Videokanál klubu

Ďakujem.
Pán poslanec, vážim si, že ste vystúpili, a je dobré, že máte vlastný názor, pretože, bohužiaľ, v slovenskej politike je veľa ľudí, ktorí nemajú žiadny názor, vy ho aspoň máte a za tento názor aj bojujete. Ja využijem teraz vaše vystúpenie nie preto, aby som išiel oponovať vašim odborným vyjadreniam, pokiaľ ide o reguláciu alebo úlohu trhu, ale chcem povedať, že regulácia, pán poslanec, a úloha štátu sa na Slovensku odmieta predovšetkým z ideologického dôvodu, ona sa neodmieta z racionálnych dôvodov. To je presne to isté, použijem taký zvláštny príklad, ako teraz ministerstvo vnútra dalo pokyn všetkým okresným úradom, že na oslavách 8. mája, Deň boja proti fašizmu alebo víťazstva, sa nesmú spievať básne, teda recitovať básne, nemôžu sa hymny púšťať, že všetko musí byť potichučky, lebo vraj Ukrajina. Zrazu ideológia.
Pán poslanec, platí jedna nádherná poučka, že je jedno, či je mačka biela, alebo čierna, dôležité je, že chytá myši. A ten váš trh tie myši teraz nechytá. Je zrejmé, že trh totálne zlyhal, to si musíme uznať. To nie je teraz ideologický prístup, to je prístup racionálny. My sme etatisti a budeme hovoriť naďalej o úlohe štátu, o regulácii. A prosím, buďme trošku aj úprimní k tým našim susedom, pretože ako príklad nefungovania regulácie sa stále používa Maďarsko, ale veď to nie je pravda! Choďte do tých potravín v Maďarsku a kúpite podstatnú časť potravín lacnejšie ako na Slovensku. Cukor išiel za rok na Slovensku o 76 % hore, v Maďarsku išiel hore o 17 %, tak asi niekde je tu problém.
Takže pozerajme sa na to, čo funguje. A my tvrdíme, že teraz predovšetkým funguje štát a regulácia, ale ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Viskupič, máme tu základný filozofický problém, štát verzus trh. Vy ste obhajca, samozrejme, trhu, hovoríte, že za všetko môže len ECB a tlačenie peňazí. Ja chcem upozorniť na to, že táto vláda podporovala všetky sankcie, čo sa týka napríklad energetických zdrojov napríklad z Ruska, a nie som tu obhajca ničoho, ale viete, pre mňa je jedno, odkiaľ kúpime plyn, či ho kúpime z Ruska, alebo kúpime zo Spojených štátov, ale akú má cenu. My sme sa zbavili lacného ekologického potrubného plynu, ktorý sme dostávali, aj zbavujeme sa ho, však sa, stále sa hovorí, že musíme sa odstrihnúť, odstrihnúť, a dnes počúvam francúzskeho ministra financií Le Mairea, ktorý rozpráva, že, že, že Amerika, Spojené štáty dodávajú LNG za štvornásobné ceny do Európy, ako ich predávajú do, do Ázie. Toto je realita! A ceny energií vstupujú do všetkých, všetkých vstupov.
Hovoríte o konkurencii, tak keď je tu taká veľká konkurencia, tak reťazce majú, tie najväčšie, 8,5-percentné zisky, v iných krajinách majú oveľa menšie. A prečo sa sem tlačí poľský reťazec? No, lebo vidí, že na Slovensku je eldorádo, čo sa týka cien. Samozrejme, dá sa zarobiť, takže toto je, toto je problém.
Ak si pozreme, že my predkladáme to, čo momentálne vieme urobiť, ale čo urobila táto vláda? Žiadny tlak na nikoho, aby sa tie ceny znížili. My hovoríme o silnej úlohe štátu. Treba, aby štát reguloval, aby sa staral o to, aký je cenový vývoj, a tento zákon hovorí práve o tom, aby ministerstvo financií kontrolovalo vývoj cien a urobilo takisto nejaké kroky. Celá vláda má zodpovednosť. My chceme, aby vláda sa vymenila, aby prišla nová vláda, ktorá sa týmto konečne začne zaoberať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Marián, kvitujem v prvom rade to, že si vystúpil a úplne s iným názorom, ale však to je jednoznačný postoj strany SaS, ktorý proste sa na tento problém pozerá úplne inak, hlavne z pohľadu toho, že však všetko vyrieši trh, štát nemá nič riešiť. My sme zástanca, zástancovia silného štátu, ktorý má, keď sú takéto krízy a takéto situácie, do toho zasiahnuť. V prvom rade máme na to aj zákony.
Sám si pomenoval o tom, že existuje ten problém s tými vysokými cenami, ale vy nemôžte teraz v SaS si takto ako očistiť ruky (rečník si pošúchal ruky), prezliecť sa, dať si nové bilbordy a tváriť sa, ako keby ste neboli súčasťou vlády. My sme prvýkrát v strane SMER – slovenská sociálna demokracia v septembri 2021 tuto v tomto pléne predkladali mimoriadnu schôdzu, kde sme hovorili o tom, že idú sa rapídne zvyšovať ceny, takto to rástlo potom. Vy ste boli súčasťou tejto vlády a nič, zrazu akože. Teraz pomenujeme, áno, je tu problém, a situácia sa nerieši. My suplujeme úlohu štátu tým, že snažíme sa nejakým spôsobom predkladať zákony, ktoré reálne majú pomôcť.
Tu v prvom rade treba povedať, že tieto návrhy, ktoré vznikli, nevznikli tak, že niekto sa tu z večera do rána zobudil. Vzniklo to hlavne na základe odbornej diskusie všetkých zainteresovaných, to znamená, že to je realita.
Hovoríš, hovoril si o tom, že štát by, nevytvára, že by mal vytvárať podmienky a konkurencieschopnosť a tak ďalej. Áno, ale tu musí zasiahnuť hlavne štát do toho, keď proste vidí, aká je, aká je, aké je nastavenie tejto situácie. A samozrejme, nevidím v tom vôbec problém, že by sa definujú určité úlohy pre štatistický úrad, vládu, ministerstvo financií a pôdohospodárstva, ony to musia riešiť. A práveže hovoríme o štátnej obchodnej inšpekcii. Na tom okrúhlom stole, ktorý sme mali, samotná štátna obchodná inšpekcia hovorila napríklad o tom, že to je potom v tom druhom zákone, že vypadli tu veci na základe kilečka, ktoré nezmyselne z toho vypadli, a nielen štá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lacko Kamenický, presne si pomenoval tú realitu, ktorá tu je už nieže niekoľko mesiacov, ale niekoľko rokov z hľadiska zvýšených cien potravín, napr. na medziročnej úrovni, kde niektoré potraviny narástli o 90 až 100 %. Musím povedať, že na základe tohto zákona z roku ´96, kde od roku ´96 máme nástroje na to, aby sme my nejakým spôsobom vedeli a vstúpili do určitej regulácie, ale samozrejme, v prvom rade vieme využiť ministerstvo financií a jeho oddelenie z hľadiska analýzy tohto všetkého, ktoré by následne nastavilo spôsob, akým spôsobom riešiť tieto vysoké ceny.
Samozrejme, táto novelizácia zákona z roku ´96, ktorá je teraz predmetom rokovania, jednoznačne hovorí o tom, že ministerstvo financií ako, ako má možnosť v rámci cenovej politiky do toho určitým spôsobom zasiahnuť na základe tohto zákona. Je, samozrejme, úlohou ministerstva financií zabezpečiť tento informačný systém pre potreby vyhodnocovania týchto cien, regulácie cien a cenovej kontroly, kde ministerstvo financií musí zabezpečiť aj súčinnosť so Štatistickým úradom Slovenskej republiky z hľadiska vyhodnocovania týchto jednotlivých návrhov riešení, ktoré vyndú z tejto analýzy. A samozrejme, ne... ne... aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky je povinné, ak nastane takýto, takýto cenový vývoj, ktorý nie je praz... priaznivý pri určitých vybraných potravinových výrobkoch, zasiahnuť do toho a vlastne definovať rôzne, na základe analýzy, návrhy na to, akým spôsobom zabezpečiť to, aby proste tie ceny nerástli. Realita je taká. Na Slovensku dvakrát vyššie ceny ako v Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať mojim kolegom Faičovi a Takáčovi za predloženie návrhu tohto zákona. Je to séria z troch zákonov, ktoré budeme dnes predkladať práve k problému, ktorý najviac trápi ľudí na Slovensku, a to je zdražovanie.
Ceny neuveriteľným spôsobom stúpajú a chcel by som upozorniť iba na niektoré, na pár čísel, ktoré som si pripravil k tejto, tomuto zákonu. Keď sa pozrieme len na porovnanie roku 2022 s rokom, s marcom 2023, tak v roku 2022 potraviny rástli o 19,3 %. Mysleli sme si, že to bude ten vrchol, ale mýlili sme sa a vzhľadom aj na situáciu, ktorú, ktorá je tu na Slovensku, tak cenový vývoj poskočil vo februári na 28,6 % a v marci na 29 %. To sú alarmujúce čísla.
Chcem upozorniť na niektoré druhy potravín, ktoré zdraželi neuveriteľným spôsobom. Keď si zobereme mlieko, syr a vajcia, v roku 2022 stúpli o 20 %. V roku dvadsa... marci ´23 je to už 35,7 %. To sú alarmujúce čísla. Treba toto riešiť, vláda sa tým nezaoberá a musíme to zobrať ako parlament do vlastných rúk.
Zelenina. V roku ´22 stúpla o 20 %, v roku ´23 v marci o 32,1 %. A keď zobereme takú základnú potravinu, ako je mäso, tak z 18 % v roku ´22 zdražovania stúpli, stúplo mäso v marci o 30,5 %.
Mnohých ľudí na Slovensku trápi, napríklad na Kysuciach, na Orave, práve problém napríklad s palivovým drevom. Lebo mnohí si dokurujú. Majú, samozrejme, nemajú, všetci nie sú plynofikovaní, takže niektorí aj kúria priamo pevnými palivami a spomeniem dve alarmujúce čísla. V roku ´22 palivové drevo zdraželo o 25 %, ale v roku, v marci roku 2023 45,5 %. Toto už je skutočne hrozivé číslo, s ktorým treba niečo robiť.
To, čo povedal pán predkladateľ Vladko Faič, chcem upozorniť na to, že ministerstvo financií je práve tým orgánom, ktorý to, v ktorého gescii je cenová politika Slovenskej republiky, a je dôležité, aby bola prijatá koncepcia cenovej politiky na Slovensku. My vždy, keď sme si to dali do programového vyhlásenia vlády, tak aj túto koncepciu sme dodržiavali a dnes je skutočne mimoriadna situácia. Je to najvyššie zdražovanie za posledné desiatky rokov a treba to jednoznačne riešiť.
Čo sa týka informačných systémov, budeme tu preberať ešte jeden zákon, ktorý práve hovoril o tom, že je potrebné, aby sa tri roky dozadu evidovali ceny, ktoré používajú cenové reťa... teda reťazce a bez, bez tejto evidencie nie je možné kontrolovať cenový vývoj na Slovensku. Čiže my chceme, aby informačné systémy ministerstva financií evidovali ceny, takisto aby Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberala cenovými nárastami. Potrebujeme jasné dáta a potrebujeme jasné opatrenia na to, aby sme vedeli s, so zdražovaním bojovať.
Ja, samozrejme, vypočujem si ďalšie dva návrhy, ktoré predkladá strana SMER – sociálna demokracia. Je to komplexný balík, takže budeme pokračovať v tejto diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k tomuto návrhu zákona, v prvom čítaní k návrhu zákona poslancov Národnej rady Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1647).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hneď ako prvý aj hlásim.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Príjemný deň, dámy a páni, spolu s Richardom Takáčom predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia návrhu je extrémne nežiaduci cenový vývoj životne dôležitých výrobkov a súčasne nedostatočná, resp. mizivá reakcia verejnej politiky v oblasti cien a cenových orgánov. Rešpektujeme skutočnosť, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien. Obmedzené však neznamená žiadne možnosti. Opakujem. Obmedzené neznamená žiadne možnosti.
Prvotnou príčinou ľahostajnej reakcie na skutočne extrémne nežiaduci cenový vývoj nie je absolútne nevhodná právna úprava v predmetnej oblasti, skôr polarizovaný pohľad na verejnú politiku v oblasti cien. Buď cenové orgány nevykazujú žiadnu aktivitu, alebo sa diskutuje o opačnom póle, to znamená, čo by v danej situácii urobila cenová regulácia. A tak to v tom celom priebehu vývoja Slovenskej republiky aj pokračovalo. Nakoniec sa úplne rezignuje na nástroje a opatrenia verejnej politiky v oblasti cien vrátane opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a v lepšom prípade sa uplatnia alebo uprednostnia nástroje kompenzačné, čo sa, samozrejme, musí zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
Účelom návrhu zákona nie je vstupovať do právnej úpravy opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Predmetom návrhu zákona je zdokonalenie právnej úpravy v pôsobnosti niektorých cenových orgánov, koordinovanejšieho postupu cenových orgánov a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k reálnemu výkonu existujúcich kompetencií cenových orgánov.
Návrh zákona obsahuje zdokonalenie právnej úpravy pre uskutočňovanie verejnej politiky v oblasti cien, doplnenie ďalších kompetencií pre ministerstvo financií a najmä doplnenie pôsobnosti vlády v oblasti cien a cenového vývoja vrátane zavedenia štandardného nástroja správy predkladanej vládou Národnej rade Slovenskej republiky každoročne v prvom štvrťroku o cenovom vývoji dôležitých výrobkov, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky a uplatňovaní zákona 18/1996 Z. z. Súčasne sa vytvorí priestor pre uplatňovanie kontrolnej právomoci parlamentu voči výkonnej moci a verejnej politiky v oblasti cien.
Ku konkrétnym navrhovaným zmenám.
Prvá z nich sa dotýka koncepcie cenovej politiky. Ako už bolo zdôraznené, aj v podmienkach trhového hospodárstva úlohu ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cien a cenovej kontroly plní ministerstvo financií. Tak je to vo veľkom kompetenčnom zákone. Z tohto jeho postavenia už viac ako dvadsať rokov vyplýva aj oprávnenie a povinnosť vypracovať koncepciu cenovej politiky. Táto koncepcia má významným spôsobom určovať podobu, vecné zameranie a mieru akčnosti verejnej politiky v oblasti cien. Na základe skúseností, ktoré mám z činnosti v zbore poradcov predsedu vlády v celom období našich vlád, zároveň viem, ako ťažké bolo doslova vydolovať koncepciu od ministerstva financií. Bolo to najmä preto, že ten vývoj o deregulácii a čo najmenšej úlohe štátu v tejto oblasti sa premietal v celej činnosti alebo celého vývoja Slovenskej republiky. Nová vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, zahrnula vypracovanie tejto koncepcie do programového vyhlásenia a tak ho aj splnila.
Nachádzame sa na konci VIII. volebného obdobia, hovoríme o extrémne nežiaducom cenovom vývoji životne dôležitých výrobkov a o koncepcii cenovej politiky ani chýru, ani slychu. Aj z týchto dôvodov predkladáme túto novelu.
Jedným z najdôležitejších nástrojov verejnej politiky v oblasti cien je využívanie informačného systému, ktorý zároveň nezasahuje do trhového prostredia. Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti ministerstva financií o každoročné predloženie informácie o výsledkoch využívania tohto informačného systému na vládu. Súčasne sa do pôsobnosti ministerstva financií dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nakoľko vývoj cien má významný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálno-ekonomický rozvoj, je opodstatnené využívanie údajovej bázy generovanej štátnou štatistikou aj pre potreby cenových orgánov.
A nakoniec sa navrhuje zavedenie povinnosti ministerstva financií predkladať správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť ministerstva... v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Podľa existujúcej kompetencie ministerstvo pôdohospodárstva je povinné, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho. Za účelom zosúladenia verejných politík sa navrhuje, aby ministerstvo pôdohospodárstva informovalo o tejto skutočnosti Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Neuplatňovanie tejto koncepcie zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ak nastane výrazne, takýto výrazne nepriaznivý vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, je zrejmé a bez akejkoľvek reakcie vlády a, samozrejme, tiež Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte v apríli v roku 2022 sme spolu s kolegami poslancami Kamenickým a Tkáčom predložili návrh jedného veľkého uznesenia, ktoré malo riešiť tieto otázky, malo žiadať aj, ako plní kompetencie ministerstvo financií, pôdohospodárstva, vláda. Samozrejme, vládna väčšina odmietla čo len rokovať o tomto návrhu.
Rovnako ako tomu bolo u ministerstva financií aj u ministerstva pôdohospodárstva, sa navrhuje zavedenie povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky v prípade výrazne nepriaznivého cenového vývoja pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi.
K Slovenskej obchodnej inšpekcii. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je upravená zákonom o štátnej kontrole vnútorného trhu. Súčasne podľa zákona o cenách je cenovým orgánom s odkazom práve na zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu. Za účelom zdokonalenia uvedenej právnej úpravy sa v § 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu rozširuje pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie. Rozširuje sa oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako cenového orgánu podľa zákona č. 18/1996 o cenách vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie o porušení cenovej disciplíny pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb konečnému spotrebiteľovi.
V § 10 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý upravuje spoluprácu obchodnej inšpekcie s orgánmi verejnej správy a združeniami na ochranu spotrebiteľa, sa dopĺňa úprava jej spolupráce s cenovými orgánmi, najmä aby sa obchodná inšpekcia podieľala na vypracovaní a uskutočňovaní koncepcie cenovej politiky, predkladala podnety na zlepšenie práv... na zlepšenie právnej úpravy a zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a cenovej kontroly a podávala návrhy na zdokonaľovanie informačného systému. Vcelku sa jedná o zdokonalenie právnej úpravy inštitucionálnej roviny pre uskutočnenie verejnej politiky v oblasti cien.
Navrhuje sa účinnosť od, právneho predpisu od 1. augusta 2023.
Dámy a páni, záverom si dovolím zhrnutie.
Po prvé, vývoj cien, ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, rast chudoby, prehlbovania nerovností a zároveň má vplyv na celý sociálnoekonomický rozvoj.
Po druhé, v Slovenskej republike stále prebiehajú spory o úlohe hospodárstva v spoločnosti a samoregulačných mechanizmoch. Postupne tak došlo aj k znižovaniu vplyvu štátu na cenovú stabilitu. Časť politickej elity cieľavedome presadzovala a presadzuje názor o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a verejnej politiky v oblasti cien a cenového vývoja.
A po tretie, verejné politiky, ich obsah, subjekty, ktoré tam majú vyvíjať činnosť, musia mať zákonný rámec, jasne vymedzené kompetencie a nástroje. Tak to musí byť aj pri realizácii verejnej politiky v oblasti cien s cieľom zabrániť nežiaducemu cenovému vývoju.
Ďakujem za pozornosť a prosím o vašu podporu.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som vás, pán poslanec, pozorne počúval nielen dnes, ale aj v rámci prvého čítania a mal som až do tejto chvíle za to, že tie požiadavky, alebo možno slovo požiadavka nie je ten najsprávnejší výraz, ale tie argumenty, ktoré z vašej strany zazneli v rámci toho prvého čítania, sú pretavené niekde v konsenze tých návrhov, ktoré boli pripravené, pretože vychádzam z toho, že to je vládny návrh zákona. Ste súčasťou vládnej koalície a že teda jednoducho tieto argumenty, ktoré odzneli z vašej strany zhruba pred mesiacom, boli zapracované v dostatočnej miere. Čiže to pre mňa také nemilé, nemilé prekvapenie, že máte teda asi oprávnený pocit, že, že nie. Ale na druhej strane hovoríte o tom, že školský zákon sa neotvára každý deň, to je dobre, ale nie úplne vždy je to tak. Máme na tejto schôdzi, myslím, tri- alebo štyrikrát otvorený školský zákon, čiže ak by ste ešte cítil dať niekde pozmeňujúci návrh, tak je to možné v rámci poslaneckých návrhov, ktoré tiež pochádzajú z dielne vládnych strán, takže určite môžete uvažovať aj týmto smerom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s tým, že v ostatnom čase nám vždy rokovanie o školských zákonoch vychádza na podvečer a častokrát sme potom aj v takom možno časovom strese, aby sme všetko stihli dorokovať aj s ohľadom na ďalšie procedúry a postupy v Národnej rade Slovenskej republiky a ďalšie termínované body. Preto budem vo svojom vystúpení krátky, pretože všetko, čo, alebo väčšinu toho, čo sme chceli povedať, sme si tu povedali v rámci prvého čítania alebo potom aj v rámci rokovania výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky.
Ja by som chcel len upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej sme všetci informovaní, pretože nás na ňu upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva, čiže parlamentnej legislatívy, že teda na tejto schôdzi nerokujeme len o vládnom návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ale máme tu ešte aj poslanecké novely v tlačiach 1478, 1482, 1491, 1598, ktoré svojím spôsobom tiež novelizujú tento zákon, či už priamo alebo nepriamo, a parlamentná legislatíva tam vidí istý konflikt z hľadiska časovania týchto vecí, ak by prešli aj tieto poslanecké návrhy snemovňou. Konkrétne nás upozorňuje na čl. I bod 88 vládneho návrhu zákona, ktorým sa vkladá nový § 45a s navrhovanou účinnosťou dňom vyhlásenia a rovnaké ustanovenia s označením 145a sa do zákona vkladá aj v čl. II v tlači 1478, ale s účinnosťou od 1. septembra 2023. Obdobne to je aj pri tlači 1482 v čl. I bod 29.
Dovoľte, aby som teraz predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, skôr ako ho prednesiem, by som ho chcel odôvodniť, pretože on vychádza z tých rozdielností názorov a bolo to aj povedané dnes, teda že diskusia prebieha korektná, ale tie názory sú rozdielne na mnohé veci, ale treba oceniť tú formu tej diskusie. Preto ja predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa pravdepodobne predkladateľom páčiť nebude, ale chcem ho predložiť z toho titulu, aby som zostal konzistentný vo všetkých tých vyjadreniach a názoroch na to, či ich máme mať zavedené povinne, vzdelávacie cykly, alebo by to mala byť možnosť pre školy, tak ako to ukladá dnešné znenie, dnešné platné znenie zákona o výchove a vzdelávaní.
Takže dovoľte mi uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Jozefa Habánika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vypúšťajú slová „v dĺžke určenej v štátnom vzdelávacom programe."
3. V čl. I v bode 30 v § 29 ods. 4 sa vkladá na konci nová veta, ktorá znie: „Prvý stupeň základnej škody tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník."
Odôvodnenie: Aj nový štátny vzdelávací program, ktorý bude účinný od nasledujúceho školského roka, bude musieť rešpektovať súčasne platné znenie školského zákona. Navrhovanou úpravou nie je dotknutý komponent 7 plánu obnovy a odolnosti. Súčasná dĺžka prvého a druhého stupňa zostane zachovaná tak, ako je, bude explicitne určená však v školskom zákone. Štátny vzdelávací program sa primerane upraví v súlade s navrhovanou zmenou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Čo sa týka pani poslankyni Kozelovej, tam, samozrejme, je aj zmluvný vzťah, takže toto funguje. Tam žiadny problém medzi tou asociáciou európskeho hokeja, univerzitného, a Slovenským zväzom ľadového hokeja nie je, je tam dobrá spolupráca. Však nakoniec to na jednej aj na druhej strane vedú významní hokejisti, ktorí dosiahli naozaj úspechy na medzinárodnom poli. Takže oni vedia sa k tomuto vždy stretnúť a vedia hľadať aj nejaké spoločné riešenie. Ale to financovanie zo strany ministerstva školstva je, aké je. Povedal som tú sumu a to je možno najvyšší príspevok, ktorý sme dostali tam. Napríklad žilinská univerzita ten príspevok bol 890 eur a podobne. Takže ešte si nemôžem ani sťažovať, že som dostal o 500 euro viac oproti iným, ale, ale bolo povedané na úvod, že tento zákon vychádza z aplikačnej praxe.
Preto som sa pýtal na tú, na tú otázku, že či tieto zväzy, ktorých sa tá zmena týka, nejakým spôsobom v rámci procesu prípravy mali možnosť sa k tomu vyjadriť, či sa vyjadrili a keď je to pre nich priaznivejšie, prečo nesúhlasia. Toto je pre mňa niečo, čo je ako také zvláštne alebo podozrivé, že ak je niečo pre nich výhodnejšie z hľadiska financovania, že by mohli tých financií získať do budúcna viac, prečo sa tomu bránia.
Ďakujem.