Videokanál poslanca

... má právo požiadať o previerku, ale v tomto prípade som presvedčený, že nie pre potreby ministra prác, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale účelovo pre funkciu špeciálneho prokurátora alebo kandidatúry na špeciálneho prokurátora pána Lipšica.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Ľubo Blaha, ja chcem reagovať k tej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o požiadavke ministra práce na previerku PT pre pána Lipšica. Viackrát to tu zaznelo aj vo vystúpeniach. Po prvé. Myslím si, že po 8 rokoch pôsobenia na tomto rezorte mám dostatok skúseností, aby som zhodnotil reálnu potrebu previerky PT. Môj záver je, takáto potreba previerky najvyššieho utajenia PT je potreba na uplatnenie vo funkcii poradcu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je nepotrebná. Nemali ju ani štátni tajomníci. Na ministerstve je vnútorný predpis, ktorý presne hovorí, že mimo ministra kto potrebuje ďalší takúto previerku. Takúto previerku som ani ja za celých osem rokov nepotreboval. Len snáď utajené rokovania vlády, keď sa preberali strategické materiály ministerstva obrany boli v takomto type, aj to neviem celkom či v réžii PT. Ja som tiež požiadal o previerku NBÚ pre štátnych tajomníkov, ale ten najnižší stupeň, pretože to reálne potrebovali pre svoju potrebu. Záver. Žiadosť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny na previerku pre svojho poradcu akéhokoľvek, vrátane pána Lipšica je účelová. Nebudem hovoriť o zákonnosti a nezákonnosti, pretože minister má právo požiadať o previerku, ale v tomto prípade som presvedčený, že nie pre potreby ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale účelovo pre funkciu špeciálneho prokurátora alebo kandidatúry na špeciálneho prokurátora pána Lipšica.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec k trom veciam, ktoré tam pre mňa dosť dominovali. Prvá vec je, čo sa týka tých brigádnikov, áno tiež s tým nemám problém, pretože je tam istá garancia cez inšpekciu práce, ktorá sa k tomu vyjadrí, ja len pripomínam, boli roky že 60 tisíc vysokoškolákov pracovalo nie preto, že chceli mať peniaze na míňanie, ale preto, aby mohli študovať. Lebo ich rodiny nemali na to, aby ich vedeli zabezpečiť. 65 rokov. Môže, nemusí, dobre táto vec tam je. Pán minister dávam do pozornosti čo to urobí s dôchodkovou reformou? Vy uvažujete 40 rokov podmienku, čo keď tých 40 rokov do to ho 65 roku neodrobí. Objektívne, dlhšie študoval alebo a tak ďalej, to znamená, môže to mať takéto konzekvencie. No a pán poslanec ja vás pokladám za veľmi seriózneho človeka, ale tú tretiu vec ten prílepok a prečo práve až tu keby som chcel byť sprostý, tak poviem, že nemáte niečo, veď to je najväčšie svinstvo, čo je v tom Sulíkovom kilečku toto. Zrušiť záväznosť kolektívnych zmlúv druhého stupňa. Veď boli sme súčasťou, keď sme boli v predsedníctve, predsednícka krajina aj tripartity, veď tam bola dohoda zamestnávateľov a zamestnancov, že toto je spôsob a forma. Celý sever Európy, všetky krajiny na severe ma nemajú žiadne minimálne mzdy, pokrývajú všetko kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa. Budem prvá krajina v Európe, ktorá toto zruší. Hoci Európska komisia ide úplne opačným smerom. Zhorší sa postavenie zamestnancov, opätovne je to útok samozrejme veľký na odbory, no a práve takéto zmluvy garantujú pracujúcim v rovnakých odvetviach porovnateľné mzdové a pracovné podmienky a vrátane benefitov. Z tohto všetkého jednoducho odchádzame. Opakujem, budeme prvý v Európe ...

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Dostálovi. V podstate ja som to pomenoval, že je dôležité sa opätovne k tomu vrátiť a prehodnotiť. Na to, aby to bolo objektívne a aby to fungovalo si to však žiada sociálny dialóg. To znamená, nemôžu za tým stolom sedieť len zamestnávatelia a predstavitelia štátu, ale musia tam byť aj zástupcovia zamestnancov, to znamená odborári. Preto namiesto možno nejakého obviňovania KOZ-ky z blokovania Tripartity by sa mala hľadať cesta k nim, aby sa všetci sociálni partneri zišli za jedným stolom. Tu nie je priestor na urážky a tvrdohlavosť. Tu treba jednoznačne a naozaj začať rokovať jednoducho so všetkými. A to je výzva, ktorú by som ešte raz chcel tlmočiť pánovi ministrovi.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania. Vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister. Veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzi tým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zo širšia aj pléne Národnej rady diskutovalo. Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkového kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už spovedal, zmeny, opatrenia. Nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o 400, ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili a ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov. Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušil záväznosť napr. kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ... Európska komisia je v kontexte odporúčaní, MOB-ka hovorí úplne iné.
Veď my máme dneska napr. už krajiny v Európe, ktoré nemajú napr. minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované. Vôbec siahať na minimálnu mzdu opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade. My sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez, bez zamestnancov. No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu všetko je proti ľuďom. Proti zamestnancom, rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo, hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval.
Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám. Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky a tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach, a tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky. Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktorý veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce, pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa k tomuto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie, ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napr. štátny rozpočet, že porušili zákony, ktoré napr. určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť. Možno toľko všeobecne, a teraz ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva, na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možno, že sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti, no nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci. Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť. Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, ony predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má, alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobre, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu aj pre druhú stranu. Otázka gastrolístkov, no v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia, dobre je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí, v reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja s gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napr. alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na, na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré. To, čo vítam a podporujem pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 mil. je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém a je otázka, čo to urobí aj pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí, vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na, na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov. Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na, na lístky, druhých, ktorí budú financiách. A to je proste trošku zložitejší problém a vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v Hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda, alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tis. členov. Čo sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať
===== Čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí. Je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tisíc členov. To sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať 100 tisíc zamestnancov ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že APZ sa stala riadnym členom a tých 7 miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelil. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie. No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém kto bude tie veci zrátavať a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800 tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov. A na druhej strane odboj, ktoré podobnú sumu 700 až 800 tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a samozrejme pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne vyvážená táto časť a preto bola aj prijatá a preto si myslím že funguje. Nie je problém aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov. Školáci, KOVO a tak ďalej, podľa jednotlivých rezortov a odvetví a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší pán minister aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na úrade vlády, čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany ale dve. Čo sa dohodlo. Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov. Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej. No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej. Čo je meritum veci, dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy zamestnancov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť. Možno aj po tomto zákona pán minister a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký ako je teraz a najmä nie vhodnej dobe. Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav, a problémy ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli. Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť. To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity cítia ako útok na odbory.
Otázka, pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov. Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov. Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale naopak, aby plnil úlohy pretože ten zákona o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony. Veď sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba určitú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej mieri vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj o je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily ktoré sú tu sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor. No ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to čo navrhujeme je opätovne aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takého fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť tak je to až tisíc. Skúsim vám ponúknuť rozmer ako môžu odborári získať cez svoju členskú základu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100 tisíc eur príjem jednotlivých členov aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa a čo s tými menšími. Ako to vykryť finančne túto otázku. Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %. Ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci , že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich a ja sa k tomu hlásim. Ale je tu jeden, jeden bod ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľké obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť. Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia, alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa § 230a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacami, oni sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za dvanásť mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov, a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém. Preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci.
No ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, pretože to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia o opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené. A naopak, aby boli v istom priestore kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť, ako odborová organizácia. A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho §, ktorý hovorí o spore o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6. Pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto čo ponúkame je isté, ja to nazvem vylepšenie po zohľadnení o najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. 1bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie na svojom, by som povedal účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a aby som povedal hľadať isté riešenia. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák .....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané, tak by som povedal. Že, že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správe. Veď nebudeme hneď ....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí keď budeme pokračovať.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu. Ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej ...
===== zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o spôsobe odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Žiadosť o určenie rozhodcu súd v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
2. Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu pôsobnosti odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
3. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
4. Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
5. Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
6. Ak rozhodca oznámi podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety príjme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala.".".
Prechodné ustanovenia k úpravám navrhuje, aby boli účinné od 1.marca tohto roku. Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol je
㤠252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
3. O spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom tohto roku, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. tohto roku.
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania. Vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister. Veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzi tým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zo širšia aj pléne Národnej rady diskutovalo. Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkového kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už spovedal, zmeny, opatrenia. Nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o 400, ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili a ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov. Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušil záväznosť napr. kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ... Európska komisia je v kontexte odporúčaní, MOB-ka hovorí úplne iné.
Veď my máme dneska napr. už krajiny v Európe, ktoré nemajú napr. minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované. Vôbec siahať na minimálnu mzdu opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade. My sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez, bez zamestnancov. No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu všetko je proti ľuďom. Proti zamestnancom, rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo, hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval.
Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám. Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky a tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach, a tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky. Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktorý veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce, pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa k tomuto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie, ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napr. štátny rozpočet, že porušili zákony, ktoré napr. určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť. Možno toľko všeobecne, a teraz ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva, na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možno, že sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti, no nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci. Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť. Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, ony predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má, alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobre, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu aj pre druhú stranu. Otázka gastrolístkov, no v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia, dobre je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí, v reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja s gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napr. alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na, na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré. To, čo vítam a podporujem pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 mil. je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém a je otázka, čo to urobí aj pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí, vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na, na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov. Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na, na lístky, druhých, ktorí budú financiách. A to je proste trošku zložitejší problém a vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v Hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda, alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tis. členov. Čo sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať
===== Čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí. Je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tisíc členov. To sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať 100 tisíc zamestnancov ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že APZ sa stala riadnym členom a tých 7 miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelil. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie. No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém kto bude tie veci zrátavať a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800 tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov. A na druhej strane odboj, ktoré podobnú sumu 700 až 800 tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a samozrejme pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne vyvážená táto časť a preto bola aj prijatá a preto si myslím že funguje. Nie je problém aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov. Školáci, KOVO a tak ďalej, podľa jednotlivých rezortov a odvetví a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší pán minister aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na úrade vlády, čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany ale dve. Čo sa dohodlo. Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov. Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej. No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej. Čo je meritum veci, dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy zamestnancov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť. Možno aj po tomto zákona pán minister a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký ako je teraz a najmä nie vhodnej dobe. Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav, a problémy ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli. Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť. To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity cítia ako útok na odbory.
Otázka, pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov. Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov. Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale naopak, aby plnil úlohy pretože ten zákona o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony. Veď sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba určitú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej mieri vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj o je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily ktoré sú tu sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor. No ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to čo navrhujeme je opätovne aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takého fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť tak je to až tisíc. Skúsim vám ponúknuť rozmer ako môžu odborári získať cez svoju členskú základu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100 tisíc eur príjem jednotlivých členov aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa a čo s tými menšími. Ako to vykryť finančne túto otázku. Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %. Ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci , že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich a ja sa k tomu hlásim. Ale je tu jeden, jeden bod ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľké obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť. Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia, alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa § 230a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacami, oni sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za dvanásť mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov, a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém. Preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci.
No ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, pretože to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia o opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené. A naopak, aby boli v istom priestore kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť, ako odborová organizácia. A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho §, ktorý hovorí o spore o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6. Pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto čo ponúkame je isté, ja to nazvem vylepšenie po zohľadnení o najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. 1bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie na svojom, by som povedal účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a aby som povedal hľadať isté riešenia. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák .....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané, tak by som povedal. Že, že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správe. Veď nebudeme hneď ....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí keď budeme pokračovať.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu. Ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej ...
===== zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o spôsobe odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Žiadosť o určenie rozhodcu súd v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
2. Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu pôsobnosti odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
3. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
4. Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
5. Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
6. Ak rozhodca oznámi podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety príjme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala.".".
Prechodné ustanovenia k úpravám navrhuje, aby boli účinné od 1.marca tohto roku. Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol je
㤠252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
3. O spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom tohto roku, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. tohto roku.
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dúfam, že som dobre zvolil rúško, lebo ja tu zvyknem mávať trošku problémy pri čítaní, čo sa týka, týka hlasu a dýchania. Vystúpil som aj v prvom čítaní k návrhu, ktorý predkladá pán minister. Veľmi podrobne som o viacerých veciach diskutoval. K niektorým veciam sa možno vrátime, ale už aj v kontexte toho, čo medzi tým sa udialo, prípadne bolo prijaté hlavne na sociálnom výbore. Každopádne si myslím, že Zákonník práce je tak dôležitý, dôležitá právna norma, že je potrebné, aby sa o tom zo širšia aj pléne Národnej rady diskutovalo. Po prvýkrát bol Zákonník práce v tomto volebnom období otvorený niekde na začiatku roka v rámci tzv. Sulíkového kilečka, ktorý predkladal isté návrhy na, už spovedal, zmeny, opatrenia. Nazvali to zlepšenie podnikateľského prostredia. Bol tam jeden veľmi veľký problém, a to sa týka nadčasových hodín, kde pôvodne plánovali zvýšiť ten počet hodín o 400, ja som pevne presvedčený, že tak jak sme sa dokázali vtedy s pánom ministrom dohodnúť, že akceptoval tie pripomienky, bude tomu tak aj pri tom druhom kilečku pána Sulíka, lebo tie kilečká sa mu dosť zaľúbili a ak som si mal možnosť prečítať základné veci, ktoré ponúkol rezortom na to druhé kilečko, sú to zozbierané požiadavky jednotlivých zamestnávateľov, jednotlivých zväzov. Je dôležité, aby jednotlivé rezorty veľmi, veľmi precízne reagovali na to, pretože niektoré tie opatrenia, ktoré sú tam navrhnuté sú pre niekoho absolútne likvidačné. Neviem si vôbec predstaviť, že by sa zrušil záväznosť napr. kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ... Európska komisia je v kontexte odporúčaní, MOB-ka hovorí úplne iné.
Veď my máme dneska napr. už krajiny v Európe, ktoré nemajú napr. minimálnu mzdu, lebo 100-percentne sú pokryté, pokryté kolektívnymi zmluvami. To znamená toto je veľmi dôležité, aby bolo zachované. Vôbec siahať na minimálnu mzdu opäť, tiež si myslím, že toto absolútne nemá v tomto prípade. My sme sa o minimálnej mzde dosť pobavili vtedy, keď bol tu predložený jednoducho návrh. No a čo sa týka oddelenia príplatkov za prácu v noci a cez víkendy, čo sa týka minimálnej mzdy, možná debata, ale veľmi dôležité zapojiť do takejto debaty obidve strany. To sa nedá robiť aj bez, bez zamestnancov. No a čo sa týka znevýhodnenia tých benefitov, zdobrovoľniť rekreácie, zrušiť niektoré súbehy, čo ja viem príplatok za sobotu a nadčas. To sú tiež veľmi dôležité veci, ktoré je potrebné jednoducho ďalej veľmi, veľmi úzko diskutovať. Každopádne by som to však zhodnotil z tohto, z toho môjho pohľadu všetko je proti ľuďom. Proti zamestnancom, rušenie, rušenie a rušenie a odoberanie práv, ktoré doteraz mali. Preto je dôležité, aby veľmi citlivo, hlavne rezort práce celú túto oblasť jednoducho posudzoval.
Ale o tom budeme asi diskutovať vtedy, keď bude niečo predložené sem k nám. Cieľom tohto návrhu tejto novely sú v podstate štyri základné body, ktoré rieši. To sú osobitosti, výkony práce v domácnosti zamestnanca. Potom je to otázka tých gastrolístkov, to znamená stravovacie poukážky, či poukážky, či finančné príspevky a tretia vec je možnosť dočasného pridelenia zamestnancov pri materských a dcérskych spoločnostiach, a tá tretia vec je tá otázka reprezentatívnosti. To znamená tripartita ako taká, jej fungovanie, podmienky. Ak dovolíte, základný pohľad na tieto veci možno aj z pohľadu odborov, ktorý veľký priestor na pripomienkovanie týchto vecí jednoducho nedostali. Treba povedať, že aj pri tomto Zákonníku práce, pán minister, ale aj vláda pokračujú v istom ignorovaní sociálnych partnerov. Hospodárska rada sa k tomuto smere nezišla. Otázka, že či prijali, neprijali pozvanie, ja si myslím, že je dôležité si konečne sadnúť a urobiť, by som povedal, isté rozhodnutia, aby tá tripartita sa vrátila a plnila zákonnú úlohu, ktorú v tomto smere má. Aby sa neopakoval napr. štátny rozpočet, že porušili zákony, ktoré napr. určujú, že štátny rozpočet musí byť prerokovaný na hospodárskej rade. To je jediný zákon, ktorý, alebo návrh zákona, ktorý má takúto jednoducho povinnosť. Možno toľko všeobecne, a teraz ak dovolíte, k jednotlivým opatreniam, ktoré sú tam.
K tej prvej. To je otázka, ktorá sa týka pracovného zákonodarstva, na prácu z domu. Vítam a podporujem toto riešenie. Možno, že sa aj treba zamyslieť, že prečo nie v minulosti, no nikdy nebola tak aktuálna práca z domu ako teraz tá pandémia tie veci jednoducho dosť urýchlila a my skutočne v Zákonníku práce nemáme upravené dve základné veci. Práva a povinnosti zamestnanca pri práci z domu, ale aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Tento návrh to jednoducho rieši, a preto opakujem ešte raz, vítam a každopádne toto sme pripravení podporiť. Nehovoriac o tom, že ak som mal možnosť čítať tú štúdiu OECD, ktorá bola minulý týždeň zverejnená, ony predpokladajú, že na Slovensku sú podmienky, že až jedna tretina všetkých zamestnancov má, alebo má možnosti vzhľadom na charakter práce, že by mohla robiť tú prácu z domu. Treba povedať, že sú v Európe krajiny, ktoré až 50 % zahŕňajú takéto možnosti. Samozrejmá vec, že sú tu veci nové, ktoré priniesla aj štvrtá priemyselná revolúcia. To znamená, že niektoré povolania buď zanikajú, nové vznikajú, alebo sa postupne transformujú na niečo iné, nové, čo priniesli tieto veci a je veľmi dôležité, aby táto otázka tam bola jednoducho riešená.
To znamená, že túto časť podporujem, vítam a myslím si, že je dobre, že bude, lebo bude jasne vymedzovať pravidlá, ktoré musia platiť aj pre jednu aj pre druhú stranu. Otázka gastrolístkov, no v prvom rade chcem povedať jednu vec, že osobne si myslím, že uvedomujem si, že je to v programovom vyhlásení vlády, že táto vládna koalícia sa zaviazala, že bude ten problém riešiť, ale to je na štyri roky. Som osobne presvedčený, že teraz, keď si osobne myslím, že sú tie najhoršie časy vzhľadom na pandémiu, toto nie je najvhodnejšia téma, pretože prináša isté, by som povedal, ako, ako problémy jednej, druhej strany, možno odpútava pozornosť od niečoho, čo je ďaleko, ďaleko, dôležitejšie. Osobne by som to bol zaradil z hľadiska priorít niekde inde a nezaoberal sa teraz, keď najdôležitejšia úloha je udržať zamestnanosť, aby čo najmenej ľudí sa dostalo na úrady práce.
Čo sa týka vôbec tých konkrétnych, reálnych, pragmatických vecí, ktoré s tým súvisia, dobre je na výber. Buď financie, alebo, alebo lístok. Ja každopádne preferujem a myslím si, že elektronizácia je ten, je ten, by som povedal, cieľ a postup, ktorý je v tomto prípade pred nami. Ja ako prvý som to na ministerstve, ale nielen na ministerstve, ale na všetkých úradoch, to znamená úrady práce, Sociálna poisťovňa, zaviedol po tých počiatočných problémoch, ktoré súviseli s vybavením technických vecí, v reštauráciách, predajniach potravín sa tie veci osvedčili a má to jednu výhodu. Sú reštaurácie, kde idete na to menúčko a hneď vám čašník povie, ale ja s gastrolístka nevydávam prostriedky. Tu takáto, takýto problém nehrozí, lebo z toho, z tej karty sa odráta len skutočná cena, ktorú má v tomto prípade platiť a dokonca sa to dá až natoľko vylepšiť, že možnosť zaplatiť cez túto formu bude len veci, ktoré súvisia s potravinami. Že napr. alkohol a cigarety tam môžu byť blokované, že ich nemôže brať a jednoducho ani kupovať na, na tento účel, čo si myslím, že tiež má svoj význam a bolo by každopádne veľmi dobré. To, čo vítam a podporujem pozmeňovák, ktorý bol predložený na sociálnom výbore, že tá marža, ten poplatok tým firmám, ktoré predávajú gastrolístky sa zmení, zníži z 3 % na 2 %, čo si myslím, že je dostačujúce. Treba povedať, že v tej elektronickej podobe je to ešte výhodnejšie. Každopádne si však myslím, že potrebné v tejto dobe mať na mysli jednu vec. 400 mil. je obrat reštaurácií na tých meníčkach, jednoducho na tých obedoch, ktoré zamestnávajú kuchárov, čašníkov, skladníkov a neviem čo všetko ostatné s tým súvisí, nehovoriac o tých dodávateľoch.
Do istej miery vnímam, že je tu isté riziko. Je tu isté riziko ako to všetci využijú, a to hlavne tí, ktorí možno nemajú až taký zárobok a príjem, aby si aj tých pár eur, ktoré tam do mesiaca dostanú na tento účel, vážili tak, že ich použijú na ten konkrétny cieľ, a to je teplé jedlo. To tam môže byť problém a je otázka, čo to urobí aj pohľadu zamestnanosti, lebo na 400 mil. výkonov z hľadiska obratu robí veľmi veľký počet ľudí, veľa reštaurácií v tejto chvíli už dokonca poprepúšťalo svojich ľudí, vzhľadom na pandémiu a dopady, ktoré sú tu. O to viac by teraz ako bolo potrebné takéto, takéto riziká jednoducho eliminovať. To je môj názor na, na túto otázku a myslím si, že dôležitý je aj názor sociálnych partnerov. Pán minister dobre vie, že najväčší zamestnávateľský zväz Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, no a najväčší, v tomto prípade najväčšia organizácia zamestnancov Konfederácia odborových zväzov sa zhodli v tom, že netreba meniť terajšiu legislatívu, že je vyhovujúca. Každopádne, pán minister, ak toto prejde, asi po nejakom roku by bolo dôležité aj so sociálnymi partnermi prehodnotiť, čo to prinieslo, čo to zobralo. A toto je oblasť, ku ktorej sa dá vrátiť, lebo ja si myslím, že aj zamestnávatelia s tým budú mať dosť zvýšené administratívne práce, lebo budú musieť evidovať jedných, ktorí budú na, na lístky, druhých, ktorí budú financiách. A to je proste trošku zložitejší problém a vlastne zlepšenie toho podnikateľského prostredia, tie kilečká pána Sulíka sú hlavne o tom ako ten život tým podnikateľom do istej miery vylepšiť a my im to týmto trošku priťažujeme.
Tretia otázka, a tá najdôležitejšia otázka tripartity. No, doteraz platná legislatíva, ktorá sa týka tripartity, to znamená jednotlivých sociálnych partnerov a ich zastúpenie v Hospodárskej rade, čo upravuje zákon, čo nie je nijaká náhoda, alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tis. členov. Čo sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať
===== Čo nie je nijaká náhoda alebo výber, ktorý sa robí podľa toho ako sa kto kedy vyspí. Je o tom, že podmienka pre každého jedného člena v tripartite je mať 100 tisíc členov. To sa týka odborov, čo sa týka u zamestnávateľov mať 100 tisíc zamestnancov ktorých môže reprezentovať nejaká tá zamestnávateľská organizácia a zväz. Pred dvomi rokmi sa takto rozšíril napríklad počet zastúpení zamestnávateľov o APZ-ku, ktorá splnila podmienky, urobila sa reprezentatívno, všetci sa zrátali aj na jednej, aj na druhej strane a na základe toho sa pristúpilo k tomu, že APZ sa stala riadnym členom a tých 7 miest, ktoré tam má, majú zamestnávatelia sa potom po vzájomnej dohode ich hlasmi prerozdelil. Dobre, myslím si, že absolútne ako najlepšie. No a treba povedať, že aj vtedy bol istý problém kto bude tie veci zrátavať a padol návrh na rozhodcov, ktorí sú zapísaní v podmienkach ministerstva práce, ktorí sa zúčastňujú niekedy rozporov, keď sa nevedia dohodnúť v niektorom podniku zamestnávatelia a odborári. Títo splnili tú úlohu, len pán minister, bolo to relatívne dosť veľa roboty, lebo predsa to je, to sú na jednej strane reprezentácia skoro 800 tisíc zamestnancov, ktoré reprezentujú tie štyri združenia zamestnávateľov. A na druhej strane odboj, ktoré podobnú sumu 700 až 800 tisíc priamo riešia cez svoje členské základne a samozrejme pokrývajú ďalšie desaťtisíce, pokiaľ sa týka tých vyšších kolektívnych zmlúv, ktoré riešia odvetvie a pokrývajú širší ten diapazón. To znamená, že toto bolo veľmi dôležité. Každopádne vyvážená táto časť a preto bola aj prijatá a preto si myslím že funguje. Nie je problém aby na hospodársku radu neboli napríklad prizvaní predstavitelia Klubu 500, to znamená tých najväčších podnikov, ktoré sú tu, prípadne aby odborári nedali väčší priestor jednotlivým odborovým zväzom. Lebo tam je 24 slovenských odborových zväzov. Školáci, KOVO a tak ďalej, podľa jednotlivých rezortov a odvetví a títo vždy mali priestor. Týmto sa snažím proste zadefinovať, že ja nevidím ako veľkú potrebu teraz riešiť otázku tripartity. Vznikli komunikačné problémy hneď v začiatkoch s pánom ministrom. Odborári to riešili odchodom a odvtedy je problém, odvtedy to jednoducho nefunguje. Mňa neteší pán minister aj tie závery, ktoré sa prijali v minulom týždni, jednak u vás na ministerstve aj potom na úrade vlády, čo sa dohodlo, že vlastne nefunguje tripartita, tri strany ale dve. Čo sa dohodlo. Po prvé, zástupcovia zamestnávateľov a vlády si dohodli pravidlá komunikácie a pripomienkovania vládnych návrhov. Po druhé, dohodli sa na konzultácii k návrhom zákonov, predovšetkým zákonov o verejnom obstarávaní, zákona o územnom plánovaní a tak ďalej. No a po tretie, na najbližšie rokovanie vlády by sa mala dostať výzva zamestnávateľov na zabezpečenie prioritného očkovania a tak ďalej. Čo je meritum veci, dve strany, chýba mi tá tretia. Tieto veci sa nedajú zabezpečovať pokiaľ tam nebudú zastúpení aj zamestnanci. Oni majú právo a veľmi dôležité právo sa k tomu vyjadrovať, povedať svoj názor, presadzovať a obhajovať záujmy zamestnancov. To znamená, že toto ja vítam, že takáto dohoda je, ale chýba mi tam jednoznačne ten tretí, ktorý je v tomto prípade veľmi, veľmi dôležitý. A preto si myslím, že k tomu sa treba opätovne vrátiť. Možno aj po tomto zákona pán minister a treba prizvať a mať z vašej strany záujem, aby tí odborári sa tých stretnutí zúčastňovali. Nie je dobrý stav taký ako je teraz a najmä nie vhodnej dobe. Ja len pripomínam, zaoberali sme sa dosť podrobne správou NKÚ keď sa prijímal štátny rozpočet. Ich odporúčania dve najdôležitejšie, samozrejmá vec, bola ekonomická, ktorá sa týka obnovy a hľadania všetkých prostriedkov ako udržať zamestnanosť a ďalšie veci na ktorých sa pracuje. Ale tá druhá, ktorá podmieňuje tú prvú, bol sociálny dialóg. Bez toho to jednoducho nejde. A obávam sa, že keby nebol núdzový stav, a problémy ktoré tu máme, tí odborári by už boli v uliciach. Je to potrebné v tejto chvíli. Kto má na tom záujem, aby sa veci riešili na uliciach a nie, ja neviem, v miestnostiach, kabinetoch, tam, kde ten sociálny dialóg sa jednoducho má aj viesť. To znamená, že je to úplne prirodzené, pragmatické a veľmi dôležité, lebo odborári toto, čo sa ponúklo smerom k nim do tripartity cítia ako útok na odbory.
Otázka, pán minister, prečo riešime reprezentatívnosť len zamestnancov. Prečo sme sa nezaoberali aj reprezentatívnosťou zamestnávateľov. Veď to veľmi úzko spolu súvisí. Už táto skutočnosť je veľmi, by som povedal, dôležitá a vyvoláva zbytočné emócie. Lebo keď sa má riešiť reprezentatívnosť, no tak je dôležité prekopať aj jednu, aj druhú stranu a nájsť spoločnú dohodu, aby jeden druhého nespochybňoval, ale naopak, aby plnil úlohy pretože ten zákona o kolektívnom vyjednávaní a vôbec zákon o tripartite, to sú dôležité zákony. Veď sme sa zaviazali v dohovore MOP-ky, že preberáme na seba určitú zodpovednosť, úlohy, ktoré z toho vyplývajú. Medzinárodná dohoda je vlastne nad zákonom. To znamená, z tohto titulu je veľmi dôležité, aby sme sa k tejto veci vrátili, lebo sa nám to môže do istej mieri vrátiť veľmi nepriaznivo už teraz v apríli keď budeme predkladať ten náš plán, v úvodzovkách, ako minúť peniaze a posunúť niektoré veci ďalej. Aj to je o sociálnom dialógu, aj o je o tom, aby čo najväčšie spoločenské, by som povedal, sily ktoré sú tu sa mali šancu vyjadriť a povedať svoj názor. No ak sociálni partneri, ktorí zo zákona fungujú, sú tí najdôležitejší, ktorí majú v tomto smere mať právo a možnosť sa jednoducho vyjadriť.
Preto si myslím, že s touto otázkou je treba narábať veľmi, veľmi citlivo, lebo aj napríklad taká skutočnosť veľmi pragmatická, to čo navrhujeme je opätovne aby fungovali v tom dialógu a v riešení tej reprezentatívnosti rozhodcovia. Súhlasím, asi je to ten najobjektívnejší faktor, ktorý tu teraz je. No ale pýtam sa, prečo za takého fungovanie rozhodcu je potrebné platiť prvýkrát 500 eur zo strany odborárov a keď je opakovaná tá reprezentatívnosť tak je to až tisíc. Skúsim vám ponúknuť rozmer ako môžu odborári získať cez svoju členskú základu tisíc eur. Jedno percento čistej mzdy je klasický členské u odborov. To znamená, že na tých tisíc potrebujú mať 100 tisíc eur príjem jednotlivých členov aby sa vedeli naskladať napríklad na tú tisícku. To znamená, že ak by sme brali nejaký priemer tisíc, minimálne sto ľudí by sa muselo podieľať a mať záujem založiť nejakú odborovú organizáciu. Pýtam sa a čo s tými menšími. Ako to vykryť finančne túto otázku. Som osobne presvedčený, že to si mal zobrať na seba štát. To nie sú nejaké peniaze, ktoré by, by som povedal, že boli také veľké, že by štát zruinovali, tak ako sme to riešili keď sa preverovala reprezentatívnosť v súvislosti s nástupom APZ-ky medzi sociálnych partnerov do samotnej hospodárskej rady.
No a teraz, ak dovolíte, trošku konkrétnejšie. Vítam pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené na sociálnom výbore, aj čo sa týka gastrolístkov, to znamená zmeniť 3 % na 2 %. Ale aj pozmeňovací návrh, ktorý predniesla alebo predložila pani predsedníčka výboru pani Žitňanská. Len prešiel som si podrobne, keď to neurobil rezort a pán minister, tieto veci s odborármi. Rád som chcel počuť aj ich názor. No a zhodli sme sa na jednej veci , že relatívne je to pre nich prijateľné, i keď zďaleka to nerieši ten problém a cítia v tomto prípade stále veľkú krivdu, že to je, že to je útok na nich a ja sa k tomu hlásim. Ale je tu jeden, jeden bod ktorý by chceli riešiť trošku inak, možno technicky. Ani nie zmeniť konkrétny veľké obsah, ale niektoré veci, ktoré sú tam, napr. 12 mesiacov dĺžku na opätovné, opätovné rozhodnutie alebo preskúmanie tých rozhodnutí. Preto, ak dovolíte, chcem uviesť alebo odôvodniť jeden pozmeňovací návrh, ktorý chcem predložiť. Ten pozmeňovací návrh sa týka spoločnej správy a konkrétne bodu 6, hovorí o spôsobe posilnenia, alebo teda pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa § 230a jednotlivé články. To, čo mám záujem aj po dohode s odborármi zmeniť sú hlavne otázky, ktoré súvisia s tými 12 mesiacami, oni sa tam prelínajú vo viacerých článkoch. To je neprijateľné, pretože za dvanásť mesiacov sa veľmi veľa v živote fabriky, ale aj v odborovej organizácii môže zmeniť a preto nevidím dôvod, aby potom čakali ja neviem koľko mesiacov. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie v odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
Ja si myslím, že aj pre tých rozhodcov, a v konečnej miere ani pre rezort to nemôže byť nejaký veľký problém. Preto mám záujem všade povypúšťať tých 12 mesiacov a stotožniť sa s takýmto návrhom. To znamená, že určuje sa lehota dokedy najneskôr po oznámení o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi je možné žiadať o určenie rozhodcu o spore v pôsobnosti odborovej organizácie na konkrétnom pracovisku. To sú tie najväčšie veci.
No ak odborová organizácia medzičasom získa členov u zamestnávateľa, pretože to je tam dosť dôležité, musí odborová organizácia znovu oznámiť začatie svojho pôsobenia o opätovne bude plynutá dvojmesačná lehota na podanie žiadosti o rozhodcu.
Sú to skôr technické veci, ale veľmi dôležité preto, aby tie odbory neboli úplne odsúdené a odhodené. A naopak, aby boli v istom priestore kde im, ktorý im dáva záruku, že môžu byť vypočutí a môžu vzniknúť, ako odborová organizácia. A dopĺňam tam ešte jeden bod, ktorý sa týka sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa § 252, ktorý je nový, ale myslím si, že úplne nadväzuje na tie veci, ktoré sa týkajú tej prvej časti toho predchádzajúceho §, ktorý hovorí o spore o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Skôr než prečítam tento pozmeňovák, chcem požiadať spravodajcu, aby vyčlenil na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod č. 6. Pretože tieto veci, ktoré sa týkajú toho čo som tu pomenoval v krátkosti, sú relatívne totožné a osobne si myslím, že toto čo ponúkame je isté, ja to nazvem vylepšenie po zohľadnení o najzávažnejších pripomienok, ktoré v tomto prípade majú tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka, to znamená odborári.
Čítam konkrétny návrh.
1. V čl. 1bod 20 znie:
20. Za § 230 sa vkladá § 230a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa
(1) Ak má zamestnávateľ alebo odborová organizácia, ktorá u zamestnávateľa pôsobí, pochybnosť o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, ktorá ho písomne informovala o začatí svojho pôsobenia, ide o spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rieši rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktoréhokoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie na svojom, by som povedal účte, ktorý sa týka pôsobenia pri, keď treba robiť mediátorov a aby som povedal hľadať isté riešenia. ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len ja rozumiem, že odôvodňujete, ale už keď čítate pozmeňovák .....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Neodôvodňujem. Ja už čítam pozmeňovák. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak v pozmeňováku máte napísané, tak by som povedal. Že, že to prečítať. Ja viem, že to chcete vysvetliť aj kolegom a kolegyniam, ale že v tomto potom niektorí namietajú, že to nebolo správe. Veď nebudeme hneď ....

Richter, Ján, poslanec NR SR
Dobre, zopakujem ešte raz túto časť, ďakujem ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Stačí keď budeme pokračovať.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Ak sa strany sporu na osobe rozhodcu nedohodnú, na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sporu ho určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu. Ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa. Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej ...
===== zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o spôsobe odborovej organizácie u zamestnávateľa.
Žiadosť o určenie rozhodcu súd v spore o pôsobení odborovej organizácie je možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi.
2. Rozhodca informuje strany sporu a zamestnávateľa, ak zamestnávateľ nie je stranou sporu, o prijatí riešenia sporu pôsobnosti odborovej organizácie u konkrétneho zamestnávateľa.
3. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere. Odborová organizácia je povinná poskytnúť rozhodcovi v lehote ním určenej zoznam zamestnancov v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorí sú členmi a ich členstvo v odborovej organizácii preukázať. Strany sporu sú povinné rozhodcovi poskytnúť ďalšiu potrebnú súčinnosť. Neposkytnutie súčinnosti podľa prvej vety až tretej vety ide na ťarchu strany sporu, ktorá ju neposkytla. Rozhodca je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri riešení sporu o pôsobení odborovej organizácie u zamestnávateľa.
4. Rozhodca do 30 dní od prijatia riešenia sporu o pôsobnosti odborovej organizácie u zamestnávateľa oznámi stranám sporu a zamestnávateľovi, ak nie je stranou sporu, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie.
5. Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena, na ktorej sa strany sporu dohodnú. Ak sa strany sporu nedohodnú na odmene podľa prvej vety, rozhodcovi patrí za riešenie sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa odmena 500 eur. Ak rozhodca oznámi stranám sporu, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, odmenu uhrádza tá odborová organizácia, inak odmenu rozhodcu uhrádza druhá strana sporu.
6. Ak rozhodca oznámi podľa ods. 4, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, sa táto odborová organizácia nepovažuje za odborovú organizáciu, ktorá pôsobí u tohto zamestnávateľa.
Odborová organizácia, ktorá podľa oznámenia rozhodcu podľa ods. 4 nemá medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov, môže požiadať rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie ministerstvo práce podľa osobitného predpisu o opätovné posúdenie, či má medzi zamestnancami v pracovnom pomere členov. Ak rozhodca žiadosť podľa prvej vety príjme, na posudzovanie rozhodcu sa primerane vzťahujú ods. 2 až 4. Rozhodcovi patrí za posúdenie podľa prvej vety odmena 1 000 eur; odmenu uhrádza odborová organizácia, ktorá o posúdenie požiadala.".".
Prechodné ustanovenia k úpravám navrhuje, aby boli účinné od 1.marca tohto roku. Nový paragraf, ktorý dopĺňame, ktorý doteraz alebo k návrhu zákona nebol je
㤠252p
Spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
3. O spore o pôsobenie odborovej organizácie, ktorá oznámila svoje pôsobenie u zamestnávateľa pred 1. marcom tohto roku, môže zamestnávateľ alebo odborová organizácia požiadať o určenie rozhodcu najneskôr do 30. 4. tohto roku.
Skončil som pozmeňovací návrh. Všetko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne k tomu vystúpeniu pána poslanca. Rozdelím to do dvoch častí. prvá vec je tá, ktorá sa týka tých výsledkov toho poslaneckého prieskum, kde som sa mal možnosť zúčastniť aj ja, treba povedať jednu vec, že v tom sociálnom poistení nikdy nie je tak zákon postavený, že sa dá plošne uplatniť na všetkých žiadateľov. Každý jeden prípad je individuálny a individuálne sa musí predsa aj posudzovať, to je treba mať na mysli, no a tie otcovské, materské, áno, problém, ktorým sme sa zaoberali aj my. Postup je taký, rozhodne pobočka Sociálnej poisťovne, odvolanie je na ústredie, ak nepochodí, aj tam je samozrejmá vec k dispozícii súd. Týchto rozhodnutí bolo relatívne veľmi veľa aj na súde a treba povedať, že tie výsledky toho súdu boli rozdielne. Niekde v prospech žiadateľa, niekde v neprospech žiadateľa. To znamená, že len naznačujem, že to je relatívne široký problém a nedá sa absolútne plošne povedať, že biele alebo čierne.
K tomu zákonu čo predkladá pán minister, samozrejme, že akceptujeme ten nález Ústavného súdu, pre mňa je podstatné to, že v tom 15. roku sme zaviedli minimálny dôchodok, to veľa krajín jednoducho nemá, no ale aj napriek tomu rozhodnutiu si dovolím povedať, že osobne si myslím, že druhý pilier nie je určený pre poberateľov minimálneho dôchodku, osobne si skôr myslím, že tí boli povedení niekde pri nábore, ktorý robili v tom čase, keď sa zavádzal druhý pilier. Na druhý pilier je ideálne zarábať aspoň 1000 euro mesačne a sporiť 30 rokov a potom môže aj riskovať z hľadiska jednotlivých fondov. Ďakujem.

To začína. Všetko ostatné je istá nadstavba. No a teraz k tým konkrétnym otázkam. Pán Kočiš, zdravotno-sociálna starostlivosť prečo som to otvoril a prečo som pán Suja hovoril aj o nejakej malej vojne. Viete, v tom čase sa otvorili otázky, čo bude financované zo zdravotnej poisťovne, alebo poisťovni smerom k zdravotno-sociálnej starostlivosti. Ak si pamätáte, tí čo ste v tom boli deväť medicínskych úkonov to bolo prvá tá otázka a postupne sa tie veci začali napĺňať, chvalabohu. Pretože je nevyhnutné a nedá sa v tomto prípade kalkulovať na tom, že či sa peniaze zdravotnej poisťovne použijú na jeden resp. druhý účel. To je jedna a tá istá diagnóza, veľakrát jeden a ten istý človek. No a čo sa týka smerom k pánovi Mihálovi, ja som povedal len toľko, že úsporu tiež nejakých 10 % robil v tomto prípade na sociálnych pracovníkoch a kuratele. Nič viacej. Ja som tých 200 zobral naspäť a plus o ďalších 300 sociálnych pracovníkov sa rozšíril ten počet.
Janko Herák, čo sa týka terénnych, terénni sociálni pracovníci to je zodpovednosť a kompetencia obcí a miest. Problém je v tom, že eurofondy riešia 3/4 všetkých týchto. My sa musíme zamyslieť na tom ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)