Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, ja som v podstate, chcem vystúpiť hlavne preto, že včera sme oslavovali Deň Ústavy a práve všetky tieto tri zákony, ktoré tu dnes nejak prerokúvame, tak súvisia s Ústavou Slovenskej republiky. Z tých všetkých troch odôvodnení, ktoré hovorí, ktoré sú predložené, tak práve zákon, tento telekomunikačný zákon pre mňa bol z tých zdôvodnení asi najlepšie odôvodnený a preto som sa chcel k tomu aj vyjadriť.
Ústava Slovenskej republiky hovorí, samozrejme, o tom, čo je právny štát a preto ústavu treba dodržiavať. Chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc a štátna moc, musí ústavu dodržiavať. Štátne orgány musia konať len na základe ústavy, v jeho medziach a v rozsahu.
Chcem sa opýtať, prečo bol jeden z prvých zákonov, ktoré sme prijímali v Národnej rade, a ten, ktorý vlastne aj narazil na kontroverznosť, práve zákon, ktorý sme my nazvali takzvaný špicľovací zákon, ktorý SMER - sociálna demokracia napadol na Ústavnom súde, a kde sme našťastie uspeli? Chcem povedať, že podarilo sa nám návrh pozastaviť, jeho účinnosť, a nebol prijatý a nebol aplikovaný v praxi.
Máme tu v podstate nejaký reparát tohto zákona a keď som si pozrel aj odôvodnenie, aj som si pozrel bližšie informácie k tomuto zákonu ešte, tak musím povedať, že tých nedostatkov je viac, ako je dĺžka samotného zákona. Ten zákon má cca štyri strany, necelé štyri strany a tých nedostatkov dalo by sa vyčísliť možno aj na päť. Samotná pani prezidentka predložila cca štyri strany týchto pripomienok. Pripomeniem, z ústavy, ktorá hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní dôstojnosti v ich právach, základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Patrí sem aj právo na súkromie a, samozrejme, na rodinný život.
Právo na súkromie je veľmi delikátna vec, žijeme v digitálnej dobe a musíme si uvedomiť, že mnohí ľudia sa už hrozia toho, koľko všelijakých informácií majú samotní prevádzkovatelia, napríklad vôbec telekomunikačných zariadení, samotné rôzne sociálne siete, koľko informácií majú o ľuďoch a ako sa s týmito informáciami narába. Je tu viacero škandálov, ktoré hovoria o únikoch osobných údajov a preto sa nie je čo čudovať, že takýto zákon nie je, sa nedá prejsť len mávnutím ruky a povedať si, že však čo? Však niekto nás bude lokalizovať, bude vedieť o nás, kde sa pohybujeme, čo robíme, ako to robíme a podobne. Čiže to nie je obyčajný zákon.
Prečo sme my na Slovensku prijímali tento zákon ako prví? Čo bolo tak dôležité? Základným cieľom tohto zákona mala byť práve ochrana, ochrana pred šírením nákazlivej ľudskej choroby. To, čo budem hovoriť, tak bude, bude práve poukazovať na to, že ani analytici ani právnici nevidia v podstate nejaký spôsob, ako by tento zákon dokázal zabezpečiť základný cieľ, ktorý mal dosiahnuť.
Podobné zákony sa chceli predkladať aj v iných krajinách. Ja som nerobil nejakú hĺbkovú analýzu, na to sú možno iní povolaní, ja som ekonóm, ale poviem jeden prípad napríklad z Rakúska, kde sa začalo hovoriť o podobnom zákone, ako sme mali predložený v Národnej rade. A viete, čo urobili ľudia v Rakúsku? Poslali vládu do hája zeleného s takýmto zákonom. A ja sa pýtam, prečo na Slovensku by to malo byť úplne samozrejmé, že vy si tu niečo odhlasujete a ľudia to musia akceptovať? Ja s tým a priori nesúhlasím a musím povedať, že ochrana súkromia je aj pre mňa ako osobu jedna z najdôležitejších práv, ktoré máme. My ideme prelamovať telekomunikačné tajomstvo a tak podobne, ako aj listové tajomstvo, sú práve tie údaje, ktoré sú pre nás najcitlivejšie. Však vidíte sami, čo sa tu deje, keď sa dokazujú niektoré trestné činy, používajú sa telekomunikačné zariadenia, čo si všetko píšeme cez tie telekomunikačné zariadenia. A prečo by mal nejaký úrad, zdravotný úrad hovoriť, teda mať takéto informácie a nebyť nikým kontrolovaný? V čom ja vidím základný problém tohoto zákona, je, že my máme problém s tým, že by mohli byť tieto údaje zneužité. Hovoria o tom aj tie právne analýzy.
Pred tým, ako sa dostanem k samotným bodom, ktoré sa týkajú tohto zákona, chcem povedať, teda ozrejmiť iných a chcem povedať, že pani prezidentka Slovenskej republiky sa mediálne vyjadrovala len k zákonu o prokuratúre, že ho podá na Ústavný súd v prípade, že ho, že prelomíte jej veto. Nevyjadrovala sa k tomuto tzv. špicľovaciemu zákonu. Za klub strany SMER - sociálna demokracia chcem oznámiť, že SMER - sociálna demokracia opäť podá podanie na Ústavný súd v súvislosti s týmto zákonom. A to nielen návrh na vyslovenie nesúladu s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj návrh na okamžité pozastavenie účinnosti tohto zákona.
Čo sa týka samotného zneužitia, chcem povedať to, že na to, aby bola, bol dosiahnutý stav nejakej silnej záruky toho, že nebude tento zákon zneužitý, je potrebná kontrola, ale nie Úradu verejného zdravotníctva, ale kontrola napríklad nezávislých súdov, kontrola prípadná nezávislých inštitúcií, aby sa zabezpečila mimoriadna a vysoká úroveň ochrany a bezpečnosti obyvateľstva. A zároveň je potrebné, aby boli o tomto vyrozumené aj dotknuté osoby. V tomto zákone vy nehovoríte o tom, že budete informovať dotknutú osobu, ktorej údaje budete zbierať. My vidíme v tomto práve obrovskú možnosť zneužitia daného zákona, nakoľko nespĺňa požiadavku silných záruk proti tomuto zneužitiu. Znenie zákona bude viesť aj k aplikačným problémom, vzbudzujú pochybnosti o jeho vykonateľnosti a teda aj schopnosti dosiahnuť deklarovaný cieľ.
Problém je aj s určitosťou, keď si pozrieme, to je pár paragrafov, ktoré sú nejak napísané a hovorí, hovoria veľmi všeobecne a vágne o tom, akým spôsobom chce štát proste zasahovať do práv na súkromie, ktoré je základným ľudským právom každého občana Slovenskej republiky. Kto bude kontrolovať, čo robí štát? Však my sme tu nevedeli dopátrať ani pri tom prvom zákone, že vlastne na základe toho pôvodného zákona, čo štát robil s tým údajmi. Pýtali sme sa na to viackrát. Nikdy sme nedostali odpoveď. Nebudem hovoriť o tom chaose, ktorý vznikol na hraniciach Slovenskej republiky, ktoré si asi spomínate, kde tu niekto v podstate na kolene spravil nejakú aplikáciu a ľudia sa hromadne, zhromadili na tých hraniciach a nevedeli sa dostať do Slovenskej republiky, nakoľko táto aplikácia nefungovala.
Ďalšia vec je dôležitá, že niektoré osoby nie sú len fyzické osoby, ktoré chcete kontrolovať. Sú to aj právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi SIM-kariet, ktorými, ktoré v podstate majú byť kontrolované. Vy chcete pokutovať každého, kto poruší tento zákon, do sumy až 5 000 eur. Samozrejme, musí byť jasné, koho chcete pokutovať. Keď si zoberiete v niektorých prípadoch, napríklad otec rodiny je v podstate vlastníkom piatich - štyroch SIM-kariet za svojich rodinných príslušníkov. Nebudem hovoriť o tom, že niektorými vlastníkmi SIM-kariet sú právnické osoby, ktoré poskytnú tieto zariadenia rôznym ľuďom a musíte jasne vedieť identifikovať, kto vlastne ten samotný mobil alebo to mobilné zariadenie používa.
Určite ste sa viacerí pýtali svojich známych, keď sa vrátili z dovolenky, čo urobia. Pôjdete do karantény? Nepôjdete? A sú aj prípady, keď ľudia povedia, že ja nič nepoviem, ja zostanem, zostanem prípadne doma, alebo som na karanténe, zostanem doma a že, jak to zabezpečíš? Jak si povieš? No nechám mobil doma a je to vybavené. Takýmto spôsobom sa tento zákon dá obchádzať. A ja chcem vidieť, aká bude vykonateľnosť samotného zákona.
Nebudem hovoriť o tom, že mnohé zariadenia sa nachádzajú v prihraničných oblastiach, kde sa vám môže stať, a to je úplne bežné, napríklad keď prídete do Devína, tak máte signál z Rakúska a telefonujete v podstate cez rakúske siete, že sa tvárite, že ste v zahraničí. Čo budete potom týchto ľudí sledovať? Pritom boli na slovenskom území. Stávajú sa opačné prípady. Slovenský občan je v Rakúsku a môže sa tváriť, že je napríklad na Slovensku, lebo je prihlásený na VTS-ku na Slovensku. Čiže to sú tie neurčité, neurčité situácie, ktoré v tomto zákone absolútne ste nijako nepodchytili.
Ako chcete urobiť priestupkové konanie voči týmto ľuďom? Ako ich chcete pokutovať? To bude opäť len chaos na chaos, ktorý tu predvádza táto vláda permanentne.
Chcem povedať, že, za mňa chcem zopakovať, zákon, nebudem sa tu dlho nejak predierať tým samotným zákonom, je to pár, pár nejakých vyjadrení. Ale poviem otvorene, že reparát ste nezvládli. Nemôže byť zákon, ktorý má tri a pol strany a sú k nemu pripomienky na štyri strany, ktoré každá jedna je relevantná. Toto nie je dobrý reparát a ja osobne si vážim svoje súkromie, vážim si svoju slobodu. A myslím, že každý slovenský občan si ju váži. A ja budem robiť všetko pre to, aby sme ochránili ich záujmy. A ja predpokladám, že takýto podobný cieľ máte aj vy.
Ale opäť sa vraciam k Ústave Slovenskej republiky, to, čo som hovoril na začiatku. Ak si vážite všetci ústavu, tak musíte sa zaoberať týmito vecami. A nie je to len o tom, že máte 95 poslancov, vy si tu prelomíte čokoľvek a potom necháte na Ústavný súd, nech to rozhodne. Ja sa teším, že tu máme Ústavný súd, lebo si neviem predstaviť, že sú niektoré zákony, ktoré prechádzajú Národnou radou, ktoré sú absolútne podľa mňa v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že Ústavný súd je jediná inštancia, ktorá to ešte vie zastaviť. Ja pevne verím, že toto, čo ste tu natvorili, že ten špicľovací zákon dva, ktorý ste navrhli, bude Ústavným súdom zastavený.
Na záver len zopakujem to, čo som už povedal, že SMER - sociálna demokracia podá opäť podanie na Ústavný súd, kde nielen návrh, nebude to len návrh na vyslovenie nesúladu s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj návrh na okamžité pozastavenie účinnosti zákona. Pevne verím, že tento zákon neuzrie nikdy svetlo sveta.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
