Videokanál klubu

!!! Vymazať rámček!

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora, a treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh.
Je to, ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát, stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá alebo rovnocenná s právom vlády, resp. možno ešte prednostná, čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva. Na druhej strane, ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona sú totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie, kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov, alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície, alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené, prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté, a musí byť aj zdôvodnené, keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj VIA IURIS, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch, o ktorých tu dnes celý deň rokujeme.
Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov, veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami, strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta, a s týmto nemáme žiaden problém a toto sme ochotní kedykoľvek podporiť. S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť, sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska.
Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie sui generis, teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády. Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru, ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od, či už výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu, ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky, je venovaná táto práve samotnej prokuratúre.
Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o - podľa nášho názoru - účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládnej moci.
Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred, ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu. A tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca? A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt? A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik alebo iná osoba? Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta.
Okrem toho prokuratúra je funkčný celok, kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu, ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktorí, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel, akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda, Parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19, v 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý proku..., bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je, že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho, čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to programové vyhlásenie vlády, tak z toho, čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne.
Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká, ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to, čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry, pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora, tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí, je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie: V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". (Reakcie z pléna.) Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a takisto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo, keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajná voľba na verejnú, ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba.
Verejnosť alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti, a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi, ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať, a súčasne, že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia, a to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom.
My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostálom, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách, preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré skonštatoval aj Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach a nálezoch. Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický, ba politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu.
Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu. Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opačne by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho hlasovali.
Ústavný súd v jednom z svojich nálezov konštatoval, že inštitút tajnej voľby má prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút verejnej voľby a proti demokratickej správe vecí verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý, teda verejná voľba. Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe. Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty, tak za verejné hlasovanie je tu len jeden jediný a to je verejná kontrola.
Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom, kto hlasoval za zvolenie kandidáta a kto proti, a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená, je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten, kto chce zastrašovať, nemá istotu v tom, že volič zahlasuje podľa predstáv toho, kto je volený.
A preto si myslím, že všeobecne, a to sa nevzťahuje len ku generálnemu prokurátorovi, ale v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to, o koho ide, by sa malo voliť tajne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som k tomu chcela povedať, že generálny prokurátor nie je iba manažér, ktorý má zabezpečovať chod úradu, ale rozhoduje aj o veciach v pôsobnosti prokuratúry a svojimi riadiacimi aktami nastavuje aj chod fungovania celého systému predovšetkým po odbornej stránke.
V prípade, ak sa generálny prokurátor stane človek, ktorý tento systém pozná len z vonku, bude mu trvať nesmierne dlho kým ho pochopí, pričom vzhľadom na svoju neodbornosť v tejto oblasti by mohol aj uškodiť, hlavne ak by sa na to pozeral očami napr. advokáta, ktorý predovšetkým na súde stojí práve v opozícii voči prokurátorovi. O uvedených veciach svedčia aj zákony týkajúce sa trestného práva, ktoré boli dlhé roky otvorené najmä osobami z prostredia advokácie alebo úradníkmi, či štátnymi tajomníkmi a právnymi teoretikmi, a preto aj dnes v porovnaní so zahraničím a zahraničnou právnou úpravou sú veci zbytočne komplikované, nesmierne preformalizované a v niektorých prípadoch sú aj jednostranne výhodné. A chcem povedať, že práve tento Trestný zákon nastavoval pán Lipšic. A dnes už hovoria aj prokurátori, aj policajti, že majú veľmi, veľmi veľa prekážok a veľmi veľa vecí, ktoré nie sú v prospech toho, aby čím skôr dopadli páchateľa, ale ktorí sú viac-menej prekážkou. A formulácia, že kedykoľvek môžte prokurátora odvolať, ak nevykonáva svoju prácu, tak ako si bude predstavovať parlament alebo vláda, je naozaj obrovský tlak, a preto nie je na mieste, že tu teraz hovoríte, že my politikárčime.
Myslím si, že politikárčite vy aj tým, že najväčším výdobytkom, kedy všetci štrngali s kľúčami, a všetci, ktorí ste kričali na slušnom Slovensku, bola tajná voľba, voľba vykonávať svoj mandát.

Ďakujem pekne. Tak k pánovi Šeligovi. Určite som sa po vražde dvoch mladých ľudí vyjadroval a mal som z toho aj problémy, takže z mojej pozície v USA som sa zasadzoval o to, aby páchatelia čo najskôr skončili vo väzení. Aj v kauze zmenky napríklad som stál na tej správnej strane, páni Kočner a Rusko by sa mi veľmi nepoďakovali za tieto moje postoje. Takže to, to, ako som vystupoval, si myslím, že tie postoje som mal veľmi konzistentné a celých 30 rokov som stál na strane právneho štátu a demokracie a nebudem od tejto cesty ustupovať.
Čo mi však vadí na vašom prístupe, a to je z mojej praxe, čo vidím vlastne aj v iných štátoch, je uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Tu si zoberiem teraz príklad od pána Pročka, ktorý hovorí o neschopnosti všetkých prednostov okresných úradov, čo ja mám skúsenosti z viacerých výkonov prednostov okresných úradov, ktorí robia skvelú prácu. Takže chcete zase vyhadzovať všetkých a máte krvavé oči pri robení politiky, čo nie správne. To len na ten úvod toho politického vystúpenia.
Čo sa týka samotnej voľby a konkrétnych mien, vidíme, že verejné vyhlásenia jasne ukazujú o záujme voľby konkrétnej osoby. Treba ten, mať, mať tú politickú opatrnosť, že neísť zmenami najprv a potom predstavovať účelovú, účelovú legislatívu, pretože potom sa to ukazuje, médiá na to upozorňujú, všetci.
A to isté, čo sa týka týchto účelových vyberaní z medzinárodných ustanovení. Ja by som len priviedol príklad Maďarska, ktoré keď prijímalo svoju ústavu, vyberalo tie najhoršie ustanovenia z ústav jednotlivých západoeurópskych a, a, a iných, iných západných krajín. Dali to dohromady a mali z toho obrovské problémy, pretože bolo to účelovo poskladané, až doteraz musia bojovať s tým, že musia vysvetľovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja chcem práve poďakovať pánovi poslancovi Kmecovi, že jeho príhovor bol vyvážený. Porovnal ho aj s inými systémami, ktoré fungujú v okolitých štátoch. Nebol ani hanlivý, ani agresívny, jednoducho taký faktický. To treba akceptovať, si myslím, na všetkých stranách.
Na druhej strane, viete, toto je politická téma, tak očakávať nejakú odbornú diskusiu asi by bolo ťažké, keďže sa jedná o politiku, a, samozrejme, dochádza aj k týmto rozporom, ale jedna, jeden fakt by mal platiť, že zákony by mali byť prijímané pre nejaký účel a ten účel by mal byť zlepšiť niečo, čo v tomto štáte, alebo pomoc ľuďom. A nemali by sa zákony robiť konkrétne, buď pre niekoho, alebo chcem niečo tým dosiahnuť.
Tu sa stala práve tá politika, preto tá diskusia je taká, keď sa jeden predseda strany preriekol, že je tam zhoda na pánovi Lipšicovi. No a čuduj sa svete, o chvíľu prišiel takýto zákon do pléna. Ak by toto nebolo a vy by ste prišli s dobrým úmyslom, tak verte tomu, že tá diskusia by sa niesla v úplne inom duchu. Ale keďže už odznelo meno a takýto zákon tu prišiel, no tak jednoducho sa netreba čudovať, že všetci si myslia, že je šitý konkrétne pre konkrétneho človeka. A v tom sa ťažko obhajuje. Mali ste prísť úplne nejako ináč.
A čo všetci očakávajú, no aj ja to očakávam, aby sme tu riešili také trápenia tých ľudí. A myslíte si, že toto je trápenie ľudí? Ľudia očakávajú, aby mali dobrú prácu, slušnú plácu, aby bolo bývanie, a hlavne očakávajú, aby aj vláda a parlament riešili ich problémy. A si myslíte, že nominácia pána Lipšica je ich najväčší problém?

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, venujeme sa dnes problému, ktorý v podstatnej miere odhalí, ktorým smerom vykročí politická kultúra a demokracia na Slovensku.
V minulom období zažila táto sieň celý rad happeningových akcií zo strany vtedajšej opozície a dnešnej koalície v ohrození demokracie a nastolovaní tyranie. Verejnosť mala možnosť počúvať celý rad negatívnych prívlastkov na štát a zároveň verejných deklarácií, ako to bude robiť inak, ako budete demokratickí, ako vytvoríte nezávislosť polície, súdnej moci a prokuratúry. Radi ste používali slovo zmena, sľubovali svetlejšie, transparentnejšie začiatky, ale dnes všetci vidíme, že opak je pravdou. Vaše viaceré mocenské rozhodnutia a kroky sú zmenou, áno, to súhlasím, ale k horšiemu. V priamom prenose verejnosť vidí, ako vám deň po dni zachutila moc, a vytvárate si svoje pravidlá. Nanucujete svoje vnímanie spravovaniu veci verejných.
Chcem tu pri tejto príležitosti jasne povedať, že už vám dávno nejde o verejný záujem, ale účelovo už len o ten úzko mocenský a stranícky. Vláda pod vedením predsedu zneužíva koronavírus na šírenie strachu do spoločnosti, aby sa pod rúškom boja proti nemu okliešťovali demokratické práva a presadzoval scenár tzv. riadenej demokracie. Dnes už neplatí, že chceme nezávislého policajného prezidenta, ale práve naopak ho má menovať priamo minister. Dnes už neplatí tak ako pred voľbami, že ľudia majú právo zhromažďovať sa, ale, naopak, treba im toto právo obmedziť. A dnes už rovnako neplatí, že obsadzovanie okresných úradov bude na základe odbornosti. Idete zriadiť politické komisie, ktoré dosadia tých politicky správnych OĽANO ľudí do úradov. Čudujem sa koaličným partnerom, že sa nečinne pozerajú, ako sa Slovenská republika mení na OĽANO štát, ktorý ovláda neomylný premiér.
Rovnako nevychádzam z údivu, ako dokážete mocensky ignorovať odporúčania prezidentky a právnych expertov, dokonca samotnej ministerky spravodlivosti, ktorí vás varujú pred dnešným krokom, a tým je politizácia Generálnej prokuratúry. Chcem apelovať na časť koaličných poslancov, ktorí vnímajú riziká krivenia slovenskej demokracie v súvislosti s prijatím tejto legislatívy, aby nepodporili tento zákon. Chcem tu jasne povedať, som zástancom Pellegriniho politiky zodpovednej zmeny, ktorá prispela k očiste súdnictva, prokuratúry a uvoľnila ruky polícii v zmysle pravidla, padni komu padni, nech tí, ktorí zlyhali vo verejných funkciách, sú spravodlivo vyšetrení a potrestaní. Ale apelujem, nerobme z toho verejné divadlo a nekrivme v mene toho zákony a demokraciu na Slovensku. Nepodporte tento návrh, pretože je výsmechom nielen do tváre vašich voličov, ktorí uverili vami ponúknutej politickej zmene, ale aj poškodzuje záujem Slovenska v zahraničí. Apelujem na vás, nepodceňujme tento aspekt, pretože sa nám môže tvrdo vrátiť. Dobre viete, že zahraničná politika Slovenska môže byť iba taká silná, aká je silná domáca politická a ekonomická scéna. Musím jednoznačne povedať, že vaše rozpory vo vládnej koalícii, neschopnosť riešiť ekonomiku, ako aj nedemokratické tendencie uchopovania moci vyvolávajú otázniky nad smerovaním krajiny, a obávam sa, že môžu postupne oslabovať pozíciu Slovensko na zahraničnopolitickom poli.
Vláda Petra Pellegriniho vám odovzdala štát s vysokým zahraničnopolitickým renomé a Slovenská republika sa tešila a rešpektu rovnako v Bruseli, vo Washingtone, v Moskve alebo v Pekingu. Preto sa obraciam aj prostredníctvom môjho vystúpenia v Národnej rade na slovenskú verejnosť, že správanie sa vládnej koalície je v ostrom rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky a v krátkom čase môžeme čeliť veľmi nepríjemným otázkam zo strany strategických zahraničnopolitických partnerov. Na pondelkovej tlačovej konferencií som vymenoval niekoľko prešľapov tejto vlády, ktoré už vyvolávajú negatívny záujem medzinárodného spoločenstva, a v mojom dnešnom vystúpení sa zameriam na pokus predkladateľov o politizáciu prokuratúry, ktorá má vysoký potenciál zaznamenať ďalšie negatívne reakcie zo zahraničia. Poviem aj prečo.
Predkladatelia v dôvodovej správe uvádzajú, že sa pri novelizácií zákona o prokuratúre riadia odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy a taktiež praxou iných členských štátov Európskej únie. Tu musím skonštatovať, že selektívny výber, zdôrazňujem, selektívny výber odporúčaní Benátskej komisie je na mnohých miestach neúplný až zavádzajúci a prax v iných členských krajinách ukazuje, že konečný cieľ predkladateľov dosadiť za generálneho prokurátora pána advokáta Lipšica je v úplnom rozpore s aktuálny stavom profesného obsadenia pozície generálneho prokurátora v členských štátoch Európskej únie.
Dôvodovú správu predkladateľov by som teda označil za účelovú správu. Táto účelová správa totiž opomína aj viaceré všeobecne akceptované princípy identifikované v odporúčaniach Benátskej komisie, ktoré sú považované za nevyhnutné k tomu, aby pôsobenie prokurátorov nepodliehalo politickým tlakom. Boli tu rôzne ohlasy ohľadom Rady prokurátorov na Slovensku, tak by som odporučil prečítať si právne stanoviská, odporúčania poradného výboru európskych prokurátorov, ktorí asi nebudú skorumpovaní, ktoré sa týkajú nezávislosti prokuratúry a z ktorých Benátska komisia často vychádza.
Poradný výbor európskych prokurátorov prijal v roku 2014 tzv. Rímsku chartu, ktorá obsahuje európske normy a princípy fungovania nezávislej prokuratúry. Uvediem len niektoré z nich.
Jedným zo základných princípov podľa bodu 4 Rímskej charty je zabezpečiť čo najväčšiu nezávislosť autonómiu prokuratúry ako neoddeliteľnú súčasť nezávislosti súdnej moci, zdôrazňujem, súdnej moci, a nie exekutívnej alebo legislatívnej moci. Túto všeobecnú zásadu, ktorú zdôrazňuje aj Benátska komisia, sme povinní neustále posilňovať. To vyplýva aj z našich záväzkov v Rade Európy. Naopak, aktuálna novela ide v príkrom rozpore s touto zásadou a posilňuje právomoci Národnej rady na zasahovanie do nezávislého výkonu funkcie generálneho prokurátora. Navrhované nové subjektívne dôvody na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie môžu viesť k politizácii výkonu jeho alebo jej funkcie a oslabujú princíp vonkajšieho nezasahovania do nezávislosti jeho alebo jej práce.
Návrh na rozšírenie okruhu kandidátov na post generálneho prokurátora obsiahnutý v navrhovanej novele je tiež otázny a veľmi kontroverzný. Rímska charta aj Benátska komisia totiž hovoria o tom, že spôsob výberu generálneho prokurátora musí získať širokú dôveru a rešpekt verejnosti, ako aj členov súdnictva, prokuratúry a právnických povolaní. Berúc do úvahy už spomínané výhrady pani prezidentky, ministerky spravodlivosti, rady prokurátorov a mnohých významných právnych expertov, som presvedčený, že v prípade prijatia vašej novely je aj tento základný všeobecne akceptovaný európsky princíp vážne ohrozený.
Vrátim sa k dôvodovej správe, kde sa odvolávate na britský systém, ktorý jediný vyberá prokurátora aj z radov advokátov a ktorého menuje predseda vlády. Tento systém je však založený na anglosaskom práve, tzv. common law, na rozdiel od slovenského systému, ktorý sa riadi európskym kontinentálnym právom. Common law vychádza z tradície podávania žaloby priamo zo strany exekutívy, to jest z polície, a nie nezávislého verejného žalobcu. Výrazu attorney general ktorý sa používa vo Veľkej Británii alebo v USA skôr zodpovedá slovenský výraz generálny advokát, a nie generálny prokurátor. Viem, že pán advokát Lipšic je zástancom anglosaského práva, ale v prípade jeho záujmu o post generálneho prokurátora si zmýlil krajinu. Nemali by sme kvôli tomu meniť príslušný zákon ani náš právny systém. Ak by sme dôsledne čítali odporúčania Rady Európy, pán Lipšic ako dlhoročný vysokopostavený politik by sa nemal stať ani členom Súdnej rady, nieto ešte generálnym prokurátorom.
Ak sa odvolávame na prax iných krajín EÚ, tak dnešný generálni prokurátori pochádzajú z radov prokurátorského, 23 krajín, alebo súdneho stavu, 4 krajiny. Takže vidíme, že pôvod prokurátorského stavu výrazne prevyšuje, a mali by sme sa skôr venovať štandardom a výnimkám.
Výber generálneho prokurátora týchto, mimo týchto dvoch stavov jej považovaný skôr za výnimku než za pravidlo. V dôvodovej správe je tiež odvolávka, že sú takéto prípady, ale jediný individuálny prípad, ktorý som našiel a v ktorom Benátska komisia uvítala rozšírenie profesií na výber prokurátorov, bol prípad Čiernej Hory, avšak aj tu išlo o výber hlavného špeciálneho prokurátora, ktorý je u nás zástupcom generálneho prokurátora a jeho podriadených, a v tom čase odporúčaní išlo o novovznikajúcu krajinu s obmedzeným počtom sudcov a prokurátorov, a ktorá si nevedela rady s vonkajším, zahraničným organizovaným zločinom. V dnešnom, v dnešnom, v dnešných časoch to už nie je prípad Slovenska ani všeobecne uznávané pravidlo Rady Európy. Súčasná právna úpravy voľby aj odvolávania generálneho prokurátora z roku 2001 plne zodpovedá európskym demokratickým štandardom, je vyvážená a minimalizuje politické zasahovanie do výkonu prokuratúry. Samotný pán Lipšic sa ako vtedajší vedúci úradu ministra spravodlivosti na tvorbe existujúceho zákona aktívne podieľal.
Pán podpredseda Grendel spomenul pána generálneho prokurátora Milana Hanzela, ktorý sa stal ako politik, ako jediný politik v histórii Slovenska prokurátorom. Práve kvôli tomu bola prijímaná táto legislatíva v roku 2001 aj za účasti pána, pána Lipšica, aby sa predišlo nástupu politických nominácií na post generálneho prokurátora. Takže buďme preto rozumní a hľadajme také riešenia, ktoré potvrdia, že Slovenská republika je naďalej demokratickým štátom, kde sa ctia pravidlá a kde politika nie je povýšená nad právo a spravodlivosť. Je to náš záväzok voči voličom, a tak ho aj napĺňajme.
Ďakujem za pozornosť.

Ja fakt rozumiem, že sa ťažko počúva, keď vám niekto tu urobí nejaký rešerš faktov a vyjadrení od Rady prokurátorov cez pani ministerku spravodlivosti. Je to bolestivé, lebo viem, že to robíte nasilu, musíte to urobiť, asi to máte príkazom. Dobre.
A, pán kolega, ktorý ste posledný hovoril, prepáčte, meno mi vypadlo, ale musím povedať, že ja som to nemyslel nejak v zlom, že máte 95 hlasov. Ja práve naopak. Rešpektujem parlamentnú väčšinu, a preto hovorím, máte právo robiť, čo chcete, s tou svokrou tomu rozumiem, to je v poriadku.
No ale teraz vecne. Strach, pán Baránik? Ako možno vy ho chcete šíriť, ale ja strach z vás určite nemám, ani z nikoho, ani nemám mať prečo, takže mňa nezastrašíte ani takýmito tvrdými vyjadreniami. Možno by si mladší kolegovia mohli pozerať na tú vašu rétoriku, lebo naozaj nezodpovedá vášmu zovňajšku, vyzeráte ako inteligentný človek, ale niekedy, čo z vás dokáže ísť, je naozaj zastrašujúce až, ale možno len pre niekoho.
No, pán Dostál, neviem, v čom som klamal, fakt, lebo že vraj celé vystúpenie, vy tak dbán..., vždy tak dbáte na tie, na tie fakty, tak všetko to, čo som pomenoval, skúste mi vyvrátiť.
To, že pán Šeliga nesedel na mieste hlavného navrhovateľa napriek tomu, že tu prišiel už desať minút po, po pánovi, po tom začatí rozpravy, O. K., ale o tom sa ani nechcem baviť, takže nehovorte o klamstvách.
A posledná vec. Ak tu niekto klamal, tak hovoril pán Baránik, že to len my a rada prokurátorov vraj tvrdíme, že treba vyberať z prokurátorov. Tak ešte raz, pán Baránik, prečítajte si ministerku spravodlivosti, prezidentku a ďalších ľudí, takže klamete vy, pán Baránik.
A keď tu niekto vraví o tom, že tajná voľba, že počas tajnej voľby sa korumpovalo, som rád, že ste to pripomenuli, vládni kolegovia, som veľmi rád, lebo, Gábor, asi si spomenieš, že ak tu boli podozrenia z korupcie počas voľby Dobroslava Trnku, tak tie smerovali práve ku poslancom Ivety Radičovej vlády, veď teda že, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Tomáš, myslím, že ste pomenovali všetky zásadné úskalia tohto návrhu zákona, ktorý naozaj vyzerá, že, že je účelovo šitý na niekoho, na kom je koalícia už vopred dohodnutá. Ja nebudem špekulovať o tom, kto, kto to je.
Chcem len pripomenúť ešte jednu zásadnú vec, ktorú máme už dnes v zákone ako jeden z dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, a to je, ak sa stal členom politickej strany. Čiže ak takéto niečo má byť, má byť dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, potom je aj otázka, či kandidát, ktorý je ešte dnes alebo bol v minulosti príslušníkom nejakej politickej strany, ho automaticky z tejto funkcie nediskvalifikuje. Bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti, ale v súčasnosti máme takýto právny stav, a teda ja na toto už vopred upozorňujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, tak nalejme si čistého vína. Vy v programovom vyhlásení vlády si uvádzate, že budete konať čestne a hovoriť pravdu a nič len pravdu, tak si tú pravdu tu a teraz povieme. Dobre.
Po prvé chcem uviesť, že jediným cieľom tejto novely zákona je politicky si podriadiť Generálnu prokuratúru. Za generálneho prokurátora chcete vymenovať exponovaného politika a pravidlá idete meniť tak, aby generálna prokuratúra a prokuratúra ako taká poslúchali politickú moc. Asi za všetkých, ktorí toto už doteraz komentovali, to najlepšie vyjadril bývalý ústavný sudca Ján Drgonec, ktorý, citujem, povedal: „Ani v Zimbabwe by pre Lipšica nemenili zákon.“ Ani v Zimbabwe.
Čo je ale ešte smiešnejšie, a historicky asi sa s tým stretávame prvýkrát v období parlamentarizmu, idete týmto svojím konaním proti vlastnej ministerke spravodlivosti, ktorá by mala takúto zásadnú, ako vy hovoríte, zásadnú zmenu zastrešovať. Samotná pani ministerka podobne ako my neakceptuje, aby bol generálny prokurátor vyberaný z iného okruhu osôb, akým sú prokurátori. Vaša ministerka spravodlivosti a vaša stranícka kolegyňa, pán Šeliga, keďže ste hlavným predkladateľom tohto zákona, a myslím si, že aj vy sa trošku hanbíte, pretože nesedíte na tomto mieste navrhovateľa a nechali ste to radšej na pána Baránika. Vaša pani ministerka povedala, že sa ocitla v tomto momente osamotená a trápne konzistentná. To je fakt, to je citát.
Tá ďalšia výhrada, ktorú máme aj my, aby som ich zhrnul na úvod, kým prejdem k ďalším veciam, je to ustanovenie, podľa ktorého budete chcieť odvolať generálneho prokurátora len vtedy, resp. vtedy, keď nebude vraj konať riadne, čestne, nestranne a nezávislo. A to kto bude merať? A kto povie, že takto koná? Pán Baránik alebo vy, pán Šeliga? Alebo pán Matovič povie (reakcia z pléna), že je to tak, že je to tak? To je fakt, ani v Zimbabwe toto nemajú, to má pán Drgonec pravdu. Tak gumený paragraf ešte naozaj v živote nevidel a jeho jediným cieľom, hovorím, jediným cieľom aj tohto paragrafu je politicky ovládať prokurátora.
A tretiu zásadnú výhradu, ktorú k tomu máme, je, samozrejme, verejná voľba, tzv. výdobytok Nežnej revolúcie, je už zakopaný ešte hlbšie pod zem. Že, pán Dostál? Pána Osuského tu nemám, ktorý ešte pri tej predchádzajúcej voľbe generálneho prokurátora hovoril jeden deň, že aký je to výdobytok Nežnej revolúcie, a o dva dni už nepočul, nevidel, bolo potrebné udržať koalíciu.
Tá tajná voľba je predsa dobrá v tom, a preto sme to tak chceli v tom novembri, aby nikto nevedel pri personálnych otázkach, ako hlasujete. Čo je na tom? Aby aj ten generálny prokurátor videl, kto ho volí, resp. nevidel, kto koho volil a kto ho nevolil. O tom to je. Je to citlivá personálna otázka. Je zaujímavé, že tak neprotestujete pri iných personálnych otázkach v parlamente, že napríklad pri iných persónach, pri iných voľbách volíme tajne.
Takže toto sú tie tri zásadné výhrady, ktoré my k tomuto zákonu máme, a nie sme v tom sami. Ako som už spomenul, prvou, ktorá má rovnaké výhrady ako my, je ministerka spravodlivosti pani Kolíková. Opakujem, vaša kolegyňa z vlády. A vaša stranícka kolegyňa, pán Šeliga. Je ponižujúce pre ňu, ponižujúce, akým spôsobom sa ju snažíte obísť a predkladáte tento zákon, túto novelu zákona poslaneckým návrhom. Pritom vieme dobre, že tá zásadná zmena, ako vy ju nazývate, zásadná, ona zásadná je, si zaslúži riadne medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa budú môcť vyjadriť odborníci, verejnosť, ale hlavne ju bude predkladať vláda a pani Kolíková.
Konáte v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tvrdíte, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, ale dovoľte, aby som odcitoval vašu pani ministerku Kolíkovú, ktorá tvrdí: „Prekvapuje ma, že to z toho niekto odvodzuje. Túto časť som písala ja, vychádza z volebného programu strany ZA ĽUDÍ,“ pán Šeliga, „viedli sme o tom diskusiu a nakoniec sme sa zhodli, že kandidát na funkciu“ generálneho pro..., „generálneho a špeciálneho prokurátora by mal pochádzať z radov prokurátorov.“
Toto hovorí vaša ministerka spravodlivosti. Tá, ktorá písala tú stať v programovom vyhlásení, že konáte v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Ponižujete zároveň aj prokurátorský stav. Máme 900 prokurátorov a pán Baránik povedal, že každý jeden z nich je mafián, pretože povedal, že celá prokuratúra je v područí mafie, čo je urážka prokurátorov a najmä odkaz - nesnažte sa, pretože váš kariérny postup nikoho nezaujíma. Nerobte nič, nie sme schopní vybrať z vás, všetci 900, jak vás je, ste neschopní. Absolútne ponúženie, poníženie. Aj táto rada prokurátorov vám niečo odkázala, vážení páni poslanci vládnej koalície, opäť citujem:
„Otváranie možnosti kandidovať na funkciu generálneho prokurátora pre neprokurátorov predstavuje nebezpečný precedens, ktorý môže byť kedykoľvek zneužitý v politickom boji a otvára priestor pre neželanú politizáciu prokuratúry" tvrdí najvyšší orgán prokuratúry rada prokurátorov. Teda už nielen my, už nielen pani ministerka spravodlivosti, ale už aj rada prokurátorov.
No a v podstate vy sa ani nebránite, lebo keď sme počuli pána Baránika aj tu v pléne, ale najmä v Slovenskom rozhlase, ten rovno konštatoval, že nikde na svete, opäť citujem: „Nikde na svete neexistuje téza, že prokuratúra má byť nezávislá." Takže pán Baránik úplne otvorene priznáva, že má byť pod vplyvom politiky, pod vplyvom vládnej koalície. Takto si vy predstavujete tú nezávislosť.
Takže ja neviem, prečo sa smejete keď hovorím o podriadení politickému, politickému nejakému zápasu, resp. politickej moci. Prečo sa smejete? Však pán Baránik ako jeden z hlavných predkladateľov to priznáva a ešte tvrdí, že to tak má byť, že to je v poriadku, lebo všade na svete je to inak, len u nás tá prokuratúra bola škandalózne nezávislá.
No a keď už nepočúvate ani vlastnú pani ministerku, keď už nepočúvate radu prokurátorov, tak to, že nechcete vypočuť ani pani prezidentku, je už naozaj zvláštne. Pretože aj tá povedala, že sa jej nepáči, že sa tento zákon účelovo mení kvôli jednej osobe. Pán Grendel povedal, musíme ísť do politického stretu s pani prezidentkou. So všetkými! Nikto nie je na vašej strane! Vôbec nikto, ste v tom sami. Poslanci vládnej koalície, ste v tom absolútne sami, pôsobíte ako ten známy valec zo Zlatej Idky, ešte z čias Mečiara. Ešte aj poti..., proti pani prezidentke chcete ísť, ktorá sa ozvala a má pravdu.
Očakávam teda od pani prezidentky, že v prvom kroku bude vetovať tento zákon, aby teda naplnila svoje slová aj skutkami, a v prípade, že ho aj tak pretlačíte, že nevymenuje nevyhovujúceho kandidáta v zmysle jej kritérií za generálneho prokurátora. To by som očakával.
No a prečo nazývame tento zákon lex Lipšic? Však to je úplne jasné, keď lupou pozeráte na ten zákon, všetko je šité na mieru tomuto človeku. A my si myslíme, že Daniel Lipšic nemôže byť generálnym prokurátorom, a teraz vôbec nebudem osobný, ale budem vecný a uvediem štyri dôvody, pre ktoré si to myslím ja aj moji kolegovia.
Po prvé Daniel Lipšic nie je prokurátorom a tvrdíme, že má generálny prokurátor pochádzať z radov prokurátorov, tvrdíme to všetci okrem vás.
Po druhé Daniel Lipšic je bývalý exponovaný politik, a preto je veľmi pochybné, či by dokázal v prípade politických citlivých káuz, a to je jedno, týkajúcich sa opozície alebo vládnej koalície, rozhodovať nestranne.
Po tretie Daniel Lipšic v súčasnosti zastupuje v mnohých medializovaných prípadoch poškodených, ale aj páchateľov, ako sme sa mali možnosť dočítať. Aj páchateľa napríklad brutálnej vraždy. A preto je pochybné, že či v prípade, že by sa stal generálnym prokurátorom, nebude v konflikte záujmov.
A ten štvrtý dôvod je, že či chceme, alebo nechceme, a ja túto vec vôbec nejdem zneužívať, pán Lipšic je právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, pretože na priechode pre chodcov usmrtil chodca. A toto je naozaj veľké nešťastie pre obe strany, aj keď sa asi so mnou zhodnete, že naše myšlienky musia viac patriť rodine pozostalým ako pánovi Lipšicovi.
Ale čo chcem povedať v tejto súvislosti, je a pripomenúť vám, lebo mnohí ste tu možno mladší, služobne mladší kolegovia, že pán Lipšic ešte ako minister spravodlivosti v prípade rovnakých prípadov, totožných alebo podobných, to znamená, keď páchatelia zrazili na prechode pre chodcov a usmrtili chodcov, žiadal pre týchto ľudí, žiadal pre týchto ľudí nepodmienečné tresty. V prípade seba však už nič také nežiadal, ani len verejne nepovedal a nevyzval súdy, dajte mi nepodmienečný trest, môj trest je dostatočný.
Takže tu chcem povedať, že v prípade pána Lipšica by bolo asi veľmi veľký problém dodržiavať zásadu rovnosti pred zákonom. Opakujem, ako minister spravodlivosti v desiatkach prípadoch žiadal, aby títo ľudia, ktorí zrazili chodcov na prechode pre chodcov, skončili v base, v prípade seba nič také neurobil. Tak aká je tu rovnosť pred zákonom?! Takže vecne som pomenoval štyri dôvody, pre ktoré si myslíme, že pán Lipšic by nemal byť generálnym prokurátorom.
Rovno dávam ponuku, určite sa prihlásia iní kandidáti, prečo nezačneme rokovať s opozíciou, prečo by generálny prokurátor nemohol vzísť z nejakej dohody medzi koalíciou a opozíciou, to by bol ten najsilnejší mandát. Ja viem, máte 95 hlasov, môžte si presadiť, koho chcete, ako chcete. Ale prečo to neskúsiť? Toto je podaná ruka a toto je taký vecný návrh, ale, samozrejme, rešpektujem, že v parlamente máte väčšinu, a môžte si zvoliť, koho chcete, len vás pekne prosím, nerobte si z ľudí srandu. Nerobte si z verejnosti naozaj srandu, keď ešte aj cez víkend počúvame, ako na mene nie je vo vládnej koalície dohoda, a vraj, vraj vy všetci vládni poslanci budete mať voľnú ruku pri hlasovaní. Veď to sa dá veľmi ľahko následne skontrolovať. Tak nehovorte to, keď dopredu viete, že je to o Danielovi Lipšicovi.
Pán Šeliga povedal, že nebudete, vy vládni poslanci, hlasovať ako také roboty. Ja sa s ním stavím. Už som to povedal v relácii, chcel som o fľašu koňaku. (Reakcia z pléna.) O fľašu koňaku, pán Šeliga, ale vy ste povedali, že nepijete, tak môžem sa staviť o kinder čokoládu. (Reakcia z pléna.) Napríklad. Stavím sa o čokoľvek, pán Šeliga, stavím sa o čokoľvek, pán Šeliga, že napokon budú vládni poslanci hlasovať ako také tzv. slobodné roboty za Daniela Lipšica, alebo teda väčšina z nich. A na záver zase vecne, podporujeme, podporujeme... (Reakcia z pléna.) Ja viem, že vás tá Kinder čokoláda rozladila, pán Šeliga, ale ja vám ju môžem ísť kúpiť, majú v bufete. (Reakcia z pléna.) Ale bolo to, ale bolo to na odľahčenie, nevieme, čo vás to tak ako trafilo, však dobre, no. Však nepijete. (Reakcia z pléna.) Asi vám absentuje cukor, tak keď to hovoríte vy, dobre, ale ja v tom pokračovať nemienim. Chcem na záver dodať niečo vecné.
Po prvé... (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Po prvé... (Reakcia z pléna a smiech v sále.) Po prvé podporujeme verejné vypočutie kandidátov, podporujeme. Takisto ako pri ústavných sudcoch. Podporujeme aj rozšírenie okruhu navrhovateľov, podporujeme. Ale nemôžme podporiť, nielen my, ale aj odborná obec to, že sa bude vyberať aj z neprokurátorov, to, že tam bude vágny paragraf, ktorý umožní len tak politickej moci odvolať generálneho prokurátora, a nemôžme podporiť ani verejnú voľbu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, napriek tomu, že s viacerými názormi a tvrdeniami nesúhlasím, tak musím povedať, že tvoje vystúpenie bolo o triedu lepšie ako vystúpenie pána poslanca Baránika. Jedna vec je ambícia niečo zmeniť, s tým absolútne súhlasím, ale druhá vec je, akým spôsobom túto zmenu dosiahnuť a docieliť, a myslím si, že tento váš poslanecký návrh je typickým príkladom toho, ako sa to nemá robiť. Ty si viackrát spomenul o tom, že táto súťaž bude transparentná, férová a otvorená. No nesúhlasím, pretože nie všetci uchádzači budú mať rovnakú štartovaciu čiaru. Už dopredu vieme, že jeden z kandidátov bude mať veľkú výhodu.
Ďalej si hovoril o tom, že aké je to dobré, že to bude verejná voľba. No v tomto je poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia konzistentný. My hovoríme o tom, že tajná voľba je výsledkom procesov, ktoré sa zrodili v roku 1989, a ja si myslím, že vy tú verejnú voľbu potrebujete preto, aby ste sa mohli odkontrolovať.
A posledná vec, myslím si, že prvýkrát príde k vážnemu sporu medzi vládnou koalíciou a prezidentským úradom. Sám som zvedavý, ako sa tento spor bude vyvíjať a ako sa nakoniec skončí, lebo pani prezidentka nie je stotožnená s tým, akú persónu chcete posadiť do kresla generálneho prokurátora.