Videokanál poslanca

Náš pán predseda Robert Fico skonštatoval na adresu ministra Mikulca, že je neschopný minister, potom čo som si ja vypočul jeho vystúpenie, tak musím dodať, že nielenže je neschopný, on je dokonca schopný všetkého, čo je ešte nebezpečnejšie. Pán minister, to nemôžete myslieť vážne, keď tvrdíte, že členské štáty Únie patriace do schengenského priestoru nemajú právo kontrolovať vnútorné hranice Schengenu. Chcete presvedčiť slovenskú verejnosť, že tak Česi, ako aj Rakúšania porušujú zákon? Určite nie. Všetci vieme, že vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou sú dlhodobo na vynikajúcej úrovni, tak ako nám chcete vysvetliť, že tá česká strana prišla ku krajnému riešeniu ako je kontrola hranice medzi Českou a Slovenskou republikou. Veď po pätnástich rokoch Schengenu, obyvatelia Slovenska stratili komfort, ktorý považovali za úplne samozrejmý a vrcholom všetkého je vaše alibistické vyjadrenie, nad ktorým sa smejú v Českej republike, lebo tvrdíte, že česká strana vracia väčšie množstvo migrantov na slovenskú stranu ako prejde zo Slovenska do Čiech. Ako to môžete vedieť, keď slovenská hranica je deravá ako Ementál. Pán minister, želám vám šťastnú cestu do Rumunska a chcem vám odkázať to okrídlené vyjadrenie z jedného českého kultového filmu, ministro Mikulec, metelesku, blesku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.05 v miestnosti výboru pre európske záležitosti.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes o 12.05 h v miestnosti č. 148 a ocenil by som, keby sme dnes boli uznášaniaschopní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že zasadnutie je dnes o 12.05 h v miestnosti č. 149.

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Začnem pánom poslancom Šudíkom. Pán poslanec, vo vašom prípade po tejto faktickej poznámke platí, že hovoriť striebro, mlčať zlato.
Pán poslanec Kollár, vy ste mali, myslím si, že takú najviac k veci faktickú poznámku. No, viete, o dodržiavaní či nedodržiavaní medzinárodného práva by sme sa mohli baviť hodiny. A ja som aj v minulosti povedal a zopakujem to znova. Veľmoci, ako je Ruská federácia, Spojené štáty a ďalšie, z času na čas urobia rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom, ale sú to veľmoci a dovolia si to urobiť. A mňa len mrzí, že nemáme rovnaký meter pri posudzovaní nedodržiavania medzinárodného práva. Lebo je veľa príkladov aj z minulosti, kedy to medzinárodné právo porušili aj Spojené štáty, tá mäkká demokracia. A ja nechápem niekedy vás aj viacerých kolegov, ktorí sa mi snažia podsúvať to, že ja som nejaký proruský. Vy ste počuli v tomto mojom vystúpení, že by som sa zastal vojenskej agresie Ruskej federácie alebo anexie Krymu, alebo niečoho iného? Veď vôbec nič také som nepoužil. Ale na druhej strane prečo by som nemal upozorňovať na problémy a úskalia, ktoré sú založené na reáliách? To, že sa niekto voči tej ruskej menšine na Ukrajine správal zle, je pravda. To nie sú naše výmysly ani sú to neni nejaké podsúvania nejakých hoaxov z ruských webov alebo nejakej, alebo, alebo z veľvyslanectva, jednoducho je to holý fakt a mrzí ma, že sme neni schopní sa k tomu postaviť čelom. Tak ako odmietame ruskú agresiu, tak by sme mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja poviem sám za seba, že v tom čase som bol na ceste do Prahy. Večer som okrem iného navštívil futbalový zápas Slávia Praha – Fenerbahce Istanbul a od rána mi zvonili telefóny od novinárov, ktorí sa ma pýtali, že čo hovorím na tú vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. Samozrejme, že som to odmietol a povedal som, že ide o hrubé porušenie medzinárodného práva. Ale na druhej strane a to neberiem, neberte ako ospravedlnenie tejto vojny, táto vojna je neospravedlniteľná, ale prečo sme si zatvárali v Európskej únii oči pred tým, čo sa dialo v rokoch 2014 až v rokoch 2022 na Ukrajine, ako sa nepekne chovala tá radikálna časť ukrajinských občanov voči rusky hovoriacej menšine na Ukrajine? Ako by zareagovali Európska únia, keby sme maďarskej alebo nejakej inej menšine na Slovensku zakázali používať ich jazyk napr. na školách? A to sa na Ukrajine udialo a dialo. A to nie sú výmysly, že tam zahynulo veľmi veľa nevinných civilistov vrátane detí v Luhansku a Donecku. Takže, prosím vás, ak hovoríme o vojenskej agresii, tak musíme brať do úvahy aj to, čo sa udialo pred tým. My sme neodsúdili to, že na Ukrajine stavajú pomníky Stepanovi Banderovi, regulárnemu fašistovi. Prečo sa Európska únia, prečo si zatvára oči pred týmto?
Na záver chcem povedať, tak ako povedal pán predseda Robert Fico, predseda našej politickej strany, nebudeme dávať nohu do dverí a ja naozaj nevidím, prečo by sme mali brániť Švédsku a Fínsku vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. A na druhej strane chcem jedným dychom dodať, že to nie je všeliek, pán minister, na riešenie súčasných globálnych problémov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Pán minister, aj keď máme niekedy vzdialené názory, kľudne si môžete sadnúť vedľa mňa, verím, že dokážete počúvať moje vystúpenie aj z miesta po mojej ľavej ruke.
Dámy a páni, na úvod chcem povedať, že som sa nechcel zapojiť do diskusie, pretože som trošku hlasovo indisponovaný, ale nedá mi ako predsedovi zahraničného výboru, aby som sa nevyjadril k takej dôležitej téme, ako je vstup Švédka a Fínska do Severoatlantickej aliancie.
Ja môžem povedať, že náš pán predseda Robert Fico povedal veľmi komplexný príhovor. A povedal veľmi na rovinu, že strana SMER – sociálna demokracia nebude dávať nohu medzi dvere. Nevidíme dôvod, prečo by sme mali demokratickým štátom, ako je Švédsko a Fínsko, brániť ich slobodnému rozhodnutiu stať sa súčasťou v Severoatlantickej aliancii. Ale ja dodávam, pán minister, že naozaj na Slovensku stúpajú prívrženci ľudí, ktorí chcú vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, a my naozaj riskujeme stratu politickej desiatky. Ale jednoducho nikdy sme nekritizovali naše členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii ani sme nevyzývali k tomu, aby sme vystúpili z týchto dôležitých inštitúcií. Vy ste vo svojej úvodnej reči povedal, citujem, že štát má viacero funkcií. Jedna z nich je aj teritoriálna celistvosť, teda integrita. Ja súhlasím, ale dodávam jedným dychom, pán minister, ale môžete smelo povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá má na starosti aj iné funkcie, ako je územná celistvosť, že si dobre robí úlohu, čo sa týka sociálneho štátu alebo ochrany právneho štátu? Ja si myslím, že nie, ale to by som odbočoval od témy.
Ďalej ste povedali, budem vás citovať, že najlepšie rozhodnutie, čo sme mohli urobiť, bol vstup do Severoatlantickej aliancie. Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko má oveľa viacej míľnikov, za ktoré môžeme byť oveľa viacej hrdí, a ten najdôležitejší je 1. január 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika. Ďalej sú to dva významné dokumenty, ktoré prijala vtedajšia Slovenská národná rada v roku 1992, či už deklaráciu, alebo aj Ústavu Slovenskej republiky. Rovnako dôležité a možnože oveľa dôležitejšie, nie možno, ale určite dôležitejšie, je náš odkaz na Slovenské národné povstanie alebo na cyrilo-metodskú tradíciu.
Je zaujímavé, že keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa tak uskutočnilo na základe platného referenda, ale takéto referendum absentovalo pri vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancii. A viete prečo? Lebo v roku 1999, bolo to presne 24. marca, začalo bombardovane bývalej Juhoslávie, územia dnešného Srbska, bombardérmi Severoatlantickej aliancie. Pripomínam, bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že čo to bombardovanie znamenalo. Zahynulo 2 500 civilistov vrátane 89 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov. Zranenia utrpelo ďalších 12 500 ľudí. Letecké útoky nevyriešili problémy Kosova, nepomohli nastoliť mier a rešpektovanie zákonov. Naopak, vyvolali etnické čistky, obrovské porušovanie ľudských práv a medzinárodných noriem a tiež nové napätie, povedal ešte v roku 2009 vtedajší srbský premiér Cvetković. Aj preto sa vtedajší vládni politici rozhodli ustúpiť od referenda, pretože v slovenskom obyvateľstve postupne začala klesať podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie. A vrchol všetkého bolo, že toto bombardovanie si niekto dokázal nájsť tú odvahu a nazvať ho, že to bolo humanitárne bom-bar-do-va-nie. Takýto oxymoron naozaj musel vymyslieť génius.
Druhá vec, na čo budem reagovať, je vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že Švédsko sa vzdáva svojej 200-ročnej neutrality. No musím povedať, že keby tu bol Olaf Palme, vynikajúci švédsky politik, tak by asi nebol nadšený z tohto rozhodnutia, ale to je presný obraz dnešnej doby. Aj v Európskej únii, aj v Severoatlantickej aliancii sme sa začali správať stádovito. Absolútne bez toho, že by sme sa niekedy zamysleli, či je to pre nás výhodné alebo nie, tak prijímame so sklonenou hlavou takéto rozhodnutia.
Pán poslanec Osuský hovoril aj o napadnutí Sovietskeho zväzu, ktoré napadlo Fínsko v roku 1939. Áno, treba mať historickú pamäť. Dámy a páni, ale keby som mal reprodukovať a správať sa podľa toho, tak si musím predsa pamätať aj to, čo sa udialo počas druhej svetovej vojny na Slovensku. A my na to nezabúdame, na tých 120 vypálených obcí, na tie masakre a vyvražďovania civilného obyvateľstva v Tokajíku, v Kališti, v Kľaku, v Nemeckej, v Kremničke, ale to neznamená, že dnes budem pociťovať nenávisť voči Nemcom. Veď oni predsa nemohli za to, čo urobil Hitler. A my máme s Nemcami naozaj veľmi dobré a nadštandardné vzťahy. Aj preto si nemyslím, že Fíni by mali mať podľa návodu pána poslanca Osuského krvavé oči voči dnešnej Ruskej federácii za to, čo urobil Stalin. Takisto nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Navyše paralela v roku 1968, keď nás napadli spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, tak sám prezident Vladimír Putin sa v Prahe za toto Českej a, samozrejme, aj Slovenskej republike ospravedlnil.
Nemôžem nezareagovať ani na pána poslanca Šefčíka, ktorý vyplakával nad tým, že čo sme všetko urobili po tom, čo poslanci vládnej koalície hlasovali za zmluvu so Spojenými štátmi. Nuž, pán poslanec, vy ste sa po prijatí tuná objímali, skákali ste, veselili ste sa a potom ste boli prekvapení niekedy z veľmi prehnanej reakcie obyvateľov. Ja som vždy povedal, že prosím vás, rodinných príslušníkov neťahajme, pretože mnohí mali záujem a vyhrážali sa najbližším rodinným príslušníkom. Ja som to odmietol. Na druhej strane, pán poslanec Šefčík, to, že ste hlasovali za túto zmluvu, to bude navždy zapísané vo vašom politickom curriculum vitae. Toho sa jednoducho nezbavíte a pôjde to s vami celý politický život.
Pán podpredseda Národnej rady Grendel hovoril o tom, že každý si musí položiť otázku, čo robil 24. februára a aký bol jeho postoj.

Pán predseda Fico, na úvod sa ti chcem ospravedlniť za mojich viacerých predrečníkov, pretože oni reagovali na to, čo si ty vôbec v rozprave nevyslovil. A ja sa na rozdiel od nich budem držať témy a vyberiem dve pasáže, ktoré si spomenul.
Prvá vec je, že napriek tomu, že sa viacerí lídri Európskej únii správajú stádovito a nepozerajú v prvom rade na záujmy nás Európanov, tak my v SMER-e – sociálna demokracia sme sa neznížili k spochybňovaniu nášho členstva v Európskej únii napriek tomu, že silnejú hlasy aj na Slovensku za vystúpenie z Európskej únie a my riskujeme stratu politickej desiatky. A nadviažem na to tým, že tento euroskepticizmus sa môže zvýšiť po tom čo tie najsilnejšie štáty sa rozhodnú prijať kvalifikovanú väčšinu. To znamená, že nebude treba na prijímanie vážnych rozhodnutí nejaký konsenzus, ale iba hlasy tých najsilnejších. To je cesta do pekla a veľmi ma mrzí, že k slovám nemeckého kancelára sa pridala naša pani prezidentka Čaputová.
A druhá vec, ktorú chcem vo faktickej poznámke nadviazať na tvoje vystúpenie, nielenže v slovách a vo vystúpení predsedníčky Európskej komisie si nepočul slovo mier, toto slovo sa vytratilo z jazyka popredných európskych lídrov a všade počúvame len o sankciách, o dodávke zbraní, o mieri nič. A to ma mrzí, pretože len mierové rokovanie a diplomacia na základe ústupku a kompromisov môžu priniesť ten vytúžený mier.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽaNO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica, alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi. Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Káľavským, známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu "padni komu padni". Na Slovensku však platí minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada "padne komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Káľavským, samozrejme človek musí ten rozhovor čítať kriticky, Káľavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Káľavský to jasne povedal, citujem: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem čoho sme boli schopní.". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková aj dodáva čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurila, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurila, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurila volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti.". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel gen. Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napr. telefón s fotkami s komunikáciou apačov s pokynmi vyšetrovateľa ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom čo sa dialo som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať.".
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Káľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec.", z týchto slov až mrazí. Napriek tomu ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Káľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit, po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať, čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam, že právom. Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel samozrejme do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni, boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho čo sa deje na polícii sa už nezbaví do konca života. Ďakujem za pozornosť.