Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, tento bod, ktorý tu momentálne preberáme, program stability, ja považujem za jeden najdôležitejší na tejto schôdzi, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, aby som k nemu vystúpil.
Prečo je dôležitý? Je to v podstate tak, jak povedal kolega, strednodobý dokument, ktorý sa predkladá Rade Európskej únie a je to v podstate nejaké východisko do ďalšieho rozpočtovacieho procesu a vychádza, vlastne z...
Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, tento bod, ktorý tu momentálne preberáme, program stability, ja považujem za jeden najdôležitejší na tejto schôdzi, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, aby som k nemu vystúpil.
Prečo je dôležitý? Je to v podstate tak, jak povedal kolega, strednodobý dokument, ktorý sa predkladá Rade Európskej únie a je to v podstate nejaké východisko do ďalšieho rozpočtovacieho procesu a vychádza, vlastne z takýchto čísiel približne bude vychádzať aj ministerstvo financií aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2022 a na roky 2023 a 2024.
Na rozdiel od mojich kolegov ja by som tento program nenazval programom stability, ale programom nestability. A budem sa snažiť aj vysvetliť prečo a budem reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Musím povedať, že tak ako som upozorňoval už pri prvom navyšovaní rozpočtu na rok 2020, tak myslím si, že vyrábajú sa tu na jednej strane teplovzdušné balóny, čo sa týka výdavkov. Na druhej strane, samozrejme, je to príležitosť pre pána ministra, aby sa pochválil, ako veľmi ušetril. Ale ak si pozreme napríklad rok 2020 a niekto sa trošku zahĺbil do tých čísel, tak vidíme, že výdavky štátneho rozpočtu nám enormne narastajú na jednej strane, na druhej strane pomoc, čo sa týka COVID-u za minulý rok, bola jedna z najnižších v rámci Európskej únie. A keď sa chceme teda baviť v číslach, tak aj program stability, aj štátny záverečný účet hovorí o tom, že covidové výdavky, ktoré mali dopad na ESU, boli vo výške za minulý rok len 1,5 mld. eur, čo je enormne málo a z toho aj pramení tá nespokojnosť ľudí, ktorí proste nepocítili to, čo potrebovali, a tá pomoc, to dokazuje to, že tá pomoc bola nedostatočná. Tie prvé nástrely, že budeme pomáhať 1 mld. eur mesačne boli absolútne nerealistické.
Ja by som sa možno ani nezamýšľal nad tým, keby nám stúpali výdavky, ale ja mám problém hlavne s necovidovými výdavkami, ktoré nám enormne rastú. Čiže, lebo keď si zoberieme, že v minulom roku len 1,5 mld. sme dali na covidové opatrenia, tak máme tu nárast necovidových opatrení a to sa týka aj roku 2021. Keď len porovnáme štátny rozpočet, výdavky v roku 2019, tak boli na úrovni okolo 18 mld. eur a v roku ´21 už máme výdavky 27,6 mld., teda bavíme sa o 50-percentnom náraste výdavkov. Samozrejme, nevieme, ako dopadne rok ´21, ale je jasné, že mnohé firmy aj zanikli, mnohé firmy dnes stále ešte trpia a nespamätajú sa len tak ľahko z toho, čo sa stalo, a nebude to ako šibnutím čarovného prútiku, že zajtra je všetko v poriadku. A v tej pomoci je potrebné na jednej strane pokračovať, ale ja si myslím, že čo je dôležitejšie, jasne vyčíslovať, čo ide na COVID a čo nejde na COVID. V tomto, toto je moja dosť veľká výčitka voči ministerstvu financií. A chváliť sa tým, že mali sme mať deficit najprv najprv 11 a teraz máme 6,1 %, je síce fajn, berem to ako pozitívne, ale v tom sa práve prejavuje to, že bola tá pomoc malá, ale na druhej strane nám ešte aj tak enormne rástli ostatné výdavky a to je moja najväčšia výtka. Ak by to bolo tak, že vyčíslite, že dali sme ľuďom minulý rok 6 mld., nie 1,5 mld., a vyčíslite, že to bola pomoc COVID, tak poviem, všetko je v poriadku a nebudem kritizovať tieto čísla.
Ja, mne sa nepáči to, že proste sú tu odhady, ktoré sa tu robia. Ja som to včera kritizoval aj na, aj v Národnej banke Slovenska. Sú enormné rozdiely medzi napríklad Inštitútom finančnej politiky, medzi tým, čo odhadujú ostatné inštitúcie, Národná banka, čo odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Máme tu odhady na deficit v roku 2021 na úrovni skoro 10 percent. Na druhej strane napríklad Národná banka odhaduje na úrovni okolo 6,6 mld., 6,6 percenta. Čiže obrovské rozdiely. Ja sa pýtam, ako je možné, že keď sa zostavoval, keď sa zostavoval, teda predkladal rozpočet v decembri v roku 2020 na rok ´21, tak deficit, s ktorým prišlo ministerstvo financií, bolo na úrovni 9,68 %, kedy už malo ministerstvo vedieť aspoň na nejakých 80 – 90 %, aký bude ten výsledok, a za tri mesiace príde so správou, že však hurá, máme len 6,1 %. V tomto vidím veľkú výtku voči ministerstvu financií, v odhadoch, ktoré robí.
Takisto v programe stability, keď si zobereme makrodáta. Inštitút finančnej politiky odhaduje rast na rok ´21 na úrovni 3,3 %, pričom ostatné inštitúcie hovoria skoro o 5-percentnom raste. Takže samozrejme, ak sa vychádza z rôznych údajov, ja verím, že tie odhady sa nerobia ľahko, ale je tu obrovský rozdiel a ja by som chcel možno apelovať na to, aby sa tu napríklad makrodáta, bola nejaká dohoda napríklad s Národnou bankou alebo s RRZ na tom, že makrodáta bude robiť nejaká inštitúcia na Slovensku a nebude, nebudú takéto obrovské rozdiely. Samozrejme, deficit nám mal, bol plánovaný na rok ´21 na úrovni 7,41 %. Novelou rozpočtu, kedy sa výdavky opäť navýšili o 3,4 mld, a opäť hovorím, tu sa, viete, na jednej sa hovorí o tom, ideme to dať na COVID. Ale ja sa pýtam, načo sa potom idú dávať tie ostatné miliardy tých navýšení výdavkov? Tie idú na necovid? Neviem. Čiže robí sa tu taká hra. Ja viem, že ľudia tomu veľmi nerozumejú, ale ja chcem upozorniť na to, robte analýzu toho a dávajte čísla, koľko dávate na COVID a koľko vám stúpajú ostatné výdavky štátneho rozpočtu. Považujem to za veľmi dôležité.
Musím povedať, že program stability už bol schválený 9. 5. 2021 vládou Slovenskej republiky. Prešli tri týždne, mali ste tam už zahrnutú vlastne tú novelu, navýšenie o 3,4 miliardy. Prešli tri týždne a už tento program stability mal neaktuálne čísla. Toto je veľká výtka. Vy ste poslali dokument o Európskej únii, ktorý má neaktuálne čísla, čo sa týka roku ´21 vzhľadom na to, že bol tu prijatý pozmeňujúci návrh o ďalšie navýšenie výdavkov o 350 miliónov. Toto by ste si za normálnych okolností v minulosti, keď Európska komisia prísne strážila čísla, keď aj ja som bol ministrom financií, by ste si nemohli dovoliť. Proste tu sa strieľajú miliardami, ako keby sme sa bavili o nejakých eurách a nie o miliardách, aj keď teda viem, že ľudia si ťažko predstavia, čo je to miliarda eur, koľko je to peňazí.
Na jednej strane COVID spôsobil to, že DPH sa vyberala lepšie aj vďaka online biznisu, lebo ľudia nakupovali veľa vecí online. Tam tá DPH sa vždy priznáva, tá šedá ekonomika tam je nízka. Na druhej strane musím ale vytknúť, že čo sa týka samotných, samotného, medzery DPH, pán predseda, tak tá vám stagnuje. Ja som pozeral čísla aj v štátnom záverečnom účte aj v programe stability. Nezvýšila sa vám, neznížila sa vám medzera výberu DPH, takže, samozrejme, ja budem rád, ak sa to, ak sa to zlepší.
Čo sa týka tej poznámky, že banky všetkým pomohli, tak musím povedať, včera som o tom hovoril, bankám sa odpustil odvod, banky na COVID krízu neprispeli v podstate ničím, nakoľko zo všetkého si zoberú svoje zisky. A keď si zoberete opravné položky, zlyhanosť úverov je minimálna, včera sme sa to dozvedeli. Obrovské opravné položky bánk, ktoré sú čistým ziskom, nakoľko tie riziká nie sú také vysoké, ako rátali, a keď si spočítate zisky a opravné položky, dostanete čísla, ktoré hovoria o tom, že banky neutrpeli absolútne nič a buď majú zisky úplne rovnaké, akurát sa im presunú do ďalších rokov, keď sa tieto opravné položky budú rozpúšťať. Takže to je pravda o bankách.
Takisto vlastne tie podmienky, za ktorých sa, garancií, ktoré mali akože pomôcť tým úverom, včera sme sa o tom bavili, úvery komerčných bánk boli výhodnejšie ako tie podmienky, ktoré dostávali od štátu, a mnohokrát podniky to riešili priamo komerčnými úvermi od bánk a nie so štátnymi garanciami. Viac času nemám, takže toľko a, samozrejme, ak bude diskusia, tak sa budem opäť uchádzať o slovo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
