášho výboru sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán predseda, chcel by som formulovať stanovisko poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia k tlači 856. Je to návrh poslanca Národnej rady pána Svrčeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava.
My považujeme za mimoriadne nebezpečné, že v našom ústavnom systéme nemáme žiadny ústavný prostriedok na riešenie prípadných vládnych kríz. My dnes nevieme vyvolať predčasné parlamentné voľby, pretože bez novelizácie ústavy, ako to hovorí Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa nedá urobiť skrátenie volebného obdobia ani na základe ústavného zákona, ani na základe referenda.
Preto chcem oznámiť v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, že v prvom čítaní tento návrh zákona z dielne pána poslanca Svrčeka podporíme. Samozrejme, nesúhlasíme s jeho obsahom, pretože nemôžeme súhlasiť, aby došlo k odkladu riešenia tohto závažného problému až na rok 2024 za podmienky, že v druhom a treťom čítaní bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý zagarantuje, že táto zmena bude platná okamžite, čiže bude mať slovenský politický systém k dispozícii takýto krízový ústavný mechanizmus.
Pokiaľ takýto pozmeňujúci návrh v druhom, treťom čítaní neprejde, tak ani jeden z poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia nemôže podporiť túto zmenu Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Mám dve minúty, dobre? Dobre. Dajte mi to ešte raz, poprosím.

Pán predseda, keďže máme záujem urobiť krátke dvojminútové vyhlásenia pred hlasovaním, tak by som chcel požiadať o poradu poslaneckých klubov na 15 minút. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 860). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Saková, súhlasím s tým, čo ste povedali z hľadiska tej analýzy rozhodnutia Ústavného súdu. Ja by som len doplnil jednu vec, ktorú ste povedali. Je pravdou, že pokiaľ znenie referendovej otázky nie je priamo ústavným znením, že by si to vyžadovalo ešte spolukonanie parlamentu, kde poslanci potom nie sú viazaní takouto vyjadrenou vôľou v referende, aj keď si to teda neviem z hľadiska demokratických princípov predstaviť, že by niekto rozhodoval potom proti takejto vôli.
Na druhej strane však chcem upresniť, že pokiaľ by referendová otázka akéhokoľvek typu – či už zmeny ústavy, alebo samotnej možnosti referenda – znela tak, že by bol definovaný priamo ústavný text, tak ako sa robia pozmeňovacie návrhy klasicky v parlamente, tak si myslím, že takáto, takýto výsledok referenda by už nepotreboval súčinnosť parlamentu a stal by sa priamo, ak by bolo takéto referendum úspešné, stal by sa priamo ústavným textom bez toho, že by bolo potrebné tu v Národnej rade ešte nejakým spôsobom schvaľovať ústavný zákon. Čiže aj ak by takáto zmena ústavy prešla, tak by sa potom už nevyžadovalo v referende nejaké, teda po výsledku referenda nejaké ďalšie spolupôsobenie parlamentu, ale bolo by priamo ústavným zákonom to, čo by sa v referende prijalo.
Ďakujem.