Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k programovému vyhláseniu vlády a povedal pár slov kapitoly, ktorá sa týka školstva, vedy, mládeže a športu.
Nie je tu pán minister a musím povedať, že som vcelku s potešením prijal jeho nomináciu na ministra školstva, lebo si myslím, že z kandidátov a tieňových ministrov, ktorí boli k dispozícii z vašich koaličných strán, podľa môjho názoru patril medzi najlepšie zorientovaných aj cez svoje štvorročné pôsobenie vo výbore pre vedu, mládež aj šport, aj cez to, že predovšetkým stredné školstvo riešil na Bratislavskom samosprávnom kraji.
Iná je už ale otázka, ktorá sa týka programového vyhlásenia vlády. Ak by som mal začať slovným hodnotením, ktoré je zavedené v tejto dobe koronavírusu, tak by som asi musel povedať repliku z filmu Marečku, podejte mi pero: "Pán minister, nepotešil jste mně, nepoteším ani ja vás". Toto by bolo slovné hodnotenie programového vyhlásenia vlády, týkajúce sa časti školstvo.
Dôvody. Tak ako celé programové vyhlásenie obsahuje viac ako stokrát vo svojom texte slovo "zváži", tak myslím si, že v časti školstva sa to vyskytuje až príliš veľakrát. Kapitola školstva je umiestnená v druhej polovici programového vyhlásenia vlády, pričom ale v celom predvolebnom období sme hovorili o tom alebo ste hovorili o tom, že školstvo je vašou prioritou a budete naňho klásť zvýšený dôraz na to, aby sme sa posunuli k riešeniu sofistikovaných výrob vzdelanej mládeže, lebo ľudský kapitál je jediný kapitál, ktorý Slovensko má, keďže nemá nerastný kapitál. Realita je taká, ako hovorím.
Čo je ale omnoho zarážajúcejšie, je to, že v časti školstvo neexistujú žiadne finančné záväzky. Neexistuje tu jeden jediný finančný záväzok. Keď si zoberiete predchádzajúce programové vyhlásenia našich vlád, tak vždy ste mali zadefinované, že budeme zvyšovať napríklad platy učiteľov o 6 %, alebo že vo volebnom období sa vynaloží na zvyšovanie výdavkov v rezorte školstva minimálne 2 mld. eur, pričom realita bola za štyri roky viac ako 3 mld. eur. V tomto programovom vyhlásení nie je absolútne, absolútne nič.
Otvorili sme túto otázku aj na výbore pre vzdelávanie s tým, že pán minister vcelku logicky, logicky argumentoval, že v tejto dobe koronavírusu je veľmi ťažké povedať, akým spôsobom by sa dali zagarantovať tieto financie, ale moja odpoveď je, že to nie je otázka situácie, v ktorej sa nachádzame. Mám pred sebou stranu 41 programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, kde je povedané: "v rámci možnosti verejných financií rátame s nárastom 0,3-percentuálneho bodu HDP ročne". Takže sa pýtam: prečo v oblasti zdravotníctva vieme zagarantovať nárast financií, prečo v oblasti školstva, ktoré vraj by malo byť prioritou tejto krajiny, nevieme alebo nechcete zagarantovať absolútne nič?
Je to možno otázka toho, kto má tento rezort vo svojich rukách. Rezort zdravotníctva je rezort hlavnej a dominantnej strany OĽANO, rezort školstva je rezort marginálnej strany SaS. A tuto hľadám aj ten vnútorný rozpor, ktorý dnes už vidíme v koalícii, že pravdepodobne pán minister, ale ani koaličný partner nemal dostatočnú silu zagarantovať finančné prostriedky, ktoré by išli do školstva, čo považujem za vážny problém.
Poďme sa pozrieť na to, ako som hovoril, ako je formulované toto programové vyhlásenie v tejto časti. Je to úplne všeobecne. Je to všeobecné, rozsiahle, všeobjímajúce. Ak sa tam chcete nájsť, tak sa tam nájdete, ak sa tam nechcete nájsť, tak sa tam nenájdete, ale s istotou viem zagarantovať, že tam nie sú žiadne formulácie, ktoré by niečo sľúbili a garantovali, že toto sa stane. Znovu sa pýtam, prečo v tejto kapitole, v takto dôležitej kapitole programového vyhlásenia to neexistuje?
Ak si zoberiem, zoberiem napríklad stranu 19 programového vyhlásenia vlády, tak tu vidím, že vláda na podporu sebestačnosti integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín sa zaväzuje. Je tu slovo zaväzuje a sú tu ďalšie záväzky - podporovať vznik atď., zaviesť vyplácanie príspevku atď., zaviesť automatické inkaso platieb atď. Prečo to v časti, ktoré sa týkajú rómskej komunity a ich integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín ide, a prečo to v tak vážnej oblasti, ako je školstvo, veda, výskum, mládež a šport v tomto prípade nejde? Znovu je to v polohe takej, že toto patrí inej politickej strane, alebo je to absolútne mimo? Ako je to absolútne mimo vášho záujmu?
Zoberiem si programové vyhlásenia vlád, ktoré boli pred vami a za ktoré sme boli obzvlášť ostro kritizovaní. Vraj sme málo pozornosti venovali školstvu. Každé z týchto programových vlád malo napísané v preambule školstva, že školstvo je prioritou tejto krajiny. Čo je vo vašom programovom vyhlásení? Vláda Slovenskej republiky vníma rezort školstva ako jednu z najväčších výziev. Výzva nerovná sa priorita. Výzva je niečo, čo existuje, a neviem, čo s tým mám robiť. Čiže školstvo je v polohe takej a dostalo sa vo vašich rukách do polohy, že je to výzva, s ktorou neviem, čo mám robiť. Ako budem podporovať túto výzvu, ktorá je jedna z najväčších, ale nie je prioritou? Budeme k tomu pristupovať participatívne, s rešpektom a primeranou podporou. To je jediné vyčíslenie vašej podpory rezortu školstva, to znamená bez vyčíslenia, bez akýchkoľvek záväzkov.
Môžme hovoriť o tom, ako sa to programové vyhlásenie vyvíja ďalej. Budeme presadzovať aktualizáciu obsahu výchovy a vzdelávania, zatraktívnenie foriem a metód vyučovania, digitálnu transformáciu v školstve. V princípe by som mohol s týmto súhlasiť, ale budem sa znovu odvolávať na desiatky stretnutí s riaditeľmi škôl, učiteľmi, na stretnutia z celoslovenských porád, kde sa zúčastňoval pán minister, predstavitelia vtedajšej opozície, kde všetci riaditelia a všetci pedagogickí pracovníci hovorili, prestaňte blbnúť s obsahovými reformami a začnime skvalitňovať to, čo máme dnes na stole a posúvajme Slovensko dopredu. Každý učiteľ, každý riaditeľ má koprivku, keď počuje, že ideme robiť novú obsahovú reformu školstva, lebo každá obsahová reforma školstva dopadla tak, že školstvo išlo len k horšiemu. A toto je vývoj školstva od roku 1990, nie za posledných vlád Roberta Fica. Je to vývoj školstva od roku 1990.
Mňa veľmi potešovali vyjadrenia predstaviteľov niektorých strán, bol to, myslím, pán Kováč zo strany ZA ĽUDÍ, ktorí hovorili v predvolebnom období - budeme na lekárnických váhach vážiť všetky zmeny, ktoré sa dotýkajú školstva, lebo neuvážené zmeny spôsobia nenapraviteľné škody. Tak vás poprosím, aj túto ambíciu, ktorá je na začiatku vášho programového vyhlásenia, skúste brať s rezervou a skúste to znovu prehodnotiť.
Vláda uznáva, že popri formálnom vzdelávaní zohráva dôležitú úlohu aj neformálne vzdelávanie a pre toto zabezpečí systémovú, transparentno-finančnú podporu. Ja sa vás pýtam, toto je asi tretí odsek programového vyhlásenia vlády, prečo v treťom odseku programového vyhlásenia vlády za školstvo ideme podporovať neformálne vzdelávanie, keď sme doteraz nepodporili ani formálne vzdelávanie? Toto má akú logiku? Potom sa idem spýtať, z čoho idete tieto finančné prostriedky uvoľniť v čase, keď hospodársky výpadok sa očakáva alebo pokles výkonu ekonomiky sa očakáva na hranici 8 až 10 % v tomto roku? Výpadok napríklad samospráv sa očakáva minimálne na úrovni 20 %, čo je výpadok na školstvo a podobné záležitosti, školské jedálne, školské kluby detí, materské školy, sa očakáva v rozsahu 150 až 200 miliónov eur. Z čoho idete podporovať neformálne vzdelávanie, keď máte takéto plánované výpadky? Je to absolútne nereálne a nemalo to v tomto programovom vyhlásení ani čo hľadať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
