Ďakujem pekne. Takže skoro pred prázdnou sálou, tak môžem si tu dať na úvod trošku rozcvičku. Dobre, čiže poďme k programovému vyhláseniu tejto vlády, ktorý si nazvali Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia.
Najprv by som sa asi vyjadril k tomu, že títo páni za mojím chrbtom, ktorí predstavujú vládu pani Čaputovej alebo teda priestor pani Čaputovej, sú v podstate ľudia, ktorých si ona vybrala, a za mňa môžem povedať, myslím si, že je to predstava prezidentky Čaputovej o tom, ako má vyzerať vláda v budúcnosti. Napriek tomu teda, že povedala, že sa nezúčastnia politického nejakého zápasu, nebudú síce na kandidátkach niektorých politických strán, predpokladám teda hlavne Progresívneho Slovenska, ale určite sa možno niektorí z nich budú uchádzať, ak by teda Progresívne Slovensko v budúcnosti víťazilo vo voľbách, tak sa budú uchádzať možno o tieto posty, hlavne teda v exekutíve.
Čo sa mňa týka, tento dokument, v podstate programové vyhlásenie vlády preto ja považujem za dokument, ktorý viac-menej stelesňuje to, čo by tu nastalo potom ako by sa Progresívne Slovensko a nejaký zlepenec piatich možno strán, ktoré sa dajú dokopy, ako by vyzerala v podstate predstava o tom, kam sa bude uberať Slovensko v ďalších rokoch.
Môžem povedať jednu vec, že ja si myslím, že táto vláda pani Čaputovej nemala vôbec vzniknúť. Ja som mal nedávno stretnutie s jedným veľvyslancom, a nebola to žiadna postkomunistická krajina, bola to krajina, v ktorej vládne trhové hospodárstvo, a teda keď sme sa bavili o tom, že vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera padla v podstate 15. decembra minulého roku, tak v nemom úžase, že ako je možné, že v nejakej krajine, ktorá je demokratická, dokážeme 11 mesiacov tu mať nejaké pofidérne vlády, ktoré v podstate nemajú ani podporu ľudí na Slovensku a v podstate nemajú podporu ani dokonca v parlamente. Prečo nemala táto vláda vzniknúť? No preto, lebo v normálnych demokratických krajinách, ak padne vláda, tak pozrime si príklad napríklad Španielska, Talianska, tak behom 2-3 mesiacov sú vyhlásené ďalšie voľby. Na Slovensku je to inak a ja poviem jednu vec. Mňa udivuje, že pani prezidentka dovolila stav, aby sme tu mali 11 mesiacov, nemali tu vlastne legitímnu vládu. Toto myslím si, že nie je dobrý obraz toho, ako by malo Slovensko do budúcna vyzerať. Predčasné voľby mali byť čím skôr, mohli byť ešte na jar, mohli byť do tej prvej polovičky tohto roku, tak ako avizovala pani prezidentka. Nestalo sa tak. Považujem to za veľkú chybu.
Preto aj poviem otvorene, vláda za mojím chrbtom nemá v podstate zatiaľ legitimitu parlamentu a myslím si, že ju ani nezíska. No sám by som bol veľmi, veľmi prekvapený, ak by politici chceli nejakým spôsobom odovzdať svoje právomoci práve vláde, ktorá nevznikla z nejakých parlamentných volieb. Práve za toto mali byť tie predčasné voľby čím skôr. Legitimita je veľmi dôležitá a ja si nemyslím, že parlament v tejto situácii by mal odovzdať plné právomoci vláde pána Ódora, pani Čaputovej, vzhľadom na to, že sa tu riešia aj vzhľadom na konflikt na Ukrajine, vzhľadom na rôzne témy ako je azylová politika, dôležité témy, ktoré, ktoré my nechceme odovzdať ako politici nejakej dočasnej vláde, ktorá tu rozhodne o niečom. Tým sa my tu budeme v podstate riadiť potom ďalšie roky. Ja viem, že každý povie, však tie procesy len začali, však len debatujeme. Viete, ale to sú tie salámové metódy. Začnime hovoriť o kvalifikovanej väčšine napríklad pri hlasovaní v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii a máme problém, ktorý nebudeme vedieť do budúcna riešiť. To sa pomaličky takto seká salámovo, až na konci príde rozhodnutie. Príde rozhodujúce hlasovanie a máme problém na streche.
Čo sa týka migračnej politiky, jednoznačne my sme proti migračným kvótam a určite nebudeme podporovať nejaké, nejakú veľkú solidaritu v prerozdeľovaní migrantov. Toto, myslím, že na Slovensku si neželá nikto. Ochrana hraníc, takisto migrácia je dôležitá téma. Ak nefunguje tá schengenská hranica, môžme im, samozrejme, tým krajinám, ktoré tú schengenskú hranicu majú, môžme im pomáhať, ale na druhej strane, ak to nefunguje, tak musíme si pomôcť sami, musíme ochraňovať vlastné štátne hranice.
Čo sa týka samotného dokumentu programového vyhlásenia vlády, ja som si ho prečítal s plnou vážnosťou, samozrejme. Mňa zarážajú niektoré, niektoré veci, ktoré sa tam nachádzajú. Hovorí sa tu napríklad, že sa bude pokračovať v pozitívnych trendoch, ktoré už boli naštartované. Tak ja sa pýtam, aké pozitívne trendy tu naštartovala Hegerova, Matovičova vláda. Veľa sa tu hovorí o rôznych reformách, ktoré ja mnohé nepovažujem za reformy, a keď si prelistujem tie počiatočné strany tohto dokumentu, tak sa hovorí veľa o pomoci marginalizovaným skupinám, o boji s hybridnými hrozbami ako keby to bola tá najväčšia hrozba na Slovensku. A v tejto pasáži si dovolím upozorniť napríklad na to, že sa hovorí o nedostatočnom dôraze na kritické myslenie. Viete, tu sa veľakrát, ja teda mám rád kritické myslenie, mám rád dokonca vedu a mnohokrát sa zamýšľam nad mnohými vecami, ale ak teda kritickým myslením je to, že budete si myslieť to, čo my chceme, aby ste si mysleli, tak to ja nepovažujem za kritické myslenie. Toto si myslím, že je veľmi nebezpečné pre akúkoľvek spoločnosť a takisto, ak sa potiera iný názor na Slovensku, takisto to považujem za nebezpečné.
O mimovládkach sa nebudem vyjadrovať, to tu moji kolegovia veľmi, veľmi detailne rozobrali, ale ja sa chcem presunúť v podstate k dokumentu, ktorý hovorí o tých peniazoch, ktoré nerastú na stromoch. To sa bavíme o verejných financiách. To, čo postrádam v tomto dokumente, sú tie základné problémy, ktoré treba riešiť na Slovensku. Sú tu jednovetové zmienky o tom, že treba riešiť zdražovanie, ale zdražovanie je oveľa komplexnejší problém. Všetci sa chvália, že však máme priemernú mzdu okolo 1 300, vyše 1 300 eur. Len nikto nepovie o tom, že z tých 1 300 eur v nomináli už 30 % tí ľudia počas dvoch rokov v podstate stratili. Takže toto je veľký problém a kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva výrazne, výrazne klesá.
Čo sa týka úspor domácností, tak v Čechách úspory domácností rastú a na Slovensku takto klesajú. Ľudia sú neni schopní ušetriť zo svojich zárobkov ani 100 eur mesačne. To je veľký problém, ľudia sa prepadávajú do chudoby, máme tu, my sme v podstate druhá najchudobnejšia krajina v Európskej únii a, tak ako už tu bolo, myslím, povedané, nie sú to výmysly moje, nie sú to možno výmysly ani pána Ódora, ale sú to priamo podložené informácie z Eurostatu a z ostatných inštitúcií, ktoré sa tým zaoberajú. Podľa iných inštitúcií máme, takisto sme, sme štvrtá krajina s najhorším podnikateľským prostredím vôbec na svete. To sa nebavím ani o eurozóne, ani o Európskej únii. Životná úroveň stále klesá a táto vláda, ktorá sedí za mnou, hovorí o tom, že poďme adresne pomáhať. Tak ja sa pýtam, čo to znamená adresne pomáhať, ak možno viac ako polovica alebo možno dve tretiny obyvateľstva na Slovensku majú problémy vôbec vyžiť. Čo je teda adresná pomoc? Idete pomôcť 10-tisíc ľuďom, 100-tisíc ľuďom, 200-tisíc alebo 3 miliónom? Toto je podstatná otázka.
My vravíme, a dovolím si povedať, s jedným súhlasím, aj keď teda niekedy viac hovoríte kriticky ako píšete, lebo v tomto dokumente ja veľkú kritiku teda Hegerovej, Matovičovej vlády neviem nájsť, tak zadlženie Slovenskej republiky sa skutočne zvýšilo, ja si pamätám, dlh Slovenskej republiky v roku 2019 bol 45 miliárd a dnes máme niekde okolo 63 miliárd. Takže bavíme sa o 23 miliardách, ten bude ešte tento rok stúpať a keď sa tu niekto chváli rokom 2022, všetky problémy z roku 2022 sa presúvajú do roku 2023. Vzhľadom na to, že všetci ekonómovia aj premiér, aj minister financií sú ekonómovia, analytici, vedia, že tie výdavky, ktoré nám prídu, niektoré výdavkové tituly infláciu, inflácia dobehne až v nasledovných obdobiach a tým sa presúvajú tie záťaže na ďalšie krajiny. Pozrel som si včera analýzu, myslím, IFP to vydalo, tabuľku, kde Slovenská republika má najvyšší deficit z celej Európskej únie (6,3 %) a očakáva sa, že dlh Slovenskej republiky bude naďalej rásť a prekročí opäť 60-percentnú hranicu.
Čo sa týka tej efektivity vynakladania peňazí, no musím povedať, že ja som teda s efektivitou bývalej vlády nebol absolútne spokojný, som to kritizoval. Pozrime sa na tie, miliarda na plošné testovanie, to sú obrovské peniaze. Viete, ja mám pocit ako keď ja som bol ministrom financií, keď sme sa bavili, že vieme nájsť 10 miliónov niekde, tak dneska tých 10 miliónov sa hovorí 100 miliónov. My sme hovorili, že ideme hľadať niekde 20 miliónov, dneska je to 200 miliónov. A keby sme hovorili o 100 miliónoch, tak dneska sú to miliardy. Miliarda neni problém na Slovensku podľa niekoho. Chcem upozorniť, že aj štátny rozpočet v roku 2019 mal výdavky asi 18 miliárd a v tomto roku sa nachádzame na úrovni dvojnásobku, 35 miliárd. A ja hovorím jedno, áno, efektivita musí byť, ale musí byť všade. Nemôže to byť o tom, čo hovorí táto vláda v dokumente programové vyhlásenie vlády. Vy hovoríte, že poďme šetriť, poďme si uťahovať opasky a to uťahovanie opaskov, ja, ja hovorím, je vďaka tej predchádzajúcej vláde, ktorá tu bola. Na jednej strane napríklad strana SaS hovorí o tom, poďme znižovať dane, ale nepovie o tom, ako máme zabezpečiť zdravotníctvo, sociálne veci a napríklad školstvo a ostatné služby, ktoré musí štát poskytovať.
Vy hovoríte o tom, že v podstate poďme na jednej strane zvyšovať efektivitu, ale na druhej strane hovoríte o tom, že treba vyriešiť, treba vyriešiť obranyschopnosť vzdušného priestoru na Slovensku. Ja som sa zamýšľal nad tým, aké prirovnanie povedať o tom, jak sme poslali S-300 na Ukrajinu, tak ma napadlo také prirovnanie, že my sme mali v podstate také zánovné a veľmi slušne jazdiace auto S-300 a niekto za nami prišiel a povedal, no viete čo, vy to svoje dobré auto, ktoré ste používali roky, pošlite ho na tú Ukrajinu a my vám požičiame, nie darujeme, požičiame tri mercedesy za 100-tisíc euro. A my sme na toto kývli. Poslali sme takto migy na Ukrajinu, super. No a potom vám niekto povie, viete čo, ale ja tie dva mercedesy, čo som ti požičal, musím si ich zobrať naspäť a za chvíľu budem potrebovať aj ten tretí mercedes. A ja poviem, ježišmária, však ja nemám auto, však nemám na čom jazdiť. A on mi povie, no výborne, neni problém, tak mi ti ten jeden mercedes za 100-tisíc euro predáme. Toto je naša efektivita a to je vlastne v určitom zmysle napísané aj v tomto dokumente medzi riadkami. Môže to človek hľadať.
Čiže na zbrojenie nie je problém a neviem teda, čo je cieľom tejto vlády, že či teda na zbrojenie sa idú dať 2 % HDP alebo viac ako 2 % HDP. Ja chcem upozorniť na jednou vec, v roku 2019 HDP bolo na úrovni asi 93 miliárd a v tomto roku má dosiahnuť 122 miliárd, ale nie vďaka tomu, že nám rastie ekonomika vďaka predchádzajúcej vláde, vďaka inflácii. Inflácia nafúkla HDP. A tak ako sa v minulosti, minulo poviem, ak by sme zobrali 2 % z roku 2019, bolo to 1,8 miliardy, no dneska je to už 2,4 miliardy, čiže o 600 miliónov viac. Viete, a tu sa stovkami miliónov hádže, že však neni problém, tak si kúpime Patriot za miliardu, hej, ale potom budeme hovoriť o tom, čo je v tomto dokumente uťahovania opaskov, kde teda vláda hovorí, že ideme pomáhať s energiami. Ale ako idete pomáhať s energiami, keď hovoríte, že vlastne pomáhať s energiami budete len tým adresným skupinám ľudí. Koľko je to ľudí, ktorým chcete pomôcť? Vlastne zredukujete tú pomoc tým ľuďom a ja chápem, že je to náklad, je to nápor na verejné financie, ale treba jasne zadefinovať, komu chcete do budúcna s energiami pomáhať a komu nie.
Ale na druhej strane, za mňa môžem povedať jednu vec, prečo tu máme aj problémy s energiami, no lebo sme zakceptovali absolútne všetky sankcie, ktoré sa tu uvalili na Rusko, a ja neschvaľujem ani agresiu, ani žiadny útok na Ukrajinu, ale na druhej strane prečo, prečo my sa nesprávame tak, že ekonomicky si povieme, dobre, tak budeme brať ten ekologický potrubný plyn za nejakých podmienok, mohol by byť nejaký lacnejší o 30 %, mohli sme na tom zarábať, ale nie, my budeme kupovať LNG, ktoré nie je ekologické, ale máte, celý tento dokument je prešpikovaný o tom, ako ideme podporovať zelenú ekonomiku a všetko ostatné. LNG tanker za sebou ťahá jednu, jeden Mount Everest CO2, o ktorom toľko hovoríte, jeden Mount Everest, a to je len jeden, o ktorom hovorím. Obrovské úniky plynu pri zmrazovaní do týchto tankerov, to je ekologické? To nie je ekologické. Čiže hľadajme riešenia, ako urobiť prístupnými energie a nie ako, ako v podstate mať ešte zvýšený dopad na životné prostredie.
Slovenská republika nepotrebuje Vipery, Slovenská republika potrebuje pomoc ľuďom so zdražovaním, potrebujeme pomôcť slovenským občanom s hypotékami. A bavíme sa, my sme vyzvali aj banky, aby sme sa odborne bavili, zatiaľ teda nemám pozitívny odkaz, že by sme sa o tom išli baviť, ale vláda by sa mala zaoberať dopadom hypoték a refixácií, ktoré nastanú v ďalších rokoch, na ľudí na Slovensku. A to sa bavíme o stovkách tisíc domácností, ktorých to postihne. Ja som na, od pána Viskupiča, nemáme ho tu, počúval, počúval na výbore, že však to je všetko predvídateľné, však neni problém. A pred tým päť minút mu guvernér Národnej banky rozprával o tom, ako sa zmenila situácia, že z mínusových úrokov zrazu sme na 3,5 %, 3,75 % úrokov ECB. A to sa stalo z roka na rok. A tí, čo si zobrali tie hypotéky tri roky dozadu, dnes ich refixujú a zrazu zistia, že z 1 % platenia úrokov budú mať možno 4, možno 5. A čo sa stane? No jeho úver sa zdraží asi o 70 %. A táto vláda, a na to som dostal odpoveď, však tu máme inflačný nárast miezd. Ale nárast miezd môže byť inflačný možno o 10 % alebo o, myslím, že 7 %. Tak sa pýtam, keď tie hypotekárne úvery vám zdražia o 70 a väčšina si nabrala tie úvery, lebo vedeli, že majú príležitosť si kúpiť vlastné bývanie, lebo Slováci chcú mať vlastné bývanie, tak týmto ľuďom nastanú obrovské problémy. Zdraží sa im tá hypotéka o možno, možno 200, 300, 400, 500 eur a to môže byť pre nich likvidačné. S týmto musí vláda pomáhať na Slovensku.
Treba vyriešiť zdravotníctvo, hej. Jedna vec, a to je možno výtka k tomu dokumentu, vy ste si tu napísali všetko možné, dokonca poďme zmeniť daňový mix, je síce ako strednodobé opatrenie, to sa tu nepodarilo za roky vyriešiť. Ja som za, aby sa to urobilo, ale musíte mať aj zvolenie ZMOS-u a všetkých ostatných, ktorých sa to napríklad dotýka.
No a ešte jedna správa pre Slovensko, keď si pozrete ten, ten, tú časť o tom strome, tak hovoríte o tom, a to je vlastne tá filozofia, ktorú tu bude raziť aj budúca Čaputovej vláda, ak teda by sa dostalo Progresívne Slovensko k moci. Musí sa prehodnocovať zdanenie spotreby, zdanenie majetku, zdanenie negatívnych externalít. Bavili sme aj o tom na finančnom výbore, pán minister financií jasne povedal, že áno, musíme sa zaoberať možno zvyšovaním daní z nehnuteľností, budeme sa baviť o dani spotreby. Spotreba je aj DPH. Tak ja neviem, táto vláda plánuje zvýšiť DPH alebo, alebo spotrebné dane? Negatívne externality, no dobre, tak áno, vy ste takí zelení, urobíte, samozrejme, nejaké CO2 dane, budeme platiť aj, neviem, za to, že dýchame vzduch, aj za to sa tu bude za chvíľu platiť na Slovensku, lebo takí sme zelení. Ale LNG tankery nikomu nevadia, nikomu.
Čiže je tu správa, že po zdevastovaní ekonomiky budeme si uťahovať opasky, že sa budú možno zvyšovať dane, čiže to je to, čo sa stane, ak sa tu dostane k moci budúca vláda. Ja hovorím jedno, konsolidácia je potrebná, ale musí byť postupná a nebude to vôbec ľahké. Obrovský dlh, ktorý sa tuná naakumuloval, vôbec skrotiť bude obrovský problém a myslím si, že toto bude najväčší, najväčšia výzva budúcej vlády.
Ale chcem povedať, tá vláda musí vzniknúť z predčasných volieb, musí vzniknúť legitímne, musí dostať mandát ľudí a vláda, ktorá sedí za mojím chrbtom, tento mandát nemá a nemá legitimitu, a preto SMER – sociálna demokracia určite nezahlasuje za programové vyhlásenie vlády a bude proti tomuto programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem pekne.
