Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Takže skoro pred prázdnou sálou, tak môžem si to dať na úvod trošku rozcvičku. Dobre, čiže poďme k programovému vyhláseniu tejto vlády, ktorý si nazvali „Len spoločne môžme čeliť výzvam 21. storočia".
Najprv by som sa asi vyjadril k tomu, že títo páni za mojim chrbtom, ktorí predstavujú vládu pani Čaputovej alebo teda priestor pani Čaputovej, sú v podstate ľudia, ktorých si ona vybrala, a za mňa môžem povedať myslím si, že je to predstava prezidentky Čaputovej o tom, ako má vyzerať vláda v budúcnosti. Napriek tomu teda, že povedala, že sa nezúčastnia politického nejakého zápasu, nebudú síce na kandidátkach niektorých politických strán, predpokladám teda hlavne Progresívneho Slovenska, ale určite sa možno niektorí z nich budú uchádzať, ak by teda Progresívne Slovensko v budúcnosti víťazilo vo voľbách, tak sa budú uchádzať možno o tieto posty, hlavne teda v exekutíve. Čo sa mňa týka, tento dokument v podstate programové vyhlásenie vlády preto ja považujem za dokument, ktorý viac-menej stelesňuje to, čo by tu nastalo potom ako by sa Progresívne Slovensko a nejaký zlepenec piatich možno strán, ktoré sa dajú dokopy, ako by vyzerala v podstate predstava o tom, kam sa bude uberať Slovensko v ďalších rokoch.
Môžem povedať jednu vec, že ja si myslím, že táto vláda pani Čaputovej nemala vôbec vzniknúť. Ja som mal nedávno stretnutie s jedným veľvyslancom a nebola to žiadna postkomunistická krajina. Bola to krajina, v ktorej vládne trhové hospodárstvo, a teda keď sme sa bavili o tom, že vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera padla v podstate 15. decembra minulého roku, tak v nemom úžase, že ako je možné, že v nejakej krajine, ktorá je demokratická, dokážeme 11 mesiacov tu mať nejaké pofidérne vlády, ktoré v podstate nemajú ani podporu ľudí na Slovensku a v podstate nemajú podporu ani dokonca v parlamente. Prečo nemala táto vláda vzniknúť? No preto, lebo v normálnych demokratických krajinách, ak padne vláda, tak pozrime si príklad napríklad Španielska, Talianska, tak behom 2-3 mesiacov sú vyhlásené ďalšie voľby. Na Slovensku je to inak a ja poviem jednu vec. Mňa udivuje, že pani prezidentka dovolila stav, aby sme tu mali 11 mesiacov, nemali tu vlastne legitímnu vládu. Toto myslím si, že nie je dobrý obraz toho, ako by malo Slovensko do budúcna vyzerať. Predčasné voľby mali byť čím skôr, mohli byť ešte na jar, mohli byť do tej prvej polovičky tohto roku, tak ako avizovala pani prezidentka. Nestalo sa tak. Považujem to za veľkú chybu.
Preto aj poviem otvorene, vláda za mojim chrbtom nemá v podstate zatiaľ legitimitu parlamentu a myslím si, že ju ani nezíska. No sám by som bol veľmi, veľmi prekvapený, ak by politici chceli nejakým spôsobom odovzdať svoje právomoci práve vláde, ktorá nevznikla z nejakých parlamentných volieb. Práve za toto mali byť tie predčasné voľby čím skôr. Legitimita je veľmi dôležitá a ja si nemyslím, že parlament v tejto situácii by mal odovzdať plné právomoci vláde pána Ódora, pani Čaputovej, vzhľadom na to, že sa tu riešia aj vzhľadom na konflikt na Ukrajine, vzhľadom na rôzne témy ako je azylová politika, dôležité témy, ktoré, ktoré my nechceme odovzdať ako politici nejakej dočasnej vláde, ktorá tu rozhodne o niečom. Tým sa my tu budeme v podstate riadiť potom ďalšie roky. Ja viem, že každý povie, však tie procesy len začali, však len debatujeme. Viete, ale to sú tie salámové metódy. Začnime hovoriť o kvalifikovanej väčšine napríklad pri hlasovaní v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii a máme problém, ktorý nebudeme vedieť do budúcna riešiť. To sa pomaličky takto seká salámovo, až na konci príde rozhodnutie. Príde rozhodujúce hlasovanie a máme problém na streche.
Čo sa týka migračnej politiky jednoznačne my sme proti migračným kvótam a určite nebudeme podporovať nejaké, nejakú veľkú solidaritu v prerozdeľovaní migrantov. Toto myslím, že na Slovensku si neželá nikto. Ochrana hraníc, takisto migrácia je dôležitá téma. Ak nefunguje tá schengenská hranica, môžme im, samozrejme, tým krajinám, ktoré tú schengenskú hranicu majú, môžme im pomáhať, ale na druhej strane, ak to nefunguje, tak musíme si pomôcť sami, musíme ochraňovať vlastné štátne hranice.
Čo sa týka samotného dokumentu programového vyhlásenia vlády, ja som si ho prečítal s plnou vážnosťou, samozrejme. Mňa zarážajú niektoré, niektoré veci, ktoré sa tam nachádzajú. Hovorí sa tu o napríklad, že sa bude pokračovať v pozitívnych trendoch, ktoré už boli naštartované. Tak ja sa pýtam, aké pozitívne trendy tu naštartovala Hegerova, Matovičova vláda. Veľa sa tu hovorí o rôznych reformách, ktoré ja mnohé nepovažujem za reformy a keď si prelistujem tie počiatočné strany tohto dokumentu, tak sa hovorí veľa o pomoci marginalizovaným skupinám, o boji s hybridnými hrozbami, ako keby to bola tá najväčšia hrozba na Slovensku a v tejto pasáži si dovolím upozorniť napríklad na to, že sa hovorí o nedostatočnom dôraze na kritické myslenie. Viete, tu sa veľakrát, ja teda mám rád kritické myslenie, mám rád dokonca vedu a mnohokrát sa zamýšľam nad mnohými vecami, ale ak teda kritickým myslením je to, že budete si myslieť to, čo my chceme, aby ste si mysleli, tak to ja nepovažujem za kritické myslenie. Toto si myslím, že je veľmi nebezpečné pre akúkoľvek spoločnosť a takisto, ak sa potiera iný názor na Slovensku, takisto to považujem za nebezpečné.
O mimovládkach sa nebudem vyjadrovať, to tu moji kolegovia veľmi, veľmi detailne rozobrali, ale ja sa chcem presunúť v podstate k dokumentu, ktorý hovorí o tých peniazoch, ktoré nerastú na stromoch. To sa bavíme o verejných financiách. To, čo postrádam v tomto dokumente, sú tie základné problémy, ktoré treba riešiť na Slovensku. Sú tu jednovetové zmienky o tom, že treba riešiť zdražovanie, ale zdražovanie je oveľa komplexnejší problém. Všetci sa chvália, že však máme priemernú mzdu okolo 1300, vyše 1 300 eur. Len nikto nepovie o tom, že z tých 1 300 eur v nominály už 30 % tí ľudia počas dvoch rokov v podstate stratili. Takže toto je veľký problém a kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva výrazne, výrazne klesá. Čo sa týka úspor domácností, tak v Čechách úspory domácností rastú a na Slovensku takto klesajú. Ľudia sú neni schopní ušetriť zo svojich zárobkov ani 100 eur mesačne. To je veľký problém, ľudia sa prepadávajú do chudoby, máme tu, my sme v podstate druhá najchudobnejšia krajina v Európskej únii a, tak ako už tu bolo myslím povedané, nie sú to výmysly moje, nie sú to možno výmysly ani pána Ódora, ale sú to priamo podložené informácie z Eurostatu a z ostatných inštitúcií , ktoré sa tým zaoberajú. Podľa iných inštitúcií máme, takisto sme, sme štvrtá krajina s najhorším podnikateľským prostredím vôbec na svete. To sa nebavím ani o eurozóne ani o Európskej únii. Životná úroveň stále klesá a táto vláda, ktorá sedí za mnou, hovorí o tom, že poďme adresne pomáhať. Tak ja sa pýtam, čo to znamená adresne pomáhať, ak možno viac ako polovica alebo možno dve tretiny obyvateľstva na Slovensku majú problémy vôbec vyžiť. Čo je teda adresná pomoc? Idete pomôcť 10-tisíc ľuďom, 100-tisíc ľuďom, 200-tisíc alebo 3 miliónom? Toto je podstatná otázka. My vravíme a dovolím si povedať, s jedným súhlasím, aj keď teda niekedy viac hovoríte kriticky ako píšete, lebo v tomto dokumente ja veľkú kritiku teda Hegerovej, Matovičovej vlády neviem nájsť, tak zadlženie Slovenskej republiky sa skutočne zvýšilo, ja si pamätám dlh Slovenskej republiky v roku 2019 bol 45 miliárd a dnes máme niekde okolo 63 miliárd. Takže bavíme sa o 23 miliardách, ten bude ešte tento rok stúpať a keď sa tu niekto chváli rokom 2022, všetky problémy z roku 2022 sa presúvajú do roku 2023. Vzhľadom na to, že všetci ekonómovia aj premiér, aj minister financií sú ekonómovia, analytici, vedia, že tie výdavky, ktoré nám prídu, niektoré výdavkové tituly infláciu, inflácia dobehne až v nasledovných obdobiach a tým sa presúvajú tie záťaže na ďalšie krajiny. Pozrel som si včera analýzu, myslím, IFP to vydalo, tabuľku, kde Slovenská republika má najvyšší deficit z celej Európskej únie 6,3 % a očakáva sa, že dlh Slovenskej republiky bude naďalej rásť a prekročí opäť 60 % hranicu.
Čo sa týka tej efektivity vynakladania peňazí, no musím povedať, že ja som teda s efektivitou bývalej vlády nebol absolútne spokojný, som to kritizoval. Pozrime sa na tie, miliarda na plošné testovanie, to sú obrovské peniaze. Viete, ja mám pocit ako keď ja som bol ministrom financií, keď sme sa bavili, že vieme nájsť 10 miliónov niekde, tak dneska tých 10 miliónov sa hovorí 100 miliónov. My sme hovorili, že ideme hľadať niekde 20 miliónov, dneska je to 200 miliónov. A keby sme hovorili o 100 miliónoch, tak dneska sú to miliardy. Miliarda neni problém na Slovensku podľa niekoho. Chcem upozorniť, že aj štátny rozpočet v roku 2019 mal výdavky asi 18 miliárd a v tomto roku sa nachádzame na úrovni dvojnásobku 35 miliárd. A ja hovorím jedno, áno, efektivita musí byť, ale musí byť všade. Nemôže to byť o tom, čo hovorí táto vláda v dokumente programové vyhlásenie vlády. Vy hovoríte, že poďme šetriť, poďme si uťahovať opasky a to uťahovanie opaskov ja, ja hovorím je vďaka tej predchádzajúcej vláde, ktorá tu bola. Na jednej strane napríklad strana SaS hovorí o tom, poďme znižovať dane, ale nepovie o tom, ako máme zabezpečiť zdravotníctvo, sociálne veci a napríklad školstvo a ostatné služby, ktoré musí štát poskytovať.
Vy hovoríte o tom, že v podstate poďme na jednej strane zvyšovať efektivitu ale na druhej strane hovoríte o tom, že treba vyriešiť, treba vyriešiť obranyschopnosť vzdušného priestoru na Slovensku. Ja som sa zamýšľal nad tým, aké prirovnanie povedať o tom, jak sme poslali S300 na Ukrajinu, tak ma napadlo také prirovnanie, že my sme mali v podstate také zánovné a veľmi slušne jazdiace auto S300 a nikto za nami prišiel a povedal, no viete čo, vy to svoje dobré auto, ktoré ste používali roky, pošlite ho na tú Ukrajinu a my vám požičiame, nie darujeme, požičiame tri mercedesy za 100-tisíc euro. A my sme na toto kývli. Poslali sme takto migy na Ukrajinu, super. No a potom vám niekto povie, viete čo, ale ja tie dva mercedesy, čo som ti požičal, musím si ich zobrať nespäť a za chvíľu budem potrebovať aj ten tretí mercedes. A ja poviem, ježišmária, však ja nemám auto, však na nemám na čom jazdiť. A on mi povie no výborne, neni problém tak mi ti ten jeden mercedes za 100-tisíc euro predáme. Toto je naša efektivita a to je vlastne v určitom zmysle napísané aj v tomto dokumente medzi riadkami. Môže to človek hľadať.
Čiže na zbrojenie nie je problém a neviem teda, čo je cieľom tejto vlády, že či teda na zbrojenie sa idú dať 2 % HDP alebo viac ako 2 % HDP. Ja chcem upozorniť na jednou vec, v roku 2019 HDP bolo na úrovni asi 93 miliárd a v tomto roku má dosiahnuť 122 miliárd, ale nie vďaka tomu, že nám rastie ekonomika vďaka predchádzajúcej vláde a vďaka inflácii. Inflácia nafúkla HDP. A tak ako sa v minulosti, minulo poviem, ak by sme zobrali 2 % z roku 2019, bolo to 1,8 miliardy, no dneska je to už 2,4 miliardy čiže o 600 miliónov viac. Viete a tu sa stovkami miliónov hádže, že však neni problém tak si kúpime Patriot za miliardu, hej, ale potom budeme hovoriť o tom, čo je v tomto dokumente uťahovania opaskov, kde teda vláda hovorí, že ideme pomáhať s energiami. Ale ako idete pomáhať s energiami, keď hovoríte, že vlastne pomáhať s energiami budete len tým adresným skupinám ľudí. Koľko je to ľudí, ktorým chcete pomôcť? Vlastne zredukujete tú pomoc tým ľuďom a ja chápem, že je to náklad, je to nápor na verejné financie, ale treba jasne zadefinovať komu chcete do budúcna s energiami pomáhať a komu nie.
Ale na druhej strane za mňa môžem povedať jednu vec, prečo tu máme aj problémy s energiami, no lebo sme zakceptovali absolútne všetky sankcie, ktoré sa tu uvalili na Rusko, a ja neschvaľujem ani agresiu, ani žiadny útok na Ukrajinu, ale na druhej strane prečo, prečo my sa nesprávame tak, že ekonomicky si povieme, dobre, tak budeme brať ten ekologický potrubný plyn za nejakých podmienok, mohol by byť nejaký lacnejší o 30 %, mohli sme na tom zarábať, ale nie, my budeme kupovať LNG, ktoré nie je ekologické, ale máte celý tento dokument je prešpikovaný o tom, ako ideme podporovať zelenú ekonomiku a všetko ostatné. LNG tanker za sebou ťahá jednu, jeden Mount Everest CO₂, o ktorom toľko hovoríte, jeden Mount Everest, a to je len jeden, o ktorom hovorím. Obrovské úniky plynu pri zmrazovaní do týchto tankerov, to je ekologické? To nie je ekologické. Čiže hľadajme riešenia, ako urobiť prístupnými energie a nie ako, ako v podstate mať ešte zvýšený dopad na životné prostredie.
Slovenská republika nepotrebuje Vipery, Slovenská republika potrebuje pomoc ľuďom so zdražovaním, potrebujeme pomôcť slovenským občanom s hypotékami. A bavíme sa, my sme vyzvali aj banky, aby sme sa odborne bavili, zatiaľ teda nemám pozitívny odkaz, že by sme sa o tom išli baviť, ale vláda by sa mala zaoberať dopadom hypoték a refixácií, ktoré nastanú v ďalších rokoch na ľudí na Slovensku. A to sa bavíme o stovkách tisíc domácností, ktorých sa to postihne. Ja som na, od pána Viskupiča, nemáme ho tu, počúval, počúval na výbore, že však to je všetko predvídateľné, však neni problém. A pred tým päť minút mu guvernér Národnej banky rozprával o tom, ako sa zmenila situácia, že z mínusových úrokov zrazu sme na 3,5 %, 3,75 % úrokov ECB. A to sa stalo z roka na rok. A tí, čo si zobrali tie hypotéky tri roky dozadu, dnes ich refixujú a zrazu zistia, že z 1 % platenia úrokov budú mať možno 4, možno 5. A čo sa stane? No jeho úver sa zdraží asi o 70 %. A táto vláda, a na to som dostal odpoveď, však tu máme inflačný nárast miezd. Ale nárast miezd môže byť inflačný možno o 10 % alebo o, myslím, že 7 %. Tak sa pýtam, keď tie hypotekárne úvery vám zdržia o 70 a väčšina si nabrala tie úvery, lebo vedeli, že majú príležitosť si kúpiť vlastné bývanie, lebo Slováci chcú mať vlastné bývanie, tak týmto ľuďom nastanú obrovské problémy. Zdraží sa im tá hypotéka o možno, možno 200, 300, 400, 500 eur a to môže byť pre nich likvidačné. S týmto musí vláda pomáhať na Slovensku.
Treba vyriešiť zdravotníctvo, hej. Jedna vec a to je možno výtka k tomu dokumentu. Vy ste si tu napísali všetko možné, dokonca poďme zmeniť daňový mix, je síce ako strednodobé opatrenie, to sa tu nepodarilo za roky vyriešiť. Ja som za, aby sa to urobilo, ale musíte mať aj zvolenie ZMOS-u a všetkých ostatných, ktorých sa to napríklad dotýka.
No a ešte jedna správa pre Slovensko, keď si pozrete ten, ten, tú časť o tom strome, tak hovoríte o tom, a to je vlastne tá filozofia, ktorú tu bude raziť aj budúca Čaputovej vláda, ak teda by sa dostalo Progresívne Slovensko k moci. Musí sa prehodnocovať zdanenie spotreby, zdanenie majetku, zdanenie negatívnych externalít. Bavili sme aj o tom na finančnom výbore, pán minister financií jasne povedal, že áno, musíme sa zaoberať možno zvyšovaním daní z nehnuteľností, budeme sa baviť dane spotreby. Spotreba je aj DPH. Tak ja neviem, táto vláda plánuje zvýšiť DPH alebo, alebo spotrebné dane? Negatívne externality, no dobre, tak áno, vy ste takí zelení, urobíte, samozrejm,e nejaké CO₂ dane, budeme platiť aj, neviem, za to, že dýchame vzduch, aj za to sa tu bude za chvíľu platiť na Slovensku, lebo takí sme zelení. Ale LNG tankery nikomu nevadia, nikomu.
Čiže je tu správa, že po zdevastovaní ekonomiky budeme si uťahovať opasky, že sa budú možno zvyšovať dane, čiže to je to, čo sa stane, ak sa tu dostane k moci budúca vláda. Ja hovorím jedno, konsolidácia je potrebná, ale musí byť postupná a nebude to vôbec ľahké. Obrovský dlh, ktorý sa tuná naakumuloval, vôbec skrotiť bude obrovský problém a myslím si, že toto bude najväčší, najväčšia výzva budúcej vlády.
Ale chcem povedať, tá vláda musí vzniknúť z predčasných volieb, musí vzniknúť legitímne, musí dostať mandát ľudí a vláda, ktorá sedí za mojom chrbtom, tento mandát nemá a nemá legitimitu, a preto SMER – sociálna demokracia určite nezahlasuje za programové vyhlásenie vlády a bude proti tomuto programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
K pánovi Pročkovi, niekto je neokomunista, niekto je neondertálec. A to ste vy, pán Pročko, nebudem s vami strácať čas.
Ale budem reagovať na pani Kolíkovú. Poviem vám takisto zopár osobných príbehov. V roku 2014 sa ma pýtali malé deti, ako im vysvetlím, že zomierajú malé deti na Donbase, kde ich masakrovala ukrajinská armáda a neonacistická skupina Azov. Malé deti. My sme im vtedy posielali teplé oblečenie, vám to bolo všetkým jedno. Až dneska, kedy môžte zabíjať Rusov, až vtedy ste sa prebudili. Dovtedy vám bolo absolútne jedno, že tam masakrovali 14-tisíc ľudí.
Poviem vám iný príbeh. Príbeh, keď zomrel Milan Lučanský. Hrdina pre veľa ľudí na Slovensku. A potom som si zapol televízor a pani Kolíková v nejakej stupídnej žumpe, či ako sa volá, Pumpe, v relácii na slovenskej televízii, tak sadisticky a surovo hodnotila Milana Lučanského, že z toho prišlo zle polovici Slovenska. Toto je môj osobný príbeh, pani Kolíková.
A keď sa pýtate, prečo tie deti zomierajú, kvôli vojne, ktorú vy predlžujete. Kvôli vojne, ktorú vy podporujete. Keby to bolo na nás, už dávno by bol mier. (Reakcia z pléna.) Už sa rokovalo pred rokom, kým nedošli západní lídri ako Boris Johnson, do, na Ukrajinu a prekazili mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Lebo táto vojna Západu vyhovuje. Vyhovuje americkým zbrojovkám, vyhovuje americkým ropným spoločnostiam, oslabuje Európu a robí ju závislou od Spojených štátov amerických. A vy to podporujete. Kvôli vám zomierajú tie deti. Vy máte na rukách krv. A vyhovárate sa na všetkých ostatných. Takisto ako táto neoliberálna a proamerická vláda.
Viacej už nestihnem, k pánovi Mizíkovi možno toľko, áno, náš postoj k mimovládkam sme dramaticky pre... prehodnotili a verte tomu, že keď sa vrátime k moci, tak bude poriadok.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri, pani ministerky, dovoľte začať vecne a takýmto spôsobom by som chcel aj pokračovať, pretože nemám dôvod útočiť na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, keďže ho nepovažujem za politicky svojprávneho. Toto je vláda Zuzany Čaputovej, toto je vláda pani prezidentky, ktorá si vymenovala všetkých jej členov, ktorá ich vyberala a čo je najdôležitejšie, vyberala ich v rozpore s ústavou. Pretože čl. 111 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že predseda vlády má vyberať členov vlády, ale pani prezidentka Čaputová sa pri menovaní vlády pochválila, že s radosťou ich vyberala ona sama, čím de facto porušila ústavu. Títo páni, tieto dámy tu de facto vôbec nie sú. Oni porušili ústavu. Nielenže nemajú žiaden demokratický mandát, oni nemajú ústavný mandát na to, aby vládli.
Dnes v priamom prenose vidíme, že toto je koaličná vláda Progresívneho Slovenska a SaS-ky. Oni sa k tomu otvorene priznávajú. Táto vláda je čisto liberálna, čisto pravicová. Má svoju jasne vyhranenú ideológiu. Pravicový liberalizmus alebo neoliberalizmus. A keď čítate ako politológ tú znôšku fráz, ktoré napísali do programového vyhlásenia vlády, to je číri neoliberalizmus. Ale čo sa čudujeme, veď si pozrime históriu pána Ódora alebo ďalších členov vlády. Pán Ódor bol spolutvorcom dôchodkovej reformy na Slovensku, druhého dôchodkového pilieru. Oni sa tvária, že to je ako technické riešenie celá táto programová, celé toto programové vyhlásenie vlády sa tvári, že to je technický text, že oni sú nadstranícki, oni nie sú politickí, nie, nie sú ideologickí. Ale to je číry omyl! To je ťažká politika, ťažké hodnotové spory. Prečo dôchodkový druhý pilier je politická otázka a nie technická otázka? Veď sa pozrite do západoeurópskych krajín, ktoré sú najvyspelejšie vo svete, koľko z nich má druhý kapitalizačný pilier, aký navrhoval pán Ódor? Žiadna, žiadna, to je vyslovene výsada postkomunistických štátov niektorých, ktorých sa väčšina zbavila tohto piliera, alebo nášho úžasného Pinochetovho Chile, kde vznikla táto reforma za čias diktátora Pinocheta, autorom bol Piňera. A toto obhajoval pán Ódor, ťažký neoliberál.
Alebo rovná daň, ďalší neoliberálny experiment. Tak isto mi povedzte nejakú západoeurópsku krajinu, ktoré sú najvyspelejšie na svete, kde nemajú progresívne dane, ale majú tam tzv. flat tax alebo rovnú daň. Nikde, zase to sú krajiny buď postkomunistické, alebo rôzne také krajinky typu Mongolsko, Bosna a rôzne karibské ostrovčeky, ktoré majú rovnú daň, ale toto obhajoval pán Ódor. On sa nemôže tváriť, že on je apolitický, nadstranícky. On je ťažký neoliberál.
A toto isté platí aj o jeho kolegoch. Viete, tváriť sa, že pani Dubovcová je nadstranícka, veď tu sedela za SDKÚ a potom ešte kandidovala za Progresívne Slovensko. V čom je nadstranícka? Pán Šimko je nadstranícky? Však je členom KDH alebo donedávna bol. A to ešte tam v tom liberálnom krídle, ktoré je najnovšie, chce vítať migrantov. Gratulujeme celému KDH k pánovi Šimkovi! Toto som zvedavý, jak budú vysvetľovať voličom, že tu chcú vítať migrantov, úžasné! Potom tu máme pána Wlachovského, Miroslav Wlachovský, tak sa volá, aby som nepoplietol meno. To je jeden z tej najväčšej proamerickej úderky na ministerstve zahraničných vecí. Však si tu z nich robíme srandu už niekoľko rokov. My presne vieme, kto to je. Či už je to pán Wlachovský, pán Šebej, pán Demeš, pán Bútora, to všetko boli ľudia, ktorí boli prakticky, nechcem to povedať, to slovo, asi ma niekto bude žalovať, agenti, ale v zmysle nositelia, nositelia amerických názorov. A dneska najviac podporujú všetky tie militaristické rusofóbne a americké riešenia. Propaganda, číra propaganda. Toto sú dneska členovia Ódorovej vlády, pardon, Čaputovej vlády.
A ja sa pýtam, prečo toto celé bolo potrebné, prečo bolo potrebné znásilniť ústavu, znásilniť demokratické tradície, absolútne obísť parlament a prezidenta Čaputová si tu ako nejaká Šeherezáda vymenuje vládu bez akéhokoľvek demokratického mandátu. Prečo to bolo potrebné, prečo sa nemohla spýtať politických strán, ako to je bežné v iných krajinách, kde majú tiež tzv. úradnícke vlády, kde sa ale spýtajú politických strán, že prosím vás, vy máte akú nomináciu, vy máte akú a hľadá sa podpora. Nie, tu sa absolútne ignorovala napríklad opozícia. Najsilnejšia opozičná strana bola totálne odignorovaná. Ja sa pýtam, ako môžeme ako ľavičiari a vlastenci podporovať vládu, ktorá je neoliberálna, pravicová, protislovenská, ktorá sa správa ako kolónia Spojených štátov amerických? Prečo by sme to robili? No ale ja sa pýtam, prečo by ju mali, takúto vládu, rešpektovať ľudia na Slovensku.
Pozrite sa, aké sú prieskumy verejnej mienky. Hovorím o prieskumoch, ktoré predkladá Denník N alebo GLOBSEC, čo sú takisto proamerické inštitúcie. A ony hovoria o tom, že prakticky len 14 % Slovákov podporuje zbrojenie Ukrajiny. To znamená, že 86 % Slovákov nepodporuje zbrojenie Ukrajiny. Ale táto vláda podporuje zbrojenie Ukrajiny, čiže ide proti ľuďom, proti Slovákom, proti demokracii. Nemajú žiaden mandát a robia veci, ktoré Slováci nechcú. Ako to vysvetlia?
Viete, berme tú demokraciu vážne. Vy máte plné ústa slobody a demokracie od roku ´89. Ale potom tu máte vládu, ktorá nemá žiaden mandát, nemá žiaden mandát cez parlament, nemá žiaden mandát cez voľby a ešte navyše robí veci, ktoré ľudia na Slovensku nechcú. Tak v čom je potom demokratická, povedzte mi, a prečo ju máme rešpektovať? Lebo si povedala pani Čaputová, tým, že porušila Ústavu Slovenskej republiky čl. 111? Ja som presvedčený, že toto len prispieva k chaosu na Slovensku a k rozkladu akýchkoľvek demokratických hodnôt.
Keď si potom pozriem tie priority tejto vlády, ktoré napísala do programového vyhlásenia vlády, tak tam vidím napríklad, alebo rozdelili to na dve časti. Jedna je že dlhodobé priority. Už sa tu o tom rozprávalo. Dlhodobé priority nás vôbec nemusia zaujímať, lebo oni tu budú tri mesiace, hej, čiže načo to tam vôbec písali? A tam píšu o tom, že aké strašné plány majú s digitalizáciou, modernizáciu, aké strašné reformy idú robiť. Ale urobiť ich nemôžu, nedokážu, čiže je to úplný blábol. Tak potom sa zamerajme na tie krátkodobé priority. A tam vidíme úplne jasne, chcú podporovať mimovládky. A to už aj urobili, už Sorosovi prihrali 21 miliónov, fantastické, toto Slovensko fakt potrebuje! Chcú podporovať Ukrajinu. To znamená, ďalej posielať zbrane na Ukrajinu a len preto vznikli, aby tu bolo Slovensko ďalej prekladiskom zbraní na Ukrajinu a tak si to želala americká ambasáda.
A potom tu máme podporu Rómov, oni to ešte tak nazývajú, najzraniteľnejší, najslabší, ale priamo sa tu bavíme o Rómoch konkrétne, lebo Slováci neexistujú, Slováci nemajú problémy, seniori nemajú problémy, na tých sa treba vykašľať. Treba riešiť iba Rómov, iba mimovládky a iba Ukrajincov. A zabudol som ešte jednu vec, treba zbrojiť, treba rvať peniaze do zbraní. Lebo to je to najdôležitejšie.
Existuje taká krásne heslo, že jedlo namiesto zbraní. Táto vláda robí presný opak, zbrane namiesto jedla. Vykašlala sa na seniorov, na pracujúcich ľudí, na rodiny, na každého, len aby sme tu mohli nakupovať tanky, stíhačky, protiraketové ochrany, ktoré sme rozdali na Ukrajinu v rozpore s ústavou. Toto je dnešná neoliberálna pravicová Čaputovej vláda. Ja by som si možno pomohol slovom alebo výrazom bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktorý takisto patrí do neoliberálneho razenia, ktorý asi najlepšie vystihol to, čo tu dneska sedí – čaputovská beznádej. Toto je čaputovská beznádej a prosím, každý na Slovensku nech sleduje, čo táto vláda robí. Lebo pani prezidentka Čaputová prevzala na niekoľko mesiacov plnú zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje. A keď sa dneska ľudia budú pýtať, prečo sa nerieši zdražovanie, tu máme odpoveď. Čaputovská beznádej. Prečo sa neriešia hypotéky, lebo to je časovaná bomba, ktorá môže každú chvíľku vybuchnúť, že ľudia, ktorí si zobrali hypotéky a dneska platia 300 eur, budú platiť o rok, keď im končí fixácia, 600 eur. A kľaknú, finančné kľaknú a to sa týka mladých rodín, voličov mnohých Progresívneho Slovenska a SaS-ky. A títo nerobia nič, teda okrem toho, že posielajú peniaze Sorosovi k tomu im srdečne gratulujem.
Páni kolegovia a pán Ódor na čele s nimi skúšajú taký typický neoliberálny odžub, že sa budú hrať na technické riešenia, že oni sú tí odborníci. Prepáčte, akí sú odborníci, ja tam nevidím jediného profesora, docenta alebo nič podobné. Pán magister Ódor je možno odborník, ale nemám pocit, že by bol nejaký silný akademik. Akurát tu robil neoliberálne reformy a dobre, slúži Američanom, to je celé, v čom je odborník. Čo si to dovoľujú takýmto spôsobom klamať Slovensko? Toto nie je apolitická vláda. Toto nie je vláda, ktorá nemá ideológiu. Opakujem, toto je typický neoliberálny projekt a chcú klamať ľudí, že sú odborníci a že ponúkajú technické riešenia.
Jeden z takých príkladov krásnych, ktoré som si všimol v programovom vyhlásení vlády, oni jednu kapitolu nazvali, že peniaze nerastú na stromoch. Keby ste poznali ten príbeh tohto hesla, ktoré sa spadá, každý politológ to vie, do dejín neoliberalizmu, keď Theresa Mayová, konzervatívna premiérka, nie dlho a nie moc kvalitne, sa preslávila týmto výrokom, keď na jednom stretnutí so zdravotnými sestričkami vo Veľkej Británii v roku 2017 sa tie sestričky sťažovali, že majú tak strašne slabé platy v Anglicku alebo vo Veľkej Británii, že musia chodiť do potravinových bánk, lebo inak neprežijú. A ona im odvrkla, a však neexistuje žiaden rozprávkový strom, na ktorom by rástli peniaze. Toto isté hovoria títo. Oni si berú inšpirácie od takýchto tuhých až tupých neoliberálov, ktorí vlastne necítia absolútne žiadnu solidaritu, žiadnu empatiu k ľuďom. Nevedia im pomáhať, budú sa furt len oháňať peniazmi, že nie sú v rozpočte. Ale na zbrane sú v rozpočte, že áno?! Na to, aby tu nakupovali tanky, aby tu nakupovali stíhačky, ktoré predtým rozdali.
Čiže neverme im ani slovo. Oni nie sú nijakým spôsobom neutrálni, oni sú ťažko spolitizovaní, a opakujem, ich mentorom je Zuzana Čaputová, ktorá je ťažká neoliberálka, progresivistka a veľmi militaristická politička vo vzťahu k vojne na Ukrajine. A to je ďalšia otázka, ktorú musíme riešiť. Oni ťahajú Slovensko do vojny. Takáto vláda, ktorá nemá žiaden mandát v protiklade k tomu, čo si ľudia želajú, ťahá Slovensko do vojny proti Rusku. A tu teraz treba veľmi vážne brať aj slová, ktoré vyslovil bývalý generálny tajomník NATO Rasmussen, ktorý pred pár dňami informoval svetovú verejnosť, že niektoré východoeurópske štáty zvažujú, že pošlú vojakov na front na Ukrajinu. Spomínal Poľsko a pobalské krajiny, ale ja som presvedčený, že keď príde v septembri nová vláda, ktorá bude zoskladaná z týchto ľudí z Progresívneho Slovenska, zo SaS-ky, možno z ďalších liberálnych strán alebo pravicových strán, tak veľmi radi budú posielať slovenských vojakov a slovenských mužov na front na Ukrajinu. O tom som presvedčený. A presne toto treba zastaviť.
Dámy a páni, pán Ódor, ale aj programové vyhlásenie vlády hovorilo o tzv. križovatke. Veľmi sympatická metafora. Ja som presvedčený, že áno, stojíme na križovatke, ale zároveň som presvedčený, že ako demokratická krajina musíme dať možnosť ľuďom, aby rozhodli, po ktorej ceste sa vydať. A my stojíme pred štyrmi rôznymi rázcestiami. Buď pôjdeme cestou neoliberálnou, o ktorej som hovoril, to znamená podpora podnikateľov, znižovanie daní pre bohatých a vykašľanie sa na všetkých ľudí, ktorí to potrebujú, či už seniori, pracujúci ľudia a tak ďalej. Všetko vyrieši voľný trh. Toto je tá neoliberálna cesta a škrtať, škrtať a škrtať, to už pripravujú, budú brať ľuďom aj ten posledný kúsok chleba, ale banky budú, samozrejme, bohatnúť, lebo o tom je neoliberalizmus. Alebo sa vydáme sociálnodemokratickou cestou. A opakujem, ja neberiem príklady o sociálnodemokratickej ceste niekde z krajín Karibiku ako tuto kolegovia, ktorí obhajovali rovnú daň. Ja hovorím o krajinách ako Švédsko, Nórsko, Dánsko, ale aj Belgicko, Francúzsko, Rakúsko a tak ďalej, to sú sociálnodemokratické, sociálne štáty, alebo konzervatívne, ale veľmi, veľmi expanzívne. Majú tam progresívne dane, si predstavte. Nemajú druhý kapitalizačný pilier, si predstavte. Nemajú tu takéto neoliberálne experimenty, ako tu skúšal pán Ódor, a fungujú ďaleko lepšie, majú ďaleko vyššiu kvalitu života. Zázrak! Pýtame sa, ľudia, chcete mať neoliberálnu cestu alebo sociálnodemokratickú cestu? A toto si majú rozhodnúť ľudia, nie pani Čaputová, ktorá si zvesí z klinca pána Ódora a vytvorí si vlastnú vládu bez akéhokoľvek demokratického mandátu.
Druhá otázka, pred ktorou budú stáť ľudia v septembri, a oni majú rozhodnúť, opakujem, nie pani Čaputová, je, či pôjdeme cestou vojny, alebo cestou mieru. A keď máte 86 % ľudí na Slovensku, ktorí nechcú zbrojiť Ukrajinu, keď máte väčšinu ľudí na Slovensku podľa prieskumov GLOBSEC-u a Denníka N, ktorí hovoria, že za vojnu na Ukrajine môžu buď Ukrajinci, alebo Američania, tak to jednoducho musíte rešpektovať, či sa vám to páči, alebo nie, aspoň do tej miery, že nás nebudete ťahať do vojny a že nebudete zbrojiť Ukrajinu a že budete hľadať mierové riešenia také, aké navrhujeme my, aké ponúkajú Číňania, Brazílčania, najnovšie Dáni. Viete, to je vaša povinnosť ako demokratov rešpektovať názory ľudí na Slovensku. Opäť musíte toto nechať rozhodnúť ľuďom. A ja som presvedčený, že táto vláda, akože apolitická, ak chce mať štipku demokracie v sebe, tak musí rešpektovať ľudí, musí. A vojenskú pomoc nemôže na Ukrajinu jednoducho posielať. Nemajú na to mandát.
Tretia vec, pôjdeme cestou suverenity alebo budeme kolóniou, satelitom impéria? Veľa tuto miestni antikomunisti hovoria o tom, aké to bolo strašné v tom roku ´48 až ´89, kedy tu Československo fungovalo ako satelit Sovietskeho zväzu. No tak čo potom robíte to isté vo vzťahu k Amerike? Však vy ste taký istý satelit vo vzťahu k Amerike, len sa vymenili strany. Predtým bolo zle, že sa slúžilo Sovietskemu zväzu, tak prečo má byť dobre, že slúžime Američanom? A počúvam tie isté reči, tie isté reči, čo mali aj tí kolegovia ešte v roku ´68, toto extrémne krídlo, hej, ten Vasil Biľak a tak ďalej, že teda musíme nejak si nechať pomôcť od tých, od toho imperiál... od tých Sovietov, lebo však, preboha, tu majú niektorí iný názor, no chápete? A tak zavolali teraz tie sovietske tanky, tie to vyriešili, aby teda nemal niekto iný názor, božechráň! No fajn, dobre, oni mali svoju ideológiu, ktorou to ospravedlňovali. Ja sa pýtam veľkých demokratov, že ako to ospravedlňujú oni. Prečo nemôžeme mať iný názor? Prečo musíme byť satelitom?
Prečo tu po mne vyhukujú, že musíme skákať ako Američania pískajú, lebo sme jeden veľký kolektív a musíme všetci hovoriť to isté a musíme všetci pochodovať tak, ako si želá Joe Biden a jeho administratíva? Ako nebláznime! Tak sme demokracia, máme suverenitu alebo nie?
Ja som presvedčený, že toto už ani nepredstierajú, že sme nejaká demokracia. Týmto už naozaj dokážu opiť rožkom len možno nejakých mládežníkov z liberálnych kaviarní, ale každý človek, ktorý má nejaké skúsenosti a zažil aj bývalý režim, vie veľmi dobre, že toto je kolónia, že toto nemá nič spoločné s demokraciou ani suverenitou. A ja sa pýtam, chceme ísť cestou touto, že budeme len satelitom nejakého impéria, Spojených štátov amerických, alebo pôjdeme cestou národnej suverenity? A to neznamená, že z niečoho vystupujeme, to znamená, že máme sebavedomie, ako majú povedzme Maďari, ktorí dokážu povedať, že nechcú posielať zbrane na Ukrajinu. Prečo to nedokážu povedať oni? Preto, lebo väčšina z nich celý svoj život a celú svoju kariéru spolupracovala s Američanmi a tí ich držia, za viete čo.
Štvrtá otázka, štvrtá križovatka, štvrtá dilema, pôjdeme cestou slobody, o ktorej tuto veľkí demokrati tak radi hovoria, alebo pôjdeme cestou útokov na slobodu slova? Viete, ja keď pozerám to programové vyhlásenie vlády, tam sa asi najčastejšie opakuje boj s hybridnými hrozbami. S prepáčením, to si novodobí fašisti našli skvelé slovo. Hybridné hrozby. Pod toto sa môže schovať čokoľvek. Toto by si s radosťou osvojil aj Hitler, aj Mussolini, aj každý, lebo by mohli kriminalizovať akýkoľvek iný názor. Boj s hybridnými hrozbami. A kto to bude určovať, čo je a čo nie je tá hybridná hrozba? Tuto pán Ódor alebo pán Wlachovský? Pred chvíľkou som počúval pána Galeka, ten hovorí, že no viete, z tých volieb nemusí vyjsť demokracia, však to môže vyjsť niečo iné. A kto to určí? Pán Galek si určí, že niekto vyhrá voľby, on povie, ale toto nie je ten správny demokrat, nedáme mu tú možnosť, aby vládol. Ja som jediný správny demokrat, ja, čo mám tu tri percentá. Viete, toto sú fauly na demokraciu. Bez ohľadu na to, aký máme názor, jednoducho rešpektujme názory ľudí a rešpektujme to, že ich môžu mať. To slávne voltairovské to vám liberálom musím vysvetľovať? Pane, nesúhlasím s vami, ale urobím všetko preto, aby ste mohli povedať svoj názor. Moderní liberáli povedia: Pane, nesúhlasím s vami a urobím všetko preto, aby vás zavreli. Lebo budeme bojovať s hybridnými hrozbami. A všetkých vás pozatvárame, lebo si myslíte niečo iné o vojne na Ukrajine alebo o očkovaní, alebo nebodaj o nejakej ekonomickej otázke. Všetkých zavrime. Toto je niečo, čo každý človek, ktorý sa hlási ku slobode, jednoducho musí odmietnuť. A je celkom pikantné a ironické, že toto dneska treba vysvetľovať veľkým demokratom, ktorí sa tu v každej druhej vete oháňajú ´89. a slobodou a demokraciou. Fakt vám gratulujem!
Posledná vec, ktorú by som rád zdôraznil, toľko opakované spojenie s Nadáciou otvorenej spoločnosti, o ktorom som už hovoril vo faktickej poznámke. Zopakujme si to, George Soros nie je žiadne monštrum, žiaden sedemhlavý drak ani nič podobné, je to jeden veľmi kontroverzný podnikateľ, ktorý financuje impérium mimovládok, ktoré robia režimové zmeny po celom svete. A toto sú fakty. Urobili majdan v Macedónsku, v Gruzínsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách. Pokúšali sa aj na Slovensku. Toto, keď na toto upozorníte, to nie je žiadna konšpirácia. A my sa len pýtame, ako je možné, že máme prezidentku Čaputovú, ktorá má dneska vládu, ktorá 16 rokov poberala cez svoju mimovládku Via Iuris peniaze od Nadácie otvorenej spoločnosti, dokopy vyše milióna eur. Za 16 rokov. Ako to, že pán Ódor je zamestnancom Sorosovej univerzity? Ako to, že pán Bútora má otca, ktorý sedí v rade starších Nadácie otvorenej spoločnosti? A tak ďalej. A vy potom poviete, že aké prepojenie. Existuje nejaké prepojenie medzi Sorosom a touto vládou? To je konšpirácia. Však to sú jasné a zrejmé fakty. A potom sa stane, že prvé rozhodnutie tejto vlády je, že prihraje Sorosovi alebo jeho nadácii 21 miliónov eur, aby to porozdávala rôznym svojim aktivistom, ktorí potom budú bojovať proti SMER-u a opozícii. Fantastické! A oni sa tvária, že toto je sloboda, demokracia, suverenita, modernizácia, digitalizácia a neviem, čo všetko. Ako už nebláznime! Táto vláda od žiadneho ľavičiara, od žiadneho vlastenca, ale ani od žiadneho demokrata nikdy nemôže dostať dôveru. A pokiaľ ju dostane od SaS-ky a Progresívneho Slovenska, znamená to len jedno, že nie sú demokrati.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nechcem vám tú idylku pokaziť, saskári, ale na rozdiel od vás, my vás berieme a brali sme a berieme ako súčasť tej vlády, ktorú táto vláda vymenila, pretože tak to bolo, či už ste tam boli niekoľko mesiacov menej alebo viac. Na druhej strane chcem ale povedať, že ste si dali záležať vecne a prezradili ste nám z programového vyhlásenia dokonca viacej ako pán predseda vlády, ale to nekritizujem, to skôr chválim.
Dve veci ale by som akože sa vás chcel spýtať celkom otvorene. Povedali ste, že toto programové vyhlásenie vlády by si zaslúžilo pozornosť a plnenie aj každej ďalšej demokratickej vlády. Vysvetlite mi, prosím vás, aká vláda, ak nie demokratická, môže vzísť z parlamentných volieb. Vysvetlite mi to! Môže, samozrejme, byť aj iné, že je patová situácia a možno táto vláda bude ešte aj budúci celý rok do nových volieb, aj to sa môže stať, ale to asi nie je ten prípad, čo ste mali na mysli.
A druhú vec. Dával som pozor, keď mal vystúpenie pán Ódor a dával veľký pozor on na to, aby pôsobil nadstranícky. Asi sa mu to aj podarilo. Vy ste mu ale prezradili tu v priamom prenose, že ste rád, že tento pravicový dokument uzrel svetlo sveta. No, to ste mu teda pomohli.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No, najčastejšie slovo, ktoré, ktoré si spomenula, pani ministerka, bolo riziká, riziká, riziká, riziká. Ja mám už taký strach, že celé ministerstvo práce je jedno veľké riziko pre občanov, pretože rozprávate teraz tak vehementne, teda rozprávaš ako kolegyňa, keď si tu bola, takisto si vehementne rozprávala, ale tri roky si dostala do rúk moc a bola si štátna tajomníčka a myslím si, že teraz možno nejaké kroky sa napĺňajú, ale je to taká kvapka v mori. Trošku som prekvapená, že vláda rieši také detaily, že ak dá na príspevok ľuďom, teda na činnosť v obciach a mestách na aktivačné práce, že sa budú opierať o lopatu, myslím si, že to neprislúcha, aby to, či sa robotník opiera o lopatu alebo motyku, malo zaujímať ministerstvo, od toho sú mestá, obce a všetci, ale je to veľmi potrebná vec, aby bola aktivačná činnosť.
A jednu vec chcem povedať, no, na konci, keby som tu neprišla, tak ani nezačneš rozprávať, čo som sa ťa pýtala, ale páči sa mi tvoja pravdovravnosť, výborne, o Sorosových peniazoch. Teším sa, že si to priznala, že sú to Sorosove peniaze, konečne (rečníčka zatlieskala), ste nám to vyčítali, toho Sorosa, sto rokov. Ďakujem, pani ministerka, že si to priznala, že tu sú peniaze pre Sorosa a pre jeho nadácie, ale prosím ťa, vysvetli ľuďom, čo za to budú mať naši občania, aké cieľové skupiny budú sa mať lepšie, či to budú opatrovateľky, seniori, alebo kde pôjde 21 miliónov, lebo naozaj na východnom Slovensku si ľudia odpľúvajú, pretože majú minimálne finančné prostriedky, seniori majú nízke dôchodky a tak ďalej a vy dávate 21 miliónov Sorosovi, Nadácii otvorenej spoločnosti, ktorá neviem, čo bude robiť. A nehnevaj sa, päť sekúnd pred koncom povieš, že Vaľová sa ma pýtala, tak poviem, čo s tým Sorosom. Na začiatku si to mala povedať, aby ľudia vedeli, kde je 21 miliónov.

Ďakujem pekne.
Pán Ódor, som rád, že beriete to prirovnanie k četbotovi s nadhľadom, nebolo to myslené negatívne, ale akúkoľvek charizmu máte, rešpektoval by som to, pokiaľ by ste boli zvolený ľuďmi na Slovensku, lenže to vy ste neboli. Vy ste porušili základné pravidlo demokracie, že pokiaľ chcete vládnuť, tak musíte najskôr vyhrať voľby. A toto je základný, základné porušenie všetkých demokratických tradícií, pretože vás pani Čaputová mohla vymenovať, pokiaľ by sa porozprávala s parlamentnými stranami, ale toto neurobila, preto nemáte žiaden demokratický mandát. Vy tu nemáte čo robiť, ešte raz, a to nie je osobné. A keby ste naozaj boli len udržiavacia čata, ako hovoril Hajek, tak by som to ešte rešpektoval, ale vy nie ste. Vaše programové vyhlásenie vlády je spolitizované a preideologizované.
Určite poznáte dánskeho sociológa Esping-Andersena, ktorý hovoril o troch modeloch sociálneho štátu. Jeden je liberálny, druhý je konzervatívny, tretí je sociálnodemokratický. Liberálny hovorí presne o tom, čo máte v programovom vyhlásení. Vytvorme záchrannú sieť a pomáhajme iba tým najzraniteľnejším, iba tým najchudobnejším. Vy to zjavne cieľujete iba na Rómov a na všetkých ostatných kašlime, to vyrieši voľný trh a to vyriešia podnikatelia, ktorým treba pomáhať. Toto je klasický pravicový, neoliberálny pohľad, typický pre Spojené štáty americké, Veľkú Britániu. Študujte Esping-Andersena, ten vám to vysvetlí.
A potom máte dva ďalšie modely, ktoré sú dramaticky sociálnejšie. Konzervatívny model, typický pre Nemecko, Francúzsko, či Rakúsko, a potom máte model sociálnodemokratický, typický pre Nórsko, Švédsko, Dánsko a ďalšie krajiny. A vy sa na nás nemôžete hnevať, že my máme ako ľavičiari iný pohľad na sociálny štát, ako máte vy, alebo iný pohľad na ekonomiku. A vy podsúvate tie svoje neoliberálne predstavy do programového vyhlásenia vlády, ale tvárite sa, že to je neutrálne, že vy ste úradník, vy ste odborník.
Nie, vy ste v tejto chvíli politik a máte veľmi vyhranené liberálne názory a my to máme právo kritizovať. Navyše, keď vidíme jasné prepojenia so spomínaným pánom Sorosom, z ktorého vy tu modelujete ako nejakú rozprávkovú bytosť, nejakú kreatúru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán premiér, ja sa ospravedlňujem, že budem rozprávať podobným spôsobom, ako som rozprával v tej prvej faktickej poznámke, ale vy ma k tomu stále provokujete, preto lebo aj teraz ste si položili prvú otázku a pýtali ste sa sám seba, vašich priateľov vo vláde, prečo ste vlastne tu. No, vy tu nie ste preto, lebo zlyhal parlament, ako ste to potom povedali v tom pokračovaní. Vy tu nie ste preto, že zlyhali predchádzajúce vlády. Vy ste tu preto, že zlyhali konkré... že zlyhala konkrétna vláda, keď chcete vlády, konkrétni premiéri, konkrétni ministri, konkrétni ľudia, ktorí sú zodpovední za mnohé svinstvá. Ale oni sú zodpovední aj za to, že ste tu. Preto vy ste tu, preto my sa teraz v tejto chvíli bavíme, preto lebo keby ste tu vy neboli, ten rozvrat tohto štátu bude pokračovať šialeným spôsobom a vy to veľmi dobre viete, pán premiér. Ja som o tom presvedčený. Takisto ako to vedia vaši kolegovia vo vláde, vaši ministri, všetci to viete veľmi dobre. Prečo kladiete tieto otázky, ktoré sú podľa môjho názoru, nehnevajte sa, že to poviem, z vašej strany neúprimné? Vy veľmi dobre viete, čo je vašou úlohou, prečo ste tu, koho zastupujete a akým spôsobom sa máte správať do konca volieb. Prečo sa pýtate, že neviete, prečo ste tu? Tomuto ozaj nerozumiem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, ja nadviažem na ten vtip, ktorý si hovoril, že Slovensko si zaslúži dobrú vládu. My sme mali dneska výbor pre médiá a kultúru a to by ste neverili, hodina tam bola diskusia, ako poslanci OĽANO a bývalej vlády rozprávali o tom, čo všetko má byť v programovom vyhlásení tejto vlády, čo treba urobiť, ako treba urobiť a normálne sa tvárili, ako keby absolútne ani nevládli tri roky a úplne tvorili nový program.
Druhú vec nadviažem na tú Nadáciu otvorenej spoločnosti a poprosím kolegyňu Gaborčákovú, lebo kedysi bola naša kolegyňa, aby k tomu vystúpila, lebo východniari mi hovoria, že sa hanbia. Hanbia sa, pretože sú nezamestnaní, nemajú aktivačné služby, v mestách nefungujú, úrady práce na to nedávajú financie, a pani Gaborčáková za 21 miliónov nadácii nepodporí ženy, nepodporí matky, nepodporí rodiny. Tak prosím, aby vystúpila.
Ďalej hovoríme o tom, že ste tu nastúpili preto, že bývalá vláda nemala dôveru. Určite nemala v eurofondoch, prepady eurofondov, zdravotníctvo. Ale ja som čakala, pán predseda vlády, že teda príde tu pani Dubovcová, prídu tu všetci ministri a aspoň keď sa tvária, že tejto republike chcú dobre, urobia rešerš zmlúv a tie zmluvy, ktoré sú zlé, tak ich zrušia. Ale vy sa tvárite, ako keby za vami nič nebolo a vy ste tu dneska prišli do niečoho nového. Ja spomeniem jednu zmluvu napríklad v Humennom. Je toto normálne, aby, aby expozitúra NBS, ktorú kúpil súkromný podnikateľ za 468-tisíc eur, ju predal štátu za milión 480-tisíc? A takúto zmluvu podpísalo ministerstvo spravodlivosti, ja som na to už upozorňovala, 7 miliónov tam majú z fondu, fondu obnovy, je to absolútne nevhodná budova, nie sú parkovacie plochy a podobne. Vy sa tvárite, že tieto zmluvy neexistujú. Ako chcete pomôcť tomuto štátu, keď nemôžte podávať zákony a nie ste schopní ani urobiť inventúru a zrušiť aspoň tie veci, ktoré štátu prinesú peniaze a ktoré predošlá vláda zle urobila a okradla tento štát. Tak vás prosím, prí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána predsedu Fica.
Možno naozaj by som túto vládu charakterizoval, že je to vláda, ktorá je darom z nebies pre Igora Matoviča a všetkých jeho poskokov, ktorí priviedli Slovenskú republiku na okraj priepasti. Ja si myslím, že ak nechce táto vláda prevziať zodpovednosť za celú tú spúšť, ktorú spôsobila predchádzajúca vláda Eduarda Hegera, ale predovšetkým vláda Igora Matoviča, tak by sa naozaj mala jasne vyjadriť k tomu, v akom stave preberá ekonomiku, v akom stave preberá jednotlivé rezorty. Všetci to vieme, čo sme v teréne, že štát je pred kolapsom, veď v podstate všetko, čo fungovalo, sa znefunkčnilo a naozaj čelíme obrovskej-obrovskej-obrovskej kríze. Takže myslím si, že bolo by to pre dobro tejto vlády, keby skonštatovala, v akom stave ten štát po predchádzajúcich dvoch vládach preberá.
Navyše celý spôsob vzniku vlády bol nešťastný. Podľa Ústavy Slovenskej republiky vláda sa zodpovedá, teda vláda sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Toto nie je vláda, ktorá je zostavená podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zostavovala ju v rozpore s princípmi Ústavy Slovenskej republiky prezidentka, takže toto je prezidentská vláda. Ale napriek tomu ja by som chcel vyzvať členov vlády, aby rešpektovali parlament a článok 114 Ústavy Slovenskej republiky a aby aj pri zasadnutiach na európskych orgánoch rešpektovali vôľu Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa nestalo to, čo sa stalo, bohužiaľ, pri hlasovaní pána ministra Šimka na rade ministrov, keď svojím zdržaním sa umožnil prechod migračného paktu, ktorý je veľmi škodlivý pre Slovensko.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Fico, áno, veľmi správne ste poukázali na to, že tu neexistuje žiadna inventúra a neexistuje tu ani žiadna reflexia programového vyhlásenia vlády na realitu dňa. Na realitu dňa, ktorá vyplýva z toho, že prišla úradnícka vláda v zásade štyri mesiace pred voľbami, kde v tom programovom vyhlásení vlády asi z hľadiska reálnosti a reality mali byť len také skutočnosti, ktoré táto vláda vie naozaj do predčasných volieb splniť a aké kroky má vykonať k tomu, aby sa tieto predčasné voľby zrealizovali tak, ako sa zrealizovať majú. Nachádzame tu v tomto programovom vyhlásení v zásade stratégiu, dá sa povedať, na minimálne nie štyri roky volebného obdobia, ale na osem rokov. Áno, je to krásne, krásna stratégia dlhodobého rozvoja, ktorá ale nemá s realitou nič spoločné, lebo vláda za štyri mesiace neexistuje, aby naplnila ani tie krátkodobé ciele, ktoré si stanovila, nielen, nie tie strednodobé alebo dlhodobé. To je naozaj strategická vízia na osem rokov alebo možno až desať rokov, nie na štyri mesiace.
Ukážem to len na konkrétnom jednom prípade v oblasti súdnictva. Sú tu krátkodobé ciele tri: prehodnotenie interných nástrojov pre distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve, dokončenie implementácie projektu pre multidisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťa a spustenie verejných konzultácií k doterajším výsledkom rekodifikácie občianskeho práva. Rekodifikácia občianskeho práva sa tu robí desiatky rokov. Ambícia tejto vlády za štyri mesiace začať nejaké konzultácie k rekodifikácii občianskeho práva je úplne, ale že úplne niekde, povedal by som to vulgárne, mimo misu. Čo tu máme, je chaos na súdoch spôsobený tzv. súdnou reformou. Máme tu spisy, osudy ľudí v plastových vreciach pozatvárané na súdoch. Ľudia sa niekoľko týždňov, možno aj mesiacov nedostanú k svojim rozhodnutiam, a toto napríklad vláda v svojom programovom vyhlásení vôbec, ale že vôbec ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)