Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, no dosť ste ma teraz prekvapili lebo nevedel som, že presadzujete teóriu výkladu právnej normy čisto formalistickým a gramatickým spôsobom, že nepozeráte na účel tej právnej normy a účelom tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku je práve to, aby sa národná rada opakovane v krátkom období to znamená v období šesť mesiacov nezaoberala schvaľovaním právnej úpravy v tej istej veci. A to, že je tam napísané, že návrh zákona v tej istej veci, no tak predpokladá sa, že keď sa prvýkrát niečo navrhovalo v nejakom návrhu zákona tak sa to opakovane bude navrhovať v návrhu zákona. To neznamená, že by sme to mali formalisticky, gramaticky vykladať tak, že ak sa to predloží ako pozmeňovací návrh a je to v tej istej veci, tak je to niečo iné. Podľa mňa účelom toho ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a teda mali by sme z hľadiska práva sledovať aj to čo bolo účelom zákonodarcu upraviť je práve to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky opakovane v krátkom období bez nejakej zmeny spoločenských vzťahov a podobne nezaoberala tou istou vecou, ktorú už raz národná rada odmietla. A toto je práve ten prípad kde ste účelovo obišli takýmto gramatickým formalistickým výkladom práve toto obmedzenie, ktoré hovorí, ktoré obmedzuje zákon o rokovacom poriadku, aby sa opakovane v priebehu šesť mesiacov nerokovalo a nerozhodovalo o tej istej veci, ktorú už raz plénum národnej rady odmietlo. A to si myslím, že je úplne jasné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.05 v miestnosti výboru pre európske záležitosti.

Pán predseda, samozrejme, sledujeme vývoj, ale predsa len by som poprosil o ozrejmenie ako budeme pokračovať v popoludňajších hodinách, ako to je s hodinou otázok, lebo tých bodov už tu nie je veľa, tak by bolo dobré, keby sme nastavili. Ďakujem pekne.

V prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestských súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a k tomu vlastne, výsledok toho bolo aj že tieto dva zákony o zriadení mestského súdu v Bratislave a v Košiciach neboli schválené. No tak asi nebola vôľa pôvodne schváliť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, no ja si trvám na tom, že to bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Vy veľmi účelovo tvrdíte a veľmi gramaticky vykladáte ustanovenie zákona o rokovacom poriadku a ja vám prečítam citát zo stanovísk ústavnoprávneho výboru práve k tomuto ustanoveniu o šesťmesačnej lehote, v ktorej sa nie je možné predložiť návrh v tej istej veci, kde stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré je zverejnené v zborníku stanovísk hovorí, že pojem v tej istej veci je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Čiže to, že vy tie isté právne vzťahy vložíte do iného zákona, nedáte to samostatným zákonom, je podľa môjho názoru len čisté, účelové obchádzanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku tak ako ho vyložil ústavnoprávny výbor už dávno.
No a pokiaľ ide, pani poslankyňa Kolíková, o poručenskú agendu a o jednotlivé mestské súdy, myslím si, že o ktorých tu bolo napísaných veľa odborných článkov, kedy samotní sudcovia kritizovali práve tú kauzálnu príslušnosť pre tri krajské súdy na celom území Slovenskej republiky z hľadiska dostupnosti účastníkov konania, teda občanov k súdu tak, aby mohli sa efektívne zúčastňovať práve týchto odvolacích konaní a nie je pravdou, že vo väčšine prípadov sa rozhoduje od stola a že tí účastníci konania tam nemajú, nemajú prísť a v prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestský súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a tomu vlastne, výsledok toho bolo aj, že tieto

vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto.
Bod 1. V čl. 2 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. § 15 ods. 2 znie: Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava 1, vykonáva Okresný súd Bratislava 1, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. V § 16 ods. 1 písm. a) znie: Po a) v obvode Krajského súdu v Bratislave. Po prvé, Okresný súd Bratislava 1 pre územný obvod okresu Bratislava 1, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec.
Po druhé, Okresný súd Bratislava 2 pre územný obvod okresu Bratislava 2.
Po tretie, Okresný súd Bratislava 3 pre územný obvod okresu Bratislava 3.
Po štvrté, Okresný súd Bratislava 4 pre územný obvod okresu Bratislava 4.
Po piate, Okresný súd Bratislava 5 pre územný obvod okresu Bratislava 5.
Bod 3. V § 16 ods. 2 písm. a), v § 521 ods. 2 a v § 562 ods. 2 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1". Doterajšie body sa primerane preznačia.
Bod 2. V čl. 3 sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú: 1. V § 22 písm. a) a v § 26 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Po druhé, v § 23 písm. a), v § 28 písm. a) a v § 29 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 5".
Po tretie, v § 24 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 4" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 3".
Po štvrté, v § 27 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 2".
Po piate, v § 33 sa slová "Mestský súd Bratislava 4" nahrádzajú slovami " Okresný súd Bratislava 3".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
3. bod. V čl. 4 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 3 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a 7. Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
2. V § 124 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 2" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
3. V § 27í ods. 3 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
4. bod. V čl. 8 sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 2 ods. 1 až 4 znejú:
1. Sídlom Okresného súdu Bratislava 1 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 1.
Ods. 2. Sídlom Okresného súdu Bratislava 2 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 2.
Ods. 3. Sídlom Okresného súdu Bratislava 3 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 3.
Ods. 4. Sídlom Okresného súdu Bratislava 4 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 4.
Po druhé. V § 2 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
Ods. 5. Sídlom Okresného súdu Bratislava 5 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava 5.
Doterajšie ods. sa 5 až 36 sa označujú ako ods. 6 až 37.
Po tretie. V § 3 ods. 2 písm. a) znie: Po a) Okresný súd Bratislava 1.
Po štvrté. V § 3 ods. 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) až e), ktoré znejú:
b) Okresný súd Bratislava 2, c) Okresný súd Bratislava 3, d) Okresný súd Bratislava 4, e) Okresný súd Bratislava 5.
Doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. f) a g).
Po piate. § 18n sa vrátane nadpisu vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane preznačia.
5. bod. V čl. 10 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 196a ods. 1 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Bod 6. Za čl. 5 sa vkladá nový čl. 6, ktorý znie: Čl. 6. Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb. zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č.382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 108/2022 Z. z. a zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 68a písm. b) sa slová "Mestský súd Bratislava" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Bod 7. Za čl. 10 sa vkladajú nové čl. 11 až 14, ktoré znejú:
Čl. 11. Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii z Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 3 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 12. Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody, alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 10 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava 1 nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 13. Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 12 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1".
Čl. 14. Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V bode 36 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 1". Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Bod 8. Za čl. 11 sa vkladá čl. 12, ktorý znie: Čl. 12. Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešeniach sporov týkajúcich sa zdanenia v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 30 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava 3" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava 2". Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Takže, pán predsedajúci, prečítal som prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka kauzálnej príslušnosti v poručenskej agende krajských súdov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1285).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a odvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 4 sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú: 1. V § 3 ods. 3 a 4 sa vypúšťa slovo "miestne". 2. V § 3 sa vypúšťajú ods. 5 a 7. Doterajší ods. 6 sa preznačí ako ods. 5. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

pléna Národnej rady a boli neodhlasované a následne teda pri porušení všetkých pravidiel legislatívneho procesu bola táto úprava zriadenia mestských súdov vsunutá do tohto zákona, o ktorom teraz, o ktorom novelizácii teraz rokujeme, napriek tomu, že tieto ako som povedal, neboli schválené a podľa zákona o rokovacom poriadku bolo potrebné dodržať 6 mesačnú lehotu na ich opätovné prerokovanie. Na čo sme upozorňovali už vtedy, avšak napriek tomu tieto boli opätovne schválené. V tejto súvislosti musím povedať, že mi prišlo až komické vystúpenie pána poslanca Dostála včera ráno k skrátenému legislatívnemu konaniu, kde kritizoval čo má byť alebo nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania po tom, čo predviedla táto koalícia pri prijímaní tejto reformy, keď ako som povedal obišla celý legislatívny proces podľa zákona o rokovacom poriadku, kde ako som povedal, ak nebol prijatý zákon v riadnom procese v pléne Národnej rady v druhom a respektíve v treťom čítaní, tak je ho možné opätovne predložiť až po 6 mesiacoch, na čo teda táto vládna koalícia, pani ministerka, obišla celé toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku tým, že vsunula túto istú úpravu, ktorá neprešla v samostatných zákonoch do iného zákona, do zákona, o ktorom dnes rokujeme a takýmto spôsobom boli tieto mestské súdy schválené, podľa môjho názoru ako som upozorňoval aj vtedy a opakujem to aj teraz v rozpore s legislatívnymi pravidlami, respektíve v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Z vecného hľadiska ako som spomenul, nesúhlas širokej odbornej verejnosti je možné dokumentovať aj na samotnej legislatívnej komisii pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, kde pri prerokovaní v tejto komisii v zásade všetci členovia tejto komisie boli proti prijatiu súdnej reformy v takom tvare a v takej forme ako bola predložená, ako nakoniec aj bola schválená v pléne Národnej rady.
No a dnes, dnes tu máme dôsledky tohto spackaného procesu v priamom prenose, kedy musíme odkladať účinnosť tejto reformy , pretože v praxi by aplikácia tejto úpravy od 1. 1. 2023 znamenala v zásade zrútenie celého systému, čo v konečnom dôsledku by znamenalo nie zefektívnenie a zrýchlenie prístupu k súdu ako základného princípu a aj základného cieľa tejto celej reformy, ale naopak by znamenala predĺženie súdnych konaní a sťaženie prístupu občanov k súdu, čo je základné aj ústavné právo. Včera v rozprave vo faktických poznámkach tu tak ako pán poslanec Lehotský, tak aj pán poslanec Baránik rozprávali o tom, že ako treba zabezpečiť, ako je tento návrh novely zákona zlý, lebo treba zabezpečiť rýchlosť konania a efektívnosť konania, no ale práve ak by sme ponechali zákon účinný od 1. 1. 2003 v takom stave ako je, tak by znamenal v konečnom dôsledku pravý opak ako zrýchlenie súdnych konaní.
Na koniec môžme to dokumentovať aj na indikatívnom prieskume ministra spravodlivosti, ktorý bol, ktorý pán minister spravodlivosti keď nastúpil do funkcie, zrealizoval v septembri roku 2022, kde v tomto prieskume sa pýtal pán minister jednotlivých sudcov ako vnímajú pripravenosť súdov na túto reformu, osobitne vo vzťahu k zriadeniu správnych súdov. Tohto prieskumu sa zúčastnilo 453 sudcov, respektíve sudkýň, teda viac ako tretina celého sudcovského stavu. Na otázku či je legislatívna úprava implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, z týchto 453 sudcov 381, to je 84 %, odpovedalo, že nie. Na otázku či je personálna pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 413 sudcov že je, čo je 91 %. Na otázku či je materiálno-technická pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná odpovedalo 415 sudcov nie, čo je 92 % všetkých týchto sudcov, ktorí sa zúčastnili tohto prieskumu a na otázku aký bude mať súdna mapa a správne súdy vplyv na prístup k spravodlivosti odpovedalo 73 %, to znamená 330 sudcov, že negatívny. A podľa, teda na otázku podľa ich názorov ako prispeje, respektíve či prispeje vznik správnych súdov k skvalitneniu a zrýchleniu ich rozhodovacej činnosti odpovedalo že nie 395 sudcov, čo je 87 %. No a úplne na záver pokiaľ sa bavíme najmä o dôvodoch na túto legislatívnu úpravu, ktorá má posunúť účinnosť z 1. 1. 2023 na 1. júna 2023, kedy sa pán minister pýtal sudcov či plánujú požiadať do konca roku 2022 súdnu radu o preloženie na novozriadený správny súd, odpovedalo až 433 sudcov, to znamená 95, 6 % že nie.
Čiže aj z tohto možno vidieť, že tá pripravenosť súdov a sudcov na túto reformu najmä pokiaľ ide o zriadenie správnych súdov, je absolútne nedostatočná, a preto oprávnenosť tohto návrhu zákona na odloženie účinnosti je úplne, úplne v poriadku a ja musím povedať za stranu SMER sociálna demokracia, že tento návrh zákona podporíme. Samozrejme s tým súvisia aj ďalšie opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, ktoré tu boli toľko kritizované počas včerajšieho dňa, ktoré by mali personálne zabezpečiť obsadenosť týchto správnych súdov a my si myslíme, že sú v poriadku, pretože ako sa aj hovorí v dôvodovej správe, máme 10 tisíc spisov, ktoré majú prejsť na tieto správne súdy a pri súčasnom personálnom obsadení alebo pri tom ako vyzerá, že bude personálna obsadenosť na správnych súdoch, je toto absolútne, absolútne nerealizovateľné a to, čo hovorila včera pani ministerka, že však dá sa to riešiť aj tak, že niektoré z nich ostanú na existujúcich súdoch a niektoré prejdú na tie nové správne súdy, no tak to by ešte len vznikol chaos a to by naozaj zabezpečilo zrýchlenie, "zrýchlenie" súdnych konaní a prístup k súdu, ja si myslím, že to by bol absolútny chaos a predĺžili by sa súdne konania nie že o dni a týždne, ale o mesiace, o celé mesiace. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne legitímna požiadavka.
Ja som na výbore aj apeloval, respektíve som interpeloval pána ministra s tým, že či nie je možné zvážiť aj úpravu ako je v Čechách, český model, že by na krajskej úrovni zostali správne kolégiá tak ako sú dnes a samozrejme odvolacím orgánom by bol Najvyšší správny súd, ktorý je už zriadený tak ako to funguje v Čechách, avšak pán minister z hľadiska toho, že reforma je už nejakým spôsobom rozbehnutá, tak s týmto nevyjadril súhlas, čo chápem, ale z hľadiska toho, aby naozaj sme zabezpečili funkčnosť týchto správnych súdov, tak určite, určite je potrebný takýto odklad účinnosti a najmä zabezpečenie personálneho obsadenia, ale aj materiálno-technického vybavenia a ďalšie súvislosti, ktoré s tým sú spojené tak, aby tá agenda mohla plynule prejsť na jednotlivé správne súdy a aby sa tieto konania nezdržiavali.
Vzhľadom k tomu, že máme otvorený tento zákon, tak sa nám tu otvára priestor aj na niektoré ďalšie úpravy, k čomu predložím aj pozmeňujúce návrhy a to vo vzťahu k mestským súdom v Bratislave a k riešeniu poručenskej agendy tak ako je nastavená v tomto zákone. Treba povedať, že z hľadiska mestských súdov v Bratislave problém doterajších alebo súčasných okresných súdov v Bratislave nie je ich nedostatočná špecializácia, ale dlhodobé poddimenzovanie najmä pokiaľ ide o Okresný súd Bratislava I, pričom zriadenie mestských súdov v Bratislave v aktuálne schválenej podobe túto situáciu nijakým spôsobom nerieši a bez personálneho doplnenia povedie k tomu, že z pohľadu rýchlosti konania sa dnes neakceptovateľný stav najmä na Okresnom súde Bratislava I v priebehu rádovo niekoľkých mesiacov prenesie na mestské súdy, osobitne na Mestský súd Bratislava I a Mestský súd Bratislava IV. Navyše, keďže v Bratislave zostáva zachovaných 5 okresných prokuratúr, v prípade Mestského súdu Bratislava I tiež reálne hrozí, že prokuratúra nedokáže zabezpečiť účasť prokurátorov príslušnej okresnej prokuratúry na všetkých nariadených hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach, čo v konečnom dôsledku povedie k zbytočným prieťahom v konaniach a so zreteľom teda na uvedené považujeme náklady a úsilie, ktoré= budú musieť byť vynaložené v súvislosti so zriadením mestských súdov v Bratislave, za bezprecedentné mrhanie materiálnymi a personálnymi kapacitami, ktoré nepovedie k reálnemu naplneniu cieľov reformy a to je zefektívnenie a zrýchlenie konaní.
Pokiaľ si zoberieme dôvodovú správu k návrhu zákona, tak v dôvodovej správe sa tak isto hovorí, že organizačno-technické zabezpečenie zriadenia 4 bratislavských mestských súdov si vyžaduje vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu, situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií. Schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov, pričom oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu. Čiže to sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som predložil svoj, alebo aby som teda mal dôvod predložiť svoj pozmeňovací návrh č. 1, ktorý rieši návrat späť k systému okresných súdov v Bratislave. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý tak isto predložím, ktorý je aj súčasťou návrhu č. 1 a predkladám ho alternatívne pre prípad, že by môj pozmeňujúci návrh č. 1 nebol schválený, je riešenie poručenskej agendy.
V súčasnom znení po schválení tejto reformy súdnej mapy došlo k stanoveniu kauzálnej príslušnosti pre tri krajské súdy v poručenskej agende a to Krajský súd Žilina, Krajský súd Trnava a Krajský súd v Prešove, pričom Krajský súd v Žiline má byť odvolacím súdom v týchto veciach pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Trenčíne, Krajský súd v Trnave pre obvody Krajského súdu v Bratislave a v Nitre a Krajský súd v Prešove pre obvody Krajského súdu v Košiciach. Domnievam sa, že práve je potrebné prehodnotiť túto kauzálnu príslušnosť v poručenskej agende, teda v agende, ktorej sa týka riešenia sporov o maloleté deti a to vo vzťahu k týmto krajským súdom najmä vzhľadom na to, že účastníkmi týchto konaní sú často sociálne odkázané osoby, kde takýto, takéto stanovenie kauzálnej príslušnosti len pre tri krajské súdy na území Slovenska dramaticky zvýši trovy konania, zvýši dostupnosť, respektíve nedostupnosť súdu pre tieto osoby a bude problematické z hľadiska aplikácie a z hľadiska zvyšovania nákladov pre občanov. Preto si myslím, že je potrebné prehodnotiť aj túto otázku a vrátiť sa späť k tomu, že túto agendu poručenskú budú vykonávať naďalej všetky krajské súdy.
Čiže toľko úvodom a k odôvodneniu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov, pred tým ešte ako prečítam tieto pozmeňujúce návrhy, by som opätovne chcel upozorniť aj pána spravodajcu, že predkladám dva pozmeňujúce návrhy, kde v tom prvom pozmeňujúcom návrhu je úprava mestských súdov a tak isto poručenskej agendy, ktorý sa vylučuje s tou úpravou toho druhého pozmeňujúceho návrhu, čiže ak by prešiel v hlasovaní ten prvý návrh tak ako ho predkladám, potom o tom druhom návrhu by sa už nehlasovalo. Ak by nebol schválený ten prvý návrh, tak potom nie je problém s konfliktom a môže sa hlasovať o tom druhom pozmeňovacom návrhu.
Takže, pán predsedajúci, budem teraz čítať 1. pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1285).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 2 sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. § 15ods. 2 znie: Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava I
=====

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k reforme súdnej mapy bolo toho už naozaj povedané v rámci legislatívneho procesu veľmi veľa, tak z hľadiska procesného, ako aj z hľadiska vecného. Len na pripomenutie, z procesného hľadiska je naozaj zaujímavý legislatívny proces prijímania tejto reformy, kedy samotní sudcovia kritizovali, že s nimi nebola v dostatočnej miere táto reforma komunikovaná napriek tomu, že to vyžadujú aj medzinárodné štandardy, najmä Európska komisia pre efektívnu justíciu, ktorá jednoznačne hovorí, že takáto forma reformy musí byť komunikovaná so sudcami a mala by si získať podporu sudcovského stavu na to, aby mohla byť naozaj efektívne, efektívne implementovaná, k čomu teda v celom tom procese nedošlo.
Ďalej, z hľadiska teda toho procesného aj väčšinový nesúhlas odbornej verejnosti s návrhom reformy súdnej mapy ako takej, nehovoriac o tom už, že neprijatie zákonov o mestských súdoch, ktoré boli predložené ako vládne návrhy zákona do pléna Národnej rady a boli neodhlasované, a následne teda pri porušení všetkých pravidiel legislatívneho procesu bola táto úprava zriadenia mestských súdov vsunutá do tohto zákona, o ktorom teraz, o ktorej novelizácii teraz rokujeme, napriek tomu, že...
=====

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Blanár veľmi správne upozornil na to, že európske štáty už celé mesiace konkrétne pomáhajú ľuďom a firmám vo svojich krajinách a slovenská vláda sa na ľudí aj na firmy absolútne vykašlala a prichádza až teraz s nejakými omrvinkami. A dôsledkom týchto úvah, aj Juro Blanár to veľmi správne povedal, je výzva k zrušeniu sankcií, ktoré sú príčinou tohto problému a výzva k mieru. Len treba sa pýtať: komu dneska vo svete vyhovuje vojna? Pretože celkom logicky, ekonomicky Európskej únii vyhovuje mier. Komu vyhovuje vojna? Stačí sledovať nárast ziskov a pozrite si, ako rastú zisky ropným spoločnostiam najmä v Spojených štátoch amerických. Nové číslo The Economist hovorí o tom, že Exxon, americká korporácia bude mať najvyššie zisky v celej svojej histórii takmer 20 mld. čistého zisku. Chevron, ďalšia americká korporácia, ropná korporácia zdvojnásobí svoje zisky. Bude to takmer 12 mld. dolárov. Len pripomeniem, že v kampani, v americkej kampani naliali ropné spoločnosti, či už do demokratov alebo republikánov 87 mil. dolárov. Exxon dal Bidenovým demokratom 5 mil., Chevron dal 1,5 mil. Bidenovým demokratom. Tu máte otázku alebo odpoveď na to, prečo je tu vojna.
Prečo Američania neustále futrujú peniaze do Ukrajiny? Prečo neustále predlžujú túto vojnu? Pre ľudia umierajú na Ukrajine a prečo Európa trpí.? Pretože potrebujú, aby rástli zisky amerických korporácií, ktoré ich financovali vo voľbách. Je to veľmi jednoduché. Tu máte odpoveď na všetky otázky. A na Slovensku sa musíme pýtať, kto chce vojnu a kto chce mier. Ľavica chce mier ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za vysvetlenie. Však poukázal som v mojom vystúpení na viacero problémov, ale si myslím, že tie najväčšie problémy na tom Slovenskom pozemkovom fonde sú hlavne, že nájomné zmluvy sú neni vypodpisované pre poľnohospodárov, áno? Ďalší problém je tam reštitučné nároky, čiže mohli sme možno v tejto novele sa tomuto viacej venovať, pretože vy máte v programovom vyhlásení vlády, že do konca vášho volebného obdobia vyriešite všetky reštitučné nároky, a nakoniec tu predložíte novelu, ktorá rieši len v podstate personálne záležitosti, a mne z toho vychádza, že snažíte sa tam v podstate len zakonzervovať týchto ľudí, ktorí sú teraz tam. Takže viete dobre, že robili ste poslanecký prieskum, ktorého ste sa aj vy zúčastnili, a tento poslanecký prieskum bol na základe sťažnosti odborárov zo Slovenského pozemkového fondu, ktorí sa sťažovali na súčasné vedenie. No a teraz jak im to vysvetlíme teraz? Zistíme tam pochybenia a teraz povieme, že dobre, a ešte ich zablokujeme na šesť rokov. Tak jak to potom budeme vysvetľovať tým odborárom?
Ďakujem pekne.