Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte nadviazať. Skrátené legislatívne konanie sa môže predložiť, pokiaľ sú ohrozené základné ľudské práva alebo hrozia závažné hospodárske škody. Pani komisárka Tomanová ohrozuje ekonomiku tohto štátu? (Reakcie z pléna.) Vy niekoľko mesiacov riešite najťažšiu koronakrízu, ťažkú hospodársku a sociálnu krízu, a vy dôjdete s tým, že chcete odvolať Tomanovú? Toto je vaše riešenie krízy? Vy si robíte z ľudí srandu? Skrátené legislatívne konanie sa nemôže takýmto spôsobom zneužívať. Pani komisárka pre deti má poradné a nie rozhodujúce právomoci. Čiže ona ani nemôže, aj keby chcela, ohrozovať ľudské práva. Ona iba konzultuje veci a potom súd rozhodne. Čiže, páni kolegovia, toto je výsmech legislatívnemu procesu.
Navyše pán minister to hovoril veľmi jasne, sú tu Parížske princípy. OSN jasne hovorí, že komisárka musí byť nezávislá. A vy keď napíšete do zákona, že parlament ju môže kedykoľvek odvolať, lebo si myslí, že nie je nezávislá, tak to je politizácia tohto úradu. A je to v rozpore s princípmi OSN. Sú to len politické čistky. A vy nielenže chcete robiť politické čistky, čo je samo osebe nemorálne, ale vy navyše zneužívate skrátený legislatívny proces, aby ste to urobili.
Viete, pôvodne tu bol aj návrh, že, poslanecký návrh, že je možné odvolať komisárku len preto, že sa vyvolávajú pochybnosti o tom, či je morálne a osobnostne pripravená, čo bolo tak voľné znenie, že by ste mohli reálne odvolať aj pápeža. Teraz prišla vláda s návrhom, aby ste mohli odvolávať komisárku, ak ju vy určíte za nezávislú, čo je od parlamentu jasné politické rozhodnutie. Prosím, nezneužívajte skrátené legislatívne konanie a riešte sociálnu a ekonomickú krízu na Slovensku.
Ďakujem.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi stručne, budem sa držať merita veci. Diskutujeme alebo prerokovávame skrátené konanie, možno k obsahu vystúpim v tej druhej časti. Veľmi veľa za mňa povedala aj kolegyňa Hatráková. Chcem pekne poďakovať za to vystúpenie.
Pán minister, ja vás chcem poprosiť jednu jedinú vec. Skúste nám veľmi konkrétne a pragmaticky povedať, prečo skráteným konaním, pretože 1. septembra bude päť rokov, čo je účinný tento zákon, a celkom prirodzene som očakával, že môže prebehnúť nejaká diskusia, možno aj novela, že zapracujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, aby sme zefektívnili činnosť a výkon práce komisárov, ale absolútne nerozumiem a nechápem tomu skrátenému konaniu. Naopak, my sme veľmi veľa pre, nazvem to, znevýhodnené sociálne skupiny, ktoré by mali práva týchto ľudí obhajovať, práve komisári, či sa to týka detí, alebo zdravotne ťažko postihnutých, do istej miery počas pandémie sanovali. Ja vysoko dobre oceňujem dávku SOS, ktorá v značnej miere v tomto, v tomto môže pomôcť, no a dobre, valorizovali sa príspevky pre opatrovateľky. Trošku ma mrzí tí, mrzia tí asistenti, ale reálne predpokladám, že ten prísľub, že do konca roka to bude nejaké komplexné riešenie, sa v tomto smere dodrží. Preto absolútne nerozumiem a nechápem tejto veci.
Viete, v dvetisícpätnástom sme prijímali tento zákon. Áno, pani poslankyňa povedala, Parížske princípy boli prijaté v decembri 1993. Všetky garnitúry vlád, čo tu boli, od Mečiara, Dzurindu a ďalších sa touto otázkou veľmi nezaoberali. Preto aj my sme išli trošku do neznáma a zato hovorím, že akákoľvek novela, ktorá by vylepšila prácu a činnosť komisárok, je vítaná po tých piatich rokoch, ale prečo skrátené konanie, tomu absolútne nerozumiem.
Ja sa ospravedlňujem, ale dovolím si prečítať vystúpenie pani prezidentky práve k tejto problematike. Pani prezidentku vnímam ako nejakú morálnu autoritu, preto apelujem cez ňu smerom k vám: "Prijímajte preto len také zákony, aké by ste chceli, aby platili aj za vlády vašich oponentov. Prijímajte ich takým spôsobom, akým by ste chceli, aby ich prijímali aj oni. Chcem vás, pani poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti ubezpečiť, že k svojej role v legislatívnom procese budem pristupovať maximálne zodpovedne a konštruktívne. Pre dobré nastavenie našich vzťahov však chcem vopred oznámiť, že pre mňa budú ťažko akceptovateľné zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe tzv. prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu."
Preto tá moja otázka veľmi konkrétna a k obsahu možno, keď budeme preberať návrh novely vecného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani Kozelová, pán Šefčík, prepáčte, ale vy, bohužiaľ, o rozpočte neviete absolútne nič, preto sa k tomu ani nebudem vyjadrovať. Vy hovoríte o nejakom rozpočtovom procese. Pán minister, ten vie a vie aj, ako urobil tento rozpočet. Zbúchali ho za tri hodiny, nakoľko na toto nebolo potreba viac času. A tak jak som, ja som povedal; ja som nepovedal, že potrebujem si to dlhšie naštudovať, lebo to boli štyri strany, ja som si myslel práve, že to budem musieť študovať, ale nebudem. Lebo obsahovo je to veľmi vyprázdnené.
A, pán Šefčík, nehovorte vy o tom, čo my sme tu zanechali. My sme tu zanechali dlh 48 %, vy tu, vy tu idete vyrobiť dlh 62 %, tak si to trošku doštudujte! My sme tu zanechali päťpercentnú nezamestnanosť a uvidíme, aká bude tá nezamestnanosť za vás. Bude sedem, teraz už je 7,4. A vzhľadom na tú pomoc, ktorú ste poskytli ľuďom, čiže žia... čiže žiadnu, si myslím, že tá nezamestnanosť bude stúpať a za toto si budete vy zodpovedať.
Pán Čekovský, k trinástym dôchodkom. Vy nehovorte o trinástych dôchodkoch, keď tu si buchnete do rozpočtu 8 mld. eur, máte dostať ďalšie miliardy z európskych fondov a pán minister povie, že na trináste dôchodky nemáme, ideme sa všetci na to vyskladať. A v rozpočte sa hádže stomiliónami, ako keby to boli fazuľky. Bez toho, aby boli vysvetlené, kam tie opatrenia, kde sa budú robiť a akým spôsobom. Takže toto je realita.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, sme v skrá... ideme rokovať o skrátenom legislatívnom konaní k štátnemu rozpočtu, teda k novele štátneho rozpočtu 2020, preto sa budem vyjadrovať práve k tomuto procesu. Potom v prvom čítaní vystúpim, samozrejme, vecne k niektorým veciam, ktoré spomeniem aj v tejto rozprave.
Čo sa týka samotného procesu, tak jak spomínal pán minister, prebehla daňová makroprognóza a daňová prognóza ku koncu júna. Bolo to, tuším, 24. júna tohto roku. A ja som asi tak mesiac dozadu pozoroval, sledoval som ČT24 a videl som, že česká vláda sa zaoberala takisto novelou rozpočtu na tento rok. Bol som, sám som čakal, že kedy nastane ten deň, keď vláda predloží aj v Slovenskej republike novelu. Je jasné, že koronakríza zasiahla všetky oblasti života a, samozrejme, tým pádom ovplyvní aj výdavky a aj celkový rozpočet Slovenskej republiky. S tým sa nedá nesúhlasiť.
Na druhej strane však musím povedať, že od 24. 6. do, do štvrtka minulého týždňa prebehol nejaký čas a stále som si hovoril, že príde niečo do parlamentu. Národná rada začala rokovať a v programe Národnej rady sme, som nevidel žiadnu, takýto, žiadny takýto návrh a sám som bol tým prekvapený. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď štvrtok na obed vláda odsúhlasila novelu rozpočtu a o to väčšie nepríjemné prekvapenie bolo, keď som videl v akom štýle. Na obed vo štvrtok odsúhlasený rozpočet mal štyri A-štvorky obsah. Čiže rozsah štyroch A-štvoriek.
A beriem aj to, čo hovoril pán minister, že asi nemôžme očakávať tie tri veľké buchle, ktoré som ukazoval, poviem aj prečo. Lebo táto vláda si dala robotu len so štátnym rozpočtom. Samozrejme, existuje ešte aj rozpočet verejnej správy na ďalšie tri roky, ktoré nie je povinná urobiť, ale vzhľadom na to, že prezentovala sa ako veľmi transparentná a že bude proste robiť to lepšie, ako sme to robili my, tak som očakával aspoň taký rozsah, aby sme sa vedeli zorientovať, aké opatrenie táto vláda ide urobiť.
Ten rozsah ma skutočne šokoval a najviac ma šokovalo to, že ministerstvo takto urobilo jednu, jednu guľu (rečník naznačil oboma rukami vytvorenie gule) a hodilo to (rečník naznačil pravou rukou hod) do všeobecnej pokladničnej správy. To je presne to, čo ste tu roky kritizovali a my sme tu museli vysvetľovať, na čo sme ktoré výdavky išli použiť. A ten rozsah, ktorý, ktorým ste to hodili do tej všeobecnej pokladničnej správy, má hodnotu polovice štátneho rozpočtu. To znamená 8 mld. eur.
Je jasne z toho vidieť, že vláda netuší, na čo ide tie peniaze vynaložiť. Je to, zas lezú tie čísla ako z chlpatej deky, poviem to tak, úplne obrazne, ešte včera na tlačovej konferencii ste sa snažili niečo, niečo obhajovať, ale konkrétne veci nevidieť. Čiže transparentnosť považujem v tomto rozpočte za úplne minoritnú alebo nulovú.
Čo sa týka obsahu, znižujú sa vám príjmy okolo 1,4 mld., to znamená, že, samozrejme, my budeme očakávať to, ako sa budú napĺňať príjmy, ako budete aj na druhej strane bojovať s daňovými únikmi, čo som vždycky bol zástancom. A efektívna daňová sadzba, keď sme odovzdávali úrad, nám stúpala a medzera daňová nám klesala. To znamená, sme sa dostali na celkom dobré čísla. A ja som si vypýtal čísla aj od predsedu výboru pre financie a rozpočet o vývoji daňovej medzery na DPH, ako sa bude ďalej vyvíjať, aj efektívnej daňovej sadzby, tak som zvedavý, ako bude sa dariť vláde bojovať s príjmami.
Čo je však horšie, je nárast výdavkov štátneho rozpočtu o 7,8 miliardy. Celkový deficit na tento rok nám má stúpnuť o, na 12 mld. a celkovo stúpne o 9,2 miliardy. To sú obrovské čísla, za ktorými nevidíme obsah. Proces, ktorým sa tvoril tento rozpočet, by som nazval asi tak, že tak ideme to nejak spraviť, treba tu urobiť jednu sumu, ktorú zvalíme na SMER a bývalú vládu, tá sa im podarila až na 2,9 mld., môžme sa o tom baviť takisto, aj, aj sa k tomu budem vyjadrovať. A potom sa tam hodila suma 4,9 mld. eur. To je desaťnásobok toho, čo ste boli doteraz schopní v rámci COVID-u doručiť ľuďom. Za, za, za sto dní tejto vlády. Za sto dní tejto vlády ste doručili pol miliardy a do rozpočtu ste si dali desaťnásobne väčšiu sumu. Sám som zvedavý, ako to budete realizovať, ale môžem povedať, že ja skutočne tento rozpočet vidím ako veľký nafúknutý teplovzdušný balón, v ktorom nikto nevie, čo je vnútri, a v podstate tá transparentnosť je už taká, ako som hovoril.
Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že za najväčšie riziko dosiahnu... považuje: Stanovené rozpočtové ciele nebudú dosiahnuté, lebo chýbajú konkrétne opatrenia. Nedokáže posúdiť ich, rada nedokáže posúdiť ich reálnosť a bolo by dobré, aby vláda Igora Matoviča predložila v najbližších mesiacoch vierohodný návrh rozpočtu verejnej správy na najbližšie roky. Budem sa k tomu ešte bližšie vyjadrovať, samozrejme, v prvom čítaní.
A, ale čo sa týka samotného procesu. Ja som sa skutočne zhrozil, že nám ten rozpočet hodíte na druhý deň do parlamentu, keď som však videl obsah, tak som povedal, že v podstate ten výbor, ktorý trval až 10 minút na to, aby sme išli do skráteného legislatívneho konania, v podstate ani dlhší nemusel byť. Vzhľadom na obsah tohto pamfletu, ktorý ste vyrobili, dovolím si povedať, že ja to považujem za dehonestáciu vôbec rozpočtového procesu a ak to, ja som sám zvedavý, aký rozpočet vyprodukujete do budúceho roku. Ja vám pripomeniem všetky vaše výhrady k našim rozpočtom, pripomeniem vám všetky naše, vaše výhrady voči procesu, ktorým sme my tvorili rozpočet. A ja by som sa skutočne tešil, keby sa naplnili vaše slová. Bohužiaľ, mnohé sľuby, ktoré ste dali, sa nesplnili a ľudia to už vidia.
Čo sa týka samotného, ešte k samotnému procesu, skrátené legislatívne konanie. No vzhľadom na to, že áno, za chvíľu budete musieť predložiť už ďalšie, ďalší rozpočet a vzhľadom na ten obsah, ktorý ste doručili, poviem otvorene, takýto rozpočet ste mohli dať už v marci. Nemuseli ste sa s tým vôbec, vôbec zapodievať a čakať na nejakú makroekonomickú prognózu a daňovú prognózu. Je to úplne zbytočné, je to úplne zbytočné. Lebo toto sú, toto je strieľanie miliardami. Vy sa tu hráte s miliardami ako s fazuľkami. Stomilióny lietajú hore-dole.
Spomeniem jednu vec, kde teda pán minister prezentoval, myslím, že to bolo v máji, ak sa nemýlim, to, že všetky ministerstvá budú šetriť 10 % svojich výdavkov. Desať percent výdavkov v štátnom rozpočte, ktorý je cirka 18 mld. výdavkov, je 1,8 miliardy. Namiesto toho hovoríte o zreálnení čísel, ktoré sme my doručili do parlamentu. Keď si zoberiete napríklad len, vy ste tu buchli 2,9, že musíme zreálniť zdravotníctvo, 600 miliónov. My sme dofinancovali zdravotníctvo stoosemdesiatimi miliónmi a namiesto toho, aby ste doručili toľko proklamované úsporné opatrenia, kde len v liekovej politike sa za, za tri roky dá ušetriť 146 mil. eur, namiesto toho ste doniesli do tohto parlamentu zákon, ktorý kritizovala vaša poslankyňa z SAS pani Cigániková a hovorila, že na liekovej politike vďaka tomu, čo robíte, namiesto troch miliónov úspor urobíte sekeru 30 mil. navyše. Takto tvoríte rozpočet!
Čiže poďme dať do zdravotníctva, poďme to zreálniť. Dajme tam 600 mil., neni problém. Papier znesie skutočne všetko. A ja si to pamätám, debaty, kde sme tu debatovali s každým jedným poslancom, ktorý prišiel za tú svoju oblasť a hovoril o tom, ako máme málo, kde máme málo peňazí. A vy namiesto toho, aby ste doručili tých 1,8 mld., o ktorých hovoríte, že ušetríte na ministerstvách, ja som zatiaľ nepočul ani o eure. Ak budete; ja by som poprosil pána ministra, aby urobil odpočet týchto úspor. Namiesto toho tvrdíte, že ideme zreálniť náš rozpočet o 2,9 mld., ktoré tu SMER nedal. Tak nás ste kritizovali za to, že sme nikdy nedali 10 mil. alebo 20, 50, a vy si tam rúbete stomiliónami, ako keby to išlo o nejaké fazuľky.
Za COVID sa dá schovať, schovať úplne všetko a to je to, čo vy robíte. Ja by som ešte zobral, keby pán minister tu prišiel ako chlap a povedal: "Dobre, máme tu COVID, ideme zvýšiť výdavky, lebo ideme dať ľuďom peniaze, nakoľko potrebujeme naštartovať domácu spotrebu a zvýšime deficit a zvýšime dlh." Však my týmto ideme zvýšiť dlh Slovenskej republiky na 62 % zo 48, o 14 percent! Obrovské číslo! A my sa tvárime, však nič neni, však dáme to v zrýchlenom konaní a za desať minút je všetko vybavené. Takto sa to proste nerobí! A keby pán minister povedal, že ideme kvôli COVID-u, lebo ideme robiť opatrenia, tak jak ich robí Rakúsko, Česko, Nemecko a všetky ostatné krajiny, ideme pomôcť ľuďom, tak, a nejak to odôvodní, vykalkuluje, odpo... tak berem. Ale takto, že v podstate si zoberieš 2,9 mld. tu, za to ideme zreálniť rozpočet SMER-u. Kde by som si ja mohol dovoliť o 2,9 mld. zvýšiť rozpočet Slovenskej republiky vo výdavkoch? Však by ste ma tu zožrali aj s chlpami. Pán minister s tým nemá absolútne problém. (Rečník luskol prstami.) Takto! No problem. Osem miliárd sem, 12 miliárd tam, no problem. Slovenská republika, slovenská ekonomika znesie asi všetko.
A vzhľadom na to, že ako ste doteraz dokázali pomáhať ľuďom, tú pol miliardu, ktorú spomínam, ja hovorím, tu je taká vata ako veľký teplovzdušný balón. Na konci roka sa tu pán minister postaví a povie: Pozrite sa, ja som neurobil 62-percentný dlh, ale iba 61. Jak som ušetril jednu miliardu. Super. A všetci mu budeme čapkať. (Reakcia z pléna.) Ja nebudem určite. Ja nebudem určite tomuto tlieskať. Verte-neverte, mňa tu ťahali za pačesy za 0,2-0,3 percenta. Tu sa hádže desiatkami percent bez problémov. Ja toto považujem skutočne za dehonestáciu tohto procesu. Vyjadrím sa k tomu ešte v prvom čítaní, ale som, chcel som byť kratší v tomto, ale nedalo mi, som sa nejak rozohnil.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Chcem rovnako ctených kolegov zo zahraničného výboru upozorniť, že o 12.00 hod. pokračujeme v prerušenom rokovaní zahraničného výboru a v ďalšom zahraničnom výbore. Takže ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu, ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie, nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania, je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli, naopak, škodlivé.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne. Pán Kašper, ja, ja chápem a cením si, že chcete naliať do ekonomiky peniaze, to by som chápal, že to, že to pákovo nejaké peniaze vygeneruje, ale chcem vám povedať jednu vec.
Nie vláda, nie vy ani ja určujeme, za akých podmienok banky budú poskytovať úvery. To znamená, banky majú svoje rizikové ratingy, keď neprejdete, žiadny úver nedostanete. Keď si pozriete to memorandum, odporúčam, prečítajte si ho. Opäť je tam, ak vláda neurobí dostatok napríklad projektov na to, aby ich financovali tie banky, tak je to má byť za 0,5 mld., tak..., a napríklad ak nebudú podmienky na to, že banky možno neposkytnú toľko úverov podni-, ľuďom a podnikateľom, banky si splnia svoje, svoje povinnosti obyčajným nákupom dlhopisov. A to robia úplne bežne. Takže to neni žiadna pomoc, je to len marketing, o ktorom sa bavíme.
Nebudem hovoriť o 9 mld. hotovosti, ktoré táto vláda má, a nebudem hovoriť, neviem, či ste pozerali včera Maroša Šefčoviča, ktorý hovoril, a pán minister to včera spomínal, budeme mať, mali by sme mať z Európskej únie okolo 34 mld. eur, čo sú dva štátne rozpočty. Takže vy žiadne peniaze od nejakých bánk na takéto veci nebudete potrebovať. Vy ich máte toľko, ako ich nemala žiadna vláda. A budete mať grantové peniaze navyše, 6,6 mld., ja sa len obávam, že nebudete schopní ich vyčerpať a že na konci dňa, keď dôjde zúčtovanie, tak nebudete vedieť ukázať, kam tie peniaze použiť, a toto je moja najväčšia obava.
A ešte sa pridám aj k Dušanovi Muňkovi. Áno, ja si myslím, že bankový odvod nemal v tomto zákone čo robiť, a možno by sme ho aj po nejakom utesaní podporili.
Ďakujem pekne.

Nechcel som, nechcel som reagovať, pretože pán Kamenický a moji predrečníci tu povedali k tomu už dosť, ale včera na finančnom výbore, to, čo tu povedal pán Kamenický, to, čo povedal štátny tajomník, pokiaľ sa týka bankového odvodu. Vy ste prakticky znehodnotili týmto celú prácu pána podpredsedu Sulíka, pretože ten materiál, berme do úvahy, pomáha čiastočne, a verím pevne, že aj ten, ten ďalší, pretože každé riešenie dneska pri tejto kríze je dobré alebo horšie, proste je to veľmi zlé.
Ale nerozumel som vám a nerozumiem, prečo ste ten bankový odvod tam dali, pretože banky na, predtým bola, samozrejme, aj správa k finančnému trhu a k bankovému sektoru, kde guvernér Národnej banky povedal, že naše banky sú v dobrom stave.
Tí, ktorí tu nie ste a ktorí nepoznáte celú privatizáciu slovenských bánk, tak Dzurindova vláda slovenské banky predala za 38 mld. slovenských korún. Najprv ich oddlžila so 100 mld., čo celkove stálo asi 150 mld. slovenských daňových poplatníkov, a potom za ten rok, keď ich predala, ďalší rok mali taký istý zisk, za čo ich predala. Je to za nami, len vám dávam do pozornosti.
A pokiaľ sa týka bankového sektoru u nás, je v dobrom stave, má dostatok finančných prostriedkov, čiže tento materiál ste, a takisto ste sa nemuseli v tomto materiáli, keď ste chceli riešiť sudcov a chceli ste riešiť prokuratúru.
Ak chceme posilniť súdnictvo a prokuratúru, tak nemá význam im brať peniaze, naopak, treba posilniť ešte finančne, ak chceme veci riešiť, pokiaľ sa týka vyšetrovania káuz, tak takisto treba tie peniaze pridať ešte vyšetrovateľom a tí, ktorí na tom budú, lebo bez toho sa nepohneme.
To vám hovorím ako bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, že viem, aké platy majú ľudia na vidieku, a viem, aká kvalita tam je.

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, ja som k tomuto bodu dosť rozsiahlo vystupoval v prvom čítaní a nebudem sa opakovať. Nebudem hovoriť to, čo som už raz hovoril. Súhlasím v podstate s predrečníkom, že tento zákon nerieši zásadné hospodárske a ekonomické problémy Slovenskej republiky.
Ale čo sa zmenilo od tej doby, je práve množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré k tomuto zákonu boli schválené v rámci výborov, a je ich požehnane, päťdesiat. Musím povedať to, čo hovoril pán spravodajca Kazda včera, pri mojom včerajšom vystúpení, je to, že hovoril, že tento zákon však môže doznať nejakých zmien, ale však to je normálne, však bude sa novelizovať. Ja to považujem za normálne, ale práve z dôvodu, že toľkoto zmien sa tam ide robiť a doplnení, tak práve to poukazuje na to, že malo to byť robené v normálnom legislatívnom konaní. To znamená, že by to prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním. Ja chápem, že pán minister bude opäť argumentovať, že však so všetkými sme to prebrali, ale mnohé veci, ktoré sa tam doplnili, myslím si, že aspoň tí kompetentní by sa k nim mohli vyjadriť.
Z môjho pohľadu sa chcem však zamerať aj na to, že včera sme mali výbor pre financie a rozpočet a s kolegami sme sa bavili aj o samotnom bankovom odvode a v podstate som zistil, čo bola príčina toho, že sa tak rýchlo ponáhľame. Dostal som od pána štátneho tajomníka Oravca informáciu, že 25. 7. musia banky zaplatiť bankový odvod za ďalší kvartál. A to je hlavná príčina, prečo sa to tak strašne s týmto ponáhľame.
Chcem povedať jedno. Z celkového dopadu 153 mil. eur tvorí bankový odvod až 150 mil., čiže 98 % z celkového dopadu na rozpočet. Preto jasne vidieť, že primárny cieľ tohto zákona je zaviesť bankový odvod, a opäť, tak ako tu už bolo dnes povedané, žiadna vláda neurobila pre banky toľko ako práve táto. Ja by som sa tešil, ak by ste mohli povedať, že žiadna vláda neurobila pre ľudí toľko ako táto. Aj vzhľadom na tú celkovú pomoc, ktorá tu dnes prebieha, dnes som si pozrel číslo za 100 dní tejto vlády, bolo, bola pomoc vyčíslená na úroveň okolo 500 mil. eur, keď na druhej strane vláda sľubovala pomoc okolo 1 mld. Čiže mali sme sa dnes baviť o pomoci rádove okolo 3 mld. eur.
V prípade reálnej pomoci to beží tak, ako to beží, a dnes ja ešte sa budem vyjadrovať určite aj k novele rozpočtu na rok 2020, včera som ešte netušil, že nejaká vôbec bude. Dnes dokonca som dostal informáciu, že o 8.45 hod. bude výbor k tomuto. To je, ako keby sme, ja neviem, robili nejakú vyhlášku alebo niečo také a mali sme na to po predstavení predkladateľom asi tak päť minút, čo sme sa o tom mohli baviť. Takto sa prijíma novela štátneho rozpočtu na rok 2020. Budem sa k tomu podrobne vyjadrovať.
Preto ešte by som sa rád vyjadril k jednej veci, samotný bankový odvod. Včera som tu spomínal jednu informáciu, kde som hovoril o tom, že okolo 230 mil. eur plánuje vláda Igora Matoviča vrátiť bankám. Včera na tlačovej konferencii ministra financií Hegera sa redaktor RTVS Tománek opýtal ministra, či to vláda ide urobiť, čiže či ide z už odvedeného bankového odvodu vrátiť nejaké peniaze bankám. Odpoveď pána ministra bola: „Je to blud, opozícia ako vždy klame.“ Keď už mu došli argumenty, spomenul aj Počiatka a to už mi pripadá taká mantra ako, ako s prázdnou špajzou.
Čo povedal pán minister redaktorovi? Odpovedal, chcem to zacitovať, je to jedna veta: „Odpovedajúc na vašu otázku, nie je to pravda. Takýto zámer nie je a ani nemá byť. V tomto fonde na ochranu škôd sa naakumulovalo asi 1,3 mld. eur, z ktorej 1 mld. bude použitá na tvorbu Národného rozvojového fondu,“ a teraz počúvajte, „a ten zvyšok zostáva práve pre tie účely.“ Takže je to blud. Ten zvyšok zostáva práve pre tie, tie účely. To bola nedokončená veta. Tak ja ju dokončím. Približ..., a teraz budem hovoriť, na aké účely išiel zvyšok, vyše okolo 250 mil. eur, tak je to v texte memoranda medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou. A to hovorím, budem hovoriť to, čo je napísané na oficiálnych stránkach, webe Slovenskej bankovej asociácie.
Približne z 250 mil. eur z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore, rozumej z odvedeného bankového obvodu, bude rozdelených nasledovne. Približne 150 mil. eur bude použitých na doplnenie zdrojov fondu na ochranu kladov, k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31. 12. 2019, čiže za minulý rok. Približne 80 mil. eur z vyzbieraných zdrojov doplní zdroj národného fondu, to je rezolučný fond, ktorý je zriadený na základe predpisov Európskej komisie, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31. 12. 2019.
Jedná sa teda o 230 mil. eur, ktoré štát v podstate sľúbil uhradiť za banky, aby sa naplnili tieto dva fondy k 31. 12. 2019, čiže z peňazí, ktoré už, čiže z bankového odvodu, to sú peniaze, ktoré už banky odviedli štátu. Štát našťastie túto dohodu ešte nezrealizoval, nakoľko sa jedná o tzv. štátnu pomoc. Je to štátna pomoc bankám, ktorú musí schváliť, kde musí schváliť výnimku Európska komisia. Pevne verím, že táto dohoda medzi Igorom Matovičom a bankami nebude nikdy naplnená.
Prečo by mal štát už z odvedeného bankového odvodu zaplatiť do týchto dvoch fondov 230 mil. namiesto bánk? Vláda Igora Matoviča by sa mala sústrediť na to, ako v Bruseli vybaviť výnimky zo štátnej pomoci pre kolabujúce podniky a ľudí, nie pre banky. Mimochodom, v počte žiadostí o takéto výnimky sme na chvoste v Európskej únii, čo je aj výsledkom neschopnosti vlády Igora Matoviča.
Toľko by som si dovolil zareagovať k tomu, čo hovoril pán minister. Čiže on hovorí, že my klameme, tak ja vyzývam pána ministra, aby zvere..., aby zverejnil celé, celý text memoranda s bankami, to je prvá vec.
A keď sa nad tým takto hlbšie zamyslím, tak buď klame Slovenská banková asociácia, alebo pán minister financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.