Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán Kazda, nemôžem s tým súhlasiť úplne, čo ste povedali, pretože napríklad za našej vlády bolo prijaté, prijatý strategický dokument predchádzanie vzniku odpadu, program predchádzania vzniku odpadu a začal sa tvoriť program, ďalší strategický dokument z hľadiska odpadov, takže myslím si, že my sme za našej vlády novelizovali zákon o odpadoch, teraz si nepamätám presne koľkokrát, ale minimálne päťkrát, kde vo všetkých týchto novelách sme sa snažili práve zabezpečiť to, aby sa predchádzalo vzniku odpadu a aby sa znižovala miera ukladaného odpadu na skládky, čo, samozrejme, sa nám nepodarilo vyriešiť úplne, ale podľa programového vyhlásenia vlády aj nová vláda v tomto chce pokračovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať len vybraným častiam vzhľadom na čas, avšak nedá mi povedať aj ako k celku, že tento dokument je zjavne nesúrodý a chýbajú mu akékoľvek merateľné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo odpočtovať plnenie tohto programu, ako aj na mnohých miestach uvádzaná konštrukcia, že vláda zváži, z čoho len ťažko možno usúdiť, aký má vláda zámer.
Ale poďme konkrétne k niektorým vybraným bodom prvej a druhej časti a potom, pokiaľ čas dovolí, aj k časti životného prostredia.
Boj proti korupcii je, samozrejme, legitímny cieľ tejto vlády. Avšak obávam sa, že opatrenia a nástroje, ktoré vláda v programovom vyhlásení navrhuje za týmto cieľom, nevyriešia tento problém, naopak, vytvárajú politizáciu jednotlivých inštitútov, resp. možnosti ešte väčšieho zneužitia. Poviem napríklad ktoré.
„Vláda chce odpolitizovať proces kontroly majetku verejných funkcionárov, vláda Slovenskej republiky zriadi nezávislú inštitúciu, ktorá bude mať na starosti etiku verejných funkcionárov, konflikt záujmov a kontrolu majetkových priznaní.“ Nie je však jasné, kto a akým spôsobom bude kreovať takúto nezávislú inštitúciu. Vláda? Teda vládnuca strana, resp. koalícia bez zastúpenia opozície?
Toto vyvoláva oprávnené obavy, že takto kreovaná inštitúcia môže byť práve nástrojom na šikanu opozície, resp. na samotnú politizáciu. Terajšia úprava je podľa môjho názoru dostatočná a transparentná prostredníctvom výboru Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú reprezentatívne zastúpené všetky strany vládnej moci, ako aj opozície, a takýto orgán je výsledkom moci pochádzajúcej z demokratických parlamentných volieb. Vytváranie kvázi nezávislých inštitúcií vyvoláva pochybnosti o účele takého opatrenia a sú to veľmi nebezpečné precedensy. Nie je tu ani zmienka o tom, ako si vláda predstavuje zabezpečenie nezávislosti takejto inštitúcie. Okrem samotného nominovania a personálneho obsadenia sú to nejasné otázky financovania, odmeňovania, kompetencií a tak ďalej.
Ďalej. „Vláda zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Čo je to funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti? Toto je veľmi populárna fráza, ktorá sa objavila ako volebné heslo mnohých kandidujúcich strán v ostatných parlamentných voľbách, avšak doposiaľ nikto presne nepovedal, čo konkrétne si pod týmto predstavuje. Štatutári pôsobiaci v exekutívnych funkciách denne rozhodujú o mnohých otázkach častokrát len na základe odporúčaní úradníkov, nemajú šancu v tak širokých rezortoch byť odborníkmi vo všetkých oblastiach, teda rozhodujú sa politicky na základe odporúčaní a za to nesú aj politickú zodpovednosť. Ak by však mali zodpovedať hmotnoprávne za všetky rozhodnutia, obávam sa, že to bude mať skôr opačný efekt a štatutári nebudú chcieť v ťažkých veciach rozhodovať a budú tieto veci odsúvať. Alebo potom to asi všetci urobia tak ako pán premiér a rozdelia si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a všetko prepíšu pani manželke a v takom prípade by on totiž nemal čím hmotne zodpovedať.
Ďalšie heslo programového vyhlásenia vlády je odborníci namiesto „našich ľudí“ do štátnych podnikov. „Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcie zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.“
Toto snáď ani netreba komentovať vo svetle, ako svedkami práve v týchto dňoch, ako sa obsadzujú jednotlivé miesta, napr. v NDS, SEPS, v Hlavnom banskom úrade, na niektorých ministerstvách a ďalších bez akéhokoľvek výberového konania ľuďmi, ktorí sú politicky doporučení, čiže realita je presne naopak, ako sú vznešené ciele tohto programového vyhlásenia vlády.
„Vláda Slovenskej republiky zabezpečí pravidelné informovanie občanov Slovenskej republiky prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev.“
Čo to znamená? Znamená to, že vláda si za peniaze daňových poplatníkov ide robiť tlačový PR. A nebude to stáť málo. To už naozaj nestačí objektívne spravodajstvo verejnoprávnych médií? Myslím si, že toto nepotrebuje ďalší komentár.
Ďalej niekoľko otázok k justícii, k voľbe členov Súdnej rady sudcami na regionálnom princípe.
„Podstatnou otázkou pri regionálnom princípe volieb členov Súdnej rady sudcami je to, že každý sudca v Slovenskej republike má v zmysle ústavy právo voliť ktoréhokoľvek z deviatich členov Súdnej rady volených sudcami, a nielen jedného z jeho obvodu.“ Ide o rovnosť volebného práva, ktoré je garantované ústavou, a je na zamyslenie, či je lepšie, aby každý sudca mohol voliť z celého územia Slovenskej republiky a zvoliť povedzme dvoch sudcov z toho istého kraja, alebo čisto len jedného z daného regiónu, pričom si treba uvedomiť, že tieto regióny nie sú proporcionálne z hľadiska zastúpenia jednotlivých sudcov.
Nominovanie členov Súdnej rady vládou, parlamentom a prezidentom: len nesudcov. Toto je otázka, o ktorej sa už veľa rozprávalo. Navrhovaná úprava by podľa nášho názoru zakotvila jednak porušenie základného práva každého na prístup k inej verejnej funkcii za rovnakých podmienok, čím by zároveň došlo k diskriminácii sudcov, ktorí by spĺňali predpoklady členstva v Súdnej rade. Uvedené by malo vplyv na nezávislosť justície od vlády, parlamentu a prezidenta. Teda išlo by o zásah do zásadného princípu trojdelenia štát..., trojdelenia moci. Okrem toho teda môžme krásne sledovať aj, ako vláda si plní tieto svoje vznešené ciele z hľadiska nominovaní svojich kandidátov, či už v parlamente, alebo vládou, kde nominovala troch sudcov práve v tomto období. Ale o tom sme už porozprávali dosť.
No a posledné v tejto oblasti, ktoré mi čas dovolí, je povedať niečo o zrušení imunity sudcov za rozhodovanie. Toto je otvorenie Pandorinej skrinky. Ide o zásah do garancie nezávislosti funkcie sudcu pri jeho rozhodovaní, a teda porušenie samotnej nezávislosti súdu. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že imunita sudcov pri rozhodovaní je dôležitou garanciou nezávislosti súdnictva. V prípade, že sudca vydá svojvoľné rozhodnutie, je aj za súčasnej právnej úpravy postihnuteľný v disciplinárnom konaní. Ak sa sudca pri rozhodovaní dopustí trestnej činnosti, napr. korupčným správaním, na jeho postih sú taktiež v súčasnosti dostatočné nástroje postihu v rámci trestného konania.
Podľa môjho názoru nie je možné ani účelné kvôli pochybeniam jednotlivcov búrať základné princípy demokracie a delenia moci medzi súdnu, výkonnú a zákonodarnú moc. A takto by som mohol pokračovať ďalej v tejto časti, či už sa jedná o rozširovanie použitia odpočúvania, teda informačno-technických prostriedkov, resp. vláda sa zasadí o to, aby podnikateľské subjekty pri svojvoľnom nezaplatení faktúry páchali trestný čin, čo, si myslím, že je úplne v rozpore so zásadou ultima ratio v trestnom práve.
Ale dovoľte mi, aby som ešte povedal niečo k téme životného prostredia, keďže som v predchádzajúcom volebnom období zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. A musím povedať, že na to, že všetky strany deklarovali v predvolebnej kampani, že ochrana životného prostredia je pre, pre ne najvyššia priorita, tak tejto časti vláda zo 121 strán venovala až šesť aj štvrť strany. Z toho treba povedať, že je cca 90 % pokračovanie pokračovanie v tom, čo začala naša, predchádzajúca vláda, alebo sú tu veci, ktoré už boli zrealizované alebo sú v realizácii ešte na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády.
Napríklad vláda sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody, k Agende 2030, k Stratégii environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a iných nadväzujúcich sektorových stratégií. To sú všetko dokumenty, ktoré boli prijaté za predchádzajúcej vlády. Okrem toho vláda v programovom vyhlásení vlády hovorí, že bude preferovaná nízka emisná forma dopravy. Navrhujeme možnosť, aby obce mohli spoplatniť viac osobných automobilov do centier. Už dávno je zavedená možnosť, aby si obce VZN-kom stanovili nízkoemisné zóny, kde môžu regulovať dopravu. Progresívne zvyšovanie zákonného poplatku za skládkovanie odpadov v miere, ktorá bude jednoznačne motivovať všetkých producentov odpadov k ich dôkladnému triedeniu. Dávno zavedené nariadením vlády. Vláda podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2 000 obyvateľov. Dávno zavedené. Je uznesenie vlády pod vedením Petra Pellegriniho, ktoré schválilo 50 mil. každoročne na najbližších 10 rokov práve na budovanie vodovodov a verejných kanalizácií. A takto ďalej by som mohol pokračovať.
Na záver už len poviem, že ma veľmi mrzí, že v tejto časti sa programové vyhlásenie vlády viac nevenovalo otázkam, ktoré bolo predmetom predvolebných sľubov jednotlivých strán koalície, či už ide o presun Správy lesov pod rezort životného prostredia, ktoré, tak vehementne nás aj kritizovali, aj sa zaväzovali, že, že strany urobia ďalej. Jednotliví predstavitelia hovoria, že vyriešia situáciu s dravými chránenými zvieratami, s medveďom hnedým a ďalšími a tak ďalej.
Čiže musím povedať už len na záver, že z uvedeného vyplýva, že v oblasti životného prostredia predchádzajúca vláda to robila dobre, a držím palce novej vláde, aby v oblasti životného prostredia pokračovali v nami nastavených stratégiách a zodpovedne ich plnili.
Ďakujem pekne.

Ja chcem len na pani poslankyňu Kaveckú reagovať, len v dobrom. Ja si pamätám tie rokovania aj s vami v tom roku 2014, keď sestry nemali tie platy, ktoré by mali mať, a myslím, že za to obdobie sa tie platy sestrám naozaj zdvihli o hodne. Môže každý hovoriť, že je to stále málo, podobne aj v školstve, ale ako župa za tých posledných rokov sme investovali do tých našich troch nemocníc - bojnickej, považskobystrickej a myjavskej - viac ako 20 mil. eur. Hovorím a podotýkam, opakujem to znova, z vlastného rozpočtu Trenčianskej župy. A je to vidieť. A takýmto spôsobom zlepšujeme to pracovné prostredie zdravotnému personálu, ale naozaj aj tým pacientom, ktorí túto zdravotnú starostlivosť potrebujú, či je to na Hornej Nitre, na Považí, na Myjavských kopaniciach, a preto nikdy, pokiaľ ja budem županom, nikdy nedovolím, aby tieto tri nemocnice boli prenajaté alebo boli privatizované. Sú tu aj poslanci niektorí zo zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde sme prijali aj takéto uznesenie.
A vrátim sa k tým financiám do zdravotníctva. Keďže veľa nemocníc robí stále dlhy, tak nie je tam niečo dobre, nie je tam niečo dobre nastavené. Niektoré nemocnice dostávajú viac finančných prostriedkov, z ktorých si môžu dovoliť zaplatiť aj zdravotný personál, lekárov, sestry a tak ďalej, a niektoré zdravotnícke zariadenia dostávajú menej finančných prostriedkov. A to je jedno, či sa spomína programové vyhlásenie vlády jednou vetou DRG s nejakými koeficientami.
A tých koeficientov sa ja naozaj veľmi bojím, pretože zasa pre niektorú nemocnicu bude ten koeficient iný a pre niektoré nemocnice iný. Ja vám držím palce, ak toto z toho programového vyhlásenia vlády, čo sa týka zdravotníctva, sa splní, tak budem skákať desať metrov do vzdu..., do vzduchu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte aj mne využiť túto príležitosť a zareagovať na predložené a prerokované programové vyhlásenie vlády a na začiatku chcem povedať, možno to poznáte, že veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté, a myslím, že to platí aj pre prerokované programové vyhlásenie vlády, že čím viac napíšeš, neznamená ešteže tým lepšie. Chcem povedať o niektorých veciach, ktoré už možno nie sú ani aktuálne v tomto programovom vyhlásení vlády, možno za všetky poviem len jednu vec, kde na str. 7, že vláda zavedie povinnosť zverejňovať majetkové priznania starostov, primátorov aj predsedov samosprávnych krajov. Primátori to majú, predsedovia samosprávnych krajov to majú už dlhšiu dobu, primátori to majú od 1. januára tohto roku 2020. Asi teda zavediete túto povinnosť povinne zverejňovať majetkové priznania ešte pre starostov.
Ja chcem ďalej povedať to a bolo to tu spomínané už v rozprave, že toto programové vyhlásenie vlády je ovplyvnené a malo by byť ovplyvnené touto krízou pandémie šírenia koronavírusu, ale nie je to dostatočne nejakým spôsobom prepojené na vyjadrenie v jednotlivých častiach programového vyhlásenia vlády, a preto sme aj my ako poslanecký klub strany SMER rozšírili návrh uznesenia k tomuto programovému vyhlásenia vlády, teda že chceme riešiť a viac teda previazať toto programové vyhlásenie vlády aj po kríze s ochorením na COVID-19, pretože to naozaj, naozaj v programovom vyhlásení vlády chýba okrem jedného, k tomu sa dostanem, a, samozrejme, v tom rozšírení uznesenia, ktoré sme navrhli, by sme chceli zagarantovať, aby sa nerušili tieto sociálne opatrenia, ktoré tu doteraz boli, aby sa aj naďalej viedol sociálny dialóg, aby tento sociálny dialóg všetkých zúčastnených strán bol naďalej využívaný, pretože je to dobrý nástroj na to, aby sa aj v budúcnosti dalo so sociálnymi partnermi jednať na úrovni.
Keď sa vrátim k tomu previazaniu programového vyhlásenia vlády s ochorením na COVID-19 a so šírením tejto pandémie koronavírusu, tak nenašiel som v časti ministerstva vnútra ani v časti ministerstva zahraničných vecí nič také, akým spôsobom chcú tieto dva rezorty reagovať potom, čo bude po tejto koronakríze, jedine, kde sa, a myslím, že správne, reaguje, je časť ministerstva obrany na strane, na str. 30, kde jasne ministerstvo obrany definuje to, že budú posilňovať schopnosti vojenského zdravotníctva, pripravenosť ozbrojených síl na takéto buď možné budúce pandémie a, samozrejme, budú zasahovať v nevojenských krízových situáciách, na ktoré môžeme tiež alebo za ktoré môžeme považovať aj túto súčasnú pandémiu koronavírusu, a čo je dobré, to chcem naozaj povedať, že sa zvýšia aj zásoby materiálu nielen na obranu štátu, ale za, ale aj na šírenie takýchto rôznych koronavírusov do budúcnosti, a som rád, že toto programové vyhlásenie vlády máte a že budete previazať aj tieto zásoby ako rezort obrany aj so zásobami štátnych hmotných rezerv. To je podobne ako v minulosti, ale aj v súčasnosti, keď sa zachovajú, zachovávajú spôsobilosti pre ozbrojené sily v niektorých podnikoch a tak ďalej, aby boli tieto spôsobilosti do budúcnosti zachované, takto by to malo byť aj pre takéto rôzne pandémie, ktoré zaručene v budúcnosti budú. Však zoberme si rok 2009, prišiel MERS, potom SARS, potom rôzne vtáčie chrípky a tak ďalej, teraz tu máme koronavírus, ochorenie COVID-19 a myslím, že kľudne ste to mohli v tomto programovom vyhlásení vlády zadefinovať ako hrozbu.
Pozrite sa, čo sa deje na hraniciach, ako reagujú jednotlivé krajiny, čo to robí so štátnym rozpočtom, s financiami nielen v samosprávach, ale s financiami jednotlivých krajín, ako reagujú niektoré médiá. Niektoré média možno nehovoria korektne o tejto pandémii. Niektoré hovoria zase na druhej strane korektne, čiže určite to môže byť aj taká hybridná hrozba, by som povedal, a kľudne ste to mohli do tohto programového vyhlásenia vlády aj takto, aj takto zadefinovať.
Ďalšej časti, ktorej sa chcem dotknúť, je transparentnosť, píše sa hneď na prvých stranách o zvyšovaní transparentnosti, proti tomuto nemám nič ani proti tomu a chápem tomu, že ten systém treba ešte viac zošroubovať, tento systém verejných, verejných zdrojov aj tie kontroly, ale chcem vás poprosiť, nerobme zasa ďalšie orgány, ďalšie inštitúcie štátne, ktoré budú kontrolovať zasa ďalšie orgány, pretože to stojí zbytočne veľa finančných prostriedkov, a myslím si, že transparentnosť sa dá zvýšiť oveľa lacnejšími spôsobmi, efektívnejšie. Keď si zoberiete aj Transparency International Slovensko, ktoré robí pravidelné rebríčky, či už miest, obcí alebo samosprávnych krajov. Viem to aj z vlastnej skúsenosti ako trenčiansky župan, pred siedmimi rokmi sme boli na konci tohto rebríčka, som bol s 28 %, teraz máme 75 %, ako Trenčianska župa sme, sme prvá v transparentnosti. Vieme, jakým spôsobom to funguje, nestálo to veľa finančných prostriedkov, je to len o tom chcení, že naozaj, naozaj tieto samosprávy alebo inštitúcie verejné, alebo či aj súkromné, ktoré využívajú verejné zdroje, aby takýmto spôsobom k tomuto pristupovali. Nemáme nič proti, ja osobne nemám nič proti zvyšovaniu transparentnosti, ale zasa tvoriť tam ďalších 14 alebo 15 nových organizácií a inštitúcií, ktoré budú napojené na štátny rozpočet a budú kontrolovať ďalšie inštitúcie, si myslím, že je naozaj zbytočné.
Dovoľte mi vyjadriť sa ešte k jednej časti, a to je efektívna verejná správa. Je to kapitola ministerstva vnútra. My sme už dlhšiu dobu na SK 8 ako samosprávne kraje debatovali, akým spôsobom zmeniť niektoré tie kompetencie, a zhodli sme sa na tom, že tá miestna štátna správa by mala nejakým spôsobom splynúť so samosprávnymi krajmi, narážam na ten model, ktorý funguje v Českej republike, a ja si myslím, že ambíciou tejto vlády by malo byť aspoň to, že by sme sa k tomuto modelu vyšších územných celkov, ako je to v Českej republike, mohli priblížiť. Samozrejme ste tu, je tu vás veľa starostov, primátorov, ktorí chcete tiež riešiť svoje kompetencie, a ja pevne verím, že ten audit, ktorý sa bude chystať, týchto kompetencií, že sa konečne nejakým spôsobom dotiahne do konca. Je tu veľmi veľa hráčov. Na jednej strane je tu štát, ktorý má nejaké kompetencie, na druhej strane sú tu samosprávy, vyššie územné celky, mestá a obce, ktoré majú tiež nejaké kompetencie, a ja pevne verím, že a ak by bola nejaká dohoda politická naprieč celým politickým spektrom, preberali sme to aj na našom výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu, že sa na tom dohodneme všetci, pretože takáto reforma alebo takéto zmeny vo financovaní samosprávy, v zmeny v kompetenciách sa majú robiť, tak to nie je na jedno štvorročné volebné obdobie, ale je to proste, poviem to, že na furt, hej. Proste je to na veľa rokov a tam treba naozaj silný politický konsenzus alebo silný konsenzus naprieč celým politickým, politickým spektrom.
Aj teraz pri tejto pandémii koronavírusu to vidíme a zisťujeme ako samosprávne kraje, že jednak je bezpečnostná rada kraja, ktorá má nejakých päť členov, ktorú vedie prednosta okresného úradu v sídle, v sídle kraja. Je tam župan, je tam za ozbrojené sily, je tam za ministerstvo vnútra, za hasičov nominant, väčšinou sú to teda krajskí šéfovia týchto, týchto organizácií, a potom sú ešte tzv. krízové štáby vyšších územných celkov a proste nefunguje to. Je tam taká dvojkoľajnosť, ktorá by tam, ktorá tam v súčasnosti je, a preto poučme sa aj z tejto krízy do budúcna, aby sme, lebo ten, kto sa nepoučí naozaj z krízy a bude fungovať rovnako aj po kríze, podľa mňa, prehrá. Podľa mňa prehrá a skončí. Čiže toto je tiež, ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dobré, a mali by sme sa aj z takejto krízy, z takýchto krízových situácií naozaj do budúcna poučiť, prehodnotiť všetky tie veci, ktoré sú.
Ja ešte len k zdravotníctvu na chvíľku, pretože Žilinský a Trenčiansky kraj sú iba dva kraje, ktoré majú svoje vlastné nemocnice, ktoré ich neprivatizovali a neprenajali. Keď som čítal túto časť, naozaj je to krásna časť, krásne je to napísané, ale ja sa, ja sa veľmi bojím, želám si, aby to bolo tak, ako to je napísané, ale bojím sa veľmi, že to padne v prvom na personále a na nedostatku finančných, finančných prostriedkov.
K daňovému mixu, sú tam spomínané zvyšovanie majetkových daní, tak starostovia, primátori asi budú musieť v budúcnosti zvyšovať dane z nehnuteľnosti, čo už robili vlastne aj minulý rok na tento rok, a držím teda palce, ale naozaj chýba mi veľká previazanosť tej súčasnej koronakrízy s programovým vyhlásením vlády. Ďakujem veľmi pekne.