Videokanál klubu

Pán podpredseda, mám jednoduchý procedurálny návrh. Zvolajte poslanecké grémium.

Pán kolega, neviem, o čom hovoríte. My sme v bývalom, počas bývalého funkčného obdobia niekoho kádrovali pri stálych delegáciách Národnej rady v zahraničí? Povedzte mi jeden príklad, prosím vás. Lebo toto je absolútny originál, toto sa ešte naozaj nikdy nestalo. Uvedomte si, že to, že ste ma nedali na miesto, kam ma nominoval SMER – sociálna demokracia ako najväčší opozičný klub, na miesto predsedu ľudskoprávneho výboru, to bolo tiež veľmi originálne. Ale odbavovať sa ešte aj pri stálych delegáciách? Ako vám už naozaj nie je hanby? Vy sa dostávate reálne do tých 50. rokov, reálne do tých čias, kedy sa tu kádroval každý iný názor a kedy sa tí ľudia popravovali. Do tejto podoby sa dostávate. A vy si k tomu ešte zatlieskate.
A akú politickú kultúru tu budeme mať potom, keď sa zasa my vrátime k moci a budeme to isté robiť vám? Budeme mať na to to isté morálne právo. A čo potom budete rozprávať, keď si povieme, že tuto pán Laurenčík, sa nám nepáčia jeho názory a nebude môcť mať žiadnu funkciu v parlamente? Toto je cesta, ktorú ponúkate opozícii? Si to uvedomte z druhej strany. Nebudete vládnuť navždy. Možnože o rok, jak sledujem zdravotný, duševný stav pána Matoviča, možno o pár týždňov skončí táto vláda a budete v tej istej pozícii. Spamätajte sa!
A toto nie je otázka osobná, či je to Blaha, alebo či je to Kotleba, ktokoľvek, každý máme legitímne právo zastupovať svojich voličov. Tak sa, prosím, pán Laurenčík, ešte raz pozrite na to, kedy sme my niekoho vyradzovali zo stálych delegácií v zahraničí. To je absolútne neuveriteľné! Viete, to je, to sú úplne obyčajné diplomatické skupiny, kde neni ani nejaká veľká právomoc, len sa stretávame s krajinami Latinskej Ameriky. Kto tu viacej naštudoval o Latinskej Amerike ako ja? Prepáčte, asi nikto. (Reakcia z pléna.) O Kube vie čo pán Pročko možno viac, ako sa tam robia kotúle, ale to je všetko. Nikto tu o Latinskej Amerike nevie viac ako ja, a vy tu idete kádrovať ľudí. Prepáčte, to je hanba! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, pán Blanár, dovoľ, aby som ešte zareagoval na tvoje vystúpenie, a najmä sa chytil tej poslednej vety, ktorú povedal predkladateľ tohto šialeného návrhu, že názory a postoje poslanca Národnej rady za SMER – sociálnu demokraciu Ľuboša Blahu nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky.
Pán poslanec Osuský si asi nepamätá na obdobie, kedy napríklad vlády, ako je táto, ktorá dnes vládne, v minulosti hlasovali za bombardovanie bývalej Juhoslávie a zabíjanie civilistov. Pán poslanec Osuský by túto otázku mohol dostať, že či to je v záujme Slovenskej republiky. Bolo v záujme Slovenskej republiky poslať vojakov do Iraku, aby podporovali americké ropné dobrodružstvo? Je v záujme Slovenskej republiky nekriticky podporovať opozíciu v iných štátoch? Je v záujme Slovenskej republiky... a mohol by som uviesť obrovské množstvo príkladov.
Pán poslanec Juraj Blanár, dnešné vystúpenie pána poslanca Osuského vojde opäť do tých najškaredších a najhorších dejín slovenského parlamentarizmu, pretože trestať niekoho za svoj názor, ktorý je často veľmi originálny, človeka, ktorého intelekt a vzdelanosť presahuje štyrikrát všetkých štyroch, ktorí tento návrh predložili, je niečo, čo v demokratickej spoločnosti nemá čo robiť.
Dámy a páni, dám si teraz dole rúško, hanbite sa, toto je fašizmus, to sú 50. roky. (Potlesk.)

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ste ho prečítali, ale ja by som chcela poprosiť, keďže som poprosila pred chvíľou aj pána ministra Hegera a bol taký láskavý, že aspoň by sme sa na to pozreli a takisto aj ostatné kluby a keďže sa jedná o to, že darcovia krvi sú vlastne znevýhodňovaní a dneska tú krv potrebujeme, veci sú už vo vyšších kolektívnych zmluvách a títo ľudia nemajú naozaj nárok na to, aby mali deň voľna, keď darujú krv a zachraňujú ľuďom život a je ťažká doba. Tak by som vás poprosila, keby som mohla ešte dorokovať trebárs o tomto zákone, a teda aj oboznámiť aj pána ministra, ho poprosiť a vysvetliť mu, ale aj klubom, niektorým klubom, ktoré v tom nemajú, alebo teda by chceli ešte, ešte rokovať, ako som rozprávala cez prestávku, tak by som chcela poprosiť hlasovanie na jedenástu, ďakujem veľmi pekne, na zajtra.
Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Poviem otvorene, snažil som sa byť absolútne apolitický a povedať svoj názor na tieto veci.
Pán Pročko, viete, keď niekto niečo hovorí, musíte chápať, o čom hovorí, a vy tomu vôbec nechápete, to je váš problém, a preto ste tak vystúpili, ako ste vystúpili.
Chcem sa poďakovať napríklad pánu Viskupičovi, lebo ten vie, o čom hovorím, pán minister tiež vie, o čom hovorím.
A, pán Lehotský, pozrite sa, pozrite si dva grafy, áno, pozrite si graf vývoja dlhu v absolútnych číslach, ktorý ste hovorili, a viete dobre, že ak máte deficit, tak absolútne číslo vám stúpa. Lenže pozrite sa, ako stúpa, ako stúpa za vás momentálne v tom návrhu rozpočtu. Ja mám ten graf, ja vám ho môžem ukázať, a pozrite si to percentuálne. Ja vidím problém v tom, že v roku ´23 už nerobíte, a to vám vyčíta aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pokrízovú konsolidáciu nerobíte. Tam to je proste úplne jasné.
Čo sa týka ostatných vecí, ja skutočne vás chcem poprosiť, koalíciu, je to vo vašich rukách, ak sa nad týmto zákonom dobre nezamyslíte, nepochopíte, tak nebudete vedieť absolútne, o čom hlasujete. Lebo dnes vás nemá kto zabrzdiť, vy si to urobíte, ako vy to chcete. Len ja upozorňujem, toto chce skutočne mať odborne, dobre pripravený zákon. Toto je veľmi technická vec, odborná, ale má obrovský vplyv na politickú stabilitu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Tridsať minút, ďakujem pekne, budem ich možno potrebovať.
Chcem povedať, že tento nenápadný zákon, ktorý tu dnes máme, momentálne to tu beží ako na bežiacom páse a musím povedať, že možno si ani nikto z nás alebo tí, ktorí sa nezaoberajú verejnými financiami, neuvedomujú, aký veľmi dôležitý zákon teraz ideme schvaľovať.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2011, keď v podstate sme sa dostali do prekérnej situácie a po v podstate tej ekonomickej kríze, ktorú sme tu mali, tak Slovenská republika mala reálne problémy vzhľadom na atraktivitu iných produktov na finančných trhoch sa financovať. A preto vznikla diskusia o tom, že by sme si nastavili kritériá, ktorými sa budeme teda nejakým spôsobom limitovať na to, aby sme zvyšovali verejný dlh. A myslím si, že vtedy bolo veľmi dôležité, že sme dosiahli konsenzus medzi všetkými politickými stranami na tom, že treba tieto kritériá sprísniť.
Slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. zákon o dlhovej brzde, v podstate umožnil to, aby tu existovala a vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Čiže opäť, je veľmi dôležitý krok na to, aby sme ukázali finančným trhom, že to myslíme so zadlžovaním Slovenska, teda znižovaním dlhu vážne.
Keď si dnes pozrieme, sa pozrieme na čísla, ktoré máme, musím povedať; a ja mám rád skutočne fakty a, pán minister, ja nepovažujem veľmi za fér, hovorili ste to, že my sme vám tu odovzdali, sme hovorili o tom, že sme sa dostali mimo sankčných pásem dlhovej brzdy a že metodickými zmenami sa to zmenilo o pol, o pol percenta. Taká škodoradosť, že fajn. Chcem povedať, my sme sa týmto zákonom, týmto zákonom riadili. To znamená, že dlh sme znižovali pravidelne a dostali sme sa mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.
Čo sa deje dnes? Pozrite si vaše programové vyhlásenie vlády, kde logicky z toho dôvodu, že je tu COVID, tak stúpne dlh Slovenskej republiky, môžme sa baviť o tom, či to je veľa, či to je málo, ale tá krivka, ktorú ste si nakreslili, bola taká, že prvý rok to stúpne a potom to pôjde pomaličky, až sa to bude vracať dole a že sa bude opäť, opäť znižovať dlh.
Čo sa deje dnes? Skúste si nakresliť graf verejného dlhu na základe toho, čo ste si napísali do rozpočtu na budúci rok; budeme sa o rozpočte ešte baviť; tak ten graf vyzerá tak, že proste vám to, za našich vlád to išlo dole, dole na tých 48, ktoré boli, áno, zmenené na 48,5, berem; to sa robí pravidelne, pán minister, aj vás to bude čakať; a dnes to ide na 62,2, ide to na 65 budúci rok, percent, a ide to v roku 2023 na 69,4 percenta. Ten graf vyzerá takto (rečník rukou naznačil krivku smerom dole a potom prudko nahor). To je zadlžovanie Slovenska, ktoré ste si nakreslili do rozpočtu. Pevne verím, že to tak nebude.
A to, čo sme tu už spomínali, že tá pomoc na jednej strane, čo sa týka tých dát, o ktorých, ktoré tu kritizoval pán minister, nemal som možnosť reagovať, takže musím povedať, že sme na chvoste Európskej únie. To som si nevymyslel ja, to nepovedal Kamenický, to povedal Medzinárodný menový fond, ktorý robil analýzu, a bola tam tá pomoc, áno, na základe sľubov, tá, ten sľub bol aj u Slovenska, pán minister. Bolo tam nejakých 2,5 % HDP a tá realita je nižšia, vy to viete. (Reakcia ministra.) Je, je.
Čo sa týka, poďme sa baviť o samotnom zákone. Prečo bol dôležitý konsenzus? Konsenzus pri tomto zákone je dôležitý preto, lebo sa týka aj ďalších volebných období. To znamená, presahuje vašu vládu. A toto ja považujem za najväčší výdobytok toho, že sa našiel ten konsenzus. To sa robí dnes alebo teda ešte sa stále budem držať minulosti, my sme už v minulosti navrhovali, aby sa hrubý dlh menil na čistý dlh. My sme nechceli nič viac, nič menej, lebo sme vedeli, že nič nám neprejde, nakoľko potrebujete ústavnú väčšinu, to je ústavný zákon, ústavnú väčšinu na zmenu akýchkoľvek paragrafov v tomto zákone. My sme navrhovali, aby sa zmenil hrubý dlh na čistý dlh, a má to logiku a s tým by sme bez problémov súhlasili.
Lenže problém tohto návrhu, ktorý predkladáte, pán minister, je to, že v podstate ja tu mám vytlačený ten zákon na nejakých piatich stranách, a to, čo idete urobiť s tým zákonom, sú zmeny v siedmich stranách, na siedmich stranách. Veľmi zásadné zmeny tohto zákona. Úplné prerobenie niektorých, niektorých základných princípov. A poviem otvorene, namiesto toho, aby sme dodržiavali tie pravidlá, snažili sa ich dodržať, ja nevravím, že dnes je na to doba, ale mohli by sme tu, sa tu baviť o nejakých zmenách podmienok, ale vy si tú dlhovú brzdu uvoľňujete. Keď sme ju zavádzali, náš zákon bol, sprísňoval podmienky tzv. maastrichtskej dohody, ktorá hovorila, že náš hrubý dlh by nemal presiahnuť 60 percent. Dnes keď sa pozrete na tento návrh, tak tuším že budúci rok, nemám tu presne tie čísla, ale v podstate sa bavíme o hornom limite na úrovni 58 % čistého dlhu a rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom, dá sa povedať, je cirka 5 %, možno je to trochu menej, trochu viac, tak sa dostávate nad úroveň maastrichtských kritérií.
Čiže to, čo idete robiť dnes, idete uvoľňovať tie podmienky, nie ich sprísňovať. Ja nehovorím, že je doba na to, aby sa sprísňovali, ale ja by som; viete, keď sú problémy, tak zakaždým si zmeňme podmienky a budeme všetko plniť. A to je to, čo vy chcete urobiť v tomto zákone. Ja s tým proste nesúhlasím. Ja by som súhlasil so zmenou hrubého dlhu na čistý dlh z dôvodu toho, že rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom sú finančné aktíva, ktoré viete, viete, sú rýchlo likvidné a v podstate ich viete zmeniť kedykoľvek za peniaze alebo sú to samotné peniaze. A to nám umožní to, aby sme sa vedeli financovať, aby ARDAL mal uvoľnenejšie ruky, lebo mnohé krajiny, áno, mali možnosť tie, si, v podstate sa predzásobiť hotovosťou a kým tú hotovosť neminiete, čiže sú, stále sú to, je vo forme peňazí, tak vás to toľko nebolí a tým vy viete stále tie peniaze v podstate použiť na splatenie svojich dlhov.
Čo sa týka našich výhrad, ja poviem otvorene na prvú, nesúhlasím s tým, aby sa uvoľňovali sankčné pásma, ony sa v podstate aj menia, tie sankčné pásma, tak, ako to je nastavené.
Druhá vec je, že v pôvodnom zákone platilo, že keď vy ste došli k vláde, pán minister, čiže od momentu programového vyhlásenia, schválenia programového vyhlásenia vlády, to bolo, tuším, 19. apríla 2020, na dva roky je táto dlhová brzda vypnutá. Čiže keď vy mi tu niečo vyčítate ohľadne plnenia nejakých podmienok, čo sa týka rozpočtu, tak vy nemusíte plniť absolútne nič. Absolútne nič. Lebo je dlhová brzda vypnutá. To sa stalo. To vám umožnilo, aby ste si v podstate navýšili výdavky o osem miliárd, toto vám umožnilo, lebo v tom zákone sa hovorilo, že príde nová vláda, má možnosť, má možnosť mať vypnutú dlhovú brzdu dva roky.
A čo bolo v tom pôvodnom zákone, bolo, že po dvoch rokoch by museli nastať špecifické podmienky na to, to znamená, myslím, že za dva roky pokles HDP o 12 % a výdavky na sanáciu niektorých teda problémov, čo sa týka kríz, by sa museli zvýšiť o 3 %, tak vtedy by ste mali nárok na vypnutie tej dlhovej brzdy na ďalšie tri roky. Ale tieto podmienky, môže byť, že pravdepodobne nenastanú a znamenalo by to, že pri tom, ako vy zadlžujete alebo idete zvyšovať verejný dlh verejných financií v budúcich rokoch, by ste sa v roku 2023 dostali do situácie, že vy tu všetci, jak sedíte, budete hlasovať o dôvere vlastnej vláde. A taký veľký vplyv má tento zákon na to, čo tu robíme. Tento zákon má vplyv na to, či niektorá vláda bude, alebo nebude. A preto je veľmi dôležité sa na to skutočne pozrieť a neprejsť to len tak, že proste zase ďalší zákon, odmávame, zahlasujem a neni problém.
Problém je, že vy nás na to nepotrebujete, aby ste ho zmenili, máte ústavnú väčšinu. My sme vás potrebovali a my sme vždycky museli s vami komunikovať a v podstate aj vy ste s nami komunikovali a bez toho, aby sme sa dohodli, tak nemohol tento zákon prejsť. Čo je obrovská nevýhoda, že vy bez toho, aby ste sa s nami o tom bavili, si to môžte zmeniť, ako sa vám zachce. A to je veľmi nebezpečné.
Poviem otvorene, debaty prebiehajú, ale ja mám pocit, boli, boli, boli naplánované tri stretnutia v Národnej banke Slovenska, kde som sa ja dvoch zúčastnil a veľmi nemilo ma prekvapilo, a ja som zniesol moje výhrady voči tomuto zákonu, a veľmi nemilo ma prekvapilo, že po druhom rokovaní, a to prekvapilo nielen mňa, ale aj ostatných účastníkov, ste proste ten zákon hodili do vlády, schválili ste si ho a máme ho teraz v Národnej rade. Toto nie je zákon, pri ktorom by sme mali len tak mávnuť rukou. Ja sa pýtam, z vás, čo, všetkých z vás, kto tomu zákonu rozumie. Dovolím si povedať, že ani jeden z vás, aj ja mám s niektorými vecami problém, aby som si uzrejmil, že o čo presne ide. Nikto z vás nebude vedieť interpretovať, čo sa v tomto zákone píše.
Ja som žiadal, aby sme aj na finančnom výbore, a tu mám pána predsedu, aby sme o tom hlbšie diskutovali, aby sme sa stretli, aby sme zavolali ľudí z ministerstva financií, aj keď teda ja mám veľkú výhradu v to, že hlavným človekom, ktorý pripravoval tento zákon, bol pán Tóth, ktorého ste si navolili za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Toto je zákon, ktorý má pripraviť ministerstvo financií primárne, ja viem, že tam bol aj pán Hagara, aj pán Ódor, ale tento zákon primárne pripravoval pán Tóth. A tak to aj vyzerá. On je predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a nadelil si tu také právomoci, že bez jeho súhlasu alebo súhlasu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tam má také práva, že dokonca môže rozhodovať o tom, či vy budete hlasovať o dôvere vo vlastnú vládu. Lebo ak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uzná, že sú mimoriadne nejaké okolnosti, tak vie nám tú dlhovú brzdu vypnúť na ďalšie dva-tri roky. Najprv o dva roky a potom, myslím, že o tri je to tam. Neviem teraz presne, budeme sa ešte o tom baviť. Čiže to sú obrovské právomoci. A nesúhlasím s takýmito právomocami pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vznikla na základe tohoto zákona. Nesúhlasím. Tam by mali byť priamo napísané podmienky, presne definované, za akých podmienok je takéto sankčné pásmo, za akých takéto, takéto, a to najvyššie je hlasovanie o dôvere vo vládu.
Čo sa stane? Týmto návrhom, ktorý tu máme, vy sa vyhnete tomu – a mám veľké podozrenie, že ten zákon sa otvára aj kvôli tomu, aby ste si v roku 2023 nemuseli hlasovať o dôvere vlastnej vláde. A je to zase, máte ústavnú väčšinu a môžte si tu zmeniť, čo chcete a ako chcete. Čiže nepotrebujete žiadny konsenz, nebavme sa tu o konsenze medzi opozíciou a koalíciou na tomto zákone.
Čiže, a, samozrejme, a v budúcnosti je to nastavené tak, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť určí, či môže byť, či sú to mimoriadne okolnosti, alebo nie sú. Opäť, veľké právomoci. Mali by byť presne definované.
Bavíme sa tu o dlhodobej udržateľnosti. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o dlhodobej udržateľnosti. Zopár poznámok. Tá dlhodobá udržateľnosť sa určuje na ďalších 50 rokov, teda to sú tie toľko kritizované limity na dôchodky a podobne, a teraz si to v tomto zákone idete predĺžiť na 80 rokov. Ja som sa na to pýtal pána Tótha, ten hovorí, že to by mohlo byť aj donekonečna. Berem, možno ma o tom presvedčí, ale, ale sa tá udržateľnosť dlhodobá predlžuje.
Sankčné pásma sa menia, vytvárajú sa nové štyri sankčné pásma. A ja som sa snažil, ja som pýtal aj nejakú exaktnú tabuľku. Boli robené rôzne tabuľky. Opäť, ako to bolo doteraz, lebo doteraz sme mali v tom zákone hrubý dlh, a teraz sa bavíme o úrovniach čistého dlhu. Tak ja som chcel, dobre, tak si povedzme, doteraz to bolo takto, tu sú čísla hrubého dlhu, pretransformujeme to na čistý dlh a porovnajme to s tým, čo idete robiť. Ja som sa to snažil, urobil som si nejakú vlastnú tabuľku, ja tam vidím posuny v ďalších najbližších rokoch o uvoľnenie tejto dlhovej brzdy, čiže povolenie zvýšenia dlhu Slovenskej republiky o nejakých 7 % v nasledovných rokoch.
Rád by som to videl, ja som to chcel, nedostal som to, namiesto toho som sa dozvedel, že zákon bol schválený vládou. A musím povedať, že tie, že tie reakcie na tých stretnutiach boli veľmi rozpačité, veľmi rozpačité, a to boli odborníci, to boli ekonómovia, ktorí sami krútili hlavou a čudovali sa, že čo to tu ideme robiť. Tento zákon môže spôsobiť politickú nestabilitu na Slovensku. Lenže ak to má byť o tom, že vy ste sa vyhli v roku 2023 tomu, aby ste hlasovali o dôvere vlastnej vláde, lebo vám bude, budú mimoriadne podmienky a zvýšite dlh v roku 2023 na 70 % HDP, tak; a tu chcem podotknúť, že dnešný dlh alebo dlh, s ktorým sme vám odovzdávali vládu, v absolútnych číslach bol 45 miliárd. Toľko kritizované absolútne čísla. Keď to má byť 70 % HDP v roku ´23, podľa vášho rozpočtu je to 72,77 mld., to znamená plus, plus 28 mld. eur. To je to, čo idete zadlžiť Slovensko. A idete si uvoľniť dlhovú brdu.
A viete, čo sa stane? Na základe týchto pravidiel, vláda, ktorá príde po vás, lebo vy budete mať vypnutú tú dlhovú brzdu, lebo COVID, lebo toto, a pre vás preto neplatia žiadne pravidlá, pán minister. Čiže vy mi tu nehovorte o dodržiavaní nejakých pravidiel. Áno, ja som mal pravidlá, ktoré som musel dodržiavať a musel som napríklad, aj keď som nechcel, dať tú daň z tabaku. Koľko tu bolo kriku. A chceli sme 0,4 %, nie, 40 centov na krabičke. Dnes tu máme 80 a všetci tu hovoríte, aké to je super, a predtým tu bol krik, že, preboha, jak Kamenický ide zdvihovať, zdvíhať daň na tabak.
Takže ja hovorím o tom, že tento zákon je veľmi dôležitý, vôbec ho nepodceňujte, skúste si ho naštudovať. Ja žiadam finančný výbor, aby zavolal ľudí predtým, ktorí tvorili ten zákon, a aby sme sa naňho ešte raz pozreli. Aby každý člen finančného výboru, je tu vás tu niekoľko, prídite sem a vysvetlite ľuďom, o čom sa to, o čom je, o čom je tento zákon. Neni to jednoduché. Veľmi technická norma. A poďme sa baviť o tom, či je toto zmysluplné, čo robíte. Lebo vy ak to dneska zvalcujete, je to ústavný zákon. Predstavte si, že dneska máte ústavnú väčšinu, vy to odsúhlasíte, príde po vás vláda a ona nebude plniť tie, lebo vy, lebo vy urobíte dlh na 70 % a tá vláda automaticky v štvrtom sankčnom pásme a dva roky bude mať opäť nejakú výnimku a po dvoch rokoch bude musieť, poviem vám, že na 100 % hlasovať o tom, o dôvere a nedôvere tejto vláde. Čiže vy vytvoríte podmienky, že s týmto zákonom ďalšia, že po nás potopa. Toto by nemalo byť takto. Buďme zodpovední.
Verejný dlh je veľmi dôležitá kategória. Tento zákon napríklad hovorí, že preňho je primárna dlhodobá udržateľnosť. Je to dôležité. Nehovorím, ale, ale pri takomto dlhu, ktorý idete vytvoriť, tá vláda, ktorá príde po vás, sa poskladá. Nebude vedieť, čo s tým má robiť. A čo sa stane, ak tu nebude ústavná väčšina? Nikto to nebude vedieť, vedieť zmeniť. Tento zákon môže spôsobiť politickú nestabilitu.
Ďalšia vec, výdavkové limity, berem, však bola to, bola to, to, čo ste nás kritizovali, ale opäť, ja som, ja som nechal pánu ministrovi tiež nejaký návrh výdavkových limitov v šuflíku a nie je to len o tom, že to presadíte. Vy sa zamyslite nad tým, čo vám to spôsobí. Tie výdavkové limity musia byť nastavené tak, aby vám, aby tu nebola politická nestabilita. Lebo vy sa dostanete možno do situácie, do ktorej sa aj pán minister môže dostať, a preto vy mi hovoríte, čo sme nemali všetko v rozpočte a hento, toto. No vy keď viete zvýšiť výdavky o 8 mld., tak vy nemôžte mať s ničím absolútne problém. So žiadnym rozpočtom, lebo nemáte, nie, máte vypnutú dlhovú brzdu. O tomto sa bavíme.
Čiže výdavkové limity, nie som proti, ale nastavenie musí byť také, alebo malo by byť, a je to vo vašich rukách, lebo vy máte ústavnú väčšinu. Môžete si ich nastaviť nejak a keď vám tento zákon zakáže použiť akékoľvek výdavky, lebo budete potrebovať, ja neviem, hovoríte o tej zdravotnej sanácii, vy to, vy ste tu veľmi krátko, pán minister, na to, aby ste vedeli hovoriť o našom zdravotníctve. Ja chápem, nie je v ideálnom stave a môžete povedať, že všetko je na vine SMER a podobne. Ale zdravotníctvo je jedna veľká čierna diera, do ktorej dávate peniaze a dokedy sa vám prejavia tie efekty, stojí to obrovské, obrovské zdroje. Môže sa vám stať, že tu budete mať, poviem príklad, lekárov, máte dnes spor napríklad so Slovenskou lekárskou komorou a ako to budete vedieť vyriešiť, keď tu budete mať, že lekári vám napríklad budú hádzať plášte pred barákom a budete musieť vyriešiť tú situáciu a budete mať výdavkové limity. No nebudete vedieť a dostanete sa do situácie, že budete musieť hlasovať o dôvere vo vašu vládu.
Poviem otvorene, keď vznikal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, vznikol tak, že slovenské pravidlá na úroveň verejného dlhu boli oveľa prísnejšie, ako nám stanovovala Európska únia alebo Európska komisia. Maastrichtské kritériá hovoria o hrubom dlhu 60 % a my sme mali za, my sme mali vlastne tú trajektóriu nakreslenú, že hrubý dlh, že my sme dosiahli, čo ja viem, tých 48 alebo 48,5 %, pol percenta hore-dole, berem; pán minister sa na tom môže vyblázniť; a mali sme klesať na 40-percentný dlh. Dnešná trajektória je nastavená takto (rečník zdvihol hore pravú ruku) a ideme 70 % HDP, hrubý dlh. To je šesťde... berte, že maximálne kritérium je 60 % a vy ´20, ´23 si napíšete do rozpočtu 70. Potom platia nejaké pravidlá alebo neplatia? Pre nás platili, ja berem. A bolo, koľko mi to dalo námahy, aby som ten rozpočet vedel presadiť. Áno, musel som Európskej komisii vysvetľovať toto, tamto. Musel som sľúbiť, že sa urobia také opatrenia, aby ten rozpočet vôbec bol akceptovaný v Bruseli. Vy máte vypnutú dlhovú brzdu, nemusíte to robiť. A vy hovoríte, že mňa zachránila korona. Nie mňa, vás, pán minister. Korona zachránila vás. Lebo ja by som chcel vidieť, keby vy ste mali pravidlá a pri tomto zvyšovaní výdavkov by ste mali plniť nejaké pravidlá. By som to chcel vidieť.
Bohužiaľ, máme tu koronu, mňa to neteší, ale takisto je potrebné, keď hovoríte o toľko, tie vzletné reči o zodpovednosti voči verejným financiám, tak buďme zodpovední voči verejným financiám. Poviem otvorene, že tento zákon aj vzhľadom na ten obsah, je to sedem, sedem strán zmien. My sme chceli jednu, jeden paragraf zmeniť, hrubý dlh na čistý dlh. Toto kedykoľvek podporím, ale nie, nepoďme cestou, že keď sa nám to hodí, tak si uvoľníme tie podmienky. Keď sa nám to hodí, pre nás, ako pre našu vládu, tak si ich urobíme tak, aby my sme prežili a čo bude po nás, nech je po nás aj Armagedon a potopa. To nie je zodpovedné. Máte v rukách ústavnú väčšinu, to znamená, vy si tu môžte zmeniť čokoľvek akokoľvek. Ale rozmýšľajte nad tým, čo urobíte pri tomto zákone.
Ja preto chcem hovoriť, toto neni zákon, ktorý treba šiť horúcou ihlou, treba si ho poriadne premysleť, poriadne prediskutovať a povedať si, ako tento dôležitý zákon chceme vôbec presadiť. Opakujem, ten zákon môže mať veľký vplyv na politickú stabilitu na Slovensku. Ak chcete dať všetky právomoci do rúk Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, urobte to. Ale potom budete museť znášať aj všetky riziká, nielen ekonomické, ale všetky riziká aj politické, ktoré s tým, sú s tým spojené. Preto to hovorím tak výrazne, ako to hovorím. Chcem vás skutočne poprosiť, a nejde mi tu o žiadne vytĺkanie politického kapitálu. Chcem vás poprosiť, pozrite si ten zákon, nechajte si ho vysvetliť, zavolajte si expertov aj z ministerstva financií, aj z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nech to poriadne vysvetlia, lebo každý musíme vedeť, čo ideme pri tomto zákone schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Pročko, viete, vy tu hovoríte o divadle; jediný divadelník, ktorý tu je v tejto sále, ste vy. A mňa nebavia nejaké osobné invektívy a vyprosujem si od vás, aby ste o nás hovorili ako o zlodejoch.
A poviem otvorene, je tu jedna veľká, obrovská náhoda, viete, keď už hovoríme o tom, že kto tu kradne, ja sa vás opýtam, vypočítajte mi matematicky, ako je pravdepodobné, že testy, ktorými otestujete celý národ, náhodou sa kúpili v Trnave zo všetkých miest, ktoré sú na Slovensku, že, že osoby sú spojené s manželkou pána Igora Matoviča, že náhodou je tam ešte, ešte kontakt na Liberálny dom SaS-ky a že náhodou je tam kontakt na štátneho tajomníka SME RODINA. To je náhoda? A vy hovoríte o nejakej zlodejine? Koľko sa tam zarobilo? Povedzte mi!
Pánovi Viskupičovi, takto, počíta sa to, čo je vo vašej dôvodovej správe a tam je to napísané, ja som si nevymýšľal čísla, o ktorých sa bavíme. Ďalej hovorím o tom, že viete, ľudia tu trpia, ale zisky bánk stále sú také, že veľmi komfortné, veľmi komfortné. Sú tu krajiny, ktorých banky majú problémy a treba im pomáhať. Slovenské banky tie problémy nemajú, nemajú. Tu majú problémy obyčajní ľudia.
A hovoríte, že chrbtová kosť, ja to neberem, však máme tu finančnú stabilitu, však my sme za to kedysi zaplatili 11 mld. slovenských korún. Ja si to pamätám. A robíme všetko pre to, aby tie banky boli zdravé, ale sú zdravé až tak, že to ľuďom kole oči. Toto je ten problém. Aj ony sa musia nejakým dielom podieľať na tomto, čo sa tu deje. Nemôže to byť o tom, že my napakujeme tie peniaze tým bankám a pozeráme sa na to, ako ľudia nemajú čo jesť. A tu nehovorím o žiadnych oných, patetických veciach, však sa pozrite, ľudia ako vnímajú, ten COVID môže trvať veľmi dlho, môže a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Mňa veľmi teší, že pán, pán minister v podstate už dopredu sa bojí, čo teraz poviem, a ja skutočne nebudem hovoriť veľmi potešivé veci, potešiteľné. Nebudem sa teraz baviť o číslach, lebo to, a že koho čo zachránilo, nakoľko ja, poviem otvorene, na rozdiel od vás, pán minister, my sme museli plniť nejaké pravidlá, ktoré vy dnes nemáte, a budeme tu mať dnes zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. zákon o dlhovej brzde, a potom sa budem pristavovať pri tých ostatných veciach, čiže tomuto sa nebudem venovať.
Poďme sa venovať bankovému odvodu. Takže poďme si povedať, čo sa tu deje. V roku 2020 vláda Igora Matoviča odpustila bankám na odvode 150 mil. eur, na fondoch, ktoré mali slúžiť na to, aby sa zachraňovali naše vklady. Za rok 2019 v podstate bankám ide na základe toho memoranda, o ktorom tu hovoril pán minister, vracať bankám 230 mil. eur a ja som zvedavý, ako sa to tu, celé memorandum, naplní.
Budem hovoriť teraz o tom, čo hovorí tento zákon, lebo vy ste najskôr týchto 380 mil. odpustili bankám v rámci tzv. kilečka a bol to taký antibyrokratický balíček z dielne ministra Sulíka a v podstate boli tam veci, ktoré nejak veľmi nepomohli, ale neuškodili. A ja by som to dokonca aj podporil nebyť, nebyť toho, že do tohto bol vložený tento zákon o bankovom odvode.
Ako to má, aké to má pokračovanie? Pokračovanie to má v tomto zákone, ktorý dnes máte pred sebou (tlač 255), a keď si pozrete doložku vplyvov, tak v roku 2021 bankám sa odpustí 304 mil. eur, v roku 2022 255 mil. eur, v roku 2023 271 mil. eur. Dokopy 830 mil. eur, keď spočítame s tým prvým zákonom, tzv. tým kilečkom, kde teda bol, bol odpustený bankový odvod, dokopy sa bavíme o sume 1,21 mld. eur, 1,21 mld. eur.
Poďme si teraz povedať, čo sa ale, čo sa ale neurobilo, a budeme sa tu dnes, chvalabohu, teda ja neviem, čo sa ide diať v zákone o dani z príjmov, ale, chvalabohu, sa teda, vláda dostala možno nejaký zdravý rozum a začína sa s ním opäť zaoberať. Bol stiahnutý z programu, čo kvitujem a pevne verím, že to, čo sa tam navrhovalo, že toto skutočne neprejde týmto parlamentom.
Budem hovoriť o tom, že pre banky sa peniaze našli, 1,2 mld. eur, a pre ľudí sa nenašli. Čo sa nenašlo teda? Nenašli sa peniaze na 13. dôchodky plnohodnotné, tie, ktoré sme navrhovali, a to sa bavíme len o 280 mil. eur verzus 1,2 mld. pre banky.
Bavíme sa o minimálnej mzde, kde ľudia prišli aj na základe tých, tých vyšších mzdových nárokov až o sumu vyše jednej miliardy eur.
Čo sa navrhovalo v zákone o dani z príjmov, má to súvis, takže budem aj o tom hovoriť. Bavilo sa, bavili sme, je tam, bol tam návrh, bol tam predložený drakonický pozmeňujúci návrh práve vo výbore pre financie a rozpočet, kde sa navrhovalo zrušenie oslobodenia od daní a odvodov, 13. a 14. platy. Tu sa bavíme, toto je podpora spotreby zo strany vlády?
A tu musím ešte na začiatku, jak začnem hovoriť o ďalších opatreniach, povedať, pán minister, áno, vy ste dosiahli tiež primát, neviem, akú ste si vy vymysleli teraz tabuľku, ale vy ste dosiahli primát, vaša vláda, v tom, že ste na chvoste v pomoci v rámci COVID-u. Na chvoste. S Rumunskom. A bavíme sa o najnižšej pomoci v rámci krajín a vy, práve naopak, čo by ste mali robiť, že podporovať spotrebu, čiže dať ľuďom viac peňazí, aby mali možnosť míňať, tak im tie peniaze beriete.
Poďme sa baviť o rekreačných a športových poukazoch, kde tiež idete zrušiť oslobodenie od daní a odvodov. Počul som, dnes sme sa bavili na výbore pre financie a rozpočet, že táto, toto opatrenie vraj bude zrušené, a teda by som pekne prosil, aby bolo zrušené, nakoľko sa pýtam: Toto je podpora cestovného ruchu? Toho cestovného ruchu, ktorý tu najviac trpí počas COVID-u? Toto je podpora?
Čo tam bolo ďalej? Zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na manželku, dieťa 50 eur, ešte aj toto vám bolo, bolo treba zobrať tým ľuďom. Toto je podpora kúpeľníctva na Slovensku, páni a dámy?
Poďme ďalej, zrušenie obedov zadarmo ste nahradili, teda vám bolo ľúto, že dieťa dostane jeden teplý obed zadarmo, ste ho nahradili tzv. bonusom na dieťa, zdvojnásobeným, ale, samozrejme, že pri nezamestnaných ľuďoch si tento bonus nemôžu uplatniť a myslím si, že to padne na, nepadne na úrodnú pôdu.
Môžme sa baviť o, napríklad hovorili ste vždy o znižovaní daní, tak dnes, keď teda sú 15-percentné dane na úrovni 100-tisíc eur, čo ja nepovažujem tiež za úplne ideálne nastavenie, ale ešte aj to znižujete na úroveň 50-tisíc eur. Čiže tí ľudia, ktorí najmenej zarábajú, budú platiť vyššie dane. Toto je výsledok toho, čo ste nám momentálne nastavili.
A chcem povedať toľko, sme v prvom čítaní a, samozrejme, nepredpokladám, že tento zákon stiahnete. Ale zamyslite sa nad tým, že keď teda sa bavíme o tom rozpočte, povedzte mi, pán minister, ukážte mi, kde v rozpočte bolo napísané, že zrušíte bankový odvod. Ja som to tam nenašiel, neni to tam. Keď teda bankám je tak zle, tak sa pýtam, počas dlhých rokov, ktoré sme tu boli a ja som to sledoval, každý rok stúpal zisk bánk napriek bankovému odvodu, napriek bankovému odvodu. Vždy sa pohyboval na úrovniach vyše pol miliardy eur. Dnes ten zisk oficiálne vykazovaný je nižší, ale je tam taká jedna zvláštna položka, že opravné položky, a tiež má dôvod, že sa tvoria, samozrejme, uvidíme, ako sa budú ľudia správať voči svojim úverom, to znamená, či ich budú splácať, aká bude výška týchto opravných položiek. A ja som sám zvedavý, ako dopadne, ako dopadne hospodárenie bánk v tomto roku. Ale môžem vás uistiť, že napriek týmto obrovským dohadným položkám, ak by tie dohadné položky neboli, tak ten zisk je na úrovni minulého roku. To znamená veľmi vysoký zisk bánk. A uvidíme, ako to nakoniec dopadne, a ja dúfam, že teda nebudem prekvapený, že nám tu skrachovalo desaťtisíce malých firmičiek, že nám tu skrachoval cestovný ruch, že nám tu skrachovalo gastro, že nám tu skrachovali hotely, ale banky napriek tomu budú mať svoje obrovské zisky.
Myslím si, že na úvod, na prvé čítanie toto by aj stačilo, a, samozrejme, budem sa ďalej k tejto téme vyjadrovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi pekne vám ďakujem, milí kolegovia, ale aj milí predkladatelia, moji spolupredkladatelia, teda za rozpravu. Chcela by som ešte raz poprosiť všetkých naprieč politickým spektrom, lebo je to ozaj novela, ktorá nie je politická, o jeho podporu.
Jediné úskalie, možno ktoré v tejto novele je, že ministerstvo financií napísalo, že to bude mať nejaký, nejaký dopad na, na financie samosprávy a verejnej správy. Ja som tu počula dnes slová pána primátora, počula som tu aj slová predsedu VÚC, ktorí vlastne rozprávali samostatne, že, že vlastne by to nebol problém, pretože si myslím, že to bude absolútne minimálny finančný nárast pri rozpočtoch v týchto samosprávach alebo pri rozpočtoch štátu.
Aby som uviedla správnosť, podľa ktorého sme aj vychádzali z tejto novely, tak táto novela bola konzultovaná a bola podobným spôsobom, alebo teda doslova poviem, že bola vyňatá a vložená do tohto zákona z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a to z kolektívnej zmluvy prokurátorov a sudcov a policajtov, ktorí dneska už naozaj toto v kolektívnej zmluve majú, preto tu hovorím, že naozaj dochádza medzi ľuďmi k diskrimináciami, diskriminácii, rozdeľujeme spoločnosť, pretože sú ľudia, ktorí už majú ten jeden deň voľna, ktorí podľa mňa si ho aj zaslúžia, a naozaj tam prichádza k darovaniu 1- až 2-krát do roka, ale ako sa hovorí, maximálne môžu ísť 4-krát muži, 3-krát ženy.
Preto vás ešte raz prosím aj v mene darcov, firmy, lebo vidím, že v tejto miestnosti, aj ja som darca krvi, aj keď možno nemám žiadne ocenenie, chodím tak len sporadicky, ale keď je potreba, tak idem, preto vás chcem poprosiť aj v mene darcov, chcem vás poprosiť aj v mene tých ľudí, ktorí túto krv naozaj budú potrebovať, a vidím, aká je momentálne situácia v spoločnosti, že táto krv je nenahraditeľná nielen teraz, ale aj vždy, a zároveň aj poďakovať všetkým, ktorí zachraňujú životy, a verím, že nebudeme im ďakovať iba slovami a takto, ako sa hovorí, že tak iba do vetra rozprávať, ale verím tomu, že táto snemovňa vydá signál, že poďakovanie darcom krvi bude aj to, že dnes schválime novelu, ktorá už je bežne v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, ktorú v roku 2003 zmenil Ľudovít Kaník, ktorý zmenil aj 20 sociálnych zákonov, kde sme my museli vracať všetkým invalidné dôchodky, a naozaj boli to veľké krivdy, ktoré sme museli odstraňovať. To vie pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, skoro až 600 mil., kde rozhodol Ústavný súd, a toto bola špička v ľadovci, ktorú sme chceli na konci upraviť.
Ale ako hovorím, nie je to politická novela, poprosím všetkých, naozaj sa nejedná o veľké finančné prostriedky, pomôžme týmto ľuďom, pomôžme sami sebe, deťom a všetkým, ktorí nikdy nevedia, kedy budú odkázaní na to, aby darovaná krv týchto darcov im zachránila život.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegom za podporu a verím tomu, že táto novelizácia prejde aj spolu s koaličnými a opozičnými, a verím tomu, že tí, ktorí darujú krv na Slovensku, budú môcť mať deň voľna. Ďakujem veľmi pekne.