Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kamenickému za to, že nekričal, ako kričal pán minister, pretože vo vystúpení pána ministra som cítil veľkú mieru zúfalstva. Pán poslanec Kamenický, ja si pamätám, keď som bol v jednej diskusii s pánom Sulíkom v televízii, tak on ani nevie napríklad, že daň z príjmu fyzických osôb ide celá samosprávam miestnym alebo regionálnym. A myslím si, že aj jeho rozhodnutie, ktoré urobil teraz, len svedčí o absolútnej neprofesionalite a nepripravenosti.
Prečo sme žiadali túto informáciu? Túto informáciu sme žiadali, lebo sme vedeli, že pán Sulík v tej svojej prostorekosti nám povie cenu, za ktorú nemecká spoločnosť E.ON kúpila od RWE 49 % akcií spoločnosti Východoslovenskej energetiky. A on to povedal bez zaváhania. Povedal, že 700 až 800 mil. eur.
Dámy a páni, časová os. Píše sa rok 2002, pán Sulík je poradca pána Mikloša. Ako poradca pánovi Miklošovi radí, predajte 49 % akcií Východoslovenskej energetiky, samozrejme, s manažérskymi právami, aby mali väčšinu v predstavenstve za čo najmenší peniaz. A predali ste to za 130 mil. eur vrátane manažérskych práv. A teraz tu hovoríte, že RWE, ktoré zaplatilo štátu 130, má teraz dostať 800 mil. eur za ten istý podiel. Pán minister, ja byť vami, tak radšej túto sumu ani nehovorím. Pretože teraz ste prezradili, čo ste vlastne napáchali. A hovoriac o tom, že máte vraj kúpiť Malženice, tak vám teda blahoželám, niekoľko rokov starý, bol to jeden z najhorších projektov, aký kedy vôbec na Slovensku bol urobený.
A čo má ešte zaujíma, je, že či ste to predkupné právo predali za tých 35 mil., alebo či štát to predkupné právo má aj naďalej. Ale na to sa ešte určite pozrieme.

Ďakujem pekne. Nebudem sa tu, mám málo času, takže nebudem sa zamotávať do všelijakých tých štruktúr vlastníckych, viem, že to je trošku zložité pre bežného človeka, ale musím spomenúť, čo sa tu dialo za, hlavne za druhej Dzurindovej vlády, keď pán minister Sulík bol poradcom Ivana Mikloša. Bezbreho sa tu rozkrádalo, páni a dámy. Poviem otvorene, tu sa privatizovali podniky, ktoré sme vtedy nazývali strategické podniky, a mali sme tu zákon o ochrane strategických podnikov, z ktorého ste si urobili vtedy, nehovorím, že vy, ale minimálne tí poslanci, čo tu boli, trhací kalendár. A pri privatizácii sa robili veci, ako to, ako urobiť nejaký gaťafáš na to, ako to sprivatizovať, ako to dostanú do rúk privátne osoby a ako budú drancovať tieto podniky. Z, štát mal 51 %, žiadnu vlastnícku kontrolu manažérsku a čo sa stalo? Samozrejme, že títo vlastníci si robili, čo sa im zachcelo.
Hovoril tu pán minister o privatizácii slovenských, slovenského telekomu, Slovak Telekomu a musím povedať, že čo sa dialo. Viete, čo sa dialo? Pán kolega tu hovoril o super dividendách. Tak tento podnik štátu nevypláca žiadne dividendy, lebo si ich kumuloval a vzhľadom na to, že mal, že tam mali kontrolu manažérsku práve nemeckí vlastníci, tak sa kumuloval na nerozdelených ziskoch. Boli stále, boli debaty o tom, či teda štát dostane, aj keď mal teda väčšinu, nejaké dividendy, nakoniec sa štát rozhodol predať tento podiel a dal ho na normálnu burzu a zinkasoval za to celkom slušné peniaze, aj keď pán minister tu hovorí, že nie.
Podiel RWE sa v roku, tuším, 2002, možno pán minister ma opraví, ale povie, za koľko sa predal, myslím si, že, neviem, či to bolo 400 mil., alebo to bolo menej, asi mi poviete. (Reakcia ministra.) 130, super. (Reakcia ministra.) RWE vo VSE. (Reakcia ministra.) 140. Koľko? (Reakcia ministra.) 130. Dobre, toľko som si myslel, mal som napísané 140, len teraz ma pán minister opravil, že stoštyri... ja som mal napísané 140 mil. (reakcia ministra), bolo to 130, dobre, tak sa dohodneme. A teraz hovoríte o kúpnej cene 700, 800 mil., čiže rozdiel je 600 miliónov. A môžme sa baviť o tom, čiže hovoríte, že jedna, že je to, že sú tam pomaly rovnakí vlastníci, z jedného vrecka do druhého, a predávajú si to za 24-násobok ročného zisku. Tam môžu byť len dve možnosti, že buď si to teda dali poriadne oceniť a je to korektná cena, alebo teda, že sa tá cena urobila taká, aby ste to nemuseli kupovať alebo aby ste nemuseli byť nejakým spôsobom donútení to privatizovať naspäť, čiže reprivatizovať do štátnych rúk.
Ja si myslím, že ten prvý, prvá možnosť je asi správna, predpokladám, že im to robili odborníci. A potom si povedzme, nebudem tu robiť v podstate, keď si podelíte to, čo sa privatizovalo, teda rozdielová cena je 600 mil., bavíme sa cirka o 33 % ročne, aj keď teda to neni odúročené, lebo aby som bol teda korektný, hej, čiže pán minister mi to potom povie, že to nebolo správne. 33 % ročne boli, bol rozdiel v cene. Takže ja sa pýtam, že kto tu čo ukradol. Dzurinda, Mikloš a pán poradca, minister Sulík, ktorý radil, ktorého filozofia je všetko sprivatizovať, odovzdať všetko privátnym osobám a štát nech je taký malý, aký len môže byť, aby tu boli najnižšie dane, a na druhej strane, aby sme tu mali najlepšiu zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné aj školy, samozrejme. A, samozrejme, vám nikto nepovie, že pri takejto životnej filozofii by sme sa tu dopracovali veľmi rýchlo k tomu, že si tu budú všetci platiť nejakú navyše zdravotnú starostlivosť, že si budú platiť za školy, za vysoké školy a neviem, či sa vám to chce toto tu riešiť. Lebo tu sa len klame.
Ja poviem jedno, pán minister sa aspoň netvári na to, že jak niektorí, že sú tu raz konzervatívci, potom socialisti a nakoniec ultraliberáli, ale on to hovorí napriamo, ale povie len á, bé nepovie. Povie, že dajme najnižšie dane podnikateľom, aby sa dobre žilo, super, ale nepovie, že tie dane sú na to, aby sme vedeli zabezpečiť nejaký servis pre našich občanov. Je tu, ja absolútne mám veľký problém s touto životnou filozofiou, nebudem hovoriť o tom, že sme dokonca zdravotné poistenie odovzdali do privátnych rúk. Prečo by tu mal na vašich zdravotných odvodoch niekto zarábať? Povedzte mi jediný dôvod. A odvádzať zisky von.
Čiže môžme sa tu navzájom obviňovať, ale ja hovorím jedno, bola tu kauza Gorila a, samozrejme, všetci sa to snažia otočiť na to, že Robert Fico pil nejakú kolu. Ale kauza Gorila bola o druhej Dzurindovej vláde, pán minister, môžte sa smiať, koľko chcete. Tam sa presne hovorilo, ako sa privatizovalo, ako sa kšeftovalo, ako sa dostávali provízie. Čiže toto bola druhá Dzurindova vláda. Vy ste im pri tom asistovali.
Hovorím, ak je možnosť dostať naspäť to, čo sa tu rozkradlo a sprivatizovalo takto, ako sa to urobilo, tak treba to využiť. A môžte sa baviť, keď hovoríte, že z jedného vrecka do druhého, no tak E.ON-u aj RWE to môže byť jedno, no tak to kúpte za nejakú cenu, ktorá je primeraná, ak 24-ročný zisk sa vám zdá veľa, ja si myslím, že je to veľa, lebo pri predaji podnikov sa väčšinou postupuje tak, že sa berie nejaká miera ziskovosti a nejaký násobok a v tomto prípade je to skutočne relatívne vysoké číslo. Neviem, prečo je také vysoké, ale bolo to na vás, aby ste dojednali takú cenu, ktorá, ktorá je prijateľná pre štát.
Ja si myslím, že my sme urobili obrovské chyby, ktoré sú nenapraviteľné, a to urobila Dzurindova vláda, to sú nevratné kroky, s ktorými sa tu boríme. Dnes sme mali šancu tento krok urobiť späť, pán minister, vy ste ho nevyužil. A ja viem, že vy to robíte v rámci svojej životnej filozofie, ale nie všetci majú túto filozofiu. Ja sa pýtam, ste tu aj poslanci z OĽANO, z ostatných strán, všetci chcete, aby sme tu všetko sprivatizovali? No tak dobre, tak dvíhajte ruky a budeme privatizovať čokoľvek sa na Slovensku urodilo. Všetko bude privátne. Štát bude takýto maličký, prepusťme všetkých úradníkov zo štátnej správy, nebudeme mať nič, však som zvedavý, ako budete čerpať eurofondy, však vieme, že na jednej strane to neviete a máte aj nedostatok úradníkov na niektorých postoch, kde neviete zohnať tých ľudí. Tak všetkých prepusťme, budú tu len elita, tí, ktorí budú múdri, ktorým sa bude dariť, ale tí, ktorí budú chorí, ktorí budú zraniteľní, tak na tých budeme kašlať.
Viete, môžme dosiahnuť model Škandinávia, Spojené štáty alebo UK, alebo Germany. Ak teda je vzorom pre pána ministra systém v Spojených štátoch, sme malý štát a všetko si budete platiť sami, tak to sme v pekle, páni a dámy, to sme v pekle. V Spojených štátoch 33 % ľudí nemá zdravotné poistenie, lebo si ho nevedia zaplatiť. Všetci si tu myslíme, aký je tam raj, americký sen. Keď si pozriete príjmy, tak veľa Američanov nemá skoro nič a sú tam super bohatí ľudia, príjmová nerovnosť obrovská. Toto je základný problém, ktorý zažívame vo svete. Ja sa toho nechcem dožiť. Ja si myslím, že štát je na to, aby sme tu mali všetci príjmy také, aby sme dokázali normálne žiť.
Ale vrátim sa ešte k tomuto, čo sa hovorilo, môžme sa tu obviňovať a vy hovoríte o tom, ako tu niekto niekomu pomáhal. A vy ste nepomáhali? To, čo povedal pán poslanec Kondrót, tak najprv sa sprivatizuje a potom sa rýchlo, rýchlo zvýšia ceny, aby sa to tým privatizérom vrátilo. Načo sme to privatizovali? Prečo sme nazývali strategické podniky strategickými podnikmi? No preto, lebo sú to prirodzené monopoly, ktoré si väčšina štátov chráni.
Takisto chcete udržiavať, ja neviem, chcete regulovať cenu energie a podobne, pán minister povie, že na to máme ÚRSO, ja viem, ale, ale je to aj o tom, ako, ako sa niektoré tie energetické podniky zo strán týchto majiteľov plienili. Stredoslovenská energetika, Francúzi, vyťahovali cez poradenské zmluvy peniaze z tejto, z tejto spoločnosti, ktorú sprivatizovali. Nebudem hovoriť o Eneli, ktorý nevie dostať, nemá v portfóliu ani v Taliansku jadrové elektrárne, ale buduje nám tu jadrovú elektráreň. Nevedia to robiť, sú v tom diletanti a taký je aj výsledok. Čiže toto je privatizácia, lebo všetci si myslia, že prídu zahraniční vlastníci, to sú najlepší manažéri a tí nám to tu všetko, všetko nám urobia tak, aby sme zarábali obrovské peniaze. Nezarábame my, zarábajú oni a majetok Slovenskej republiky sa takýmto spôsobom nehanebne rozkráda.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len doplnil to, čo načal predrečník pán poslanec Žiga. Keď sa rozhodla Dzurindova vláda privatizovať v podstate podniky, ktoré sa privatizovať nemali, čiže to, to, to jadro slovenskej ekonomiky, čiže energetiku, tak tam bol zákon o neprivatizácii strategických podnikov, ktorý presadil ešte Mečiar. A pretože sa im nechcelo ísť do toho, aby tento zákon zrušili alebo zmenili, alebo nemali na to politickú silu, tak vymysleli takú špinavú, podlú obezličku, čím popreli všetky pravidlá akciových spoločností, že môžeš mať aj menšinu akcií, ale budeš mať manažérsku kontrolu. A takto sprivatizovali slovenskú energetiku, slovenské distribučky, čiže načo by si kupoval o dve percentá alebo o päť percent viacej, stačí ti mať 49, aj tak si robíš, čo chceš. Potom, veľmi rýchlo nato sa dvihli ceny elektrickej energie a, čuduj sa svete, výrobca, Slovenské elektrárne dostali z toho iba pár percent. Drvivá väčšina bola priklepnutá distribučným spoločnostiam a tým sa za dva roky, možno za tri roky vrátil celý, novým majiteľom sa vrátil celý vklad, ktorý dali do privatizácie. Tak to je už privatizácia takáto, že to mali veľmi rýchlo nazad, a kvôli tomu to bolo takto spravené, aby sa im vložené prostriedky veľmi rýchlo vrátili.

Pán kolega, správne ste pripomenuli, že to bola Dzurindova pravicová vláda, ktorá tu sprivatizovala energetiku. Bol to Ivan Mikloš, ktorému robil tento pán, Richard Sulík, poradcu, ktorý tu rozkrádal naše strategické majetky. Gorily tu rozkrádali Slovensko a Sulík im pri tom asistoval. A dneska tu dal prejav ako zanietený zväzáčik. Ja som mal chvíľku pocit, že sa premenil na marxistu-leninistu, ako tu velice obhajoval štátne vlastníctvo. Ale vlastne nepovedal odborne absolútne nič. Iba tu nadával na Roberta Fica ako malé decko, ktoré bolo prichytené pri lúpeži. Toto dneska predviedol Richard Sulík.
A to, čo on pácha, to je ekonomická vlastizrada. Najmä v čase koronakrízy, keď sa tu zatvárajú hranice a do problémov sa dostáva globálna ekonomika, tak si, logicky, každý štát potrebuje posilňovať svoju kontrolu nad ekonomikou a v tomto čase on Nemcom, Nemcom za pár šupiek odovzdáva strategické majetky Slovenskej republiky. Toto je ekonomická vlastizrada. A ešte hovoria, že štát je zlý vlastník. Toto je tá neoliberálna mantra, že štát je zlý vlastník.
Pán Sulík, dneska ste vy ten štát. Čiže vy vlastne o sebe hovoríte, že ste zlý vlastník. No áno, ste ekonomický patlal, ale prosím vás, kvôli vášmu ekonomickému diletantizmu neobetujte národné záujmy Slovenskej republiky, buďte taký láskavý. Štát nie je zlý vlastník, ale vy ste ekonomický vlastizradca.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ak za toto budete hlasovať, tak popriete samého seba a slobodu slova, ktorú, verím tomu, že veríte, pretože historické a filozofické spory nemá riešiť parlament zákazmi. Nemá vnucovať ľuďom, čo si majú myslieť. Nebláznime, preboha!
Páčilo sa mi, že ste povedali, že ste si vážili každého človeka, ktorý veril v ideály. A áno, aj takíto ľudia boli v komunistickej strane a vy z nich idete robiť zločincov. Preboha! Však prestaňme urážať všetkých tých dobrých ľudí, ktorí verili, že vybudujeme lepšiu spoločnosť. Preto tam boli. Boli tam, samozrejme, aj rôzne výžirky, spomínaný pán Dostál, spomínaný pán Kiska, ľudia, ktorí to iba zneužívali. A tí ako prví prezliekli kabáty po roku ’89. Ale boli aj mnohí dobrí komunisti, ktorí jednoducho chceli pre Slovensko lepšie.
Hovorili ste, že asi sa to malo riešiť ako jeden z prvých zákonov. Však toto je iba doplnok zákona z roku ’96. Už za Mečiara bol tento zákon prijatý a teraz došiel pán podpredseda Šeliga, lebo strana ZA ĽUDÍ upadá, je na 3 %, už aj plnotučné mlieko má viacej percent, ako majú oni, tak potrebujú nejakým spôsobom teraz vzbudzovať záujem a tak trošku sprísnili ten zákon, ale svojím spôsobom to nie je nijak vymáhateľné. Nie sú tam sankcie, ľudia ďalej môžu chváliť aj bývalý režim a nehrozí im za to žiadna sankcia. Toto len vyvoláva tú nenávisť v spoločnosti, tú kultúrnu vojnu.
Viete, ja vám to poviem takto. Vy chcete odstraňovať sochy, chcete premenovať ulice? Tak my ľavičiari sa vrátime k moci a potom zakážeme všetky kapitalistické ulice. Čo poviete? A všetky tie, ktoré sa nám nepáčia. Nebude tu Americké námestie, však Američania spustili vojnu v Iraku, vyplienili Latinskú Ameriku. Budeme zakazovať všetkých tých, ktorých spájame s liberálnou demokraciou alebo s liberalizmom? Takto si to predstavujete? Každé štyri roky budeme zakazovať každá strana tých svojich? Toto je cesta do pekla. Snažme sa na Slovensku o zmierenie a prestaňme konečne históriu zneužívať na politikárčenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Áno, diskutujeme o týchto veciach normálne v parlamente. Vy máte iný názor, ja mám iný názor, nech sa páči. Len vy chcete môj názor kriminalizovať, toto je ten zásadný rozdiel. Ja sa nepriem, že máte iné názory, ja to rešpektujem a vy ako demokrati a liberáli neviete rešpektovať ten môj názor? V tomto sa my prieme, páni kolegovia.
Druhá vec. Spájať komunizmus a fašizmus do jednej, do jedného vreca je obludné. Komunizmus ako teória chcel vybudovať beztriednu spoločnosť, že nebude nerovnosti, chudoby, vojen, a kde bude, kde budú všetci ľudia mať naplnené svoje potreby. Fašisti chceli vykynožiť celé národy. To cítite, že tam trošku rozdiel je, a, samozrejme, že ideológie boli zneužité. Napokon, keby ste chceli takto postupovať, tak aj kresťanstvo by ste museli teraz odsudzovať za to, že sa upaľovali bosorky v stredoveku alebo v novoveku. To takto ideme rozmýšľať? Hádam nie, že? Čiže stavať peknú myšlienku, ktorá sa možno zvrhla v niektorých obdobiach v praxi, s fašizmom, je podľa mňa urážka všetkých obetí fašizmu. Všetkých. Tých 6 mil. Židov. Takže prepáčte, páni kolegovia, na toto je aj paragraf.
Ďalšia vec, Socialistický zväz mládeže bol povinný? Vy ste, to vám kto povedal, páni kolegovia? Ja už teraz neviem, ktorý z vás to bol, pán Kazda. Povinný? Spýtajte sa pána Dostála, či ho nútili komunisti vstupovať do SZM, lebo mnohí ľudia neboli v SZM, ale pán Dostál áno. To nebolo povinné. To len náruživí komunisti vstupovali do SZM. Ako pán Dostál alebo pán Kiska. To boli tí náruživí komunisti, proti ktorým dneska píšete svoj zákon. A, žiaľ, je to váš zákon, ktorý implicitne predpokladá, že Alexander Dubček bol zločinec, pretože tu sa píše, že celý režim od ’48 do ’89 bez výnimiek je nemorálny, odsúdeniahodný a že komunistická strana bola zločinecká. A áno, Alexander Dubček bol jej predsedom, generálnym tajomníkom. Čiže bol zločinec, pán kolega? Hanba!

Ďakujem pekne za slovo. Diskutovať o osobnosti Alexandra Dubčeka v súvislosti s návrhom zákona, o ktorom rokuje teraz Národná rada Slovenskej republiky, je neprijateľné. Alexander Dubček je významná nielen domáca osobnosť, ale ocenená osobnosť v zahraničí, mnohonásobne. Po Alexandrovi Dubčekovi je pomenovaná univerzita aj námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, toto miesto, kde dnes sedíme, je cena, vláda môže udeliť cenu Alexandra Dubčeka. Svet si pripomína úct..., a má úctu k tejto osobnosti. Naviac chcem pripomenúť, že na budúci rok si budeme pripomínať 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka, a dúfam, že aj z pozície Národnej rady Slovenskej republiky si ho budeme vedieť pripomenúť na úrovni, zodpovedne a so všetkou úctou k tejto osobnosti.
Preto by som chcel všetkých kolegov vyzvať, aby sme pri návrhu tohto zákona o tejto osobnosti nediskutovali, pretože vôbec tá diskusia sem nemá smerovať k tejto osobnosti. A možnože aj k mnohým ďalším, ktoré sú tu spomínané. Ja som vypichol len túto jednu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v prvom rade bez akýchkoľvek emócií, tento zákon je zlý. Zlý je z toho dôvodu, že rozdeľuje spoločnosť, kádruje spoločnosť. Znova tuná pribúdajú noví kádrovníci, ktorí si chcú zgustnúť na tom, že niektorí áno, niektorí nie. Hovoria o tomto návrhu zákona ľudia, ktorí absolútne toto obdobie nezažili.
V prvom rade to nebol komunizmus, to bol reálny socializmus, v ktorom tá republika žila od roku ’48. Ako ten reálny socializmus bol iný v rokoch 40., 50., 60., 70., 80., 90., keď už o tom teda niekto chce hovoriť. SZM-áci, naopak, SZM-áci, nevyvi..., nevyviňujte sa, tí, ktorí ste boli v SZM. To SZM dávalo jednoznačne doložky napr. vtedy, keď niekto chcel ísť do zahraničia. Zase záležalo na tom, aký idiot v tom SZM práve vtedy bol, alebo nebol. To sú tie reálne veci. No o Dubčekovi sme sa tuná už teda dozvedeli všeličo, ale tam patria, čo s tými šeťdesiatosmičkármi napríklad, čo s ľuďmi ako Mňačko, Kohout, ja neviem, Kusý, Mináč. A len pre vašu informáciu aj Havel bol členom Komunistickej strany a vystúpil v roku 1967. Prosím vás, historicky si isté veci doštudujte, kým o tom začnete naozaj tárať takéto nezmysly, to sa naozaj nedá počúvať. A hlavne o tom hovoria ľudia, ktorí to nezažili. Niekde si čosi načítali, niekto im niečo povedal. Prosím vás pekne, spýtajte sa svojich rodičov, starých rodičov, keď už sami na tieto veci nemáte názor, resp. ten názor je pokrivený.
Spýtajte sa, aké boli historické fakty, a hlavne nehovorte tu o komunizme, ešte raz, reálny socializmus, tak sa ten režim nazýva.

Vážené dámy a páni, tento zákon, pochopiteľne, a nikoho asi nepred..., neprekvapím, nepodporím, ale nepodporím ho práve preto, že podľa môjho názoru, a nadviažem teraz na to, o čom chvíľku sme diskutovali, podľa môjho názoru môžu byť týmto zákonom postihnutí aj všetci predstavitelia Pražskej jari vrátane Alexandra Dubčeka. Vysvetlím.
Tento zákon hovorí doslova, že režim, ktorý tu bol v rokoch 1948 až 1989, je odsúdeniahodný, nemorálny a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd. To je priamo napísané v zákone. Čiže vrátane roku 1968. Vrátane toho obdobia, keď bol Alexander Dubček generálnym tajomníkom komunistickej strany. Tej strany, o ktorej tento zákon hovorí, že bola zločinecká. Čiže Alexander Dubček je podľa tejto definície zločincom. Vy sa nehanbíte? Vy sa nehanbíte Alexandra Dubčeka implicitne nazývať zločincom? Nemorálnym? Odsúdeniahodným? Ja všade, kde po Európe alebo po svete chodím, tak všetci nám hovoria, aký bol Alexander Dubček významný, významnou osobnosťou. Všetci si ho spájajú so socializmom s ľudskou tvárou. S demokratizáciou socializmu. A vy ho idete odsudzovať ako zločinca? Toto je naozaj jedno, jedno veľké zlyhanie vládnej koalície.
Ďalšia vec. Viete, tak 31 rokov tu nefunguje ani socializmus, komunizmus tu nefungoval nikdy, nefunguje tu nič také, čo teraz odsudzujete, 31 rokov tu funguje kapitalizmus. A sa po 31. roku zobudíte a idete odsudzovať niečo, čo tu bolo dávno, pred 31 rokmi? Však sa pozrite, ako ľudia žijú. A myslíte si, že ten kapitalizmus nemá svoje obete? Rozvrátené rodiny? Chudobných ľudí? Nezamestnaných? Bezdomovcov? Ľudí ponížených, ľudí, ktorí musia žiť v nedôstojných podmienkach? Pozrite sa, čo pácha kapitalizmus v iných krajinách a čo páchal počas histórie. Včera som o tom natočil video, čiže nechcem hovoriť dlho, ale to sú 3 mil. Vietnamcov, 1,5 mil. Iračanov, ktorých povraždili aj kvôli americkým vojnám. Alebo v Latinskej Amerike, čo sa páchalo, ako sa mučili ľudia, znásilňovali. To má na svedomí kapitalizmus. Taká bola studená vojna. To robili Američania. Ale studená vojna bola, samozrejme, aj o tom, že aj Sovietsky zväz robil zlé veci. A to som nikdy nepopieral. A boli aj počas bývalého režimu temné obdobia, najmä 50. roky. Ale spájať to a zlievať to do jednej kopy s Dubčekovým hnutím v roku 1968? To myslíte úplne vážne?
Tento zákon je tak šlendriánsky napísaný, že to až pekné nie je. A už vám to vytkli vaši vlastní. Novinári z Aktualít.sk upozornili na to, že podľa tohto zákona nebudete môcť postaviť pomník takým významným osobnostiam, ako bol Laco Novomeský. Alebo Smrek, alebo Válek. To boli predstavitelia bývalého režimu. Keď bude chcieť Matica slovenská dať bustu svojho bývalého predsedu Vladimíra Mináča, tak im to zakážu, lebo Vladimír Mináč bol komunista. Bol ľavičiar.
A viete, vy potom hovoríte, že, lebo som sa pýtal pána Šeligu, čo hovorí na to, že aj Andrej Kiska bol predstaviteľom komunistického režimu. No áno, nebol významným, on bol iba predsedom zväzáckej organizácie niekde v Poprade, ale bol to predstaviteľ komunistického režimu. Podľa tejto definície. Ona nehovorí o popredných predstaviteľoch. A kto definuje, čo je a čo nie je predstaviteľ? Bol predstaviteľ pán Dostál? No bol v Socialistickom zväze mládeže a písal zväzácke články. Viete, najväčšia sranda na tom je, že dneska pán podpredseda Šeliga na tlačovej konferencii povedal, prijímame tento zákon aj preto, aby sa dali ľahšie rôzni Blahovia zatvárať, alebo niečo podobné. Čiže oni prijímajú lex Blaha, aby mohli kriminalizovať opozíciu, ale oni sa postavili do vlastnej pasce. Ja som v roku 1989 mal 8 rokov, ja som nebol členom ani komunistickej strany, ani SZM. Ale pán Dostál áno. Aj pán Kiska bol členom SZM. Alebo pán Eduard Kukan. Alebo ďalší hrdina socialistickej práce - Marián Leško. To všetko sú vaši predstavitelia, páni kolegovia. A tí sú podľa vás, vás samých zločinci, nemorálni, odsúdeniahodní. Naozaj ste si pripravili veľmi peknú pascu.
Ja napríklad odmietam aj to, aby sme paušálne takýmto spôsobom démonizovali celú generáciu našich starých otcov a starých mám, našich otcov a mám, ktorí tu vybudovali po vojne všetko. Však im za to poďakujme, preboha. Však im za to poďakujme. To, čo tu oni postavili, potom vlády, ktoré prišli v 90. rokoch, rozkradli. Za bývalého režimu, áno, sa robili aj zlé veci, ale nezabúdajme, že komunisti tu dali ľuďom bývanie, dali ľuďom prácu, postavili školstvo, zdravotníctvo na nohy a navyše tu bolo ďaleko viac bezpečnosti pre naše deti. A toto si tí ľudia pamätajú, 38 % podľa prieskumu verejnej mienky z predošlého roka hovo..., podľa prieskumu hovorí, že bývalý režim, socializmus, bol lepší než kapitalizmus, terajší režim. A teraz tých 38 % ľudí čo, zavriete? Alebo ich budete prenasledovať za to, že si dovolili povedať niečo iné, ako si predstavuje pán Dostál, pán Šeliga a ďalší predstavitelia vládnej moci? Viete, kto takéto niečo robil naposledy? Viete, kto naposledy takýmto spôsobom, brutálnym spôsobom obmedzoval slobodu slova a snažil sa kriminalizovať komunistov? A posielal ich potom nakoniec dokonca do koncentračných táborov? Áno, bol to Adolf Hitler. Celá ideológia nacizmu bola postavená na takomto protikomunistickom terore. Kto išiel prvý do koncentračných táborov? Neboli to Židia, neboli to Rómovia, boli to komunisti. Ako druhí boli sociálni demokrati a odborári a až potom išli menšiny. A toto vy chcete napodobňovať? Preboha, keď si hovoríte, že ste liberáli a demokrati, tak by ste nemali podporovať slobodu slova? Slobodu historického bádania? Tak poďme sa baviť o tom, že v bývalom režime, áno, boli 50. roky, v ktorých zomrel aj, v ktorých zomrel aj Vladimír Clementis kvôli stalinistom, v ktorých odsúdili na 9 rokov Gustáva Husáka, ktorý si svoje vytrpel, a, samozrejme, že to odmietam. Ale spájať 50. roky a spájať to, že to je to isté zločinecké ako rok ’68? To myslíte úplne vážne? Alebo to isté zločinecké, ako je rok ’88 - ’89, keď pán Dostál písal svoje zväzácke články? No zjavne nie. Zjavne je rozdiel medzi 50. rokmi a 60. rokmi. A každý z vás, ktorý aspoň tuší niečo o dejinách, to musí vedieť. A zjavne je rozdiel aj medzi 50. rokmi a 70. rokmi, kedy tu ten Gustáv Husák, napriek tomu, že to bolo pod jarmom toho, tej invázie, dokázal tým ľuďom niečo zabezpečiť. No bol v nejakých realistických okolnostiach. Darmo mu teraz vyčíta, že nemohol robiť všetko, čo si len predstavoval, to nemohol robiť ani pán Kiska ako zväzák. Že? Sú nejaké obmedzenia mocenské, geopolitické, ale musíte brať historický kontext vždy do úvahy.
Berte do úvahy aj historický kontext, ktorý tu bol počas studenej vojny ako celej. Tak to neboli výmysly tých komunistov len preto, že si teraz povedali, že chcú ubližovať ľuďom, tak tu bola neuveriteľná paranoja a hystéria, vojnový stav, Spojené štáty americké takisto v 50. rokoch odsudzovali ľavičiarov, tzv. mccarthizmus, naštudujte si to. Aké svinstvá sa páchali, čo robili v Latinskej Amerike. Tak to, čo robili v Latinskej Amerike, to by si Sovietsky zväz v tomto regióne nikdy nedovolil. Oni svojich satelitov vyvražďovali, státisíce. V Guatemale 200-tisíc ľudí. Celé dediny vypaľovali. Znásilňovali ženy, deti, hádzali deti o skaly. Toto robili Američania a ich satelity v Latinskej Amerike. V Indonézii v roku ’65 povraždili šmahom ruky milión komunistov. Na to si spomeňte a hovorme teda nielen o zločinoch komunizmu, ale aj o zločinoch kapitalizmu. Vtedy budeme objektívni. Lebo to bol dôsledok studenej vojny.
Takže, drahí kolegovia, nechcem do toho vnášať nejaké ideologické spory, len trošku historického vedomia, prosím. Neodsudzujme Alexandra Dubčeka. Neodsudzujme Vladimíra Mináča, Vladimíra Clementisa, Laca Novomeského, lebo týmto vy zakazujete, aby sa stavali pamníky, pomníky, aby sa pomenovali ulice. Je to veľmi nespravodlivé a myslím si, že trošku viacej úcty k našim dejinám by vám nezaškodilo, a prestaňte už konečne kriminalizovať ľudí s inými názormi. To okrem vás urobia naozaj iba fašisti.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, mňa by zaujímalo, ako sa vy osobne vyrovnávate s tým, že váš bývalý stranícky šéf Andrej Kiska bol predstaviteľ komunistického režimu, a nazvali ste to kastou, zväzákom on bol v tej kaste zväzákov a hlásil sa do podľa vášho zákona zločineckej komunistickej strany. Prosím, odpovedzte mi, ako sa pozeráte na Andreja Kisku? Sedí s vami v jednej strane zločinec.
Druhá otázka, viete, nenávisť voči komunizmu tu už má jednu dejinnú paralelu a bola veľmi nebezpečná. Najviac komunistov vždy nenávideli nacisti. Ako prvých ich posielali do koncentračných táborov a Hitler najčastejšie hovoril o odpore voči tzv. židoboľševikom, čiže v odpore voči komunistom. To znamená, chcete nadviazať na túto tradíciu dejinného myslenia na Hitlera, na nacizmus? Toto ja rozhodne odmietam.
Tretia vec veľmi dôležitá. Podľa vašej definície v tomto zákone je celý ten systém od roku ’48 bez výnimky až do roku ’89 zločinecký, nemorálny, odsúdeniahodný alebo akokoľvek. To znamená vrátane Pražskej jari? Vrátene roku 1968, vrátane Alexandra Dubčeka, to myslíte vážne? Vy podľa vášho tohto zákona chcete obviniť Alexandra Dubčeka, že bol zločinec! Ale veď to je absolútne drzé a bezočivé.
Však ten zákon musí pamätať na to, že tu aj v tom období boli rôzne etapy. Áno, 50. roky boli kruté, ale 60. roky boli o niečom inom a o niečom inom boli 70. a 80., keď pán Budaj písal do Nového slova, asi to nebolo to isté, ako keď odsúdili Husáka či Clementisa, že áno. Takže skúste historicky premýšľať a nevnucovať ľuďom svoju pravdu. To je typický znak totality. A podľa vášho zákona by sme dneska nemohli mať ani pamätníky Alexandrovi Dubčekovi. Vy už tam píšete, že ak niekto zvádzal aktívny odpor. No hociktorý historik vám povie, že ako zvádzal Alexander Dubček po roku ’68 aktívny odpor. Čo keď vám to niekto spochybní? Tak budeme teraz búrať sochy Alexandra Dubčeka?
Prepáčte, toto je veľmi nebezpečné a krátkozraké.