Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v júli roku 2003 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce č. 210/2003 Z. z., ktorá okrem iného zrušila možnosť darcom krvi, aby si mohli po darovaní krvi oddýchnuť.
Je to už 17 rokov, čo Ľudo Kaník zaviedol povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, ktorý daroval krv, pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy. Znamená to, že z práce je...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v júli roku 2003 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce č. 210/2003 Z. z., ktorá okrem iného zrušila možnosť darcom krvi, aby si mohli po darovaní krvi oddýchnuť.
Je to už 17 rokov, čo Ľudo Kaník zaviedol povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, ktorý daroval krv, pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy. Znamená to, že z práce je darca krvi uvoľnený len na počet, len na čas, kedy krv daruje, a na cestu späť do práce. Možnosť oddýchnuť si po darovaní krvi na zvyšok dňa pre zamestnancov, ktorí sa rozhodnú darovať krv, bola v § 138 Zákonníka práce zrušená.
Pri mužoch to znamená štyrikrát do roka, pretože môžu štyrikrát darovať krv, pri ženách maximálne trikrát do roka, aby sme vedeli asi, o čo sa jedná. Všetci vieme, že v realite je to určite podstatne menej, pretože máme mnoho jednorazových darcov a podobne.
Ľudovít Kaník si vyslúžil počas svojho úradovania titul sociálny netvor. Odobral invalidné dôchodky, svojej firme odpustil podlžnosti, v Sociálnej poisťovni škrtal až na kosť a celkovo ostalo po ňom iba málo dobrej roboty. Vyškrtnutie dňa na oddych pre darcov krvi bola iba špička ľadovca. Prečo to urobil? Išlo o prvoplánové líškanie sa zamestnávateľom, čo je hlboké nepochopenie spojenia sociálnych vecí, ktoré je v názve bývalého, ale aj terajšieho ministerstva. Alebo to snáď bola taká doba? Ktovie. Pôvodná úprava totiž mala svoj zmysel. Dokonca dvojitý.
V prvom rade treba povedať, že keď darujete krv, istá miera rekonvalescencie má svoj hlboký význam. Predsa je to len zásah do bežných funkcií človeka a nie každý sa s tým vyrovnáva bez problémov. Poznám viacerých ľudí, ktorí v mojom okolí chodili darovať krv, častejšie by chodili, teda ak by nečakal, ak by ich nečakal po darovaní náročný deň v práci. Sú ľudia, ktorí nemajú sedavé zamestnanie, kancelárske povolanie, a ten jeden deň na zotavenie by pre nich bol viac ako potrebný. My navyše nechceme nechať priestor pre špekulantov. My navrhujeme, ako to bolo kedysi, že 24 hodín aby sa nezasahovalo do režimu zamestnávateľov, ale iba jeden deň pracovného voľna, v ktorom by sa darovala krv.
Vysvetlím. Ak dáte, že, alebo teda v predošlej novele ešte pred rokom 2003 to bolo 24 hodín, to znamená, že by ste zasiahli do pracovného dňa z jedného dňa na druhý, ale ak, ako to upravujeme my v tejto novele, je to jeden deň, to znamená, že je jedno, v ktorom čase pôjde darca na odber, stále sa to počíta iba jeden pracovný deň.
Druhý rozmer však má aj pozitívna motivácia darcov. Sú takí, ktorí neváhajú, a krv idú darovať, lebo to cítia ako svoju ľudskú povinnosť a robia to absolútne nezištne. Darcov však máme stále málo a najmä v týchto ťažkých časoch vidíme, že rezervy sú veľmi nízke. COVID nám ukázal, aké sú rezervy nášho systému transfúznych staníc, kedy jedna kríza môže výrazne ohroziť dostatočné zásoby napriek enormnému nasadeniu ľudí, ktorí na tom pracujú. Jeden deň voľna navyše tak odstráni prekážku pre mnohých, aby išli darovať krv. Ostatne aj Červený kríž dlhodobo bubnuje na poplach, že treba viac podporiť darcov krvi. Rovnako ste si určite mnohí pozreli relácie, a hlavne spravodajské, keď o tom informovala televízia Markíza, keď o tom informovala televízia JOJ, keď o tom informovali, a budem aj citovať, Aktuality, Pravda a všetci denníky, všetky denníky, a chcem poznamenať, že aj ja, keď chodím naprieč Slovenskom, tak ma o to darcovia žiadajú. Našťastie sú aj takí zamestnávatelia, ktorí to pochopili bez zákonnej úpravy. V kolektívnych zmluvách majú nezriedka zakotvený deň voľna, navyše pri darovaní krvi. Zamestnávatelia vedia, že aj tak je z pracovníka menší úžitok, ale čoraz viac si uvedomuje aj to, že oni a ich zamestnanec robia niečo platné a dôležité pre celú spoločnosť.
Tu by som chcela spomenúť, že tento, táto novela zákona aj zosúlaďuje a práveže odstraňuje tú diskrimináciu darcov krvi, pretože napríklad si pozrime, prokurátori, sudcovia, policajti, títo to majú zakotvené v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Čiže potom, potom to majú veľké firmy. Čiže ja neviem, či sa delíme na ľudí a podľudí, ale myslím si, že krv je rovnako cenná pre každého a rovnako, rovnaký zásah do organizmu každého človeka, ak ju daruje. Ľudská krv je nesmierne cenná tekutina. Každý z nás jej má v tele 4,5 do 6 litrov. Strata pollitra krvi, lebo je..., i darovanie, nemá na nás žiadne síce zdravotné následky okrem možno krátkodobej únavy. Naopak, ak jej stratíme viac ako 1,5 litra, tak môžeme zomrieť.
Ešte možno pre zaujímavosť, na Slovensku máme najviac ľudí s krvnou skupinou A. Tú má až 42 % ľudí a, naopak, najmenej krvné skupiny AB, ktorú má iba 8 % obyvateľstva na Slovensku. Bez krvi by nebol život a bez darcov by nebola krv potrebná pri chirurgických zákrokoch, možno pomôcť pacientom, ktorí trpia život ohrozujúcimi stavmi, možno pomôcť ľuďom žiť dlhšie a s vyššou kvalitou života, ale má to tiež dôležitú úlohu - darcovstvo - v starostlivosti o matku, o dieťa. Na minulej schôdzi tu prebehla obrovská diskusia a debata o tom, ako zachrániť započatý ľudský život. Takže verím, že aj pri tomto zákone vznikne diskusia a možno aj potreba prijať ho.
V Aktualitách.sk som čítala jeden článok, kde jeden darca krvi opísal svoj príbeh, ktorý hovorí o tom, že krv už daroval viac ako 30-krát a nikdy za to nič nechcel. Musím ešte upozorniť, že mnoho našich darcov odchádza darovať plazmu a krv do zahraničia, možno tu hneď, ako sa hovorí, za kopec, pretože sú finančne za to motivovaní. Naopak, ak chcete ísť darovať krv, musíte si vybrať jeden deň dovolenky, hovorí tento darca. Jeho zamestnávateľ totiž trvá na tom, aby krv šiel darovať ešte pred začiatkom pracovnej doby a hneď sa vrátil do práce. Napriek tomu, keď mu zavolajú z transfúznej stanice, že potrebujú jeho krvnú skupinu, tak neváha, ide a odčerpá si deň dovolenky, aby mohol pomáhať.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto nie je politická novela, to je úprimná, ľudská úprava zákonu, ktorý, ktorú mnohí 17 rokov prehliadali. Kolegovia, prosím vás v mene všetkých darcov, ale aj pacientov, ktorí môžu ich krv potrebovať, doprajme spoločne ľuďom jeden deň voľna, zamestnancom deň, keď pôjdu darovať svoju krv. Možno spoločne zachránime o pár životov viac. Vráťme sa naspäť k novele, ktorá bola pred rokom 2003.
Dovoľte mi zakončiť citát, citátom pomocného biskupa, môj prejav, Mareka Forgáča, ktoré som si prečítala a zapísala ju: „Darcovia krvi doslovne darujú seba, aby zachránili zdravie a životy iných.“ A myslím si, že v tejto ťažkej dobe možno aj niektorých z nás.
Ďakujem.
Skryt prepis