Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Len v krátkosti, ja som hovoril o eurofondoch, nie o pláne obnovy.
Pán poslanec Dostál, áno, je legitímna debata o tom, či budeme mať na Slovensku prokuratúru ako orgán sui generis, ústavný orgán, alebo štátne zastupiteľstvo. Táto debata je legitímna a nevylučujem, že ak bude všeobecná zhoda alebo zhoda koalície, tak to viete, viete spraviť. Ale považujem za absolútny nonsens, aby sa zmena charakteru ústavného orgánu takýmto spôsobom menila – bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek – v druhom čítaní v pléne v Národnej rade v zmene ústavy. Ja nerozporujem, že je to v súlade so zákonom, aby mohli poslanci prijímať v rozprave v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce návrhy. Ako to, samozrejme, je pravda, že môžu, ale považujem to za absolútny nonsens, aby sa charakter ústavného orgánu takýmto spôsobom menil bez akejkoľvek diskusie a vedomia subjektov, ktorých sa to dotýka, širokej odbornej verejnosti a nikoho.
A pokiaľ sa bavíme o tom, že či ten vykonávací predpis, či to platí len na zákon alebo aj na ústavný zákon, no, treba si povedať, že v tom ustanovení sa hovorí, že kontrolou ústavnosti bude poverený parlament, vláda alebo poverený člen vlády a podrobnosti ustanoví zákon. A ako budú vedieť poslanci Národnej rady, o čom hlasujú, keď nevedia podrobnosti toho zákona? Však vy si môžte do toho zákona dať potom čokoľvek. Čokoľvek. Dnes vládna väčšina s 95 hlasmi zahlasuje za odsúhlasenie tohto ustanovenia, kde nikto z nich nevie, čo bude predmetom toho konkrétneho zákona, ktorý to bude vykonávať, a vy tam môžte dať čokoľvek. Čiže ani jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som nepovedal, pani ministerka, že bol popretý. Ja som povedal, že v prípade, že sa takýmto zásadným spôsobom mení ústava – nebavíme sa o bežnom zákone, ústava – tak by bolo vhodné a správne, ten legisl... ten medzi, to medzirezortné pripomienkové konanie zopakovať. Keďže sa tí, ktorí sa, ako ste hovorili, že ste diskutovali aj s predsedom Ústavného súdu a s Ústavným súdom, ale oni ten návrh nevideli vtedy, takže nemohli sa k nemu vyjadriť. A že keď takýto zásad... takáto zásadná zmena v rámci MPK vyplynie z toho, tak by, pri ústave by sa patrilo to MPK zopakovať, aby sa ostatní k tomu mohli vyjadriť podľa môjho názoru. To je, to je jedna vec.
Ja som nepovedal, že to je porušenie legislatívnych pravidiel. Akože legislatívne pravidlá to umožňujú. Ja som povedal, že by to bolo vhodné a slušné.
A čo som povedal, že bol porušený legislatívny proces a že to je znásilnenie legislatívneho procesu, som povedal, to, čo tu bolo predložené z hľadiska zmeny charakteru prokuratúry ako štátneho orgánu zadefinovaného v ústave, takto pokútne, v pléne, bez akejkoľvek diskusie. Tak s tým nemôžem súhlasiť a to tvrdím, že je znásilnenie legislatívneho procesu aj porušenie, pretože tam chýba osnova vykonávacieho predpisu.
A pokiaľ ste povedali, že tu straším alebo že vytváram nejakú paniku, tak, pani ministerka, to nie je len môj názor. To je názor bývalého ústavného sudcu a predsedu Súdnej rady pána Drgonca. Ja ho si dovolím zacitovať: "Keď slovenská vláda rozhodne, že núdzový stav" bude u nás preskúmať... "nebude u nás preskúmateľný súdnou mocou, lebo im to tak vyhovuje, Brusel nám môže zabuchnúť dvere k prístupu k európskym dotáciám. Namiesto miliárd eur, o ktorých sa tu tak veľkoryso hovorí, nám zostanú prázdne ruky." Vytrhol som z kontextu a ten kontext je o tom, že Ústavný súd nebude mať možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou.
Takže, pani ministerka, nehovorte, že ja tu vyvolávam paniku alebo straším. To hovoria bývalí členovia, sudcovia ús... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Zareagoval by som na pána poslanca Dostála.
Ja som nepovedal, že všetci odborníci. Ja som povedal, že väčšina, o ktorých som ja čítal alebo s ktorými som sa bavil, a sú to právnici, ústavní právnici, a dokonca bývalí členovia Ústavného súdu alebo sudcovia Ústavného súdu, ktorí dokonca hovoria, že takéto obmedzovanie a zásah do základných princípov právneho štátu môže v konečnom dôsledku aj viesť ku konzekvenciám zo strany Európskej únie, kedy Európska únia dnes má tú tendenciu posudzovať jednotlivé krajiny a v prípade, že, že zistí, že sú tam porušované alebo ohrozované základné princípy právneho štátu, demokracie, tak na to viaže aj poskytovanie európskych fondov.
Čiže môžme sa naozaj... a to nie je môj názor. To je názor aj bývalého ústavného právnika, ktorý, ktorý toto tvrdí. Takže vystavujeme sa tu aj takémuto riziku.
Takže myslím si, že nie je správne, že sa s týmto ponáhľame a naozaj sa nebavíme o tom, že ako vymedziť tie limity. Ako ste povedali, že si to viete predstaviť, tak sa bavme o tom a poďme rozbehnúť diskusiu o tom, ako nastaviť tie limity pre Ústavný súd, kedy môže a kedy nemôže.
Ale nie som za to, aby sme to najprv upravili reštriktívne a potom sa bavili o limitoch. Však keď to nevieme dnes, tie limity, vydefinovať, lebo neprebehla o tom diskusia, tak sa najprv bavme a diskutujme o tom, ako ich limitovať, až potom ich, potom ich nejakým spôsobom zadefinujme v ústave. Ale považujem ten proces opačný za, za úplne nesprávny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegovia a kolegyne, ja by som chcel, naopak, poďakovať pánovi poslancovi Čepčekovi, ktorý ako jediný z koalície upozornil na to, že tu neschvaľujeme obyčajný zákon, ale že tu schvaľujeme novelu základného zákona štátu, novelu ústavy, pri ktorej tvorbe a schvaľovaní by sme mali byť trochu zdržanlivejší, najmä pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré sa prijímajú v pléne v druhom čítaní v Národnej rade.
A už vôbec nechápem útoky kolegov z klubu OĽANO na ich vlastného poslanca za vyslovenie jeho názoru. Kde už má poslanec Národnej rady vyjadriť a prejaviť svoj názor, ak nie v pléne Národnej rady? A považujem absolútne za neprípustné, aby niekto osobne útočil a obviňoval poslanca Národnej rady za to, že prejavil svoj názor v pléne Národnej rady, a ešte aj teda z vlastného klubu, za absolútne neprípustné. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, nediskutujte v sále.
Pán poslanec, pokračujte vo vystúpení.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ďakujem. A teraz teda ku konkrétnym, konkrétnym veciam. Nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo povedala ani pani ministerka, že všetky tieto návrhy boli súčasťou dlhodobých diskusií a súhlasu a s vedomím všetkých zainteresovaných strán. Pokiaľ sa bavíme o tom najdôležitej... o tej najdôležitejšej zmene, ktorá bola predmetom návrhu zákona, ktorý prišiel do Národnej rady, tak ide o ustanovenie, ktoré v zásade odníma právomoc Ústavného súdu vyjadrovať sa k súladu ústavných zákonov s ústavou a medzinárodnými zmluvami.
Pokiaľ mám teda správne informácie, tak tento návrh, toto ustanovenie nebolo v návrhu zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Tento návrh, pokiaľ mám správne informácie, vyšiel z medzirezortného pripomienkového konania a bol potom zaradený priamo až do materiálu, ktorý išiel na legislatívnu radu vlády a potom do vlády.
Predpokladal by som, že s takto zásadnou zmenou pôsobností a právomocí Ústavného súdu by navrhovateľ mal zopakovať medzirezortné pripomienkové konanie, ak takýto návrh z tohto konania na základe návrhu nejakého jedného z pripomienkujúcich subjektov vzišiel a ostatní z týchto subjektov sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Je to bežný postup, ktorý, ak nejaká zásadná zmena v návrhu zákona takto vznikne v MPK, tak sa MPK zvykne opakovať, aby sa mali možnosť naozaj všetci zainteresovaní k tomu vyjadriť. A o to viac, že nejde o obyčajný zákon, ale ide o základný zákon štátu, ide o Ústavu Slovenskej republiky.
Povedal to aj sám predseda Ústavného súdu, že boli prekvapení, keď po MPK videli v materiáli, ktorý išiel na vládu, že je tam toto ustanovenie, o ktorom dovtedy nikto nevedel z pripomienkujúcich subjektov. Takže nie je pravdou, že to bolo dlho diskutované a že všetci o tom vedeli. No, v MPK o tom nevedeli. Čiže toto je, toto je prvá pripomienka.
Počuli sme tu, samozrejme, legitímnu debatu o tom, že či je to v poriadku, alebo nie je to v poriadku, že či Ústavný súd má mať túto kompetenciu, alebo nemá mať túto kompetenciu. Je pravdou, že v predchádzajúcom texte ústavy túto kompetenciu Ústavný súd výslovne povedanú nemal alebo ustanovenú nemal, na druhej strane sú rôzne názory odborníkov – a je ich prevažujúca väčšina podľa môjho názoru –, ktorí sa domnievajú, že aj napriek tomu, že takúto kompetenciu Ústavný súd v ústave nemal, existujú hraničné prípady, kedy Ústavný súd môže aj takýto súlad posudzovať. A tými hraničnými prípadmi nie je hocijaký ústavný zákon, ale sú také zmeny ústavných princípov, ktoré zasahujú do tzv. materiálneho jadra ústavy.
A o tom, že či tu materiálne jadro ústavy máme alebo nemáme, sú rôzne debaty na odbornej úrovni v rámci rôznych odborných názorov, článkov, konferencií a podobne, odborníkov z oblasti ústavného práva, ktorí sa ale vo väčšine zhodujú v tom, že takéto materiálne jadro ústavy existuje. A nasvedčujú tomu aj niektoré iné závery z medzinárodnej úrovne a z okolitých krajín. A tým materiálnym jadrom ústavy sú prirodzené, základné ľudské práva a slobody a sú základné princípy právneho štátu a demokratických princípov. Pokiaľ by takéto inštitúty boli ohrozené aj konaním ústavodarcu alebo zákonodarcu, tak sa pripúšťa, aby Ústavný súd mohol o takýchto zásahoch rozhodovať, pretože je to posledná poistka na to, aby zákonodarca nemohol konať svojvoľne.
My tu dnes hovoríme o reforme justície, kde nastavujeme rôzne pravidlá na to, aby sudcovia nemohli konať svojvoľne, ale kde máme poistku toho, aby zákonodarca a ústavodarca nemohol konať svojvoľne.
Ja viem, čo ste hovorili, uvedomujem si to, že poslanci Národnej rady sú volení v priamych všeobecných voľbách a sú zástupcami občanov, a teda v konečnom dôsledku by mohli aj zrušiť Ústavný súd, ale to asi v demokratickej spoločnosti v Európskej únii je nepredstaviteľné a ani ústavodarca v rámci nejakých medzinárodných pravidiel, našich záväzkov, nášho členstva v Európskej únii si nemôže úplne svojvoľne rozhodovať, ako chce. A preto ako za, ako posledná hraničná poistka na svojvoľné rozhodovanie zákonodarného a ústavodarného zboru tu je Ústavný súd, ktorý v takýchto hraničných prípadoch by mal mať možnosť posúdiť aj súlad jednotlivých práv a povinností, ktoré nastaví ústavodarca v rozpore s týmto materiálnym jadrom ústavy. A k tomuto sa vyjadrujú, vyjadruje nielen opozícia, ale k tomuto sa vyjadrujú aj odborníci a sú takého istého názoru. Čiže z tohto pohľadu považujeme za obrovskú chybu, ak ideme schváliť v Ústave Slovenskej republiky výslovný zákaz takéhoto konania.
Ako ja netvrdím, že sa nevieme dohodnúť alebo že sa nemôžme baviť o tom, že kde stanoviť limity Ústavnému súdu, kedy môže o takýchto, o takomto zasahovaní do základných práv a slobôd a do základných princípov právneho štátu a demokracie stanoviť, ale mali by sme to naozaj zanalyzovať a tak to nastaviť. A nesúhlasím s tým, že nemáme čas. Na toto máte 95 poslancov, na toto máte čas ďalšie tri roky, resp. 3,5 roka minimálne.
A nesúvisí to vôbec s tými ostatnými zmenami v ústave, pani ministerka. Ja nehovorím, že máme čas na to, že vy chcete zriadiť Najvyšší správny súd, však v poriadku, môžme mať na to iný názor, ale je to legitímny, legitímna vaša požiadavka, máte to v programovom vyhlásení vlády a mohli ste to urobiť, ale to vôbec nesúvisí s týmto ustanovením ústavy, ktoré, ktoré sa takto doplnilo do ústavy v procese legislatívnej prípravy. Nebol to návrh, ktorý tam bol od začiatku, ktorý vyplynul z nejakého pripomienkového konania jedného subjektu, a ostatní sa k tomu nemali možnosť vyjadriť. Čiže to považujem, považujem za veľkú, veľkú chybu.
Druhá otázka, ktorou, ktorou sa chcem venovať a ktorú, musím povedať, že ja chápem ako úplné znásilnenie legislatívneho procesu pri prijímaní ústavy, je otázka, ktorú, alebo vec, ktorú navrhol pán poslanec Baránik tu v pléne. Podľa môjho názoru boli porušené legislatívne pravidlá tvorby zákonov, pretože hovoria legislatívne pravidlá, že ak je predkladaný návrh, ktorý odkazuje na vykonávací právny predpis, v tomto prípade zákon, tak musí s ním byť predložená minimálne osnova tohto zákona. Takéto niečo tu vôbec, vôbec nebolo.
Okrem toho sa mení základný charakter štátneho orgánu v ústave, o ktorom neprebehla žiadna diskusia. Nie je pravdou, že sa o tom dlho diskutovalo. Možno sa o tom dlho diskutovalo v nejakých kuloároch v kabinete pani ministerky, ale nevedeli o tom žiadne profesné organizácie, nevedeli o tom, žiaden prokurátor o tom nevedel, nevedel o tom nikto, nevedeli o tom ani vládni poslanci, že takáto zmena sa pripravuje a navrhuje. A ide tu o výslovne podriadenie prokuratúry pod vládnu moc, čo považujeme takýmto spôsobom v legislatívnom postupe za úplne neprípustné a Ústavný súd už judikoval, že ak nie sú dodržané pravidlá pri prijímaní, legislatívne pravidlá pri prijímaní zákonov, tak to môže spôsobiť neplatnosť samotného návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Čo sa týka pandémie a ľudských práv, pán Vetrák, viete, prečo sme my viazaní medzinárodnými zmluvami? Lebo sme ich prevzali do ústavy. To nie je tak, že ony tu chodia niekde v nebesiach, a preto ich vzývame. Máme ich v ústave, v našom právnom systéme. A pokiaľ vy si ústavnou väčšinou schválite, že ich mať nechceme, tak ich mať nebudeme. My nie sme vazalský štát, my nie sme kolónia, my sme suverénny štát, ktorý keď si niečo schváli vo svojej ústave, tak to tak bude platiť. A vy dneska beriete Ústavnému súdu možnosť toto hodnotiť. A to je práve to extrémistické, to je práve to totalitné.
Ďakujem.

Prepáčte, prirovnanie k fašizmu je politologické a nie je to nič neslušné. Takže ešte raz poprosím ten čas. Možno asi dvadsať sekúnd mi ubehlo.

Poprosil by som vrátiť čas. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Budem teda reagovať na pána poslanca Vetráka, ktorý hovorí, že plačem na nesprávnom hrobe, lebo kritizujem OĽANO za tento zákon. Takže ten správny hrob je pani Kolíková, tak tomu rozumiem správne, a teda koaličná strana ZA ĽUDÍ. Vy ste si vlastne umyli ruky a povedali ste, toto svinstvo tu pácha Kolíková, hej, aby som len preložil to, čo ste tak pekne povedali. A ja s vami súhlasím, je to svinstvo. Je to svinstvo. Prepáčte, aby ste dovolili tuto malému trpaslíčkovi ako trojpercentný koaličný partner. V dobrom, hej, bez legitimity. Vy máte aspoň nejakú legitimitu vždy vo voľbách, ale čo má, preboha, pani Kolíková, hej? Ja neviem, či dostala vôbec päťsto preferenčných krúžkov. A táto pani tu teraz môže zavádzať svoje bombastické fašistické predstavy. Prepáčte, toto nemôžete dovoliť. Počúvajte pána Fiačana. Počúvajte, čo vám hovorí.
Pani kolegynka nie je profesorkou práva. Ona tu nie je najmúdrejšia na svete. Dôverujme tým, ktorí majú nejaké vzdelanie a ktorí majú nejaké skúsenosti. A ona tu teraz, jej dovolíte zavádzať, čo len sa jej zachce? Je to veľmi nebezpečné a rezorty vo vláde nie sú feudálne léna, že teraz tomu feudálovi dovolíte čokoľvek.
Takže, pán Vetrák, ak s tým nesúhlasíte, tak za to jednoducho nehlasujte, zvolajte koaličnú radu a pani Kolíkovú pošlite s jej predstavami, ktoré sa blížia k Hitlerovi, niekam preč.
A čo sa týka pandémie, viete, čo sa týka ľudských práv, my sme (reakcie z pléna) k nim zaviazaní a kvôli medzinárodným zmluvám... (Reakcie z pléna, zaznievanie gongu.) Môžem poprosiť? Poprosím znova čas.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krátka poznámka. Keď v roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej po štvorročnom pôsobení vlády Roberta Fica, tak sa všetci tvárili, že už to teraz tak bude doživotne. Bola veľká eufória a ja som to tu cítil, som tu bol. Ľudia si neuvedomili, že sa každé štyri roky menia voľby a nič netrvá dlho. Tuto bola obrovská eufória a teraz už my sme pri moci a už sa nič nestane. Padli po roku a pol.
Nechcem vyvolávať žiadnu nejakú analógiu, ale dneska vidím to isté. Obrovská eufória, ústavná väčšina, tak vo vláde ako v parlamente pocit, že my už tu budeme večne. A to vedie k tomu, že sa pokúšate znásilňovať právo a ústavu. Nesúhlasím s tým. Hanba!

Vážené dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte zhrnúť niekoľko argumentov, ktoré som už naznačil vo svojich faktických poznámkach. Poviem ich osem, ak to stihnem, verím, že áno.
Prvá vec a už sme sa o tom bavili aj tuto s kolegom Dostálom, či je pilierom tej liberálnej demokracie, ktorej je on vyznávačom, ako sa rád tým pýši a predpokladám, že aj pani ministerka Kolíková, je pilierom takejto demokracie deľba moci? Je pilierom takejto demokracie systém, ktorý obhajoval ešte asi zrejme váš favorit, veľký liberál James Madison, ktorý hovoril o checks and balances. To znamená systéme bŕzd a protiváh. Na tom je postavená celá deľba moci, na tom je postavený moderný demokratický systém. To znamená, aby si väčšina, ktorá vznikne vo voľbách, nemohla uzurpovať moc. Aby tam bol vždy nejaký strážca, ktorý bude strážiť tých strážcov. To znamená, tá stará klasická platonská dilema, kto bude strážiť tých strážcov. A preto tu máte vždy jeden Ústavný súd, ktorý rozhoduje aj v prípade, že dajme tomu ústavná väčšina vznikne z parlamentných volieb ako teraz, aby si nemohli schváliť čokoľvek. Lebo reálne vy dneska máte možnosť, máte 95 hlasov, schváliť si, dajme tomu, že budete mať mandát už navždy a dáte to do ústavy a bude to platiť alebo máte možnosť vyhlásiť Igora Matoviča za svätého alebo máte možnosť dať vedúcu úlohu strany OĽANO a podobne. Toto sa môže stať. Čisto teoreticky, čisto hypoteticky.
A preto tu funguje ten systém bŕzd a protiváh, aby vám Ústavný súd mohol zakázať takéto niečo urobiť, lebo to odporuje duchu ústavy. A vy teraz toto idete zmeniť. Vy chcete túto možnosť tomu Ústavnému súdu zobrať a ja sa pýtam prečo. Čoho sa bojíte? Prečo sa bojíte Ústavného súdu? Viete, je to veľmi krátkozraké. Teraz ste vo voľbách vyhrali vy, o tri roky to môže byť niekto iný. Ja vám, samozrejme, držím palce, ale keď pozerám ten stav vašich preferencií, najmä pána Matoviča, tak už asi nevyhráte voľby, že áno.
Obávam sa, že o tie tri roky alebo dva roky a možnože aj skorej tu bude vládnuť niekto iný. Možnože tí, ktorých vy nazývate mafiáni, fašisti, komunisti a všetky tie vaše pejoratívne výrazy, ktorými chcete deklasovať slovenskú politickú diskusiu. Predstavte si to. Čo bude potom? Vy nabíjate zbraň týmto ľuďom. Čo keď sa dostane pán Kotleba k moci, pán Dostál, čo potom? Vy mu nabíjate zbraň. Odrazu už nebude Ústavný súd, ktorý bude môcť kontrolovať jeho výkon moci, odrazu bude mať plne v rukách prokuratúru, plne v rukách políciu, plne v rukách súdy, vy mu pripravujete pôdu. Aj ten Adolf Hitler v roku ´33 sa dostal k moci legálne, lebo bol nastavený systém tak, že mu to umožnil a vy to takýmto ľuďom uľahčujete. Nech sa páči, v poriadku.
Pán predseda Ústavného súdu vám to povedal úplne jasne. Takýmto spôsobom jednoducho nemôžte okliešťovať právomoci Ústavného súdu, je to v protiklade k právnemu štátu, ale aj v protiklade k demokracii. Prosím, uvedomte si to. Počúvajte odborníkov, počúvajte názory právnikov. Ja chápem, že sa cítite ako teraz mesiáši, pán Matovič rozdáva rady profesorom zo Stanfordu. V poriadku, máte ten pocit toho komplexu mesiášstva, že teraz zachraňujete svet pred mafiou a jaštermi a podobne. V poriadku. Ale prosím trošku pokory pred odborníkmi. Pán Fiačan nie je, teraz v dobrom, upratovačka v Kancelárii Národnej rady. On je, predpokladám, veľmi vzdelaný v právnej oblasti a hovorí vám niečo, čo má hlavu a pätu, tak ho, prosím, počúvajte. Teraz naozaj nemusíte nevyhnutne počúvať mňa, keď ma nemáte radi, ale toto sú názory odborníkov. A myslím si, že ďaleko väčších odborníkov, ako sú tuto kolegovia, ktorý tento zákon predkladajú.
Ďalšia poznámka. Generálna prokuratúra to isté. Tak postaviť sa v druhom čítaní a tuto poslanec navrhne úplne fenomenálnu zmenu. Akože zmenu, ktorá tu má platiť niekoľko rokov, systémová zmena Generálnej prokuratúry. Tu sa mení jeden systém prokuratúry na druhý a vy to robíte v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom bez diskusie. Rada prokurátorov, samozrejme, bola pripustená k diskusii, dnes mala možnosť vyhlásiť, že s tým absolútne nesúhlasí, že je to neakceptovateľné a že teraz popierate základy právneho štátu. Toto hovorí dotknutý subjekt. To je fantastické. Vy vlastne nediskutujete s nikým, vy zvestujte svetu vašu pravdu. Inak tak to robili kedysi aj boľševici Vladimira Iľjiča Lenina. To nebolo potrebné sa pýtať ľudí, oni pravdu poznali, oni ju vedeli, oni vedeli zákony histórie. Alebo pán Adolf Hitler ten tiež spoznal zákony rasovej vojny a vnucoval ich ľuďom. A potom tu máme vládu Igora Matoviča, ktorý pozná a zvestuje pravdu, ktorú mu priniesol nejaký hlas v hlave a on to teraz vnucuje celému Slovensku. Je to veľmi krátkozraké. Toto isté. V päťdesiatych rokoch možnože v dobrej viere. Takisto v dobrej viere to robili vtedajší komunisti. Verili tomu, že tu prichádza úplne nový vek, svetlejšie zajtrajšky a podobne, a tak keď už ten les rúbeme, tak nejaké tie triesočky ako Horáková, Klementis a podobne, to už až tak nevadí. K tomuto vy spejete. Mňa obviňujete z toho, že ja tu obhajujem bývalý režim, ale ja som nikdy neobhajoval zločiny bývalého režimu, ja som nikdy neobhajoval to, že bol nedemokratický, to, že mal takúto boľševickú náturu vo svojej podstate. Ja som obhajoval tie sociálne funkcie. To, že pomáhali ľuďom, to, že pomáhali robotníkom, ale vy hľadáte inšpirácie práve v tej právnej oblasti, v tej urválkovčine a to je nebezpečné. Vy sa inšpirujete tým najhorším, čo bolo v bývalom režime. To znamená Urválkom a päťdesiatymi rokmi.
Tretia poznámka. Tajná voľba. Prepáčte opäť. Tak vy tu úplne účelovo zmeníte Ústavný súd, lebo zhodou okolností máte ústavnú väčšinu. Som zvedavý, či by vás to napadlo, keby ste ju nemali. Zhodou okolností tu teraz idete meniť tajnú voľbu, lebo sa neviete dohodnúť na voľbe generálneho prokurátora. Takéto účelové zmeny robíte do ústavy? To si z ľudí robíte srandu, veď to musí mať nejakú štátnu kultúru, preboha. To nie je možné takýmto spôsobom meniť. A keď to už chcete urobiť, tak sa aspoň tvárte, že ste konzistentní, tak sa postavte na úvod funkčného obdobia a povedzte, že všetky voľby personálne musia byť verejné. Ale nie. Predsedu parlamentu volíme tajne, lebo tam to z nejakého dôvodu nevadí, ale generálneho prokurátora musíme voliť verejne. Veď to nedáva zmysel, aspoň buďte trošku konzistentní, kolegovia. A viete, zase to pripomína tie staré časy, keď sa tu volilo pomaly aklamačne, že sa tu postavil ten súdruh a povedal, áno, volím toho súdruha Stalina a oni všetci tlieskali a hrala tá internationale. Toto chcete? Však trošku udržujme tú dôstojnosť a myslím si, že k dôstojnosti slobodného mandátu poslanca patrí tajná voľba.
Dôchodkové zmeny. K tomu povedal všetko Jano Richter. To zase. Tak vy sa postavíte v druhom čítaní a tu si prednesiete návrh, ktorým beriete dôchodkový strop tým najslabším spoločenským vrstvám - seniorom. Veď to je tak ukrutné. Keby ste sa spýtali sociálnych partnerov a rok o tom diskutovali, tak okej, povieme si, že budeme mať iný názor, ale bude to aspoň legitímne do tej miery, že sa s niekým rozprávate, ale vy to spravíte takto na hulváta, že sa tu postaví minister už tesne pred koncom rozpravy a zmeníme ešte toto. A toto budete robiť ďalej, a preto ste potrebovali vybaviť Ústavný súd, aby sa k tomu nemohol vyjadrovať, aby vám nikto na tú vašu pravdu, na tú vašu ideológiu nemohol siahať ako tí boľševici.
Pani ministerka Kolíková, prepáčte, ale ja si vás pamätám z našej vlády ako tú štátnu tajomníčku, takú tú, v dobrom to teraz myslím, šedú myšku, ktorá sa snaží tú čistotu právnu dodržiavať, ale nejak sa nepostane nikdy proti nejakým veciam, ktoré sú kontroverzné, však hrdinkou ste sa stali až teraz, keď ste v tej novej vláde, zrazu ste taká tá antikorupčná bojovníčka, takú sme vás nepoznali. No dobre, ale teraz sa dostanete k moci a ja vidím Ladislava Mňačka a jeho román Ako chutí moc. Zo šedej myšky sa tu stáva človek, ktorý tu chce ovládnuť všetko. Zničiť Ústavný súd, zničiť prokuratúru, zničiť všetky represívne zložky štátu a dostať ich pod svoju kontrolu. Toto je veľmi, veľmi nebezpečné a zíďte z kratšej cesty. Naozaj sa skúste vrátiť do tej polohy, v ktorej ste boli predtým, lebo tam ste boli aspoň odborne pôsobiaca, dneska pôsobíte naozaj ďaleko viac ako Vladimir Iľjič Lenin.
Čo sa týka posledných dvoch poznámok. Ja mám taký pocit, že to, čo sa tu teraz deje, musí mať dôvod. Prečo ste sa teraz práve v tejto chvíli zľakli Ústavného súdu? Prečo práve teraz v čase COVID-u, v čase pandémie potrebujete okliešťovať Ústavný súd? Prečo? Nie je to preto, že potrebujete prijímať opatrenia, kde sa bojíte, že by ste boli zastavení Ústavným súdom, lebo porušujete ľudské práva? Bavíme sa o testovaní, bavíme sa o očkovaní. Príde teraz najbližšie nejaký váš pokyn, nejaký váš zákon ústavný, že budete okliešťovať ľudské práva ľudí, len aby ste ich mohli očkovať? Zakážete im vstup do školy? Ústavné právo. Budete to môcť urobiť, lebo Ústavný súd už zrazu nebude môcť povedať nie. Testovanie to isté. Jasné porušovanie ľudských práv, pokiaľ to robíte nasilu.
Ale pokiaľ si do ústavy dáte, že to robiť môžte a ešte vyhlásite špajchľovanie v nose za ľudské právo, no nech sa páči, budete to robiť. Toto je možno skutočný dôvod, lebo iný nevidím. Prečo práve v čase pandémie potrebujete robiť takéto opatrenia, ktoré vedú k segregácii, k apartheidu? Tu budete mať ľudí, ktorí nebudú očkovaní, a ľudí, ktorí budú očkovaní, ako bolo kedysi v Južnej Afrike. Ľudia, ktorí boli Afričania, a ľudia, ktorí neboli Afričania. A do miestnosti mohli ísť iba tí neafričania. Pamätáte si to, že? Veľká inšpirácia, že? Rasistický juhoafrický režim apartheidu. Toto sa tu ide zaviesť a vy sa potrebujete zbaviť poslednej prekážky - Ústavného súdu.
Viete, takto sa kedysi rodil fašizmus.