Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja ako exminister financií sa budem snažiť túto tému uchopiť vyslovene vecne a budem dávať tomu svoje nejaké komenty, a budem sa snažiť zostať vo faktickej rovine. Myslím si, že nikto si neuvedomuje viac, aká je dôležitá stabilita slovenských bánk, ako minister financií. Je to jeho každodenný chlebík a musí dbať o to, aby táto stabilita bola.
Chcem povedať, ja som v sobotu v debate v jednej...
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja ako exminister financií sa budem snažiť túto tému uchopiť vyslovene vecne a budem dávať tomu svoje nejaké komenty, a budem sa snažiť zostať vo faktickej rovine. Myslím si, že nikto si neuvedomuje viac, aká je dôležitá stabilita slovenských bánk, ako minister financií. Je to jeho každodenný chlebík a musí dbať o to, aby táto stabilita bola.
Chcem povedať, ja som v sobotu v debate v jednej televízii otvoril túto tému a považujeme vyslovene za tému, ktorá sa veľmi silne dotýka slovenských ľudí, a tému, ktorú budú títo, ľudia budú chcieť vedieť, ako sa k tomuto postaviť.
Čo sa týka celkovo ziskovosti bánk. Ja som bol ten najviac kritizovaný, keď som zdvojnásobil bankový odvod za, v minulom roku, ak si dobre spomínate, na 0,2, na 0,4 %, a robil som to aj v záujme toho, aby táto republika, Slovenská republika, mala schválený rozpočet a nebola v rozpočtovom provizóriu. Vďaka tomu. Alebo vďaka. Bohužiaľ, vďaka tejto kríze, ktorú tu máme, v podstate deficit prestal byť témou. A to je šťastie pre pána ministra, nakoľko mňa každý kritizoval, či sme, či máme o 0,2 alebo o 0,3 % vyšší deficit alebo nižší, táto kritika nepadne určite na hlavu pána ministra. A ja ho takisto za to kritizovať nebudem. Treba urobiť dobré opatrenia na to, aby Slováci a Slovenky, aby sa im uľahčil trošku tento stav, v ktorom momentálne sa nachádzajú. Mnohí z týchto ľudí sa dostávajú do existenčných problémov.
Zisk komerčných bánk na Slovensku za minulý rok, v roku 2019, čistý zisk bol 643 mil. eur. A ja som po zavedení dvojnásobného bankového odvodu počúval stále len ponosy, ako to pomaly zlikviduje slovenské banky.
To, čo momentálne máme na stole a k čomu sa idem vyjadriť, sú úvery. Pre odklad úverov, hypotekárnych úverov, spotrebiteľských úverov a skutočne ten návrh, tak jak je postavený, hovorí o tom, že keď máte 20-ročný úver a odložíte si ho o deväť mesiacov, tak ho budete splácať 20 rokov a 9 mesiacov, aj za tých 9 mesiacov zaplatíte úrok. Chcem sa opýtať, čo by urobili banky, ak by takáto dohoda nebola uzatvorená. Žiadna banka, a to mi verte, nemá záujem stať sa majiteľom vašej nehnuteľnosti a potom ísť na realitný trh a ponúkať ju, aby sa jej vrátili jej dlhy. Čiže každá komerčná banka by urobila presne to, čo momentálne je navrhnuté, to znamená odklad splátok úverov, kde sa snaží reštrukturalizovať tento dlh a ponúknuť klientovi také podmienky, aby na jednej strane neprestal platiť a aby tento úver úspešne skončil s platením. Je taký ukazovateľ, že non-performing loans, zlyhané úvery, percento zlyhaných úverov, veľká hrozba každej banky. Čiže toto je práve to, čo by banky momentálne asi spravili.
Čo sa týka tohto zákona, rieši na druhej strane aj spotrebné úvery a nebankovky. Tu chcem upozorniť, ak bude klient platiť o 3 - 6 mesiacov dlhšie úroky za spotrebný úver, ktorý je na úrovni 6-7 % dajme tomu, môže byť aj viac a v nebankovkách 30 %, tak sa mu tento úver extrémne predraží. Tak ako je postavený tento zákon, si dovolím povedať, že žiadnemu klientovi sa neoplatí odložiť si svoju splátku úveru v prípade, že nie je v existenčných problémoch. Keby mal odložené, odpustené úroky za to predĺžené obdobie, tak by uvažoval. Ja neviem, ako dlho bude trvať táto kríza. Môže trvať 3 mesiace, 6 mesiacov, 9 mesiacov, tak by sa možno rozhodol, že si ho odloží, lebo sa mu to v podstate oplatí. Ale dnes takto uvažovať nemôže. Čiže každý, kto má nejaký príjem, ten úver sa bude snažiť splatiť, čiže banky skrátka neprídu. A to je veľmi dôležité. Čiže hovorím, oplatí sa to zaplatiť, teda odložiť si len takému klientovi alebo občanovi Slovenskej republiky, ktorý je v existenčných problémoch. Čiže nerieši to jeho problém.
Chcem poukázať na niektoré body z tohto zákona. Napríklad uplatnenie si žiadosti do 30 dní od poslednej splátky, keď ju nezaplatil ten klient. Ja neviem, prečo by nemohlo byť, táto lehota predĺžená na 60 dní. Myslím si, že to by bolo vhodné. Ja navrhujem takéto riešenie. Možnože aj vo výbore sa o tom potom môžme baviť.
Je tu podmienka, že ak niekto má dlh 100 eur k 29. 2. 2020, a dočítal som sa v dôvodovej správe, že takýto sa považuje klient, ktorý tri mesiace neplatil a v podstate mu zlyhával úver, ja tiež nevidím dôvod na to, prečo by takýto klient, ktorý v podstate je pre banky stratový, nemohol splatiť svoje, svoje dlhy a odložiť si o tých 9 mesiacov svoj úver. Prečo by to nemohol, však to je výhodné pre banky, opäť. Navrhujem, aby miesto 29. 2. sme tam dali dátum k podaniu žiadosti, a myslím si, že toto by bolo ústretové gesto, lebo práve tí klienti, ktorí napríklad nezaplatili, mali zlyhaný nejaký malý úver, sú najviac ohrození. To sú tí, ktorí nemajú na to, aby platili. Ja netvrdím, že medzi nimi sa nemôže nachádzať niekto, kto to robí úmyselne.
Je tu ďalšia podmienka, áno, prečo by mali banky, ktoré majú kopec všelijakých, všelijakých úradníkov, mať dva mesiace na to, kým oznámia klientovi, že ho, že mu budú úročiť daný úver, odklad úveru. Prečo by mali mať na to dva mesiace? Treba klienta dopredu upozorniť. To je veľmi dôležité. A ďalšia vec, je tam aj dvojmesačný odklad na postup, ktorý sa uplatní po skončení odkladu splátok. Ja neviem, kto z vás podpíše zmluvu, alebo teda požiada si o niečo, keď nevie dopredu, za akých podmienok, čiže opäť si myslím, banky majú dostatok personálu na to, aby dokázali takéto podmienky dnes stanoviť.
Za mňa, čo sa týka, ďalšia vec, ktorú by som chcel požiadať pána ministra, skutočne prečo by ten klient si mohol požiadať iba raz o takýto odklad. On sa skutočne môže rozhodnúť, že odložím si na tri mesiace, prejde kríza, lebo preňho je to nevýhodné si to odložiť, to som už vysvetľoval. A prečo si nemôže o tri mesiace, keď zistí, že je tu stále korona, znova požiadať o odklad tohto úveru? Banky to technicky určite zvládnu.
Čo sa týka odpustenia úverov, ja viem, že pán minister asi to bude vysvetľovať, že či je to vôbec možné, alebo nie je to možné, ale ja by som očakával od komerčných bánk, že sa postavia k tomu ako niektoré komerčné banky v Čechách alebo niektoré finančné inštitúcie, že sami prídu s tým, že odpustia tieto úroky, ktoré má ten klient navyše zaplatiť. Je dôležité vedieť, ja neviem, ja som nebol na rokovaniach, čo pán minister v podstate dojednal, možno, možno nám to vysvetlí. A čo je vlastne oplátka za to? Čo, o čo prichádzajú banky na základe tohto zákona? O čo? Povedzte mi. Dostanú navyše úroky za 9 mesiacov, nebankovky dostanú navyše 3 až 6 mesiacov úrokov, nekresťanských úrokov, 30 %, až do 30 %. V tejto situácii si myslím, že aj banky pri svojich ziskoch by skutočne sa mali správať solidárne.
Na záver by som chcel dať ešte takú myšlienku. Áno, dvojnásobný bankový odvod bol prijatý na to, aby sme prijali, prijali rozpočet na tento rok, čo bolo pre mňa ako ministra financií veľmi dôležité. Tak nech banky urobia ústretový krok, odpustia úroky za tieto odklady úverov a odpustíme im my ten, polovicu tohto bankového odvodu. S týmto by som nemal žiadny problém.
A verte-neverte, mňa ako ministra, exministra financií trápi to, či náš bankový systém bude alebo nebude stabilný. A ja som presvedčený, že dá sa tento zákon nastaviť tak, aby banky zostali zdravé, ale aby boli solidárne voči ľuďom, lebo mnohí ľudia skutočne sa dostávajú do existenčných problémov a nemajú z čoho žiť. Ďakujem pekne a touto cestou by som chcel opäť banky vyzvať, aby dobrovoľne pristúpili k takýmto ústretovým krokom voči svojim klientom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
