Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja vidím, že je tu istá vôľa riešiť v čase takejto kritickej a krízovej situácie aj zasadnutia na obecnej úrovni alebo úrovni regionálnej samosprávy. Na druhej strane ale cítim z tejto rozpravy, že nie bezbreho a nie za každú cenu. Preto chcem povedať, že určite uvítam, ak zajtra na výboroch alebo aj inými poslaneckými návrhmi sa spresní, za akých podmienok je možné, aby jednotlivé obecné zastupiteľstvá rokovali videokonferenčne alebo proste online inak ako fyzickou účasťou poslancov na rokovaní. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, treba povedať, že pre samosprávu je táto zmena životne dôležitá, pretože my si musíme plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z terajšieho zákona 369 alebo 302, a to, nebudem citovať, je tam veľa ustanovení, ktoré musíme. Čiže ako je tuná napísané v odseku 1, jednoducho tieto povinnosti nám odpadajú. To znamená zvolať zastupiteľstvo do troch mesiacov atď., atď., takže toto je veľmi dôležité.
Čo treba podotknúť, jedna vec, a to je rozporná, to treba súhlasiť aj s niektorými kolegami, aký je rozdiel sa stretnúť a stretnúť ako v zbore, ako my teraz. Potom použiť technológie, to znamená videokonferencia a tretie, to je korešpondenčné hlasovanie. Takéto stretnutie možno ku kolegom povedať, netreba byť hrdinami, že my sa stretávame, pretože nikto nevie, ako dopadneme. A môžme sa tu biť do pŕs, že poslanec neochorie a o dva týždne budeme všetci doma. To znamená, treba to brať naozaj dosť skromne a sa na to pozerať s plnou vážnosťou.
Po druhé, videokonferencia je riešením. To znamená, je tam zabezpečená aj účasť verejnosti, tak isto zasadá zbor a tak ďalej, všetky články alebo všetko je tam splnené. Čo je rozporné, a tu možno treba súhlasiť s kolegami, je to korešpondenčné hlasovanie. Pretože, po prvé, keď som tam prešiel, môže dať poslanec trebárs pozmeňujúci návrh, ale o ňom sa už nehlasuje. To znamená, vždy sa hlasuje o tom prvotnom návrhu. Čiže tu, tu je taký návrh, buď sa to dopracuje úplne do detailov, alebo možno odporúčanie použiť to v úplne poslednom prípade, pretože kto takto schváli uznesenie, to uznesenie môže byť napadnuté na prokuratúre a bude zrušené. A tam nie je termín lehoty plnenia tohto napadnutia. To znamená, môže to byť zrušené aj o rok a všetky takto schválené uznesenia, čo sa týka rozpočtu alebo iných opatrení, jednoducho by niesol všetku zodpovednosť primátor alebo starosta, ktorý to podpísal.
To znamená, tento inštitút naozaj považujeme ako posledný, ale buď sa dopracuje alebo možno vynechá z tohto návrhu zákona. Ostatné, ako bod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pročko, milý Jožo, ďakujem, že sa ti moje vystúpenie páčilo, ale ak si ho naozaj pozorne počúval, tak musíš uznať, že drvivá väčšina toho vystúpenia bola ako vždy vecná, argumentačná a teším sa, milý Jožo, kedy ty zídeš dole za tento pultík a povieš niečo múdre, aby sme mohli to tiež komentovať, to je práca poslanca. Prosím ťa, už vstúp do arény a rovnako budeme na teba reagovať. Nič iné k tvojmu vystúpeniu zatiaľ nemôžem povedať.
Pán Čekovský, Čikovský? Pardon. (Reakcia z pléna.) Pardon. Ste nový poslanec, tak ešte si to musíme uzrejmiť. Čo mám na to povedať? Dúfam, že ste si všimli ako novinár, aj keď v prípade RTVS viackrát môžme viesť polemiku, či to tak bolo, či ste si všímali tie pozitívne veci a nie viac negatívne, ale to platí možno pre väčšinu novinárskeho spektra, tak to ale má byť v zásade z väčšej časti, keďže sme vo vláde, tak musíme čeliť aj kritike, ale chcem vám pripomenúť, že my sme stáli stále väčšinou na strane zamestnancov a ja som aj teraz hovoril, pán poslanec, o zamestnancoch tých firiem, nie o zamestnávateľoch, aj keď si uvedomujem a rešpektujem zamestnávateľov, dávajú ľuďom prácu, ale len som chcel povedať, že nerobme rozdiely medzi zamestnancami len kvôli tomu, že pracujú vo veľkej a v malej firme. Tak ako aj pán Pročko, aj vyhovoríte, že tá pomoc príde, tešíme sa, čakáme, čakáme, z dňa na deň čakáme, čakáme, stále neprichádza. Nie my, ale tí veľkí zamestnávatelia, tí, ktorým vy stojíte po boku, vy pravica, sa už ozývajú, že to nezvládajú a bude hromadné prepúšťanie a som zvedavý, že keď k tomu hromadnému prepúšťaniu dôjde, dúfam, že nie, neželám si to, čo budete hovoriť potom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Tomáš, tvoje vystúpenie bolo vyvážené, na jednej strane si pochválil opatrenia, s ktorými prichádza ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na druhej strane si aj upozornil na niektoré veci, ktoré celému nášmu poslaneckému klubu vadia a súhlasím s tebou, že takisto mne absentuje to, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny doteraz nerokovalo s predstaviteľmi zamestnancov. Dozvedeli sme sa, že pán Sulík, minister hospodárstva, rokuje so zamestnávateľmi, ale je nesmierne dôležité v takomto čase neopomínať a počúvať aj hlas odborárov, ktorí zastupujú zamestnancov.
Zákonník práce je pre nás veľmi dôležitý a ja len pripomínam, že v roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do Zákonníka práce a v tomto zákonníku robil zmeny na prospech zamestnávateľov. Som veľmi rád, že pán minister Richter, ktorý teraz sedí po mojej pravej ruke, v súčasnosti už len poslanec, urobil naozaj zmeny a tieto mnohé krivdy napravil.
Pán minister Krajniak, ja by som chcel tak v dobrom povedať, že aby sa opäť nestalo, že štátny tajomník váš Jozef Mihál bude mať opäť ambíciu meniť tento Zákonník práce a naozaj opäť v neprospech zamestnancov. Verím, že dohliadnete na to, aby k tomu nedošlo.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som aj ja zaujal postoj k tejto rozprave, aj keď vieme, že rozprava je o skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže už pán minister načal obsahovú problematiku predkladanej legislatívy, tak sa skúsim stručne vyjadriť aj k nej.
Pán minister, musíte uznať, že čo sa týka sociálnych opatrení zo strany vás a vašej vlády, SMER - SD pri tom prvom urgentnom balíku sa zachoval zodpovedne, hlasoval za všetky vami navrhnuté opatrenia aj preto, pretože mnohé z nich ako napríklad OČR-ka, jej predĺženie teda počas zatvorenia škôl alebo nemocenské pre ľudí v karanténe boli už pripravované za našej vlády. Toto nie je podstatné, tak to má vyzerať, ak ide o takýto výnimočný a mimoriadny stav, politikárčenie musí ísť bokom. Dni ale plynú a začíname niektorým veciam nerozumieť, pán minister.
Prvá spočíva v tom, že zatiaľ stále vnímame len určité čiastkové, aby som to možno zjednodušil, až kozmetické opatrenia v sociálnej oblasti, pritom mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne opatrenia, zásadné opatrenia, systémové a najmä plošné opatrenia pre ľudí, čo sa zatiaľ nedeje.
Druhá dôležitá vec, že všetko, čo zatiaľ prijímate, sa deje bez sociálneho dialógu. Naozaj nerozumiem, ako môže byť v mimoriadnej situácii vynechávaný tak dôležitý orgán, akým je Tripartita, to znamená zástupcovia vlády, zamestnávateľov, ale najmä zamestnancov. Odborári sa k vám, pán minister, nevedia dostať. Nevedia rozkopnúť zatvorené dvere a ja naozaj nerozumiem. Písali listy premiérovi, predsedovi parlamentu a jedná sa, samozrejme, aj o firmy, aj o zamestnávateľov, ale najmä o ľudí, o pracujúcich v tejto kritickej situácii a ich zástupcovia nie sú prizvaní k sociálnemu dialógu. Na dnešnej tlačovej besede vám odkázali, že to už vnímajú ako aroganciu moci a nedokážu garantovať sociálny zmier na Slovensku. Toto je veľmi nebezpečné, pán minister, pretože to posledné, čo by sme potrebovali v tejto mimoriadnej situácii, je ešte aj sociálny nepokoj ľudí.
Reálne hrozí, že môže prísť o prácu strašne veľa ľudí, podľa údajov Národnej banky Slovenska dokonca až 130-tisíc, a my napriek tomu sa venujeme čiastkovým, opakujem, kozmetickým opatreniam, ktoré sú síce dôležité, ale určite nie najpodstatnejšie. Zatiaľ ste navrhli preplácanie miezd zamestnancov malých, možno stredných firiem, vieme dobre, že je tam limit Európskej komisie pre štátnu pomoc 200-tisíc na jednu spoločnosť, vieme, že to sú približne spoločnosti do 250 zamestnancov, ale pýtam sa, čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo veľkých firmách. To nie sú pracujúci ľudia? Tí si nezaslúžia pomoc? Oni nemajú rodiny? Oni neplatia hypotéky? Oni nemajú svoje deti doma, pretože sú zatvorené školy? To sú takí istí pracovníci, ako zamestnanci malých firiem alebo živnostníci. Takí istí.
Veľkí zamestnávatelia, ktorí tvrdia, že majú pod sebou milión a pol zamestnancov, sa takisto dožadujú konkrétnej pomoci. Neprichádza. Vraj pán premiér povedal jedna miliarda mesačne je dosť. On hovorí jedna a pol miliardy, ale čo si budeme hovoriť, tých 500 miliónov bankových záruk to nie je žiadna pomoc, pretože už samotní zamestnávatelia tvrdia, že načo by si teraz požičiavali v čase krízy, načo by im to bolo. A ešte aj o tej jednej miliarde sa dá, pán minister, pochybovať, pretože vám chcem pripomenúť, že dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti na úrovni 50 %, vy ponúkate 80 % preplácania mzdy. Čiže, keby sa aj nič nestalo z vašej strany, keby ste aj nič neurobili a ľudia by išli na úrad práce, tak by pol roka poberali túto dávku v nezamestnanosti. Takže neviem, či je to konkrétna miliarda na mimoriadnu situáciu. Aj tak by 50 % z predchádzajúcej mzdy tí ľudia dostávali. Ale dobre, s týmto súhlasím opatrením, len hovorím, prečo nie pre všetkých? Máme málo peňazí, hovorí Igor Matovič(?), patríme ku krajinám s najnižším, medzi, ktoré majú najnižší alebo patria medzi krajiny s najnižším dlhom v Európskej únii a ja si myslím, že toto nie je o peniazoch. Všetci vám hovoria, že pokiaľ neprijmete rýchle masívne opatrenia, budete platiť ešte viac, bude to stáť štát ešte viac. Tak prvá taká prosba a žiadosť na vás, prosím vás, pomôžme všetkým zamestnancom, všetkým.
A teraz tá druhá vec. Pán Heger, poprosím vás, trošku ma rušíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
A tá druhá vec konkrétne v súčasnosti k tomu, čo predkladáte. Idete meniť Zákonník práce, asi najcitlivejší zákon v sociálnej oblasti a opakujem, deje sa to bez toho, aby o tom rokovala Tripartita. Prečo nevymenujete už tých siedmich chýbajúcich členov Tripartity, aby sa zišla, pretože už neviem kedy, ako teraz v tej mimoriadnej situácii? Už neviem kedy. Neviem prečo, najmä odborári sú odsúvaní bokom, keďže zastupujú zamestnancov. A z toho vyplývajú aj niektoré nuansy v tom vašom zákone, ktoré sú nepochopiteľné. Je tam veľa dobrých vecí, napríklad moratórium na výpovede. Super vec. A ďalšie drobné veci, ktoré, s ktorými samozrejme nemáme problém. Ale potom sa tam už vynárajú také menšie nedostatky, napríklad ten jeden, pýtam sa, že prečo žena, ktorá musí ostať kvôli tomu, že má dieťa doma, na OČR-ke, dostane len 55 % z hrubej mzdy a zamestnanec, ktorý zostane doma kvôli tomu, že fabrika nevyrába, dostane 80 % mzdy? Prečo je tam rozdiel? Ale to sú stále drobné veci.
To najpodstatnejšie, čo nám tam prekáža a čo budeme samozrejme pripomienkovať aj počas druhého čítania, teda vtedy, keď to prináleží, je, že meníte súčasný stav preplácania miezd v momente, keď existuje takzvaná prekážka v prevádzke. Aby sme tomu všetci rozumeli, v súčasnosti, pokiaľ sa vyskytne prekážka v prevádzke, to znamená, že firma z nejakého dôvodu, povedzme technického, nemôže vyrábať, je povinná táto firma preplácať zamestnancovi 100 % mzdy, alebo ak je dohodnuté inak, to znamená s odborovým zväzom, tak od 60 do 99 % mzdy. V súčasnosti idete novelizovať, vážení koaliční poslanci, Zákonník práce tak, že to bude 80 % mzdy počas mimoriadneho stavu a ešte dva mesiace po ňom, ale čo je dôležité, bude zároveň nariadené tým ľuďom si to po skončení krízy odpracovať do výšky 400 hodín a nie akože nadčasy, lebo vieme, že nadčasy sú lepšie platené, ale normálne sa ku klasickému pracovnému času, niekto robí osem hodín, niekto dvanásť, prifaria ešte dve hodinky každý deň a ten človek nebude mať vôbec čas na rodinu ani na nič. Na nič. Alebo sa dá pracovná sobota pre týchto ľudí do výšky 400 hodín.
Ale čo je najperfídnejšie, keď takéto slovo musím použiť, je, že sa to bude týkať aj tých firiem, ktoré sa zmestia do limitu 200-tisíc, čiže nebudú tie mzdy preplácať z vlastných peňazí, tých 80 %, ale dostanú to od štátu, štát preplatí mzdy zamestnancov a ešte potom bude tá firma nútiť toho zamestnanca, keď už budú dobré časy, aby si to len pekne odpracoval, to, čo bude sedieť doma. Tak toto je už na hranici bezdôvodného obohacovania. Aká je to pomoc tým ľuďom, mi povedzte. To je v prvom rade pomoc firmám a my ako sociálni demokrati sa musíme voči tomu ohradiť.
Preto chcem oznámiť, že v druhom čítaní predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy k novele Zákonníka práce, opakujem, sú tam aj mnohé veci, s ktorými súhlasíme, ale spomenul som len niektoré, s ktorými nesúhlasíme. Pozmeňujúcimi návrhmi budeme žiadať buď vypustenie tých vecí alebo úpravu tých vecí. Pokiaľ k tomu nedôjde, nemôžeme Zákonník práce v takejto podobe podporiť.
Ďakujem pekne.

Pán predseda parlamentu má pravdu, na vystúpenie pána premiéra sa nedá reagovať faktickými poznámkami.
Vážený pán premiér, práve ste pred malou chvíľkou nám všetkým ukázali ten rozsah vašej vlastnej schizofrénie, pretože ste nás tu prišli vyzvať na kultúrny politický dialóg, ale najprv ste nám tu poriadne nabrýzgali všetkým. To je pre vás typické. (Potlesk.) To je pre vás typické a aj som videl, že vám toto miesto chýbalo, lebo tu to bolo pre vás také, také bezpečné, také bez zodpovednosti, tu ste si žili niekoľko rokov, kričali, nadávali, okydávali, nemuseli nič riešiť, tu sa vám dobre žilo. A ja viem, že ste dnes extrémne nervózny, lebo dnes musíte robiť, ale to ste chceli. Vy ste vyhrali voľby. Tak nám tu, prosím, nechoďte vstupovať do svedomia, ale robte, čo máte robiť. (Potlesk.)
Viete, neviem, tak sa spýtajte pána predsedu parlamentu Kollára, či pristupujeme zodpovedne alebo nie k rokovaniu. Pokiaľ viem, tak okrem jednej spornej novely, ktorá sa týkala zásahu, extrémneho zásahu do súkromia ľudí, v tomto parlamente prechádzajú zákony vlády, pán premiér, jednomyseľne. Tak ja vôbec netuším, o čom ste tu dnes prišli rozprávať. Pretože my sa k veciam správame zodpovedne a hlasujeme všetci za každý dobrý návrh. (Potlesk.)
Ale musím vám povedať aj druhú vec, že očakávame a budeme tu aj budúci týždeň, aj ďalší týždeň, keď bude treba, ale očakávame trochu vyššiu kvalitu legislatívy, ktorú nám sem prinášate. Aj to, čo tu máme dnes na stole, to nie je žiaden zázrak, ani žiaden nejaký balík, ktorý extrémnym spôsobom ide zachrániť Slovensko. Na to stále čakáme. Vy o tom veľa rozprávate na tlačových konferenciách, len už by sme boli radi, keby sa to pretavilo aj do zákonov a legislatívy a my si tu na to počkáme, lebo je to naša robota. A verte, že o tom budeme diskutovať korektne a nikto tu nerobí z ničoho politiku. Žiaľ, jediný, kto tú politiku znovu vniesol, ste jedine a jedine vy. (Potlesk.) A mňa to naozaj extrémne mrzí, pretože máte plné reči Slovenska, plné reči ľudí, ale nie som si istý a prejavili ste to aj teraz, nie som si istý, či na to máte a či túto situáciu zvládnete. Ale za parlament vám chcem garantovať, že všetky dobré návrhy, ktoré majú pomôcť Slovensku, za všetky dobré návrhy, ktoré majú pomôcť Slovenskej republike, budú aj poslanci opozície a minimálne môžem hovoriť za stranu SMER - sociálna demokracia, vždy hlasovať za, vždy hlasovať za. Ale nemôžte nám upierať právo, ak chceme niektoré veci vylepšiť, ak chceme na niektoré veci poukázať, je to normálne.
A na záver, pán premiér, teraz si zvykajte vy. Teraz sa vy zodpovedáte tomuto plénu a nie my vám.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dámy a páni, navrhujem - procedurálny návrh som podal aj v písomnej podobe -, aby sme o bodoch z programu 2, to je tlač 35, skrátené konanie o Zákonníku práce a bod číslo 5, tlač 36, to už je samotný návrh zákona, prerokovali až potom, čo vláda bude rokovať o týchto návrhoch v rámci tripartity so sociálnymi partnermi. Je nemožné, dámy a páni, nemožné, aby bol predložený Zákonník práce do parlamentu bez toho, aby o tom sociálni partneri vedeli. Je to obrovská neúcta k sociálnemu dialógu, preto podávame tento pozmeňujúci návrh alebo procedurálny návrh.
A, pán predseda Kollár, blahoželám Vám k svetovému rekordu. Ešte sa nikdy nestalo zvolať schôdzu Národnej rady dve a pol hodiny pred rokovaním Národnej rady. Je to hanba. Ak chcete byť vy slúžkami Matoviča, buďte. My slúžkami Matoviča nebudeme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Takisto beriem to ako prvý balík nejakých opatrení, čiže za mňa určite podpora. Tými detailami sa bude skôr zaoberať pán minister Richter. Chcem mu poďakovať. Myslím, že povedal to, čo je dôležité.
Viete, menila sa vláda a ja, ja, ja vidím veľké nebezpečenstvo hlavne v tom, že ten balík musí byť prerozdelený nielen zamestnávateľom, ale aj hlavne zamestnancom. Treba myslieť na bežných ľudí. Berte, že to sú skutočne situácie, keď obaja živitelia rodiny prídu o príjem, čiže tu sa budú musieť robiť úplne neštandardné opatrenia na to, aby reálne ľudia sa nedostali do existenčných problémov. Čiže na toto, chcem požiadať novú vládu, aby nezabúdala. A toto treba skutočne tak urobiť, aby nebolo len o tom, že vykompenzujeme zamestnávateľov, ale aby zabezpečili aj to, že udržia pracovné miesta, že zostanú stále tí ľudia v práci a že nezoberú len rôzne podpory a potom to ukončia. Toto je myslím, že veľmi dôležité. A takisto ten sociálny dialóg. My sme vždy komunikovali s odborármi, komunikovali sme so zamestnávateľmi a myslím si, že odborári do tohto majú tiež veľa čo povedať.
Ďakujem pekne.

160.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa. Tiež som v takej dosť zvláštnej situácii, že po ôsmich rokoch tu vystupujem nie z pozície ministra, ale z pozície poslanca, ale som rád, že vystupujem a budem veľmi pozitívny.
Zároveň vám chcem, pán minister, povedať, že nielen Richter, ale celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený podporiť tento návrh. No ale treba hádam aj povedať, že z hľadiska budúcnosti nebude to vždy tak, že si tu budeme navzájom vyznávať lásku, ale budeme mať asi aj riadne hodnotové spory, o čom vlastne predmet snemovne aj je.
Vnímam ten zákon, že máme záujem ako rámec prijať komplex vecí, ktoré sa netýka len sociálneho poistenia, ale aj Zákonníka práce a zákona o službách zamestnanosti č. 5. To znamená, najdôležitejšia pracovno-právna legislatíva, ktorá sa týka zamestnancov a zamestnávateľov, preto je veľmi dôležité, a ja vás chcem upozorniť alebo požiadať, aj napriek tomu, že sme v zložitej situácii, aj napriek tomu, že vy de facto ste minister, de iure ešte nie, pretože treba počkať na programové vyhlásenie vlády, začnite komunikovať aj so sociálnymi partnermi. Je to dôležité. Je to dôležité preto, že tie opatrenia sa týkajú oboch strán. Jak zamestnávateľov, tak zamestnancov. A ten základný dialóg, komunikácia s nimi od začiatku je veľmi, veľmi nevyhnutná. Zákon vnímam ako rámec. To znamená, nedávame úplne definitívne odpovede, možno aj konkrétne dopady, ale vytvárame predpolie legislatívne pre to, aby sme konkrétne návrhy vedeli prijímať, aby ste ich vedeli predkladať, dajme tomu, cez vládu.
Priznám sa, že za tých osem rokov som sa nestretol s takouto situáciou, ale je tu mimoriadna situácia, iná a jednoducho ja ju v túto chvíľu rešpektujem. Absolútne chcem podporiť OČR-ku a nemocenskú, pretože isté veci z toho sme už zaviedli my, to znamená, bývalá vláda, ale možno sme boli niekde na hrane zákona a týmto tomu dávame legislatívny čistý rámec a môžu sa tie veci jednoducho, jednoducho realizovať.
No viaceré opatrenia, ktoré ste aj v svojom úvodnom slove pomenoval, to ste naznačil, však podliehajú veľmi vážnym diskusiám s Európskou komisiou. Samozrejme týka sa to v prvom rade eurofondov, pretože nejaká realokácia v rámci Európskeho sociálneho fondu veľká ani nemôže byť, pretože ten operák, ktorý sa týka, týka tejto oblasti, je relatívne najlepšie čerpaný skoro zo všetkých. To znamená, bude potrebná, robiť, realokácia medzifondová, a to sa bez komisií nedá. Ale ja si každopádne myslím, že ten priestor tam je, minimálne pre tie prvé dve osi, a to je zamestnanosť a sociálne veci, ktorých sa vlastne táto problematika týka.
Dávam do pozornosti ešte jednu vec, a to je štátna pomoc. Tá je tiež definovaná a limitovaná. Poznáme de minimisku, ktorá je aj výškou, aj časom obmedzená, to znamená, že aj tu je potrebné hľadať nejaké výnimky. Alebo jednoducho tie príliš zošnorované podmienky, ktoré komisia uplatňuje, povoliť, aby v tomto období tu bol rámec na to, aby sa tieto veci dali prijímať. Do istej miery neriešime celkom otázku finančných dopadov, ani sa tomu nechcem venovať, ale prvé konštatovanie sa dá povedať. Dopady, ktoré tieto opatrenia budú mať, možno ani nepôjdu tak na štátny rozpočet ako na rozpočet Sociálnej poisťovne. Sociálnu poisťovňu vnímam ako verejnoprávnu inštitúciu, kde sa skladajú a napĺňajú príjem zamestnávatelia aj zamestnanci. Preto, a možno to je moja, nejaké upozornenie alebo požiadavka, aby pri tejto príležitosti, keď ideme podporiť tento návrh, sme pamätali aj na druhú stranu. Ak ideme podporiť zamestnávateľov aj ekonomicky, my nesmieme zabúdať, naopak, my musíme garantovať zamestnancom ich práva a istoty, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce a z ďalších pracovno-právnych predpisov. Budem konkrétny v čom. Budeme riešiť aj otázky, ktoré sa týkajú podpory udržania pracovného miesta. Absolútne tomu rozumiem, v plnej miere podporujem, ale nemalo by sa zabudnúť na jednu vec, ak pomôžeme zamestnávateľovi na mesiac, na dva, na tri, na štyri, skončí obdobie tej pomoci, nesmie sa stať, že pán zamestnávateľ odsekne hlavu a prepustí toho, toho zamestnanca. Tam musí byť vytvorený mechanizmus, kontrola, aby k tomuto nedochádzalo, lebo to by bolo vychytranie a nie reálna, reálna pomoc a istá motivácia toho zamestnávateľa. A každopádne by ten dopad bol možno na tých, ktorí by boli najviac postihnutí, a to sú zamestnanci. A opakujem, ja ich vnímam v tomto prípade ako rovnocenných partnerov, tu je zamestnávateľ a tu je, tu je zamestnanec. Preto ešte raz odporúčanie smerom k tomu sociálnemu dialógu.
A možno ešte jednej otázky sa chcem trošku dotknúť. My sme riešili v závere roka opatrenia, ktoré sa týkajú § 50k. To sú otázky, ktoré, a možnosti, ktoré dávajú aktívne opatrenia trhu práce na podporu zamestnávateľov pri udržaní pracovného miesta. Zvýšili sme z 50 % na 60 %, rozsah z 30 dní na 120 dní, čo si myslím, že je veľmi, veľmi dôležité a do istej miery aj dosť veľkorysé. Napriek tomu sú tu stále veľmi veľké ohlasy a dovolávania sa toho nemeckého modelu kurzarbeit.
Chcem upozorniť na jednú vec. Zásadný rozdiel medzi kurzarbeitom a našimi aktívnymi opatreniami trhu práce je ten, že my podporujeme zamestnávateľa, aby udržal to pracovné miesto, ale v Nemecku sa podporuje zamestnanec. Ako stratu mu vykrýva tento fond za to, že nepracuje na plný úväzok alebo že, ja neviem, 60 % mu platí zamestnávateľ a zvyšok, zvyšok tento fond. A ten fond v tom Nemecku tvoria takisto ako my v Sociálnej poisťovni aj zamestnávatelia, aj zamestnanci. Totálny rozdiel. To znamená to, to, by som povedal, volanie po tomto je u nás nepredstaviteľné. To by chcelo zásadnú zmenu pri tvorbe alebo vytvorenia nového fondu alebo páni zamestnávatelia novej dávky, ktorá by napĺňala tento fond, z ktorého by sa mohol riešiť akýsi odraz toho kurzarbeitu. Možno toľko.
Úplne na záver chcem povedať jednu vec ešte. Pán minister, sociálna demokracia je pripravená minimálne komunikovať vždy, keď budete predkladať prosociálne opatrenia. Sme na to pripravení, pretože máme záujem v tom ďalšom období robiť veľmi prísnu, tvrdú, samostatnú opozičnú ľavicovú politiku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem len zdôrazniť, aby nedošlo k omylu, že predložená novela zákona nerieši zatváranie obchodov, nerieši dotáciu zamestnávateľov, nerieši prerušenie povinnosti platenia poistného pre Sociálnu poisťovňu. Hoci tie témy sú dôležité a treba sa nimi zaoberať, ale táto novela to nerieši, aby nedošlo k omylu. Táto novela precizuje a zjednodušuje postup Sociálnej poisťovne, aby sme vôbec stíhali pri tom klesajúcom počte zamestnancov, pretože aj zamestnanci Sociálnej poisťovne majú nárok na OČR-ku, majú nárok na PNK-ku, aby sme celé tie procesy, ktoré sú desaťnásobne väčšie ako boli doteraz zvládli. Preto táto novela precizuje určité procesy a zavádza ich. A z pozície Sociálnej poisťovne, samozrejme, tieto procesy, túto novelu podporujem, pretože my sme dali podnet na to, že aby nám sa zjednodušila práca.
Takže ešte raz, nezaoberajme sa týmito témami zatvárania obchodov, dotácií. Je to tiež dôležitá téma, ale osobitne mimo tejto novely. Ďakujem za pozornosť.