Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať sčasti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce: pokus - omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vní... vnímala aj do tejto, do tejto novely, No ale dobre, toto nie je podstatné. Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastrofiriem. Ja som pokladal za potrebné, tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod - marža. Marža gastrofiriem je ďaleko vyššia, ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je taká, poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia: „Z gastrolístkov nevydávame.“ Iné je, keď niekto tých pár centov alebo, ja neviem, koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém. Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť, a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné, alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej, z tej aplikačnej praxe, a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie, je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo, samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe, ja neviem, čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tomuto, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť - môj názor je - áno. Po tom, čo sa už prijalo, jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzi RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov, RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém, je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni.
Ale viete, čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz, a to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem, plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to, čo bude drahšie, bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená, 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme, čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj ministerstva financií, i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých 100 % a 85 %, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem, prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na, na COVID a veci okolo toho, ale v týchto veciach sa jednoducho úsporo... úspora robiť, žiadna nemala hľadať.
Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú, a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne, by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť 100 %. V konečnej miere tak bolo aj predtým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola, myslím teraz na tie, na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany - dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase, i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti.
Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje, pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná, no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka, tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené.
Ďakujem pekne.
