Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať dlho, skôr by som povedala, že tak prakticky. Mňa stále mrzí v tomto parlamente a nechápem prečo koalícia má tú potrebu, ja to tak poviem, znásilňovať toto obyvateľstvo. Nemyslím teraz ten váš zákon, nie je až taký v tomto zmysle, ale znásilňovať v tom zmysle, že nikdy neprebehne verejná diskusia, nikdy...
Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať dlho, skôr by som povedala, že tak prakticky. Mňa stále mrzí v tomto parlamente a nechápem prečo koalícia má tú potrebu, ja to tak poviem, znásilňovať toto obyvateľstvo. Nemyslím teraz ten váš zákon, nie je až taký v tomto zmysle, ale znásilňovať v tom zmysle, že nikdy neprebehne verejná diskusia, nikdy neprebehne diskusia medzi odbornými organizáciami, ktorých zákony sa týkajú. A neviem, či táto koalícia si neuvedomuje, aký neskutočný odpor medzi ľuďmi zasieva. A snaží sa strachom týchto ľudí umlčať, ale, bohužiaľ, umlčíte ich nachvíľu, ale v hlavách a v myšlienkach, čo tí ľudia majú, oni to nezabudnú.
Viete, ja si spomínam, keď sme prijímali zákony, aj my sme boli často kritizovaní, ale nikdy to nebolo tak, aby, ja som teda bola dlhodobo v sociálnom výbore, aby nezasadla tripartita, aby sa nediskutovalo, aby sa nebrali pripomienky odborné do úvahy. Niektoré, samozrejme, boli prijaté, niektoré nie.
Hovorím to práve preto aj pri tomto zákone, pretože som sa porozprávala s niektorými štatutármi z osviet alebo osvety a ich reakcia je asi taká: Vidíme, že naše požiadavky vôbec neboli akceptované. Bez diskusie, bez pripomienok. Pritom išlo o precízny a rozsiahli materiál, namiesto toho sa venuje celý materiál štatutárom. Nemáme námietky na 5-ročné funkčné obdobie, čo už by som povedala a teraz poviem, že som v Prešovskom samosprávnom kraji dlhodobo pôsobila ako predsedníčka kultúry, toto považujem za veľmi správne, pani ministerka, pretože v danom zákone, si myslím, že to bolo neobmedzené alebo teda všetky iné veci, ktoré spadali pod pôsobnosť VÚC, či už sociálne zariadenia akékoľvek mali, tak mali lehotu na to, aby riaditeľ mal funkčné obdobie na určené a spravidla to bolo na päť rokov. Takže toto úplne vítam a toto si myslím aj ja, že to je úplne v poriadku.
Ale verejné vypočutie na našu pozíciu celkom nechápem. Ak kandidát na túto pozíciu prešiel výberovým konaním a výberovým konaním dostal dôveru a kompetenciu rozhodnúť, príde mi to ako spochybnenie jej rozhodnutia a zbytočne ďalšie procesy, ktoré nevieme, či niekedy vôbec prinesú výsledok.
Viete, mne to pripadá tak trochu vtipné a zase parodické, čo zasievame do hláv týchto ľudí. Oni sa možno teraz boja, lebo korona, musia byť doma, lebo všetci musia počúvať, čo sa im prikáže a tak ďalej, ale hovorím, že v hlavách to stále majú a vrátim sa k tomu vypočutiu. Mne to pripadá vtipné, že ak prezident polícii vôbec nebude prechádzať výberovým konaním, tak taký riaditeľ osvetového strediska má prejsť verejným vypočutím. Čiže to bude zase nejaký taký precedens, pretože, keď na jednej strane chválim, že 5-ročné obdobie tu prichádza. Na druhej strane, pani ministerka, zavádzate precedens na samosprávne kraje.
A čo sa týka štátnych funkcií, tak tam práveže znižujete nároky. A čo sa týka funkcií, kde si to má riadiť samospráva, kde si to majú riadiť vyššie územné celky, tak tam im dávate príkazy a už tu negujete a to teraz trošku ešte skočím do školského zákona, lebo aj k tomu vystúpim. Už tu potierate a negujete tú moc tej samosprávy a samosprávne rozhodnúť a zavádzate precedens. Ja neviem, či ten precedens pôjde ďalej, ale hovorí sa, treba si najprv dať príklad z hora od toho štátu a potom zasahovať do právomocí vyšších územných celkov a asi tak.
Ale v každom prípade je potrebné povedať a tu je niekoľko pripomienok, ktoré rozmýšľame, že následne možno pripravíme a možno aj vás chcem na nich upozorniť, ktoré ste dostali, aby ste ich možno pretavili do zákona alebo ich pretavíme my. Lebo ja som tu tak stála, keď tu stála aj ministerka spravodlivosti a keď som jej doniesla pripomienky, povedala, že to všetko urobí. Dodneska to neurobila a boli to skutočne veci, ktoré boli na odbornej báze, s ktorými dokonca súhlasila.
Takže pripomienky, ktoré by chceli zapracovať do tohto zákona, sú, že kultúrno-osvetová činnosť vypadla z nej edičná a publikačná činnosť. Vieme, že kultúrno-osvetové strediská majú nezameniteľnú činnosť, pretože v mestách a v obciach, ak sa má rozvíjať kultúra, ak sa má rozvíjať, musí mať nejakú metodiku, musí im niekto pomôcť. Lebo veď však tie obce ani tí starostovia nemajú dneska ani podľa mňa niektorí s čím kúriť a svietiť a keď sa všetky náklady zdvihnú, tak asi ja neviem, či aj tma nebude všade. Takže my im máme tými zákonmi pomáhať a teraz sa bavíme o kultúre, takže. Zákon nepojednáva o kultúre národnostných menšín a etnických skupín. Exaktne špecifikovať zamerania a činnosť kultúrno-osvetových zariadení v rámci neformálneho vzdelávania doplniť oblasti tie dve, ktoré som hovorila a ďalej zdravotného životného štýlu, environmentálnej výchovy. Veď predsa máme plné ústa, ja keď tu počúvam niektorých poslancov, plné ústa enviromentu a ako všetko treba vychovávať mládež, deti a tak ďalej, a to sme úplne, na to v tomto zákone pozabudli a vzťah k vlastnému štátu a kultúrnej identite.
Vážení, tak toto, že tam nie je, to je pre mňa veľmi zarážajúce a myslím si, že každý by mal byť, kto v tomto štáte žije, vlastencom a mali by sme, mali by sme k tomu všetkých vychovávať a mládež a, samozrejme, ku kultúrnej identite celého národa. Pretože ja už niekedy som pomiešaná, aj v tom parlamente sa tu vyťahujú vlajky hore-dole a vlastne málokto pozná históriu, málokto pozná, čo sa prečo stalo a podobne a ak ešte aj tie osvetové činnosti to nebudú mať vo svojom vlastne zameraní, tak mne už to potom fakt pripadá, že neviem, či o ten štát máme záujem, nemáme záujem alebo ako.
Kultúrno-osvetový pracovník. Nemáme takúto profesiu ani definíciu. Chápem, že toto je niečo špecifické, ale pamätám si v tomto parlamente, keď sme, keď sme špecifikovali sociálneho pracovníka. Hej bolo okolo toho veľké, veľké aj haló, aj všetko, lebo vždycky nové veci, ale ja si myslím, že tiež by sme takéto niečo mali zaviesť aj do vlastne do, doplniť do zákona o túto definíciu, lebo možno by to bolo potrebné. A kultúrnym inštitúciám chýba hierarchia inštitúcií a tu teda poviem aj kritiku do vlastných radov o chvíľočku.
Zriadiť a zrušiť osvetové zariadenie je zriaďovateľ povinný konzultovať s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. To by som dala teda kompetenciu pre ministerstvo, ktorá myslím, že v zákone nie je a zriaďovateľ môže zlúčiť osvetu len s osvetou alebo organizáciou podľa osvetového zákona, tak ako je to v zákone o knižniciach, že knižnica sa môže zlúčiť len s knižnicou. Osvety majú širokú pôsobnosť a nie je možné ich zlučovať jednosmerne na činnosť orientovanými inštitúciami. Tu sa určite vrátim do minulosti zase. Už som vtedy nebola v Prešovskom samosprávnom kraji a poviem, že sa mi to dodnes nepáčilo, aj keď tam bol náš predseda župy, že sa zrušili, myslím, že tri alebo štyri osvetové strediská, pozlučovali sa s inými inštitúciami a dneska je aj budova v Humennom osvetového strediska, ktorá má porozbíjané okná, chátra už asi 6 rokov. Má ju súkromný majiteľ a nám tak zanikli vlastne, nám tak zanikli vlastne priestory. Lebo vieme, že dneska je tých priestorov veľmi málo na tú osvetovú činnosť, hej, aby tam boli javiská, aby tam boli také priestory, ktoré sa dajú využiť pri kultúrnych akciách. Čiže toto sa stalo, a preto aj určite, určite budem rozmýšľať nad tým, že ak pani ministerka to nezmení alebo nedá do zákona, tak budem rozmýšľať ja, aby sme to do zákona priniesli. Pretože ja som to zažila. Nebola som, hovorím, vtedy už poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja a vtedy sa stali tie nezmyselné zlučovania a predaje budov a podobne. Ja chápem aj samosprávne kraje, že financovanie nie je jednoduché, ani sociálnych služieb, pretože na to ani nemáme, aby sme to úplne pokryli, ani kultúrnych zariadení na to nemáme, aby sme to pokryli. Ale nemôžeme to, môžme to robiť nejakým takým racionalizačným opatrením, aby malo zmysel, aby malo hlavu a pätu, aby sme zachovali to, čo vlastne, aby sme zachovali z tých stredísk alebo preniesli do iných stredísk a podobne. Čiže tu by som tú kompetenciu pridala ministerstvu a naozaj, ak vyššie územné celky budú chcieť rušiť takéto zariadenia, tak aby ich konzultovali s ministerstvom, aby ministerstvo videlo ten obsah toho všetkého a proste, a proste povedalo, či sa to môže takto alebo nemôže a ďalej vyšpecifikovať ďalšie veci do detailov, ale už nemám čas.
Takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
