Videokanál klubu

No začnem od konca, pán Grendel, prepáčte, neviem, o čom tu hovoríte. Táto krajina znižovala deficity päť rokov po sebe. Máme deficit okolo 1 %. Viete, koľko sa ide teraz vydať na koronavírus, o ktorom tu rozprávate, a nič o tom neviete? Päť až 9 miliárd euro, to je mínus 9 % deficit. To len, aby ste vedeli. Hovoríte o hasení. My sme tu znižovali dlh päť rokov po sebe a neviem, prečo by ste vy mali hovoriť o tom, že my sme tu zadĺžili krajinu. To vôbec nie je pravda. Máme historicky najnižší, najnižšiu nezamestnanosť, akú kedy Slovensko malo a ja nehovorím, že koronavírus tomuto pomôže a nikto vám to nebude dávať za zlé, ak ten deficit stúpne. Ja s tým nebudem mať absolútne žiadny problém. Ale nie ste, prepáčte, lex korona sa pripravoval na ministerstve financií ešte, keď ja som bol minister. Tak nehovorte, pán Kremský, že kto čo pripravil. Úvery pre podnikateľov pripravoval Kamenický na ministerstve ešte predtým, jak pán minister tam nastúpil. Takže o čom hovoríte? Čiže ja si to vyprosujem, že sme nič nepripravili, ale vy hovoríte o siedmich veľkých opatreniach, o ktorých ste urobili minimálne tri tlačové konferencie, ale ja chcem, aby sa prijali v tejto, v tomto, na tomto parlamente. Vy si uvedomujete, že toto, to treba niečo prijať, aby tá ekonomika na to zareagovala. Nehovorte o tom, že čakali sme, neurobili sme. Toto sú všetko kozmetické úpravy. My potrebujeme zásadné ekonomické opatrenia. Tak nehovorte o tom, že čo treba. Zobuďte sa, začnite robiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán bývalý minister financií pomerne rozviedol niektoré veci, nakoniec my sme pána ministra na výbore tiež upozorňovali. Ja som čakal, tento zákon prakticky nemáme problém, aby sme ho podporili a podporíme všetko, čo je rozumné. Ale čakám od vás, že prídete s ekonomickým balíčkom, čo idete robiť, ako podporíte Klub 500, ako podporíte stavebníctvo, ako podporíte služby, cestovný ruch, prakticky jednotlivé odbory, pretože pokiaľ bude pandémia, tak ako je, a že sa nebude vyrábať a nebude kúpna sila z hľadiska spotreby, tak sa väčšinou dostanú všetky firmy do problémov.
Druhá vec, čakám, že dáte dohromady, čo môže vám poskytnúť Európska centrálna banka pre Slovensko, či rokujete s ňou. To isté, čo naša centrálna banka, aké má zdroje, aké zdroje majú z hľadiska úverov banky naše, ktoré sú väčšinou v zahraničných rukách. A taktiež máte ešte inú možnosť, kde môžte cashflow získať a či už zapožičaním z druhého piliera a to isté, že odložiť aj splátky do druhého piliera, aby ste mali cashflow na podporu podnikateľského prostredia. Pretože to nie je len, že skončí koronavírus, ale pokiaľ sa rozbehne, rozbehne ďalšia výroba a potom aj predaj, to bude trvať možno ďalšieho pol roka. Takže by som poprosil, čo najskôr predložiť jednotlivé segmenty z hľadiska podnikateľského prostredia, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť a samozrejmá vec, pokiaľ by ste chceli, alebo aby sme vám boli nápomocní, tí, ktorí sme boli reálne, či už ja v Sociálnej poisťovni alebo iní pracovníci, to je jedno, aby sme vám prakticky pomohli na tom, aby sme sa z tejto pandémie čo najskorej dostali.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kamenický, stotožňujem sa s tým, čo ste povedali a myslím si, že je tu rad vecí, ktoré sa dajú podporiť. Na druhej strane ako chcel by som doplniť to, čo ste vy otvorili, a to je otázka vecí, ktoré boli zverejnené na stránke ministerstva 31. 3. o 13.03 hod., kde sa predstavoval ex korona a súhlasím s tým, že v tomto návrhu zákona vypadli veci, ako je vyššie zadlžovanie samospráv oproti tomu, čo bolo zverejnené. S tým, s tým nemáme problémy. Mali by sme problémy s vyšším zadlžovaním samospráv, ale aj v úvodnom slove pána ministra zaznelo, že výpadok dane z príjmov fyzických osôb ministerstvo predpokladá a že s týmto sa majú samosprávy vysporiadať kapitálovými výdavkami, ktoré môžu presunúť na bežné výdavky. Môžu na tieto veci použiť rezervný fond, ktorý je primárne určený na kapitálové výdavky a môžu na tieto účely čerpať úvery, z ktorých budú hradiť aj prevádzkové náklady obcí a miest v súvislosti so zvýšenými nákladmi v prípade korona vírusu. Tu ja si myslím, že je potrebné sa pri tomto pozastaviť a povedať, aké sú predstavy ministerstva smerom do budúcnosti, lebo toto môže mať fatálny dopad na hospodárenie všetkých samospráv, hlavne pri rozsahu originálnych kompetencií, ktoré dnes majú. Ja by som to v tejto chvíli možno povedal, že dobre. Na určité prechodné obdobie sme schopní podporiť tento návrh, ale očakávame od ministerstva financií, že príde s návrhmi, ktoré budú sanovať všetky problémy komplexne v celej šírke, lebo tie problémy reálne môžu, tie problémy reálne môžu nastať. Takže poprosím, ak sa dá, pán minister, že by ste v záverečnom slove na toto, na toto reagovali, lebo ten problém bude na stole.

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, tak ja by som ešte chcel vystúpiť za klub k tomuto zákonu. Ja najprv by som všeobecne povedal, že sú tam opatrenia, ktoré vítam a nebudem kritický k tomu, čo si myslím, že ukáže prax, teda či a v akom rozsahu sa dá realizovať.
Za mňa, za mňa v podstate, samozrejme, sme v prvom čítaní, čiže ešte na výbore budeme mať priestor na nejaké detailné otázky a ktoré budem klásť. Ja som si niektoré veci vyjasňoval z hľadiska, z hľadiska. Na stránke ministerstva financií som našiel jeden bod, ktorý by som chcel, aby pán minister objasnil. Bolo tam, že počas trvania pandémie sa upúšťa zo strany subjektov územnej samosprávy dodržiavať lehoty. To sa týka systému RISSAM. Vypadlo to zo zákona. Neviem teda, či to tam už nie je, čo ja schvaľujem. Takže, takže ani k tomuto nebudem mať zásadnú pripomienku, ak to v zákone momentálne sa nenachádza, nakoľko dáta samozrejme ministerstvo financií potrebuje a potrebuje sa vyjadrovať aj, alebo teda sledovať vzhľadom na to, že uvoľňujete tie podmienky aj pre samosprávy k tomu, ako samosprávy hospodária a akým spôsobom sa presúvajú zdroje a akým spôsobom sa vynakladajú zdroje.
To bol úvod k tomu môjmu vystúpeniu. Chcel by som ale povedať všeobecne. Ja som očakával, že dnes namiesto tohto zákona tu bude, budeme sa baviť o úplne zásadných veciach, ktoré sú potrebné pre slovenskú ekonomiku. Vy ste predstavili tesne pred reláciami ešte v nedeľu balík tzv. prvá pomoc pre firmy a SZČO, kde ste predstavili sedem opatrení, ktoré akosi nejak naplnenie teda nevidím, akým spôsobom a kedy sa bude napĺňať. Nevieme, aký bude obsah napriek tomu, že boli predstavené nejaké opatrenia, ale detaily zatiaľ nepoznáme. Tak ako sme my za stranu SMER - sociálna demokracia, vystupujem za klub, tak chcem povedať, samozrejme, že my budeme podporovať riešenie aj pre veľkých zamestnávateľov vzhľadom na to, že na tieto veľké firmy je naviazaný veľký počet malých a stredných firiem a ide nám, samozrejme, o tých zamestnancov, aby neprišli o prácu.
Ja by som práve očakával, že dnes sa budeme baviť o takýchto nejakých zásadných ekonomických veciach, ktoré by pomohli ukľudniť tú situáciu. Vidíte, čo momentálne aj aká veľká kritika sa strhla zo strany zamestnávateľov, nevraviac o tom, že dnes takisto sme tu rozoberali Zákonník práce a proste ten dialóg tu viazne. Na jednej strane počul som vyjadrenia pána ministra hospodárstva, ktorý hovorí, že však odborárov nepotrebujeme. Na druhej strane by som povedal, že ak sa nebudete baviť s týmito organizáciami, ak sa nebudete baviť so zamestnávateľmi dostatočne detailne, tak si práve naťahujete ten čas, ktorý je momentálne veľmi dôležitý. Ja hovorím, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, a tak isto rozsah opatrení musí byť nastavený tak, aby ten, v podstate tá ekonomická situácia sa ukľudnila. Vy keď to nastavíte moc veľmi vlažne, tak, samozrejme, tie reakcie potom neukľudnia situáciu a má to neblahé následky.
Ja počúvam rôzne, rôzne vyhlásenia aj premiéra tejto krajiny o rôznych blackoutoch. A ja si nemyslím, že toto je niečo, čo pomôže stabilizovať a ukľudniť aj finančné trhy, aj celkovú situáciu a skutočne nemôžme, nemôžme riadiť krajinu marketingovo. To nie je o tom, že niečo vyhlásim, potom poviem, že urobíme prieskum, potom národ rozhodne v nejakom prieskume a my to zavedieme a všetci budú spokojní. Takto, takto vládnutie a takto riadenie krajiny proste nefunguje a mám voči tomu veľkú výhradu. Čiže treba, myslím si, že prišli sme sem dnes, my prídeme ako opozičná strana kedykoľvek, keď bude treba, aby sme prijali zákony, ale mám pocit, že trošku tu viaznu priority. Miesto toho, aby sme tu riešili zásadné ekonomické veci, riešime tu telekomunikačný zákon, ktorý my sme podrobili veľkej kritike. Odsúhlasili sme vám školský zákon, odsúhlasili sme sociálne opatrenia a tak isto, čo sa týka tohto zákona, ktorý máme na stole, ja zatiaľ nevidím nejaký zásadný problém v tom, aby sme vám ho neodsúhlasili. Ale jedným dychom dodávam, čakal som, že tu dnes budeme riešiť oveľa vážnejšie veci, ako sú posuny termínov. Aj tie sú potrebné.
Tak isto tento zákon hovorí aj o, umožňuje teda čerpanie malých, malých úverov pre podnikateľov, ktorí mimochodom, keď som odchádzal z ministerstva financií, už bol na stole, kde teda to bolo treba nejak legislatívne doriešiť, máme to tu. Len viete, pre tých podnikateľov je veľmi dôležité, ako rýchlo tie podnikateľské úvery dostanú, nakoľko dnes sa nachádzajú na pokraji toho, že rozhodujú sa, či zavrú daný podnik alebo dané podnikanie, alebo ešte budú ďalej pokračovať. To má samozrejme neblahý dopad na zamestnancov, celkovo, celkovo na ekonomickú výkonnosť krajiny.
Myslím si, že tak ako aj okolité krajiny sa zamýšľali nad tým, ako to spraviť, stále hovorím, netreba možno vymýšľať desiatky opatrení, treba urobiť tri, štyri zásadné opatrenia, ktoré tú situáciu ukľudnia. Viem, že to nie je jednoduché, ale, ale my sme už dali nejaké návody. Samozrejme, my sme pripravení s vami rokovať, ak bude zvolaná Tripartita a budete, budeme prizvaní ako zástupcovia opozície. Vždycky sme aj my prizývali zástupcov opozície na takéto rokovania, tak radi sa pripojíme do debaty. Stále mi chýba riešenie.
Takisto je tu komunikované predsedom parlamentu to, že sa idú odkladať úverové splátky a že rokovania s bankami. Ja neviem, kto už vedie tie rokovania s bankami, či ich vedie pán predseda parlamentu alebo vy, pán minister, alebo predseda vlády, alebo kto, ale doteraz nikto nepočul, ako a akým spôsobom sa budú odkladať úvery, splátky úverov, ako sa budú odkladať splátky lízingov a neviem o žiadnej nejakej zásadnej dohode s bankami. Je dôležité podľa mňa dohodnúť to, aby, aby neboli žiadne zásahy, teda čo sa týka napríklad pri neplatení hypoték, aby ľudia neboli zapisovaní do rôznych registrov, nakoľko viete, že napíše sa tam, že takým malým, že toto je korona poznámka, ale je jasné, že akonáhle v budúcnosti takýto človek bude dostávať úver, tak sa bude prihliadať aj na to, že v dobe korony nemal dostatočnú finančnú rezervu napriek tomu, že pravidelne tú splátku zo svojho platu platil a v podstate bol excelentným zákazníkom danej banky.
Čo sa týka, čo sa týka tohto návrhu zákona, zatiaľ hovorím, myslím si, že môžem hovoriť za stranu, za klub strany SMER - sociálna demokracia, ak nevzniknú nejaké zásadné pripomienky, nakoľko na tento návrh sme mali, poviem otvorene, ja som ho dostal možno o pol jedenástej dnes, strašne málo času. Ale nebudem to kritizovať napriek tomu, že, lebo viem, aká je situácia. Ale ak tu prídu nejaké zásadnejšie zákony, ktoré budú veľkého rozsahu a budú, budú obsahovať zásadné, zásadné dopady budú mať na ekonomiku, tak, samozrejme, bude potrebné mať dostatok času, aspoň jeden, jeden, dva dni na to, aby sme to ešte vedeli pozrieť, prípadne predložiť nejaké pozmeňujúce návrhy a podobne. Čiže chcel by som poprosiť, ak je niečo rozpracované, čím skôr to komunikujte, aby sme sa k tomu vedeli v dostatočnom predstihu vyjadriť.
Za mňa asi toľko a chcem povedať, že všetky dobré zákony, ktoré, alebo návrhy, ktoré predložíte, sme pripravení podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte len veľmi stručne. Ako člen predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska a člen prezídia Únie miest Slovenska chcem oceniť vyvážený návrh, ktorý nám predložil pán minister vnútra, tak ako ho čítame. A iste doznie nejakých zmien ešte v druhom čítaní, čo sa nevylučuje, čo sa skôr predpokladá. Ale chcem potvrdiť, že tento vyvážený návrh rešpektuje širokú diskusiu, ktorá sa viedla na úrovni Únii miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska, pretože tí najlepšie, títo reprezentanti najlepšie poznajú reálnu situáciu v krajine a území v obciach a mestách.
Viete, to by sme museli dlho o tom rozprávať. Napríklad niekde môže byť problém, aby sa zastupiteľstvo reálne stretlo preto, pretože je tretina poslancov lekárov. Lekár nepríde na takéto zastupiteľstvo, pretože by sa mohol cítiť ohrozený a následne by mohol vypadnúť z procesu a porušiť tým súčasnú situáciu. On musí byť v pohotovosti a chrániť sa napríklad. A takýchto príkladov by som mohol povedať viac. Samozrejme, že oddialenie lehoty alebo zrušenie lehôt je dobré, ale ak máme zastaviť život v obciach a mestách len preto, že sa neumožní raz tak, raz tak, alebo raz tretím spôsobom zvolať zastupiteľstvo a hlasovať nielen o uzneseniach, ale aj o pozmeňovacích návrhoch, tak potom naozaj bude veľmi zle. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja vidím, že je tu istá vôľa riešiť v čase takejto kritickej a krízovej situácie aj zasadnutia na obecnej úrovni alebo úrovni regionálnej samosprávy. Na druhej strane ale cítim z tejto rozpravy, že nie bezbreho a nie za každú cenu. Preto chcem povedať, že určite uvítam, ak zajtra na výboroch alebo aj inými poslaneckými návrhmi sa spresní, za akých podmienok je možné, aby jednotlivé obecné zastupiteľstvá rokovali videokonferenčne alebo proste online inak ako fyzickou účasťou poslancov na rokovaní. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, treba povedať, že pre samosprávu je táto zmena životne dôležitá, pretože my si musíme plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z terajšieho zákona 369 alebo 302, a to, nebudem citovať, je tam veľa ustanovení, ktoré musíme. Čiže ako je tuná napísané v odseku 1, jednoducho tieto povinnosti nám odpadajú. To znamená zvolať zastupiteľstvo do troch mesiacov atď., atď., takže toto je veľmi dôležité.
Čo treba podotknúť, jedna vec, a to je rozporná, to treba súhlasiť aj s niektorými kolegami, aký je rozdiel sa stretnúť a stretnúť ako v zbore, ako my teraz. Potom použiť technológie, to znamená videokonferencia a tretie, to je korešpondenčné hlasovanie. Takéto stretnutie možno ku kolegom povedať, netreba byť hrdinami, že my sa stretávame, pretože nikto nevie, ako dopadneme. A môžme sa tu biť do pŕs, že poslanec neochorie a o dva týždne budeme všetci doma. To znamená, treba to brať naozaj dosť skromne a sa na to pozerať s plnou vážnosťou.
Po druhé, videokonferencia je riešením. To znamená, je tam zabezpečená aj účasť verejnosti, tak isto zasadá zbor a tak ďalej, všetky články alebo všetko je tam splnené. Čo je rozporné, a tu možno treba súhlasiť s kolegami, je to korešpondenčné hlasovanie. Pretože, po prvé, keď som tam prešiel, môže dať poslanec trebárs pozmeňujúci návrh, ale o ňom sa už nehlasuje. To znamená, vždy sa hlasuje o tom prvotnom návrhu. Čiže tu, tu je taký návrh, buď sa to dopracuje úplne do detailov, alebo možno odporúčanie použiť to v úplne poslednom prípade, pretože kto takto schváli uznesenie, to uznesenie môže byť napadnuté na prokuratúre a bude zrušené. A tam nie je termín lehoty plnenia tohto napadnutia. To znamená, môže to byť zrušené aj o rok a všetky takto schválené uznesenia, čo sa týka rozpočtu alebo iných opatrení, jednoducho by niesol všetku zodpovednosť primátor alebo starosta, ktorý to podpísal.
To znamená, tento inštitút naozaj považujeme ako posledný, ale buď sa dopracuje alebo možno vynechá z tohto návrhu zákona. Ostatné, ako bod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pročko, milý Jožo, ďakujem, že sa ti moje vystúpenie páčilo, ale ak si ho naozaj pozorne počúval, tak musíš uznať, že drvivá väčšina toho vystúpenia bola ako vždy vecná, argumentačná a teším sa, milý Jožo, kedy ty zídeš dole za tento pultík a povieš niečo múdre, aby sme mohli to tiež komentovať, to je práca poslanca. Prosím ťa, už vstúp do arény a rovnako budeme na teba reagovať. Nič iné k tvojmu vystúpeniu zatiaľ nemôžem povedať.
Pán Čekovský, Čikovský? Pardon. (Reakcia z pléna.) Pardon. Ste nový poslanec, tak ešte si to musíme uzrejmiť. Čo mám na to povedať? Dúfam, že ste si všimli ako novinár, aj keď v prípade RTVS viackrát môžme viesť polemiku, či to tak bolo, či ste si všímali tie pozitívne veci a nie viac negatívne, ale to platí možno pre väčšinu novinárskeho spektra, tak to ale má byť v zásade z väčšej časti, keďže sme vo vláde, tak musíme čeliť aj kritike, ale chcem vám pripomenúť, že my sme stáli stále väčšinou na strane zamestnancov a ja som aj teraz hovoril, pán poslanec, o zamestnancoch tých firiem, nie o zamestnávateľoch, aj keď si uvedomujem a rešpektujem zamestnávateľov, dávajú ľuďom prácu, ale len som chcel povedať, že nerobme rozdiely medzi zamestnancami len kvôli tomu, že pracujú vo veľkej a v malej firme. Tak ako aj pán Pročko, aj vyhovoríte, že tá pomoc príde, tešíme sa, čakáme, čakáme, z dňa na deň čakáme, čakáme, stále neprichádza. Nie my, ale tí veľkí zamestnávatelia, tí, ktorým vy stojíte po boku, vy pravica, sa už ozývajú, že to nezvládajú a bude hromadné prepúšťanie a som zvedavý, že keď k tomu hromadnému prepúšťaniu dôjde, dúfam, že nie, neželám si to, čo budete hovoriť potom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Tomáš, tvoje vystúpenie bolo vyvážené, na jednej strane si pochválil opatrenia, s ktorými prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na druhej strane si aj upozornil na niektoré veci, ktoré celému nášmu poslaneckému klubu vadia a súhlasím s tebou, že takisto mne absentuje to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny doteraz nerokovalo s predstaviteľmi zamestnancov. Dozvedeli sme sa, že pán Sulík, minister hospodárstva, rokuje so zamestnávateľmi, ale je nesmierne dôležité v takomto čase neopomínať a počúvať aj hlas odborárov, ktorí zastupujú zamestnancov.
Zákonník práce je pre nás veľmi dôležitý a ja len pripomínam, že v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do Zákonníka práce a v tomto zákonníku robil zmeny na prospech zamestnávateľov. Som veľmi rád, že pán minister Richter, ktorý teraz sedí po mojej pravej ruke, v súčasnosti už len poslanec, urobil naozaj zmeny a tieto mnohé krivdy napravil.
Pán minister Krajniak, ja by som chcel tak v dobrom povedať, že aby sa opäť nestalo, že štátny tajomník váš Jozef Mihál bude mať opäť ambíciu meniť tento Zákonník práce a naozaj opäť v neprospech zamestnancov. Verím, že dohliadnete na to, aby k tomu nedošlo.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa zachoval zodpovedne, hlasoval za všetky vami navrhnuté opatrenia aj preto, pretože mnohé z nich ako napríklad OČR-ka, jej predĺženie teda počas zatvorenia škôl alebo nemocenské pre ľudí v karanténe boli už pripravované za našej vlády. Toto nie je podstatné, tak to má vyzerať, ak ide o takýto výnimočný a mimoriadny stav, politikárčenie musí ísť bokom. Dni ale plynú a začíname niektorým veciam nerozumieť, pán minister.
Prvá spočíva v tom, že zatiaľ stále vnímame len určité čiastkové, aby som to možno zjednodušil, až kozmetické opatrenia v sociálnej oblasti, pritom mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia, zásadné opatrenia, systémové a najmä plošné opatrenia pre ľudí, čo sa zatiaľ nedeje.
Druhá dôležitá vec, že všetko, čo zatiaľ prijímate, sa deje bez sociálneho dialógu. Naozaj nerozumiem, ako môže byť v mimoriadnej situácii vynechávaný tak dôležitý orgán, akým je Tripartita, to znamená zástupcovia vlády, zamestnávateľov, ale najmä zamestnancov. Odborári sa k vám, pán minister, nevedia dostať. Nevedia rozkopnúť zatvorené dvere a ja naozaj nerozumiem. Písali listy premiérovi, predsedovi parlamentu a jedná sa, samozrejme, aj o firmy, aj o zamestnávateľov, ale najmä o ľudí, o pracujúcich v tejto kritickej situácii a ich zástupcovia nie sú prizvaní k sociálnemu dialógu. Na dnešnej tlačovej besede vám odkázali, že to už vnímajú ako aroganciu moci a nedokážu garantovať sociálny zmier na Slovensku. Toto je veľmi nebezpečné, pán minister, pretože to posledné, čo by sme potrebovali v tejto mimoriadnej situácii, je ešte aj sociálny nepokoj ľudí.
Reálne hrozí, že môže prísť o prácu strašne veľa ľudí, podľa údajov Národnej banky Slovenska dokonca až 130-tisíc, a my napriek tomu sa venujeme čiastkovým, opakujem, kozmetickým opatreniam, ktoré sú síce dôležité, ale určite nie najpodstatnejšie. Zatiaľ ste navrhli preplácanie miezd zamestnancov malých, možno stredných firiem, vieme dobre, že je tam limit Európskej komisie pre štátnu pomoc 200-tisíc na jednu spoločnosť, vieme, že to sú približne spoločnosti do 250 zamestnancov, ale pýtam sa, čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách. To nie sú pracujúci ľudia? Tí si nezaslúžia pomoc? Oni nemajú rodiny? Oni neplatia hypotéky? Oni nemajú svoje deti doma, pretože sú zatvorené školy? To sú takí istí pracovníci, ako zamestnanci malých firiem alebo živnostníci. Takí istí.
Veľkí zamestnávatelia, ktorí tvrdia, že majú pod sebou milión a pol zamestnancov, sa takisto dožadujú konkrétnej pomoci. Neprichádza. Vraj pán premiér povedal jedna miliarda mesačne je dosť. On hovorí jedna a pol miliardy, ale čo si budeme hovoriť, tých 500 miliónov bankových záruk to nie je žiadna pomoc, pretože už samotní zamestnávatelia tvrdia, že načo by si teraz požičiavali v čase krízy, načo by im to bolo. A ešte aj o tej jednej miliarde sa dá, pán minister, pochybovať, pretože vám chcem pripomenúť, že dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti na úrovni 50 %, vy ponúkate 80 % preplácania mzdy. Čiže, keby sa aj nič nestalo z vašej strany, keby ste aj nič neurobili a ľudia by išli na úrad práce, tak by pol roka poberali túto dávku v nezamestnanosti. Takže neviem, či je to konkrétna miliarda na mimoriadnu situáciu. Aj tak by 50 % z predchádzajúcej mzdy tí ľudia dostávali. Ale dobre, s týmto súhlasím opatrením, len hovorím, prečo nie pre všetkých? Máme málo peňazí, hovorí Igor Matovič(?), patríme ku krajinám s najnižším, medzi, ktoré majú najnižší alebo patria medzi krajiny s najnižším dlhom v Európskej únii a ja si myslím, že toto nie je o peniazoch. Všetci vám hovoria, že pokiaľ neprijmete rýchle masívne opatrenia, budete platiť ešte viac, bude to stáť štát ešte viac. Tak prvá taká prosba a žiadosť na vás, prosím vás, pomôžme všetkým zamestnancom, všetkým.
A teraz tá druhá vec. Pán Heger, poprosím vás, trošku ma rušíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tá druhá vec konkrétne v súčasnosti k tomu, čo predkladáte. Idete meniť Zákonník práce, asi najcitlivejší zákon v sociálnej oblasti a opakujem, deje sa to bez toho, aby o tom rokovala Tripartita. Prečo nevymenujete už tých siedmich chýbajúcich členov Tripartity, aby sa zišla, pretože už neviem kedy, ako teraz v tej mimoriadnej situácii? Už neviem kedy. Neviem prečo, najmä odborári sú odsúvaní bokom, keďže zastupujú zamestnancov. A z toho vyplývajú aj niektoré nuansy v tom vašom zákone, ktoré sú nepochopiteľné. Je tam veľa dobrých vecí, napríklad moratórium na výpovede. Super vec. A ďalšie drobné veci, ktoré, s ktorými samozrejme nemáme problém. Ale potom sa tam už vynárajú také menšie nedostatky, napríklad ten jeden, pýtam sa, že prečo žena, ktorá musí ostať kvôli tomu, že má dieťa doma, na OČR-ke, dostane len 55 % z hrubej mzdy a zamestnanec, ktorý zostane doma kvôli tomu, že fabrika nevyrába, dostane 80 % mzdy? Prečo je tam rozdiel? Ale to sú stále drobné veci.
To najpodstatnejšie, čo nám tam prekáža a čo budeme samozrejme pripomienkovať aj počas druhého čítania, teda vtedy, keď to prináleží, je, že meníte súčasný stav preplácania miezd v momente, keď existuje takzvaná prekážka v prevádzke. Aby sme tomu všetci rozumeli, v súčasnosti, pokiaľ sa vyskytne prekážka v prevádzke, to znamená, že firma z nejakého dôvodu, povedzme technického, nemôže vyrábať, je povinná táto firma preplácať zamestnancovi 100 % mzdy, alebo ak je dohodnuté inak, to znamená s odborovým zväzom, tak od 60 do 99 % mzdy. V súčasnosti idete novelizovať, vážení koaliční poslanci, Zákonník práce tak, že to bude 80 % mzdy počas mimoriadneho stavu a ešte dva mesiace po ňom, ale čo je dôležité, bude zároveň nariadené tým ľuďom si to po skončení krízy odpracovať do výšky 400 hodín a nie akože nadčasy, lebo vieme, že nadčasy sú lepšie platené, ale normálne sa ku klasickému pracovnému času, niekto robí osem hodín, niekto dvanásť, prifaria ešte dve hodinky každý deň a ten človek nebude mať vôbec čas na rodinu ani na nič. Na nič. Alebo sa dá pracovná sobota pre týchto ľudí do výšky 400 hodín.
Ale čo je najperfídnejšie, keď takéto slovo musím použiť, je, že sa to bude týkať aj tých firiem, ktoré sa zmestia do limitu 200-tisíc, čiže nebudú tie mzdy preplácať z vlastných peňazí, tých 80 %, ale dostanú to od štátu, štát preplatí mzdy zamestnancov a ešte potom bude tá firma nútiť toho zamestnanca, keď už budú dobré časy, aby si to len pekne odpracoval, to, čo bude sedieť doma. Tak toto je už na hranici bezdôvodného obohacovania. Aká je to pomoc tým ľuďom, mi povedzte. To je v prvom rade pomoc firmám a my ako sociálni demokrati sa musíme voči tomu ohradiť.
Preto chcem oznámiť, že v druhom čítaní predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy k novele Zákonníka práce, opakujem, sú tam aj mnohé veci, s ktorými súhlasíme, ale spomenul som len niektoré, s ktorými nesúhlasíme. Pozmeňujúcimi návrhmi budeme žiadať buď vypustenie tých vecí alebo úpravu tých vecí. Pokiaľ k tomu nedôjde, nemôžeme Zákonník práce v takejto podobe podporiť.
Ďakujem pekne.