Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne za slová, ktoré predniesol pán poslanec Petrák, len by som ho chcel ešte doplniť o jednu kapitolu, o ktorej sme vlastne tuná ešte nepočuli ani slovo, keď hovoríme o vysokom školstve, a to je špecifikum umeleckých vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku tri, ktoré majú jeden obrovský význam, ktorý je do dnešného dňa, dovolím si tvrdiť, stále nedocenený. Hlavne teda najmladšej vysokej školy, Akadémie umení v Banskej Bystrici a jej troch fakúlt – výtvarnej, hudobnej a divadelnej. Proste akonáhle táto škola začala mať prvé výsledky, neuveriteľným spôsobom sa zmenil kultúrny život v celej oblasti Banskej Bystrice a ďalej, samozrejme. Nebudem sa o tom konkrétne vyjadrovať, lebo nie je tu na to priestor.
Chcel by som len poprosiť, aby sa pohľad na vysoké umelecké školstvo aj tuná trošku zmenil, aj vplyvom ministerstva školstva, lebo tieto školy sú často finančne podvyživené a často idú na doraz, a pritom tie výsledky či výtvarníkov, či divadelníkov, či hudobníkov sú skutočne obrovské aj v medzinárodnom kontexte. Čiže toľko na doplnenie a len prosba na pána ministra, aby aj toto zobral do úvahy a špeciálne sa venoval vysokému umeleckému školstvu preto, lebo tie kritériá jeho existencie v súčasnosti sú, povedzme si to úplne otvorene, stále nedocenené a dovolím si tvrdiť, že aj nedostatočné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pretože vystupujem druhýkrát, už som bol pripravený, aby som šetril čas.
Dámy a páni, chcem len niekoľko poznámok k niektorým oblastiam. Nestihol som v tom prvom vystúpení sa vyjadriť napríklad k rovnosti príležitostí, ktoré považujem za dobre spracované v tomto programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, že by sme sa mohli pozerať na niektoré veci rozdielnym pohľadom. Ja poviem iba jednu jedinú. Nezdá sa mi, že by vláda mala zaradiť nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka medzi kritériá špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Toto si fakt myslím, že je, že je nad rámec a tu, tuto o tomto by som bol schopný diskutovať, ale myslím si, že to nie je kardinálna vec, o ktorej by sme sa mali hádať.
Vyjadrím sa aj k národnostnému školstvu, kde je zásadne problém s tým, že absolútne súhlasím, podporu fungovania škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale s rovnakými pravidlami. A to sa chcem spýtať pána ministra, či pravidlami aj finančnými v prípade škôl s vyučovacím jazykom slovenským, pokiaľ je slovenské obyvateľstvo na danom území v menšine. Dnes si uvedomme, že národnostné vzdelávanie má o 13 % vyšší normatív ako väčšinové slovenské školstvo a väčšina, drvivá väčšina škôl na jazykovo zmiešanom území sú málotriedky. To znamená, že využívajú aj kompenzačný príspevok v poväčšine prípadov až 50 % navyše oproti normatívu. Čiže oproti bežnej väčšej slovenskej škole majú príjmy zhruba na úrovni 1,7-násobku. Nehovorím, že tie príjmy sú neefektívne vynaložené, ale pýtam sa, čo je cieľom, čo je cieľom takto vynaložených finančných prostriedkov. Cieľom je, aby tieto deti ovládali aspoň na komunikatívnej úrovni slovenský jazyk, na základe ktorého sa dohovoria s väčšinovou populáciou a budú rozprávať štátnym jazykom v tejto krajine a vytvoria prvok, na ktorom tá spoločnosť môže byť jednotná a tento prvok je len jazyk, ktorým hovoria obidve skupiny obyvateľov.
Ja rozumiem, že je obohacujúcim prvkom kultúrny prínos národnostných menšín, ale jedným dychom musíme povedať, že medzi ten prvok, ktorý nás bude spájať, nie je len obohacovanie kultúrne, ale aj potreba ovládať slovenský jazyk. A to mi v tomto, v tejto kapitole o národnostnom školstve chýba, lebo hovorí sa, že sa posilní rozvoj didaktiky slovenského jazyka ako druhého jazyka. Ale to môže mať opäť iba jeden jediný cieľ, a to je lepšie ovládanie slovenčiny.
Vysoké školstvo. V tejto kapitole sa hovorí o tom, že vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry. A tu chcem povedať, a to budem nadväzovať na kolegu Habánika, ktorý túto časť už rozobral a hovoril jednoznačne o tom, že Slovenská akreditačná agentúra by mala byť nezávislá, ale ja si myslím, že tu by mal nastať ani nie politický tlak, ale spoločenský tlak na to, aby Slovenská akreditačná agentúra ešte pred tým, ako prijme a zverejní štandardy a kritériá, oboznámila spoločnosť s tým, ako chce, aby sa slovenské vysoké školstvo rozvíjalo. Toto je kľúčový prvok, ktorý keď nezvládneme a neustrážime, a to je jedno, kto, kto je pri vláde, či bývalá vládna koalícia, alebo vy, slovenské školstvo sa nepohne dopredu. Čiže preto vyzývam všetkých, tuto odhoďme akékoľvek politické bariéry a začnime vytvárať spoločenský tlak na Slovenskú akreditačnú agentúru.
Nesúhlasím s tým, že by malo dochádzať k zníženiu počtu študijných odborov a programov, z jednoduchého dôvodu. Nie preto, že, že nechcem, ale nesúhlasím s tým preto, lebo už v predchádzajúcom období sme zákonom znížili počet odborov zhruba zo 400 na 40, ktoré sú širšie koncipované, a zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a zmenou vysokoškolského zákona sme zadefinovali, že podporíme inštitucionálnu akreditáciu vysokých škôl a vysoké školy si budú samy na základe tejto inštitucionálnej akreditácie otvárať študijné programy podľa potrieb, tak aby boli schopné reagovať na podnety doby, aby boli schopné reagovať na trh práce a mohli byť veľmi operatívni, čo by slovenskému vysokému školstvu pomohlo.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že je potrebné vyprofilovať konkurencieschopné univerzity s medzinárodnými väzbami. Áno, preto sme v uplynulom období prijali zákon o konzorciách vysokých škôl. Hovorí sa tu o odoberaní podvodne získaných titulov a ja s týmto súhlasím. Ale na druhej strane sa pýtam, nemalo by byť súčasťou programového vyhlásenia aj sankcie pre tých, ktorí umožnili podvodné získanie titulov? Ja si myslím, že jednoznačne áno, ak robíme poriadok v spoločnosti, alebo chcete robiť poriadok v spoločnosti, tak sa to nemôže dotýkať len tých, ktorí dávajú úplatok, ale aj tých, ktorí berú úplatok. A toto je jednoznačne tento prípad.
Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality vedeckej práce ako jednom z prvkov ohodnocovania alebo prideľovania financií vysokým školám. Pán minister, ja chcem apelovať na to, o čom sme hovorili predchádzajúce štyri roky, je to iba jeden z prvkov ako predpoklad pre vykonávanie magisterského alebo doktorandského štúdia, ale v žiadnom prípade to nemôže byť jediný, jediný prvok alebo hlavný prvok, lebo už dnes je príliš veľa scientologických kritérií pre vysoké školy a vôbec sa to neodráža, vôbec sa to neodráža na kvalite vysokoškolského štúdia, vôbec sa to neodráža na uplatniteľnosti v praxi, vôbec sa to neodráža na platových pomeroch absolventov vysokých škôl. Takže aj tuto sú veci, ktoré v princípe nie sú nesprávne, ale je potrebné ich ešte rozpracovať.
Najviac by som sa kriticky chcel vyjadriť ku kapitole Veda, výskum a inovácie. Tu si myslím, že bolo potrebné urobiť len niekoľko vecí, a to prebrať závery z okrúhleho stola, ako zlepšiť vedu, výskum a vysoké školstvo na Slovensku, ktorý sa konal v predvolebnom období. Všetky politické strany, ktoré sa tohto zúčastnili, všetci predstavitelia vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných ústavov, mimovládneho sektora sa vyjadrili, že existujú tri hlavné problémy štátu. A to je nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý v programovom vyhlásení vlády absentuje, absencie pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu, toto opäť absentuje takto jasne napísané v programovom vyhlásení vlády. A tretie, finančná podpora, ktorá je, samozrejme, predmetom vždy kritiky, ale zlé rozdeľovanie finančných prostriedkov aj vo vnútri vedeckého sektoru, ktoré je ovplyvňované aj lokálnymi, aj regionálnymi, aj ekonomickými záujmami. Stačilo napísať tieto tri hlavné politiky na strane štátu a mali by sme vednú politiku, tak ako ju vidia aj vedci.
Na strane vedcov, hovorí sa o tom, že kapacity sú predimenzované, ale na druhej strane atomizované. Je to aj, je to aj názor zamestnávateľov, ktorí jednoznačne vyhlasujú, že nie sú schopní zadávať aplikovaný výskum našim vedeckým inštitúciám alebo vysokým školám, lebo tie kapacity sú tak malé, že v reálnej dobe nie sú schopné vytvoriť relevantné výstupy. Znovu absentuje v programovom vyhlásení vlády. To, čo vedci sami o sebe povedali, je predstieranie vedeckej kvality. Predstieranie vedeckej kvality, to znamená, mnohé výskumy, výskumné práce, publikácie sú publikácie pre publikácie, preto, aby škola alebo výskumná organizácia dostala peniaze. S týmto sa takisto razantne nevysporiadavame v tomto programovom vyhlásení vlády.
A tretia vec, ktorú vedci povedali sami o sebe, že je to uplatňovanie rovnostárstva a nevytváranie zdravo konkurenčného a moti... motivujúceho prostredia. Opäť tlak na tieto veci, po ktorých sami vedci volajú, tu absentuje.
Dámy a páni, nebudem vás už ďalej zdržiavať vecami, ktoré sa týkajú školstva, vedy a výskumu, ale tieto tézy sú podľa mňa natoľko dôležité pre rozvoj spoločnosti, ktorá ma byť nielen montážnou dielňou, ale má to byť spoločnosť, ktorá bude orientovaná vysokou kvalitou a sofistikovanou prácou, že som to považoval za potrebné povedať a pripomenúť bez ohľadu na to, či je to alebo nie je v programovom vyhlásení vlády. Týmito tézami sa musíte v budúcnosti zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, milo ste ma prekvapili. Myslím to smrteľne vážne. Nebýva totiž zvykom, aby minister z plejády rôznych vecí, ktoré má vo svojej kapitole, sa v jednej časti, ktorá je pre štát neskutočne dôležitá, vložil celú svoju váhu. Myslím tým sebestačnosť v potravinách. Samozrejme, že to prekvapenie moje vyplýva z istých vecí, ktoré som sám zažil. Bol som spoluautorom prvého zákona o obchodných reťazcoch v roku 2002, ktorý Únia a obchodné reťazce rozbili. Bol som spoluautor druhého zákona, ktorý bol taktiež prijatý a nakoniec z neho, musím povedať, isté časti politického spektra, ktoré boli v tom čase v parlamente, vypitvali tak, že bol nerealizovateľný a nepotrebný. Tým vám chcem len povedať, že či si uvedomujete, koho budete mať na tej druhej strane ako, nie oponenta, ale by som povedal doslova nepriateľa. Asi tušíte, čo vám chcem povedať.
To znamená, že z môjho pohľadu ja osobne nepovažujem to vaše vystúpenie len ako takú frázu pri prerokovávaní programového vyhlásenia, ale ako jedno zásadné, jeden zásadný postoj vo vzťahu k slovenskej verejnosti. Každú jednu vec, s ktorou sem prídete a bude smerovať k sebestačnosti v potravinách, ja osobne podporím všetkými desiatimi, ako sa hovorí.
A druhá vec, ak sa vám podarí presvedčiť; a to je z oblasti lesníctva, poznáme sa zhruba 15 rokov ako lesníci; ak sa vám podarí presvedčiť ostatných ministrov o tom, že lesy nemajú len produkčnú funkciu, ale iné celospoločenské funkcie, tak budem tiež veľmi rád.

Ďakujem, pán podpredseda. V prvom rade treba povedať, že poďakovať sa treba za vykonanú prácu a nie za pár viet, ktoré sú tam. A v podstate tak by to malo byť, že človek, keď niečo spraví, tak má byť pochválený a nie to, že keď má, chce a má ambíciu. Lebo je to pekné, ale nič to nebude znamenať. Treba si povedať, že možno je tu strašne veľa ambícií aj v tomto programovom, aj čo sa týka poľnohospodárstva a veľa vecí je tam, môžem povedať, aj dobrých, ktoré je potrebné vykonať, len musím sa vrátiť, tak ako je to v regionálnom rozvoji alebo pri racionalizácii verejnej správy, tak aj tuná, je tu všetko.
To znamená, vrátim sa znova ku kolegom, ak chceme mať poľnohospodárstvo, ktoré je konkurencieschopné, v prvom rade musí byť dodotované tak, ako je to v iných krajinách Európskej únie, lebo ináč títo poľnohospodári, môžte od nich chcieť, čo chcete, v živote nedokážu predať za tie isté peniaze ako títo veľkí výrobcovia. Na druhej strane je tu problém s pôdou, tiež sa púšťate do veľkej, veľkej témy, nedokončené ROEP-ky, vysporiadania pozemkov a tak ďalej a tak ďalej, prenájom štátnej pôdy, máte to tam definované všetko, vidím to tam, len je to z každého rožka všetko. Fandím vám takisto, lebo je to hodne.
Treba povedať, že poľnohospodárstvo je základ rozvoja a hlavne hovorím o vidieku, hovorím aj o tých regiónoch, ako sú najmenej rozvinuté a tak ďalej, úzko to súvisí práve s poľnohospodárstvom a so živočíšnou výrobou, bez toho to jednoducho nepôjde. Ale môžem pridať krásny príklad z Kežmarku. Tatranská mliekareň, je to najväčší producent mlieka a dováža mlieko zo západného a stredného Slovenska, nie z okresu Kežmarok. Je tam len možno 10 % mlieka, čo spotrebuje, vyrobený v okrese. Takže treba sa zamyslieť nad takýmito fungovaniami a vzťahmi a možno tam podporiť ten vzťah producent a výrobca a ísť možno malými krokmi, ale sa posunieme podstatne ďalej ako veľkými vyhláseniami.
Ďakujem

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ja som strávil v školstve poľnohospodárskom spolu deväť rokov ako študent, doktorand aj asistent a potom v poľnohospodárskej, ale hlavne v potravinovej praxi som pôsobil 15 rokov. Zachránili sme jednu z deviatich mliekarní, ktoré na Slovensku ešte fungujú z pôvodných tridsaťšesť. Tridsaťšesť okresov bolo niekedy do roku ´93, každý okres mal svoju mliekareň, mäsokombinát, pekáreň z hľadiska tej sebestačnosti a zásobovania. No a; takže dovolím si pár poznámok.
Páči sa mi, samozrejme, cieľ sebestačnosti, niekedy bola aj myšlienka potravinovej bezpečnosti, čo je asi 90 % spotreby. Vieme, že sa nejakými potravinami aj plytvá napríklad. Iste máte pravdu v tom, že zrazu nefunguje export, import. Viete, počúvame správy, že Rumunsko už rozhodlo o zákaze exportu svojej produkcie, čo môže mať aj dopad na nás nakoniec. Ja mám trošku obavu tiež z toho, že by sa rozbila tá poľnohospodárska výroba v takom stave, v akom je preferovaná ta jedna forma pred druhou, asi by tam bolo treba nájsť nejakú rovnováhu.
Ale hlavne by som videl problém do budúcnosti pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti alebo bezpečnosti v tom, že treba nájsť nejakú rozumnú mieru potom aj smerom k obchodu, pretože nakoniec na pultoch sa predávajú tie výrobky a ten obchodný systém, ktorý dnes funguje na Slovensku, je naozaj krutý z pohľadu tých slabo dotovaných poľnohospodárov, ktorí na Slovensku produkujú tú základnú surovinu, a nedostatočnej kapacity potravinárskeho priemyslu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja mám teda veľmi rozporuplné pocity z vášho vystúpenia a nemôžem sa pridať k tým, ktorí ho oslavujú. Ak niektorí predrečníci použili, že konečne vidia svetlo na konci tunela, tak ja by som povedal, že ja vidím, že to svetlo na konci tunela práve zhasína.
Neviem, o akých rokoch hojnosti pre veľkých agropodnikateľov hovoríte, keď slovenský agropotravinársky sektor má polovičné dotácie ako vyspelé krajiny západnej Európy. Vy by ste sa mali orientovať na to, aby ste, aby slovenské poľnohospodárstvo bolo dotované rovnakými čiastkami, ak nie vyššími ako západná Európa a nie rozhádzať aj tie malé zbytky, ktoré prichádzajú na Slovensko, drobným. Vy si skutočne myslíte, že ak odovzdáte slovenské poľnohospodárstvo do rúk drobným farmárom, že zabezpečíte potravinovú bezpečnosť Slovenska? Ja som presvedčený o tom, že v žiadnom prípade nie. A to nehovorím o efektivite a nevidím o dôvodoch, prečo by drahšie potraviny mali nakupovať zahraničné reťazce, ktoré ovládajú gro potravinárskeho trhu na Slovensku.
Ak hovoríte o tom, že potravinárstvo plní krajinotvornú funkciu, plne s vami súhlasím a celý život žijem na dedine, som tam starosta a garantujem vám, že ak sú upratané priestory okolo pozemkov, tak sú upratané predovšetkým väčších poľnohospodárov alebo, ak chcete, u tých veľkopodnikateľov, lebo tí tam aspoň cez zimu vyženú svojich zamestnancov, aby upratali tie remisky a vyriešili by možno aj buriny, náletové dreviny a podobné veci. Tí drobní na to nemajú žiadnu silu a nič v tomto, v tomto nerobia. Neviem, odkiaľ prichádzate s týmito zásadnými zmenami, ale prosím vás, kým ich začnete robiť, dvakrát sa zamyslite, až potom začnite konať. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. No, samozrejme, dopoviem aj to, že kto by teoreticky mohol súhlasiť a kto bude určite proti. Určite proti z vládnych strán bude strana ZA ĽUDÍ a strana SaS. A má to jednoduchý dôvod a uvidíte, že napriek tomu, že budú splnené kritériá na to, aby sa začalo hovoriť o unitárnom systéme, bude sa tomu vláda všemožne vyhýbať. Totiž je to tam napísané zaobalene, ale v podstate je to napísané aj dosť jasne. Pokiaľ zdravotné poisťovne nebudú schopné plniť to, čo plniť majú, tak sa téma unitárneho systému otvorí. No už teraz, a to si môžme povedať isto a sú tu už aj vyhlásenia Asociácie nemocníc Slovenska, teda súkromných nemocníc, že už teraz deklarujú, že kvôli koronakríze bude chýbať možno až 600 miliónov eur. To znamená, že tie peniaze chýbať v systéme určite budú, zdravotné poisťovne súkromné, ktoré z princípu svojho vzniku chcú vytvárať zisk, tie peniaze budú chcieť v minimálnej miere možnej odčerpávať, a teda zdravotná starostlivosť nebude poskytovaná tak, ako by poskytovať byť mala, a vtedy by téma unitáru mala vzniknúť. No ale minimálne dve strany nebudú môcť s tým súhlasiť vládne, strana ZA ĽUDÍ, pretože jej program bol písaný poslancami, členmi strany, bývalými zamestnancami Penty, a strana SaS, ktorá je od svojej podstaty v zdravotníctve úplne penťácka. A teraz to nehovorím, že by som ten, to jej pôsobenie v zdravotníctve kritizoval výrazne, ale keď raz sú, boli vytvorení preto, aby odčerpávali peniaze zo systému, tak systémom unitárneho zdravotného poistenia by o tento biznis jednoducho prišli.
A prosím, myslíte všetci aj na ten štandard a nadštandard, lebo uvidíte, že príde do slovenského zdravotníctva niečo, čo ešte v živote nebolo, rozdielna kvalita zdravotnej starostlivosti v neprospech tých, čo na to, bohužiaľ, nemajú, a v prospech tých, ktorí na to majú.
Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň prajem. Ctený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa venoval dvom oblastiam v programovom vyhlásení vlády a možno sa zameriam viac na ich obsah a na to, čo môže prísť, a myslím si, že sú to oblasti, ktoré ešte vyvolajú veľké diskusie a veľký konflikt. Teraz nemyslím na konflikt medzi koalíciou a opozíciou, ale na konflikt aj vo vnútri vládnych strán.
To všeobecné konštatovanie je, že programové vyhlásenie vlády naozaj vytvára finančné nároky, ktoré nie sú kryté a nebudú kryté a neboli by kryté, ani keby nebola koronakríza. Čiže absencia akýchkoľvek, akéhokoľvek krytia v čase koronakrízy, ktorá prišla, je dominantná a dovolím si teraz tvrdiť, samozrejme, až čas to ukáže, že z programového vyhlásenia vlády sa naozaj množstvo, množstvo opatrení, predsavzatí, záväzkov alebo deklarácií v dobrej vôle nenaplní. Ale to ukáže čas, to nebudem bližšie rozoberať.
Chcel by som sa pristaviť pri téme zdravotníctva, pri jednom bode, kde už diskusia začala; je to možnosť zavedenia unitárneho systému v prípade, že súkromné zdravotné poisťovne nebudú vedieť spĺňať požiadavky štátu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v miere, v akej štát deklaruje a chce. Unitárny zdravotný systém je téma, s ktorou sme tu už raz boli. Bola naozaj veľkou vlnou zmetená. Chcem povedať, že určite budeme vládne strany, ktoré s týmto systémom prídu, podporovať a dovolím si tvrdiť, že téma unitárneho zdravotného systému bude musieť prísť, lebo aj kvôli príjmom zdravotných poisťovní nebude dostatok financií na to, aby sa zdravotná starostlivosť financovala v požadovanom rozsahu.
Mali sme už prvý konflikt. Bolo to na výbore pre zdravotníctvo, kde predsedníčka výboru pani Cigániková nehlasovala za programové vyhlásenie vlády práve kvôli unitárnemu systému. Pre tých, čo možno nie ste úplne doma v téme, unitárny systém je to, že bude jedna, štátna zdravotná poisťovňa, ktorá bude spravovať povinné dane a povinné zdravotné odvody, teda to, čo všetci z vás, ktorí sme tu a všetci za občanov, ktorí sú ekonomicky aktívni, musia platiť zdravotným poisťovniam, a zároveň bude spravovať peniaze, ktoré štát platí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, t. j. za obyvateľov, ktorí sú dôchodcovia, deti, zdravotne postihnutí alebo tí, ktorí nie sú zamestnaní. Teda téma unitárneho zdravotného systému vznikla pred rokmi za našej vlády preto, pretože sme nevedeli obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní, ktoré zo zdravotných daní, z povinných zdravotných odvodov si odčerpávali zisk, a naozaj na túto tému sa tešíme. Tu určite bude mať vláda a dve vládne strany, ktoré s tým maximálne prídu, našu podporu. Sme za to, aby z povinného zdravotného poistenia si súkromné poisťovne nevytvárali zisk a aby všetky finančné prostriedky išli do zdravotného systému a to sa inak ako unitárnym systémom zabezpečiť zrejme nedá, pretože zákaz zisku poisťovní, s ktorým prišiel minister Valentovič v roku 2007, bol napadnutý práve vtedajšími opozičnými poslancami na Ústavnom súde. Teda unitárny zdravotný systém áno.
Druhá vec, ktorá bude veľmi kontroverzná, ktorá môže byť problematická pre pacientov Slovenskej republiky, je nutnosť prevedenia operácie u onkologických pacientov do 14 dní a keď sa tak nestane, povinnosť zdravotných poisťovní preplatiť túto zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Určite to znie dobre a každý z nás je za to, aby pacient, najmä onkologický, keď je indikovaná operácia, bol zoperovaný v čo najkratšom čase, ale možno si neuvedomujete, čo toto nariadenie v programovom vyhlásení vlády znamená. A dovolím si tvrdiť a zase skorý čas to ukáže hneď, ako to príde do parlamentu a bude schválené, že financie, ktoré budú zdravotné poisťovne platiť na liečbu našich pacientov v zahraničí, ktorá sa nevykoná u nás, budú chýbať našim nemocniciam, našim lekárom a našim zdravotníkom.
Poviem vám aj príklad, na výbore pre zdravotníctvo som sa pýtal pána ministra, či to znamená, že keď náš pacient, ktorý nebude môcť byť odoperovaný do 14 dní na Slovensku, napríklad v Národnom onkologickom ústave, a dá sa zoperovať v Univerzitnej nemocnici vo Viedni, či celá liečba bude preplatená Univerzitnej nemocnici vo Viedni. Povedal, že áno, bude preplatených toľko financií, koľko bude požadované za danú liečbu. Tak dovoľte mi len jeden praktický príklad, keď sa stane, že náš pacient sa nevylieči v Národnom onkologickom ústave, ale vedľa vo Viedni, sa môže stať, že bude miesto 10-tisíc eur, čo by bol náklad u nás, preplatených 50-, možno 100-tisíc eur a tieto finančné prostriedky, samozrejme, pôjdu z jedného balíka zdravotného poistenia, z povinných zdravotných odvodov, teda pôjdu z balíka, ktorý má ísť pre poistencov našich; pán minister, trošku tichšie poprosím; ktorý má ísť na liečbu, ktorý má ísť teda na liečbu našich občanov Slovenskej republiky. Čiže zase je to opatrenie, ktoré pokiaľ sa bude realizovať, spôsobí, že už v súčasnom nedostatku financií, pretože zdravotné poisťovne a výška ich financovania je absolútne závislá aj od počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov, nezamestnanosť nám určite narastie.
Môže sa stať a stane sa, že financií bude ešte menej, pretože budú platené súkromným poskytovateľom v zahraničí za tie výkony, ktoré vedia byť urobené u nás, pretože v súčasnom systéme poisťovne platia liečbu v zahraničí iba vtedy, keď nie je možné ju zrealizovať a urobiť u nás. Čiže upozorňujem, obrovský problém z toho môže byť a to nehovorím ešte o teoretickom zneužívaní tohto systému, že sa stane, že pacientovi bude povedané, že nestíha byť odoperovaný práve preto, aby nejaký súkromný poskytovateľ v zahraničí túto operáciu – a pôjde o ekonomicky nákladnú operáciu onkologických pacientov – zrealizoval.
Tretie, asi najproblematickejšie opatrenie deklarované v programovom vyhlásení vlády je rozdelenie zdravotnej starostlivosti na štandardnú a nadštandardnú. Hovorím o rozdelení zdravotnej starostlivosti na štandardnú a neštandardnú. V súčasnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti je možnosť si priplatiť nadštandardné služby, ale nie nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tí, ktorí máte skúsenosti alebo vaši príbuzní, viete, že sa dá priplatiť nadštandardná izba, dá sa priplatiť výber operatéra, ktorý vás bude operovať, výber pôrodníka, niekde sa dá priplatiť strava a, samozrejme, sú to výkony najmä plastickej a estetickej chirurgie, ktoré sú platené v plnom rozsahu, ale všeobecne je náš systém zdravotnej starostlivosti solidárny. To znamená, že prístup má každý bez ohľadu na to – a teraz hovorím najmä o ochoreniach, ktoré sú život ohrozujúce ako spomínané onkologické ochorenie, kardiovaskulárne ochorenia alebo mnohé chronické ochorenia –, že bez ohľadu na to, koľko zarábate, prístup k zdravotnej starostlivosti máte rovnaký a tá solidárnosť je v tom, že my, čo máme relatívne vysoké platy a platíme z toho aj vyššie zdravotné odvody, prispievame práve tým, ktorí sú nezamestnaní alebo sú ťažko chorí, sú zdravotne ťažko postihnutí, a skladáme sa aj na ich liečbu, a to je správne.
Samozrejme, vznikli prvé otázky, čo vzniká, čo znamená štandard a čo vzniká, znamená nadštandard. Zase poviem slová, ktoré odzneli pri komunikácii s jedným z vás, s koaličným politikom, bolo to v jednej relácii, kde som bol, pretože tá otázka je zásadná. Bude mať ten, kto bude mať peniaze, lepšiu zdravotnú starostlivosť, bude ju mať kvalitnejšiu? No na toto je, bohužiaľ, je jednoznačná otázka, áno, a poviem príklad, ktorý bol použitý práve jednou z poslankýň vašej vládnej koalície, ktorá je vo výbore pre zdravotníctvo. Uviedol sa príklad operácie bedrového kĺbu, zadefinujú sa nejaké štandardné parametre, samozrejme, ten kĺb, ktorý bude zoperovaný štandardne, bude kvalitný, bude teda štandardný, ale ten, kto si priplatí viac, dostane umelý kĺb s lepšími parametrami z hľadiska jeho zloženia alebo s lepšími parametrami napríklad možných rozsahov pohybov. Čo v praxi znamená, že tí, ktorí peniaze budú mať, budú liečení kvalitnejšie, a to doteraz u nás nikdy nebolo.
A ten druhý príklad bol, že ten, kto si zaplatí nadštandard, bude dostávať originál lieku, a ten, kto si nezaplatí, tak bude dostávať generiká. Čiže prvýkrát v histórii je v programovom vyhlásení vlády napísané, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej kvalita bude iná pri tých, čo na to majú, čo považujem naozaj za, za zásadný problém.
Mám ešte množstvo otázok k regionálnemu rozvoju, ale to si nechám na televízne relácie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Dovoľte, aby som aj ja zareagoval na predložené programové vyhlásenie vlády a ja sa ho dotknem aj z hľadiska formy, aj z hľadiska obsahu, pretože obidve časti tohto programového vyhlásenia sú také veľmi zaujímavé a je tam čo komentovať.
V prvom rade čo sa týka formy. Parlamentné voľby boli 29. februára. Najsilnejšia koaličná strana získala od pani prezidentky právo zostaviť vládu, 21. marca, myslím, bola podpísaná koaličná zmluva a bola vykreovaná vláda a v tej koaličnej zmluve si vláda ako jeden z bodov dala, že 13. 4. bude na vláde schválené programové vyhlásenie vlády. Podpísali to všetci koaliční poslanci. A čo urobila vláda ako prvé? Porušila koaličnú zmluvu, pretože neschválila programové vyhlásenie vlády 13. 4., ale až 19. 4. a 20. 4. – deň pred uplynutím 30-dňovej lehoty na predloženie programového vyhlásenia vlády – predložila toto programové vyhlásenie do parlamentu s tým, že pán predseda vlády vystúpil, že toto je najlepšie programové vyhlásenie v histórii Slovenska. Najkrajšie, najlepšie, najchrumkavejšie, no jednoducho takýto dokument ešte nikto nikdy nevidel.
Prvý odkaz pre pána predsedu vlády a pre ministrov je, že to, či toto programové vyhlásenie vlády je najlepšie, najkrajšie a najchrumkavejšie, neposudzuje sám autor, ale posudzujú ho občania Slovenskej republiky a štyri roky vám budú, budete im skladať účty a oni vám budú vystavovať vysvedčenie. Takže prvý odkaz je, nekrič hop, kým si nepreskočil. A myslím si, že aj tá rozsiahlosť toho dokumentu, pretože bolo povedané, že toto je najlepšie programové vyhlásenie vlády aj preto, že má 121 strán a takéto programové vyhlásenia vlády doteraz mali možno polovicu. Druhý odkaz je, že kvantita neznamená kvalitu, a takto postupne prejdem aj ku samotnému obsahu tohto programového vyhlásenia vlády.
Musím konštatovať, že tento dokument, ktorý vláda – a každá vláda – charakterizuje ako najvýznamnejší strategický materiál vlády, ktorá nastupuje, v podstate ignoruje dnešný stav. Ten stav má potenciál najvýznamnejšej krízy 21. storočia a zasahuje celý svet nielen zdravotne, ekonomicky, ale aj sociálne. No a vláda sa vo svojom dokumente tvári, že tu nenosíme rúška, že sme nezatvorili hranice, že ekonomika veľkej časti našich významných obchodných partnerov funguje normálne a priemysel že normálne vyrába. Vidíme, že štáty zachraňujú doslova podstatu svojho hospodárstva absolútne ekonomicky neštandardnými spôsobmi, ktoré pripomínajú niekedy reštart po vojnovom konflikte, a toto programové vyhlásenie sa tvári, že vonku je pekné počasie a že v zásade my pri bazéne len vyberáme značku opaľovacieho krému.
Pozeráme sa na najkrízovejšie obdobie v dejinách Slovenska a programové vyhlásenie vlády to neodráža. Možno to vláda nepovažuje za problém a zakrýva si oči, ale môže byť aj pravda to, že vláda nemá žiadnu predstavu a plán a nevie, ako bude túto situáciu riešiť. V dokumente jednoznačne chýba vízia, čo podporiť a ako. Aspoň zamyslenie nad stimulačnými mechanizmami a náznak koordinácie s okolitými krajinami. Vôbec nevidíme strednodobé ani dlhodobé ekonomické opatrenia a vidíme tam len možno niektoré povzdychy, že máme koronu a možno nejaké marketingové názvy ako lex korona a podobne. Ako brať fakt, že počas toho, ako štáty typu Nemecko, Rakúsko vyčleňujú desiatky percent HDP na záchranu ekonomiky a pracovných miest, si v programovom vyhlásení čítame o tom, ako bude vláda investovať do výstavby bytov a podobných veľkých investičných projektov? Chcem sa opýtať, kde chce na to vláda zobrať peniaze. My sme už hovorili o tom, že tieto svoje investičné aktivity alebo tie svoje ekonomické zámery vláda vôbec nemá pokryté príjmami štátneho rozpočtu ani výdavkami štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, predložené programové vyhlásenie nie je ani žiadny ucelený a logický, vnútorne previazaný dokument. Je to skôr taká antológia poviedok rôznych autorov, kde si každý napíše na svoju tému, čo chce, pokojne aj viackrát to isté. Každý má vlastný štýl, vlastné vyjadrovacie prostriedky a treba povedať, že táto rozmanitosť by si zasluhovala nejakého editora, ktorý by to dal do jedného slovníka a do jednej plynulej myšlienky, čo chcela vlastne vláda týmito svojimi vyjadreniami povedať. Namiesto konkrétnych kľúčových opatrení je tu často balast, úvahy, o ktorých sa dá polemizovať. Namiesto termínov väčšinou nejasné formulácie typu zvážime, posúdime. Merateľných cieľov je tu ako šafranu, to znamená, aj odpočet programového vyhlásenia vlády bude veľmi komplikovaný a v zásade si vláda môže povedať, že už programové vyhlásenie vlády splnila, pretože sa nebude dať odpočtovať.
Vyjadrím sa aj k oblasti hospodárstva. Chcem povedať, že súčasťou, to si píše vláda vo svojom programovom vyhlásení, že "súčasťou dobre spravovaného a transparentného štátu je riadenie štátnych podnikov a transparentný výber zástupcov štátu v nich. (...) Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný spôsob a proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia naplňujúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady." No, chcem povedať, že už bolo niekoľko prípadov, kedy sme pochopili, že vláda toto nemyslí úplne vážne. Už bolo niekoľko výberových konaní, teda nebolo výberových konaní, boli priamo títo riaditelia podnikov inštalovaní do svojich funkcií. Aj dnes sa koná takéto jedno transparentné výberové konanie, kde už dva týždne vieme, že na pozíciu predsedu Fondu národného majetku, dnes sa to volá MH Manažment, príde Ľuboš Lopatka, bývalý manažér Penty, čo v konotácii Fond národného majetku a kauza Gorila vyvoláva veľké otázniky. Mali by ste sa, pán minister a vláda, nad tým trošku zamyslieť.
Poďme sa pozrieť aj na niektoré opatrenia, ktoré chcete urobiť v oblasti hospodárskej politiky. Konštatujem, že vláda si nevšimla, že chrbtovou kosťou slovenského priemyslu je automobilový priemysel. Ani jedna zásadná zmienka o automobilovom priemysle, ktorý tvorí 13 % hrubého domáceho produktu, zamestnáva viac ako 300-tisíc ľudí, máme tu štyri veľké automobilky, 350 subdodávateľov. Ani jedna vážna zmienka o tom, akým spôsobom bude vláda pristupovať k automobilovému priemyslu.
Ani jedna zmienka, nevidíme, o hutníckom priemysle. Hutnícky priemysel, máme tu dve veľké hute v Podbrezovej a v Košiciach, zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Vláda sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050, akým spôsobom bude riešiť problematiku veľkých hutí? Zmení im výrobný program alebo odstaví hute, alebo prejdú na elektrické oblúkové pece? Nič.
Konštatujem, že vláda rezignovala na oblasť inovácií. Odbila ich štyrmi vetami. Ak má byť Slovensko v ďalšom období konkurencieschopnou krajinou, práve inovácie by mali byť tou hlavnou a ťažnou témou slovenského hospodárstva. Ešte raz opakujem, ani si to vlastne nevšimla a v zásade sa dá povedať, že na to, na inovácie rezignovala.
V oblasti energetiky pár tupých fráz v celom programovom vyhlásení. Vôbec nevidíme, čo budeme robiť zo strategického hľadiska s energetickou bezpečnosťou Slovenska. Ako budeme podporovať ďalšie rozvíjanie našej plynárenskej štruktúry? Stavia sa plynovod do Poľska, stavia sa do Maďarska. Bude v tom vláda pokračovať? Nebude? Čo bude s ropovodom Schwechat? Bude v tom pokračovať? Nebude v tom pokračovať?
Vidím, že mi končí čas, tak chcem len povedať, že je nedôstojné, že na programovom vyhlásení vlády sa zúčastňujú dvaja-traja ministri, predsedu vlády som tu videl len pri úvode a jednu hodinu. Dokonca prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku som tu videl dvadsať minút. Je to veľmi nedôstojné, hlavne ku vám, páni poslanci z vládnej koalície. Chcem povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem pekne. Na jednej; ja sa vyjadrím len k zopár veciam. Čo sa týka, ja som rád napríklad, že médiá samotné odmietli tých desať, tú ponuku desiatich miliónov na tú investigatívu, lebo pochopili, že takto sa to nerobí. A takisto čo sa týka tých, to, čo hovorí pán Šefčík. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že ak niekomu dáte, predstavte si, niekto nechcel ísť voliť a vy mu poviete, ale budeš mať zľavu na všetky služby, ktoré ti poskytneme. No tak ho donútite ísť voliť, lebo aj on chce mať zľavu. To je kupovanie si nejakého názoru. Ja si nemyslím, že je to dobrá cesta, ako to robiť. Robte propagandu, nech idú voliť, robte si rôzne mítingy, kde vyzývate ľudí voliť, ale nekupujte si ich za zľavy. To považujem za veľmi škodlivé.
Pán Kašper, čo sa týka deficitov. Porovnanie deficitov, ja som ich neporovnával, lebo to sa nedá porovnať, a ja som takisto tu už niekoľkokrát povedal, že ak vznikne nejaký deficit z dôvodu korony, ja to plne chápem, ale treba takisto sa zaoberať tým, že vláda by po skončení korony mala urobiť odpočet, koľko stála korona, na čo všetko sa tie peniaze vynaložili a čo, aký deficit je v dôsledku vašich opatrení, to znamená tých štandardných, nie, ktoré súvisia s koronou.
Ďakujem pekne.