Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vráťme sa späť k tomu, o čom rokujeme alebo o čom by sme mali dnes rokovať.
V decembri, 16. decembra 2022 bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 454/2022 Z. z. rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky, ktorým prezidentka na základe uznesenia Národnej rady o vyslovení nedôvery svojím rozhodnutím odvolala vládu...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vráťme sa späť k tomu, o čom rokujeme alebo o čom by sme mali dnes rokovať.
V decembri, 16. decembra 2022 bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 454/2022 Z. z. rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky, ktorým prezidentka na základe uznesenia Národnej rady o vyslovení nedôvery svojím rozhodnutím odvolala vládu Slovenskej republiky a poverila ju vykonávaním pôsobnosti v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Toto je podľa môjho názoru veľmi dôležité a veľmi kľúčové na to, aby sme si povedali, že čo táto vláda vrátane koalície vládnej môže ďalej robiť a čo nemôže robiť, pretože čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že vláda rozhoduje v zbore, a teraz hovorí od a) až po r) písmena, čo môže vláda robiť. Na základe poverenia prezidentky Slovenskej republiky však vláda nemôže robiť všetky činnosti, ktoré môže robiť za štandardnej situácie, kedy vládne s dôverou, teda kedy jej bola vyslovená dôvera v zmysle schválenia programového vyhlásenia vlády.
Ak bola vláda odvolaná, tak prezidentka v zmysle Ústavy Slovenskej republiky poverí, môže poveriť vládu vykonávaním jej pôsobnosti, ale len v rozsahu tých písmen, ktoré sú ho... ktoré som hovoril. No a teraz je veľmi dôležité, čo do toho nespadá, čo vláda nemôže robiť. Nemôže rozhodovať o programe vlády a jeho plnení. Že táto vláda vrátane vládnej koalície nemôže už ďalej rozhodovať o plnení vládneho programu. Ďalej. Nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Ďalej okrem iných nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. A sú ďalšie veci, o ktorých nemôže, nemôže rozhodovať. A toto sú kľúčové veci. Teda ešte raz. Nemôže rozhodovať o programe vlády a jeho plnení, nemôže rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky a nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Okrem teda iných.
Ja sa teda pýtam, akú legitimitu má táto vláda ďalej vládnuť a prijímať opatrenia na poli zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky vo veciach otázok vnútornej a zahraničnej politiky a vo veciach plnenia programu vlády, keď na toto poverenie od prezidentky vláda nemá. A teda, keď ju nemá vláda, tak ju nemajú ani vládni poslanci.
Preto prezidentka poverila v rámci tohto poverenia na vykonávaní pôsobnosti vlády vládu, aby zabezpečila všetky úkony tak, aby bolo prijaté, aby boli prijaté opatrenia v Národnej rade, aby bolo možné v čo v najkratšom možnom termíne konať predčasné parlamentné voľby najneskôr v prvom polroku roka 2023. Videli sme tu celý december, zvyšok decembra a celý január cirkus, kde odvolaný premiér zháňal novú sedemdesiatšestku na to, aby mohol pokračovať vo vláde s novou 76, na čo teda poverenie od prezidentky nemal, a ďalej sme tu videli celý cirkus a teraz ho vidíme, ako sa snaží zmeniť, ako sa snaží táto vládna koalícia zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu.
Je rozdiel medzi legálnosťou alebo legalitou a legitimitou. Legalita znamená, že sú v zmysle zákona, teda majú pôsobnosť v zmysle rozhodnutia prezidentky, to je v poriadku, ale nemajú legitimitu. Tieto návrhy, ktoré tu prednáša pani poslankyňa Kolíková, kde sa tu snaží zabetónovať nejakým spôsobom volebný systém v rámci jedného volebného obvodu, resp. návrhy, ktoré predkladá pán poslanec Šeliga, ktoré nesúvisia s vykonaním a uskutočnením krokov na dosiahnutie predčasných parlamentných volieb, nemajú legitimitu. Títo poslanci nemajú legitimitu na to, aby takéto návrhy a už tobôž nie do Ústavy Slovenskej republiky, keďže ich vláda bola odvolaná, aby ich mohli podávať. Samozrejme, legálne v súlade so zákonom to je, o tom sa nemusíme baviť, ale otázka nejakého právneho, resp. politického oprávnenia na takéto kroky, tak na to naozaj ako vláda v demisii, ako vláda odvolaná, ktorá je len poverená určitými pôsobnosťami, legitimitu nemá. a preto si myslím, že tieto návrhy sú úplne scestné a nemajú, ešte raz, žiadnu legitimitu a my ich, samozrejme, ani nemôžeme podporiť.
Podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prezidentka má dbať na riadny chod ústavných orgánov. Práve toto je ustanovenie, na základe ktorého poverila vládu len tými úkonmi, ktoré majú smerovať k predčasným voľbám, a nie žiadne ďalšie zmeny a úpravy, ktoré sa snaží táto vládna koalícia dostať do zmeny ústavy.
Pokiaľ som hovoril vo svojej faktickej poznámke o selektívnej demokracii, tak ešte raz to treba zopakovať, Ústavný súd v svojom rozhodnutí z roku 2021, keď rozhodoval o prvom referende, povedal jasne, že na to, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie, je potrebná zmena ústavy, a to buď tým spôsobom, že sa do zmeny ústavy dostane oprávnenie Národnej rady rozhodnúť svojím rozhodnutím o skrátení volebného obdobia či už ústavným zákonom, alebo uznesením, alebo iným spôsobom, Ústavný súd nedefinuje, akým spôsobom, ale teda rozhodnutím Národnej rady alebo prostredníctvom referenda. Obidva tieto inštitúty, ako som už citoval vo svojej faktickej poznámke čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sú úplne rovnocenné. Ja to ešte raz prečítam, pretože to je veľmi dôležité ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 1: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Úplne rovnocenné dva spôsoby výkonu štátnej moci, ktorá pochádza od občanov.
Nerozumiem, naozaj nerozumiem, prečo pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej selektívne vyberá len jednu z nich. Čiže máme tu naozaj pokus o selektívnu demokraciu? Zastupiteľská demokracia môže skrátiť volebné obdobie, ale priama demokracia, občania, od ktorých pochádza všetka štátna moc, nemôžu? Aký to má zmysel? Akú to má logiku? No má to logiku len tú, že táto vláda bez legitimity tu chce byť ešte do septembra 2023, prípadne až do konca volieb, pretože všetky tieto kroky, ako tu už jeden môj predrečník spomenul, nasvedčujú tomu, že táto vládna väčšina nechce schváliť vôbec túto zmenu ústavy a nechce sa dohodnúť na predčasných voľbách, lebo inak to nedáva zmysel.
Prečo sa bojí táto vláda referenda, keď kvórum referendové je nastavené tak ako je, tak na to, aby bolo úspešné, je naozaj potrebná taká väčšina, že sa to nedá zneužiť niekoľkokrát za volebné obdobie. Teraz ste videli, že možno ani raz nie. Tak čoho sa bojí pani poslankyňa Kolíková? Prečo nechce zrovnoprávniť, tak ako ústava hovorí, obe formy výkonu štátnej moci a selektívne si vyberá len tú, ktorú môže realizovať zastupiteľská demokracia, teda zástupcovia prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky? Naozaj tu nie je iný dôvod ako ten, že táto vláda sa zubami nechtami chce udržať najmenej do septembra a pravdepodobne až do konca volebného obdobia napriek tomu, že táto vláda bola odvolaná, napriek tomu, že ako som už vysvetlil, nemá legitimitu na akékoľvek opatrenia z hľadiska zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, vnútornej a zahraničnej politiky, resp. plnenia vládneho programu.
Keby tu bola vôľa, tak tento návrh zákona bol predložený už na novembrovej schôdzi a bol prerokovaný v druhom čítaní v decembri. V decembri sme bez akýchkoľvek pochybností mohli schváliť návrh zákona, ktorý bol predložený pánom poslancom Svrčekom a pani poslankyňou Hajšelovou. A dnes sme tu nemuseli vôbec byť a nemuseli sme sa o tom baviť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ostáva vám sedem sekúnd.
Skryt prepis