Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.12.2020 o 10:32 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:32 - 10:34 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, zareagujem na tri veci, čo ste povedali.
Jedna je vec súlad ústavného zákona s ústavou. Bola, pri ústavnoprávnom výbore je zriadená komisia na posudzovanie návrhov zákonov, v ktorej sedia odborníci, ústavní právnici, a na tejto komisii takisto títo ústavní právnici polemizovali s tým, že či takto nastavené, takto nastavená formulácia v návrhu ústavy, aby sa úplne zrušila kompetencia Ústavného súdu posudzovať akékoľvek návrhy ústavných alebo akékoľvek ústavné zákony s ústavou, nie je správna. Zhodli sa na tom všetci ústavní právnici, ktorí na tejto komisii, komisii boli. Čiže to nie je len môj názor alebo názor opozície, ale to je aj názor odborníkov.
A pokiaľ ide o to, čo som povedal, že prečo sa tak ponáhľate. Ja som nepovedal vo vzťahu k celému návrhu ústavy. Ja som povedal, že o niektoré otázky v kompetencii Najvyššieho správneho súdu a ďalšie, ako s tým my nemáme problém a ja som nepovedal, že sa ponáhľate vo vzťahu s celým návrhom ústavy, ale práve vo vzťahu k tejto konkrétnej otázke súladu ústavných zákonov s ústavou a že to je vec, ktorá by mala najprv naozaj široko prediskutovať, až potom robiť zmeny. Tu sa zbytočne ponáhľate.
A pokiaľ ide o, o verejnú voľbu a tajnú voľbu ja som, pani ministerka, úmyselne nepoukázal a neargumentoval tým judikátom, ktorý vy spomínate, ale argumentoval som judikátom z ´95 roku, čiže úplne, s úplne iným judikátom, ktorý takisto, takisto toto potvrdil.
Pardon, teda čo sa týka nezávislosti Súdnej rady... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:15 - 10:17 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec Baránik, ak som, teda nezachytil som, že som vo svojom vystúpení použil pojem sudcovská rada. Samozrejme, ak som ho použil, tak sa za to ospravedlňujem, mal som, samozrejme, na mysli Súdnu radu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Dostála, z hľadiska pozmeňujúceho návrhu o kompetencii pani prezidentky odvolávať profesorov treba povedať a riešili sme to aj na ústavnoprávnom výbore, treba povedať, že ide o ceremoniálnu funkciu. O ceremoniálnu funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý ceremoniálne menuje do funkcii profesorov, čo má svoj význam. Profesori tam prídu v rámci nejakej ceremónie, slávnostne si preberú vymenovací dekrét. Predpokladám však, že ak by niekomu mal byť odňatý profesorský titul, určite si ceremoniálne nepríde prevziať od pani prezidentky takýto dekrét. Čiže považujem tento spôsob odvolávania profesorov z funkcie na základe nejakého rozhodnutia príslušnej, príslušnej komisie alebo vedeckej rady, alebo rektora za nadbytočný a naozaj neplniaci si svoj účel, aby to vykonával priamo prezident.
A pokiaľ ide o tajnú voľbu, ja som vám citoval aj judikát č. 76-1ÚS-76/2011, kde v kontexte tajnej voľby naozaj Ústavný súd judikoval, že v tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom. To znamená, či voličom pri tajnej voľbe je občan, alebo poslanec Národnej rady. Čiže tie argumenty, ktoré som povedal, sa nevzťahujú len na všeobecné voľby, ale vzťahujú sa aj na voľby v parlamente. A pokiaľ si zoberiete ten cirkus, ktorý ste tu predviedli pred dvoma dňami z hľadiska nejakej indikatívnej voľby, generálky voľby. Tak po prvé sa pýtam, bol tajný, bolo to hlasovanie tajné to indikatívne alebo verejné? Tak potom o čom tu hovoríme?
Na druhej strane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:13 - 10:15 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No pre mňa je, by som povedal, najväčší zážitok z toho vystúpenia diametrálny rozdiel tvojho vystúpenia, pán poslanec Susko, s tvojím predrečníkom. Predtým sme počuli, počuli politiku, ideológiu, všeobecné odsudzovanie všetkých sudcov v systéme a ty si išiel v maximálnej miere odborne a skôr si mal záujem hovoriť o rizikách. A riziká by mala vnímať aj strana, ktorá predkladá takúto dôležitú novelu. Jednoducho novela, novela ústavy je veľmi dôležitý právny akt, to absolútne súhlasím s pánom Suskom a nemôže byť prijímaná s krvavými očami. A ja to tu tak vidím.
Ústavný zákon musí, pani ministerka, mať čas, musí prejsť diskusiou. Všeobecne si myslím, že táto vláda má jeden veľmi veľký problém komunikovať, a to nielen medzi sociálnymi partnermi, ale vychádzajúc z tohto zákona aj v kategórii odborníkov, ktorí by mali dať istý pátos a vylepšiť každopádne každú právnu normu, ktorá sa týka, týka súdnictva.
No a ešte jeden taký pocit mám z toho vzhľadom na tú verejnú, neverejnú, no. Vládna koalícia nemôže na základe pomerov nedôvery, ktoré v nej panujú, riešiť to v ústavnom zákone. Ústava nemôže sa stať nejakým nástrojom na vnútorné vydieranie sa koaličných strán prípadne ich poslancov. A preto si myslím, že Ústavný súd ako najvyššia autorita a to nikto nespochybňuje, v tomto prípade by mala byť skôr kompetenčne posilnená ako opačne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2020 9:44 - 10:09 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zmene ústavy. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť, že o zmene ústavy. Nejde o obyčajný bežný zákon, ide o základný zákon štátu, ktorý tvorí základný pilier demokracie, právnej istoty, ochrany prirodzených základných práv a slobôd občanov.
Ústava Slovenskej republiky je postavená na princípe deľby moci, ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Už Charles Montesquieu delil takto moc, pričom uvádzal, že vzájomné vyváženie týchto mocí je zárukou slobody. Samotný pojem deľba moci predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Tieto tri zložky moci v štáte sú podľa ústavy prepojené väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. To znamená, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte.
Zákonodarný orgán je rovnako viazaný ústavou a princípmi vyjadrenými v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zmenu Ústava Slovenskej republiky v tomto nepripúšťa, pretože majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky. Tak to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z ´95 roku.
Vo vzťahu k navrhovaným zmenám ústavy máme pochybnosti, či je dodržaný tento systém bŕzd a protiváh. Domnievam sa, že ide o neprípustný zásah zákonodarnej moci a výkonnej moci do moci súdnej. V čom vidíme teda tento neprípustný zásah zákonodarnej moci do moci súdnej, už naznačil aj predseda Ústavného súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Obmedzením práva preskúmať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou doplnením textu čl. 125 ods. 4 ústavy neprípustne zasahuje do práva Ústavného súdu na univerzálnu celoplošnú ochranu ústavnosti.
Ako vyplýva z čl. 134 ods. 4 ústavy, povinnosť sudcov Ústavného súdu je okrem iného chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana a princípy právneho štátu. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tvoria spolu s princípmi právnemu štátu tzv. materiálne jadro ústavy.
Nevyhnutnosť ochrany materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva i z rozhodnutí, predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu napríklad z roku ´95, podľa ktorého zákonodarný orgán je bez akýchkoľvek pochybností viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky, tak ako je to deklarované v čl. 1 ústavy. Okrem toho tento konkrétny návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dostal sa do novely ústavy niekde medzi skončením medzirezortného pripomienkového konania a zasadnutím vlády, pričom teda všetky povinne pripomienkujúce subjekty nemali možnosť sa k tejto zmene vyjadriť. Treba povedať, že v tomto prípade ide o zásadnú zmenu a zásadný zásah do trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh.
Môžeme si povedať na príkladoch, čo to znamená, ak by sme takúto zmenu ústavy prijali. Znamenalo by to, že aj obsahovo nesúvisiaci zákon s ústavou, resp. návrh, ktorý by zasahoval do základných ľudských práv a slobôd alebo iných práv, by potom nemohol vôbec Ústavný súd posudzovať ako nesúladný s ústavou. V konkrétnom prípade ak vláda by napríklad mala pochybnosti o tom, či nejaké navrhované riešenie, ktoré vôbec nesúvisí s jednotlivými právnymi vzťahmi, ktoré priamo upravuje ústava, by mal pochybnosti o tom, že či je súladný s ústavou, tak jednoducho by mohol prijať ako ústavný zákon s ústavnou väčšinou, ktorú tento parlament alebo možno aj budúci parlament v nejakom zložení bude mať, a takýto návrh by potom nemal žiadnu poistku ochrany ústavnosti.
Dnes si to môžme ukázať na príklade, čo vláda zamýšľa urobiť, zamýšľa predlžovať núdzový stav. No čo by vláde bránilo prijať v tomto období ústavný zákon o predĺžení núdzového stavu na štyri roky do konca volebného obdobia? No nič. Chýbala by tu akákoľvek poistka ochrany ústavnosti. To znamená, že naozaj si chce táto vláda robiť, čo chce a prijímať ústavné zákony o čomkoľvek, aby to nemohol nikto už potom skontrolovať? Naozaj si myslíme, že to je neprípustný zásah do demokratických princípov právneho štátu a Slovenskej republiky.
Na ústavnoprávnom výbore na prerokovaní pani ministerka povedala, dovolím si zacitovať: "Je to na dlhú odbornú debatu, na ktorú teraz nemáme čas." Pýtam sa, prečo na to nemáme čas? Kam sa ponáhľame s takouto zásadnou zmenou? Ďalej pani ministerka povedala, znova si dovolím zacitovať: "Kým si neurobíme v tom jasno, tak je legitímne to zmeniť." Nemalo by to byť presne naopak, dámy a páni? Kým si neurobíme v tom jasno, tak to nechajme tak, ako to je a keď v tom budeme mať jasno, tak potom to meňme? Ja si myslím, že by to malo byť práve naopak. Veď nemáme sa kam ponáhľať. Táto vládna väčšina má pohodlných 95 hlasov v koalícii a môže kedykoľvek otvoriť ústavu a zmeniť tieto otázky, ak na to bude naozaj všeobecná zhoda.
V spoločnej správe je k tomuto návrhu pozmeňujúci návrh, ktorý však tiež nie je, nie je dobrý. Ako vyplýva z analýzy Ústavného súdu, ktorá nám bola zaslaná, pretože otáča naopak posudzovanie súladu medzinárodných zmlúv s ústavou a nebudem ju tu celú čítať, ale môžete si ju prečítať, je k dispozícii na ústavnoprávnom výbore. Z týchto dôvodov predložím na záver môjho vystúpenia v rozprave aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie z návrhu novely ústavy vypustiť. Zároveň v tejto súvislosti by som poprosil pána spravodajcu, aby dal hlasovať o každom bode spoločnej správy osobitne.
K ďalším veciam, ktoré upravuje návrh novely ústavy. Pokiaľ ide o postavenie a zadefinovanie postavenia Súdnej rady, je potrebné si spomenúť na rok 2001, kedy ústavným zákonom 90 z roku 2001 sa v rámci siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zriadil nový ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo, a to Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá mala posilniť alebo posilňuje inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci a jej oddelenie od moci zákonodarnej a výkonnej. Tak to bolo definované v roku 2001. Dnes, keďže štatút alebo status a postavenie Súdnej rady nebolo definované v ústave tak, ako sú definované napríklad Ústavný súd, resp. všeobecné súdy, tak sa zadefinovala v návrhu ústavy Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity, nie ako nezávislý orgán sudcovskej legitimity, ale ako orgán sudcovskej legitimity. Čiže vypustilo sa odtiaľ slovo, resp. nezadefinovalo sa tam slovo nezávislý. A teraz si dovolím odcitovať pána podpredsedu Šeligu, ktorý teraz pred desiatimi minútami v rozprave povedal, že: "Sudcovská rada sa stane nezávislým orgánom sudcovskej spravodlivosti." No nestane sa nezávislým, pretože tento návrh novely ju nedefinuje ako nezávislý orgán sudcovskej samosprávy. Definuje ju ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, že by bol nezávislý. A to, že nie je nezávislým vidíme aj v ďalších ustanoveniach, ktoré aj v návrhu novely ústavy aj ďalšieho zákona, ktorý máme ako ďalší bod pod tlačou 271, kde sa dávajú možnosti za akýchkoľvek podmienok odvolať členov Súdnej rady. Čiže podriaďuje sa Súdna rada výkonnej moci. A práve preto a účelovo ani v ústave nie je zadefinovaný ako nezávislý, nezávislý orgán. Pýtam sa, prečo. Chce naozaj vláda a pani ministerka podriadiť Súdnu radu pod výkonnú moc? Je to účel? A ak áno, je to správny účel? Domnievam sa, že nie.
Ďalšia otázka, ktorú by som chcel riešiť, ktorá sa rieši v návrhu novely ústavy, je zmena voľby verejnej, pardon, voľby tajnej na voľbu verejnú pri sudcoch Ústavného súdu. Tajnosť hlasovania je základným predpokladom slobodnej voľby a znamená, že nie je možné spoľahlivo zistiť ako konkrétny subjekt hlasoval. Je to jeden zo základných demokratických inštitútov na personálne obsadzovanie funkcií. Verejným záujmom je, aby funkciu či už sudcu Ústavného súdu, alebo generálneho prokurátora vykonávala osoba apolitická, nezávislá od politických strán a odborne zdatná. Garancia toho, že nikto sa nemôže dozvedieť, ako poslanec hlasoval, pôsobí preventívne a poslancovi umožňuje hlasovať slobodne bez neprípustného ovplyvňovania či nátlaku, alebo následného postihu. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať, ako poslanec hlasoval, znižuje motiváciu ovplyvňovať hlasovanie napríklad poskytovaním neprípustných výhod. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať to, ako hlasoval poslanec, vylučuje napríklad možnosť vnútrostraníckych či iných postihov poslanca za jeho hlasovanie. Z uvedeného potom rezultuje aj to, že tieto garancie sú významné vo vzťahu k rovnosti prístupu občanov k voleným funkciám. Tajnosť voľby je teda predpokladom vytvorenia, resp. zachovania prístupu k voleným funkciám za rovnakých podmienok. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, keď majú možnosť k prístupu k relevantných informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu. V tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom, to ešte voličom pri tajnej voľbe je občan alebo poslanec Národnej rady. Toto nie je len názor môj alebo názor strany SMER - sociálna demokracia, resp. opozície, ale je to judikovaný názor Ústavného súdu z roku 2007 a z roku 2011. Čiže máme zato, že táto navrhovaná zmena pri voľbe ústavných sudcov z voľby tajnej na voľbu verejnú je naozaj v rozpore so základnými princípmi slobodnej voľby, a podobne teda aj v prípade voľby generálneho prokurátora, a preto takisto na záver podám ďalší pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorým navrhnem tieto ustanovenia zmeniť a takisto by som potom poprosil pána spravodajcu, keby o, tento pozmeňovací návrh druhý bude mať dva body, aby o každom bode dal hlasovať samostatne.
Z ďalších ustanovení, ktoré rieši táto novela ústavy, treba spomenúť Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho pôsobnosť. Je otázka a naozaj sa pýtam, čo je účelom a prečo sa mení pôsobnosť pri riešení otázok ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy práve na Najvyšší správny súd, ktorý bude obsadený v zmysle ďalšieho bodu zákona o reforme justície nielen sudcami. Nemal by o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy rozhodovať práve Ústavný súd, keď sa má jednať o ústavnosť? Veď na to tu máme zriadený Ústavný súd. To isté platí aj o písmene b). V čl. 142 ods. 2 písm. b) navrhovanej novely ústavy, kde sa hovorí, že Najvyšší správny súd má rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Tieto ustanovenia treba čítať v súvislosti s tým, ako má byť obsadzovaný Najvyšší správny súd. Sudcami Najvyššieho správneho súdu majú byť nielen sudcovia, majú byť aj iné právnické povolania, teda obsadenie Najvyššieho správneho súdu môže byť kýmkoľvek a podľa pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baránik v ústavnoprávnom výbore, dokonca aj predseda Najvyššieho správneho súdu môže byť nesudca, a teda je otázka, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný tento súd a v tomto kontexte naozaj vyznieva veľmi zaujímavo práve táto kompetencia, ktorú získava Najvyšší správny súd o rozhodovaní ústavnosti, zákonnosti volieb, resp. o rozpustení a pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Vnímame to naozaj ako ohrozenie toho, že môže prísť k zásahu výkonnej moci v súvislosti aj s postavením Súdnej rady, aj s obsadzovaním personálnym Najvyššieho súdu do nezávislosti súdnictva a do zásahu výkonnej moci do moci súdnej.
Ďalšími bodmi, ktoré by som chcel spomenúť v tomto návrhu zákona, pardon, návrhu zmeny ústavy, je otázka súhlasu na vzatie sudcu do väzby, resp. otázka sudcovskej imunity. Pani ministerka povedala, že tento návrh je prerokovaný so všetkými sudcami a že je na ňom zhoda. No ja teda nemám informácie, že je na ňom zhoda. Všetci, myslím, ste dostali vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktorí, tak pardon, ak som to zle interpretoval, tak ste hovorili, že bol prerokovaný so sudcami a že je zhoda. (Reakcie z pléna.) Tak to teda vyznelo, pani ministerka. Všetci ste dostali na svoje maily vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktoré má na 20 stranách, nepamätám si to teda presne, aby som nezavádzal, námietky voči tomuto návrhu novely ústavy. Medzi niektoré z nich patria aj práve tieto dve oblasti, ktoré som povedal, a to je oblasť sudcovskej imunity a oblasť udeľovania súhlasu so vzatím do väzby.
A teraz si, páni kolegovia, kolegyne, dovolím v stručnosti zacitovať dva odseky práve z tohto listu, ktorý nám táto stavovská organizácia zaslala, z hľadiska súhlasu na vzatie do väzby sudcu, resp. generálneho prokurátora. Konštatuje sa tu, že ide o zrušenie kompetencie Ústavného súdu, ktoré je vnímané konštitucionalistikou ako súčasť garancií ochrany nezávislosti súdnej moci pred pokusmi o neústavné zásahy zo strany iných zložiek moci, ochrany deľby moci a má slúžiť ochrane sudcov pred potencionálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva zo strany iných zložiek štátnej moci. Je to dokladované aj príslušným judikátom ústavného súdu. Ďalej obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušenie je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. Nikto nehovorí, že sudca má rozhodovať svojvoľne. Na to je tu predsa inštitút disciplinárneho konania, ktorý sa v súčasnosti presúva podľa novely ústavy, čo nespochybňujeme, spod kompetencie Súdnej rady na Najvyšší správny súd, tak v poriadku. S týmto zásadný problém nemáme, ale otázka je, či to má byť zase úplne bezbrehé.
Pokiaľ ide o sudcovskú imunitu, tu opäť táto stavovská organizácia hovorí, že zúženie rozsahu imunity sudcov všeobecných súdov oproti pôvodnej úprave funkčnej imunity t. j. vecne opodstatnenému textu je likvidáciou nevyhnutnej funkčnej imunity, čím sa porušuje ústavná rovnováha troch rovnocenných mocí v právnom štáte, ktorý vyplýva z ústavného princípu delenia moci a je zrejmý z vnútornej konštrukcie ústavy i generálneho princípu právneho štátu. Ide o zásah do tzv. osobnej záruky nezávislosti sudcu a tým aj nezávislosti súdnictva, čím je jednoznačne ohrozené, porušené neodňateľné a nezrušiteľné právo občana na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom. Myslím si, že aj bez tohto, bez týchto ustanovení sú nastavené dostatočné záruky v rámci disciplinárneho konania na to, aby v prípade, ak by sudca rozhodoval svojvoľne, mohol byť za takéto konanie postihovaný.
Ďalším otázkam, ktorým sa chcem venovať, je otázka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na ústavnoprávnom výbore. Prvý z týchto pozmeňovacích návrhov je návrh, ktorý reaguje na vrátený zákon pani prezidentkou o odnímaní titulov. V stručnosti poviem, aby ste vedeli, o čo ide. Poslanci na ústavnoprávnom výbore reagovali, vládni poslanci, na tento vrátený zákon prezidentkou tak, že to, čo pani prezidentka vyčíta v tomto návrhu, ktorý vrátila späť, že prezident nemá z ústavy právo odvolávať profesorov len menovať, tak neriešia vo vrátenom zákone, ale riešia práve v novele tejto ústavy tým, že dopĺňajú do novely ústavy kompetenciu prezidentky Slovenskej republiky menovať aj odvolávať profesorov. Tu by som chcel poukázať na to, že toto riešenie podľa môjho názoru nie je správne a odôvodňuje to aj sama pani prezidentka v odôvodnení svojho návrhu, kde hovorí, že právnou skutočnosťou zakladajúcou odňatie titulu by malo byť právoplatné rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval o splnení zákonných podmienok pre takéto odňatie titulu, to znamená rektor alebo odvolacie komisia a ktorý nesie aj zodpovednosť za správne a zákonné posúdenie veci, pričom jeho postup a rozhodnutie sú preskúmateľné súdom v správnom konaní. Ide o postup, ktorý zabezpečuje právo na spravodlivý proces a je v súlade s princípmi právneho štátu. Akt odvolania, ako aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie je v tomto kontexte nie len nadbytočný, ale aj nevhodný a naviac ústavou nepredpokladaný inštitút. Čiže máme zato, že táto vec sa vôbec nemusí riešiť v ústave týmto spôsobom a je ju úplne jednoznačne možné elegantne vyriešiť v samotnom zákone. Čiže považujeme to za nadbytočné a navrhujem, aby sme tento, tento návrh neschválili.
Ďalším návrhom, ktorý predložil pán poslanec Baránik na ústavnoprávnom výbore, je to, aby predsedom Najvyššieho správneho súdu mohol byť aj nesudca. Považujem to naozaj za, za zlé riešenie, pretože ak si pozrieme opäť v zákone o reforme justície, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný Najvyšší správny súd, že tam môže byť naozaj väčšina nesudcov, tak ešte aby bol aj predseda Najvyššieho správneho súdu nesudca, považujem naozaj za veľmi zlé, veľmi zlé rozhodnutie.
Čiže toto sú dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby som, pán spravodajca, dal návrh na to, aby sme vrátili návrh novely ústavy pani prekladateľke na dopracovanie. A teraz, ak dovolíte, prečítam dva pozmeňujúce návrhy, teda jeden pozmeňujúci návrh a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktoré som avizoval v priebehu rozpravy. S tým, ešte raz, pán spravodajca, neviem, či ste zaregistrovali, že žiadam, aby sme dali hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, o každom jednom z nich osobitne a z tohto druhého návrhu môjho, ktorý bude, takisto obidva body osobitne.
Ďakujem pekne.
Čiže, pán predsedajúci, čítam pozmeňujúci návrh č. 1.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, pozastavte, prosím, časomieru. Ďakujem.
Nech sa páči, môžete čítať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. I sa bod 3 vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Návrh druhý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I bod 10 znie: 10. V čl. 134 ods. 2 znie: "2. Sudcov Ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. O návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu Ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov zániku funkcie sudcu Ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov Ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu."
2. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 150 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: "O návrhoch Národná rada Slovenskej republiky hlasuje v tajnom hlasovaní." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2020 19:02 - 19:04 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. No, dámy a páni, sme na jednej lodi bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo z opozície, sme na jednej lodi a čo sa týka kultúry, stále sme na jednej lodi a vždy sme boli. Len ja opäť chcem pripomenúť, samozrejme, ministerka musí vedieť, či bude investovať do živej alebo do neživej kultúry. To je jednoducho jasné. Ja na rozdiel od Moniky si myslím, že v tejto chvíli treba zachraňovať živú kultúru a že tá neživá kultúra nám ešte nejaký čas počká. Keď tie hrady, zámky nespadli doteraz, tak ešte tento rok nespadnú, ale sa nám môže stať, že tá živá kultúra nám prestane fungovať, preto lebo jednoducho nám odídu ľudia, napríklad pracovať do Tesca alebo do Lidlu, alebo niekde inde. Už odchádzajú. Ja viem, ako je to v národnom divadle, veľmi dobre, s obslužným personálom.
A chcel by som len upozorniť na jednu vec, že za, skutočne za 12 rokov nezahynula, nespadla, neznehodnotila sa jedna jediná kultúrna inštitúcia, ktoré pracovali lepšie alebo horšie, ale pracovali, existujú, majú istý potenciál na svoju existenciu ďalej. Zrušením fondov sa dostávame do prvej, na prvú križovatku, čo sa stane so všetkými činnosťami, ktoré tieto fondy robili. Uvidíme, sľubujete nový fond, ktorý by všetko toto mal zastrešiť, uvidíme. Je tu naozaj z hľadiska tohto rozpočtu a z perspektivity finančných prostriedkov, ktoré sú tu, je to skutočne v tejto chvíli na vážkach, je to absolútne ohrozenie erbových inštitúcií. Erbových inštitúcií a povieme si to, ak teda vydržíme, o ďalší rok, čo sa všetko stalo v rámci tej kultúry a potom už sa nebudete môcť vyhovárať, lebo SMER. Teraz je to vaša zodpovednosť a vy musíte tlačiť na ministerku kultúry a na ministra financií. V dobrom to hovorím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.12.2020 18:44 - 18:58 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, dámy a páni, kultúra ako vždy na konci, deň sa blíži ku koncu a znovu máme tuná teda čosi hovoriť o kultúre v takomto krátkom čase, ale pokúsim sa byť stručný aj vecný. Ja len vychádzam ako pri týchto mojich úvahách z vyhlásenia vlády, z kultúry, ktorá hovorila o tom, že teda kultúra je na chvoste, a teda všetko možné chce spraviť pre to, aby nebola. No a samozrejme, taká prvá veta, nebudem tuná ďalej teda vykladať z toho programového vyhlásenia vlády, čo všetko bolo o kultúre povedané a na čo všetko tuná budem narážať a v podstate pýtať sa, či sa to dá za takýchto okolností pri tomto návrhu realizovať.
Jednoznačne treba povedať, že kultúra sa vždy tak chová a bude sa tak chovať počas toho roka, akého máme ministra financií. Keď ten minister financií má vzťah ku kultúre, tak kultúra úplne inak vyzerá. Keď ten minister vzťah ku kultúre nemá, tak, bohužiaľ, tá kultúra je na chvoste. A ja som presvedčený, že súčasný minister financií má vzťah ku kultúre a len akosi pani ministerka kultúry v tejto chvíli ako istá prevodová páka nevedela isté veci zabezpečiť.
A teda k veci a k rozpočtu. Predložený návrh rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry na roky ´21 – ´23 svojimi základnými parametrami len konzervuje kritickú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal sektor kultúry a kreatívneho priemyslu v dôsledku koronakrízy a prijatých protiepidemiologických opatrení. Nielenže negarantuje navýšenie rozpočtových prostriedkov na budúci rok, ale nezakladá ani jasné priority a strategické zámery ministerstva na nasledujúce obdobie. Početné reformy a strategické zámery, o ktorých sa hovorí v programovom vyhlásení vlády za oblasť kultúry, nenachádzajú teda v návrhu rozpočtu ministerstva kultúry finančnú oporu.
Spomeniem len niektoré zo záväzkov obsiahnutých v tomto základnom programovom dokumente vlády pod bombastickým titulkom Životaschopná a sebavedomá kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska:
a) posilniť viaczdrojové financovanie štátnej kultúry,
b) znížiť pamiatkový dlh,
c) zaviesť efektívny sponzoring v kultúre,
d) vytvoriť systém strategického plánovania a prijať národný investičný plán v oblasti kultúry a tak ďalej.
Samozrejme, tie reči o tom, "prázdna špajza" a tak ďalej a tak ďalej, "najväčšia hospodárska kríza od čias druhej svetovej vojny", o necelom roku pri vláde a podobne, už teda čakám reakcie, my však neschvaľujeme len rozpočet na budúci rok, ale aj finančný rámec rozvoja kultúry na nasledujúce trojročné obdobie.
Moje tvrdenie, že uvedené a ďalšie záväzky z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nemajú v tejto chvíli reálny ekonomický základ, dokumentuje aj výhľad výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa programovej štruktúry, ktoré vo väčšine položiek na roky ´22 a ´23 stagnujú na úrovni návrhu rozpočtu na rok ´21. Minimálny nárast rozpočtových zdrojov predstavuje len navýšenie kapitálových výdavkov na zavŕšenie rekonštrukcie sídelných budov Slovenskej národnej galérie, Štátnej opery v Banskej Bystrici, hradu Krásna Hôrka a Spišského hradu.
Vzhľadom na neadekvátny rozsah a neefektívnosť realizácie doterajších podporných nástrojov na kompenzovanie dôsledkov protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel vidím len veľké potenciálne riziko návrhu rozpočtu ministerstva kultúry na roky ´21 až ´23 aj v nedostatočnom zabezpečení inštituciálnej podpory štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, mnohé z ktorých už v priebehu tohto roku zápasia s veľkými finančnými problémami v dôsledku výpadku plánovaných príjmov. Je evidentné, že bez výraznej dodatočnej finančnej podpory nedokážu naše najvýznamnejšie národné kultúrne inštitúcie prekonať dôsledky krízy a plnohodnotne plniť svoje nezastupiteľné poslanie.
Z návrhu rozpočtu na rok ´21 však nie je zrejmé, ako chce ministerstvo kultúry saturovať tieto objektívne požiadavky. Očakávaná výška podpory sa nedostane ani tzv. neinštitucionálnej kultúre, kreatívnym odvetviam a samostatným umeleckým tvorcom, lebo návrh rozpočtu nepredpokladá navýšenie finančných prostriedkov ako dodatočný systém, ako dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tak ani príspevkov do existujúcich podporných fondov (Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín), navyše zrušením základného zdroja financovania umeleckých fondov (t. j. Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) až do konca roku 2021 sa fakticky paralyzuje ich rozmanitá podporná činnosť, ktorú využívali spisovatelia, herci, výtvarní umelci a predstavitelia ďalších kreatívnych profesií nielen v uplynulých rokoch, ale aj po vypuknutí koronakrízy.
Keďže Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu neplánuje v roku ´21 kompenzovať umeleckým fondom výpadok uvedených príjmov, počíta pravdepodobne s ich likvidáciou.
V tejto chvíli by som chcel poznamenať len jednu vec. Dámy a páni, za dvanásť rokov tej vlády, na ktorú tak vehementne nadávate, nebola zrušená jedna jediná kultúrna inštitúcia. Všetky inštitúcie, posledné inštitúcie, ktoré boli zrušené, boli zrušené za ministrovania ministra kultúry Kňažka, a boli to súbory ako, a hudobné súbory, samozrejme, opereta Novej scény, Komorná opera, nezmyselné prehodnotenie toho tzv. Moyzesovho kvarteta spod filharmóniou, keby vtedy nebola, keby neexistovala v tejto chvíli Senica ako mesto... (reakcia z pléna), pardon, Skalica, prepáčte, pardon, pardon, ospravedlňujem sa (reakcie z pléna), Skalica, Skalica, ďakujem veľmi pekne, pani primátorka, Skalica, tak v tejto chvíli by ako toto kvarteto neexistovalo. Veľká vďaka Skalici, že sa tak stalo, preto lebo špičkoví muzikanti, ktorí vtedy ako komorné teleso boli pod Slovenskou filharmóniou, by asi už dnes neboli. Čiže len vďaka naozaj Skalici, a vôbec, Skalici treba poďakovať aj za iné hudobné druhy a za Janka Blaha a všetko, čo s ním súvisí a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale o tom vy viete oveľa lepšie ako ja, takže pokračujem, bohužiaľ, ďalej s týmito negatívnymi správami.
Výraznejšou podporou, výraznejšiu podporu pri obnove zastaralého technologického zázemia treba urýchlene poskytnúť napríklad Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorá poskytuje širokú škálu služieb verejnosti v oblasti agentúrneho spravodajstva. Kolabujúci informačný systém ohrozuje plnenie poslania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky ako osvedčeného nástroja pravdivých informácií zo všetkých oblastí spoločenského, spoločensko-politického života na Slovensku i v zahraničí, čo sa bezprostredne vzťahuje aj na zabezpečenie proklamovaných úloh v boji proti dezinformáciám a konšpiračným informačným zdrojom.
Schválením zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry sa zmenila štruktúra programov dotačného systému, čo predložený návrh výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry na roky ´21 až ´23 nereflektuje. V súvislosti s tým navrhujem upraviť programovú štruktúru dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súlade s novým zákonom a zabezpečiť tak finančné krytie novoustanovených programových titulov. V opačnom prípade si vôbec neviem predstaviť toto naplnenie.
Absolútnou prioritou nového zákona bolo vytvoriť v štruktúre dodatočného, dotačného systému ministerstva kultúry samostatný program zameraný na odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov mimoriadnych situácií na oblasť kultúry, ktorý sme všetci podporili. V predloženom návrhu rozpočtu však nie sú na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Navrhujem teda, aby sa v blízkej budúcnosti rozpracoval návrh, aby sa do návrhu výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zaradil uvedený výdavkový titul s adekvátnym finančným zabezpečením na roky ´21 – ´23 a analogickým spôsobom odporúčam vyrovnať sa aj s ďalšími novými programovými prvkami dodatočného systému, dotačného systému ministerstva kultúry, ktoré predstavuje aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ako i podpora rozvoja mediálnej výchovy vrátane boja proti dezinformáciám.
Pán minister, mohol by som pokračovať tuná rôznymi tabuľkami, ktoré som si prečítal, avšak na záver môžem povedať len jednu jedinú vec. Rozpočet nepočíta vôbec s krízovým scenárom tretej vlny COVID-u v roku ´21. Nepočíta so stratami na iných príjmoch pre vlastné divadlá s vynútenými reštrikčnými opatreniami vo vzťahu ku COVID-u. Plánovaný rozpočet pre divadlá je voči ostatným rozpočtom, rozpočtovým kapitolám absolútne nevyrovnaný. A je mi ľúto, že to musím takto povedať. Tých 10 %, ktoré bude chýbať Slovenskému národnému divadlu a iným divadlám, pocítime v tej ďalšej sezóne, už to vlastne cítime teraz. A nebudeme to cítiť ani na sólistoch, ani na zborákoch, ani na činohercoch, budeme to cítiť na tom obslužnom personáli, preto lebo tieto zložky sa nám budú rozpadať, ktoré už dnes proste pracujú za hranicou svojich možností, preto lebo oni idú priamo, sú napojené aj tie výkonnostné odmeny, ktoré dnes neexistujú a ktoré takto idú dole (rečník urobil rukou pohyb zhora nadol), preto lebo jednoducho sa nehrá.
Čiže my nielenže sme zrušili takýmto spôsobom stú sezónu Slovenského národného divadla a s tým vlastne všetky ostatné divadlá, ktoré na to nadväzujú, ale sme vlastne zrušili aj tú ďalšiu sezónu, preto lebo tá príprava nie je vlastne žiadna. Zmluvy sa nepodpisujú, hrajú sa len náhradné komorné diela s dvomi-tromi ľuďmi. No neviem, ja som, ja som skutočne z tohto všetkého veľmi smutný a úprimne, proste všetko toto pôsobí likvidačne predovšetkým na Slovenské národné divadlo. V investičných zámeroch nepočíta sa s rekonštrukciou starej budovy SND ani technického parku a novej budovy Slovenského národného divadla. Ministerstvo kultúry uprednostňuje, uprednostňuje investičné výdavky v čase krízy napriek nekrízovému stavu infraštruktúry Slovenskej národnej galérie, hradu Krásna Hôrka, ktorý je už stabilizovaný, Spišský hrad, Banská Bystrica a tak ďalej.
Ministerstvo kultúry nestabilizuje a nesanuje vlastné inštitúcie v zriaďovaní, v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Ministerstvo kultúry nepočíta so sanovaním nezriaďovanej kultúry v oblasti umenia a kultúry prostredníctvom fondu pomoci, rozpočet nie je navýšený vo formáte covidovej pomoci. Ministerstvo kultúry, paradoxne, uprednostňuje len úzke spektrum tzv. kultúrneho priemyslu a to len, to len ako audiovizuálny priemysel. Ostatné ako keby neexistovali. Rozpočet je nekoordinovane navyšovaný v priebehu rokov ´21 až ´23.
A už len takú, takú perličku na záver si vám dovolím prečítať, čo som si našiel vo výročnej správe Slovenského národného divadla. Podľa výročnej správy z roku 2019 SND malo príspevok na mzdy plus odvody pre 915 zamestnancov 15 mil. eur. Rómske hliadky, ktoré majú 816 členov, dostali 19 miliónov. Ja netvrdím, že rómske hliadky dostali veľa, ja tvrdím, že Slovenské národné divadlo dostalo málo. A to je veľký rozdiel.
Jednoducho takýmto spôsobom sa veľmi obávam vôbec o to, aká bude, ako bude slovenská kultúra na Slovensku vyzerať v tom ďalšom roku. Pokiaľ nezachránime aspoň erbové inštitúcie, tak v tejto chvíli hrozí zánik, no a to si slovenská kultúra po sto rokoch svojej existencie aj so svojimi erbovými inštitúciami naozaj nezaslúži.
Takže, pán minister financií, držím vám palce a dúfam, že niečo s tým spravíte, lebo je to len a len vo vašich rukách. Ministerka kultúry je na tieto veci slabá a poslanci, na ktorých sa tuná obraciam s dôverou, z výboru pre kultúru a médiá asi tiež, lebo jednoducho je to, je to skutočne len na vás a je to i určenie si istých, istých priorít aspoň v rámci kultúry a v rámci erbových inštitúcií, keď už nehovorím o ďalších veciach.
Ďakujem za pozornosť, dámy a páni.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2020 17:06 - 17:07 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť, aby sme nebrali do úvahy správu výboru pre kultúru a médiá a aby, navrhujem, aby zasadlo poslanecké grémium a prerokovalo otázku toho, že bol zvolaný výbor pre kultúru a médiá v čase zasadnutia pléna dnes o tretej aj rokoval dnes o tretej a prijal uznesenie v rozpore so základnými princípmi rokovania Národnej rady, ktoré, aj keď nie sú výslovne uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ale vyplýva to zo slobodného výkonu poslaneckého mandátu, kedy poslancovi nie je možné brániť v rokovaní v pléne a v tom čase nemôžu zasadať výbory, kde má poslanec takisto povinnosť a má mať aj možnosť sa zúčastniť. A malo by sa teda rozhodnúť, že či takéto konanie je v súlade alebo nie, lebo potom všetci predsedovia môžu zvolávať výbory počas schôdze pléna.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2020 17:05 - 17:05 hod.

Fico Robert Zobrazit prepis
Pán podpredseda, ja som predložil písomne návrh kvôli ekonomike času, aby sme voľbu pod tlačou 339, ktorá má ísť teraz, vykonali súčasne s voľbou, ktorá je uvedená ako tlač 338 a 340, to je voľba predsedov výborov a voľba generálneho prokurátora, pretože teraz budeme hodinu a pol sčítavať hlasy a stratíme čas. Logiku má pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte a potom zajtra alebo pozajtra hlasovať alebo voliť členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Iba kvôli ekonomike času.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2020 17:03 - 17:04 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Som rád, že sa to udržalo vo vecnom tóne. Ak dovolíte, nebudem ich všetky komentovať. Dám na záver len jednu, jednu myšlienku, ktorá bola uvedená od ministra školstva: "Dosť bolo písania stostranových dokumentov. Pracujeme na modernom školstve v oblasti digitalizácie. (...) Digitalizácia patrí medzi najambicióznejšie oblasti. (...) Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania techniky aj domov."
Chce to už iba jedno číslo. Rozpočet na rok 2021 oproti roku 2023 na informačné technológie v regionálnom školstve -17,3 %.
Ďakujeme pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.12.2020 16:56 - 16:58 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Som rád, pán poslanec Petrák, že ste podrobne rozobrali túto kapitolu rozpočtu školstva. V návrhu rozpočtu počíta vládna koalícia s poklesom výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl a vysokoškolského vzdelania o 7 % v porovnaní s týmto rokom. Ako je možné, že vysoké ško... na vysoké školy a na slovenskú akadémiu ste absolútne pozabudli, keď vo vládnom programe máte, že budete podporovať školstvo? Čakal som, že keď je to tak, že príde aj reforma vysokých škôl a takisto príde aj reforma základných škôl. Nikde to nie je povedané.
Na druhej strane v kapitole zvyšujete rozpočet športu z 35 na 150. Ja berem, že šport potrebuje tie prostriedky, ale takisto ich potrebujú, potrebuje aj kapitola školstva a hlavne vysoké školy.
Takisto tu moji predrečníci hovorili, pokiaľ sa týka detí do škôl a to nielenže stredných škôl, ale aj vysokých škôl. Keď zoberete, tak stredoškoláci aj vysokoškoláci všade sa flákajú po uliciach, v mestách a proste mohli chodiť do školy a tým pádom by sme proste neboli v tej situácii, v ktorej sú. Sú prakticky rukojemníkmi tejto vlády, hlavne pokiaľ sa týka rozporu, ktorý je medzi premiérom a podpredsedom vlády z hospodárstva.
Ďakujem.
Skryt prepis