Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.4.2022 o 10:27 hod.

Ing.

Jaroslav Baška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 27.4.2022 10:27 - 10:40 hod.

Baška Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dobre si povedal, ideme teraz do Trenčianskeho kraja. Ja začnem tak netradične. Janko Blcháč a pán poslanec Urban, dúfam, že teda si nebudete ešte nadávať, hej? Otvorili ste tú debatu, že LM ako luteráni z Mikuláša a Ružomberský katolíci, hej? Ešte tá téma by nám tu teda naozaj, naozaj chýbala. Ale ja tomu rozumiem. Ste dve mestá blízko seba a každý chce mať teda okresný súd. My taký problém v Trenčianskom kraji nemáme, my chceme mať tiež všade okresný súd.
Takže vážená pani ministerka, aj tým mojím pozmeňovákom, ktorý chcem predložiť sa mi ťažko reaguje aj na tie zmeny, ktoré pripravil pán poslanec Luciak, kde teda prekopal úplne vlastne tú súdnu mapu aj tú agendu, aj prerozdelenie celkovo tej agendy a ja budem vychádzať teda z toho návrhu, ktorý, ktorý prišiel do parlamentu z dielne ministerstva spravodlivosti a vlastne z vlády a tie pozmeňováky, ktoré teda preložím, tak nie sú úplne totožné aj keď sa možno v niektorých veciach prekrývajú s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Luciaka, ale potom chcem požiadať aj, pán spravodajca, aby sme o nich potom hlasovali a ja potom aj poviem, že ako o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho budeme hlasovať.
Samozrejme, máme aj uznesenie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré nesúhlasilo s tým návrhom súdnej mapy, ktorá bola prvotne predložená. Boli vlastne aj na rokovaniach na ministerstve spravodlivosti, kde sme povedali svoje, svoje námietky, svoje výhrady a dovoľte mi teraz zareagovať a najskôr odôvodniť teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý sme pripravili.
Týmto predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa má zachovať status quo okresných súdov a okresných prokurátor, prokuratúr o bode nitrianskeho súdu Trenčín, resp. o bode krajskej prokuratúry Trenčín. Predkladaný vládny návrh toho zákona, o ktorom sa dnes bavíme sa stretol naozaj s veľkým nesúhlasom na (Pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené.) odborovými organizáciami v justícii. hovorím o tom prvom návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva spravodlivosti. A nesúhlas vyjadrilo aj už spomínané zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja. V zmysle predkladaného vládneho návrhu zákona majú na území Trenčianskeho kraja zostať iba dva okresné súdy a päť okresných súdov - Bánovce, Nové mesto nad Váhom, Partizánske, alebo teda štyri, Bánovce, Nové mesto, Partizánske a Bánovce, Nové mesto, Partizánske a Považská Bystrica, čiže štyri súdy sa majú zrušiť a majú zostať len, len pracoviskami a dokonca aj Považská Bystrica, ktorá je tretie najväčšie mesto, mesto v kraji, kde je v súčasnosti okresný súd má byť pracovisko a toto pracovisko dokonca má prejsť pod Okresný súd v Žiline, čo si myslím, že, že je, že je nezmysel. Ak by mal Okresný súd v Považskej Bystrici ostať pracoviskom, tak podľa mňa by mal byť pridelený, pretože Okresný súd Banská Bystrica vytvára aj agendu ale tvoria agendu pre okresný, okres Púchov a vlastne potom aj Krajský súd v Trenčíne príde o veľa, keď to tak poviem budúcich, budúcich zákazníkov a títo sa potom presunú vlastne pod Okresný súd Žilina a potom aj tá ďalšia odvolacia agenda na úrovni teda krajov prejde pod Krajský súd Žilina, čo sa týka rodinného práva a ešte tá odvolacia agenda, čiže ten druhostupňové Krajský súd Trenčín. Napríklad z neho berete kompetenciu alebo agendu obchodného práva, ktorá zas prejde napr. na Krajský súd v Banskej, Banskej Bystrici. Myslí, že aj to rodinné právo aj to obchodné právo dobre funguje na Krajskom súde v Trenčíne a takýmto spôsobom to celé rozhádžeme do ďalších, do ďalších súdov, či okresných súdov, ako som spomínal Považská pod Žilinu resp. niektorá tá agenda z Krajského súdu Trenčín prejde na krajskú agendu Krajského súdu v Žiline a agendu Krajského súdu v Banskej, Banskej Bystrici.
Takže ostanú len dva okresné súdy, to je Trenčín Prievidza a potom vlastne ostatné súdy budú pracoviská. Nové mesto, tá pracovno-právna agenda, ktorá bola pre celý kraj v Novom meste nad Váhom, prejde na Okresný súd v Trenčíne. Čiže Nové mesto bude už len pracovisko. To isté Bánovce, Partizánske, Bánovce, Partizánske a spomínaná Považská Bystrica, ktorá naozaj neviem prečo by mala teda patriť pod Okresný súd, Okresný súd Žilina. A dokonca aj tá ďalšia agenda, to je ako registrový súd, ktorý bol v okrese, okrese Trenčín ten ostal zachovaný, ale pre podnikateľov v okresoch Považská Bystrica a Púchov toto prejde pod Okresný registrový súd v Žiline. Myslím si, že toto nie je správne a toto by sa malo ešte, ešte prehodnotiť.
Dovoľte mi teraz prejsť k ešte pred tým než teda začnem čítať tento pozmeňujúci návrh, tak by som ešte povedal, že ostanú nám na jednej strane dva okresné súdy, to je Trenčín a Prievidza, v dvoch najväčších mestách, ale na druhej strane nám ostane päť okresných prokuratúr, plnohodnotných okresných prokuratúr. Čiže neviem aký to má, aký to má zmysel mať iba dva okresné súdy a na druhej strane päť plnohodnotných okresných, okresných prokuratúr.
Dovoľte mi teraz prejsť k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Jozefa Habánika a Richarda Takáča k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, tlač 849.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov:
1. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. b), ktoré znie:
b) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V. bod 4. sa v bode 6. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" vypúšťa:
f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
3. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 za ods. (18) vkladá ods. (19), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
4. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (30) prvej vete vypúšťa „Považská Bystrica a Púchov."
5. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (30) mení druhá veta, ktorá znie:
Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca.
6. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
7. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. c) vypúšťa „Okresného súdu Považská Bystrica"
8. V Čl. II. bod 2. sa mení písm. c), ktoré znie:
c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
9. V čl. VI. bod 1. sa v §2 za ods. (15) vkladá ods. (16), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nové Mesto nad Váhom a Myjava.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
10. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (26) prvej vete vypúšťa „Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
11. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (26) vypúšťa druhá veta.
12. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
13. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) vypúšťa písm. g).
14. V čl. V. bod 3.sa v písm. b) vypúšťa „Okresná prokuratúra Partizánske"
15. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" za bod 27. vkladá bod 28., ktorý znie:
28. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V. bod 4. sa v bode 33. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" vypúšťa „Partizánske"
17. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. b), ktoré znie:
b) Okresnej prokuratúry Partizánske.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
18. V čl. VI. bod 1.sa v § 2 za ods. (16) vkladá ods. (17), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
19. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (20) vypúšťa „a Partizánske."
20. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Partizánske.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
21. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Partizánske."
A ešte tu máme Okresný súd a Okresnú prokuratúru Bánovce.
22. V čl. V. bod 3. sa v písm. b) vypúšťa „Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou"
23. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" za bod 1. vkladá bod 2., ktorý znie:
2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné body sa primerane prečíslujú .
24. V čl. V. bod 4. sa v bode 33. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" vypúšťa „Bánovce nad Bebravou"
25. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
26. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 za ods. (3) vkladá ods. (4), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
27. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (20) vypúšťa „Bánovce nad Bebravou."
28. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
No a posledný novelizačný bod 29. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou."
Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene:
o bodoch 1. - 7. návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, potom o bodoch 8. - 13. návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o bodoch ...
===== Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanoveným § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene o bodoch 1 až 7 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica. Potom o bodoch 8 až 13 návrhu, ktoré sa týka Okresného súdu Nové mesto nad Váhom. O bodoch 14 až 21 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Partizánske a o bodoch 22 až 29 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2022 10:27 - 10:40 hod.

Baška Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dobre si povedal, ideme teraz do Trenčianskeho kraja. Ja začnem tak netradične. Janko Blcháč a pán poslanec Urban, dúfam, že teda si nebudete ešte nadávať, hej? Otvorili ste tú debatu, že LM ako luteráni z Mikuláša a Ružomberský katolíci, hej? Ešte tá téma by nám tu teda naozaj, naozaj chýbala. Ale ja tomu rozumiem. Ste dve mestá blízko seba a každý chce mať teda okresný súd. My taký problém v Trenčianskom kraji nemáme, my chceme mať tiež všade okresný súd.
Takže vážená pani ministerka, aj tým mojím pozmeňovákom, ktorý chcem predložiť sa mi ťažko reaguje aj na tie zmeny, ktoré pripravil pán poslanec Luciak, kde teda prekopal úplne vlastne tú súdnu mapu aj tú agendu, aj prerozdelenie celkovo tej agendy a ja budem vychádzať teda z toho návrhu, ktorý, ktorý prišiel do parlamentu z dielne ministerstva spravodlivosti a vlastne z vlády a tie pozmeňováky, ktoré teda preložím, tak nie sú úplne totožné aj keď sa možno v niektorých veciach prekrývajú s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Luciaka, ale potom chcem požiadať aj, pán spravodajca, aby sme o nich potom hlasovali a ja potom aj poviem, že ako o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho budeme hlasovať.
Samozrejme, máme aj uznesenie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré nesúhlasilo s tým návrhom súdnej mapy, ktorá bola prvotne predložená. Boli vlastne aj na rokovaniach na ministerstve spravodlivosti, kde sme povedali svoje, svoje námietky, svoje výhrady a dovoľte mi teraz zareagovať a najskôr odôvodniť teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý sme pripravili.
Týmto predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa má zachovať status quo okresných súdov a okresných prokurátor, prokuratúr o bode nitrianskeho súdu Trenčín, resp. o bode krajskej prokuratúry Trenčín. Predkladaný vládny návrh toho zákona, o ktorom sa dnes bavíme sa stretol naozaj s veľkým nesúhlasom na (Pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené.) odborovými organizáciami v justícii. hovorím o tom prvom návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva spravodlivosti. A nesúhlas vyjadrilo aj už spomínané zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja. V zmysle predkladaného vládneho návrhu zákona majú na území Trenčianskeho kraja zostať iba dva okresné súdy a päť okresných súdov - Bánovce, Nové mesto nad Váhom, Partizánske, alebo teda štyri, Bánovce, Nové mesto, Partizánske a Bánovce, Nové mesto, Partizánske a Považská Bystrica, čiže štyri súdy sa majú zrušiť a majú zostať len, len pracoviskami a dokonca aj Považská Bystrica, ktorá je tretie najväčšie mesto, mesto v kraji, kde je v súčasnosti okresný súd má byť pracovisko a toto pracovisko dokonca má prejsť pod Okresný súd v Žiline, čo si myslím, že, že je, že je nezmysel. Ak by mal Okresný súd v Považskej Bystrici ostať pracoviskom, tak podľa mňa by mal byť pridelený, pretože Okresný súd Banská Bystrica vytvára aj agendu ale tvoria agendu pre okresný, okres Púchov a vlastne potom aj Krajský súd v Trenčíne príde o veľa, keď to tak poviem budúcich, budúcich zákazníkov a títo sa potom presunú vlastne pod Okresný súd Žilina a potom aj tá ďalšia odvolacia agenda na úrovni teda krajov prejde pod Krajský súd Žilina, čo sa týka rodinného práva a ešte tá odvolacia agenda, čiže ten druhostupňové Krajský súd Trenčín. Napríklad z neho berete kompetenciu alebo agendu obchodného práva, ktorá zas prejde napr. na Krajský súd v Banskej, Banskej Bystrici. Myslí, že aj to rodinné právo aj to obchodné právo dobre funguje na Krajskom súde v Trenčíne a takýmto spôsobom to celé rozhádžeme do ďalších, do ďalších súdov, či okresných súdov, ako som spomínal Považská pod Žilinu resp. niektorá tá agenda z Krajského súdu Trenčín prejde na krajskú agendu Krajského súdu v Žiline a agendu Krajského súdu v Banskej, Banskej Bystrici.
Takže ostanú len dva okresné súdy, to je Trenčín Prievidza a potom vlastne ostatné súdy budú pracoviská. Nové mesto, tá pracovno-právna agenda, ktorá bola pre celý kraj v Novom meste nad Váhom, prejde na Okresný súd v Trenčíne. Čiže Nové mesto bude už len pracovisko. To isté Bánovce, Partizánske, Bánovce, Partizánske a spomínaná Považská Bystrica, ktorá naozaj neviem prečo by mala teda patriť pod Okresný súd, Okresný súd Žilina. A dokonca aj tá ďalšia agenda, to je ako registrový súd, ktorý bol v okrese, okrese Trenčín ten ostal zachovaný, ale pre podnikateľov v okresoch Považská Bystrica a Púchov toto prejde pod Okresný registrový súd v Žiline. Myslím si, že toto nie je správne a toto by sa malo ešte, ešte prehodnotiť.
Dovoľte mi teraz prejsť k ešte pred tým než teda začnem čítať tento pozmeňujúci návrh, tak by som ešte povedal, že ostanú nám na jednej strane dva okresné súdy, to je Trenčín a Prievidza, v dvoch najväčších mestách, ale na druhej strane nám ostane päť okresných prokuratúr, plnohodnotných okresných prokuratúr. Čiže neviem aký to má, aký to má zmysel mať iba dva okresné súdy a na druhej strane päť plnohodnotných okresných, okresných prokuratúr.
Dovoľte mi teraz prejsť k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Jozefa Habánika a Richarda Takáča k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, tlač 849.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov:
1. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. b), ktoré znie:
b) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V. bod 4. sa v bode 6. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" vypúšťa:
f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
3. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 za ods. (18) vkladá ods. (19), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
4. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (30) prvej vete vypúšťa „Považská Bystrica a Púchov."
5. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (30) mení druhá veta, ktorá znie:
Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca.
6. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Považská Bystrica.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
7. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. c) vypúšťa „Okresného súdu Považská Bystrica"
8. V Čl. II. bod 2. sa mení písm. c), ktoré znie:
c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
9. V čl. VI. bod 1. sa v §2 za ods. (15) vkladá ods. (16), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nové Mesto nad Váhom a Myjava.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
10. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (26) prvej vete vypúšťa „Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
11. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (26) vypúšťa druhá veta.
12. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
13. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) vypúšťa písm. g).
14. V čl. V. bod 3.sa v písm. b) vypúšťa „Okresná prokuratúra Partizánske"
15. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" za bod 27. vkladá bod 28., ktorý znie:
28. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V. bod 4. sa v bode 33. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" vypúšťa „Partizánske"
17. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. b), ktoré znie:
b) Okresnej prokuratúry Partizánske.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
18. V čl. VI. bod 1.sa v § 2 za ods. (16) vkladá ods. (17), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
19. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (20) vypúšťa „a Partizánske."
20. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Partizánske.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
21. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Partizánske."
A ešte tu máme Okresný súd a Okresnú prokuratúru Bánovce.
22. V čl. V. bod 3. sa v písm. b) vypúšťa „Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou"
23. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" za bod 1. vkladá bod 2., ktorý znie:
2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné body sa primerane prečíslujú .
24. V čl. V. bod 4. sa v bode 33. Prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY OKRESNÝCH PROKURATÚR" vypúšťa „Bánovce nad Bebravou"
25. V čl. V. bod 4. sa v Prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti „SÍDLA A OBVODY KRAJSKÝCH PROKURATÚR" bod 4. dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
26. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 za ods. (3) vkladá ods. (4), ktorý znie:
Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
27. V čl. VI. bod 1. sa v § 2 ods. (20) vypúšťa „Bánovce nad Bebravou."
28. V čl. VI. bod 1. sa § 3 ods. (6) dopĺňa o písm. a), ktoré znie:
a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou.
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
No a posledný novelizačný bod 29. V čl. VI. bod 2. sa v § 181 ods. (1) písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou."
Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene:
o bodoch 1. - 7. návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, potom o bodoch 8. - 13. návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o bodoch ...
===== Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanoveným § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene o bodoch 1 až 7 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica. Potom o bodoch 8 až 13 návrhu, ktoré sa týka Okresného súdu Nové mesto nad Váhom. O bodoch 14 až 21 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Partizánske a o bodoch 22 až 29 návrhu, ktoré sa týkajú okresného súdu a Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 9:50 - 9:52 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Ďakujem za vaše faktické poznámky, kolegovia. Chcem ešte raz dať do pozornosti vyjadrenie aj členky Súdnej rady, ktoré som citoval, ktoré hovorí samo za seba a doplním aj kolegu Suska, že to nie sú len profesné organizácie, samotní sudcovia, zamestnanci nesudcovia tých súdov sú významne proti tomu, ale sú tam aj zásadné judikáty Ústavného súdu, ale všímajme si aj, ako sa to vyvíjalo po politickej úrovni. Citoval som vyjadrenie predsedu parlamentu. Ale spomeňme si aj na vyjadrenie pani podpredsedníčky vlády Remišovej, pod ktorú patrila pani ministerka donedávna, ktorá označila túto reformu, že to už nie je reforma, pretože to, čo v tej finálnej fáze pani ministerka predložila, tak to už je len taká hra na reformu len preto, aby sme finančné prostriedky vyčerpali.
Áno, súhlasím, že finančné prostriedky je potrebné investovať, ale nerobiť to len tak, že budeme teraz investovať do budov, ale na tú hlavnú stránku, ktorá má zefektívniť súdnictvo, a to je ten personál, digitalizácia, infraštruktúra práve tá informačná, ktorá je veľmi dôležitá, tak tam je to absolútne podcenené a na to poukazovali predovšetkým sudcovia. A náš pozmeňujúci návrh práve reflektuje túto požiadavku a preto ak to má Slovenská republika platiť späť, pretože to bude pôžička, ktorú musíme splácať, tak je potrebné, aby jednoducho bol prijatý takýto pozmeňujúci návrh, ktorý aj poukazuje na to, že plán obnovy a udržateľnosti jednoducho bol ušitý horúcou ihlou. A my sme na to niekoľkokrát zvolávaním mimoriadnych schôdzí aj poukazovali. Dnes vidíme výsledok, kde sa teraz horúcou ihlou niečo upieklo len preto, aby sa mohol jeden míľnik pustiť na vyplatenie z plánu podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 9:46 - 9:48 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť, na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť odbornej verejnosti, ktorej sa týka, má proti tomu výhrady a má ju potom realizovať v praxi. Len ťažko sa v praxi realizujú reformy a kroky, s ktorými jednotliví adresáti týchto krokov nesúhlasia a navyše pokiaľ sami sú presvedčení o tom, že nesplní ten cieľ, ktorým je zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní. Dokumentovať to snáď ani netreba. Každý ste do svojich mailových schránok dostali množstvo protestov od jednotlivých sudcovských rád z jednotlivých súdov, takže to len dokazuje to, že táto reforma nemá podporu v rámci justičného stavu a že tu nejde o nič iné len o to, aby boli minuté peniaze z plánu podpory a odolnosti Európskej únie a že tu ide o to, aby sa znova vybudovali nejaké nové budovy pre jednotlivé súdy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2022 9:30 - 9:46 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
10.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver ho uvediem.
Vážená snemovňa, toľko kritizovaná agenda tzv. súdnej mapy Slovenskej republiky nezohľadnila pri svojej príprave štandardné pravidlá používané pri zmene organizačnej štruktúry orgánov verejnej moci. Národná rada Slovenskej republiky doteraz neprerokovala koncept zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a rovno bol položený návrh legislatívneho riešenia. A to údajne pod tlakom termínov stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, z ktorého Slovenská republika môže si požičať finančné prostriedky, ešte raz podotýkam – požičať. To nie sú finančné prostriedky, ktoré dostaneme a nemusíme vrátiť späť, ale ich budeme musieť splácať.
Pri príprave a schvaľovaní plánu podpory obnovy a odolnosti pre zmenu absentovala predstava o zmysluplnej a efektívnej súdnej reforme. Nie malé peňažné prostriedky boli v oblasti reformy súdnictva alokované na zmenu sídiel súdov a na výstavbu a rekonštrukciu súdnych budov. Teraz je nutné urýchlene prijať legislatívne riešenia, aby boli splnené mylne zadefinované podmienky pre čerpanie peňažných prostriedkov z tohto plánu obnovy.
Uvedenú realitu spontánne pomenoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár na tlačovom brífingu po návrate Krajského súdu v Banskej Bystrici. Priama reč: „Ja si myslím, že celá táto súdna mapa je nepripravená, je to veľmi zlé. Už je tretia verzia tejto súdnej mapy. To nie je reforma, to je chaos a to je nezmysel. To treba zrušiť a treba to urobiť úplne nanovo. Ja som presvedčený, že v takejto forme to nemôžeme prijať a pani ministerka nemá našu podporu v tomto chaotickom ťažení. Netvárme sa, že tuná sa jedná o reformy." Citát predsedu Národnej rady Borisa Kollára.
Lámanie organizačnej štruktúry súdov cez koleno sa opodstatnene nestretlo s pochopením sudcovského stavu. Rovnako vyvolalo pnutie v regiónoch. Rezort spravodlivosti si však dvakrát nerobil starosti s konkrétnym vysporiadaním sa s pripomienkami vznesenými reprezentatívnymi združeniami sudcov alebo územnej samosprávy.
Výstižne agendu súdnej mapy a z nej vyplývajúcich návrhov súdnych zákonov opísala sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky volená sudcami v relácii spravodajskej televízie pod názvom Reforma súdov bez politickej podpory. Citujem: "Keď sme sa dozvedeli, že to prešlo vládou, tak ja osobne som bola prekvapená z toho, že ako komunikovala výstup zo zasadnutia pani ministerka, ktorá ďakovala ostatným členom vlády a ministrom za podporu, ako komunikovali, ako ste uviedli aj vy v úvode, ostatní ministri to zasadnutie a obsah tohto materiálu. Takže človek by mal dojem, že každý sedel na inom zasadnutí vlády, keďže jedni boli z toho úplne nešťastní, ak by som to takto povedala, a pani ministerka bola nadšená, že ako to všetko dobre dopadlo.
Ono v zásade tie námietky, ktoré teraz prednášajú aj poslanci koaličnej strany alebo z koalície, korešpondujú vlastne s tým, čo my sudcovia ako odborná verejnosť komunikujeme od začiatku, vlastne už od decembra 2020. A, bohužiaľ, ten materiál sa neposunul ani z nášho pohľadu do takej úrovne, aby sme mohli s kľudom povedať, že jeden, druhý, tretí alebo štvrtý je pripravený konkrétne a naozaj dosiahne tie ciele, ktoré deklaruje. Dôležité je, aby reforma mala naozaj zmysel a efekt, a nie robiť reformu pre reformu preto, aby sme mohli čerpať prostriedky z plánu obnovy. Treba myslieť na to, že tie peniaze z plánu obnovy nám nikto nedaroval." Tak ako som to aj ja uviedol, že nám ich nikto nedaroval, budeme ich musieť splácať. "Tie sa budú vracať. A tie sa budú vracať z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky."
Takže to je citát jednej členky Súdnej rady Slovenskej republiky.
Žiaľ, nebola ochota vidieť podstatu súdnej reformy a tomu zodpovedajúce investície inde, ako sú krkolomné zmeny organizačnej štruktúry súdov, najmä na krajskej úrovni, a krásne prekreslené súdne budovy. Z toho dôvodu Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní odmietla tri súvisiace návrhy vládnych zákonov, prostredníctvom ktorých sa mala realizovať tzv. súdna mapa Slovenskej republiky, a to vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, pod parlamentnou tlačou 850, o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848, a zriadení súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 847.
Podľa tohto vášho návrhu je konaním na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je to čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď podstata obsahu vyššie uvedených neschválených vládnych návrhov zákona má byt' premietnutá do predmetného návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ja som to už komentoval, že tento zákon by už mal mať aj prívlastok, že nielen zákon pani ministerky Kolíkovej, aj pána poslanca Luciaka, pretože ten tu teda urobil kus roboty pre pani ministerku. Zvolený postup ešte viac prehlbuje existujúci konflikt legislatívneho návrhu s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výkonná moc pri uplatňovaní práva zákonodarnej iniciatívy a zákonodarná moc pri zákonodarnej činnosti totiž nemajú neobmedzené možnosti zasahovania do súdnej moci. Ústavný súd Slovenskej republiky to v minulosti dal jasne najavo napríklad vo svojom náleze pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2008 alebo PL. ÚS 21/2014. V súčasnosti už existuje podstatne rozsiahlejšia judikatúra Ústavného súdu, aby nežiaduci stav v súdnictve mohol byť riešený ústavne konformným spôsobom. Len ťažko môže byt' ústavne súladným riešením frontálny útok na celoštátnu organizačnú štruktúru všeobecných súdov vrátane organizačného zrušenia vopred predpojato označených odvolacích súdov, a to všetko s cieľom verejne prezentovanej očisty súdnictva, voči čomu sa ohradili mnohí sudcovia.
Európsky mechanizmus podpory obnovy a odolnosti nie je len o relatívne rýchlych peniazoch, ale aj o možnosti relatívne rýchlej zmeny plánu podpory obnovy a odolnosti, ak sa táto stihne predložiť spolu s národným plánom reforiem.
Zmenu plánu podpory obnovy a odolnosti upravuje čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa jeho odseku 1. Teda ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, čo sa týka aj tejto súdnej reformy, slovenského plánu obnovy, či už sčasti alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v čl. 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti. Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci nástroja technickej podpory. S ohľadom na doteraz uvedené predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (teda my) požadujú za úplne opodstatnené, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na vrátení vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných úradov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia spravodajcu.) Súdov, ďakujem za opravu. Obvodných okresných súdov.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zásadných zmien po organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a to v termíne do 30 dní, vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie Európskej komisii do 30. júna 2022 návrh zmeny plánu obnovy a podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky. Pretože toto je tá podstatná časť na čo predstavitelia a zástupcovia súdov poukazujú.
Súdnu radu ďalej v tomto uznesení chceme požiadať, aby spolupracovala s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a ďalej predsedu Národnej rady o zabezpečenie prerokovania tohto konceptu, zásadných zmien v organizačnej štruktúre v súvislosti so zmenou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s reprezentatívnymi združeniami a to v termíne do 40 dní.
A zároveň navrhujeme, aby tento návrh dal na vedomie ako uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisii, Európskej komisie na Slovensku. Toľko k odôvodneniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Juraja Blanára a Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849).
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1 vrátenie vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
po B. žiada
B.1. vládu Slovenskej republiky
a) predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike do 30 dní,
b) vypracovať a predložiť Európskej komisii návrh zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky do 30. júna 2022,
B.2. Súdnu radu Slovenskej republiky
a) spolupracovať s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
B.3. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) zabezpečiť prerokovanie konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a o návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na úrovni poslaneckého grémia a za účasti ministerky spravodlivosti s členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a predstaviteľmi reprezentatívnych združení sudcov, do 40 dní,
C. dať toto na vedomie
C.1. zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku."
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pani ministerka, tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj vrátenie tohto návrhu na dopracovanie, preto dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby dal o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať nasledovne: O bode A samostatne, pretože sa jedná o vrátenie, ako o prvom a potom po B, ako o druhom návrhu, samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2022 9:30 - 9:46 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
10.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver ho uvediem.
Vážená snemovňa, toľko kritizovaná agenda tzv. súdnej mapy Slovenskej republiky nezohľadnila pri svojej príprave štandardné pravidlá používané pri zmene organizačnej štruktúry orgánov verejnej moci. Národná rada Slovenskej republiky doteraz neprerokovala koncept zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a rovno bol položený návrh legislatívneho riešenia. A to údajne pod tlakom termínov stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, z ktorého Slovenská republika môže si požičať finančné prostriedky, ešte raz podotýkam – požičať. To nie sú finančné prostriedky, ktoré dostaneme a nemusíme vrátiť späť, ale ich budeme musieť splácať.
Pri príprave a schvaľovaní plánu podpory obnovy a odolnosti pre zmenu absentovala predstava o zmysluplnej a efektívnej súdnej reforme. Nie malé peňažné prostriedky boli v oblasti reformy súdnictva alokované na zmenu sídiel súdov a na výstavbu a rekonštrukciu súdnych budov. Teraz je nutné urýchlene prijať legislatívne riešenia, aby boli splnené mylne zadefinované podmienky pre čerpanie peňažných prostriedkov z tohto plánu obnovy.
Uvedenú realitu spontánne pomenoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár na tlačovom brífingu po návrate Krajského súdu v Banskej Bystrici. Priama reč: „Ja si myslím, že celá táto súdna mapa je nepripravená, je to veľmi zlé. Už je tretia verzia tejto súdnej mapy. To nie je reforma, to je chaos a to je nezmysel. To treba zrušiť a treba to urobiť úplne nanovo. Ja som presvedčený, že v takejto forme to nemôžeme prijať a pani ministerka nemá našu podporu v tomto chaotickom ťažení. Netvárme sa, že tuná sa jedná o reformy." Citát predsedu Národnej rady Borisa Kollára.
Lámanie organizačnej štruktúry súdov cez koleno sa opodstatnene nestretlo s pochopením sudcovského stavu. Rovnako vyvolalo pnutie v regiónoch. Rezort spravodlivosti si však dvakrát nerobil starosti s konkrétnym vysporiadaním sa s pripomienkami vznesenými reprezentatívnymi združeniami sudcov alebo územnej samosprávy.
Výstižne agendu súdnej mapy a z nej vyplývajúcich návrhov súdnych zákonov opísala sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky volená sudcami v relácii spravodajskej televízie pod názvom Reforma súdov bez politickej podpory. Citujem: "Keď sme sa dozvedeli, že to prešlo vládou, tak ja osobne som bola prekvapená z toho, že ako komunikovala výstup zo zasadnutia pani ministerka, ktorá ďakovala ostatným členom vlády a ministrom za podporu, ako komunikovali, ako ste uviedli aj vy v úvode, ostatní ministri to zasadnutie a obsah tohto materiálu. Takže človek by mal dojem, že každý sedel na inom zasadnutí vlády, keďže jedni boli z toho úplne nešťastní, ak by som to takto povedala, a pani ministerka bola nadšená, že ako to všetko dobre dopadlo.
Ono v zásade tie námietky, ktoré teraz prednášajú aj poslanci koaličnej strany alebo z koalície, korešpondujú vlastne s tým, čo my sudcovia ako odborná verejnosť komunikujeme od začiatku, vlastne už od decembra 2020. A, bohužiaľ, ten materiál sa neposunul ani z nášho pohľadu do takej úrovne, aby sme mohli s kľudom povedať, že jeden, druhý, tretí alebo štvrtý je pripravený konkrétne a naozaj dosiahne tie ciele, ktoré deklaruje. Dôležité je, aby reforma mala naozaj zmysel a efekt, a nie robiť reformu pre reformu preto, aby sme mohli čerpať prostriedky z plánu obnovy. Treba myslieť na to, že tie peniaze z plánu obnovy nám nikto nedaroval." Tak ako som to aj ja uviedol, že nám ich nikto nedaroval, budeme ich musieť splácať. "Tie sa budú vracať. A tie sa budú vracať z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky."
Takže to je citát jednej členky Súdnej rady Slovenskej republiky.
Žiaľ, nebola ochota vidieť podstatu súdnej reformy a tomu zodpovedajúce investície inde, ako sú krkolomné zmeny organizačnej štruktúry súdov, najmä na krajskej úrovni, a krásne prekreslené súdne budovy. Z toho dôvodu Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní odmietla tri súvisiace návrhy vládnych zákonov, prostredníctvom ktorých sa mala realizovať tzv. súdna mapa Slovenskej republiky, a to vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, pod parlamentnou tlačou 850, o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848, a zriadení súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 847.
Podľa tohto vášho návrhu je konaním na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je to čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď podstata obsahu vyššie uvedených neschválených vládnych návrhov zákona má byt' premietnutá do predmetného návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ja som to už komentoval, že tento zákon by už mal mať aj prívlastok, že nielen zákon pani ministerky Kolíkovej, aj pána poslanca Luciaka, pretože ten tu teda urobil kus roboty pre pani ministerku. Zvolený postup ešte viac prehlbuje existujúci konflikt legislatívneho návrhu s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výkonná moc pri uplatňovaní práva zákonodarnej iniciatívy a zákonodarná moc pri zákonodarnej činnosti totiž nemajú neobmedzené možnosti zasahovania do súdnej moci. Ústavný súd Slovenskej republiky to v minulosti dal jasne najavo napríklad vo svojom náleze pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2008 alebo PL. ÚS 21/2014. V súčasnosti už existuje podstatne rozsiahlejšia judikatúra Ústavného súdu, aby nežiaduci stav v súdnictve mohol byť riešený ústavne konformným spôsobom. Len ťažko môže byt' ústavne súladným riešením frontálny útok na celoštátnu organizačnú štruktúru všeobecných súdov vrátane organizačného zrušenia vopred predpojato označených odvolacích súdov, a to všetko s cieľom verejne prezentovanej očisty súdnictva, voči čomu sa ohradili mnohí sudcovia.
Európsky mechanizmus podpory obnovy a odolnosti nie je len o relatívne rýchlych peniazoch, ale aj o možnosti relatívne rýchlej zmeny plánu podpory obnovy a odolnosti, ak sa táto stihne predložiť spolu s národným plánom reforiem.
Zmenu plánu podpory obnovy a odolnosti upravuje čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa jeho odseku 1. Teda ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, čo sa týka aj tejto súdnej reformy, slovenského plánu obnovy, či už sčasti alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v čl. 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti. Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci nástroja technickej podpory. S ohľadom na doteraz uvedené predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (teda my) požadujú za úplne opodstatnené, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na vrátení vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných úradov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia spravodajcu.) Súdov, ďakujem za opravu. Obvodných okresných súdov.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zásadných zmien po organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a to v termíne do 30 dní, vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie Európskej komisii do 30. júna 2022 návrh zmeny plánu obnovy a podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky. Pretože toto je tá podstatná časť na čo predstavitelia a zástupcovia súdov poukazujú.
Súdnu radu ďalej v tomto uznesení chceme požiadať, aby spolupracovala s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a ďalej predsedu Národnej rady o zabezpečenie prerokovania tohto konceptu, zásadných zmien v organizačnej štruktúre v súvislosti so zmenou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s reprezentatívnymi združeniami a to v termíne do 40 dní.
A zároveň navrhujeme, aby tento návrh dal na vedomie ako uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisii, Európskej komisie na Slovensku. Toľko k odôvodneniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Juraja Blanára a Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849).
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1 vrátenie vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
po B. žiada
B.1. vládu Slovenskej republiky
a) predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike do 30 dní,
b) vypracovať a predložiť Európskej komisii návrh zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky do 30. júna 2022,
B.2. Súdnu radu Slovenskej republiky
a) spolupracovať s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
B.3. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) zabezpečiť prerokovanie konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a o návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na úrovni poslaneckého grémia a za účasti ministerky spravodlivosti s členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a predstaviteľmi reprezentatívnych združení sudcov, do 40 dní,
C. dať toto na vedomie
C.1. zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku."
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pani ministerka, tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj vrátenie tohto návrhu na dopracovanie, preto dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby dal o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať nasledovne: O bode A samostatne, pretože sa jedná o vrátenie, ako o prvom a potom po B, ako o druhom návrhu, samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 9:29 - 9:30 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým za faktické pripomienky. Ja by som možno ešte len doplnil jednu informáciu z komisie pri ústavnoprávnom výbore legislatívnej, ktorá sa zaoberala aj týmto návrhom aj návrhom zákona o správnych súdoch, kde v zásade všetci členovia alebo väčšina členov tejto komisie, kde sedia nie politici, ale právnici, odborníci od dekana právnickej fakulty cez sudcov, advokátov a ďalších odborníkov z práva, ktorí povedali zhodne, že nevidia zmysel a že myslia si, že táto reforma, reforma nie je dobrá. A pokiaľ teda na komisii odznelo, tak na základe tejto reformy sa strojnásobia náklady na právne zastupovanie na trovy konania, strojnásobia. Čiže nie zefektívnenie súdnych konaní, ale predraženie súdnych konaní a v tom úvodnom čase, a to nehovoríme v týždňoch alebo v mesiacoch, ale možno v rokoch, sa určite predĺži dĺžka súdnych konaní a nie skráti, ako je to prezentované v dôvodovej správe k tejto, k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 9:27 - 9:28 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo zainteresovaní na tejto súdnej mape, no prichádzajú stále k jednému jedinému názoru, stále viac a viac. No tak prečo táto reforma? No pre nič iného, len aby sa vytiahli nejaké peniaze, na základe ktorých by sa táto reforma mohla spraviť. Táto reforma sa už menila toľkokrát, že už jej jednoducho nikto neverí, a toto je klasická reforma pre reformu. Veď si to už povedzme úplne otvorene. Spýtajte sa všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní v tejto problematike. Veď oni sa už smejú a keď táto nevyjde, no tak príde zase nejaký iný, nový návrh len preto, aby sa vytiahli peniaze, pre nič iného. Toto jednoducho treba zbaliť a jednoducho toto sa vám, pani ministerka, nepodarilo, povedzte to otvorene a choďte preč.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 9:10 - 9:25 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať. K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok. Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia plénu Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh, hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia, napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých. Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register? Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach. Tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi, bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 9:10 - 9:25 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať. K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok. Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia plénu Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh, hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia, napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých. Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register? Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach. Tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi, bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis