Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi za úvodné slovo, že sem vniesol kúsok normálneho, korektného vzduchu. Nestáva sa to často, aby ministri medzi sebou, hlavne ten, ten nový a ten starý si takýmto spôsobom vymieňali dobré skúsenosti a vedeli si, sa, seba, sa, aby som sa slovensky vyjadril (povedané so smiechom), navzájom vážiť.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán minister. Všetko.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baránik, nemôžem s vami absolútne súhlasiť vôbec v tom, čo ste povedali. V prvom rade pokiaľ ide o zásady konania. Z teórie práva vyplýva, že tieto kódexy procesného charakteru, či je to Občiansky poriadok, alebo je to Trestný poriadok, alebo je to Správny poriadok, sa celé tieto kódexy riadia nejakými zásadami, ktoré sú definované a uvedené a výslovne legislatívnym textom zakotvené v úvode týchto kódexov a týmito zásadami by sa mal riadiť celý kódex. Čiže áno, ako povedal pán poslanec Dostál, nemajú nejakú nadradenosť, ale tie zásady sú tam práve preto, aby všetky ďalšie ustanovenia týchto kódexov sa riadili týmito zásadami. Čiže akonáhle sa novelizuje takýto kódex a príjme sa úprava, ktorá je v rozpore s týmito zásadami, tak si myslím, že to, že to nie je v poriadku.
Pokiaľ ide o to, čo ste povedali, že cieľom je obžalovať. No s týmto takisto nemôžem súhlasiť vzhľadom k tomu, že ja chápem, že vy stále chcete vnímať prokuratúru ako štátne zastupiteľstvo ako žalobcu, ale u nás má prokuratúra iné postavenie ako žalobca napríklad, ako štátne zastupiteľstvo v Českej republike. A u nás tá úloha prokuratúry je v prvom rade náležite zistiť skutkový stav a zistiť, či bol spáchaný trestný čin, či sú na to dôkazy, alebo nebol a, samozrejme, že keď bol, keď zistí a keď zdokumentuje, zdokumentujú sa v prípravnom konaní všetky dôkazy k tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak to vyústi, samozrejme, k obžalobe, ale práve z tých zásad a z postavenia prokuratúry v ústavnom systéme Slovenskej republiky práve vyplýva to, že prokuratúra má zisťovať jednotlivé a objasňovať jednotlivé dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech trestne stíhanej osoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len veľmi stručne zareagujem. Tá pôvodná úprava § 361 vtedy upravovala iným spôsobom tie kompetencie ako teraz, keď pán poslanec Baránik navrhuje výslovne to, aby sa to, čo je v zásadách trestného konania, že sa má postupovať rovnako pri vyhodnocovaní dôkazov a postupov v prospech, ako aj v neprospech obvineného, aby sa tak mohlo konať. A to, že pán Baránik navrhuje, aby generálny prokurátor mohol využiť toto ustanovenie len v neprospech obvineného, je podľa môjho názoru v zásadnom rozpore s princípmi trestného konania a pôvodné ustanovenie § 363 ods. 1 upravovalo niečo úplné iné, ako čo navrhuje pán poslanec. Čiže nemyslím si, že sa to dá zrovnávať pán poslanec. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už len stručne zareagujem. Myslím si, že som veľmi jasne a jednoznačne zdôvodnil, prečo si myslím, že celý tento návrh je v rozpore, v predchádzajúcej rozprave, že je v rozpore so základnými zásadami trestného konania a nemôžme pristúpiť k tomu, aby politický záujem bol nad dodržiavaním ústavy a zákonov. To by v konečnom dôsledku znamenalo koniec právneho štátu. Ale prihlásil som sa do ústnej rozpravy, aby som spresnil svoj procedurálny, resp. svoj návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, aký návrh som dal.
Takže, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, účelom tohto návrhu zákona, ak si ho prečítate, je veľmi stručný, ale veľmi jasný, je neumožniť generálnemu prokurátorovi využiť toľko diskutovaný v ostatnom období § 363 v prospech obvineného, ale len v neprospech obvineného. V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som zacitoval úvodné ustanovenia Trestného poriadku, teda kódexu, ktorý upravuje proces trestného konania, akými zásadami sa riadi. V § 1 Trestného poriadku - Predmet zákona - sa hovorí, že: "Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo," zdôrazňujem, spravodlivo "potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb."
Nasleduje hneď § 2. V ods. 1 hovorí, že: "Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon."
Ďalej § 2 ods. 10 výslovne uvádza, že: "Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou," zdôrazňujem, s rovnakou starostlivosťou, "objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie." Čiže tak v prospech obvineného, ako aj v neprospech obvineného.
Súčasný Trestný poriadok obsahuje niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom tieto sú dôležité inštitúty trestného práva procesného, ktoré v nadväznosti na celé usporiadanie trestného konania zabezpečujú zachovávanie zákonov a nemalou mierou prispievajú k zákonnému a spravodlivému priebehu a výsledku trestného konania. Oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku bolo aj v minulosti využívané v mnohých prípadoch zistenia porušenia zákona v prípravnom konaní. Nebudem teraz zachádzať do konkrétnych detailov, lebo myslím si, že to by bolo zbytočne nadlho, ale je nesporné, že v mnohých veciach sa tak udialo, najmä vo veciach patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom Špecializovaný trestný súd a v mnohých prípadoch ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci druhostupňového konania takýto nezákonný postup orgánov prípravného konania nezistil, resp. ho vo svojich rozhodnutiach nevytkol. Až generálny prokurátor v rámci konania o návrhoch obvinených podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku po dôslednom preskúmaní zákonnosti celého prípravného konania zistil uvedené procesné pochybenia, následne tieto nezákonné uznesenia o vznesení obvinenia zrušil a predsedovi trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaslal podnet na zaujatie stanoviska k uvedenej problematike ešte v roku 2019.
Napriek tomu, že Špecializovaný trestný súd prezentoval odlišné stanovisko od stanoviska generálneho prokurátora, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v roku 2019 ešte prijalo stanovisko, v ktorom sa stotožnilo s právnym názorom generálneho prokurátora. Prijatím uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak okrem iného došlo k potvrdeniu správnosti právneho názoru generálneho prokurátora, a teda aj zákonnosti jeho predchádzajúcich rozhodnutí vydaných podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatovalo nezákonnosť postupu vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zistenú generálnym prokurátorom v rámci konania podľa § 363 Trestného poriadku, hoci vo viacerých trestných veciach túto nezákonnosť nezistili ani konajúci zákonní sudcovia Špecializovaného trestného súdu, resp. ani samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky. Upozorňujem, že to bolo ešte v období roku 2019, čiže to sa nebavíme o ostatnom období tak medializovaných prípadov v súvislosti s § 363. Dôvodom, samozrejme, mohla byť aj skutočnosť, že súd, najmä prvostupňový, často koná v časovom strese, najmä pri väzobných veciach, v časovej tiesni a nemá možnosť preskúmať celý spisový materiál tak, aby vedel dostatočne odhaliť nezákonný postup v rámci prípravného konania. Preto sú tieto kompetencie zverené práve prokurátorom, resp. generálnemu prokurátorovi a je to jeho jedna zo základných povinností v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad prípravným konaním. Teda z uvedeného je zrejmé, že využitie oprávnenia generálneho prokurátora v zmysle § 363 ods. 1 Trestného poriadku v dotknutých trestných veciach splnilo svoj účel a význam napraviť porušenia zákona v prípravnom konaní, ktoré unikli nielen orgánom prípravného konania, ale aj súdom v danom konkrétnom prípade konajúcim o väzbe. Nie je a ani nemôže byť rozhodujúce, či porušenie zákona zistí a napraví generálny prokurátor alebo zákonný sudca. Dôležité je najmä to, aby bola zabezpečená dôsledná ochrana práv patriacich obvinenému v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku, resp. rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Tu by som si opätovne dovolil odcitovať ods. 10 § 2 Trestného poriadku, kde sa hovorí, že: "Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie."
Z dostupnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné príkladmi poukázať aj na uznesenie z roku 2014, podľa ktorého rešpektovanie práva na spravodlivý proces prokurátorov ako orgánom dozoru nad zákonnosťou prípravného konania je potrebné skúmať s ohľadom na prípravné konanie ako celok. Nikto, ani orgány činné v trestnom konaní, ani zákonný konajúci sudca nie je neomylný, a práve preto Trestný poriadok obsahuje viaceré kontrolné mechanizmy a právne prostriedky na zistenie eventuálnych porušení zákona a ich nápravu, vrátane oprávnenia generálneho prokurátora v zmysle § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Práve prokurátor je v zmysle Trestného poriadku garantom dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní, preto celkom logicky zákonodarca zveril generálnemu prokurátorovi aj oprávnenie v prípade zistenia porušenia zákona v prípravnom konaní zabezpečiť nápravu a nezákonné rozhodnutie podriadených prokurátorov a policajtov zrušiť.
Nakoniec už len dodám, že je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku o zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia netvorí prekážku pre judikáta. Teda prekážku už rozhodnutej veci, teda že by malo to brániť tomu, aby sa opätovne mohlo v danej veci konať.
Z tohto dôvodu si myslím, že aj keď návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Baránik, sa priamo netýka § 363 ods. 1 Trestného poriadku, ale 364, teda nasledujúceho paragrafu, ale hovorí o tom, že generálny prokurátor môže využiť toto oprávnenie, ktoré mu vyplýva z jeho povinnosti vykonávať dozor nad prípravným konaním a nad dodržaním jeho zákonnosti a spravodlivosti, musí generálny prokurátor vykonávať tak v neprospech obvineného, ale aj v prospech obvineného. A preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Baránik, je v príkrom rozpore so základnými zásadami Trestného poriadku a trestného procesu, a preto ho neodporúčam schváliť a dávam, pán spravodajca, procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa o tomto návrhu ďalej nerokovalo, teda aby bol vrátený, pardon (reakcia z pléna), návrh, aby sa o ňom ďalej nerokovalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, musím povedať, že vo vzťahu k tomuto vrátenému zákonu pani prezidentkou sa plne stotožňujem so všetkými pripomienkami, ktoré pani prezidentka vyjadrila k tomuto návrhu zákona.
Podobnú úpravu alebo obdobnú úpravu sme tu mali už minulý rok, kde sa takáto úprava obdobná ustanovila v tzv., ako sme ho nazvali, v tzv. špicľovacom zákone, ktorého účinnosť napokon Ústavný súd pozastavil a dnes tu máme na stole znova zákon, ktorý upravuje veľmi obdobným spôsobom danú problematiku.
Tu by som chcel odcitovať z pripomienok pani prezidentky dva odseky, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové vo vzťahu k celému tomuto návrhu zákona. A to je, kde pani prezidenta hovorí, že tieto ustanovenia sporné, ktoré sa týkajú článku, resp. § 117 ods. 21, ktorý napadla pani prezidentka, ale ja budem citovať neskôr aj ďalšie ustanovenia, ktoré takisto napĺňajú tento rozpor s ústavou. Hovorí, že: "Ich znenie nespĺňa minimálne obsahové požiadavky formulované Ústavným súdom a opakovane taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom pre zásah do práva na súkromie a ktoré slúžia na to, aby sa pri prelamovaní telekomunikačného tajomstva zabránilo svojvôli." Podľa § 117 ods. 1 písm. d) schváleného zákona predmetom telekomunikačného tajomstva sú aj lokalizačné údaje, teda údaje spracované sietí alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podľa § 117 ods. 2 schváleného zákona telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb náhodne alebo inak. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu akékoľvek obmedzenie práv na súkromie spočívajúce v prelomení ochrany osobných údajov, teda aj telekomunikačného tajomstva, musí byť dostatočne určité primerane okolnostiam zásahu a poskytovať silné záruky proti zneužitiu.
Ústavný súd opakovane zdôraznil potrebu osobitných záruk v uznesení z roku 2020, a to najmä subsidiaritu používania získaných údajov, jasné vymedzenie účelu použitia daných údajov, kvalitný dohľad zo strany súdu alebo iných nezávislých inštitúcií, zabezpečenie mimoriadne vysokej úrovne ochrany a bezpečnosti, časovo podmienené zničenie údajov a zároveň vyrozumenie dotknutých osôb. Takéto ustanovenia tento zákon, žiaľ, nespĺňa.
Vo svetle uvedeného uznesenia Ústavného súdu, ktorým pozastavil účinnosť obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa prelomenia ochrany osobných údajov, teda telekomunikačného tajomstva, ich poskytovania štátnej moci, pani prezidentka hovorí, že má za to, že ani sporné ustanovenia schváleného zákona by neprešli týmto testom ústavnosti.
Čiže s týmto sa plne stotožňujem vo vzťahu k namietanému § 117 ods. 21 schváleného zákona, ktorý pani prezidentka navrhuje z tohto zákona vypustiť a opätovne ho teda schváliť bez tohto ustanovenia. Avšak treba povedať, že toto nie je jediné ustanovenie, ktoré nespĺňa a neprešlo by takýmto testom ústavnosti. Totižto pani prezidentka sa venovala len § 117 ods. 21 schváleného zákona, avšak v tomto zákone sú aj ďalšie ustanovenia, a to teda konkrétne ustanovenie § 117 ods. 6 a 8, ktoré zacitujem, ods. 6: "Podnik, ktorý poskytuje verejné dostupné služby, je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a," a teraz je to dôležité "a iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov všetky podniku dostupné informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa ods. 1 písm. b) až d)". To znamená, to sú všetky údaje o komunikujúcich stranách, telefónne čísla a aj lokalizačné údaje.
No, keď si pozrieme § 109 ods. 9, tak iným orgánom štátu je podľa § 109 ods. 9 ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovený osobitnými predpismi plní úlohy na úseky ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní a inými orgánmi štátu na účely tohto zákona i počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Čiže bez ohľadu na to, že sa, aj keby sme schválili opätovne tento zákon s vypustením toho § 117 ods. 21, tak stále v tomto zákone existuje odkaz na § 109 ods. 9, ktorý v nadväznosti na § 117 ods. 6 a § 117 ods. 8 dáva zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva v čase mimoriadnej situácie dostať také isté kompetencie, ako majú napríklad orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov. A to podľa môjho názoru absolútne nespĺňa test ústavnosti, ktorý som citoval na začiatku, ktorý už raz Ústavný súd alebo niekoľkokrát Ústavný súd vyjadril v iných konaniach, naposledy pri schválení telekomunikačného zákona minulý rok, kedy pozastavil účinnosť tohto zákona.
Prečo je to tak? Predmetné údaje, telekomunikačné tajomstvo, a teda jeho obsah, ktorými sú okrem teda samotného obsahu prenášaných informácií, ktorých sa to netýka, ale údaje o komunikujúcich stranách a najmä lokalizačné údaje sú chránené a zároveň citlivé údaje, čo vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu iného z roku 2014, kde podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia možno z dotknutých údajov, ak sa budú sledovať po dlhší čas, získať v kombinácii s inými údajmi detailné informácie o spoločenskej alebo politickej príslušnosti dotknutej osoby, jej zdravotnom stave, sexualite, osobných sklonoch, záľubách a slabostiach, kde podobne rozhodol aj Ústavný súd Českej republiky. V tejto súvislosti sú aj alebo je potrebné poukázať aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že vnútroštátna úprava týkajúca sa osobných údajov je v rozpore s právom Európskej únie, ak stanovuje iba všeobecné a diferencované uchovávanie údajov elektronickej komunikácie a nepodmieňuje prístup štátnych orgánov k takýmto údajom predchádzajúcou kontrolou súdom alebo iným nezávislým orgánom, pričom predložená právna úprava uvedené podmienky ochrany dotknutých práv podľa môjho názoru nespĺňa.
Okrem toho navrhovaná právna úprava, kde sa na rovnakú úroveň ako orgány činné v trestnom konaní z hľadiska prístupu prevádzkovým a lokalizačným údajom a údajom o komunikujúcich stranách dáva Úrad verejného zdravotníctva, je zjavne nad rámec smerníc Európskeho parlamentu a Rady, osobitne Smernice Európskeho parlamentu a Rady 58 z roku 2002 týkajúce sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.
Okrem toho mám za to, že navrhovaná právna úprava je aj v rozpore s Trestným poriadkom. V § 116 ods. 1 Trestného poriadku sa hovorí, že v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí, podvodu, nebezpečného vyhrážania a tak ďalej, tam sú vymenované, možno vydať príkaz za zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. A ods. 2 hovorí, že tento príkaz vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
Teda príkaz na zistenie a oznámenie údajov telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť a súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom aj uvedená jeho totožnosť. A tu chcem poukázať na § 117 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že ak ide o vec týkajúca sa, resp. iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, a to je Úrad verejného zdravotníctva, je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej veci, teda ak to neznesie odklad a súhlas súdu podľa ods. 7 nemožno získať vopred, tak je povinný oznámiť to zákonnému sudcovi do jednej hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas. Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas sudcu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a tak ďalej.
Takéto niečo Trestný poriadok pozná, že môže, ak vec neznesie odklad, sa tak udiať aj bez súhlasu sudcu s dodatočným súhlasom sudcu, ale len vo vzťahu k odpočúvaniu. Teda vo vzťahu k použitiu ITP, informačno-technických prostriedkov, ale nepozná Trestný poriadok takéto ustanovenie vo vzťahu k oznámeniu predmetu telekomunikačného tajomstva dodatočne.
Čiže možnosť pre orgány činné v trestnom konaní, resp. orgány ochrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených v osobitných predpisoch, ak neznesú odklad a súhlas súdu podľa ods. 7, tak možno aj s dodatočným súhlasom sudcu je podľa môjho názoru v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, kde Trestný poriadok pri oznamovaní predmetu telekomunikačného tajomstva dotknutým orgánom štátu nie je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, čo zavádza telekomunikačný zákon. Čiže ide priamo do rozporu s Trestným poriadkom.
Čiže z tohto dôvodu si myslím, že celé toto ustanovenie § 109 ods. 9, § 112 ods. 2, 117 ods. 8, 9, 10, 11 je takisto v rozpore s princípom alebo teda by neprešiel tým testom ústavnosti, ako aj ten § 117 ods. 21, ktorý namietala pani prezidentka. Preto si myslím, že by sme nemali tento zákon schváliť ako celok a odporúčam, aby sme ho ani neschválili ako celok, pretože podľa môjho názoru odporu je tak trestnému poriadku, ako aj testu ústavnosti vo všeobecnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať aj na pána Kremského faktickú poznámku, kde nereagoval, mal reagovať na predrečníka.
Pán Kremský, ja som nikdy nepovedala, že žena, ktorá opatrovala matku, nie dieťa, ako ste povedal, že stratila inteligenciu. To by som si nedovolila, ale stratila prax, pán Kremský, čo znamená, že neviem si dobre predstaviť, aby chirurg, ktorý osem rokov neoperoval, ho dali za primára a ľudia sa bili o to, aby ho operoval. Tu je strata praxe a ak dáte niekoho bez praxe okamžite riadiť, tak sa to ukáže.
Ja v tej súvislosti vám dám aj otázku, lebo vy ste povedal, že aj vaša žena pätnásť rokov nepracovala a teraz riadi. Ja som sa vás spýtala, že čo riadi vaša žena, keď pätnásť rokov nepracovala, dodnes ste mi neodpovedali, bola by som veľmi rada, keby ste to verejne povedali.
A máte pravdu, pravda sa časom vždy ukáže, pretože ak sa pozrieme, že akých ľudí dosadzujete, že znižujete vzdelanie, my sme nikdy nedosadzovali ľudí do funkcií, ktorí nemali vzdelanie, ktorí teda nepracovali tak, aby teda na to vzdelanie, aby to vzdelanie nemali. Takže beriem to, že je to skutočne iba čistky, ako hovoríte, že viete ľudí odvolať, ale dlho by to trvalo. Samozrejme, vy to chcete hneď, pretože chcete sa politicky rozhodnúť, že ten tu patrí, ten tu nepatrí a možno, aby vykonávali pokyny, tak ako si predstavujete a ako chcete, aby vyzeralo riadenie úradu. Takže ešte raz, ešte raz vás poprosím, že čo riadi vaša žena, ktorá dlhé roky nepracovala, lebo určite bude mať neskutočný talent podľa mňa, ako všetky tie talentované osoby, ktoré nepracovali dlhodobo a dneska nám riadia okresné úrady, dneska nám riadia štát.
A myslím si, že občania vám na to jasne odpovedajú, ako sú spokojní s týmto riadením v štáte, ale aj na okresných a mes... ale aj na okresoch a me... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja som poslankyňa, ktorá už je tu 15 rokov a ktorá žije v regióne a veľa pamätá. Pán poslanec, veľmi sa mýlite, ja zase budem konkrétna. Vždycky budem hovoriť len príklady, ktoré som prežila, lebo tie sa nedajú vyvrátiť. Keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, KDH a toto zoskupenie, KDH tam nebolo, pred tým, keď bolo KDH, pardon, 36 ľudí z úradu práce vyhodili šmykom. Skúste sa pozrieť v Humennom, koľko sme dali my preč ľudí, možno nejakých desať, aby vám to bolo jasné, ktorí aj odchádzali do dôchodku, takže nerozprávate pravdu, ako to bolo.
A hovoríte, že na prednostov neboli výberové konania. Tak čo to boli? Normalizačné komisie? Normalizačné čistky? Pročko bol v deviatich komisiách, Šudík bol v piatich. Šudík si dal svojho asistenta manželky brata za prednostu. Tak ja vám poviem, že veľmi pozná ten región, keď pozná len svojho asistenta manželky brata.
A proste hovoríte, že ak niektorých ľudí, vás citujem, nevieme dostať preč, tak sme to spravili. Akých niektorých ľudí? Však vy máte ročné hodnotenie. Však vy, spustite si záznam, čo ste povedali. Však vy vlastne ľudí bez toho, aby niečo urobili, jednoducho ste to spravili, lebo niektorých ľudí chcete dať preč. Však existuje v štátnej službe hodnotenie. Ak ten človek niečo poruší, ak má nejaký priestupok a podobne, čiže vy ich jednoducho neviete dať preč, tak ste to spravili. Choďte medzi ľudí a oni vám povedia. A zopakujem to, v celej krajine, čo sa týka COVID-u, čo sa týka úradov, všeckého, idete na hulváta, päsťou medzi oči a potom poviete ľuďom: „Prepáčte.“ Prepáčte! A myslíte si, že to stačí. Zatiaľ im to stačí, lebo ich ešte strašíte a boja sa, ale oni na to prídu. Príde ten čas.

Pán poslanec, ja nebudem, ja nepôjdem do hĺbky, pretože tu už bolo dosť povedané. Nakoniec to povedala aj pani prezidentka svojím vyjadrením. Ja si len chcem vyprosiť, že ja netliacham. Ak máte niekoho, som tu pomerne dlho, moje vystúpenia vždycky boli vecné a korektné. To svedčí o vašej úrovni, a to nielen pri tomto, aj pri iných veciach. Zvažujte slová. Nakoniec nikto tu neni večný. Budeme za chvíľočku možno, budete prekvapený, bol by som rád, keby ste sa správali voči kolegom, ktorí sú voči vám slušní, aj vy tak. Pretože len to napätie, ktoré je, a to správanie svedčí o úrovni. Ja sa nebudem vracať k veciam, ktoré tu už povedali ostatní poslanci. Každá minca, hovorím, má dve strany. Jak sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Počítajte s tým!

Pán poslanec, som rád, že si ich upozornil znova napriek tomu, že pani prezidentka tento zákon vrátila.
Páni, uvedomujete si vôbec, čo robíte? Pretože vy deformujete absolútne nielen štátnu správu a vyberáte ľudí, ktorí nemajú žiadne znalosti, ale ani odbornú prax na jednotlivé miesta. Ja nebudem hovoriť teraz o Sociálnej poisťovni, o úradoch práce. Tak zoberte len dva rezorty, to, čo poukázal, z ministerstva zdravotníctva odišlo 1 200 ľudí, z ministerstva vnútra odišlo 1 800 ľudí. Ja sa vás pýtam, kde chcete nabrať odborníkov na tieto funkcie a na tieto pozície. Už nechcem hovoriť o tom, že ste vymenili všetkých prednostov, pretože jednoducho ste sa rozhodli tak, jak ste sa rozhodli. Keď si zoberete už, keď by ste aspoň vymieňali, tak musíte vedieť, že niektorí prednostovia alebo niektorí úradníci tam boli nie za stranu SMER, tí tam boli, niektorí tam boli dvadsať rokov, dvadsaťpäť, boli tam od Dzurindovej vlády, čiže boli nepretržite a boli tu ľudia, ktorí tú problematiku poznajú. Ale vám je to dneska jedno, vy ste sa rozhodli tak, jak ste sa rozhodli.
Len zabúdate, že minca má vždycky dve strany. Rub a líce. Počítajte s tým, že títo ľudia nemôžu. Len ľudia neschopní a sebevrahovia sa prihlásia do funkcie na to, to, čo dneska robíte. Páni, zvážte to, čo vám pani prezidentka dala na papier, proste na čo vás upozornila. Máte všetko vo svojich rukách.