Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s tým, že v ostatnom čase nám vždy rokovanie o školských zákonoch vychádza na podvečer a častokrát sme potom aj v takom možno časovom strese, aby sme všetko stihli dorokovať aj s ohľadom na ďalšie procedúry a postupy v Národnej rade Slovenskej republiky a ďalšie termínované body. Preto budem vo svojom vystúpení krátky, pretože všetko, čo, alebo väčšinu toho, čo sme chceli povedať, sme si tu povedali v rámci prvého čítania alebo potom aj v rámci rokovania výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky.
Ja by som chcel len upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej sme všetci informovaní, pretože nás na ňu upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva, čiže parlamentnej legislatívy, že teda na tejto schôdzi nerokujeme len o vládnom návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ale máme tu ešte aj poslanecké novely v tlačiach 1478, 1482, 1491, 1598, ktoré svojim spôsobom tiež novelizujú tento zákon, či už priamo alebo nepriamo, a parlamentná legislatíva tam vidí istý konflikt z hľadiska časovania týchto vecí, ak by prešli aj tieto poslanecké návrhy snemovňou. Konkrétne nás upozorňuje na čl. I bod 88 vládneho návrhu zákona, ktorým sa vkladá nový § 45a s navrhovanou účinnosťou dňom vyhlásenia a rovnaké ustanovenia s označením 145a sa do zákona vkladá aj v čl. II v tlači 1478, ale s účinnosťou od 1. septembra 2023. Obdobne to je aj pri tlači 1482 v čl. I bod 29.
Dovoľte, aby som teraz predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, skôr ako ho prednesiem, by som ho chcel odôvodniť, pretože on vychádza z tých rozdielností názorov a bolo to aj povedané dnes, teda že diskusia prebieha korektná, ale tie názory sú rozdielne na mnohé veci, ale treba oceniť tú formu tej diskusie. Preto ja predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa pravdepodobne predkladateľom páčiť nebude, ale chcem ho predložiť z toho titulu, aby som zostal konzistentný vo všetkých tých vyjadreniach a názoroch na to, či ich máme mať zavedené povinne, vzdelávacie cykly, alebo by to mala byť možnosť pre školy, tak ako to ukladá dnešné znenie, dnešné platné znenie zákona o výchove a vzdelávaní.
Takže dovoľte mi uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Jozefa Habánika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vypúšťajú slová „v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe."
3. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vkladá na konci nová veta, ktorá znie: „Prvý stupeň základnej škody tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník."
Odôvodnenie: Aj nový štátny vzdelávací program, ktorý bude účinný od nasledujúceho školského roka, bude musieť rešpektovať súčasne platné znenie školského zákona. Navrhovanou úpravou nie je dotknutý komponent 7 plánu obnovy a odolnosti. Súčasná dĺžka prvého a druhého stupňa zostane zachovaná tak, ako je. Bude explicitne určená však v školskom zákone. Štátny vzdelávací program sa primerane upraví v súlade s navrhovanou zmenou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Čo sa týka pani poslankyni Kozelovej, tam, samozrejme, je aj zmluvný vzťah, takže toto funguje. Tam žiadny problém medzi tou asociáciou európskeho hokeja, univerzitného a Slovenským zväzom ľadového hokeja nie je, tam dobrá spolupráca. Však nakoniec to na jednej aj na druhej strane vedú významní hokejisti, ktorí dosiahli naozaj úspechy na medzinárodnom poli. Takže oni vedia sa k tomuto vždy stretnúť a vedia hľadať aj nejaké spoločné riešenie. Ale to financovanie zo strany ministerstva školstva je, aké je. Povedal som tú sumu a to je možno najvyšší príspevok, ktorý sme dostali tam. Napríklad žilinská univerzita ten príspevok bol 890 eur a podobne. Takže ešte si nemôžem ani sťažovať, že som dostal o 500 euro viac oproti iným, ale, ale bolo povedané na úvod, že tento zákon vychádza z aplikačnej praxe.
Preto som sa pýtal na tú, na tú otázku, že či tieto zväzy, ktorých sa tá zmena týka, nejakým spôsobom v rámci procesu prípravy mali možnosť sa k tomu vyjadriť, či sa vyjadrili a keď je to pre nich priaznivejšie, prečo nesúhlasia. Toto je pre mňa niečo, čo je ako také zvláštne alebo podozrivé, že ak je niečo pre nich výhodnejšie z hľadiska financovania, že by mohli tých financií získať do budúcna viac, prečo sa tomu bránia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dlhý v ústnej rozprave a nebudem zbytočne naťahovať čas, ale vrátim sa k tomu, čo odznelo tu aj v rámci úvodného slova pána ministra, ale aj to, čo odznelo od pána spravodajcu.
Viete, kvalita obsahu tkvie v detailoch a z toho, čo tu zaznelo, som pochopil, že asi to najpodstatnejšie, čo je v tom samotnom návrhu nového zákona o športe, je zmena vzorca na financovanie jednotlivých športových zväzov a športových organizácií, osobitne dotýkajúcich sa tých dvoch športových zväzov, ktoré tu už boli menované, a to futbalu a ľadového hokeja. Bolo spomínané, že ten mechanizmus, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, by za istých podmienok mohol byť výhodnejší pre tieto dva zväzy. Ak by tomu tak bolo, tak predpokladám, že tieto zväzy by nemali nejaké zásadné pripomienky k tomuto vzorcu a s radosťou by ho uvítali. Ja som však zachytil pravý opak, že teda pripomienkujú stále tvorbu tohto vzorca, ktoré im mení zásadnejším spôsobom alebo zásadným spôsobom ich financovanie jednotlivých činností.
Čo mi v tomto návrhu zákona chýba je, že vypadol vysokoškolský šport, prosím, ten ako keby neexistoval. Nenájdeme ho ani vo fonde na podporu športu. Naše vysoké školy sa prostredníctvom tohto fondu nemôžu uchádzať o projekty na rozvoj svojej športovej infraštruktúry. Vysokoškolský šport absentuje aj v predmetnom návrhu zákona a určite je treba na to pamätať. Vysokoškolský šport je čiastočne financovaný prostredníctvom rozpisu dotácie vysokým školám, ktoré majú, teda mám na mysli verejné vysoké školy, ale naozaj to sú drobné. My máme na škole univerzitný hokejový tím, ktorý hrá európsku univerzitnú hokejovú ligu, sme po sebe dvakrát majstri tejto ligy a viete, koľko som dostal príspevok na tento rok? 1 303 euro, na dve hokejky a dva tréningy. Nepredpokladáme, že vysoké školy vlastnia zimné štadióny alebo ľadové plochy a svojím spôsobom, ak chcete podporovať kolektívne športy na jednotlivých vysokých školách, musíte hľadať zdroje aj mimo tejto symbolickej, symbolickej dotácie, čiže ich hľadáte u vašich nejakých prirodzených, prirodzených partnerov alebo rôznych sponzorov, aby ste zabezpečili na akej-takej kvalitnej úrovni činnosť týchto jednotlivých kolektívnych športov, pretože určite to treba, treba podporiť.
Takže prosil by som, aby sme sa v rámci tohto zákona venovali aj vysokoškolskému športu a chcel by som tu dostať nejakú jednu jednoznačnú odpoveď, aký je postoj tých dvoch spomínaných zväzov. Súhlasia alebo nesúhlasia so zmenou toho vzorca a toho mechanizmu tak, ako je navrhnutý v tom novom zákone o športe?
Ďakujem.

Tak nie som prvý, ďakujem pekne za slovo, predo mnou už boli tí, ktorí mali faktické, ale ja na rozdiel od svojich predrečníčok nie som až taký nadšený z toho, čo tu máme na stole aj keď oceňujem aj ja, že sú tam veci také, ktoré predchádzajúcemu zákonu chýbali, myslím tým transparentnosť, myslím tým aj top športovcov, ktorí tam sú a kontrolné iné mechanizmy, ale skôr na mňa pôsobil, keď som porovnával tento zákon s tým predchádzajúcim, že sú tam veci poprehadzované. Mám dokonca pocit, že poprehadzované preto, aj keď obsahovo rovnaké, aby sa trošku zahmlila podstata celého predkladania zákona. Ja za tú podstatu považujem to, že sa mení to financovanie športových, jednotlivých športových zväzov, a teda konkrétne to, že to akési také výnimočnejšie postavenie futbalu a hokeja sa teraz zaradilo ináč, hej, že tiež budú podľa toho vzorca. Neviem, či to futbalu alebo hokeju pomôže, skôr si myslím, že im to uberie, ale podľa mňa o toto hlavne išlo. Ja nemám nič proti tomu, aby aj ostatné športy dostávali a dostali čo možno najviac, ale nepovažujem to vzhľadom aj na postavenie práve týchto dvoch športových odvetví za krok správny a krok správny najmä do budúcnosti.
Prekáža mi tam aj to, že ako ste povedali, vypadla tam nejaká taká výraznejšia starostlivosť o talentovanú mládež, prekáža mi aj to, že sa do tohto zákona dostáva financovanie turistických trás. Ja si myslím, že toto môžeme zaradiť medzi športovú infraštruktúru, že to by nemalo byť práve z týchto zdrojov financované a možno aj celý rad ďalších vecí, o ktorých možno bude priestor hovoriť pri rokovaní v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dúfam, že nenaruším tie, tie dohody z grémia, ale chcel by som predložiť návrh, aby sa parlamentná tlač 1477, ide o druhé čítanie návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, presunul na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, vy ste tým svojim zdôvodnením spravili novú verziu zdôvodnenia konania vlády v demisii alebo dočasne poverenej vlády. Pretože ani premiér a ani jeden z ministrov doteraz nepovedal, že nemajú právo rozhodovať o všetkých veciach, o ktorých rozhodujú. Vy ste s tým prišli, že to vlastne je len tak, že teda vláda schválila čosi, čo sa nedá povedať ako ucelený materiál, ale len nejakú, nejakú formu možno úplne nekonkrétnu, toto predsa neobstojí. Je tu nejaký legislatívny proces a tam má každý svoje miesto bez toho, aby vláda neschválila nejaký, nejaký dôležitý materiál, či už zákon alebo, alebo nejaké iné veci či už zmluvy, alebo nejaké koncepcie, tak to nemôže prísť do parlamentu predsa, vy sám o tom veľmi dobre viete. To už potom fungovalo len predtým do ´89, keď nerozhodovali orgány výkonnej moci, ale rozhodovalo sa na Hlbokej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, nesúhlasím s vami a myslím si, že ste si sám odpovedali na, na tú otázku vo vzájomnom rozpore, pretože keď ste povedali, že vláda takisto schvaľuje návrh zákona a predkladá ho parlamentu, takže môže aj takýto materiál. No len s tým rozdielom, že pri návrhoch zákonov v čl. 115 ods. 3 tieto nie sú vylúčené z pôsobnosti rozhodovať v zbore. Naopak, oproti písmenu i), kde sú rozhodnutia o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky tieto sú vylúčené z rozhodovania vlády. Takže z tohto pohľadu je pravdou, je absolútnou pravdou, čo ste povedali, len to potvrdzuje to, čo som povedal ja, že vláda o tomto nemôže rozhodnúť a posunúť to do parlamentu, lebo ani o návrhoch zákonov nerozhoduje vláda. Schvaľuje ich ako návrhy, ktoré predkladá do parlamentu, takisto ako tento dokument. Avšak pri tomto dokumente podľa písmena i) nemá tú ústavnú kompetenciu takto rozhodnúť.
A dovoľte mi, neodpustím si jednu politickú poznámku na záver pre mňa netradične, keď ste povedali, že malo by byť zodpovedné schváliť takúto obrannú politiku napriek tomu, že je vláda v demisii. No ja si myslím, že malo by byť zodpovedné, keď niekto vysloví nedôveru vláde, aby ju nedržal zubami nechtami ďalší rok a vystavoval ju tak práve týmto rizikám, ktoré vyplývajú z toho, že vláda je v demisii a nemôže takéto opatrenia zásadného charakteru prijímať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pôjdem postupne. Samozrejme, nesúhlasím ani s jednou, ani s druhou faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kyselica, no to, či vláda poskytne niekomu dotáciu alebo nie, sa môžme, to je naozaj sporná otázka, že či to je, či to je zásadné opatrenie zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky. Pokiaľ ide o naše návrhy na cenovú reguláciu v prípade potravín, tak tam nehovoríme o tom, že má rozhodnúť vláda, lebo to je kompetencia cenového orgánu, ktorým je ministerstvo financií. Čiže a ministerstvo financií rozhoduje samostatne bez rozhodovania vlády v zbore. Takže to sa tohoto netýka. Takže tam si myslím, že pri strategickom dokumente, dlhodobom, na desať rokov do roku 2035, aby sme povedali, že toto nie je zásadná otázka vnútornej politiky, no tak potom čo už je zásadná otázka vnútornej politiky?
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Dostál, s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože takisto ako vláda, takisto aj Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje uznesením, prijíma uznesenie, ktorým rozhoduje, že schvaľuje dokument. A keď si pozriete samotnú predkladaciu správu, tak posledná veta predkladacej správy je: „Vláda Slovenskej republiky materiál schválila uznesením č. 190/2023 z 19. apríla 2023." To znamená, že takisto ako uznesením Národná rada tento dokument schvaľuje, tak takisto ho schválila vláda. Čiže vláda rozhodla v zbore. Vláda nemá iný spôsob rozhodovania ako rozhodovať uznesením o schválení dokumentu. Čiže vláda ten dokument schválila. Ako môžte povedať, že to, že ho vláda schválila neznamená, že nerozhodla o ňom. Však samozrejme, že o ňom rozhodla a ho schválila. To, že ho predkladá ďalej Národnej rade na ďalšie schvaľovanie, je len ďalší procesný postup. Ale vláda ho schválila v zbore, rozhodla o ňom v zbore, že ho schvaľuje a že ho postupuje do parlamentu. Na čo podľa môjho názoru podľa písmena i) ústavy nemá ústavnú kompetenciu a koná v rozpore nad rámec ústavných kompetencií vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu predložený dlhodobý plán, čo je inými slovami strategický dokument. Samotná aj predkladacia správa hovorí o tom, že ide o strategický dokument, teda mám za to, že ide o dokument, ktorý má zásadný charakter pre vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, keďže ide o dlhodobú stratégiu obrannej politiky, tak obranná politika má určite zásadný charakter aj pre vnútornú, aj pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ešte na úvod by som teda chcel povedať, že nebudem sa venovať vecnej stránke, keďže ja nie som odborník na obrannú politiku, ale ide mi o tú procesnú stránku predloženia tohto materiálu do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vôbec o to, či vláda Slovenskej republiky mohla vôbec takýto dokument v demisii schváliť.
Podľa článku 115 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu rozhodnutím vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa tak stalo, poverí ju vykonávaním jej pôsobností až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa článku 119 písmeno a), b), c), a pardon, a), b), e), f), m), n), o), p) a r) výkon pôsobnosti vlády podľa článku 119 písmeno m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore. Rozhoduje o návrhoch zákonov a nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, po e) o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách, o súlade s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv, o podaní návrhu na Ústavný súd a tak ďalej. Medzi inými podľa písmena i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a podľa písmena r), podľa písmena r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Ako som už pred tým citoval ustanovenie článku 115 ods. 3, ak teda vláda je poverená prezidentkou Slovenskej republiky, inými slovami je v demisii, niektoré z týchto kompetencií nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len, teda niektoré môže robiť, niektoré nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak si zoberieme článok 119 písmeno i), kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, toto písmeno vo vymenovaných písmenách podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je vymenované. To znamená, túto kompetenciu vláda nemá vôbec, ani so súhlasom prezidentky, ani bez jej súhlasu a nemôže túto kompetenciu vláda realizovať vôbec, teda o týchto otázkach, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky vláda v demisii nemôže rozhodovať vôbec. Pokiaľ ide o písmeno r), a to je, že rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, tak môže rozhodovať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne.
Z predkladacej správy k tomuto materiálu, tak ako bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky, ani z materiálov, ktoré boli doručené do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, nevyplýva na základe čoho, na základe ktorého ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vláda tento dokument schválila a na základe čoho ho predkladá do Národnej rady. Je tam síce, že ho predkladá na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, avšak vláda v demisii musí odôvodniť schválenie takéhoto materiálu a predloženie do Národnej rady aj s ohľadom na ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú vláde v demisii. Toto sa z dôvodovej správy nedozvieme. Čiže nedozvieme sa ani či vláda postupovala podľa písmena r), to znamená, že podľa toho, že môže schvaľovať v zbore alebo rozhodovať v zbore o otázkach iných alebo ďalších, ak to ustanoví zákon alebo či teda rozhodovala podľa písmena i), a teda rozhodovala o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ako som citoval o písmene i) vláda nemôže rozhodovať vôbec.
Ak by sme aj pripustili, že keďže túto kompetenciu vláde určuje osobitný právny predpis, a to teda zákon o obrane Slovenskej republiky, teda že by vláda rozhodovala podľa písmena r) a mala predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky, ktorý však nemáme k dispozícii a nevidíme ho, tak aj tak si myslím, že to je v rozpore s ústavou. Pretože písmeno i) hovorí jasne, že vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Strategický dokument, plán, ktorý má dlhodobý charakter až do roku 2035, je podľa môjho právneho názoru jednoznačne dokument, ktorý má zásadný charakter alebo tvorí zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky. Písmeno r) je možné uplatniť len vtedy, ak daný dokument alebo dané rozhodovanie vlády v zbore nespĺňa predchádzajúce písmená. Už len z teórie práva vychádzajúc, že neskoršie ustanovenia vlastne dotvárajú tie predchádzajúce, tak písmeno r) sa môže použiť len vtedy, keď nie je naplnené písmeno i), navyše, navyše to písmeno r) hovorí úplne jasne o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže o ďalších, to znemená iných ako tie, ak nespĺňajú ani jedno z tých predchádzajúcich písmen, teda písmená a) až p). Lebo v opačnom prípade by potom aj každé predloženie zákona, ak to vyplýva vláde z nejakého osobitného zákona, muselo prejsť predchádzajúcim schválením prezidentky, čo asi takto nerozumieme a nechápeme, že na tie predchádzajúce písmená, na ktoré vláda kompetenciu má, tak ju môže robiť aj bez súhlasu prezidentky. Na tie, ktorú kompetenciu nemá, nemôže robiť vôbec a až na ďalšie, ktoré nie sú pod písmenami a) až p), môže využiť písmeno r), ak tak ustanovuje osobitný zákon a potom na to potrebuje predchádzajúci súhlas prezidentky.
Tento môj názor právny a výklad viem podložiť aj právnou analýzou, ktorú robila právnická fakulta pre zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, kde hovorí, že pokiaľ ide o ďalšie otázky stanovené zákonom do pôsobnosti vlády aj v ich prípade platí, ako to napokon aj vyplýva z formulácie textu ústavy, že konkrétny výpočet týchto otázok nie je v ústave obsiahnutý. Rozhodovanie o akýchkoľvek otázkach, ktoré vláde zveril zákon a nie priamo ústava, či už v súčasnosti platný a účinný zákon alebo zákon prijatý v budúcnosti, si tak v prípade odvolanej a dočasne poverenej vlády bude vyžadovať súhlas prezidenta. Čiže inými slovami, použiť písmeno r), kde sa predkladá takýto materiál na základe osobitného zákona je možné len v tom prípade, ak nespĺňa náležitosti alebo podmienky, kde by mohlo byť zaradené pod tie predchádzajúce písmená, teda v tomto prípade pod písmeno i), pretože podľa môjho názoru ide jednoznačne o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky.
Z tohto dôvodu si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu prekročila zjavne svoje ústavné právomoci a rozhodla v zbore o tomto dokumente, na čo nemala ústavné oprávnenie, a teda nemôže ani tento dokument byť predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže nebol hlasovaním vyradený z programu, ako som navrhoval na úvode schôdze, tak si dovolím požiadať pána ministra s ohľadom na to, čo som povedal, aby tento, tento materiál, materiál stiahol.
Ďakujem pekne za slovo. Skončil som.

Pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť, žiadam termínovať bod programu 193, tlač 1550, na stredu 10.5. o deviatej hodine. Jedná sa o pomoc protifašistickým bojovníkom.

Kollár, Boris, predseda NR SR
O čo sa jedná, prosím?

Nemky, Martin, poslanec NR SR
O pomoc protifašistickým bojovníkom.