Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, pred tým, ako sa vyjadrím k samotnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a regulačný zákon, mám na vás, pán minister, veľkú prosbu. Prosím, nečakajte na Európsku úniu. Počúvame v kuloároch, že sa dnes rokuje o nejakej pomoci pre Slovensko, ktorá ani zďaleka nie je adekvátna pri pohľade na zdroje, ktoré Slovensko dáva do rozpočtu Európskej únie. A rovnako musíme si uvedomiť, že plány, ktoré Európska komisia namaľovala vo vystúpení svojej predsedníčky, sú pre Slovensko totálne nerealistické. Ak dovolíte, pán minister, viem, že o tom veľa viete, rád by som poslaneckej snemovni pár argumentov ponúkol.
Predsedníčka komisie vo svojom vystúpení o stave Únie povedala, že chcú vyzberať dohromady 140 mld. eur a to tak, že sa špeciálne zdaní jeden segment, to sú predovšetkým uhoľné bane, rafinérie, a tak, že sa výrobcom elektrickej energie zoberie všetko nad cenu 180 eur za MWh. Toto malo vyprodukovať dohromady 140 mld. eur, ktoré potom ako príspevok solidarity mal pomôcť firmám a ľuďom vo všetkých štátoch Únie, ale s tým, že sa hlavne prihliada na objem získaných zdrojov v danej krajine.
Pán minister, dal som si tú prácu a komunikoval som s predstaviteľmi Slovenských elektrární, s majiteľmi vodných elektrární, hovoril som s baníkmi a mám informáciu, ktorá potvrdzuje, že ak budeme čakať, či niečo príde na stôl, čo budeme môcť použiť ako príspevok solidarity z týchto zdrojov, tak budeme čakať márne. A teraz poviem prečo. Po prvé, Európska komisia navrhuje v nariadení, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. decembra 2022, to, že každý výrobca elektrickej energie okrem výrobcu elektrickej energie z plynu a čierneho uhlia že budú môcť fakturovať odberateľom maximálne 180 eur za MWh. Ak zafakturuje sa viac, všetko ostatné má ísť na oltár vlasti. Počul som, pán minister, možno by ste o tom mohli niečo povedať vo svojom vystúpení, že vláda Slovenskej republiky má pripomienky k tomuto návrhu nariadenia Európskej únie. Radi by sme o týchto pripomienkach počuli a možno ich aj konzultovali.
V čom je teraz problém? Problém je v tom, že veľké spoločnosti, veľkí producenti elektrickej energie zväčša svoju produkciu predávajú dopredu na nejaké časové obdobie. Nebudem teraz hovoriť žiadne obchodné tajomstvá, len skonštatujem, že Slovenské elektrárne predali svoju produkciu na dva roky dopredu. A pravda je aj taká, že cena, za ktorú predali túto produkciu elektrickej energie, je nižšia, ako je 180 eur za MWh. Preto, prosím, nečakajme, že tento model, ktorý ponúka Európska komisia, niečo Slovensku prinesie. A veľmi správne sa pýtajú Slovenské elektrárne. Predsa tú elektrinu od nás, od Slovenských elektrární, niekto odoberie. A ten, kto ju odoberie, ju potom posiela nejakým konečným odberateľom. Prečo sa Komisia nesústredila na obchodníkov s elektrickou energiou? Prečo sa Komisia nesústredila na distribúciu, ale sústredila sa výlučne na výrobcov elektrickej energie? Ja súhlasím so záverom ľudí z tohto prostredia, ktorí hovoria, že táto právna úprava navrhovaná v nariadení Európskej únie bude viesť k obrovskému množstvu rôznych konfliktov, súdnych sporov a v žiadnom prípade neprinesie to, čo má priniesť.
Druhý model, pán minister, hovorí o tom, že rafinérie, uhoľné bane, pokiaľ mali v roku 2022 zisk vyšší o 20 % v porovnaní s predchádzajúcimi troma fiškálnymi rokmi, tak sa vytvorí nejaký základ, ktorý sa zdaní osobitnou daňou vo výške 33 %. A to tiež má priniesť na oltár vlasti, v tomto prípade Slovenskej republiky, nejaké zdroje, ktoré použijeme ako príspevok solidarity. Pravda je ale taká, že slovenské uhoľné bane, napríklad Hornonitrianske bane, nemajú takýto hospodársky výsledok, ktorý by oprávňoval nás zaviesť 33-percentnú daň zo základu dane vypočítaného v prípade, že by mali zisk vyšší o 20 %. Naopak, samotné nariadenie Európskej únie konštatuje, že v takomto prípade tá sadzba bude nula.
Z tohoto všetkého nám vyplýva, pán minister, a budem mať rovnakú otázku aj na vás v tej druhej časti môjho vystúpenia, že ak robia takéto vážne rozhodnutia úradníci od zeleného stola, ak nekonzultujú tieto rozhodnutia s priemyslom, s výrobcami elektrickej energie, ak to nekonzultujú s ľuďmi, ktorí robia v distribúcii, tak síce vznikajú pekné idey, pekné myšlienky, pretože v tom vystúpení pani komisárky, teda predsedníčky Európskej komisie to vyzeralo vznešene, máme 140 mld. eur a budeme to rozdávať, ale nemajú nič, pokiaľ ide o Slovensko, nemajú nič. A každý odsudzuje toto nariadenie na jeden obrovský neúspech a ja verím, že tie zmeny, ktoré navrhujete, nám predstavíte. Ak budú mať logiku, tak veľmi radi ich aj verejne podporíme, pretože tu už ide o veľkú hru.
Pán minister, rád by som povedal pár slov aj k návrhu zákona, ktorý ste predložili v skrátenom konaní. Priznám sa, že ma trošku prekvapila skromnosť vášho výstupu, očakával som nejaký dlhší výstup, nejaké odôvodnenie toho, čo ste vlastne predložili, pretože vy navrhujete inštitút stavu núdze. To je niečo pomerne nové a nevídané a možno by bolo potrebné slovenskej verejnosti vysvetliť, kam ideme a čo ideme robiť v oblasti energetiky a v oblasti zabezpečovania bezpečných dodávok plynu, elektriny pre priemysel a pre domácnosti.
Predovšetkým vás chcem ubezpečiť, pán minister, že v týchto extrémnych dobách ja necítim priestor na nejaké koalično-opozičné prekáračky. Na to tu nie som. Chcem povedať to, čo o tom viem, čo sme sa dozvedeli, všimli ste si, že sme hlasovali aj za skrátené konanie, a budeme hlasovať aj v prvom čítaní za návrh zákona. Potom podľa toho, čo budete hovoriť, buď pripravíme nejaké pozmeňujúce návrhy, budeme sa snažiť to vylepšiť, ale celkovo si myslíme, že v poriadku, niečo ste pripravili a je treba niečo v danej situácii aj verejnosti ponúknuť. Preto vás chcem požiadať, pán minister, ste nový, nepoznáte pomery v tomto parlamente, ktoré sú hrôzostrašné, aby rovnako nebol v danej situácii ignorovaný menšinový opozičný názor. Pretože my nie sme deti z ulice. Máme za sebou roky účasti vo vláde Slovenskej republiky, prešli sme rôznymi etapami, dokonca sme riešili reprivatizáciu niektorých bývalých strategických podnikov a sám dobre viete, ste situáciu z rôznych pozícií sledovali, že sme v tejto oblasti boli veľmi aktívni. Navrhujem teda v otázke, ako pomôcť priemyslu, ako pomôcť verejnosti, nejaký elementárny, základný politický zmier. Poďme sa odborne pohádať, poďme si povedať, čo je dobré, čo je zlé, ale na konci dňa by nejaký výsledok mal vypadnúť.
Pochopiteľne, že my máme na to, na niektoré veci trošku iný názor. Predovšetkým je škoda, že nekomentujeme, pán minister, ako toto všetko vlastne vzniklo. Prečo my teraz všetci nariekame, vysoké ceny plynu, vysoké ceny elektriny, no prečo? No lebo. Lebo sa niečo udialo. A ja si myslím, že dnes sa začínajú ozývať zdravé hlasy v Európskej únii, zdravé, ktoré hovoria, poďme si sadnúť a poďme sa na tie sankcie pozrieť. Ak sankcie nepohli ani o milimeter pozíciu Ruska k Ukrajine, to znamená, že nefungujú. Poďme nájsť nejaký iný prístup, ako skončiť túto nezmyselnú vojnu, ktorú ja považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. Vždy som to hovoril. Pre mňa jediné mierové riešenie je riešenie, ale musíme prísť s tým a hovoriť sankcie nefungujú, poďme inak tlačiť na ukončenie vojnového konfliktu a na mierové riešenie, ale nezabudnime povedať slovenskej verejnosti, prapríčinou problémov, ktoré dnes riešime, sú nezmyselné sankcie, nezmyselné sankcie, ktoré sa ukázali ako kontraproduktívne a ktoré najviac poškodzujú tie krajiny, ktoré ich vymysleli a ktoré ich podporujú.
Pán minister, rovnako odporúčam vašim ľuďom na ministerstve, pretože ministerstvo zahraničných vecí je slepé a hluché. Pozrite sa, čo sa všetko odohráva na valnom zhromaždení OSN v New Yorku. To nie je bublina, kde si všetci hovoria názor, ktorý hovorí len Únia a Spojené štáty, pozor! Svet väčšinovo má iný názor, ako má Európska únia a ako majú Spojené štáty americké, na konflikt na Ukrajine. Väčšinovo ten názor je úplne iný. Prosím, vymaňme sa z tejto bubliny! Buďme trošku realistickí, pozerajme na to inými očami. Smer – sociálna demokracia podporuje členstvo v Európskej únii. Smer – sociálna demokracia podporuje členstvo v NATO. Ale na druhej strane nevidím dôvod, prečo by sme nemali byť sebavedomí, suverénni a nemohli si povedať svoj vlastný názor.
Trošku nás prekvapili, pán minister, pri predložení toho vašeho návrhu také zúžené pohľady vlády na riziká, ktoré súvisia s dopadmi nárastu cien energií. Viete, ono to vyzerá tak, že predložíte do parlamentu na skrátené legislatívne konanie návrh novelizácie zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach, vytvoríte nejaký právny rámec, ktorý sa bude musieť v budúcnosti nejako aplikovať, pravdepodobne nejakými nariadeniami vlády, neviem, ako to chcete robiť, ja si, áno, je tam splnomocňovák pre vládu Slovenskej republiky, budete to robiť nariadením vlády a považujete, ako keby že všetko je vyriešené, všetko je v poriadku. My sme fakt včera sedeli, pán minister, pri počítačoch a pozerali sme, čo tá vláda rokuje, o čom rokuje, a čakali sme nejaký uragán návrhov, toto ideme urobiť, takto to bude vyzerať, toto dostanú tí, toto dostanú tí. Verejnosť potrebuje nejaké upokojenie.
Neviem, do akej miery máte možnosť komunikovať, momentálne ste určite zaneprázdnený, na ministerstve je kopu povinností s preberaním agendy, a tá verejnosť je extrémne nervózna. A tá extrémna nervozita sa prejavuje v rôznych podobách, napr. aj tým, že sú obrovské kopy dreva pred rodinnými domami. Nehovoriac o tom, že ak sa pozriete do obchodov, čo vám budú hovoriť obchodníci, čo sa deje v oblasti kotlov, kotlíkov a neviem čoho všetkého, to je návrat do 19. storočia. Preboha, na čo sme plynofikovali to Slovensko? Veď Slovensko je krajina, ktorá má jednu z najvyšších mier plynofikácie na svete, a my teraz chceme, aby tí ľudia sa odpájali od toho a kúrili doma drevom? To asi naozaj nechceme, preto hovorme o tom vážnejšie. Nestačí len povedať, že máme nejaký právny rámec a všetko je vyriešené. Je vašou povinnosťou, nie je povinnosťou opozície, ukľudnite verejnosť, aby sa verejnosť vrátila naspäť do normálnych koľají, aby sa správala štandardne, lebo ak verejnosť neukľudníte, tak vám tá verejnosť ujde a môžte prijímať akékoľvek opatrenia, tá verejnosť sa bude správať živelne a masovo a pôjde úplne inou cestou, ako možno očakávate.
Pán minister, možno by som chcel od vás počuť informáciu, s kým ste tento návrh spracovávali. Priznali ste, ja som vás počúval po ceste sem v aute, že návrh ste spracovávali do rána, v noci a že to robili legislatívci u vás, myslím, že na ministerstve financií alebo niekde inde. Ale ja stále nepočúvam, že tam sedeli niektorí ľudia zo Slovenských elektrární. Boli tam nejakí ľudia z distribúcie plynu? Boli tam nejakí ľudia, čo majú vodné elektrárne, čo majú solárne elektrárne? Boli tam nejakí ľudia z teplární? Prosím, zabudnite už na to, že úradníci sú schopní vymyslieť perpetuum mobile, nevymyslia ho! Ten úradník je limitovaný svojím pohľadom na svet, preto by som považoval za správne, pán minister, možno aj teraz, dajte si radšej 24-hodinovú prestávku, schváľme to dnes v prvom čítaní, my to podporíme. Ale potom už, keď ideme do druhého a tretieho čítania, kde sa budú predkladať možno aj pozmeňujúce návrhy, vyvolajte tripartitu. Zavolajte si tam tých zamestnávateľov, ja teraz nebudem hovoriť o menách, ale nepochybne pán Soták by vám niečo k tomu povedal. Určite by vám k tomu povedal celý Klub 500, Asociácia zamestnávateľských zväzov, Ruska. Zavolajte si odborárov, budú vedieť k tomu čo povedať mestá a obce. No, budete vidieť, čo vám porozprávajú. Najprv sa musíte pripraviť na to, že vám vynadajú, ale potom sa budú správať korektne a konštruktívne, lebo aj ony potrebujú vyriešiť svoj základný problém, ktorý tam majú.
Takže nechváľte sa tým, že ste to robili v noci do rána. Práca chvatná, málo platná! Nie vždy platí, že keď vynaložíte osem hodín nočnej práce, že to je dobrý výsledok. Mne tam chýba ten kvalitný sociálny dialóg, nemáte ho tam ten kvalitný sociálny dialóg. Rád by som počul od predstaviteľov tripartity, my sa stotožňujeme s týmto návrhom.
Ja vám môžem povedať, pán minister, že SMER sa stotožňuje s vami len politicky teraz. Nevieme vám garantovať, že sa stopercentne s vami stotožňujeme odborne, lebo to je tak ťažká téma a mali sme doslova a do písmena len pár hodín na naštudovanie tejto problematiky. Myslíme si v poslaneckom klube strany SMER – sociálna demokracia, že existujú vážne dôvody aj na uskutočnenie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o energetickú politiku vlády v oblasti cien energií. My predsa máme podľa zákona o rokovacom poriadku právo na kontrolnú činnosť, možno by bolo dobré, keby hospodársky výbor si sadol s vami, urobil klasický míting, na ktorom si povieme, kde sa nachádzame a čo budeme robiť ďalej.
Pán minister, my sa stotožňujeme politicky so všeobecným zhodnotením situácie, ako ste uviedli v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona. Škoda, že ste viacej nepovedali pri odôvodnení návrhu na skrátené konania a návrhu v prvom čítaní. Samozrejme, že ja som ľavičiar, pán minister, ja sa na tom výborne zabávam, ja oceňujem otvorené priznanie neplnenia funkcie trhu. To všetci zrazu hovoria, že trh s energiami zlyhal. Prosím, využite to ako príležitosť, nie ste zaťažený žiadnymi kauzami z minulosti, môžte si robiť svoju prácu smerom dopredu, tak ponúknite, keď ten trh zlyhal a Európska únia samotná hovorí, že budeme musieť ten trh totálne zreformovať a nastaviť úplne iné pravidlá, treba odtrhnúť cenu elektriny od ceny plynu a ďalšie a ďalšie veci. Dôjdite v mene Slovenskej republiky s rozumnými návrhmi, pretože Slovensko napriek tomu, že je malá krajina, je to energetická veľmoc. Zoberme si atómové elektrárne, sme schopní vyrábať dostatok elektrickej energie pre vlastnú spotrebu. Jediná naša nevýhoda je, že nemáme zdroje plynu, ten prakticky v plnom rozsahu musíme dovážať z Ruskej federácie, ale jak sa pozrieme na výrobu elektriny z vody, ak sa pozrieme na výrobu elektriny z ďalších zdrojov, tak Slovensko vzhľadom na počet obyvateľov má čo ponúknuť z hľadiska skúseností celému svetu. Takže my hovoríme, že trh nefunguje, zázračná ruka trhu neexistuje, naopak, viedla k takým excesom, k takým cenovým nárastom, ktoré sú nevídané, a my preto ako strana, ktorá je ľavicovo orientovaná, plne podporujeme myšlienku úplnej reformy trhu s energiami a s tým, aby sme priniesli nové pravidlá, ktoré si možno doteraz nikto ani len nevedel predstaviť, že by také niečo mohlo byť.
Samozrejme, že z tohto dôvodu oceňujem aj záver, podľa ktorého, citujem, "v takejto situácii je každý členský štát Európskej únie oprávnený prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, zamedzujúce aplikácii veľkoobchodných cien na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny na jeho vymedzenom území, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazne nižšie výrobné náklady", tu citujem z konkrétnych dokumentov.
Obsahom diskusie ohľadne tohto návrhu vládneho zákona je, aké majú byť vlastne prijaté ochranné opatrenia, a to aj netrhového charakteru. V uvedenom štádiu legislatívneho procesu, v ktorom sa momentálne nachádzame, a pri limitovaných časových možnostiach na štúdium tohto materiálu hodnotíme časť navrhovaných opatrení akceptovateľne. Opakujem, my sa teraz zhodujeme politicky. Ja vám nemôžem garantovať stopercentne odborne, že za každým jedným paragrafom, ktorý tam je napísaný, stojíme, lebo nevieme to. Je to komplikované na nás, aby sme to zvládli v tomto okamihu, ale politicky v poriadku. Myslím si, že môžeme povedať, že tieto navrhované opatrenia sú pre nás akceptovateľné, a preto sme hlasovali aj za skrátené konanie a budeme hlasovať aj v prvom čítaní za tento návrh zákona.
Na stav núdze bude možné naviazať celý rad zásadných opatrení, to bude vážna vec, ako budete odvážni, čo všetko budete chcieť urobiť alebo nebudete chcieť urobiť, pretože ono to vyzerá fajn v tom zákone, ale ako ďaleko zájdete, som veľmi-veľmi zvedavý a predovšetkým sú aj niektoré opatrenia v oblasti cenovej regulácie a predovšetkým mimoriadnej regulácie v návrhu novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, aj tam sme veľmi zvedaví, ako ďaleko pôjdete.
Priznajme si ale, dámy a páni, že zákon obsahuje, samozrejme, aj riziká. Opäť na ilustráciu uvediem len jedno opatrenie, ktoré považujem za strategický omyl, ktorý v prípade prijatia môže spôsobiť veľké hospodárske problémy, a je ním riešenie problémov s cenami energií prostredníctvom inštitútu všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten totiž vôbec nerieši problém s vysokými cenami, všeobecný hospodársky záujem, a zároveň je mimoriadne nákladný. Aj keď je podstata regulácie v sieťových odvetviach založená na oprávnení dodávateľov energií na oprávnené náklady a primeraný zisk, navrhované opatrenia by mali najmä smerovať k dodržiavaniu uvedeného, k odbúravaniu neprimeraného zisku ako rozhodujúcej zložky nárastu cien energií. Kto sa pozerá, viem, že sa tomu venujete, tie zisky sú šialené, ktoré dnes niektoré spoločnosti v týchto oblastiach dosahujú.
Smernice Európskeho parlamentu aj Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom obsahujú primerané nástroje na obsiahnutie uvedeného bez toho, aby štát bol povinný platiť dodávateľom energií refundácie za určité obmedzenia alebo povinnosti. O tom teraz hovoríme, že na jednej strane tam dávate veci, ktoré sú veľmi nákladné, ale nezohľadňujete to, čo hovorí samotná Európska únia vo svojej legislatíve, že sú tam nástroje, kde môžte regulovať a nemusíte refundovať. Bolo by dobré, keby sa na to vaši ľudia pozreli podstatne podrobnejšie, lebo my sme niekedy pápežskejší ako pápež, a nemusíme byť, nemusíme za každú cenu nahrádzať za reguláciu regulovaným subjektom to, čo by Európska únia nikdy nepriznala.
Vážené dámy a páni, chcel by som povedať, že vláda by mala predložiť nielen to, čo predložila, aj iné podporné mechanizmy, ktoré prichádzajú do úvahy, a to je asi tá základná myšlienka, ak sa pozrieme na tento návrh zákona a porovnáme ho s legislatívou Európskej únie.
No a do tretice, okrem práve uvedeného vo väčšine prípadov nie je problémom to, čo vo vládnom návrhu zákona je, ale to, čo by v ňom mohlo byť a nie je tam. To znamená nevyužitie príležitostí, ktoré členským štátom umožňuje Európska únia. Návrh zákona ich zďaleka a zďaleka obchádza. Súčasné otvorenie zákonov o energetike a regulácie v takejto krízovej situácii si vyžaduje aj zásadnú revíziu transpozície s cieľom ísť na hornú hranicu smerníc Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom. Opäť na ilustráciu, pán minister, uvediem iba jednu možnosť, ktorou je rozšírenie subjektov s regulovanými cenami elektriny aj na podniky s menej ako 50 zamestnancami a s ročným obratom nepresahujúcim 10 mil. eur. Ale vidím, že prikyvujete, takže o tejto možnosti viete.
Otvorenie obidvoch zákonov súčasne ponúka otázku, či nie je namieste upraviť po vzore Maďarska možnosť zákazu vývozu elektriny vyrobenej na Slovensku mimo jeho územia v čase krízy. Niektoré krajiny touto cestou idú. Nemám teraz... (reakcia ministra), no dúfam. Ja som zvedavý, pán minister, ako budete odvážny. Jedna vec je právny rámec, ktorý pripravujete, a potom bude treba ísť ďalej a niekto zhúkne na vás v rámci Európskej únie a budete vidieť, čo to je bojovať s mašinériou Európskej únie. Ja vás varujem. Za mňa, hovorím, ja som etatista, SMER je etatistický, uznáva úlohu štátu, regulácie. Pokiaľ pôjde o reguláciu, zásahy, úlohu štátu, v tom u nás podporovateľov nájdete, ale nech nám nikto nehovorí, že nechajte to na zázračnú ruku voľného trhu, zázračný trh s voľnou rukou už ukázal to, čo ukázal.
Rovnako, pán minister, je ďalšia alternatíva, v Českej republike prebieha petícia za zákaz vývozu lacnej elektriny mimo územia ich štátu a za riešenie energetickej krízy. Určite je vhodné posúdiť aj dostatočnosť platnej a účinnej úpravy medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti špekulatívnemu zvyšovaniu cien energie. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že v dobe slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, keď bol SMER – sociálna demokracia vo vláde, bola v rámci jeho oficiálneho programu usporiadaná aj veľmi zaujímavá medzinárodná konferencia regulátorov energetických. A veľmi ma tešilo vtedy, že Slovensko malo rešpekt v regulačnej oblasti, pretože znovu pripomínam, tým, že vyrábame obrovské množstvo elektrickej energie, naša právna úprava je veľmi vyspelá, počúvajú nás, takže nebojte sa toho, že máme len päť a pol milióna obyvateľov a že naša ekonomika nezodpovedá sile Nemecka. Treba ísť a povedať, toto sú naše názory, takto sme to robili a vždy to prináša aj dobré výsledky.
Samozrejme, je škoda, že dnes sme viac ticho ako hluční, ale každý má svoj prístup k plneniu svojich predsavzatí. My vás v tejto veci podporujeme a pokiaľ by ste išli aj do agresívnejšej rétoriky vo vzťahu k Európskej únii, nikto z nás v SMER-e – sociálna demokracia vás určite za to nebude kritizovať.
Na záver, pán minister, poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh zákona v prvom čítaní, budeme vás počúvať, čo budete hovoriť. Skúste naozaj sa poradiť ešte s tou tripartitou, so sociálnymi partnermi. Možno budete prekvapený, čo všetko vám tam dajú. Ja som urobil jednu vec, pán minister, zobral som váš návrh zákona, som ho poslal do rôznych podnikov na Slovensku. Ja predpokladám, že niečo príde naspäť. Pokiaľ budeme mať priestor, asi druhé a tretie čítanie nebude zajtra, nepredpokladám, že by bolo zajtra druhé a tretie čítanie k tomuto návrhu. Čiže máme víkend, počas víkendu možno vyzberáme pár zaujímavých podnetov, ktoré by sme potom spoločne spracovali.
Ešte raz teda prosím, toto nie je priestor na opozično-vládnu prekáračku a ja vás žiadam rovnako o rešpekt menšinového opozičného názoru.
Ďakujem pekne a držím palce, pán minister.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Predsedníčka komisie vo svojom vystúpení o stave Únie povedala, že chcú vyzberať dohromady 140 mld. eur a to tak, že sa špeciálne zdaní jeden segment, to sú predovšetkým uhoľné bane, rafinérie, a tak, že sa výrobcom elektrickej energie zoberie všetko nad cenu 180 eur za MWh. Toto malo vyprodukovať dohromady 140 mld. eur, ktoré potom ako príspevok solidarity mal pomôcť firmám a ľuďom vo všetkých štátoch Únie, ale s tým, že sa hlavne prihliada na objem získaných zdrojov v danej krajine.
Pán minister, dal som si tú prácu a komunikoval som s predstaviteľmi Slovenských elektrární, s majiteľmi vodných elektrární, hovoril som s baníkmi a mám informáciu, ktorá potvrdzuje, že ak budeme čakať, či niečo príde na stôl, čo budeme môcť použiť ako príspevok solidarity z týchto zdrojov, tak budeme čakať márne. A teraz poviem prečo. Po prvé, Európska komisia navrhuje v nariadení, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. decembra 2022, to, že každý výrobca elektrickej energie okrem výrobcu elektrickej energie z plynu a čierneho uhlia že budú môcť fakturovať odberateľom maximálne 180 eur za MWh. Ak zafakturuje sa viac, všetko ostatné má ísť na oltár vlasti. Počul som, pán minister, možno by ste o tom mohli niečo povedať vo svojom vystúpení, že vláda Slovenskej republiky má pripomienky k tomuto návrhu nariadenia Európskej únie. Radi by sme o týchto pripomienkach počuli a možno ich aj konzultovali.
V čom je teraz problém? Problém je v tom, že veľké spoločnosti, veľkí producenti elektrickej energie zväčša svoju produkciu predávajú dopredu na nejaké časové obdobie. Nebudem teraz hovoriť žiadne obchodné tajomstvá, len skonštatujem, že Slovenské elektrárne predali svoju produkciu na dva roky dopredu. A pravda je aj taká, že cena, za ktorú predali túto produkciu elektrickej energie, je nižšia, ako je 180 eur za MWh. Preto, prosím, nečakajme, že tento model, ktorý ponúka Európska komisia, niečo Slovensku prinesie. A veľmi správne sa pýtajú Slovenské elektrárne. Predsa tú elektrinu od nás, od Slovenských elektrární, niekto odoberie. A ten, kto ju odoberie, ju potom posiela nejakým konečným odberateľom. Prečo sa Komisia nesústredila na obchodníkov s elektrickou energiou? Prečo sa Komisia nesústredila na distribúciu, ale sústredila sa výlučne na výrobcov elektrickej energie? Ja súhlasím so záverom ľudí z tohto prostredia, ktorí hovoria, že táto právna úprava navrhovaná v nariadení Európskej únie bude viesť k obrovskému množstvu rôznych konfliktov, súdnych sporov a v žiadnom prípade neprinesie to, čo má priniesť.
Druhý model, pán minister, hovorí o tom, že rafinérie, uhoľné bane, pokiaľ mali v roku 2022 zisk vyšší o 20 % v porovnaní s predchádzajúcimi troma fiškálnymi rokmi, tak sa vytvorí nejaký základ, ktorý sa zdaní osobitnou daňou vo výške 33 %. A to tiež má priniesť na oltár vlasti, v tomto prípade Slovenskej republiky, nejaké zdroje, ktoré použijeme ako príspevok solidarity. Pravda je ale taká, že slovenské uhoľné bane, napríklad Hornonitrianske bane, nemajú takýto hospodársky výsledok, ktorý by oprávňoval nás zaviesť 33-percentnú daň zo základu dane vypočítaného v prípade, že by mali zisk vyšší o 20 %. Naopak, samotné nariadenie Európskej únie konštatuje, že v takomto prípade tá sadzba bude nula.
Z tohoto všetkého nám vyplýva, pán minister, a budem mať rovnakú otázku aj na vás v tej druhej časti môjho vystúpenia, že ak robia takéto vážne rozhodnutia úradníci od zeleného stola, ak nekonzultujú tieto rozhodnutia s priemyslom, s výrobcami elektrickej energie, ak to nekonzultujú s ľuďmi, ktorí robia v distribúcii, tak síce vznikajú pekné idey, pekné myšlienky, pretože v tom vystúpení pani komisárky, teda predsedníčky Európskej komisie to vyzeralo vznešene, máme 140 mld. eur a budeme to rozdávať, ale nemajú nič, pokiaľ ide o Slovensko, nemajú nič. A každý odsudzuje toto nariadenie na jeden obrovský neúspech a ja verím, že tie zmeny, ktoré navrhujete, nám predstavíte. Ak budú mať logiku, tak veľmi radi ich aj verejne podporíme, pretože tu už ide o veľkú hru.
Pán minister, rád by som povedal pár slov aj k návrhu zákona, ktorý ste predložili v skrátenom konaní. Priznám sa, že ma trošku prekvapila skromnosť vášho výstupu, očakával som nejaký dlhší výstup, nejaké odôvodnenie toho, čo ste vlastne predložili, pretože vy navrhujete inštitút stavu núdze. To je niečo pomerne nové a nevídané a možno by bolo potrebné slovenskej verejnosti vysvetliť, kam ideme a čo ideme robiť v oblasti energetiky a v oblasti zabezpečovania bezpečných dodávok plynu, elektriny pre priemysel a pre domácnosti.
Predovšetkým vás chcem ubezpečiť, pán minister, že v týchto extrémnych dobách ja necítim priestor na nejaké koalično-opozičné prekáračky. Na to tu nie som. Chcem povedať to, čo o tom viem, čo sme sa dozvedeli, všimli ste si, že sme hlasovali aj za skrátené konanie, a budeme hlasovať aj v prvom čítaní za návrh zákona. Potom podľa toho, čo budete hovoriť, buď pripravíme nejaké pozmeňujúce návrhy, budeme sa snažiť to vylepšiť, ale celkovo si myslíme, že v poriadku, niečo ste pripravili a je treba niečo v danej situácii aj verejnosti ponúknuť. Preto vás chcem požiadať, pán minister, ste nový, nepoznáte pomery v tomto parlamente, ktoré sú hrôzostrašné, aby rovnako nebol v danej situácii ignorovaný menšinový opozičný názor. Pretože my nie sme deti z ulice. Máme za sebou roky účasti vo vláde Slovenskej republiky, prešli sme rôznymi etapami, dokonca sme riešili reprivatizáciu niektorých bývalých strategických podnikov a sám dobre viete, ste situáciu z rôznych pozícií sledovali, že sme v tejto oblasti boli veľmi aktívni. Navrhujem teda v otázke, ako pomôcť priemyslu, ako pomôcť verejnosti, nejaký elementárny, základný politický zmier. Poďme sa odborne pohádať, poďme si povedať, čo je dobré, čo je zlé, ale na konci dňa by nejaký výsledok mal vypadnúť.
Pochopiteľne, že my máme na to, na niektoré veci trošku iný názor. Predovšetkým je škoda, že nekomentujeme, pán minister, ako toto všetko vlastne vzniklo. Prečo my teraz všetci nariekame, vysoké ceny plynu, vysoké ceny elektriny, no prečo? No lebo. Lebo sa niečo udialo. A ja si myslím, že dnes sa začínajú ozývať zdravé hlasy v Európskej únii, zdravé, ktoré hovoria, poďme si sadnúť a poďme sa na tie sankcie pozrieť. Ak sankcie nepohli ani o milimeter pozíciu Ruska k Ukrajine, to znamená, že nefungujú. Poďme nájsť nejaký iný prístup, ako skončiť túto nezmyselnú vojnu, ktorú ja považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie. Vždy som to hovoril. Pre mňa jediné mierové riešenie je riešenie, ale musíme prísť s tým a hovoriť sankcie nefungujú, poďme inak tlačiť na ukončenie vojnového konfliktu a na mierové riešenie, ale nezabudnime povedať slovenskej verejnosti, prapríčinou problémov, ktoré dnes riešime, sú nezmyselné sankcie, nezmyselné sankcie, ktoré sa ukázali ako kontraproduktívne a ktoré najviac poškodzujú tie krajiny, ktoré ich vymysleli a ktoré ich podporujú.
Pán minister, rovnako odporúčam vašim ľuďom na ministerstve, pretože ministerstvo zahraničných vecí je slepé a hluché. Pozrite sa, čo sa všetko odohráva na valnom zhromaždení OSN v New Yorku. To nie je bublina, kde si všetci hovoria názor, ktorý hovorí len Únia a Spojené štáty, pozor! Svet väčšinovo má iný názor, ako má Európska únia a ako majú Spojené štáty americké, na konflikt na Ukrajine. Väčšinovo ten názor je úplne iný. Prosím, vymaňme sa z tejto bubliny! Buďme trošku realistickí, pozerajme na to inými očami. Smer – sociálna demokracia podporuje členstvo v Európskej únii. Smer – sociálna demokracia podporuje členstvo v NATO. Ale na druhej strane nevidím dôvod, prečo by sme nemali byť sebavedomí, suverénni a nemohli si povedať svoj vlastný názor.
Trošku nás prekvapili, pán minister, pri predložení toho vašeho návrhu také zúžené pohľady vlády na riziká, ktoré súvisia s dopadmi nárastu cien energií. Viete, ono to vyzerá tak, že predložíte do parlamentu na skrátené legislatívne konanie návrh novelizácie zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach, vytvoríte nejaký právny rámec, ktorý sa bude musieť v budúcnosti nejako aplikovať, pravdepodobne nejakými nariadeniami vlády, neviem, ako to chcete robiť, ja si, áno, je tam splnomocňovák pre vládu Slovenskej republiky, budete to robiť nariadením vlády a považujete, ako keby že všetko je vyriešené, všetko je v poriadku. My sme fakt včera sedeli, pán minister, pri počítačoch a pozerali sme, čo tá vláda rokuje, o čom rokuje, a čakali sme nejaký uragán návrhov, toto ideme urobiť, takto to bude vyzerať, toto dostanú tí, toto dostanú tí. Verejnosť potrebuje nejaké upokojenie.
Neviem, do akej miery máte možnosť komunikovať, momentálne ste určite zaneprázdnený, na ministerstve je kopu povinností s preberaním agendy, a tá verejnosť je extrémne nervózna. A tá extrémna nervozita sa prejavuje v rôznych podobách, napr. aj tým, že sú obrovské kopy dreva pred rodinnými domami. Nehovoriac o tom, že ak sa pozriete do obchodov, čo vám budú hovoriť obchodníci, čo sa deje v oblasti kotlov, kotlíkov a neviem čoho všetkého, to je návrat do 19. storočia. Preboha, na čo sme plynofikovali to Slovensko? Veď Slovensko je krajina, ktorá má jednu z najvyšších mier plynofikácie na svete, a my teraz chceme, aby tí ľudia sa odpájali od toho a kúrili doma drevom? To asi naozaj nechceme, preto hovorme o tom vážnejšie. Nestačí len povedať, že máme nejaký právny rámec a všetko je vyriešené. Je vašou povinnosťou, nie je povinnosťou opozície, ukľudnite verejnosť, aby sa verejnosť vrátila naspäť do normálnych koľají, aby sa správala štandardne, lebo ak verejnosť neukľudníte, tak vám tá verejnosť ujde a môžte prijímať akékoľvek opatrenia, tá verejnosť sa bude správať živelne a masovo a pôjde úplne inou cestou, ako možno očakávate.
Pán minister, možno by som chcel od vás počuť informáciu, s kým ste tento návrh spracovávali. Priznali ste, ja som vás počúval po ceste sem v aute, že návrh ste spracovávali do rána, v noci a že to robili legislatívci u vás, myslím, že na ministerstve financií alebo niekde inde. Ale ja stále nepočúvam, že tam sedeli niektorí ľudia zo Slovenských elektrární. Boli tam nejakí ľudia z distribúcie plynu? Boli tam nejakí ľudia, čo majú vodné elektrárne, čo majú solárne elektrárne? Boli tam nejakí ľudia z teplární? Prosím, zabudnite už na to, že úradníci sú schopní vymyslieť perpetuum mobile, nevymyslia ho! Ten úradník je limitovaný svojím pohľadom na svet, preto by som považoval za správne, pán minister, možno aj teraz, dajte si radšej 24-hodinovú prestávku, schváľme to dnes v prvom čítaní, my to podporíme. Ale potom už, keď ideme do druhého a tretieho čítania, kde sa budú predkladať možno aj pozmeňujúce návrhy, vyvolajte tripartitu. Zavolajte si tam tých zamestnávateľov, ja teraz nebudem hovoriť o menách, ale nepochybne pán Soták by vám niečo k tomu povedal. Určite by vám k tomu povedal celý Klub 500, Asociácia zamestnávateľských zväzov, Ruska. Zavolajte si odborárov, budú vedieť k tomu čo povedať mestá a obce. No, budete vidieť, čo vám porozprávajú. Najprv sa musíte pripraviť na to, že vám vynadajú, ale potom sa budú správať korektne a konštruktívne, lebo aj ony potrebujú vyriešiť svoj základný problém, ktorý tam majú.
Takže nechváľte sa tým, že ste to robili v noci do rána. Práca chvatná, málo platná! Nie vždy platí, že keď vynaložíte osem hodín nočnej práce, že to je dobrý výsledok. Mne tam chýba ten kvalitný sociálny dialóg, nemáte ho tam ten kvalitný sociálny dialóg. Rád by som počul od predstaviteľov tripartity, my sa stotožňujeme s týmto návrhom.
Ja vám môžem povedať, pán minister, že SMER sa stotožňuje s vami len politicky teraz. Nevieme vám garantovať, že sa stopercentne s vami stotožňujeme odborne, lebo to je tak ťažká téma a mali sme doslova a do písmena len pár hodín na naštudovanie tejto problematiky. Myslíme si v poslaneckom klube strany SMER – sociálna demokracia, že existujú vážne dôvody aj na uskutočnenie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ ide o energetickú politiku vlády v oblasti cien energií. My predsa máme podľa zákona o rokovacom poriadku právo na kontrolnú činnosť, možno by bolo dobré, keby hospodársky výbor si sadol s vami, urobil klasický míting, na ktorom si povieme, kde sa nachádzame a čo budeme robiť ďalej.
Pán minister, my sa stotožňujeme politicky so všeobecným zhodnotením situácie, ako ste uviedli v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona. Škoda, že ste viacej nepovedali pri odôvodnení návrhu na skrátené konania a návrhu v prvom čítaní. Samozrejme, že ja som ľavičiar, pán minister, ja sa na tom výborne zabávam, ja oceňujem otvorené priznanie neplnenia funkcie trhu. To všetci zrazu hovoria, že trh s energiami zlyhal. Prosím, využite to ako príležitosť, nie ste zaťažený žiadnymi kauzami z minulosti, môžte si robiť svoju prácu smerom dopredu, tak ponúknite, keď ten trh zlyhal a Európska únia samotná hovorí, že budeme musieť ten trh totálne zreformovať a nastaviť úplne iné pravidlá, treba odtrhnúť cenu elektriny od ceny plynu a ďalšie a ďalšie veci. Dôjdite v mene Slovenskej republiky s rozumnými návrhmi, pretože Slovensko napriek tomu, že je malá krajina, je to energetická veľmoc. Zoberme si atómové elektrárne, sme schopní vyrábať dostatok elektrickej energie pre vlastnú spotrebu. Jediná naša nevýhoda je, že nemáme zdroje plynu, ten prakticky v plnom rozsahu musíme dovážať z Ruskej federácie, ale jak sa pozrieme na výrobu elektriny z vody, ak sa pozrieme na výrobu elektriny z ďalších zdrojov, tak Slovensko vzhľadom na počet obyvateľov má čo ponúknuť z hľadiska skúseností celému svetu. Takže my hovoríme, že trh nefunguje, zázračná ruka trhu neexistuje, naopak, viedla k takým excesom, k takým cenovým nárastom, ktoré sú nevídané, a my preto ako strana, ktorá je ľavicovo orientovaná, plne podporujeme myšlienku úplnej reformy trhu s energiami a s tým, aby sme priniesli nové pravidlá, ktoré si možno doteraz nikto ani len nevedel predstaviť, že by také niečo mohlo byť.
Samozrejme, že z tohto dôvodu oceňujem aj záver, podľa ktorého, citujem, "v takejto situácii je každý členský štát Európskej únie oprávnený prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, zamedzujúce aplikácii veľkoobchodných cien na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny na jeho vymedzenom území, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazne nižšie výrobné náklady", tu citujem z konkrétnych dokumentov.
Obsahom diskusie ohľadne tohto návrhu vládneho zákona je, aké majú byť vlastne prijaté ochranné opatrenia, a to aj netrhového charakteru. V uvedenom štádiu legislatívneho procesu, v ktorom sa momentálne nachádzame, a pri limitovaných časových možnostiach na štúdium tohto materiálu hodnotíme časť navrhovaných opatrení akceptovateľne. Opakujem, my sa teraz zhodujeme politicky. Ja vám nemôžem garantovať stopercentne odborne, že za každým jedným paragrafom, ktorý tam je napísaný, stojíme, lebo nevieme to. Je to komplikované na nás, aby sme to zvládli v tomto okamihu, ale politicky v poriadku. Myslím si, že môžeme povedať, že tieto navrhované opatrenia sú pre nás akceptovateľné, a preto sme hlasovali aj za skrátené konanie a budeme hlasovať aj v prvom čítaní za tento návrh zákona.
Na stav núdze bude možné naviazať celý rad zásadných opatrení, to bude vážna vec, ako budete odvážni, čo všetko budete chcieť urobiť alebo nebudete chcieť urobiť, pretože ono to vyzerá fajn v tom zákone, ale ako ďaleko zájdete, som veľmi-veľmi zvedavý a predovšetkým sú aj niektoré opatrenia v oblasti cenovej regulácie a predovšetkým mimoriadnej regulácie v návrhu novelizácie zákona o regulácii v sieťových odvetviach, aj tam sme veľmi zvedaví, ako ďaleko pôjdete.
Priznajme si ale, dámy a páni, že zákon obsahuje, samozrejme, aj riziká. Opäť na ilustráciu uvediem len jedno opatrenie, ktoré považujem za strategický omyl, ktorý v prípade prijatia môže spôsobiť veľké hospodárske problémy, a je ním riešenie problémov s cenami energií prostredníctvom inštitútu všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten totiž vôbec nerieši problém s vysokými cenami, všeobecný hospodársky záujem, a zároveň je mimoriadne nákladný. Aj keď je podstata regulácie v sieťových odvetviach založená na oprávnení dodávateľov energií na oprávnené náklady a primeraný zisk, navrhované opatrenia by mali najmä smerovať k dodržiavaniu uvedeného, k odbúravaniu neprimeraného zisku ako rozhodujúcej zložky nárastu cien energií. Kto sa pozerá, viem, že sa tomu venujete, tie zisky sú šialené, ktoré dnes niektoré spoločnosti v týchto oblastiach dosahujú.
Smernice Európskeho parlamentu aj Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom obsahujú primerané nástroje na obsiahnutie uvedeného bez toho, aby štát bol povinný platiť dodávateľom energií refundácie za určité obmedzenia alebo povinnosti. O tom teraz hovoríme, že na jednej strane tam dávate veci, ktoré sú veľmi nákladné, ale nezohľadňujete to, čo hovorí samotná Európska únia vo svojej legislatíve, že sú tam nástroje, kde môžte regulovať a nemusíte refundovať. Bolo by dobré, keby sa na to vaši ľudia pozreli podstatne podrobnejšie, lebo my sme niekedy pápežskejší ako pápež, a nemusíme byť, nemusíme za každú cenu nahrádzať za reguláciu regulovaným subjektom to, čo by Európska únia nikdy nepriznala.
Vážené dámy a páni, chcel by som povedať, že vláda by mala predložiť nielen to, čo predložila, aj iné podporné mechanizmy, ktoré prichádzajú do úvahy, a to je asi tá základná myšlienka, ak sa pozrieme na tento návrh zákona a porovnáme ho s legislatívou Európskej únie.
No a do tretice, okrem práve uvedeného vo väčšine prípadov nie je problémom to, čo vo vládnom návrhu zákona je, ale to, čo by v ňom mohlo byť a nie je tam. To znamená nevyužitie príležitostí, ktoré členským štátom umožňuje Európska únia. Návrh zákona ich zďaleka a zďaleka obchádza. Súčasné otvorenie zákonov o energetike a regulácie v takejto krízovej situácii si vyžaduje aj zásadnú revíziu transpozície s cieľom ísť na hornú hranicu smerníc Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom. Opäť na ilustráciu, pán minister, uvediem iba jednu možnosť, ktorou je rozšírenie subjektov s regulovanými cenami elektriny aj na podniky s menej ako 50 zamestnancami a s ročným obratom nepresahujúcim 10 mil. eur. Ale vidím, že prikyvujete, takže o tejto možnosti viete.
Otvorenie obidvoch zákonov súčasne ponúka otázku, či nie je namieste upraviť po vzore Maďarska možnosť zákazu vývozu elektriny vyrobenej na Slovensku mimo jeho územia v čase krízy. Niektoré krajiny touto cestou idú. Nemám teraz... (reakcia ministra), no dúfam. Ja som zvedavý, pán minister, ako budete odvážny. Jedna vec je právny rámec, ktorý pripravujete, a potom bude treba ísť ďalej a niekto zhúkne na vás v rámci Európskej únie a budete vidieť, čo to je bojovať s mašinériou Európskej únie. Ja vás varujem. Za mňa, hovorím, ja som etatista, SMER je etatistický, uznáva úlohu štátu, regulácie. Pokiaľ pôjde o reguláciu, zásahy, úlohu štátu, v tom u nás podporovateľov nájdete, ale nech nám nikto nehovorí, že nechajte to na zázračnú ruku voľného trhu, zázračný trh s voľnou rukou už ukázal to, čo ukázal.
Rovnako, pán minister, je ďalšia alternatíva, v Českej republike prebieha petícia za zákaz vývozu lacnej elektriny mimo územia ich štátu a za riešenie energetickej krízy. Určite je vhodné posúdiť aj dostatočnosť platnej a účinnej úpravy medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti špekulatívnemu zvyšovaniu cien energie. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že v dobe slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, keď bol SMER – sociálna demokracia vo vláde, bola v rámci jeho oficiálneho programu usporiadaná aj veľmi zaujímavá medzinárodná konferencia regulátorov energetických. A veľmi ma tešilo vtedy, že Slovensko malo rešpekt v regulačnej oblasti, pretože znovu pripomínam, tým, že vyrábame obrovské množstvo elektrickej energie, naša právna úprava je veľmi vyspelá, počúvajú nás, takže nebojte sa toho, že máme len päť a pol milióna obyvateľov a že naša ekonomika nezodpovedá sile Nemecka. Treba ísť a povedať, toto sú naše názory, takto sme to robili a vždy to prináša aj dobré výsledky.
Samozrejme, je škoda, že dnes sme viac ticho ako hluční, ale každý má svoj prístup k plneniu svojich predsavzatí. My vás v tejto veci podporujeme a pokiaľ by ste išli aj do agresívnejšej rétoriky vo vzťahu k Európskej únii, nikto z nás v SMER-e – sociálna demokracia vás určite za to nebude kritizovať.
Na záver, pán minister, poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh zákona v prvom čítaní, budeme vás počúvať, čo budete hovoriť. Skúste naozaj sa poradiť ešte s tou tripartitou, so sociálnymi partnermi. Možno budete prekvapený, čo všetko vám tam dajú. Ja som urobil jednu vec, pán minister, zobral som váš návrh zákona, som ho poslal do rôznych podnikov na Slovensku. Ja predpokladám, že niečo príde naspäť. Pokiaľ budeme mať priestor, asi druhé a tretie čítanie nebude zajtra, nepredpokladám, že by bolo zajtra druhé a tretie čítanie k tomuto návrhu. Čiže máme víkend, počas víkendu možno vyzberáme pár zaujímavých podnetov, ktoré by sme potom spoločne spracovali.
Ešte raz teda prosím, toto nie je priestor na opozično-vládnu prekáračku a ja vás žiadam rovnako o rešpekt menšinového opozičného názoru.
Ďakujem pekne a držím palce, pán minister.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2022 14:40 - 14:55 hod.
Habánik JozefĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2022 9:40 - 9:55 hod.
Susko BorisPani poslankyňa Kolíková, veď nikto nespochybňuje, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje priamo dôvody a že odkazuje na zákon, zákon o prokuratúre, ktorý už dnes upravuje dôvody, kedy môže Národná rada navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky. Len to, čo vy hovoríte, že nedávajú materiálne záruky, no ale tie dôvody, ktoré ste vy uviedli v tomto návrhu, už vôbec nedávajú žiadne...
Pani poslankyňa Kolíková, veď nikto nespochybňuje, že Ústava Slovenskej republiky neupravuje priamo dôvody a že odkazuje na zákon, zákon o prokuratúre, ktorý už dnes upravuje dôvody, kedy môže Národná rada navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky. Len to, čo vy hovoríte, že nedávajú materiálne záruky, no ale tie dôvody, ktoré ste vy uviedli v tomto návrhu, už vôbec nedávajú žiadne materiálne záruky. Vy keď si pozriete dôvody, ktoré v tomto návrhu sú, to sú tak všeobecné a nepreukázateľné dôvody, o ktorom by mali rozhodovať poslanci Národnej rady ako politicky, hlasovaním, bez riadneho zdôvodnenia a bez riadneho dokazovania, tak to si myslím, že naozaj nedáva práve tieto materiálne záruky. Veď máme tu práve disciplinárny senát Najvyššieho súdu, ktorý, správneho súdu, ktorý o tom má rozhodnúť a v prípade, že dôjde k nejakým porušeniam výkonu pôsobnosti prokurátora. A to je ten orgán, ktorý má o tom rozhodovať, nie, nie Národná rada. Na základe toho, samozrejme, potom môžu byť vyvodzované aj ďalšie, ďalšie následky.
No a pokiaľ hovoríte, že používanie § 363 generálnym prokurátorom nedáva záruky, že je využívaný v súlade, v súlade s právom, alebo niečo v tom zmysle ste povedali, parafrázujem, no, to dokumentujú naozaj mnohé, vyše 17 rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré konštatovali porušenie základných ľudských práv a slobôd práve v prípravnom alebo aj v prípravnom konaní, a na konci dňa to dokazuje aj včerajšie ospravedlnenie ministerstva spravodlivosti za nezákonné, nezákonnú väzbu a nezákonnú obžalobu. Takže myslím si, že toto hovorí úplne jasnými slovami, že tento... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2022 9:25 - 9:40 hod.
Susko BorisNo, vážený pán poslanec Baránik, ako na toto by naozaj bolo potrebné vystúpenie v rozprave, kde sa už neviem prihlásiť. Ale budem teda sa snažiť zareagovať na tie základné veci v týchto dvoch minútach.
Tak politická činnosť, všetci vieme. No, všetci nevieme, viete to len vy asi alebo si to myslíte, ale teda ja neviem o žiadnej politickej činnosti, ktorú by generálny prokurátor...
No, vážený pán poslanec Baránik, ako na toto by naozaj bolo potrebné vystúpenie v rozprave, kde sa už neviem prihlásiť. Ale budem teda sa snažiť zareagovať na tie základné veci v týchto dvoch minútach.
Tak politická činnosť, všetci vieme. No, všetci nevieme, viete to len vy asi alebo si to myslíte, ale teda ja neviem o žiadnej politickej činnosti, ktorú by generálny prokurátor vykonával.
Pokiaľ ide o znásilňovanie legislatívneho procesu, ja na tom trvám, ste to tak urobili. To, že sa zmenili podmienky na voľbu špeciálneho a generálneho prokurátora pozmeňovacím návrhom vo výbore bez akejkoľvek verejnej odbornej diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania, to je fakt. To nie sú vymyslené veci. Takže išlo o znásilnenie legislatívneho procesu.
Pokiaľ ide o používanie 363 nadmieru, už včera vám to pán poslanec Čepček povedal, aké sú štatistiky a že dnes to používanie § 363 je ďaleko menšie, ako bolo v roku 2019 a predtým.
Pokiaľ ide o rozpustenie politickej strany a zavádzanú novú návrhovú právomoc pre vládu, ja sa pýtam, čo to má spoločné s názvom zákona vôbec, ktoré hovorí o transparentnosti prokuratúry? Čo má spoločné to, že dávate novú kompetenciu vláde na to, aby mala návrhovú právomoc podať návrh na rozpustenie politickej strany? Čo s tým má spoločné vláda? Prečo má mať vláda takú kompetenciu? Doteraz som nepochopil.
No a pokiaľ ide o to, čo ste povedali, že som povedal, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti, že to je sprostosť. No, tak pán poslanec, naštudujte si Trestný poriadok a máte to napísané priamo v Trestnom poriadku, že v prípravnom konaní to tak je. A dôsledkom toho, že či o tom majú rozhodovať súdy, alebo nemajú, máme dnes vyše 17 rozhodnutí najvyšších súdnych inštancií, ktoré skonštatovali porušovanie základných ľudských práv a slobôd z titulu buď neoprávneného, alebo nezákonného vzatia do väzby a držania ľudí vo väzbe, resp. samotných obžalôb a odsúdení ako takých.
No, a úplne na záver to dokazuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Pán poslanec Lehotský, vy ste zjavne nepochopili účel, účel a funkciu § 363. Týmto ustanovením sa nedá ukončiť trestné stíhanie. Nedá. Generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípade, že bolo prijaté nezákonne, ale to ešte nie je prekážka rozhodnutej veci, v danom prípade sa môže konať ďalej a opätovne, ale zákonným spôsobom. To znamená, tu nie je možné takýmto...
Pán poslanec Lehotský, vy ste zjavne nepochopili účel, účel a funkciu § 363. Týmto ustanovením sa nedá ukončiť trestné stíhanie. Nedá. Generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípade, že bolo prijaté nezákonne, ale to ešte nie je prekážka rozhodnutej veci, v danom prípade sa môže konať ďalej a opätovne, ale zákonným spôsobom. To znamená, tu nie je možné takýmto rozhodnutím ukončiť trestné stíhanie. To je ako zavádzanie a klamanie verejnosti v tom, že tu generálny prokurátor môže svojím rozhodnutím zastaviť trestné stíhanie. On ho nemôže zastaviť.
Pani poslankyňa Kolíková, viete, tie dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, ktoré ste nadefinovali v tomto návrhu zákona, sú tak všeobecné a tak nekonkrétne, že pod to je naozaj možné stiahnuť čokoľvek. Viete, čo znamená nerešpektovanie súdnej autority? Znamená to, že budem polemizovať s názorom súdu? Znamená to, že nebudem rešpektovať súdne rozhodnutie? Alebo čo to v zásade znamená? Samozrejmé, že pokiaľ by generálny prokurátor nerešpektoval súdne rozhodnutie, tak je možné sa baviť o takomto dôvode. Ale nerešpektovanie súdnej autority ako dôvod je čo? Hej?
A to isté, pokiaľ som hovoril o tom dôvode, ktorý má byť dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, že Národná rada nezoberie na vedomie správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, to je čo za dôvod na odvolanie generálneho prokurátora? Veď tu sa politicky dohodne, že nejaká správa sa nezoberie na vedomie alebo tu nebude dosť poslancov, ktorí budú mať hlasovať za to, aby sa vzala na vedomie, a je to dôvod na odvolanie generálneho prokurátora? Veď to je smiešne. Veď to je smiešne. Smiešny dôvod.
No a pokiaľ ide o tú otázku, pán poslanec Jarjabek, že či to je účelové, pán Lehotský to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:40 - 18:55 hod.
Jarjabek DušanVystúpenie v rozprave 21.9.2022 18:25 - 18:40 hod.
Susko BorisVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde prvé čítanie by malo slúžiť na nejaké posúdenie a rozprava na filozofické ciele navrhovanej právnej úpravy a zhodnotenia týchto filozofických cieľov alebo vôbec filozofie právnej úpravy.
Čiže budem sa snažiť držať tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a preto nebudem, nepôjdem do detailov...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde prvé čítanie by malo slúžiť na nejaké posúdenie a rozprava na filozofické ciele navrhovanej právnej úpravy a zhodnotenia týchto filozofických cieľov alebo vôbec filozofie právnej úpravy.
Čiže budem sa snažiť držať tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a preto nebudem, nepôjdem do detailov pri jednotlivých ustanoveniach, pretože ak by náhodou tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, tak tam bude priestor, aby sme sa detailne rozprávali o, o jednotlivých konkrétnych ustanoveniach.
Čiže filozoficky celý tento návrh je o tom, ako zúžiť právomoci generálneho prokurátora a ako nastaviť politické nástroje na to, aby táto koalícia mohla odvolať Maroša Žilinku. Nie generálneho prokurátora, ale konkrétne Maroša Žilinku. Tak ako sa účelovo cez pozmeňovací návrh na ústavnoprávnom výbore menil zákon o prokuratúre, aby sa špeciálnym prokurátorom mohol stať Daniel Lipšic, tak sa teraz účelovo predkladá táto právna úprava, aby sa obmedzili kompetencie Marošovi Žilinkovi a nastavili zákonné možnosti, ako ho jednoducho politicky odvolať, a to len preto, že sa niekomu nehodí, že máme generálneho prokurátora, ktorý dbá na zákonnosť trestných konaní a ktorý nehrá hru s touto vládnou koalíciou, že účel svätí prostriedky a že na likvidáciu politických oponentov sa môže čokoľvek z moci vládnej sily, typu máme páchateľa a je jedno, akými prostriedkami dosiahneme obvinenie, väzbu a následnú obžalobu.
Keďže však Maroš Žilinka je človek, ktorý si ctí zákon a zákonnosť procesu vrátane trestných procesov, čo sa nehodí tejto vládnej koalícii, tak treba zmeniť účelovo zákon tak, aby bolo možné jednoducho ho odvolať z funkcie, tak ako to už táto vládna koalícia urobila v mnohých prípadoch za ostatné dva roky.
Spomeňme si na zmeny ústavy, aby Ústavný súd nemohol posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, keďže z úvodu to vyzeralo, že táto vládna koalícia bude mať ústavnú väčšinu, a že to, čo nebude vedieť presadiť jednoduchým zákonom, pretože by jej, jej to zrušil Ústavný súd z hľadiska nesúladu zákona s ústavou, takže to bude môcť prijať ústavným zákonom, a tým pádom Ústavný súd už k tomu nebude nič vedieť povedať, tak potom účelovo zmena voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora čisto tak, aby sa neprokurátor Daniel Lipšic mohol stať špeciálnym prokurátorom. A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej v jednotlivých účelových zmenách jednotlivých právnych úprav v našom právnom poriadku za takýmto účelom.
No a teraz tu máme tento návrh, kde máme zmenu podmienok odvolania generálneho prokurátora a dokonca opätovne pokus o obmedzenie kompetencií generálneho prokurátora ohľadom uplatňovania § 363, ktorý je len a len nástrojom na zabezpečenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní, len zdá sa, že niekomu hrozne vadí, že trestné procesy sa majú viesť zákonným spôsobom, pričom práve táto vec, ktorá je kľúčovou zmenou Trestného poriadku, vo všeobecnej časti dôvodovej správy neobsahuje ani jedno jediné slovo.
Pokiaľ hovorím, pokiaľ chcem preukázať to, čo som aj doteraz povedal, tak keď si zoberiete dôvodovú správu, všeobecnú časť, tak hneď na strane jeden v poslednom odseku sa hovorí, že: "Tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry a tým nemožnosť ingerencie iných orgánov štátu do fungovania prokuratúry nezodpovedá aktuálnej ústavnej úprave a navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok toho, čo predpokladá ústava." No a teraz, čo teda neviem, čo predpokladá ústava, aký zásah iných štátnych orgánov do fungovania prokuratúry, sa hovorí, že: "Rozšírením návrhového oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom a zjednodušením mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady v presne vymedzených prípadoch je jedna z týchto", z týchto "spôsobov, ktorým sa to má dosiahnuť." No čo, o čo tu ide? To je čistá politizácia pri možnostiach alebo pri snahách o zásah do fungovania prokuratúry a o zásah do odvolávania generálneho prokurátora.
Myslím si, že to je úplne jednoznačné. Aj z tejto dôvodovej správy vidieť, že tu nejde o nastavenie nejakých transparentných procesov, ale jednoznačne o snahu, čo pri pánovi poslancovi Baránikovi je dlhodobo známe, snahu bez toho, aby sa zmenil systém prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, vnášať do systému prokuratúry prvky štátneho zastupiteľstva, ako ho napríklad poznáme z Českej republiky, úplne nesystémovo v našej právnej úprave a v našej koncepcii prokuratúry ako takej.
A teraz veľmi stručne k jednotlivým bodom. Ako som povedal, budem sa snažiť to čisto filozoficky poňať, nie konkrétne analyticky o jednotlivých bodoch, ale povedzme si teda bod 1.
Bod 1. kedy, kedy kandura, kandidatúra generálneho prokurátora na inú verejnú volenú funkciu automaticky mala znamenať zdanie sa funkcie. Domnievam sa, že to, čo sa aj pýtal pán poslanec Jarjabek, že aj o toto tu ide. Zrazu generálny prokurátor, resp. aj iný prokurátor, aj špeciálni iní prokurátori nebudú môcť vykonávať svoju funkciu ďalej, pokiaľ budú chcieť kandidovať na nejakú inú volenú funkciu, či funkciu prezidenta, poslanca Národnej rady alebo iné volené funkcie.
To, že Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom ako dlhoročný politik prislúchajúci k tejto vládnej koalícii, to nikomu nevadilo. Zrazu ak nejaký prokurátor má ambície kandidovať na nejakú volenú funkciu, tak už je to problém a už to treba zákonom obmedziť.
Treba povedať, že podľa môjho názoru tu ideme do rozporu s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. A my tu diskriminujeme určitú skupinu občanov len z titulu vykonávania nejakého povolania, kde im bránime rovnakým, rovnakému prístupu k týmto voleným funkciám alebo kde nastavujeme podmienky, ktoré vytvárajú nerovnaký prístup k voleným funkciám, lebo bránením by som to nenazval, to som asi prehnal, ale vytvárame nerovnaké podmienky.
Ďalší bod hovorí, že kedy sú dôvody na, na odvolanie generálneho prokurátora. No a máme tu takú, takú špecialitu, a to je napríklad nevzatie správy generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky na vedomie. Je to čisto politický dôvod na odvolanie generálneho prokurátora bez zjavného, objektívneho, objekty, bez zjavných objektívnych dôvodov. Správa generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, ombudsmana, komisára pre deti atď., jej vzatie alebo nevzatie na vedomie Národnou radou nemá žiadne právne následky. Národná rada buď zoberie na vedomie, alebo nezoberie na vedomie, a tým, tým sa to končí. Mali sme aj dlhé diskusie na komisii výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o tom, že či, odkiaľ sa vôbec vzal ten, ten inštitút vzatia na vedomie týchto správ. Pretože sú to správy, ktoré sú správami tých konkrétnych inštitúcií, resp. ich predstaviteľov, ako to oni vidia. A nikde v rokovacom poriadku nenájdete, že Národná rady by mala brať alebo nebrať na vedomie tieto správy. To vzniklo ako nejaký precedens, ktorý ale nemá žiadne právne následky. Je to čisto len politické vyjadrenie toho, že či väčšina v parlamente s takouto správou súhlasí alebo nesúhlasí, ale to je celé. Tu zrazu sa nejaké nevzatie, politické rozhodnutie parlamentu o správe sa má stať dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, čo vidím absolútne zase za ďalšiu politizáciu, politizáciu prokuratúry.
Čl. 2 sa týka takisto volenia volených funkcií prokurátorov. To isté si myslím, že to je v rozpore s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o prvého námestníka, to, čo spomínal, spomínal pán navrhovateľ, že ústavnoprávny výbor má odsúhlasovať prvého námestníka Generálnej prokuratúry, zase len zvýrazňuje politický zásah do fungovania prokuratúry a politizáciu celých týchto procesov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky v zásade má odporúčací charakter pre plénum Národnej rady pri prijímaní zákonov a pri, pri iných aktivitách, ktoré ústavnoprávny výbor má v kompetencii. Doteraz neexistuje žiadna takáto konštitutívna právomoc ústavnoprávneho výboru, ktorá by zakladala právo alebo, alebo neprávo niekoho byť na nejakej, na nejakej funkcii.
Nerozumiem, prečo takto nesystémovo sa má dávať kompetencia práve ústavnoprávnemu výboru ako jednej malej entite z Národnej rady, kde o všetkom v rámci Národnej rady rozhoduje plénum. Ústavnoprávny výbor nemá takúto rozhodovaciu právomoc, nemá právnu subjektivitu. Zrazu bude mať konštitutívny charakter rozhodnutie ústavnoprávneho výboru na to, či niekto bude alebo nebude prvý námestník generálneho prokurátora. Myslím si, že to je absolútne nesystémové nastavenie týchto procesov.
Ďalší bod 7) hovorí o oslabení rady prokurátorov. A čo je teda aká náhodička, že nie je to vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi alebo k prokurátorom ako takým, ale práve k špeciálnemu, špeciálnemu prokurátorovi a Špeciálnej prokuratúre. Prečo sa oslabenie funkcie rady prokurátorov má vzťahovať práve k Úradu špeciálnej prokuratúry nesystémovo? Úplne tomu opäť, opäť vôbec nerozumiem.
Ďalším bodom je politická činnosť generálneho prokurátora. Pán navrhovateľ tu dal krásny príklad o tom, že čo sa bude považovať za politickú činnosť prokurátora. To, že na svojej webovej stránke napíše, že je zdravé bicyklovanie a jedenie ovocia. Naozaj bol som veľmi šokovaný a prekvapený, keď som si prečítal text tohto návrhu zákona, ktorý hovorí, že: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry, pričom porušenie zákazu vykonávať politickú činnosť sa považuje za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré sa prokurátorovi uloží", uloží - to znamená obligatórne, "disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora." Ešte raz: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry..." Keď to zoberiem ad absurdum, tak prokurátor nebude môcť povedať verejne o ničom inom, len o činnosti prokuratúry, pretože všetko iné, čo povie, čokoľvek, bude politická činnosť, za ktoré mu bude hroziť automaticky disciplinárne opatrenie, zbavenie funkcie. Ako myslím si, že to je, to je šialené!
Článok 4. V článku 4 sa opäť zavádza ďalšia politizácia do fungovania demokratického politického systému na Slovensku. V článku 4 sa rozširuje návrhová právomoc na rozpustenie politickej strany, okrem generálneho prokurátora, ktorý ju má doteraz, aj pre vládu a pre ombudsmana. Naozaj nechápem, prečo by vláda, ktorá je v nejakej politickej súťaži, mala mať návrhovú právomoc na rozpustenie politickej strany. Samozrejme, že to bude vždy opozičná strana, hej? Čiže vláda, ktorá vládne, bude mať návrhovú právomoc podávať návrh na rozpustenie politickej strany.
No a článok 5, už klasicky opätovne niekoľkýkrát tu máme obmedzenie § 363, teda ešte okrem takej pikošky, ako je príslušnosť rozhodovať o trestných činoch prokurátorov, výlučne Úradu špeciálnej prokuratúry, čo ja takisto nevidím, nevidím ako, ako dôvodné, tak máme tu obmedzenie § 363, v zásade ho bude môcť použiť alebo sa bude môcť použiť len v neprospech obvineného, pričom teda toto odporuje základným zásadám trestného konania, a to je právo na spravodlivý proces. Nerozumiem, komu § 363 vadí a prečo vadí, keď tento paragraf je jediným nástrojom na to, ako zabezpečiť zákonnosť, ešte raz opakujem, zákonnosť prípravného konania.
Prokuratúra je samostatným štátnym orgánom na čele s generálnym prokurátorom, ktorá je ovládaná princípom hierarchie, čo vo svojich dôsledkoch znamená, že v rámci prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti, pričom v rozsahu procesných koncepcií nadradených prokurátorov je limitovaná procesná samostatnosť podriadených prokurátorov, a to v záujme jednotnej, účinnej a rýchlej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, ako aj štátu, pričom generálny prokurátor v rozsahu priznaných kompetencií nielen riadi, ale rovnako aj kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. A jedným z prostriedkov takéhoto výkonu kontroly činnosti prokuratúry na nižších stupňoch, pokiaľ ide o zákonnosť ich postupu a rozhodovania v rámci prípravného konania, je aj uplatňovanie mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Prokurátor je povinný uplatňovať, využívať tieto prostriedky bez akýchkoľvek vplyvov zákonodarnej či výkonnej moci alebo iných subjektov. Právna úprava mimoriadnych opravných prostriedkov vrátane inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, vzhľadom na to, že sú prielomom do právoplatnosti rozhodnutí, musí rešpektovať obmedzenia, že tento zásah je odôvodnený len v prípade, keď rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, má také chyby, že ponechanie rozhodnutia, vrátane právoplatného rozhodnutia, by vo svojich dôsledkoch znamenalo vážne ohrozenie správneho, ale predovšetkým spravodlivého rozhodnutia. Toto zaručuje článok 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zmysel opravného konania totiž spočíva vo zvýšení záruk zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Účelom konania je naplniť účel trestného konania, ktorým je okrem iného náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ako hovorí § 1 Trestného poriadku. Účel trestného konania totiž nemožno naplniť len v tom prípade, ak zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov je realizované zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, to znamená zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. To hovorí § 2 ods. 1 Trestného poriadku.
Porušenie zásady stíhania len zo zákonných dôvodov nemožno v prípravnom konaní tolerovať, osobitne v situácii, keď táto nezákonnosť sa premietla do vznesenia obvinenia podľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko so vznesením obvinenia je spojený celý rad negatívnych účinkov pre obvineného. A preto takúto nezákonnosť je potrebné účinne a neodkladne odstrániť čo najskôr, v najideálnejšom prípade bezprostredne po tom, čo vznikla, a nezaťažovať touto nezákonnosťou ďalší priebeh trestného konania, prípadne ponechať rozhodnutie o tejto nezákonnosti až na súdne konanie.
Často počúvame, že takéto oprávnenie generálneho prokurátora napríklad o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 môže byť považované za negatívny pokyn do procesnej nezávislosti a zodpovednosti prokurátora. Nemožno však prisvedčiť správnosti tejto argumentácie, že zrušením uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 dochádza k porušeniu zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny a zásahu do procesnej nezávislosti prokurátorov, nakoľko ide o nepochopenie účelu podstaty a predmetu negatívnych pokynov.
Podľa § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžalobu alebo riadny mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Účelom zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi je vylúčiť procesné situácie, kedy by negatívny pokyn vo svojich dôsledkoch znemožnil stíhanie podozrivého, resp. páchateľa.
Oproti tomu účelom rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 je náprava už vydaných nezákonných uznesení o vznesení obvinenia. Opakujem a zdôrazňujem - nezákonných. Jednoducho uplatnenie postupu podľa § 363 voči nezákonným uzneseniam o vznesení obvinenia má zabrániť tomu, aby obvinený nebol nezákonne stíhaný a vystavovaný tak negatívnym dôsledkom s tým spojeným, čo je naplnením účelu trestného konania za spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Trestného poriadku, ako aj zásady stíhania obvineného zákonným spôsobom podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku. Inak povedané, účelom trestného stíhania a trestného konania nie je potrestanie páchateľa za každú cenu bez ohľadu na to, či pri tom bol porušený zákon, a preto nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia nemožno tolerovať, ale je potrebné vzniknutú nezákonnosť efektívne a neodkladne odstrániť a nezaťažovať ňou ďalší priebeh trestného konania či rozhodnutie o nej ponechávať na súdne konanie.
Rozhodovanie generálneho prokurátora podľa § 363 nedochádza, alebo rozhodovaním nedochádza k zásahu do procesnej samostatnosti prokurátorov, ale k naplneniu ústavnej a zákonnej kompetencie priznanej generálnemu prokurátorovi riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch, čo vyplýva z § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre a uplatnenie princípu hierarchického usporiadania prokuratúry, čo vyplýva z § 2 toho istého zákona.
Takisto počúvame, že pri takýchto zrušeniach právoplatných rozhodnutí už nie je možné páchateľov ďalej stíhať. To nie je pravda. V takomto prípade pri zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia sa nevytvára procesná prekážka res indicata, to znamená, aby v ďalšom konaní alebo stíhaní obvinený nemohol byť ďalej trestne stíhaný. Uplatnením priznanej kompetencie podľa § 463 dochádza k naplneniu zásady legality, nakoľko trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom, ako aj zásady oficiality podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku, nakoľko orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z vlastnej iniciatívy tak, aby bol naplnený účel trestného konania a teda aby bolo dodržané spravodlivé potrestanie páchateľov.
Myslím si, že tu som povedal úplne jasne, že prečo si myslím, že takéto obmedzovanie § 363 nie je na mieste a nechápem naozaj, komu vadí to, že prokurátor ako na čele hierarchického orgánu, ktorý riadi a kontroluje jednotlivé svoje zložky, má dohliadať na zákonnosť rozhodnutí jednotlivých prokurátorov a nevytvára to žiadne prekážky na ďalšie trestné stíhanie páchateľov v danej veci, ale zákonným spôsobom. Naozaj mi z toho len vyplýva, že je tu snaha o to, máme páchateľa a účel svätí prostriedky, akýmikoľvek aj nezákonnými prostriedkami môžeme dosiahnuť potrestanie páchateľa bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spravodlivý proces.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré my, strana SMER - sociálna demokracia, určite v prvom čítaní tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:10 - 18:25 hod.
Jarjabek DušanProste ja, mne ide o tú presnosť vo vašom vyjadrení. Ešte raz jednoznačne: rovná sa prerušenie členstva v strane nečlenstvu v strane? Alebo je to nejaký iný problém? A teraz nehovorme o tom, kto čo kedy spravil, resp. spraví a na koho je toto povedzme našité alebo nenašité, ako ste to vy konkretizovali z hľadiska toho vašeho zdôvodnenia. Nie. Mňa to nezaujíma. Vôbec subjektívne ma nezaujíma nikto. Ani generálny, ani špeciálny. Mňa zaujímajú presné podmienky z hľadiska zákona, ktorý vy teraz predstavujete, aby som tomu porozumel aj ja laik. Tá presnosť v tomto prípade či existuje alebo neexistuje. Či to záleží na nejakom, ako vy hovoríte, mentálnom nastavení.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:10 - 18:25 hod.
Jarjabek DušanPán poslanec, mám, samozrejme, laickú, laickú otázku na vás. Ako sa váš návrh zákona pozerá v tom zmysle, čo ste hovorili o tej činnosti v politických stranách, špeciálne na generálneho prokurátora? Ako sa váš návrh pozerá na členstvo v strane, ktoré bolo, ale už dnes nie je, hej, ale teda tá história toho členstva v strane existuje? To je jedna vec.
A ako sa váš návrh pozerá na pozastavené, resp....
Pán poslanec, mám, samozrejme, laickú, laickú otázku na vás. Ako sa váš návrh zákona pozerá v tom zmysle, čo ste hovorili o tej činnosti v politických stranách, špeciálne na generálneho prokurátora? Ako sa váš návrh pozerá na členstvo v strane, ktoré bolo, ale už dnes nie je, hej, ale teda tá história toho členstva v strane existuje? To je jedna vec.
A ako sa váš návrh pozerá na pozastavené, resp. prerušené členstvo v strane v rámci týchto dvoch funkcií? To znamená, v podstate preruším si členstvo v strane, ktorej som členom, kandidujem, stanem sa generálnym prokurátorom alebo špeciálnym prokurátorom, ale to členstvo v strane mám len prerušené. To znamená pozastavené. To znamená, rátam s tým, keď v tejto funkcii nebudem, že v tej straníckej činnosti, resp. v rámci toho členstva v strane budem pokračovať. Je to, váš návrh sa pozerá na to prerušené členstvo v strane presne tak isto, ako keby ten dotyčný, ktorého sa to týka, či už teda generálny prokurátor alebo špeciálny prokurátor, nebol členom strany? Je to to isté z vášho pohľadu, alebo nie?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 15:40 - 15:55 hod.
Habánik JozefA preto som rád, že pán poslanec Viskupič poukázal na niektoré aspekty súčasne platného zákona, aj keď s účinnosťou od 1. januára 2023, že či ony budú realizovateľné, či budeme ich vedieť naplniť tak, ako v tom zákone napísané sú. A tu ja tiež vidím isté otázniky a toto by tiež malo byť ešte predmetom ďalšej diskusie.
Ďakujem pekne.