Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, možno aj na základe tej trojročnej praxe, ktorú som aj vo svojom úvodnom vystúpení zadefinoval, vyslovujem stále presvedčenie, že tento prídavok má svoje plné opodstatnenie aj v tom ďalšom období. Tá prax tých troch rokov ukázala, že aj na základe vyjadrenia rodičov, a treba povedať, že aj odborníkov, ktorí sa venujú tej školskej problematike, aj na základe realizovaných prieskumov, ktoré dokonca za týmto účelom sa robili, že rodiny nemajú problém len s vykrytím nákladov na, ja neviem, školskú tašku, peračník a, neviem, ďalšie školské pomôcky pre prvákov, ale istou súčasťou toho, čo je potrebné, aby zabezpečili, sú napríklad aj nejaké poplatky, ktoré s tým súvisia, triedny fond, celkom iste prezuvky žiakov do školy, nehovoriac o tom, že sú potrebné aj prezuvky na telesnú výchovu, možno letné, zimné oblečenie, ktoré s tým súvisí, skrátka tých viac nákladov súvisiacich s nástupom dieťaťa do prvého ročníka školy je celkom iste viac a celkom iste aj bude, nehovoriac o tom, že to, čo možno vlani dokázali kúpiť za istý peniaz, dnes bude o desať, možno niekde aj o 20 % drahšie vzhľadom na vývoj cien, ktoré na našom trhu jednoducho máme. No a týmto príspevkom aspoň čiastočne sa kompenzujú tie náklady pre rodiny, pretože treba si uvedomiť jednu vec, že je až 30 % rodín, ktoré sú pod hranicou chudoby.
Som presvedčený, že títo veľmi potrebujú takúto pomoc, aby dokázali, by som povedal, solídne pripraviť aj to dieťa, aby sa necítilo byť nejaké menejcenné medzi tými svojimi spolužiakmi pri nástupe, nástupe do tej školy.
Suma prídavku na tento rok predstavuje 106,33, pretože podlieha pravidelnej valorizácii, čo je celkom prirodzené. No a my navrhujeme, resp. navrhujem, aby sme pokračovali v tomto, pretože ten zákon, ktorý bol prijatý pred tým mesiacom ohľadom kompenzácií súvisiacich s rastom cien energií a tovarov a ďalších náležitostí, zrušil toto, by som povedal, oprávnenie. A treba povedať jednu vec. Keď som mal možnosť hovoriť s viacerými kolegami či už z koaličného, alebo aj z opozičného tábora, viacerí o tom nemali ani šajnu. Je mi jasné, že s takýmito zrušeniami, nepopulárnymi, sa málokto pochváli, keď predkladá takýto návrh zákona, ale treba povedať jednu vec, tie skúsenosti sú o tom, že to každý rok oslovuje 60-tisíc detí, resp. ich rodičov.
To nie je zanedbateľná suma. To je veľmi veľká suma proste počtu, ktorá s týmto jednoducho súvisí, a preto som osobne presvedčený, že tu treba hrať s otvorenými kartami, tu netreba schovávať aj takéto veci, skôr naopak, ak tu vznikla, aspoň sa tak definuje, minulý mesiac nejaká prorodinná koalícia, no teraz by som očakával, že sa prejaví, lebo možno tak trochu bola podvedená aj ona, pretože nikto v tejto sále nepočul, že ten zákon tento prídavok jednoducho ruší. Predstavuje to čiastku na tých 60-tisíc detí, preto aj ten pomer sa pohybuje medzi 55 - 60-tisíc každý rok, asi 6,4 milióna nákladov s tým súvisiacimi. Ja si myslím, že to nie je taká čiastka, ktorá by bola problémová, ale opakujem ešte raz, veľmi pozitívne ovplyvňuje až 60-tisíc detí, resp. rodín a preto, preto si myslím, že je dôležité, aby tento prídavok bol opätovne, resp. príspevok bol opätovne schválený a aby sa v ňom ďalej pokračovalo, pretože po prvé, má opodstatnenie, pomáha ľuďom, neboli s tým žiadne problémy.
Z toho, čo som si mal možnosť niektoré veci preveriť, nebolo potrebného ani osobného príjemcu. Viete, nie každý rodič je rovnako zodpovedný a sú niektoré príspevky, ktoré idú cez starostu alebo iným spôsobom, aby sa dostali a naplnili ten účel, pre ktorý je v tomto prípade. Chvalabohu, som nezistil absolútne žiadne problémy, že by rodičia prepili ten prídavok a išlo to úplne iným účelom, ako sa pôvodne, pôvodne predpokladalo.
Preto si dovolím požiadať o podporu tohto návrhu. Možnože je aktuálne sa vrátiť aj tie tri roky dozadu, pretože vtedy ten návrh získal podporu 121 poslancov a mimovládnych poslancov vtedajšej koalície našej. Kompletne podporil tento návrh aj poslanecký klub SME RODINA, poslanecký klub OĽANO, no a poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko, vtedy ešte kompletný. Očakávam, že tieto poslanecké kluby by mali toto hlasovanie zopakovať, pretože ešte raz hovorím, sú naďalej dôvody na to, aby sa kompenzovali tie náklady rodičom, viac náklady, ktoré súvisia s tým, že ich dieťa nastupuje do prvého ročníka základnej školy.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, predmetom môjho poslaneckého návrhu je opätovné zavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa, ktoré pri jeho zavedení od roku 2019 dostalo taký logický názov: ´Sto eur na školské potreby pre prvákov pri nástupe do školy´. Tak ako bolo naším cieľom pred tými tromi rokmi, to znamená pri vzniku, jednorazové zvýšenie tejto sumy prídavku na dieťa za príslušný kalendárny mesiac, kedy nastupujú deti do školy, bolo cieľom aspoň čiastočne kompenzovať finančné náklady, ktoré súvisia s nástupom dieťaťa do prvého ročníka základnej školy.
Napriek tomu, že tento parlament v minulom mesiaci schválil tzv. inflačný balík pomoci rodinám a deťom, ktorý obsahuje aj nejaké to postupné zvýšenie pravidelných mesačných prídavkov na dieťa, v lete 2022, ale hlavne následne od 1. 1. 2023 som jednoznačne toho názoru, že tie problémy a tie viac náklady, ktoré s týmto súvisia, naďalej ostávajú a zvlášť v tejto sociálnoekonomickej situácii sú ďaleko-ďaleko, by som povedal, aktuálnejšie.
Preto si dovolím vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, za čo vopred ďakujem a, pán predsedajúci, hlásim sa prvý potom do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som sa chcel zamerať trošku na tú časť vystúpenia pána poslanca Fica, kde rozoberal otázku sociálneho dialógu, ktorý chýbal v tomto prípade. Venujem sa preto tomu, pretože osem rokov som žil dennodenne s tým, hlavná metóda práce ministra práce je sociálny dialóg, hľadanie možných kompromisov. Nepamätám sa, kedy sa dokázali tak zjednotiť odbory, zamestnávatelia, Jednota dôchodcov na Slovensku, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím ako v prípade tohto zákona.
Nebudem citovať odborárov, ale budem citovať pána Machunku, to je podpredseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Čo povedal: "Zmeny s dopadom jedného milióna nám predložíte, ale zmeny s dopadom nad jednu miliardu zatajíte, tie nám nepredložíte." Medzirezortné pripomienkové konanie žiadne, vyjadrenie inštitúcií, ktoré zo zákona majú nie právo, ale povinnosť sa vyjadrovať, opätovne žiadne.
Áno, tu chcem podčiarknuť tú vec, ktorú zvýraznil aj pán poslanec Fico, keď sme zvýšili materskú na 100 % čistého príjmu, bolo nevyhnutné ten veľký skok, ktorý bol medzi materskou a rodičákom niečím vyrovnať, aby tie rodiny necítili taký veľký dopad po skončení materskej, a preto sme o tých 150 eur ten rodičák zvýšili. Ale nebol to len rodičák, bolo to ďaleko-ďaleko viacej vecí. Ale napr. zaviedli sme aj príspevok na školské potreby pre prvákov vo výške 100 eur. Málokto to tu povedal, no ale vy ich teraz rušíte. Vy im berete, tým rodičom budúcich prvákov, aj tých 100 eur, ktoré potrebovali a veľmi efektívne využili pre nákup potrieb, možno tí chudobnejší aj ošatenia, aby deti mo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem v prvom rade poďakovať za tie faktické pripomienky k tomu môjmu vystúpeniu. Myslím, že sa kolegovia z opozície neurazia, keď sa budem trošku viacej venovať svojej odpovedi pánovi Kuriakovi.
Hneď v úvode chcem povedať, že ja si pána poslanca Kuriaka veľmi vážim, pretože dokázal statočnosť v niektorých chvíľach, keď to skutočne bolo veľmi, veľmi zložité a preto som presvedčený o tom, že na rodine mu záležalo a záleží. Len to, čo ma trošku prekvapilo, pán poslanec, vy ste to celé od začiatku do konca čítal. Nemal ste to, preboha, pripravené vopred a bez ohľadu na to, čo by Richter povedal, by ste s týmto príspevkom bol vystúpil. Dobre, dobre.
Dvesto eur, nikde v kompenzáciách dvesto eur nie je. To sú trvalé veci. Ja som sa, k tým trvalým veciam sme pripravení sa baviť, tam je viacero pozitívnych vecí. To, čo nám absolútne nevyhovuje, je tá kompenzácia, to znamená, tie jednorazové príspevky, a tam sa takáto hodnota dvesto eur, bohužiaľ, vôbec nenachádza. Nehovoriac o tom, že tam chýbajú veľmi vážne sociálne skupiny. Áno, napríklad dôchodcovia. Ja s vami nesúhlasím, že sme absolútne neriešili dôchodcov. Treba si pozrieť ich vyjadrenia napríklad Jednoty dôchodcov Slovenska, ale aj kresťanských odborov, či to bol vtedy pán Mikloško, alebo potom pán Mach, vysoko hodnotili po prvé komunikáciu a po druhé kompromisy, ktoré sa nám podarilo v tomto smere s nimi jednoducho prijať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán premiér, pán vicepremiér, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som rozmýšľal, či bude vhodnejšie a lepšie vystúpiť v prvom, alebo v druhom čítaní. Ale obávam sa, že nakoniec to je asi jedno, i keď možno po tom prvom čítaní sa bude dať diskutovať o niektorých veciach, ktoré by sa teoreticky mohli doplniť alebo zmeniť v tom návrhu ako takom. Možno som trošku naivný, ale prečo nie. No rád by som možno zareagoval aj na niektoré veci, ktoré pán podpredseda vlády a minister financií vo svojom úvodnom vystúpení jednoducho pomenoval, pretože to bol diapazón ďaleko viacej nad rámec toho, čo je len v zákone. Do istej miery som to očakával, ale predsa len, ak dovolíte, možno dve-tri poznámky.
Po prvé, prorodinná politika. Ona bola vlastná aj predchádzajúcej vláde. Ja s ním absolútne súhlasím, že viac štátu v tomto prípade znamená viac prorodinnej politiky. Súhlasím, že nemôže každý jeden občan bez ohľadu na to, do akej situácie sa dostane, si vyriešiť všetky svoje životné problémy a vtedy je potrebné, aby vstúpil do toho štát a riešil, pomáhal. Absolútne v tomto prípade súhlasím. Len, pán minister, čo sa týka prorodinnej politiky, to je ďaleko širší diapazón ako len rodinné prídavky a prípadne bonus a, ja neviem, krúžky. To je ďaleko, ďaleko širší.
V čase, keď som bol ešte ministrom práce, sme urobili spolu s Podnikateľskou alianciou Slovenska jeden veľký prieskum vonku, u zahraničných, alebo u Slovákov, ktorí pracovali v zahraničí. Tie otázky smerovali k tomu, za akých okolností ste pripravení sa vrátiť domov a odovzdávať doma tie skúsenosti, pretože ste potrební ako odborníci. Nie, neboli to financie ako hlavný artikel, ktorý pomenovali, ktorý som ja osobne predpokladal, že bude prvý, naopak. Bol to celý ten komplex sociálnych vecí. Predškolské zariadenie od jaslí a škôlky, samozrejmá vec, že potom byt ako taký pre mladú rodinu, ktorý je nevyhnutný a, samozrejme, primeraná práca.
Tým chcem naznačiť, že ten problém je ďaleko, ďaleko širší. A on takýmto spôsobom je definovaný nielen u Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, ale ktorí sú aj tu doma. To znamená, že ťažko sa vysvetľuje veľmi veľa rodičom, ktorí nedostali deti napríklad do škôlky kvôli kapacitným problémom, že prečo to tak je, no a odrazu prišli z Ukrajiny migranti a všetky normy hygieny sa porušili a urobilo sa všetko pre to, aby sa aj tieto deti mohli dostať do tých predškolských zariadení. Ja nie som proti tomu, ja to podporujem. Ale nevieme to vysvetliť tým rodičom, ktorých deti sa pred tým nedostali, a brali sme tie normy a podmienky všetky ako absolútne jednoducho nemeniteľné. To znamená, že aj toto je potrebné si v istej miere zhodnotiť.
No a tá miera chudoby. Pán minister, za posledné dva roky miera chudoby na Slovensku narástla o 6 %. 40-tisíc domácností sa dostalo pod hranicu tej miery chudoby. Ja viem, boli k tomu aj adekvátne podmienky, pandémia, dneska zdražovanie, ale to hodnotenie toho predchádzajúceho obdobia, my sme v tom čase boli niekde v strede. I keď môj názor na hodnotenie tej hranice chudoby je trošku iný, pretože podľa toho najhoršie životné podmienky sú na severe – Švédsko, Fínsko, Nórsko. Tak to totiž vychádza, s čím ja absolútne nesúhlasím. To znamená, tie štatistické veci sú trošku iného razenia, ale toto je dôležité jednoducho pomenovať, že ten diapazón tej, tých hraníc chudoby jednoducho je tu. A možno treba povedať, že každý jeden občan Slovenskej republiky, každý ôsmy občan Slovenskej republiky je, bohužiaľ, tam, no a to, čo málokto chce počuť, každý tretí dôchodca je, bohužiaľ, tam. Každý tretí dôchodca je tam, a toto tu nevidím celkom z hľadiska návrhu riešenia aj tieto sociálne kategórie a stále nechápem, prečo tí dôchodcovia sú úplne mimo, pretože ak hodnotíme to, že sme im, alebo že ste im dali niečo na motiváciu v súvislosti s očkovaním, to nemá nič, žiaden súvis s tým, čo je momentálne teraz. Jednoducho teraz a tu je potrebné riešiť všetky dopady, ktoré sa týkajú tých sociálnych skupín.
No a k tomu jemnému citovému vydieraniu, ktoré tu zaznelo od pána ministra v úvodnom slove, treba povedať jednu vec. Skôr sa zamyslite nad tým, že prečo ste nepresvedčil ani vlastných. Pretože my opozícia sme tu možno na niečo iné. Ale vy ste sa dali dohromady, isté zoskupenia politické, a povedali ste si, že toto je nejaký kompromis, volá sa programové vyhlásenie vlády, na tom sa zhodneme a takto ďalej ideme. Mne to tak trošku pripomína manželstvo. Aj dvaja mladí, keď idú spolu do nejakého ďalšieho života, pred tým oltárom povedia aj v dobrom, aj v zlom. A toto isté je aj čo sa týka koalície, no tak keď sú tie zlé časy tu, treba si to buď vykomunikovať a nájsť nejaký prostriedok ako ďalej, no alebo odísť od toho. Aj rozvod je súčasť života na Slovensku, i keď samozrejmá vec, že nikto ho asi nevníma, ale niekedy aj pre tie deti, ktoré sú v takomto zložitom manželstve, je to možno lepšie. Toľko by som rád reagoval.
No, môj predseda Robert Fico vo svojom vystúpení podal návrh v súvislosti s uznesením a zároveň sme skonštatovali, že toto uznesenie nebolo prijaté. To znamená, áno, to naše hlasovanie bude asi aj v prvom čítaní jasné, čo sa týka druhého čítania, tak jak som povedal, veľmi radi si vyčkáme, či nejaké zmeny pozitívne nastanú, a potom sa rozhodneme.
Ale tu treba povedať jednu vec. Je máj, lásky čas, ale za päť mesiacov sme neboli, alebo vy ste neboli schopní sa dohodnúť. Dohodnúť na riešení. Pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Opakujem slová, ktoré povedal predkladateľ tohto návrhu zákona, súhlasím s tým, len stačí sa pozrieť do okolitého sveta, najbližšie krajiny, ja môžem niektoré presne zacitovať, ako promptne a rýchlo reagovali. Sú tu krajiny susediace, ktoré už tzv. tretiu etapu kompenzácií ponúkajú. A to je napriek tomu, že v tých prvých dvoch etapách to boli veľmi značné finančné prostriedky. Jednoducho objektívne hodnotia situáciu a konajú. Poďme napríklad na Čechov sa pozrieť. Zvýšili dôchodky v priemere o 33 eur k 1. januáru, to je v čase, keď sme my išli o tých 6 a pol eura, 1,3 %, ďalej teraz v júli idú na ďalšie zvýšenie o 42 eur, no a do konca roka majú rozplánované a čakajú ešte 27 eur. To je 108 eur. 108 eur navýšenie stabilného dôchodku, nie nejaké jednorazové kompenzácie. Opakujem stabilného. A nerád pripomínam, ale tí Česi majú, alebo mali aj doteraz v priemere dôchodok vyšší ako na Slovensku.
Ďalej to, čo urobili pozitívne, a to, čo by som chcel povedať, a ja som to aj pre verejnosť veľmi, veľmi zavčasu hovoril, keď sa dostávali otázky: a čo by ste robil vy alebo čo by si robil ty. Dva kroky sú absolútne nevyhnutné. A tie nás počkajú. Riešiť životné minimum, áno, objektívne treba povedať, zo životného minima sa odvíjajú skutočne desiatky ďalších dotácií, príplatkov, ktoré automaticky sú naviazané na výšku toho životného minima, ony ten problém v značnej miere jednoducho riešia a riešia ho trvalo, nie ako jednorazové kompenzácie.
No a druhá vec, ktorá je potrebná, a možnože v kontexte predloženého návrhu dôchodkovej reformy, ktorý pôjde na budúcu schôdzu do druhého čítania, je sa potrebné zamyslieť nad valorizáciou. A to v dvoch rovinách. Prvá rovina je obsahová, ale tá druhá, ďaleko jednoduchšia, je časová. My nemôžeme z hľadiska situácie, ktorá tu aj teraz je, a skúseností naďalej zvyšovať dôchodky k 1. januáru, ale odporúčam k 1. júlu, aby pol roka bol vždy zohľadnený aj ten konkrétny rok, ktorý prebieha. Áno, a ten druhý pol roka, pol roka ten predchádzajúci. Keby to bolo napríklad teraz v tomto roku, tak riešilo by nám to veľmi veľa problémov, pretože to, že bude valorizácia od 1. januára budúceho roku ďaleko, ďaleko vyššia, však dneska je to cez 12 % dôchodcovskej inflácie, neviem, koľko to bude do konca roka, no ale opakujem ešte raz, oni potrebujú prostriedky teraz a hneď, a v tomto prípade by ich úplne štandardne a legálne dostali prostredníctvom dôchodku. Takže prvý veľký problém, ktorý vidím, je absolútne pozdná reakcia na kompenzácii na stav, ktorý tu je, v porovnaní s okolitými krajinami, minimálne V4, absolútne spíme. Chvalabohu, že tu teraz niečo je, no a k tomu niečomu možno dve poznámky.
Ten návrh, ktorý tu je, rieši dva problémy. A to je otázka nejakej jednorazovej kompenzácie a druhý problém je trvalá, možno systémové riešenie viacerých dávok. Tie jednorazové kompenzácie by mali riešiť tú operatívu, ten najväčší problém, ktorý tu v súčasnosti je, no a tie trvalé, ony nevychádzajú len z tejto situácie, v konečnej miere viaceré ste mali aj v programovom vyhlásení vlády. Sú to úplne logické veci, v ktorých je treba pokračovať, lebo keď aj za nás sa viaceré prorodinné opatrenia prijímali, príspevky dvíhali, úplne všetky sa jednoducho nepokryli. Áno, a dnes je treba sa pozrieť aj na tie detské príspevky, možno bonus. A ja sa v tomto prípade nevyhýbam ani tým krúžkom, i keď si kladiem otázku, že či by to v tejto situácii mala byť jedna z priorít. Na to odpoveď nemám, že áno. Toľko možno k tomu, k tomu, tej prvej časti.
Každopádne hodnotím tie jednorazové ako veľmi nízke, ja som to pomenoval na svojom statuse ako omrvinky a viem prečo, z akých dôvodov. Sto eur, a vlastne u niektorých to ani sto eur vôbec nie je, zďaleka nemôže riešiť všetky, viac náklady na energie, ktoré tu sú, a už nehovorím o samotných dopadoch, ktoré súvisia so zvyšovaním ceny tovarov. Je mi veľmi nepríjemné, keď vidím starého človeka v obchode s potravinami, ako dva razy otáča to euro, či si ešte rohlík alebo dva kúpi, alebo či už na to jednoducho nemá. To je veľmi, veľmi zlá vizitka, že sme sa dostali až do takejto, do takejto situácie, a preto si myslím, že dôchodcovia nemali byť v tomto prípade vynechaní z celej tej operácie a celých tých kompenzácií, nehovoriac o tom, zopakujem to, čo som povedal, každý tretí dôchodca je pod hranicou chudoby. Myslím, že to hovorí za všetko.
No a teraz čo sa týka tých, tých trvalých riešení. Možno keby predkladateľ zvážil a urobil také rozhodnutie, že samostatne budeme riešiť jednorazové a samostatne trvalé, čo má úplnú svoju logiku, úplne inak by sa na to možno aj celá značná časť opozície pozerala, pretože jednorazové by sme absolútne nepodporili, pretože je to málo, nedostatočne, nerieši to problém ako taký, nehovoriac už o pokrytí všetkých sociálnych skupín, ale o tých trvalých sa dá hovoriť. Dá hovoriť, možnože by som povedal, čo sú priority pre nás, pre niekoho iného, ale každopádne to je riešenie, ktoré rodinám celkom iste pomáha, a preto by bolo dobré sa o ňom baviť a jednoducho o ňom hovoriť.
Náš najväčší problém v tomto prípade je, že jednou rukou berie a druhou rukou dáva. Prečo berie práve samosprávam? Ja mám ten dojem, že táto vláda si samosprávy absolútne neváži. Od čias vzniku pandémie, tej nešťastnej vojny na Ukrajine, vždy to bola prvá samospráva, ktorá reagovala, štát spal. Keď Vilo Zahorčák, primátor v Michalovciach, urobil všetky potrebné kroky a v podstate stabilizoval tú počiatočnú situáciu v nábehu tých emigrantov, no vtedy prišiel štát a povedal, povedali mu, ty už choď nabok, my to preberieme a my to ďalej budeme riešiť. Objednáme si firmu, ktorá bude variť, objednáme ďalšiu firmu, no úplne choré, zlé. Práve preto si myslím, a nehovoriac o tom, že doteraz je veľmi veľa obcí a miest, ktoré nemajú vyrovnané veci ešte ani za pandémiu, ani za očkovanie a náklady s tým súvisiace. A to vôbec nehovorím teraz o tomto roku.
Áno, stojíme v plnej miere za samosprávami a to nie preto, že tam máme našich ľudí, ktorí kandidovali za nás, veď je tam veľmi veľa aj iných, to je v tomto prípade pre nás absolútne nepodstatné. Nie je možné v tomto prípade, lebo tých istých ľudí, ktorých motivujeme, že dostanú nejaké tie prídavky, príspevky alebo motiváciu, oberieme na tom, že tá obec im dá menej služieb, že sa tam nebude svietiť, že sa zvýši možno kriminalita a jednoducho ďalšie veci, ktoré sú nevyhnutné. Tie samosprávy nechcú nič, nad nič papalášske, ony potrebujú prostriedky na to, aby vedeli zabezpečovať služby, ktoré obec ako taká zabezpečovať má.
Tu treba povedať jednu vec, pán minister hovorí, že však my im nič neberieme. No problém je v tom, že vy im nedávate to, čo im zo zákona prináleží. Môžte to pomenovať, ako chcete, ony to majú rozpočtované, tie prostriedky, ktoré zo zákona majú dostať, a v tejto chvíli sú úplne niekde inde, ony ich nemajú jednoducho čím nahradiť, nehovorím o malých obciach, kde sú traja, štyria, piati živnostníci, tam je to nemysliteľné. Otázka ako: čo budú robiť? Koľkí padnú, ja neviem, do situácie, že na nich uvalí banka riešenie, cez ktoré vlastne nebudú môcť ďalej, ďalej ani podnikať. Takže toto by som chcel v maximálnej miere ako ponúknuť.
Viete, tie kritiky a to hašterenie medzi predstaviteľmi SaS a hlavne OĽANO ja hodnotiť nechcem, je to hanba. Je to hanba, že v rámci jednej koalícii sa nevedia dohodnúť. Bol tu spomínaný aj pán minister Gröhling a ja mám tie jeho výroky všetky, ktoré sú tu. Viete, ak človek, ktorý teoreticky má zodpovednosť a na to miesto ho menoval príslušný premiér, vtedy pán Matovič, keď tam nastupoval, no tak by sa asi trošku viac mal počúvať. Alebo potom to treba riešiť a jednoducho dať tam človeka iného, ktorý bude chápať veci, veci jednoducho inak, ale to je hanbou, čo je tu pomenované. To, že chce riešiť platy učiteľov, dobre, ako však zhodou okolností aj v rodine mám učiteľov, takže viem asi, o čom hovorí, len že si nedokázali tieto základné veci medzi sebou vykomunikovať, to je pre mňa veľmi, veľmi prekvapujúce, a treba povedať ešte raz, je to hanba, hanba na celú Slovenskú republiku, ale hlavne hanba na vládu a koalíciu, ktorá takýmto spôsobom medzi sebou komunikuje. Veď to je úplne sprosté vydieranie vo viacerých veciach, ktoré, ktoré je vlastne akýmsi dohadovacím konaním, aby dospeli k nejakému spoločnému názoru, a to jednoducho, to jednoducho by nemalo byť a samozrejmá vec, že je to absolútne neprístupné.
Ďalšia vec, ktorá je posledný týždeň a zmena viacerých, by som povedal, návrhov a riešení pána Matoviča ako predkladateľa, pretože to sa menilo podľa, ja neviem, nemám žiadne analýzy, ktoré by súviseli s tým, že z niečoho konkrétneho vychádza, nerokoval so sociálnymi partnermi a napriek tomu zmeny, ja neviem, možno počúval nejaké rádio alebo niečo podobné a cez to reagoval na viaceré veci, lebo vieme, že o desať eur bol pôvodne návrh na, na tie krúžky vyšší, on ho dal menej, potom ostatné upravoval nejakým ďalším spôsobom. A ja by bol veľmi rád, keby pán minister vo svojom vystúpení pomenoval, na základe čoho došiel k tomu. Ak nám to vysvetlí, tak možno pochopíme a budeme tieto otázky vedieť, vedieť jednoducho zhodnotiť a brať.
Nikdy som neuvažoval o daňovom bonuse do výšky zaplatenej dane. No pán minister uvažoval, mám viaceré vyjadrenia z predchádzajúceho obdobia, keď to takto pomenovali, pomenované bolo. To, že sa to zmenilo, je dobré, každopádne je to dobré, ale znova si kladiem otázku, prečo treba čakať až na nejakú kritiku od niekoho a potom jednoducho na to reagovať, Ja sa veľmi vzácne teraz zhodnem s viacerými pripomienkami, ktoré k tomuto návrhu predložili aj moji predchodcovia na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, a to bez ohľadu na to, či sú to ľudia z pravice, alebo z ľavice. Súhlasím vo veľa veciach aj s Jozefom Mihálom a aj s premiérkou Radičovou, pretože aj tá vyšla odtiaľ, z tohto rezortu ako takého. Tie veci, ktoré pomenovávajú, pomenovávajú skutočne správne a aj oni sa zhodli na tom, že prvá priorita, ktorá by sa mala v tejto situácii riešiť, je životné minimum a, samozrejme, veď z toho ide absolútne potom, sa odvíjajú veľa, veľa, desiatky, by som povedal, príjmových zdrojov, ktoré sa týkajú rôznych príspevkov vzhľadom na sociálnu situáciu, prípadne zdravotný stav.
Viete, štrajková pohotovosť samospráv, neviem, ja už mám svoje roky za sebou aj tu relatívne som veľmi dlho, ja si nepamätám, kedy samospráva vstúpila do štrajku, do pohotovosti. A dokázali sa zjednotiť s nimi, teda so ZMOS-om aj únia miest, aj vyššie územné, vyššie územné celky. Keď tu čítam vyjadrenia bratranca pána ministra, župana Trnavského samosprávneho kraja pána Viskupiča, no neviem, či patria do jednej rodiny, lebo to je niekde úplne inde. Samozrejmá vec, ja chápem, že župan si obhajuje svoje veci, za ktoré nesie zodpovednosť, no ale my to sa nemôžme takto deliť, že tu štát a tu samospráva, na ktorej nám v tomto prípade nezáleží. To musí byť súhra. Akákoľvek moc sa odvíja od niečoho, a tá moc má svoje parametre na komunálnej úrovni, to znamená obce a mestá, na krajskej úrovni, dvadsať rokov za chvíľku budeme hodnotiť a budeme sa baviť o tom, či sú, alebo nie sú potrebné napríklad VÚC-ky, alebo či splnili tie očakávania, ktoré tu máme. No ale tu zo strany vlády je absolútne, by som povedal, ako, ako nezáujem s nimi na takýchto podstatných veciach, veciach jednoducho hovoriť.
Toľko som si dovolil k tým, k tomu návrhu, možno ku konkrétnym veciam, ktoré sú tam, a aj stavbe bonusu a obsahu tých ďalších vecí, možno v druhom čítaní, ale v tom prvom čítaní je veľmi dôležité povedať jednu vec, že nebola náhoda, že spojili jednorazové a trvalé riešenia, pretože celkom prirodzene sa obával predkladateľ, že tá prvá časť by samostatne neprešla, no a čo je absolútne v tomto prípade zlé, je otázka, od koho chce na to zobrať prostriedky. Je tu nadvýber daní o jednu miliardu, prečo sa o tom nebavíme? Robert Fico pomenoval ďalšie návrhy riešenia, a to sú banky, ktoré zarábajú momentálne tak ako nikdy predtým, a to tak vždy, bohužiaľ, bolo, že banky v čase akýchsi vojnových konfliktov na tom boli relatívne, relatívne najlepšie. Prečo nesiahneme tam? Áno, nech sa baví aj, aj Slovnaft, aj ďalší, my podporíme, aj keď sa budú v tomto prípade podieľať na tom firmy, ktoré na vojne zarábajú, a ono ich je dosť, aby, aby to riešili týmto spôsobom, ale spravila sa voľba tá najjednoduchšia. Zoberieme samosprávam, tam to bude najmenej bolieť. No nie, tam to bude najviac bolieť, a nás všetkých, lebo plus-mínus tam, kde žijeme, sme trošku odkázaní na to, čo samospráva obcí alebo miest dokáže presadiť a na to sú prirodzene potrebné aj rozpočtované prostriedky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja nechcem polemizovať a viesť nejakú diskusiu medzi nami dvomi, to tu celkom nie je cieľ. O čo mi v tomto prípade ide?
Ľuďom treba povedať pravdu. A to aj v súvislosti s tzv. predčasným, predčasným dôchodkom po odrobení 40 rokov. A to je o tom, že to je tak trošku vylepšený terajší predčasný dôchodok. Nie je tam taký dopad, je tam menší dopad z hľadiska 0,3, ale, ale ten, jednoducho ten dopad tam je. Hovoriť otvorene s ľuďmi a povedať im úplne jasne, čo a ako a koľko to predstavuje. Veď v tých tabuľkách, ktoré máme k dispozícii, je úplne presné číslo, čo to znamená z hľadiska priemerného zárobku. Napríklad - po voľbách sme vám nechali prázdnu kasu. No. My sme vám nechali vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. Stále si uvedomujte, že dôchodky sa vyplácajú z rozpočtu Sociálnej poisťovne. Štát len prispieva za predpokladu, že rozpočet nie je vyrovnaný. My sme vám ho nechali vyrovnaný. To znamená, my sme vám nechali tú kasu pripravenú a plnú a my sme práve preto v tom období riešili viaceré pozitívne veci, ktoré sa týkajú napríklad aj odloženie automatu a riešenie nejakého zastropovania. Pán poslanec, zastropovanie majú všetky krajiny V4. Teraz už len Slovensko nie. Poliaci, Maďari a Česi ho majú. To znamená, to nie je nejaké veľké nóvum. To sa len treba pozrieť niekde vedľa, nenašli sme niečo veľmi prekvapujúce.
No a čo sa týka toho priebežného piliera a jeho, jeho napĺňania, no čím ďalej tam bude viacej pôsobiť II. pilier, čím bude viacej ľudí v II. pilieri, no tak to bude niekde v tom priebežnom I. pilieri chýbať. Aj toto je treba do toho jednoducho rátať. Tým nie som proti II. pilieru, ale som proti tomu, aby sme to porovnávali v čase, keď nebol I. pilier a teraz... teda II. a teraz.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za tie, za tie pripomienky, názory. Ja si uvedomujem, že tento problém je tak široký, tak citlivý, tak veľký, že absolútnu zhodu na všetko jednoducho nebudeme mať, lebo to vychádza aj z istej vnútornej výbavy, možno aj z vlastných rodinných a iných skúseností. To v plnej miere akceptujem. Ale trošku konkrétnejšie.
No, pán poslanec Cmorej, to neboli len silné ročníky. Pán podpredseda Blanár to jasne povedal. To boli hlavne, že viac ľudí pracovalo. To je dôležité. To znamená, súbežne je potrebné hľadať aj tu riešenie. Viac prostriedkov na aktívnu politiku možno trhu práce. Mať ambíciu nie pokryť len Ukrajincov, ktorí chcú u nás robiť, ale aj tí, ktorí sú dlhodobo evidovaní ako nezamestnaní. Aj Rómovia sú takí, ktorí dokážu robiť a dokázali to predtým, možno len potrebujú šancu, potrebujú tak trošku podpichnúť, aby získali nejaké návyky a zručnosti a vedeli by sa na tom trhu práce možno, možno v tomto prípade... Nemôžme rezignovať na to, že, že títo sú nezamestnateľní a robiť jednoducho nemôžu.
Čo sa týka podstaty systému, pán poslanec Taraba, no možno máme trošku iný názor v tom, že ja mám záujem urobiť všetko pre to, aby tá podstata systému nebola diskriminačná. To naznačil aj Juraj Blanár, otázka diskriminácie je tu jednoducho veľmi dobrá. Nemôžeme jednou pozitívnou vecou riešiť neprávosť iného. Preto hľadajme, ako vyriešiť aj tento problém. To je tá otázka, ku ktorej sa chceme venovať. No a samozrejmá vec, tu si je treba uvedomiť jednu vec, zníženie ADH-čky znamená nižšie dôchodky pre všetkých. To znamená, všetci budúci dôchodcovia budú platiť - v úvodzovkách - to zvýšenie teraz tých dôchodkov z hľadiska toho, toho rodičovského bonusu. Aj to je diskriminácia. Hľadajme riešenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, skôr než prejdem k samotnému vystúpeniu, by som povedal, tá diskusia, tá debata, ktorá tu bola u prvých dvoch rečníkov, myslím teraz u predkladateľa a u pána poslanca Cmoreja, ma tak trošku vedie k tomu, aby som povedal jednu dôležitú vec. Idem vystúpiť a idem kritizovať pána ministra, resp. jeho návrh, ale zároveň aj hovoriť, že s istými úpravami by som sa vedel s niektorými vecmi potom stotožniť.
Ale, pán poslanec, z toho, čo ste povedal vy, viete, aj Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že prvé je sociálne, to je absolútne prvá otázka, potom je trh a potom ekológia. My nemôžme to sociálne pichnúť niekde úplne inde. Na druhej strane súhlasím s vami, že na to sociálne je treba mať, ale o tom sa bavme, ako mať, ale nehádžme to hneď jednoducho dole. Trh všetko nevyrieši. Sú ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc, a tu je nevyhnutné, aby sme zohľadnili viaceré veci, a to do istej miery ten návrh, návrh možnože aj rieši. Ale teraz poďme k veci.
No prakticky po roku búrlivých diskusií a najmä kritiky zo všetkých strán dnes pán minister predkladá do prvého čítania zatiaľ poslednú, a to potvrdila aj tá debata, tak skôr poviem, že ostatnú, ixtú verziu, tzv. dôchodkovej reformy. Dnes je možno zúžené na zásadné zmeny v priebežnom systéme sociálneho poistenia, teda v I. pilieri. Takzvaná táto reforma sa zapíše možno aj do dejín, pretože tak jako sa pripravovala reforma súdov, aj táto má strašne veľa, veľa kritikov, a preto si myslím, že ešte nedozrel čas na to, aby sme sa s touto novelou zaoberali priamo tu v parlamente.
Čo sa týka samotnej kritiky tej dôchodkovej reformy, z odborných spomeniem za všetkých kritiku OECD, prezentovanú generálnym tajomníkom OECD Cormannom nedávno na Slovensku, myslím, že v januári tu bol. Vyjadril sa: „Rodičovský bonus ohrozuje udržateľnosť dôchodkového systému, jeho efektívnosť je nejasná a má problém s férovosťou a spravodlivosťou, a preto ho odporúča vypustiť.“ Aj on v mene OECD okrem iného kritizuje princíp, keď nový inštitút v systéme zvýhodňuje istých rodičov s bohatšími deťmi, to povedal ekonóm, že s bohatšími deťmi. V tomto prípade musí navyše na konci dňa kryť štát z prostriedkov jednoducho všetkých. V podobnom duchu možno s istými obmedza... obmenami kritizovali tieto veci aj slovenské inštitúcie. Áno, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banská... banka Slovenska, ale aj tím istých odborníkov, ktorý sa sústredil niekde okolo univerzity, Univerzity Mateja Bela.
Aj tu si dovolím povedať a veľmi otvorene, aj ja som mával problémy s OECD, ale OECD je - znova - organizácia, ktorá rieši ekonomiku. Tam ten sociálny aspekt je niekde úplne inde potlačený, veď aj sám Cormann bol dlhé roky minister financií v Austrálii a možno táto otázka sociálna je aj preňho menej dôležitá ako, ako tá ekonomická.
Spochybnené boli viaceré kompetentné, kompetentné strany, napríklad aj čo sa týka prepočtov ministerstva, ktoré sú tu predložené. Čo sa týka očakávaných dopadov a prezentovaných zdrojov krytia, buď neboli vôbec nové, alebo reálne. Z politických oponentov reformy neprekvapuje ani tak dlhodobá kritika z našich radov, opozície, čo je do istej miery logické, ale práve predovšetkým tá, ktorá prebieha tu, a to je hlavne kritika SaS, možno aj ministerstva financií, pána ministra Matoviča, ale treba povedať, že tu nie je úplná podpora ani premiéra Hegera, a práve preto si myslím a hovorím ešte raz, že vnímam, že táto novela tu v parlamente je predčasne.
No ale čo je pre mňa najdôležitejšie, to je oponencia, ktorá je tu zo strany sociálnych partnerov vlády. Tie treba vnímať a to je Konfederácia odborových zväzov, ktorá je zásadne proti a ktorá rieši zamestnancov. Je tu Jednota dôchodcov Slovenska ako najviac reprezentatívna organizácia seniorov na Slovensku, je tu Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, oni sú totiž postihnutí tým, že ich deti, o ktoré sa možno starajú, zďaleka nemôžu tak svojim rodičom pomôcť, a to aj napriek tomu, že tá starostlivosť tých rodičov voči zdravotne postihnutým deťom je možno ďaleko, ďaleko väčšia ako u bežných zdravých detí.
Čo sa týka, medzirezortné pripomienkové konanie, ono v podstate vyjadruje tie veci, ktoré som tu predtým prezentoval, 258 pripomienok, 103 zásadných, no 129 ostalo a z toho 83 zásadných, čo pokladám za, by som povedal, jedno veľmi veľké číslo, čo len dokresľuje toho, že na tomto je potrebné stále ešte, stále ešte jednoducho robiť. Samozrejmá vec, tie tanečky okolo dôchodcov tu boli veľmi dlho, ale ak teraz dovolíte, v šiestich bodoch sa pokúsim byť trošku konkrétnejší.
Najskôr v ’21. roku zriadil pán minister pracovnú skupinu pre veľkú ústavnú dôchodkovú zmenu. Názov návrhu ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe bol niekde alebo je už niekde inde ako to, čo predkladáme. Na druhej strane chcem oceniť, lebo po prvýkrát aj za účasti ministra, myslím, že vtedy ešte premiéra, alebo už, už možno ministra financií Matoviča, sme sa stretli tu v parlamente aj všetci zástupcovia vrátane opozičných strán. Možnože bola chyba, že sme v tomto prípade nepokračovali v tých stretnutiach. Som osobne presvedčený, že by to bolo bývalo veci len a len pomohlo.
No po tvrdej a dlhodobej kritike z každej strany návrh pán minister stiahol, čo mňa trošku, trošku mrzí, že rodičovský bonus, ako sa dostal do samotnej ústavy. (Reakcia z pléna.) No ústavného zákona, ústavného zákona. O tom hovorím, o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To bola tá prvotná. (Reakcia z pléna.) O. K. No myslím teraz na tú skutočnosť, že sa to prilepilo cez zákon z dielne ministerky spravodlivosti v druhom čítaní, a to je neúcta k tomu materiálu ako takému, ja si myslím, že to malo byť súbežné, a možno teraz sme sa mohli aj s tou otázkou zaoberať, ale nie to nejako pokútne dať a schváliť takýmto spôsobom.
No potom SaS dokonca prišla s vlastným návrhom na zavetovanie dôchodkových zmien v Ústave Slovenskej republiky, no ale úplne iného razenia, ako, ako je toto tu predložené. Neskôr minister pre veľkú kritiku a prakticky žiadnu podporu zo strany koaličných partnerov o ďalšej konkrétnej ústavnej zmeny dôchodkov systému ustúpil. Ak nie, veľmi rád si vypočujem, aký je stav v tomto prípade. Odvtedy sme boli svedkami postupného posúvania istých obsahových informácií, ale aj reálneho predlžovania návrhu a najmä okresávania pôvodných ambícií, ktoré prvotne v tom zákone, zákone boli. Napokon sa novela v rukách predsedu a to len tu dnes v Národnej rade dostala v podobe, ktorú ja osobne kritikujem, a myslím si, že sa o nej ešte malo stále a stále hovoriť. Áno, samozrejme, dominuje v nej priorita pána ministra, možno aj strany SME RODINA, ktorá je v otázke rodičovského bonusu.
Samozrejmá vec, že ako sociálny minister budem vždy podporovať každé jedno navýšenie o každú korunu dôchodkov, len je treba si vydiskutovať isté veci, aby jedno pozitívne riešenie nevytváralo druhé pozitívne, alebo teda negatívne riešenie a to tu do istej miery je.
Ale teraz poďme, dámy a páni, konkrétne k jednotlivým bodom. Myslím si osobne, že súčasným dôchodcom chce táto reforma po dvoch rokoch čiastočne kompenzovať všetky tie doterajšie negatívne kroky a podrazy pri téme dôchodkov, a pritom peniaze okreše všetkým budúcim dôchodcom. Opakujem ešte raz, všetkým. Ale to tu do istej miery bolo povedané a myslím, že tu sa nikto s tým netají.
Čo sa týka rodičovského bonusu. Je bez diskusií, že nielen nový, ale aj najviac, by som povedal, kontroverzný prvok tejto, tejto reformy je práve táto oblasť. Ona nie je úplne nová. Možno tí starší si pamätáme, že niekde 10 rokov dozadu s návrhom na 1 % takéhoto riešenia prišlo KDH, ale nenašlo podporu ani vo vlastných radoch, myslím teraz koaličných, a odvtedy táto otázka, otázka otvorená nebola. Je problém nájsť ekonóma, možno aj odborníka na sociálnu politiku, ktorý by to jednoducho nekritizoval. A to je úplne jedno, či je to zľava, alebo je to, alebo je to sprava, skôr je to z radov odborov, ale aj zamestnávateľov, no a, samozrejme, dôchodkových expertov, ak sa dá takto o nich hovoriť.
Minister Krajniak už musel ustúpiť a pracujúce deti by mohli posielať svojim rodičom dokopy maximálne 3 % zo svojich odvodov namiesto pôvodných 5 %. Senior v dôchodkovom veku má teda po novom od svojich detí dostávať rodičovský bonus už 1,5 % ich príjmu, a nie 2,5 %, a ako pôvodne bolo navrhované. Vláda konečne, čo vítam, v uznesení aspoň určila nominálny strop vo výške 1,2-násobku priemerného vymeriavacieho základu, z ktorého sa má rodičovský bonus, bonus vyrátať. Čo možno celkom nerieši ten problém, no ale aspoň znižuje jeden z parametrov, nazvem ho, nespravodlivosti o dedičstvo zvyšovania sociálnych rozdielov. V ekonomickom preklade - tým pádom sa v rámci koaličnej vyjednávačky dostávame na cenu vyše 0,5 mld., resp. z 0,5 mld. na údajných 250 mil. eur, i keď, opakujem ešte raz, že viacerí spochybňujú tento výpočet.
Takže SME RODINA vysnívaný bonus má v tomto návrhu, vyzerá ľúbivo, je príťažlivý a v podstate je v systéme, jak bol pôvodne predkladaný, tzv. tri groše z ľudovej múdrosti. Medzigeneračná solidarita a zároveň primeraná adresnosť je dlhodobo aj mojím istým postojom a koniec koncov to som dokázal aj v samotnej funkcii ministra. Evidentne tu je, je odborná, politická, ale aj celospoločenská zhoda, že tomu spoločenskému zmieru tento návrh ako taký úplne neprispieva. Naopak, zaručene vyvolá isté pnutia, a to nielen medzi samotnými seniormi, ich deťmi a prispievateľmi. Bonus vytvára z ľudí viacero rôznych kategórií v dôchodkovom systéme, čo je samo osebe istou rozbuškou, a samozrejmá vec, je to samotné negatívum tohto návrhu.
Áno, odborníci musia konštatovať, že je to, že to narúša celkový princíp sociálneho poistenia a dôchodkového systému, ale to je, by som povedal, zložitá pre ľudí zásadná kategória problémov, nebudem sa jednoducho ňou, s ňou dopodrobna tu zaoberať. Každopádne si myslím, že aj táto prejde z hľadiska druhého čítania, ak ono bude s istými zmenami.
Z rôznych dôvodov nebude mať na rodičovský dôchodok nárok jedna pätina dôchodcov. Po prvé nedostanú ho rodičia, ktorí si odložia odchod do dôchodku, to znamená, budú ďalej pracovať. Nedostanú ho ani tí, ktorých detí zomrú pred ich nástupom na dôchodok, alebo ktorí nemôžu mať deti, ale ani tí, ktorých deti nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov, a tam to vidím ako veľmi nespravodlivé, hoci výchova takýchto detí je náročnejšia a starostlivosť a samozrejmá vec, že aj na financie, ktoré s tým súvisia. Ďalej tí, ktorých deti pracujú v zahraničí, rodičia detí, ktoré už nepracujú, lebo sú dôchodcovia, mali neskoro jednoducho deti, no alebo tí, ktorí pracujú v štátnej sfére, to znamená ako vojaci a vojaci a policajti. Osobne si myslím, že až prax ukáže, že možno tých poškodených rodičov bude viac.
Čo sa týka tej nespravodlivosti, niekto možno hovorí až o morálnom hazarde, individuálnu, ale najmä spoločenskú neférovosť návrhu však viac prehlbuje fakt, že deti, ktoré rodičom odvody poukážu, dostanú v budúcnosti plnohodnotný dôchodok, na ktorý sa poskladajú všetci Slováci. Nejakú logiku a spravodlivosť by to, by to jednoducho aspoň trochu malo mať, ale v tejto podobe, ako je to predložené, to nevidím. Možnože sa patrí ponúknuť nejaké iné, nové riešenie, iné riešenia a pozrieť sa aj niekde do susedov, kde tento problém už poriešili.
Prečo chce vláda kompenzovať dôsledky výpadkov príjmu matiek na dôchodku? Súhlasím s tým, že tie matky sú do istej miery poškodené, no ale vidím veľmi, veľmi jednoduché riešenie, a to je napríklad zvýšenie ich vymeriavacieho základu, teda hodnoty dôchodkového bodu počas starostlivosti o deti. Napríklad výška 1,0 priemernej mzdy a ešte spravodlivejšia sa javí individuálna úroveň zárobku pred rodičovstvom. Takto sme zamerali napríklad materskú a je to objektívne, je to pravdivé, je to, nie je to strata príjmu toho rodiča, resp. tej matky vzhľadom k odchodu, odchodu na dôchodok.
Osobne veľmi sa mi vidí český model. My sme často s kolegyňou z Čiech konzultovali veci, lebo Slovensko a Česko majú podobnú históriu aj niektoré riešenia celkom, celkom podobné. Áno, v Českej republike podobný príspevok zaviedli. Už je v praxi, no ale má, má dva zásadné rozdiely. Po prvé iba pre ženy matky, opakujem, iba pre ženy matky, my to isté rieši... veci riešime aj otcov. A po druhé určené maximálne percento ide z odvodov a rovnaké percento musí pracujúce dieťa prispieť dobrovoľne svojmu rodičovi. Tam je zaručená tá garancia objektivity a toto mi tu veľmi osobne chýba. Ak by to v tom bolo, tak jednoducho môžme ísť absolútne ďalej, nebola by to skrivodlivosť voči tým, ktorí, kategóriám, ktoré som tu čítal z hľadiska detí a ktoré proste nemajú, nemajú v tomto prípade na to nárok.
Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí z nás už v prvom prezentovali, prezentovaní tohto bonusu hovorili o istom nebezpečnom dôsledku, akési dedičné zvýšenie rozdielov v dôchodkoch podľa jednoducho príjmu detí. Ja som to hneď v úvode povedal. Konštatovali to medzitým viaceré vládne inštitúcie, sociálni partneri, ale aj samotné hodnotenie OECD. Ak sa skrátka naše správne vychované deti rozhodli pre spoločensky významnú, no o to menej platenú prácu v kariére, a to, pán minister, je napríklad aj rezort práce. Veď vysokoškolsky vzdelané a poväčšine ženy na úradoch práce majú priemerný plat nejakých 700-800 eur brutto. Už viac? (Reakcia z pléna.) No pokiaľ nebudú mať v priemere, je to stále málo. Samozrejme, takýchto príkladov by sa dalo zo školstva a z iných oblastí pomenovať, pomenovať veľmi veľa.
Prirodzene, tento nový inštitút umožňuje možno aj rôzne špekulácie, možno aj vydieranie svojich rodičov, prečo individuálny príspevok dať alebo, naopak, nedať. Ale tejto problematike sa nechcem venovať, to je vec rodiny, a tieto veci by mali byť, samozrejme, vydiskutované v samotnej rodine.
Čo sa týka k financovaniu reformy, samozrejme, tzv. zvyšovanie dôchodkov cez rodičovský bonus musí niekto zaplatiť. Inak minister vie, že by to bez koaličných partnerov aj dnes už neprešlo. Každopádne však rešpektuje plán obnovy a podmienky, ktoré v tomto smere sú postavené. Táto reforma plánuje vysoký účet vystaviť bezdetným rodičom, na ktorý, ktorí, na ktorý bonus jednoducho nemajú, nemajú nárok, ale aj mladým cez tzv. ADH, aktuálnu dôchodkovú hodnotu. A to je môj veľký problém, ktorý tu je, pretože znížením výpočtu ADH prenášame to bremeno finančné na budúce generácie dôchodcov. Všetci budú mať menší dôchodok. Nemyslím si, že si to v tomto prípade zaslúžia. Ja viem, je to skôr ekonomická kategória z hľadiska viacerých, použijem výraz, strašení, ako to tu bude alebo nebude.
Vrátim sa k tomu, čo som hovoril včera. Rok 2012: 1,5 mld. schodok Sociálnej poisťovne. Žiaden analytik tu nepredpokladal, že sa to dokáže v priebehu pár rokov zmeniť. Naopak, strašenia, ako bude koniec sveta. No nebol. V roku 2019 mala Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Prečo? No o 270-tisíc ľudí viac robilo. Odvádzalo a naplnilo, naplnilo fond pre priebežný dôchodkový systém, ktorý sa jednoducho takýmto spôsobom, spôsobom realizuje. Tuto, si myslím, že je dôležité jednoducho v tomto prípade pomenovať.
Samozrejme, sú tu nesúhlasy aj ministerstva financií. Trošku ma mrzí to, že ako sme sa dostali k týmto prostriedkom, čo sa všetko muselo zrušiť, to sa týka minimálnych dôchodkov, ale aj vecí, ktoré sa týkali zamestnancov, otázka zdanenia, trinásty, štrnásty plat, všetko jednoducho veľmi nepríjemné veci.
Čo sa týka ďalšej kľúčovej zmeny okolo tej ADH-čky, no je to jedna z kategórií dôchodkového systému, ktorý bežný človek nemá prečo veľmi rozumieť. Je mi to veľmi ľúto, ale je to veľmi dôležitá kategória. Zmenou výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa radikálne okreše výška pre, výška penzií. Financie a rodičovský bonus táto, proste zodpovedá to nejakej, nejakej sume, ktorá sa odhadovať niekde 300 až 350 mil. eur ročne.
Konkrétne plány znížiť aktuálnu dôchodkovú hodnotu, z ktorej sa počítajú penzie, zo 100 na 95 % je jednoducho mínus 5 %, ktoré sa musia v tej, v tom výslednom výpočte prejaviť. Toto podľa prepočtov spôsobí zníženie všetkých novopriznávaných dôchodkov len v budúcom roku ’23 v priemere o 7 eur. Ale v roku ’24 už bude priemerná mesačná strata na dôchodku až 22 eur. To je v materiáli. Dvadsiaty štvrtý, ’25. rok ministerstvo už radšej nedalo, lebo celkom prirodzene tam by bol ten schodok, schodok ešte vyšší.
To znamená, že dá sa povedať, že minister a vláda jednou rukou dáva časti rodičom za výchovu detí, no ale druhou rukou berie budúcim dôchodcom časť ich dôchodku. Samozrejme, je to zlé. Ide o novú formu obratia budúcich dôchodcov o časť ich dôchodkov aj napriek tomu, že zachovávajú objemy platenia poistného a dokonca v niektorých poistencoch tie, tie odvody môžu byť aj vyššie.
Neviem, možno jedna osobná poznámka, pán minister, sčasti tu bola už spomínaná Európska únia, plán obnovy, ale celkom nerozumiem, úprava výšky ADH výrazne zlepší udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň reaguje na požiadavky Európskej únie, ktorá požiadala zlepšenie verejných financií, tak jak ste hovoril, o 1,8 %. Pýtam sa, prečo dôchodková reforma ide nad rámec toho a v dlhodobom horizonte, možno v 50. rokoch to bude predstavovať 2,4 %. Viete čo? Pripomína mi to ako prístup, a to viacerých vlád, napríklad k čerpaniu eurofondov. Brusel povedal 10 a my sme spravili 20. Sami proti sebe. A toto mi tak trošku pripadá, že je to, že je to niečo, niečo podobné.
Samozrejmá vec, čo mi veľmi prekáža, je otázka rušenia dôchodkového stropu. Najväčšou zmenou je opätovné naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dĺžky dožitia, teda ľudovo zrušenie toľko diskutované, diskutovaného dôchodkového stropu.
Zmenu Ústavy Slovenskej republiky urobila vláda spomínaným, ja si ho dovolím nazvať, skoro chrapúnskym spôsobom už v roku ’20, keď vypadli z ustanovenia o fixnom dôchodkovom veku zo samotnej ústavy. Samozrejme, my zásadne ako sociálni demokrati, komplexne nazerajúc na celý problém vo vzťahu fyzickej kondície zdravia a práce, nesúhlasíme s touto obrovskou negatívnou zmenou, v ktorej je návrat k istému neobmedzenému zvyšovaniu dôchodkového veku na základe predĺženia strednej doby dĺžky dožitia. Viete, aj podmienka pracovať niekedy v budúcnosti do 70 rokov musí výrazne nazrieť na objektívny zlý zdravotný stav, ktorý, bohužiaľ, na Slovensku je. (Reakcia z pléna.) No, aj k tomu sa vyjadrím, lebo aj ten je diskriminujúci. To nie je tak, že zoberie. Tam prichádza ďaleko viac ako 0,3 % každý mesiac.
Treba povedať jednu vec, že Slovensko má jeden veľký problém z hľadiska demografie, a to nie je ani otázka postupného zvyšovania dožitia u žien, u mužov, ale je to veľmi vážny problém dožitia v zdraví, to znamená schopnosti pracovať. A tam sme najhorší v Európe! Toto je ten problém. To znamená, darmo my posunieme aj niekde do 80 rokov odchod do dôchodku, keď reálne zdravotný stav bude dovoľovať, aby robili niekde do 60 rokov. A toto nerieši táto otázka. Ja len, to je komplexnejšie od zdravotníctva až neviem kde, do životného štýlu. Ale je nevyhnutné sa aj jednoducho touto otázkou zaoberať, pretože ženy sa v zdraví dožívajú v priemere 54,6 rokov a muži 55,5 v zdraví, v schopnosti pracovať. Tieto fakty poukazujú na akútnu, akútnosť diskusie o reálnom fyzickom a duševnom limite ľudí v produktívnom veku, samozrejme, z pohľadu odchodu, odchodu na dôchodok. Áno, možnože otázka pracovného trhu, Zákonníka práce, bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, štruktúry vzdelávania a ďalších vecí. No ale tie je potrebné v kontexte tohto postupne otvárať a prispôsobovať tejto realite, ktorá tu jednoducho je.
Spomenul som tu bilanciu Sociálnej poisťovne, že od toho roku 2012 do roku 2019 sa podarilo pripraviť vyrovnaný rozpočet. Pán poslanec Cmorej, vy ste spomínal štátny rozpočet. Viete, toto nie je otázka štátneho rozpočtu, to je otázka rozpočtu Sociálnej poisťovne. Keď bude mať vyrovnaný, keď bude mať na to, Sociálna poisťovňa bude vyplácať. To znamená, že je treba urobiť všetko pre to, aby sa, aby sme sa vrátili do toho roku 200... 2019, kedy je, kedy bol ten vyrovnaný rozpočet, a už potom sa úplne inak k tejto otázke stavia ako, ako možno teraz, pretože dáva úplne iný obraz. No a umožňuje sa zaoberať aj, aj týmito otázkami. No a je tu ešte jedna vec, v čase, keď malo Slovensko predsedníctvo v rámci EÚ, mali sme tu stretnutie všetci ministri práce z Európy, a hlavnú tému, ktorú som navrhol a otvoril, bola štvrtá priemyselná revolúcia a dopady na, na pracovný trh.
Nemecký kolega tam predstavil absolútne, by som povedal, už detailne rozpracovanú vec, ktorá sa týka, nazvem to, odvodov za roboty, prípadne stroje, pretože je prirodzené, my sme tu v Volkswagene napríklad tú karosáreň otvorili tak, že namiesto 1 200 ľudí, ktorých tam robilo, tam ostala robiť nejaká stovka, ktorá obsluhovala počítače a riadila tieto veci. To znamená, toto by bola náhrada riešenia. Odvody za roboty, ale do dôchodkového systému, ale žiaden expert, ktorého som tu čítal a počul, s týmto napríklad neuvažuje. Nemci sú už veľmi ďaleko v tejto oblasti a som osobne presvedčený, že keď sa to prijme tam, tak je len otázka času, kedy tieto veci budeme aplikovať aj, aj v našich podmienkach.
No a ten predčasný dôchodok, viete, áno, po štyridsiatke môže odísť, 0,3 % je dopad, tá sekera za to, že ide skôr. Lenže berieme do úvahu do úvahy aj počet reálnych odpracovaných rokov, a tie sú nižšie, ak ide skôr do dôchodku, zároveň keď požiadate o dôchodok skôr, ujde vám nárast AD... HDP za to, za to obdobie. No jednoducho a tým rastie, tým aj rast miezd v ekonomike ako takej, lebo ten má tendenciu, samozrejmá vec, že rastu. To znamená, že s tým stratíte 2 až 3 % odpracované, odpracovaných rokoch, a potom okolo 5 % na raste HDP. Hovorím v teoretickej rovine, to sa nedá zovšeobecniť, lebo to môže byť individuálne. Ale toto sú dopady na, na tých dôchodcov, ktorí by po štyridsiatich rokoch zobrali ten nie predčasný, ale ktorý, dôchodok, ktorý má všetky prvky predčasného dôchodku, iba ak možno s menšími, s menšími dopadmi vzhľadom na, na odpočet, ktorý v tomto prípade je.
No, čo povedať na záver. Pán minister, za istých okolností, keď by sme dokázali si ešte sadnúť a niektoré veci prejsť, si viem predstaviť, že by možno aj značná časť opozície tento návrh podporila. A to aj napriek tomu, že beriete zastropovanie, beriete pozitívne veci, ktoré tam boli, ktoré sú už niekde mimo. No, ale aj vy ste v úvode pripustil, že stále potrebujete isté hľadanie väčšieho konsenzu. Áno, s tým súhlasím, to je nevyhnutné. Počúval som aj pána poslanca Cmoreja, ktorý hovorí o výraznej zmene pred druhým alebo v druhom čítaní.
No celé mi toto jednoducho vychádza tak, že na tom netreba ďalej robiť, a preto na záver dávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh na dopracovanie a potom ho sem predložiť a opätovne riešiť. Ďakujem pekne.

Odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne za slovo.
No, vrátim sa trošku do tej minulosti, bolo nevyhnutné po istých skúsenostiach urobiť ďaleko, by som povedal, väčšie časovo trvajúce systémové zmeny do tejto oblasti, a preto sme spravili dve veci.
Po prvé, urobili sme stupeň odkázanosti jednotlivých klientov a podľa toho sme začali, začali vyplácať tie príspevky, pretože v prechádzajúcom období boli aj také prípady, že v domove dôchodcov hlavne, ktorým zriaďovateľom bola obec, boli aj takí, ktorý predal svoj barak rodinný, vyplatil deti, a potom z toho sociálneho zariadenia, z domova dôchodcov, chodil ešte do práce. Týmto sme to v podstate anulovali, pretože boli v tých zariadeniach len takí, ktorí to objektívne potrebovali vzhľadom na tú objektívnu odkázanosť.
Urobili sme ďalšiu zmenu, ak sa matka stará o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je dôchodkovo zabezpečená sociálne tak, že keď pôjde na dôchodok, toto obdobie jej bude rátané z priemernej mzdy, čo je relatívne vyššia ako, tým len naznačujeme, že ako sa váži tento, tento stupeň. A kto dá lepšiu starostlivosť ťažko postihnutému dieťaťu, ako jeho vlastná matka. A obyčajne to nebýva na rok, na dva, ale veľakrát, bohužiaľ, na celý život. Jednoducho nechá kariéru a stará sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa.
To znamená, je dôležité, áno, ja som tiež chcel zaviesť, aby tieto veci okolo, ktoré sa tu navrhujú, boli už v zákone. Tiež sa mi to nepodarilo presadiť, ale aspoň sme dodržali mediálny prísľub, ktorý sme dali. A aj za premiéra Fica, aj za premiéra Pellegriniho sa to jednoducho realizovalo, vyplácalo.
Vzhľadom na to, že ten problém tu teraz je, je to potrebné systémovo riešiť.
No a pre pána ministra Matoviča, toto riešenie je ďaleko lacnejšie, ako keby sme odložili toho odkázaná človeka do tzv. kamenného domu.
Ďakujem.