Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak ste si všimli, ja som vo svojom vystúpení nijakým spôsobom nepovedal, že máte zlý úmysel a tým, čo ste teraz povedali, že čo vy chcete. Ja tiež nespochybňujem, čo vy chcete, alebo že či máte dobrý, alebo zlý úmysel. To by som si nedovolil vôbec, vôbec v tomto, v tomto pochybovať.
Ale my tu zasahujeme, ešte raz, do základných ľudských práv a slobôd. My ideme obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tu nie je, nie je otázka toho, že čo chceme, alebo čo nechceme, ale ako je tá právna norma nastavená a čo do budúcna umožňuje, či už vašej vláde, alebo inej vláde, čo tu príde. Pretože táto situácia môže nastať aj, aj v inom období. A bude to určitým spôsobom precedens a tá právna úprava, ktorá tu je, nespochybňujem, že po predložení alebo schválení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v záverečnej správe, bude ďaleko zjemnenejší ten, ten rozsah, ale stále nevylučuje tú sledovanosť a analytiku toho, kto komu volal.
Ja sa stále pýtam, prečo sa tomu tak bránite toto spresniť a zacieliť to len naozaj na to, čo má byť cieľom tejto právnej úpravy? Že to má byť lokalizácia potenciálne chorých a infikovaných ľudí. A toto je tá otázka, ktorú, o ktorej, o ktorej stále ja hovorím a ktorú som aj sa snažil akcentovať v svojom príspevku, že tá právna úprava je veľmi široká a dáva veľmi široké možnosti zneužitia, bez ohľadu na to, že či si myslím, že či to bolo cieľom alebo nie.
Ďakujem.

Pani ministerka, ja súhlasím s vami, že tým, že ste vypustili písm. c) v tom ods. 1, ste urobili ten kardinálny krok, kvôli ktorému bol návrh zákona absolútne neprijateľný. O tých ďalších opatreniach, ktoré, s ktorými máme problémy, povie pán kolega Susko. Takže nebudem sa dotýkať, ale pre korektnosť potrebujem toto uviesť.
Ale na druhej strane vaša otázka, že čo sme riešili v tomto celom období? No riešili sme to, že sme zatvorili školy, obmedzili prevádzku, obmedzili pohyb osôb a teda zásadným spôsobom sme znížili šírenie vírusu v Slovenskej republike. Jako vy si myslíte, že prvým krokom, ktorý mal byť urobený, malo byť nejaká aplikácia, ktorá je píár akciou vašou? Veď nebláznite! Vy dávate v skrátenom legislatívnom návrhu návrh zákona, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom má byť naplnená aplikácia. Ja som vám povedal v predchádzajúcom vstupe. Nemáte vyriešené databázy, nemáte vyriešenú kontrolu osôb, nemáte vyriešenú, vyriešené databázy osôb, ktoré sú potenciálnymi nosičmi, nemáte urobenú žiadnu kontrolu osôb, ktoré sú v domácej karanténe. Idete to riešiť, idete to riešiť iba čisto jednou aplikáciou, o ktorej vám všetci povedali, ak si ja nechám mobil doma, ak si kúpim anonymnú kartu, tak jednoducho ma neodsledujete. Ako idete stále na dobrovoľnej báze a toto v tomto stave už nie je možné.
Čiže opakujem, tento váš návrh zákona je píár akciou pre vývoj jednej aplikácie, ktorou sa chcete prikryť, lebo neviete, čo máte ďalej robiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem všetkým diskutujúcim za, za faktické poznámky. Ja by som na záver chcel možno všetkým spoločne odpovedať len jedným vyjadrením, a to, ktoré odznelo, odznelo dnes aj na ústavnoprávnom výbore. Totižto otázka je, že čo je cieľom tejto právnej úpravy čl. IV tohto navrhovaného zákona, teda zmeny zákona o elektronických komunikáciách? Čo je cieľom a čo sa tým chce dosiahnuť? Chce sa tým dosiahnuť, že budeme vedieť lokalizovať infikovaných ľudí, alebo sa tým chce dosiahnuť niečo iné? Pani ministerka na ústavnoprávnom výbore povedala, že vláda ešte nemá jasno v tom, akú aplikáciu na toto bude použivať, akú aplikáciu vôbec vyvinie, lebo z tých slov som pochopil, že ešte len vyvíjajú informaticky túto aplikáciu, a nevie ešte ani presne, čo bude jej cieľom, alebo aký by mal byť jej cieľ a už vôbec nie tú logistiku a prostriedky. Ale že potrebuje vytvoriť legislatívny rámec alebo teda zákonnú licenciu na to, aby tu mohli použiť. A ja sa pýtam, ale prečo to máme robiť opačne? Prečo máme najprv vytvárať legislatívny rámec a určitú zákonnú licenciu tak široko, ako ju možno ani vôbec nebudeme potrebovať? Pretože, ak sa rozhodneme, že pôjdeme českým modelom, teda že bude potrebný súhlas dotknutej osoby na to, aby si, aby sa mohla lokalizovať, tak nepotrebujeme žiadnu zákonnú úpravu. Teda zasahovať do základných ľudských práv. Čiže my ešte dnes nevieme, čo budeme potrebovať, ale už ideme zavádzať zásadný široký zásah do základných ľudských práv a slobôd. A toto je ten problém, na ktorý som chcel upozorniť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nebudem sa opakovať. Bolo tu už povedané veľmi veľa, ale pokiaľ sa týka, ak chcete niekoho sledovať, ministerstvo spravodlivosti nakúpilo dosť monitorovacích náramkov, tak ich použite. Hlavne použite tie monitorovacie náramky ľuďom, ktorí sa vracajú zo zahraničia a ktorí sú potencionálnymi, môžu byť potenciálni nosiči. Je tam v tom zákone hŕba vecí, ktoré, samozrejmá vec, vytvára z tohto policajný štát. To isté, by som sa chcel vrátiť, aj pokiaľ sa týka, odročenie na súdoch. Má síce za cieľ znížiť koncentráciu na jednom mieste, ale pokojne by stačilo vylúčiť konanie verejnosť. Bežné súdy, súdne spory za účasti sú maximálne šiestich ľudí. Musia sa teda zastaviť všetky konania? Kto napríklad zaplatí výživné, ak sa nebude na súdoch pojednávať? Je tam hŕba vecí, ktoré v skutočnosti do tohto zákona nepatria.

24.

Pán kolega Susko, ja plne s vami súhlasím, že toto, tento návrh zákona je zneužitie zákona na politické ciele.
Dámy a páni, keď chcete byť transparentní a to bol váš prvý, prvé krédo, ktoré ste uviedli, že chcete vládnuť transparentne, vyhoďte čl. II, vyhoďte čl. III, ktorý je v pozmeňujúcom návrhu pána kolegu Suska, a povedzte, že sme hrdinovia a dáme, dáme novely zákonov na reformu súdnictva v skrátenom legislatívnom konaní. Toto bude transparentné konanie a toto bude postup, ktorý nebude zneužívaním situácie s koronavírusom na politické ciele. Zachovajte sa úplne čestne a urobte to úplne čestne.
Druhá, druhá poznámka, pokiaľ ide o čl. IV a ktorý hovorí o zbieraní údajov elektronickej komunikácie. Ja sa chcem spýtať: a čo týmto, čo týmto návrhom riešite? Budete posielať naďalej esemesky všetkým dotknutým, bu-bu-bu, chovajte sa slušne a zostávajte doma? Aké máte prepojenie na databázy, ktoré sa týkajú zdravotných poisťovní, kde by malo byť zavedené, že sú ošetrovaní alebo majú diagnózu, ktorá sa týka koronavírusu, a sú hrozbou pre ostatnú časť spoločnosti? Kde máte pozbierané údaje z hraničných priechodov, kde sa títo ľudia vrátili zo zahraničia a sú potenciálnym nositeľom korona, koronavírusu? Takéto databázy nemáte.
Kde máte databázu zriadenú týmto zákonom, v ktorej sa budú uchovávať tieto údaje? Nemáte. Akým spôsobom budete riešiť veci sledovania týchto ľudí? Kapacity Úradu verejného zdravotníctva sú absolútne, absolútne nedostatočné a na toto nestačia. Dokonca kapacity Policajného zboru nestačia na to, aby preverovali udania občanov o tom, že ľudia nedodržiavajú karanténu. Čiže aj toto sú opatrenia, ktoré sú uvedené v čl. IV. Čistý píár, ktorý nerieši problematiku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Susko, dovoľ, aby som doplnil tvoje vystúpenie, lebo máme hneď prvý zákon z dielne novej pani ministerky a máme tu zároveň hneď prvý pokus ako zneužiť koronavírus, pretože toto je zákon o špicľovaní. Toto je naozaj zákon, kde sa každý z nás bez ohľadu na to, či sa s koronavírusom stretol alebo nestretol, stáva objektom sledovania. A toto si nedovolili svojho času ani komunisti. Čakali sme jedenásť strán opatrení na boj s koronavírusom a dočkali sme sa zneužitia zákona. To, že je pripravený zle, a včera som tu vravel, že práca chvatná, málo platná, svedčí aj o tom, že aj na ústavnoprávnom výbore sa nevedeli dohodnúť a musel byť prijatý rozsiahly pozmeňovák, ktorý všetko to, čo pani ministerka včera tvrdila, že je správne, mnohé musel zmeniť, pretože ten zákon je zlý.
A keď hovoríme o pandémii koronavírusu a jeho šírení, tak určite sa dá rozprávať o tom, o čom hovoril aj Peter Pellegrini včera o ľuďoch v karanténe, aby sa karanténa dodržiavala, aby, keď sa s niekým stretávajú, aby sa vedel lokalizovať kontakt, ktorý sa stretne s potencionálnym nosičom, alebo ľudia, ktorí ignorujú alebo nedodržiavajú karanténu, aby vedeli byť evidovaní. Ale evidovať to, komu ja, vy, každý občan, ale aj novinár, komu volá a s kým si píše? Bez ohľadu na to, či sa vyskytol s kontaktom, ktorý v karanténe mal byť alebo ktorý je pozitívny? Ako, bez urážky, toto je nevysvetliteľné. Keď sa chceme rozprávať o sledovaní nosičov, potencionálnych nosičov, ľudí, ktorí sú v karanténe s nosičmi, o tom sa rozprávať dá, ale to, aby sa sledovalo, kto komu volá a komu posiela esemesky, ako pani ministerka hovorila, ako dlho mu volá, naozaj táto časť zákona je jedna veľká hanba. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, táto debata, skutočne chcem podporiť kolegu, čo sa týka tej súd..., teda odvolávania predsedu Súdnej rady. Aký je dôvod na, zaradiť toto, takto zneužiť a strčiť to do zákona, do ktorého to vôbec nemuselo teraz ísť. Absolútne nechápem tento dôvod. Akékoľvek argumentácie sú tuto absolútne bezdôvodné. Čiže ja si myslím, že hrá sa tu niečo, čo nie je úplne korektné. Takže prepáčte, navrhujem vypustiť a zbytočne tu budeme o tom siahodlho debatovať.
Čo sa týka, to, čo hovoril kolega, áno, prečo sa to má vzťahovať na všetkých ľudí. Ja neviem, jak je to v Českej republike, ale podľa informácií, ktoré mám, sa to vzťahuje práve na tých nositeľov potencionálnej nákazy. Pýtam sa, keď máte ľudí napríklad, ktorí prídu zo zahraničia, ktorí sú najväčším ohrozením pre obyvateľov Slovenskej republiky, tak mnohí, ktorí tam pracovali, mali SIM-ky zo zahraničia. To znamená, týchto ani absolútne neviete odchytiť a to je najväčšia hrozba nákazy. Čiže neviem opäť, ako to má toto fungovať. Druhá vec, keď toto budú vedieť ľudia, ktorí, ktorí, samozrejme dneska o tom diskutuje na Facebooku, no tak tí ľudia si proste budú nechávať mobily doma a nebudú lokalizovaní.
Čo sa týka ďalšej poznámky, prečo tie dáta sa majú presne kolektovať aj za tých volaných proste. A nehovoríme tu len o volajúcich a volaných. Hovoríme tu o odosielateľoch, prijímateľoch emailov. Načo sú komu dáta, ako dlho, kto s kým a koľko, koľko komunikoval? Ja poviem otvorene za seba, ja som tu včera, kolegovia tu rozprávali o tom, ako dôverujú vláde, ja teda absolútne v tomto dôveru nemám, nakoľko tu unikajú informácie zo spisov.
Ďakujem.

12.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcela začať nejak inak, ale keď sa tu už rozprávalo o sudcoch, aj kolega môj predrečník, myslím pána Osuského, hovoril, ja nespochybňujem, čo sa týka, čo je napísané v zákone, ale pýtam sa: čo má odvolávanie sudcov spoločné s koronavírusom, ako to zabráni nákaze občanov na Slovensku? To je moja otázka.
A vrátim sa k ďalšej veci. Pán Susko, ako ste povedali, dôvodová správa nie je totožná so zákonom. A tu sa naskytá taká myšlienka, že možno naozaj myšlienka navrhovateľa je dobrá, ale nedáva záruky ochrany pred zneužitím za účelom bezdôvodného sledovania osôb. Treba špecifikovať kritéria, za ktorých možno osobu de facto sledovať alebo osoby v karanténe, choré osoby a podobne. A navrhované znenie takto umožňuje sledovať kohokoľvek kedykoľvek pod zámienkou ochrany života, pretože žiada vlastne aj prevádzkové údaje. Občania sa boja, píšu nám, nie sú spokojní. Takže ja si myslím, že je to úplne na mieste a vláda by sa mala nad tým zamyslieť, že načo vlastne potrebuje sledovať činnosť ľudí, kontakty ľudí, s kým sa rozprávajú. To naozaj nezabráni šíreniu koronavírusu.
A čo sa týka čl. I, to, musím povedať, som si s pani ministerkou vykonzultovala, bola ústretová, kde takisto sú veci, ktoré nie sú vyprecizované v tom zákone, ale hovorila, že v budúcnosti sa upravia. Takže tomu verím a nebudem sa k tomuto vracať. Ďakujem pekne.

8.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o rokovacom poriadku hovorí, že čo má byť predmetom prvého čítania a čo má byť predmetom druhého čítania. Že predmetom prvého čítania je v zásade diskusia alebo rozprava o filozofii zákona a predmetom druhého čítania by mali byť už konkrétne ustanovenia navrhovanej právnej úpravy.
Ja by som sa teda v rámci tohto druhého čítania chcel venovať niektorým z navrhovaných konkrétnych ustanovení tohto vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, čiže v súvislosti so šírením koronavírusu. V tejto súvislosti by som sa chcel najmä venovať článku II, III a IV tohto vládneho návrhu zákona. Teda tým článkom, ktoré novelizujú alebo menia už existujúce iné právne predpisy.
Pokiaľ ide o článok II navrhovaného zákona, teda zákona č. 175/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhuje sa tu doplniť návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady, kde môžu podať najmenej piati členovia Súdnej rady, pričom takéhoto predsedu môže odvolať Súdna rada, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Teda rozširujú sa tu dôvody na odvolanie predsedu súdnej rady. Avšak treba povedať, že bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou, v zásade s obídením alebo obchádzaním medzirezortného pripomienkového konania, čo je štandardnou súčasťou legislatívneho konania, ak by takýto návrh zákona bol prijímaný v štandardnom legislatívnom procese, teda nie v skrátenom, a vôbec širšej diskusie ako takej. To, čo terajšia koalícia a minulá opozícia najviac kritizovali na vtedajšej koalícii v minulom volebnom období v rámci skrátených konaní, že vlastne sa tým obchádza celý legislatívny proces a možnosť vyjadrenia sa odbornej verejnosti, v tomto prípade stavovských sudcovských organizácií, tak to kritizovala, dnes v zásade robí týmto návrhom to isté. Že nepoznáme vôbec názory sudcovskej samosprávy na takúto právnu úpravu, či už v článku II alebo to isté platí aj o článku III, a bez toho to ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijímať a vôbec to nesúvisí nijakým spôsobom so šírením koronavírusu, teda tými inými mimoriadnymi opatreniami, ktoré sú práve v názve tohto, tohto právneho predpisu.
Ja chápem, samozrejme, všetci chápeme potrebu riešenia aj tohto problému v súdnictve, ale naozaj nevidím dôvod to riešiť práve v tomto návrhu a v skrátenom konaní bez odbornej diskusie k tejto veci. Okrem toho vecne treba povedať, že tá formulácia, ešte raz ju zopakujem, môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, je tak široká formulácia, umožňujúca tak široký subjektívny výklad tohto ustanovenia bez jasných pravidiel, že je podľa môjho názoru možnosť vážneho zneužitia takejto formulácie právnej úpravy. Mala by sa jednoznačne vyšpecifikovať, čo sa tým má na mysli a akým spôsobom sa to bude vyhodnocovať. Že to je k tejto prvej časti článkov II a III návrhu zákona.
Pokiaľ ide o článok IV, k článku IV tu už bola veľká diskusia. Aj včera v prvom čítaní aj dnes na ústavnoprávnom výbore. Treba povedať a, prosím vás, treba si to, aby sme si to všetci uvedomili, že hovoríme tu o základných ľudských právach a slobodách, ktoré sú zakotvené v ústave ako výdobytok v zásade Novembra 89.
Ústava, čl. 22, Slovenskej republiky hovorí, že: „Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.“ To hovorí ústava. Na to potom nadväzuje zákon o elektronických komunikáciách, ktorý hovorí v § 63, čo je predmetom telekomunikačného tajomstva. Teda to, čo je zakázané ďalej poskytovať tretím osobám, každému, koho sa to týka, ale aj tomu, kto sa s ním dostane do styku čo i len náhodne, hovorí výslovne zákon o elektronických komunikáciách. No a predmetom telekomunikačného tajomstva sú štyri skutočnosti. Je to obsah prenášaných správ, to je pod písm. a) § 63 ods. 1. Pod písm. b) sú súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefóne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónom zozname. Po c) sú to prevádzkové údaje, ktoré sa vzťahujú na všetku komunikáciu, to znamená, sú to rôzne identifikátory, či už IP adresa, email, čas, dĺžka trvania hovoru, obsah, teda nie obsah, ale, ale množstvo prenesených dát, atď., a lokalizačné údaje, ktoré lokalizujú užívateľa príslušného zariadenia.
Pokiaľ si pozrieme dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, v dôvodovej správe je jasne napísané, že je to na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia. Čiže len tých, ktorí sú potenciálnymi nositeľmi nákazy, a jej ďalšieho šírenia a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov a nemusia tak čakať na splnenie si povinnosti zo strany fyzických a právnických osôb podľa § 51, a tak ďalej, zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia. Toto hovorí dôvodová správa, čiže len identifikovaných nakazených osôb. Kdežto právna úprava, ktorá je navrhovaná v návrhu zákona, sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, resp. všetkých, ktorí majú, ktorí majú, sú zapojení do telekomunikačnej siete nejakým spôsobom. A to sa týka nielen, a čo je najdôležitejšie, nielen pôvodcov, resp. zdroja komunikácie, ale aj adresátov komunikácie, teda nielen volajúcich, ale aj volaných účastníkov, keď si to zoberieme na telefonickú prevádzku.
Koronavírus sa nešíri po elektronických komunikačných sieťach, my nepotrebujeme vedieť, kto si s kým volá. My potrebujeme vedieť, ak, tak potrebujeme vedieť, kde osoba konkrétna, ktorá je držiteľom nejakého zariadenia, sa v danom čase nachádza. Okrem toho sa nejedná čisto o telefonickú komunikáciu. Toto ustanovenie je všeobecne v zákone o elektronických komunikáciách a týka sa tak telefonickej komunikácie, ako aj iných druhov elektronických komunikačných sietí a služieb. To znamená, prenosu elektronickou poštou, komunikácie na internete a tak ďalej. A tam už vôbec nevidím dôvod na to zhromažďovať takéto údaje ani o zdroji komunikácie, ani adresátovi, pretože z toho nezistíme lokalizáciu daného užívateľa.
Nechcem špekulovať o zámere tohto návrhu, ale je faktom, že z takto neobmedzene spracovaných údajov sa dajú analyticky sledovať napríklad sociálne väzby medzi ľuďmi, teda kto s kým je kamarát, kto ako často s kým telefonuje, kto ako často si a v akom obsahu resp. rozsahu dát si vymieňajú údaje a podobne. A to údaje teda, ktoré sa ústava a základná listina práv a slobôd snaží chrániť. Inými slovami, aj keď nie on-line, pretože sa hovorí, že sa tieto údaje nebudú spracovávať on-line, ale s časovým oneskorením na základe tohto ustanovenia je možné sledovať všetkých občanov.
Pokiaľ ide o to, čo tu pán spravodajca hovoril z hľadiska spoločnej správy bodu 5, to, čo predkladal na ústavnoprávnom výbore pán poslanec Šeliga, áno tento návrh, návrh pozmeňujúci je určitým zmiernením takéhoto širokého, možnosti takéhoto širokého uplatňovania tohto návrhu zákona. Ale tak isto neeliminuje to, čo som povedal, že je tu možné skúmať sociálne väzby, že nehovoríme len o tom, kto volá alebo kto kde je v konkrétnom čase, pretože z mobilných z telefónov sa aj dá zistiť bez toho, aby niekto, aby niekto volal, že kde sa v danom čase nachádza, ale aby mohol sledovať aj adresáta komunikácie, resp. tieto väzby medzi volaným a volajúcim. Nechápem, prečo sa predkladateľ návrhu zákona tak bráni tomu, aby sa táto právna úprava vzťahovala len na zdroj komunikácie, teda na volajúceho alebo inými slovami teda pôvodcu tejto komunikácie, resp. na zariadenia ako také.
A už len pár postrehov na záver, aby som, aby som nezdržoval. Treba si uvedomiť, že je to v čase, kedy vláda nie je v úplnej legitimácii. Máme tu vládu, ktorá ešte, ktorej ešte nebola vyslovená dôvera Národnou radou, nebolo schválené programové vyhlásenie vlády. V takejto situácii vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zásadné zákony, ktoré obmedzujú ľudské práva a slobody. Ďalšou, ďalším takým postrehom je, prečo tento návrh zákona nebol predmetom rokovania výboru pre ľudské práva. V tejto súvislosti je možné aj špekulovať o tom, že prečo doteraz nebol zvolený predseda tohto výboru. No a ešte raz na záver, základné ľudské práva a slobody chránené ústavou by sme mali my, poslanci, resp. nemali by sme my, poslanci, vytvárať zákonný priestor na možnosť zneužitia.
Ja nehovorím, že cieľom týchto alebo účelom a cieľom týchto opatrení súčasnej pani navrhovateľky to je, ale my by sme mali dbať na to, aby sme nevytvárali vôbec žiaden zákonný priestor možnosti zneužitia, či už je to teda cieľom tohto návrhu alebo nie.
Z tohto pohľadu som skončil v rozprave, pán predseda, a chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by ste mali mať, resp. je na stránke zverejnený, sme ho dali už včera na organizačný výbor.
Teda pozmeňujúci návrh skupiny poslancov za SMER – SD k vládnemu návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29). Navrhované znenie znie:
1. článok II návrhu zákona sa vypúšťa.
2. článok III návrhu zákona sa vypúšťa.
3. článok IV návrhu zákona sa vypúšťa.
4. článok V návrhu zákona a článok VI návrhu zákona sa prečíslujú ako článok II a článok III návrhu zákona.
Tým som skončil a, pán predseda a pán spravodajca, poprosím, aby sa o bodoch 1, 2 a 3 tohto návrhu hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, chcel by som vás poprosiť, keďže pani predsedníčka zdravotníckeho výboru dnes nám dala oficiálnu informáciu, že Baránik bol testovaný s výsledkom negatívne, tak aby požiadala kompetentný úrad o doloženie informácie, či pán Baránik mal byť v povinnej karanténe, keďže médiá tvrdia, že jeho dcéra v povinnej karanténe bola, teda či ju on porušil alebo nie. Ak áno, tak je továžny precedens, lebo aj občania Slovenskej republiky sa potrebujú zariadiť, či tú karanténu povinnú majú dodržiavať alebo nie. Ďakujem veľmi pekne.